V Bruseli26. 2. 2019

COM(2019) 95 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní rámcovej smernice o vode (2000/60/ES) a smernice o povodniach (2007/60/ES)





Druhé plány manažmentu povodia




Prvé plány manažmentu povodňových rizík

{SWD(2019) 30 final} - {SWD(2019) 31 final} - {SWD(2019) 32 final} - {SWD(2019) 33 final} - {SWD(2019) 34 final} - {SWD(2019) 35 final} - {SWD(2019) 36 final} - {SWD(2019) 37 final} - {SWD(2019) 38 final} - {SWD(2019) 39 final} - {SWD(2019) 40 final} - {SWD(2019) 41 final} - {SWD(2019) 42 final} - {SWD(2019) 43 final} - {SWD(2019) 44 final} - {SWD(2019) 45 final} - {SWD(2019) 46 final} - {SWD(2019) 47 final} - {SWD(2019) 48 final} - {SWD(2019) 49 final} - {SWD(2019) 50 final} - {SWD(2019) 51 final} - {SWD(2019) 52 final} - {SWD(2019) 53 final} - {SWD(2019) 54 final} - {SWD(2019) 55 final} - {SWD(2019) 56 final} - {SWD(2019) 57 final} - {SWD(2019) 58 final} - {SWD(2019) 59 final} - {SWD(2019) 60 final} - {SWD(2019) 61 final} - {SWD(2019) 62 final} - {SWD(2019) 63 final} - {SWD(2019) 64 final} - {SWD(2019) 65 final} - {SWD(2019) 66 final} - {SWD(2019) 67 final} - {SWD(2019) 68 final} - {SWD(2019) 69 final} - {SWD(2019) 70 final} - {SWD(2019) 71 final} - {SWD(2019) 72 final} - {SWD(2019) 73 final} - {SWD(2019) 74 final} - {SWD(2019) 75 final} - {SWD(2019) 76 final} - {SWD(2019) 77 final} - {SWD(2019) 78 final} - {SWD(2019) 79 final} - {SWD(2019) 80 final} - {SWD(2019) 81 final} - {SWD(2019) 82 final} - {SWD(2019) 83 final} - {SWD(2019) 84 final}


1.Úvod

Voda je pre život, a teda pre našu spoločnosť a hospodárstvo, nenahraditeľná. Udržateľné hospodárenie s vodou bude zohrávať dôležitú úlohu v úsilí umožniť ľudstvu, aby sa prispôsobilo zmenenému životnému prostrediu, a pomôže zabrániť nárastu globálnej teploty o viac ako 1,5 °C 1 . Viac než kedykoľvek predtým si hospodárenie s týmto životne dôležitým zdrojom vyžaduje skutočne integrovaný prístup a zohľadnenie environmentálnych, sociálnych, hospodárskych a zdravotných aspektov.

Táto 5. správa o implementácii je venovaná stavu vykonávania rámcovej smernice o vode 2 a smernice o povodniach 3 na základe hodnotenia Komisie týkajúceho sa druhých plánov manažmentu povodia a prvých plánov manažmentu povodňových rizík, ktoré vypracovali a predložili členské štáty na obdobie rokov 2015 – 2021. Táto správa sa vyžaduje podľa článku 18 rámcovej smernice o vode a článku 16 smernice o povodniach. Zodpovedá tiež článku 11 smernice o podzemných vodách.

Rámcovou smernicou o vode z roku 2000 sa zabezpečuje úplné prepojenie hospodárskych a ekologických pohľadov na hospodárenie s vodou z hľadiska kvantity aj kvality. Jej základným cieľom je dosiahnuť do roku 2015 dobrý stav viac ako 111 000 útvarov povrchových vôd (napr. riek, jazier, pobrežných vôd) a viac ako 13 000 útvarov podzemných vôd na území EÚ. V rámcovej smernici o vode sa však umožňuje predĺženie lehoty stanovenej na rok 2015 za predpokladu, že sa predĺženie obmedzí nanajvýš na dva ďalšie cykly (t. j. súčasné obdobie rokov 2015 – 2021 a nasledujúce obdobie rokov 2021 – 2027), pokiaľ prírodné podmienky 4 nezabránia dosiahnutiu cieľov rámcovej smernice o vode v rámci určených časových limitov. Dosiahnutie „dobrého stavu“ znamená zabezpečenie dobrého ekologického a chemického stavu povrchových vôd a dobrého kvantitatívneho a chemického stavu podzemných vôd – hlavných zdrojov odberu pitnej vody.

V smernici o povodniach, ktorá bola prijatá o sedem rokov neskôr ako jedna z reakcií na veľké povodne pozdĺž riek Dunaj a Labe v lete v roku 2002, je stanovený rámec na znižovanie povodňových rizík v EÚ. Vzhľadom na zvýšený rozsah povodní v celej Európe je dnes tento cieľ relevantnejší než kedykoľvek predtým. Keďže zmena klímy postupuje a mestské osídlenie 5 sa rozširuje, neistoty sprevádzajúce manažment povodňových rizík si vyžadujú sústavné monitorovanie a upravovanie postupov na zabezpečenie najnižšej možnej úrovne škôd. Táto správa sa zameriava na zatiaľ dosiahnutý pokrok, pričom vychádza z prvých plánov manažmentu povodňového rizika.

Túto správu dopĺňa séria pracovných dokumentov útvarov Komisie, ktoré obsahujú prehľady EÚ, hodnotenia jednotlivých členských štátov a súhrny medzinárodnej spolupráce.

2.Aktuálny stav prijímania plánov a podávania správ

Všetky členské štáty schválili svoje plány manažmentu povodia a plány manažmentu povodňového rizika, s výnimkou plánov manažmentu povodňového rizika v prípade Kanárskych ostrovov (Španielsko) 6 .

Aj keď sa situácia v porovnaní s predchádzajúcim obdobím podávania správ zlepšila, mnohé členské štáty prijali svoje plány neskoro (po 22. decembri 2015), alebo o nich neskoro podávali správy prostredníctvom databázy Informačného systému o vode pre Európu, WISE (podávanie správ malo byť ukončené do 22. marca 2016). 7 V niektorých prípadoch trvalo oneskorenie dva roky alebo viac. Komisia začala súdne konania proti všetkým členským štátom, ktoré nesplnili právne požiadavky na podávanie správ.

3.Hodnotenie druhých plánov manažmentu povodia a prvých plánov manažmentu povodňového rizika

Informácie obsiahnuté v plánoch manažmentu povodia a plánoch manažmentu povodňového rizika boli nahraté do digitálneho archívu Informačného systému o vode pre Európu (WISE), ktorý spravuje Európska environmentálna agentúra (EEA). Popri informáciách prichádzajúcich priamo z vnútroštátnych a medzinárodných plánov manažmentu povodia a plánov manažmentu povodňového rizika využívala Komisia ako základ svojho hodnotenia systém WISE.

Írsko, Grécko a Španielsko v prípade Kanárskych ostrovov nevložili načas do systému WISE svoje plány manažmentu povodia ani plány manažmentu povodňového rizika, ktoré sa mali hodnotiť, zatiaľ čo Litva a Spojené kráľovstvo v prípade Gibraltáru nevložili načas svoje plány manažmentu povodia. Táto správa sa preto netýka týchto krajín alebo regiónov.

Komisia zohľadnila výsledky konferencie o vode, ktorá sa konala 20. a 21. septembra 2018 vo Viedni, čo umožnilo zahrnúť do tejto správy príspevky širokej škály zainteresovaných strán a členských štátov.

Komisia zvážila aj pripomienky, ktoré predložili Európsky parlament a Rada Európskej únie k predchádzajúcim správam o implementácii. Európsky parlament prijal v roku 2015 uznesenie, v ktorom okrem iného zdôraznil význam hospodárenia s vodou z hľadiska kvantity aj kvality, potrebu úplnej implementácie právnych predpisov EÚ o vode a ich zvýšeného uplatňovania v ostatných politikách EÚ. Vyzval členské štáty, aby dokončili a vykonávali svoje plány manažmentu povodia a aby relevantné informácie sprístupnili online. Zdôraznil tiež synergie medzi plánmi manažmentu povodia a plánmi manažmentu povodňového rizika. Rada vydala v rokoch 2007 až 2016 viaceré súbory záverov. 8 Zdôraznila predovšetkým potrebu úplného vykonávania acquis EÚ v oblasti vodného hospodárstva s cieľom chrániť vody proti znižovaniu ich kvality a postupne ich dostávať do dobrého stavu a vyzvala Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na lepšom zapájaní tohto úsilia do ostatných relevantných politík. Pokiaľ ide o povodne, Rada predovšetkým pripomenula využívanie opatrení týkajúcich sa zelenej infraštruktúry a prirodzeného zadržiavania vody ako prostriedkov na znižovanie povodňových rizík. Komisia podporuje všetky tieto stanoviská a zaviazala sa konať v súlade s nimi.

4.Rámcová smernica o vode – zistenia z druhých plánov manažmentu povodia

V správe agentúry EEA o stave vôd, vydanej v júli 2018 9 , sú uvedené podrobné informácie o stave vodných útvarov Európy, ako ich členské štáty predkladajú v správach podľa rámcovej smernice o vode.

Podľa týchto údajov 74 % útvarov podzemnej vody v EÚ už dosiahlo dobrý chemický stav a 89 % z nich dosiahlo dobrý kvantitatívny stav.

Menej povzbudzujúca je situácia v prípade povrchových vôd: len 38 % útvarov je v dobrom chemickom stave a iba 40 % v dobrom ekologickom stave alebo s dobrým ekologickým potenciálom. 10 Veľký vplyv na tento stav má niekoľko konkrétnych znečisťujúcich látok, z ktorých najbežnejšia je ortuť. 11 Na úrovni EÚ aj na medzinárodnej úrovni sa prijímajú opatrenia na zníženie emisií ortuti a ďalších znečisťujúcich látok, čo viedlo k znižovaniu miery obsahu niektorých konkrétnych látok.

V porovnaní s cyklom v rokoch 2009 – 2015 sa zlepšil stav iba obmedzeného počtu vodných útvarov. Príčinou môže byť neskorá identifikácia rôznych vplyvov, dlhší čas potrebný na vypracovanie účinných politických opatrení, pomalé zavádzanie opatrení, čas odozvy prírody, kým začnú opatrenia účinkovať, ale aj sprísnené normy kvality a zlepšené monitorovanie a podávanie správ, čo viedlo k tomu, že klasifikácia stavu vodných útvarov sa zmenila z predchádzajúceho „neznámy“ na terajší „neuspokojivý“.

Celkovo bolo vyvinuté značné úsilie pri vykonávaní rámcovej smernice o vode. Kladný účinok malo aj zlepšené vykonávanie ďalších úzko súvisiacich častí práva EÚ. Týka sa to predovšetkým smerníc o čistení komunálnych odpadových vôd, o dusičnanoch a o priemyselných emisiách, ako aj práva EÚ v oblasti chemických látok.

V závere správy agentúry EEA sa konštatuje, že európske vody zostávajú pod značným tlakom znečistenia pochádzajúceho z difúznych zdrojov (napríklad poľnohospodárstva, dopravnej infraštruktúry) a bodových zdrojov (napríklad priemyslu alebo výroby energie), nadmerného odberu a hydromorfologických zmien spôsobených širokou škálou ľudských činností.

4.1.Hodnotenie na vnútroštátnej a nižšej úrovni

Náležité riadenie na úrovni povodia je nevyhnutným predpokladom plnenia cieľov rámcovej smernice o vode. Všetky členské štáty doteraz určili príslušné orgány, často viac typov, a zdôraznili dôležitosť koordinácie medzi nimi. Používajú viaceré metódy konzultácií so zainteresovanými stranami. V súčasnosti fungujú mnohé stále konzultačné orgány. Konzultácie so zainteresovanými stranami údajne viedli k zmenám v návrhoch plánov manažmentu povodia, ale nie vždy bolo zrejmé, ako tieto príspevky ovplyvnili prijatý plán manažmentu povodia.

Členské štáty musia v prípade každého správneho územia povodia zabezpečiť analýzu jeho charakteristík, s preskúmaním vplyvu ľudskej činnosti a s ekonomickou analýzou využívania vody. Táto „charakterizácia“ sa musí aktualizovať každých šesť rokov. Potrebné je tiež určiť hranice a polohu každého vodného útvaru. Toto „vymedzenie“ sa musí pre každý cyklus skontrolovať a aktualizovať, zaznamenať sa musia zmeny v tlakoch a vplyvoch na stav vôd. Vymedzenie sa zmenilo približne v štyroch z desiatich prípadov, často bez riadneho vysvetlenia. Opisy významných vplyvov sú vo všeobecnosti prehľadnejšie vďaka lepšie vymedzeným kritériám. Napriek tomu stále existuje priestor na zlepšovanie, keďže v prípade veľkej časti vodných útvarov sa uvádzajú neznáme vplyvy antropogénneho pôvodu a tlaky z neznámych zdrojov (predovšetkým hydromorfologické tlaky).

Určité metodické zlepšenia umožňujúce jednoduchšie sledovanie dosiahnutého pokroku a lepšiu porovnateľnosť údajov boli vykonané v súvislosti s určovaním, kedy sa podľa požiadaviek stanovených v rámcovej smernici o vode môže výrazne zmenený vodný útvar alebo umelý vodný útvar považovať za útvar s dobrým ekologickým potenciálom.

Monitorovanie a hodnotenie ekologického a chemického stavu útvarov povrchových vôd ukazuje rôznorodý obraz z hľadiska meraných parametrov a porovnateľnosti výsledkov. V rámci EÚ sú veľké rozdiely v monitorovaní prioritných látok 12 , a to z hľadiska podielu vodných útvarov aj počtu látok. Väčšina členských štátov monitorovala všetky prioritné látky, pri ktorých sa zistilo, že sú vypúšťané na ich správnych územiach povodí. Všetky členské štáty v správach uvádzali zoznamy emisií, vypúšťania a únikov takýchto škodlivých látok, ale iba niektoré sú úplné.

Skutočnosť, že do začiatku roka 2018 neexistoval žiadny formálny spoločný medzikalibračný systém pre mnohé typy vody 13 , veľmi sťažuje porovnávanie vodných útvarov aj v tomto druhom cykle podávania správ.

Pre takmer všetky vodné útvary však bolo možné určiť ich stav, čím sa výrazne znížila predtým zistená miera neistoty. Značné medzery v monitorovaní ekologického stavu však pretrvávajú.

Celkovo je monitorovanie prvkov kvality v každej kategórii vody prinajlepšom nejednotné, viac sa zakladá na zoskupovaní rôznych vodných útvarov a na odborných posudkoch než na dôkladnejšom hodnotení každého relevantného vodného útvaru podľa konkrétnych parametrov rámcovej smernice o vode. Potrebné je vyvinúť ďalšie úsilie, aby vhodné monitorovacie siete dosiahli dostatočné územné pokrytie a spoľahlivosť hodnotenia.

Monitorovanie a hodnotenie kvantitatívneho a chemického stavu útvarov podzemnej vody sa zlepšilo, aj keď značnému počtu z nich stále chýbajú riadne monitorovacie miesta. Rámcovú smernicu o vode v tomto smere dopĺňa smernica o podzemných vodách, v ktorej je predovšetkým uvedený zoznam príslušných znečisťujúcich látok, prahové hodnoty a trendy hodnotenia chemického stavu. Obe tieto smernice sa uplatňujú v súčinnosti s ďalšími právnymi predpismi EÚ, ako sú smernice o pitnej vode a o dusičnanoch. Monitorovanie chemického stavu je stále neštandardné, keďže veľký počet útvarov podzemnej vody sa nemonitoruje alebo sa monitoruje iba obmedzená časť základných parametrov.

Výnimky, s ktorými sa počíta v článku 4 rámcovej smernice o vode 14 , sa v súčasnosti týkajú približne polovice vodných útvarov Európy. Platí to predovšetkým pre prírodné vodné útvary, ale popri nových fyzikálnych modifikáciách v čoraz väčšej miere aj pre výrazne zmenené alebo umelé vodné útvary. Zatiaľ čo odôvodnenia takýchto výnimiek sa celkovo zlepšili, ich pokračujúce časté využívanie naznačuje, že na dosiahnutie dobrého ekologického stavu alebo potenciálu do roku 2027 je potrebné naďalej vynakladať značné úsilie. V súlade s požiadavkami v tom istom článku však údaje uvádzané v správach ukazujú, že členské štáty musia lepšie zabezpečiť, aby výnimky uplatňované v prípade jedného vodného útvaru natrvalo nevylučovali alebo neohrozovali dosiahnutie environmentálnych cieľov v iných vodných útvaroch (článok 4 ods. 8), a musia zaručiť aspoň takú istú úroveň ochrany ako ostatné environmentálne právo EÚ (článok 4 ods. 9).

V rámcovej smernici o vode sa od členských štátov vyžaduje stanovenie programu opatrení  15 na včasné dosiahnutie dobrého stavu. Pokiaľ ide o vodné útvary postihnuté odberom vody, kľúčové opatrenia boli vo všeobecnosti určené, ale ich vykonávanie v rámci Európy je rozdielne, a tak sa tieto vplyvy obmedzujú iba pomaly. Potenciálne problematická je skutočnosť, že vo väčšine členských štátov sú malé odbery vyňaté zo systému regulácie a registrácie. Chýbajúca regulácia a registrácia sa môže prejaviť najmä v členských štátoch, ktoré už teraz majú problémy s nedostatkom vody, a vo vodných útvaroch, ktoré čelia kvantitatívnym problémom.

Vplyvy poľnohospodárstva patria medzi najvýraznejšie tlaky, ktoré členské štáty označili za zdroj potenciálneho rizika zhoršenia stavu alebo nesplnenia environmentálnych cieľov vo väčšine správnych území povodí, a to vo forme nadmerného odberu aj difúzneho znečistenia. Základné opatrenia 16 sú spravidla zavedené. V polovici prípadov sa nehodnotí ex ante, do akej miery budú prijaté opatrenia dostatočné na dosiahnutie dobrého stavu. Mnohé bude tiež závisieť od účinku dobrovoľných opatrení, často v kontexte spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). S cieľom zvýšiť úroveň ambícií v oblasti životného prostredia Komisia v návrhoch novej SPP stanovuje povinné požiadavky 17 pre poľnohospodárov. Okrem toho sa v intervenčnej stratégii, ktorú členské štáty určia vo svojom strategickom pláne SPP, musia zohľadniť potreby identifikované v plánoch manažmentu povodia a táto stratégia musí prispieť k dosiahnutiu cieľov rámcovej smernice o vode. V prípade potreby budú musieť členské štáty poskytnúť doplňujúcu podporu pre ďalšie zásahy na ochranu vôd prostredníctvom rôznych dobrovoľných systémov. 18

Vo všeobecnosti sú už zavedené aj základné opatrenia na riešenie vplyvov z iných odvetví, než je poľnohospodárstvo, napríklad z priemyslu alebo výroby energie. Vo väčšine prípadov ide o konkrétne opatrenia na riešenie problémov so znečisťujúcimi látkami, ktoré spôsobujú zlý chemický alebo ekologický stav, ako sú napríklad opatrenia na zníženie alebo zastavenie uvoľňovania určitých znečisťujúcich látok do vody. Potrebný je však väčší pokrok.

V prípade existujúcich fyzikálnych modifikácií vodných útvarov väčšina členských štátov uviedla opatrenia (rybovody, odstraňovanie konštrukcií atď.) zamerané na zníženie negatívnych vplyvov značných hydromorfologických tlakov na životné prostredie. Existuje aj jednoznačnejšie prepojenie medzi opatreniami, vplyvmi a spôsobmi využívania vody alebo hospodárskymi odvetviami. Potrebné je lepšie vymedziť a uplatňovať minimálne ekologické toky a zabezpečiť priechodnosť riek a primerané nakladanie so sedimentmi.

Viaceré členské štáty aktualizovali svoju politiku stanovovania cien vody splnením ex ante kondicionality pre vodu podľa nariadenia o spoločných ustanoveniach pre európske štrukturálne a investičné fondy na obdobie rokov 2014 – 2020. Vykonali sa kroky týkajúce sa vymedzovania vodohospodárskych služieb, výpočtu finančných nákladov, merania, vykonávania ekonomickej analýzy a hodnotenia nákladov na ochranu životného prostredia a na zdroje pri výpočte výšky úhrady nákladov za vodohospodárske služby. Výrazné nedostatky však pretrvávajú pri prevode týchto zlepšených prvkov ekonomickej analýzy do konkrétnych opatrení a pri dosahovaní harmonizovanejšieho prístupu k odhadu a spájaniu nákladov súvisiacich so životným prostredím a zdrojmi. Pre plnenie cieľov rámcovej smernice o vode je veľmi dôležité zvyšovanie investícií. Rozhodnutia a investície v oblasti vody by veľmi uľahčil ďalší pokrok pri ekonomickej podpore programu opatrení.

Malý pokrok sa dosiahol v prípade chránených oblastí pre pitnú voduchránených prírodných oblastí. Pri hodnotení smernice o pitnej vode z roku 1998 sa posudzovala jej súdržnosť s rámcovou smernicou o vode a zistilo sa chýbajúce prepojenie, pokiaľ ide o ochranu zdrojov pitnej vody. Preto sa v návrhu prepracovaného znenia smernice o pitnej vode z roku 2018 zavádza prístup založený na posúdení rizika od odberu po vodovodný kohútik a zároveň podpora lepšej komunikácie medzi orgánmi členských štátov a dodávateľmi vody s cieľom zabezpečiť celý cyklus riadenia. Účelom návrhu je zvýšiť súdržnosť medzi dvomi smernicami a zabezpečiť, aby sa uplatňovala zásada „znečisťovateľ platí“, ako aj zásada predbežnej opatrnosti.

Pre veľkú časť chránených oblastí platí, že chýbajú znalosti napríklad o stave a tlakoch a nie sú stanovené žiadne ciele. Podávanie správ konkrétne zacielených na chránené oblasti vrátane oblastí mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov je veľmi obmedzené a niekedy úplne chýba.

Približne v polovici členských štátov sa suchá považovali za relevantný faktor hospodárenia s vodou. Jedným z kľúčových opatrení na zmierňovanie vplyvov sucha je plán riadenia stavov sucha, ktorý však nebol prijatý vo všetkých relevantných správnych územiach povodí.

V prípade tretích plánov manažmentu povodia by členské štáty mali

·pokračovať v zlepšovaní zapájania zainteresovaných strán s ich aktívnou účasťou v procese plánovania a s uplatňovaním ich príspevkov v plánoch manažmentu povodia,

·jednoznačne určiť nedostatky brániace dosiahnutiu dobrého stavu pre jednotlivé vplyvy a vodné útvary a navrhnúť, financovať a vykonávať cielené programy opatrení na ich odstránenie,

·obmedziť spoliehanie sa na výnimky s cieľom zabezpečiť včasné plnenie cieľov rámcovej smernice o vode a zvýšiť transparentnosť, pokiaľ ide o používané odôvodnenia,

·zabezpečiť riadne vykonávanie článku 9 o úhrade nákladov vrátane výpočtu a internalizácie nákladov na ochranu životného prostredia a na zdroje pre všetky činnosti s výrazným vplyvom na vodné útvary a ekonomickej analýzy na podporu programu opatrení.

4.2.Cezhraničná spolupráca podľa rámcovej smernice o vode

V prípade povodí, ktoré prekračujú štátne hranice, sa v rámcovej smernici o vode vyžaduje od členských štátov, aby svoje úsilie navzájom koordinovali, prípadne aj s krajinami mimo EÚ. Mnohé európske rieky tečú za hranice EÚ vrátane napríklad Rýna alebo Dunaja. Stupeň spolupráce je rôzny. Zvyčajne existuje medzinárodná dohoda, často aj medzinárodný koordinačný orgán a menej často spoločný plán manažmentu povodia. Iba málo povodí v EÚ sa nič z toho netýka.

V porovnaní s prvým cyklom sa celkovo štruktúry riadenia ďalej formalizovali, viac sa pripravovali medzinárodné plány manažmentu povodia a zlepšila sa porovnateľnosť zistení, rovnako ako zlučiteľnosť prístupov v reakcii na rôzne vplyvy.

4.3.Problémy, ktoré sa nedali riešiť na úrovni členského štátu

Postup v prípade problémov, ktoré sa nedajú riešiť na úrovni členského štátu, uvedený v článku 12 rámcovej smernice o vode, sa uplatnil raz. V roku 2016 Dánsko vyhlásilo, že ak sa majú plniť ciele rámcovej smernice o vode, ďalšie členské štáty musia prijať opatrenia na zníženie obsahu svojho dusíka v spoločných vodných útvaroch. Po žiadosti o zásah Komisia zdôraznila, že predovšetkým členské štáty sú zodpovedné za zabezpečenie plnenia cieľov rámcovej smernice o vode, a poznamenala, že v článku 3 sa počíta s koordináciou v rámci správnych území povodia vrátane medzinárodných. Navrhla, aby sa najskôr využili možnosti dvojstrannej spolupráce vrátane možností podľa rámcovej smernice o morskej stratégii.

Smernica o povodniach – zistenia z prvých plánov manažmentu povodňového rizika

5.1.    Hodnotenie na vnútroštátnej úrovni

Ľudské rozhodnutia, historicky, ale bežne aj dnes, majú výrazný vplyv na výskyt a dôsledky povodní 19 a existujú dôkazy, že počet veľkých povodní v priebehu rokov narastá 20 . Predpovede sú dôvodom na znepokojenie. Pri scenári bez prispôsobenia (teda ak sa vychádza z predpokladu pokračovania súčasnej ochrany proti riečnym povodniam až po úroveň doteraz zaznamenanej storočnej vody) sa odhaduje, že výška škôd v EÚ spôsobených kombináciou zmeny klímy a sociálno-ekonomických zmien stúpne zo 6,9 miliardy EUR ročne do 20. rokov 21. storočia na 20,4 miliardy EUR ročne, do 50. rokov 21. storočia na 45,9 miliardy EUR ročne a do 80. rokov 21. storočia na 97,9 miliardy EUR ročne. 21 Je preto logické, že 27 z 28 členských štátov zahrnulo povodne ako hlavné riziko do svojho hodnotenia rizika na vnútroštátnej úrovni. 22  

Vypracovanie plánov manažmentu povodňového rizika, teda nástroja riadenia využívaného na znižovanie potenciálnych nepriaznivých dôsledkov povodní, bolo tretím krokom cyklického prístupu k manažmentu povodňových rizík, zavedeného v smernici o povodniach. Členské štáty predtým vykonali predbežné hodnotenie povodňových rizík 23 (v roku 2011) a vypracovali mapy povodňového ohrozenia a povodňových rizík (v roku 2013).

Pokiaľ ide o úplnosť, takmer všetky členské štáty uviedli závery svojho predbežného hodnotenia povodňových rizík a mapy povodňového ohrozenia a povodňových rizík vo svojich plánoch manažmentu povodňových rizík. Všetky členské štáty stanovili ciele manažmentu povodňových rizík a v 20 z 26 hodnotených členských štátov sú tieto ciele na vnútroštátnej úrovni alebo sa ciele na vnútroštátnej úrovni prispôsobili regionálnym prípadne miestnym podmienkam. Niektoré štáty stanovili malý počet širokých cieľov, ostatné predstavili veľký počet podrobnejších cieľov. Všetky členské štáty prijali opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov. Nie všetky ciele sú však dostatočne vypracované na to, aby umožňovali monitorovanie ich uplatňovania, a nie všetky opatrenia sú jednoznačne prepojené s cieľmi. Spoločne môžu tieto nedostatky predstavovať problém pre druhý cyklus (2016 – 2021), keď sa od členských štátov očakáva hodnotenie dosiahnutého pokroku.

Počet opatrení jednotlivých členských štátov sa značne líši od niekoľkých samostatných opatrení po tisíce skupín opatrení. Približne 50 % opatrení sa týka prevencie a pripravenosti, približne 40 % sa týka škôd spôsobených povodňami a zostávajúcich 10 % sa týka obnovy. Pokiaľ ide o netechnické iniciatívy 24 , všetky hodnotené plány manažmentu povodňových rizík sa týkajú územných plánov. Všetkých 26 hodnotených členských štátov zahrnulo riešenia inšpirované prírodou do niektorých alebo do všetkých plánov manažmentu povodňových rizík, či už ako projekty, alebo ako prípravné štúdie. Hoci sa v smernici o povodniach nespomína poistné krytie povodňových rizík, vo viac ako polovici plánov manažmentu povodňových rizík sa uvádzajú prinajmenšom niektoré súvisiace opatrenia vrátane zvyšovania informovanosti.

Všetky členské štáty v správach uviedli určenie priorít opatrení alebo poskytli časový rámec ich vykonávania. Na ilustráciu, približne 10 % uvádzaných opatrení malo absolútnu prioritu, 60 % veľmi vysokú alebo vysokú, 20 % strednú a zvyšok nízku prioritu. Určitú analýzu nákladov a prínosov opatrení vykonalo 19 z 26 hodnotených členských štátov. Pre takmer všetky bol vypracovaný vnútroštátny prístup. 25 Menej (11) členských štátov využilo analýzu nákladov a prínosov (CBA) vo všetkých hodnotených správnych jednotkách. 26 Celkovo 21 z 26 členských štátov výslovne uviedlo koordináciu s environmentálnymi cieľmi, stanovenými v článku 4 rámcovej smernice o vode, vo všetkých správnych jednotkách alebo prinajmenšom v časti z nich.

Približne polovica hodnotených členských štátov vykonala odhad nákladov na dostupné protipovodňové opatrenia, v mnohých prípadoch sa to však netýkalo všetkých plánov manažmentu povodňových rizík alebo opatrení. V 23 z 26 členských štátov boli vo väčšine plánov manažmentu povodňových rizík určené zdroje financovania, v mnohých prípadoch sa to však všeobecne týka možných mechanizmov financovania, napríklad európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Na konzultácie s verejnosťou a so zainteresovanými stranami sa používali rôzne kanály a celkovo sa do prípravy prvých plánov manažmentu povodňového rizika zapojila široká škála zainteresovaných strán. Nebolo však vždy zrejmé, ako tieto príspevky ovplyvnili plány manažmentu povodňového rizika, ktoré sa prijímali na rôznych administratívnych úrovniach a prostredníctvom rozličných aktov.

V prípade druhých plánov manažmentu povodňového rizika by členské štáty mali

·jednoznačne prepojiť vykonávanie opatrení s dosahovaním cieľov, aby bolo možné hodnotiť pokrok dosiahnutý od druhého cyklu,

·určiť konkrétne zdroje financovania na zabezpečenie vykonávania opatrení.

5.2.    Vplyv zmeny klímy

Pribúdajú dôkazy, že zmena klímy bude mať výrazný vplyv na výskyt a rozsah povodní vo veľkej časti Európy 27 . Viac ako polovica členských štátov zohľadňovala zmenu klímy v rámci predbežného hodnotenia povodňových rizík a v mapách povodňového ohrozenia a povodňových rizík. Podľa hodnotených plánov manažmentu povodňového rizika a správ členských štátov zvažovalo 24 z 26 členských štátov prinajmenšom určité aspekty a 10 štátov poskytlo dôkaz, že vplyvy zmeny klímy zohľadňovali. Budúcimi scenármi zmeny klímy sa vo svojich plánoch manažmentu povodňového rizika zaoberalo 14 členských štátov v rôznych časových rámcoch (približne polovica má scenáre do roku 2050 a scenárov do roku 2100 je tiež približne polovica). Menej než polovica plánov obsahuje odkaz na vnútroštátne stratégie adaptácie, ktoré vypracovali členské štáty podľa stratégie adaptácie na zmenu klímy na úrovni EÚ. Približne v prípade štvrtiny členských štátov všetky hodnotené plány manažmentu povodňového rizika obsahovali odkaz na takéto vnútroštátne stratégie. Pri niekoľkých ďalších členských štátoch obsahovali takéto odkazy na vnútroštátne stratégie iba niektoré hodnotené plány manažmentu povodňového rizika, nie všetky.

V prípade druhých plánov manažmentu povodňového rizika by členské štáty mali

·v súlade s článkom 14 smernice o povodniach zohľadniť pravdepodobný vplyv zmeny klímy na výskyt povodní a primerane prispôsobiť opatrenia tak, aby umožnili vhodné použitie modelových nástrojov EÚ, ako napríklad tých, ktoré sú dostupné prostredníctvom služby monitorovania zmeny klímy programu Copernicus, 28

·posúdiť vnútroštátne stratégie v oblasti zmeny klímy a koordinovať v nich uvedené opatrenia.

5.3.    Cezhraničná spolupráca podľa smernice o povodniach

Podľa smernice o povodniach sa od členských štátov vyžaduje, aby navzájom koordinovali opatrenia v cezhraničných povodiach a aby tiež vyvinuli úsilie o koordináciu s tretími krajinami. V prípadoch, keď boli vytvorené koordinačné štruktúry, príprava medzinárodných plánov manažmentu povodňových rizík stabilne viedla k stanoveniu spoločných cieľov pre manažment povodňových rizík a takmer vo všetkých prípadoch k určeniu viacerých koordinovaných opatrení. V prípade niektorých povodí, napríklad riek Dunaj, Rýn, Labe a Odra, sa uskutočnili rozsiahle verejné konzultácie a bola vytvorená riečna komisia. Keď bola riečna komisia poverená koordináciou, posudzovanie zmeny klímy na úrovni povodia bolo rozsiahlejšie.

V prípade druhého cyklu by členské štáty s cezhraničnými povodiami mali

·ďalej rozvíjať spoločné prístupy, zohľadňovať na úrovni povodia účinky opatrení znižujúcich riziko povodní proti prúdu a po prúde rieky na miestach mimo štátnych hraníc a rozširovať prax medzinárodných verejných konzultácií.

6. Závery

V porovnaní s predchádzajúcim cyklom sa celkovo výrazne zlepšili znalosti o rámcovej smernici o vode a podávanie príslušných správ. Viac členských štátov podávalo správy načas a s komplexnejšími, relevantnejšími a spoľahlivejšími informáciami.

Podľa správ sa plnenie cieľov rámcovej smernice o vode postupne rozširuje. Hoci vo viacerých členských štátoch boli prijaté dobré politické opatrenia a vykonali sa viaceré finančné investície, zlepšenie kvality vody v mnohých povodiach si ešte vyžiada určitý čas. Zatiaľ čo veľká väčšina útvarov podzemných vôd dosiahla dobrý stav, menej než polovica útvarov povrchových vôd je v dobrom stave, aj keď trendy viacerých relevantných individuálnych prvkov kvality a látok sú pozitívnejšie.

Pre úplné splnenie cieľov rámcovej smernice o vode a súvisiacich smerníc je potrebné ešte mnoho urobiť, predovšetkým zo strany členských štátov. Prínosom pre členské štáty bude väčšie zapojenie všetkých relevantných trhových subjektov a subjektov občianskej spoločnosti do úsilia zabezpečiť lepšie presadzovanie zásady „znečisťovateľ platí“. Toto úsilie o vykonávanie smerníc bude naďalej podporované z fondov EÚ vrátane financovania výskumu a inovácií, ako aj úsilia 29 vo vzťahu k jednotnému digitálnemu trhu pre vodohospodárske služby 30 . Cesta k úplnému splneniu cieľov rámcovej smernice o vode do roku 2027, keď dôjde k obmedzeniu možností využívania výnimiek, sa v tomto štádiu zdá problematická. Podávané správy skutočne ukázali, že hoci do roku 2021 budú prijaté ďalšie opatrenia, mnohé iné bude potrebné prijať aj po roku 2021.

Veľmi dôležité kroky boli vykonané v prípade smernice o povodniach. Aj keď ide o prvé plány manažmentu povodňových rizík, je zrejmé, že všetky členské štáty v zásade prijali koncepciu manažmentu povodňových rizík, hoci praktická úroveň vypracovania je rôzna. Splnenie základného cieľa smernice o povodniach, teda znižovanie potenciálnych nepriaznivých dôsledkov rozsiahlych povodní, si bude vyžadovať sústavné úsilie členských štátov v nasledujúcich cykloch.

Komisia bude podľa potreby pokračovať v spolupráci s členskými štátmi na základe odporúčaní uvedených v tejto správe a jej sprievodných dokumentoch s cieľom zabezpečiť lepšie plnenie požiadaviek stanovených v rámcovej smernici o vode a v smernici o povodniach. Vykonávať sa bude aj intenzívnejšie presadzovanie zákonných povinností týkajúcich sa základných tlakov na vodné prostredie, ako sú tie, ktoré vyplývajú zo smernice o dusičnanoch a zo smernice o čistení komunálnych odpadových vôd.

Popri pokračovaní spolupráce s členskými štátmi bude Komisia naďalej zapájať občanov a všetky relevantné zainteresované strany do podpory plnenia požiadaviek, a to aj prostredníctvom preskúmania vykonávania environmentálnych právnych predpisov. Podávanie správ sa podľa možnosti ďalej zefektívni alebo zjednoduší. Pozornosť sa bude venovať novým znečisťujúcim látkam, ako sú napríklad mikroplasty a lieky.

Touto správou sa posilní prebiehajúca kontrola vhodnosti právnych predpisov EÚ o vode a hodnotenie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd. Prispeje aj k hodnoteniu pokroku dosiahnutého pri plnení cieľov 7. environmentálneho akčného programu EÚ a Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj.

Európske vody čoraz viac ovplyvňuje zmena klímy. Dodržiavanie právnych predpisov EÚ o vode už teraz pomáha zvládať účinky zmeny klímy predchádzaním väčšiemu počtu prípadov sucha a záplav. Politika EÚ v oblasti vodného hospodárstva má výrazný potenciál zmierňovať zmenu klímy, pokiaľ sa teraz prijmú účinné opatrenia.

(1)

   Pozri správu Global Warming of 1.5 °C (Globálne otepľovanie o 1,5 °C), prijatú na 48. zasadnutí Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) (6. októbra 2018), v ktorej sa uvádzajú očakávané účinky a vplyvy scenárov nárastu teploty o 1,5 °C a o 2 °C.

(2)

   Smernica 2000/60/ES, doplnená smernicou o podzemných vodách (2006/118/ES) a smernicou o environmentálnych normách kvality (2008/105/ES).

(3)

   Smernica 2007/60/ES.

(4)

   Napríklad pomalá regenerácia ekosystémov po realizácii opatrení na obnovu rieky alebo pomalé znižovanie koncentrácií dusičnanov v podzemnej vode.

(5)

   Napríklad prostredníctvom sociálno-ekonomických zmien, ako je zasahovanie majetkov do záplavových oblastí.

(6)

   Španielsko oznámilo Komisii, že plán manažmentu povodia pre ostrov La Gomera bol prijatý 17. septembra 2018, pre ostrovy Tenerife a La Palma 26. novembra 2018, pre ostrovy Fuerteventura, Lanzarote a El Hierro 26. decembra 2018 a pre ostrov Gran Canaria 21. januára 2019.

(7)

   Formát elektronického podávania správ, ako aj usmernenie k podávaniu správ spoločne vypracovali členské štáty, zainteresované strany a Komisia v rámci procesu spolupráce s názvom Spoločná stratégia vykonávania.

(8)

   O nedostatku vody a suchách z 30. októbra 2007, o nedostatku vody, suchách a adaptácii na zmenu klímy z 11. júna 2010, o integrovanom povodňovom manažmente v rámci EÚ z 12. mája 2011, o ochrane vodných zdrojov a o integrovanom udržateľnom hospodárení s vodou v EÚ a mimo nej z 21. júna 2011, o koncepcii na ochranu vodných zdrojov Európy zo 17. decembra 2012, o diplomacii EÚ v oblasti vodného hospodárstva z 22. júla 2013 a o udržateľnom hospodárení s vodami zo 17. októbra 2016.

(9)

    https://www.eea.europa.eu/publications/state-of-water.

(10)

   Dobrý ekologický potenciál je cieľ, ktorý by mal dosiahnuť výrazne zmenený alebo umelý vodný útvar.

(11)

   Ďalšími všadeprítomnými, perzistentnými, bioakumulatívnymi a toxickými látkami, ktoré znemožňujú dosiahnutie dobrého chemického stavu, sú polybrómované difenylétery (PBDE), tributylcín a určité polycyklické aromatické uhľovodíky [benzo(a)pyrén, benzo(g,h,i)perylén, indeno(1,2,3-c,d)pyrén, benzo(b)fluorantén a benzo(k)fluorantén].

(12)

   Látky predstavujúce významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia, uvedené v zozname smernice o environmentálnych normách kvality.

(13)

   Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/229 z 12. februára 2018.

(14)

   V článku 4 ods. 4 sa umožňuje predĺženie termínu na dosiahnutie dobrého stavu alebo potenciálu na obdobie po roku 2015 (ako je stanovený v článku 4 ods. 1). V článku 4 ods. 5 sa umožňuje dosiahnutie menej prísnych cieľov. V článku 4 ods. 6 sa umožňuje dočasné zhoršenie stavu vodných útvarov. V článku 4 ods. 7 sú stanovené podmienky, za ktorých sa môže povoliť zhoršenie stavu alebo nesplnenie cieľov rámcovej smernice o vode v prípade nových modifikácií fyzikálnych vlastností útvarov povrchových vôd, zmien úrovne hladiny útvarov podzemných vôd alebo zhoršenia stavu z veľmi dobrého na dobrý v dôsledku nových udržateľných rozvojových činností človeka.

(15)

   Nasledujúce predbežné správy o vykonávaní naplánovaných programov opatrení by sa mali Komisii predložiť do 22. decembra 2018.

(16)

   V rámci každého správneho územia povodia je potrebné zaviesť programy opatrení na riešenie zistených vážnych problémov a na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 4. Programy opatrení musia obsahovať prinajmenšom „základné opatrenia“, a ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov, aj „doplnkové opatrenia“.

(17)

   Predovšetkým nová zákonná požiadavka č. 1 súvisiaca so smernicou 2000/60/ES: článok 11 ods. 3 písm. e) a článok 11 ods. 3 písm. h), pokiaľ ide o povinné požiadavky na kontrolu difúznych zdrojov znečistenia fosforečnanmi, povinné požiadavky na riadenie SMR 2 týkajúce sa povinností podľa smernice o dusičnanoch, norma dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy GAEC 2 týkajúca sa primeranej ochrany mokradí a rašelinísk, norma GAEC 4 týkajúca sa nárazníkových zón, norma GAEC 5 týkajúca sa nástroja udržateľnosti poľnohospodárskeho podniku pre živiny a norma GAEC 7 týkajúca sa neponechania žiadnej pôdy bez porastu počas najcitlivejšieho obdobia.

GAEC: dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav https://ec.europa.eu/agriculture/direct-support/cross-compliance_en .

(18)

   Členské štáty budú musieť navrhnúť podporu dobrovoľných ekologických systémov pre poľnohospodárov na vykonávanie poľnohospodárskych postupov prospešných pre životné prostredie a klímu v rámci prvého piliera SPP. Okrem toho bude podpora dobrovoľných agroenvironmentálnych záväzkov naďalej povinná v rámci druhého piliera.

(19)

   Umiestňovanie stavieb v záplavových oblastiach alebo blízko pobrežia, zmenšovanie povrchov zadržiavajúcich vodu, zásahy do vodných tokov alebo ich okolia a zmena klímy vyvolávaná ľudskou činnosťou, to všetko prispieva k zvyšovaniu pravdepodobnosti a negatívnym vplyvom povodní.

(20)

   Zbigniew W. Kundzewicz, Iwona Pińskwar a G. Robert Brakenridge (2012): Large floods in Europe (Veľké povodne v Európe), 1985 – 2009, Hydrological Sciences Journal.

(21)

   Rojas et al. (2013): Climate change and river floods in the EU: (Klimatická zmena a riečne povodne v EÚ: Sociálno-ekonomické dôsledky a náklady a výhody prispôsobovania), Global Environmental Change 23, s. 1737 – 1751, dostupné na adrese:

http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0959378013001416# .

(22)

   Pracovný dokument útvarov Komisie – Prehľad rizík prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, ktorým môže čeliť Európska únia [SWD(2017) 176 final]; https://publications.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/285d038f-b543-11e7-837e-01aa75ed71a1/language-en .

(23)

   V EÚ existuje takmer 8 000 oblastí s potenciálne významnými povodňovými rizikami.

(24)

   Opatrenia, ktoré sa netýkajú inžinierskych stavieb.

(25)

   V novembri 2017 Európska komisia navrhla posilnenie mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany prostredníctvom podpory silnejšej kolektívnej európskej reakcie so zvýšením rezervnej kapacity (známej ako „rescEU“) na doplnenie vnútroštátnych kapacít a prostredníctvom zlepšenia prevencie a pripravenosti na katastrofy v štátoch zapojených do mechanizmu ( http://europa.eu/rapid/press-release_IP-18-6766_sk.htm ).

(26)

   Vo väčšine členských štátov sa správne jednotky zhodujú so správnymi územiami povodia podľa rámcovej smernice o vode. Členské štáty určili spolu 196 správnych jednotiek na vykonávanie smernice o povodniach.

(27)

   V správe Medzivládneho panelu o zmene klímy z októbra 2018 sa uvádza, že predpokladané povodne pri globálnom oteplení o 1,5 °C by mali byť výrazne menšie než pri oteplení o 2 °C, aj keď predpokladané zmeny vytvárajú regionálne odlišné riziká ( http://www.ipcc.ch/report/sr15/ ).

(28)

    https://climate.copernicus.eu/.  

(29)

   Príslušné projekty, ktorými sa vyvíjajú riešenia, ako sú systémy podpory rozhodovania pre meranie kvality a kvantity vody, interoperabilita medzi systémami informácií o vode na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni a efektívnosť manažmentu vodných zdrojov sú uvedené v klastri ICT4Water: https://www.ict4water.eu/.  

(30)

   Ako je opísané v akčnom pláne jednotného digitálneho trhu pre vodohospodárske služby:

https://ec.europa.eu/futurium/en/system/files/ged/ict4wateractionplan2018.pdf.  


V Bruseli26. 2. 2019

COM(2019) 95 final

PRÍLOHA

k dokumentu

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní rámcovej smernice o vode (2000/60/ES) a smernice o povodniach (2007/60/ES)

Druhé plány manažmentu povodia
Prvé plány manažmentu povodňových rizík

{SWD(2019) 30 final} - {SWD(2019) 31 final} - {SWD(2019) 32 final} - {SWD(2019) 33 final} - {SWD(2019) 34 final} - {SWD(2019) 35 final} - {SWD(2019) 36 final} - {SWD(2019) 37 final} - {SWD(2019) 38 final} - {SWD(2019) 39 final} - {SWD(2019) 40 final} - {SWD(2019) 41 final} - {SWD(2019) 42 final} - {SWD(2019) 43 final} - {SWD(2019) 44 final} - {SWD(2019) 45 final} - {SWD(2019) 46 final} - {SWD(2019) 47 final} - {SWD(2019) 48 final} - {SWD(2019) 49 final} - {SWD(2019) 50 final} - {SWD(2019) 51 final} - {SWD(2019) 52 final} - {SWD(2019) 53 final} - {SWD(2019) 54 final} - {SWD(2019) 55 final} - {SWD(2019) 56 final} - {SWD(2019) 57 final} - {SWD(2019) 58 final} - {SWD(2019) 59 final} - {SWD(2019) 60 final} - {SWD(2019) 61 final} - {SWD(2019) 62 final} - {SWD(2019) 63 final} - {SWD(2019) 64 final} - {SWD(2019) 65 final} - {SWD(2019) 66 final} - {SWD(2019) 67 final} - {SWD(2019) 68 final} - {SWD(2019) 69 final} - {SWD(2019) 70 final} - {SWD(2019) 71 final} - {SWD(2019) 72 final} - {SWD(2019) 73 final} - {SWD(2019) 74 final} - {SWD(2019) 75 final} - {SWD(2019) 76 final} - {SWD(2019) 77 final} - {SWD(2019) 78 final} - {SWD(2019) 79 final} - {SWD(2019) 80 final} - {SWD(2019) 81 final} - {SWD(2019) 82 final} - {SWD(2019) 83 final} - {SWD(2019) 84 final}


PRÍLOHA

k dokumentu

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní rámcovej smernice o vode (2000/60/ES) a smernice o povodniach (2007/60/ES)

Druhé plány manažmentu povodia

Prvé plány manažmentu povodňových rizík

Odporúčania Komisie k druhým plánom manažmentu povodia a prvým plánom manažmentu povodňových rizík

(Úplné zoznamy odporúčaní sú uvedené vo vnútroštátnych hodnoteniach pripojených k tomuto dokumentu)

Členský štát

Odporúčania k príprave tretích plánov manažmentu povodia

Odporúčania k príprave druhých plánov manažmentu povodňových rizík

Rakúsko (AT)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Rakúsku predovšetkým odporúča:

·zabezpečiť včasné prijatie tretích plánov manažmentu povodia,

·zabezpečiť kontinuitu, účinnosť a primerané financovanie vykonávania opatrení potrebných na včasné splnenie cieľov rámcovej smernice o vode. Osobitnú pozornosť venovať opatreniam zameraným na zníženie značného množstva hydromorfologických tlakov,

·ukázať ambície a pragmatizmus v boji proti chemickému znečisteniu a posunúť sa od opatrení zameraných len na získavanie poznatkov,

·zabezpečiť riadne vykonávanie článku 9 o úhrade nákladov vrátane výpočtu a internalizácie nákladov na ochranu životného prostredia a na zdroje.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Rakúsku predovšetkým odporúča:

·vypracovať merateľné ciele plánu manažmentu povodňových rizík a prepojiť s nimi navrhované opatrenia, aby bolo možné hodnotiť dosiahnutý pokrok,

·vysvetliť, ako sa navrhované opatrenia vyberajú a ako sa určuje ich priorita, ako sa napr. vážia rôzne faktory ovplyvňujúce výber (vrátane analýzy nákladov a prínosov, účinnosti a zmeny klímy),

·vypracovať podrobnejšiu metodiku hodnotenia celkovej nákladovej účinnosti navrhovaných opatrení a zároveň poskytovať viac informácií o nákladoch a relevantných zdrojoch financovania,

·zabezpečiť primerané krížové odkazy medzi plánmi manažmentu povodňových rizík, predbežnými hodnoteniami povodňových rizík/oblasťami s potenciálne významnými povodňovými rizikami a mapami povodňového ohrozenia a povodňových rizík a zároveň zabezpečiť, aby boli sústavne k dispozícii všetkým zainteresovaným stranám a verejnosti v dostupnom formáte vrátane digitálneho formátu.

Belgicko (BE)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Belgicku predovšetkým odporúča:

·stanoviť jednoznačné finančné záväzky pre vykonávanie programov opatrení,

·doladiť stratégiu plnenia cieľov rámcovej smernice o vode a zvýšiť technickú uskutočniteľnosť ďalších plánov manažmentu povodia, a to v úzkej spolupráci s poľnohospodárskym spoločenstvom a s orgánmi poverenými vnútroštátnym vykonávaním spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ako aj zabezpečením väčšej synergie medzi cieľmi rámcovej smernice o vode a všetkými relevantnými politikami a nástrojmi (napríklad programom rozvoja vidieka, 1. pilierom SPP, smernicou o dusičnanoch atď.) vykonávanými na vnútroštátnej úrovni,

·ukázať ambície a pragmatizmus v boji proti chemickému znečisteniu vypracovaním prístupu viac orientovaného na konkrétnu látku v povrchových aj podzemných vodách so zameraním na prioritné látky a na znečisťujúce látky špecifické pre konkrétnu rieku a podzemnú vodu,

·v prípade potreby vykonať analýzu nákladov a prínosov navrhovaných opatrení na základe jasne vysvetlenej metodiky a vysvetliť, ako to viedlo k výberu týchto opatrení a určeniu ich prioritného usporiadania

·zabezpečiť riadne vykonávanie článku 9 o úhrade nákladov vrátane výpočtu a internalizácie nákladov na ochranu životného prostredia a na zdroje.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Belgicku predovšetkým odporúča:

·poskytnúť podrobnejší a na dostupných štúdiách založený opis očakávaných vplyvov zmeny klímy na výskyt povodní,

·poskytnúť prehľad nákladov na opatrenia a očakávaných zdrojov financovania,

·zapracovať analýzu nákladov a prínosov (napríklad určenie prioritného usporiadania vhodných opatrení) do plánov manažmentu povodňových rizík a poskytnúť jasný opis použitej metodiky,

·zabezpečiť koordináciu s vnútroštátnou stratégiou adaptácie na zmenu klímy.

Bulharsko (BG)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Bulharsku predovšetkým odporúča:

·ďalej zlepšovať medzinárodnú spoluprácu vypracovaním harmonizovanejších prístupov k hodnoteniu stavu spoločných vodných útvarov a poskytovať lepšie koordinované hodnotenia a programy opatrení na zabezpečenie včasného plnenia cieľov rámcovej smernice o vode,

·zväčšiť vlastné kapacity monitorovania s cieľom znížiť závislosť od odborných posudkov pri hodnotení ekologického stavu/potenciálu vodných útvarov,

·založiť využívanie výnimiek podľa článku 4 ods. 7 na dôkladnom hodnotení všetkých krokov, ako sa to vyžaduje v rámcovej smernici o vode, a transparentne uviesť pre všetky správne územia povodia, aké je odôvodnenie uplatnenia výnimiek podľa článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode,

·v súvislosti s požiadavkou prísnejšieho čistenia odpadových vôd v prípade vypúšťania v citlivých oblastiach zabezpečiť najmä vo veľkých mestách lepší súlad s článkom 5 smernice o čistení komunálnych odpadových vôd,

·poskytnúť komplexné hodnotenie nedostatkov v prípade záťaže difúznymi znečisťujúcimi látkami z poľnohospodárstva (živiny, agrochemikálie, sedimenty, organické látky) vo všetkých vodách v každom správnom území povodia a prepojiť toto hodnotenie priamo s navrhovanými opatreniami na zmierňovanie vplyvov [podľa článku 11 ods. 3 písm. h) rámcovej smernice o vode]. Tieto opatrenia by mali byť špecifikované, mali by mať jednoznačný právny základ a zahŕňať primerané režimy monitorovania a kontroly,

·zabezpečiť jasné rozlišovanie medzi nedostatkom vody a suchom v rámci politiky v oblasti vodného hospodárstva a prijatie plánu riadenia stavov sucha alebo plánu rozdeľovania a manažmentu vodných zdrojov.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Bulharsku predovšetkým odporúča:

·zlepšiť vypracovanie cieľov a opatrení jednoznačným stanovením harmonogramu plnenia a vykonávania,

·poskytnúť podrobnejší opis očakávaných vplyvov zmeny klímy na výskyt povodní a zabezpečiť koordináciu s vnútroštátnou stratégiou adaptácie na zmenu klímy po jej prijatí,

·v prípade potreby vykonať analýzu nákladov a prínosov navrhovaných opatrení na základe jasne vysvetlenej metodiky a vysvetliť, ako to viedlo k výberu týchto opatrení a určeniu ich prioritného usporiadania.

Cyprus (CY)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Cypru predovšetkým odporúča:

·zväčšiť svoju kapacitu na hodnotenie stavu všetkých kategórií vody (vrátane pobrežných vôd) s cieľom znížiť podiel stavu „neznámy“ a zabezpečiť lepšie hodnotenie, pokiaľ ide o prítomnosť akýchkoľvek prioritných látok,

·monitorovať svoje vodné útvary tak, aby bolo k dispozícii dostatočné časové rozlíšenie a územné pokrytie na klasifikáciu všetkých útvarov (prípadne v kombinácii s komplexnými metódami zoskupovania/extrapolácie),

·zintenzívniť využívanie merania (osobitne pre poľnohospodárstvo) na lepšie určovanie kvantitatívneho stavu vodných útvarov a znižovanie nadmerného odberu podzemných vôd, najmä v dôsledku neregulovaného samoodberu a povolení nedostatočne zosúladených s environmentálnymi požiadavkami.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Cypru predovšetkým odporúča:

·vysvetliť, ako sa navrhované opatrenia vyberajú a ako sa určuje ich priorita, ako sa napr. vážia rôzne faktory ovplyvňujúce výber (vrátane analýzy nákladov a prínosov, účinnosti a zmeny klímy),

·zaviesť východiskové a relevantné ukazovatele na hodnotenie pokroku dosiahnutého pri vykonávaní navrhnutých opatrení,

·systematicky posudzovať možnosti uplatňovania riešení inšpirovaných prírodou (vrátane opatrení na prirodzené zadržiavanie vody), kdekoľvek je to možné, ako alternatívy k úpravám brehov riek a korýt riek bagrovaním a „sivou infraštruktúrou“.

Česká republika (CZ)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Českej republike predovšetkým odporúča:

·zabezpečiť lepšie monitorovanie, predovšetkým dostatočný počet vodných útvarov a primerané pokrytie všetkých relevantných prvkov kvality. Prevádzkové monitorovanie jazier by sa malo zlepšiť a lepšie prepojiť s analýzou tlakov a vplyvov. Monitorovať by sa mali hydromorfologické prvky kvality vo všetkých kategóriách vody,

·zvýšiť spoľahlivosť hodnotenia ekologického stavu/potenciálu, predovšetkým zlepšiť metódy hodnotenia hydromorfologických prvkov, a prepojiť fyzikálno-chemické hranice s relevantnými biologickými prvkami kvality v riekach,

·poskytnúť lepšie odôvodnenie využitia výnimiek podľa článku 4 ods. 4 a článku 4 ods. 5 a jednoznačne ich navzájom rozlišovať. Je to osobitne dôležité, keďže sa predpokladá, že značný počet vodných útvarov splní ciele rámcovej smernice o vode až po roku 2027, a výnimky sa uplatňujú veľmi často,

·vyčísliť zníženie záťaže znečisťujúcimi látkami potrebné na dosiahne cieľov rámcovej smernice o vode, vyčísliť vplyv zmierňujúcich opatrení, ktoré sa týkajú zdrojov znečistenia vody v poľnohospodárstve, na celé povodie a vyčísliť rozsah, v akom opatrenia už prijaté podľa smernice o dusičnanoch a smernice o čistení komunálnych odpadových vôd prispievajú k úplnému splneniu cieľov, a určiť, aké dodatočné opatrenia je potrebné prijať na splnenie týchto cieľov,

·zabezpečiť riadne vykonávanie článku 9 o úhrade nákladov vrátane výpočtu a internalizácie nákladov na ochranu životného prostredia a na zdroje.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Českej republike predovšetkým odporúča:    

·vypracovať merateľné ciele plánu manažmentu povodňových rizík a prepojiť s nimi navrhované opatrenia, aby bolo možné hodnotiť dosiahnutý pokrok,

·poskytnúť odhad nákladov na každé opatrenie a celkový rozpočet na všetky opatrenia s uvedením, či zahŕňa investičné aj prevádzkové náklady,

·opísať metódu určovania prioritného usporiadania opatrení a poskytnúť jasné informácie o metódach používaných na hodnotenie nákladov a prínosov opatrení,

·zabezpečiť koordináciu s vnútroštátnou stratégiou adaptácie na zmenu klímy.

Nemecko (DE)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Nemecku predovšetkým odporúča:

·pre každé správne územie povodia zlepšiť trend monitorovania všetkých relevantných látok tak, aby bolo k dispozícii dostatočné časové rozlíšenie a územné pokrytie,

·lepšie odôvodniť uplatňovanie výnimiek podľa článku 4 ods. 4 a článku 4 ods. 5, predovšetkým pokiaľ ide o odôvodnenie neprimeraných nákladov,

·dokončiť komplexné hodnotenie nedostatkov v prípade záťaže difúznymi znečisťujúcimi látkami z poľnohospodárstva vo všetkých vodách v každom správnom území povodia a prepojiť toto hodnotenie priamo s navrhovanými opatreniami na zmierňovanie vplyvov. Potrebné sú dodatočné opatrenia na predchádzanie znečisteniu, ktoré spôsobujú dusičnany z poľnohospodárstva,

·zvážiť vypracovanie plánov riadenia stavov sucha pre oblasti so zvýšeným rizikom sucha.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Nemecku predovšetkým odporúča:    

·vypracovať merateľné ciele (časový rámec, ukazovatele) a vymedziť jasné kritériá pre značne nepriaznivé vplyvy povodní,

·v plánoch podrobnejšie vymedziť opatrenia vrátane miery, akou prispejú k plneniu cieľov, a spôsobu ich financovania,

·vysvetliť, ako sa navrhované opatrenia vyberajú a ako sa určuje ich priorita, ako sa napr. vážia rôzne faktory ovplyvňujúce výber (vrátane analýzy nákladov a prínosov, účinnosti a zmeny klímy),

·zabezpečiť koordináciu s vnútroštátnou stratégiou adaptácie na zmenu klímy.

Dánsko (DK)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Dánsku predovšetkým odporúča:

·vyjasniť rozdeľovanie značných tlakov medzi rôzne odvetvia, aby bolo možné určiť vhodné opatrenia na zmierňovanie vplyvov,

·zlepšiť monitorovanie povrchových vôd sledovaním všetkých relevantných biologických, fyzikálno-chemických a hydromorfologických prvkov kvality vo všetkých kategóriách vody a zvýšiť podiel vodných útvarov, na ktoré sa vzťahuje monitorovanie znečisťujúcich látok špecifických pre konkrétne povodie,

·dokončiť prípravu metód hodnotenia všetkých biologických prvkov kvality vo všetkých kategóriách vody vrátane metód, ktoré sú citlivé na živiny v riekach a zahŕňajú hydromorfologické prvky kvality v klasifikácii ekologického stavu.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Dánsku predovšetkým odporúča:    

·poskytnúť ďalšie a ucelenejšie informácie o postupe prípravy plánov manažmentu povodňových rizík vrátane informácií, ako boli pri ich príprave využité predbežné hodnotenia povodňových rizík a mapy povodňového ohrozenia a povodňových rizík; zabezpečiť koordináciu s vnútroštátnou stratégiou adaptácie na zmenu klímy,

·zvážiť jednotnejší prístup k rôznym plánom manažmentu povodňových rizík, keďže v súčasnosti majú pomerne odlišný charakter (z hľadiska stratégie a miery podrobností). Je preto potrebné zvážiť rozsiahlejšiu výmenu informácií medzi rôznymi orgánmi,

·poskytnúť viac informácií o nákladoch a zdrojoch financovania opatrení a vykonávať analýzu nákladov a prínosov vždy, keď je to možné; poskytnúť viac informácií o určovaní prioritného usporiadania opatrení vrátane použitých kritérií; vo všetkých plánoch manažmentu povodňových rizík uviesť informácie o mechanizmoch, ktoré sa majú používať na monitorovanie vykonávania ich opatrení.

Estónsko (EE)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Estónsku predovšetkým odporúča:

·zabezpečiť, aby referenčné podmienky boli vytvorené pre všetky relevantné prvky kvality a pre všetky povrchové vody,

·dokončiť zoznamy emisií, vypúšťania a únikov chemických látok,

·zintenzívniť úsilie o zhodnotenie stavu všetkých vodných útvarov, aby sa zvýšila dôveryhodnosť hodnotenia stavu a znížil sa podiel stavu „neznámy“. Monitorovanie by malo poskytnúť dostatočné časové rozlíšenie a územné pokrytie (a to aj v živých organizmoch),

·lepšie odôvodniť uplatňovanie výnimiek vypracovaním a používaním jednoznačných kritérií na uplatňovanie článku 4 ods. 4 a jasným odlíšením týchto kritérií od kritérií a odôvodnení používaných podľa článku 4 ods. 5.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Estónsku predovšetkým odporúča:    

·vypracovať konkrétne a merateľné ciele plánu manažmentu povodňových rizík a opísať postup stanovenia cieľov,

·poskytnúť podrobnejšie informácie o tom, aké budú náklady na vykonávanie opatrení v každej správnej jednotke, a o ich harmonograme; uviesť všetky ukazovatele dosiahnutého pokroku; v plánoch manažmentu povodňových rizík opísať metodiku použitú na analýzu nákladov a prínosov a uviesť výsledky.

Grécko (EL)

Plány manažmentu povodia neboli predložené včas, a preto neboli zahrnuté do hodnotenia Komisie.

Plány manažmentu povodňových rizík neboli predložené včas, a preto neboli zahrnuté do hodnotenia Komisie.

Španielsko (ES)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Španielsku predovšetkým odporúča:

·zabezpečiť, aby boli nasledujúce plány manažmentu povodia prijaté včas, pričom sa dodržia požiadavky týkajúce sa verejných konzultácií;

·viac využívať prietokomery, aby sa merali a registrovali všetky odbery a aby sa povolenia prispôsobovali dostupným zdrojom, a zabezpečiť, že používatelia budú orgánom povodia pravidelne podávať správu o skutočne odobratých objemoch, predovšetkým v tých správnych územiach povodia, kde dochádza k výrazným tlakom na odber,

·zabezpečiť riadne vykonávanie článku 9 o úhrade nákladov vrátane výpočtu a internalizácie nákladov na ochranu životného prostredia a na zdroje,

·zabezpečiť, aby kvantitatívne a kvalitatívne potreby chránených biotopov a druhov boli špecifikované a premietnuté do konkrétnych cieľov pre každé chránené územie, a určiť aj relevantné monitorovanie a opatrenia,

·zabezpečiť, aby boli prijaté nové plány riadenia stavov sucha.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Španielsku predovšetkým odporúča:    

·bezodkladne prijať plány manažmentu povodňových rizík pre Kanárske ostrovy a zabezpečiť, aby boli nasledujúce plány manažmentu povodňových rizík prijaté včas;

·lepšie vysvetliť a zdokumentovať postup určovania priority cieľov, napríklad vysvetliť, ktoré inštitúcie a zainteresované strany sa na tom podieľali a aké dôvody boli uvedené pri rozhodovaní o vysokých alebo nízkych prioritách pre rôzne ciele; vypracovať merateľné ciele a ukazovatele vplyvu opatrení, čo pomôže postupu hodnotenia dosiahnutého pokroku,

·predstaviť metodiku hodnotenia opatrení z hľadiska nákladov a prínosov, ako aj uplatnenie tejto analýzy a jej výsledky,

·brať do úvahy zmenu klímy vrátane systematického zohľadňovania vnútroštátnej stratégie adaptácie na zmenu klímy.

Fínsko (FI)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Fínsku predovšetkým odporúča:

·zabezpečiť lepšie monitorovanie povrchových vôd tak, aby sa vo všetkých vodných útvaroch sledovali všetky relevantné prvky kvality vrátane hydromorfologických prvkov kvality a znečisťujúcich látok špecifických pre konkrétne povodie v pobrežných vodách,

·pre každé správne územie povodia zlepšiť trend monitorovania všetkých relevantných látok tak, aby bolo k dispozícii dostatočné časové rozlíšenie a územné pokrytie,

·zabezpečiť dôkladné hodnotenie navrhovaných nových úprav v súlade s požiadavkami rámcovej smernice o vode, vzhľadom na predpoklad, že zhoršenie stavu z veľmi dobrého na dobrý nemusí aktivovať hodnotenie podľa článku 4 ods. 7,

·zabezpečiť riadne vykonávanie článku 9 o úhrade nákladov vrátane výpočtu a internalizácie nákladov na ochranu životného prostredia a na zdroje,

·v prípade potreby opätovne zvážiť prípravu plánov riadenia stavov sucha na základe bežného výskytu období sucha ako jedného z účinkov zmeny klímy na miestnej úrovni alebo na úrovni čiastkového povodia.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Fínsku predovšetkým odporúča:

·stanoviť jasný časový rámec plnenia cieľov v plánoch manažmentu povodňových rizík,

·vytvoriť silnejšie prepojenie medzi cieľmi a opatreniami a jasne uviesť, či sú plánované opatrenia dostatočné na splnenie cieľov,

·zabezpečiť koordináciu s vnútroštátnou stratégiou adaptácie na zmenu klímy.

Francúzsko (FR)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Francúzsku predovšetkým odporúča:

·lepšie odôvodniť uplatňovanie výnimiek podľa článku 4 ods. 4 a článku 4 ods. 5 a preskúmať a aktualizovať odôvodnenia s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky možné opatrenia vykonávali,

·zlepšiť boj proti znečisteniu živinami a hodnotiť a oznamovať očakávaný účinok opatrení,

·zintenzívniť úsilie o uplatňovanie a oznamovanie hydromorfologických opatrení pre všetky vodné útvary vystavené hydromorfologickým tlakom a pre všetky správne územia povodia, aby sa splnili aj medzinárodné záväzky na odstraňovanie prekážok v priechodnosti riek,

·zvážiť vypracovanie plánov riadenia stavov sucha pre oblasti so zvýšeným rizikom sucha.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Francúzsku predovšetkým odporúča:

·poskytnúť podrobnejšie informácie o krokoch predchádzajúcich plánom manažmentu povodňových rizík vrátane súhrnných máp a textov týkajúcich sa oblastí s potenciálne významnými povodňovými rizikami, ako aj odkazov, kde sú dostupné; zabezpečiť koordináciu s vnútroštátnou stratégiou adaptácie na zmenu klímy,

·vypracovať ciele s konkrétnymi a merateľnými prvkami v rozsahu, v akom je to len možné, a zachovať jasné prepojenie medzi cieľmi vyššej a nižšej úrovne a medzi opatreniami a cieľmi,

·v plánoch manažmentu povodňových rizík poskytnúť viac informácií vrátane nákladov a zdrojov financovania, podrobných údajov o polohe a informácií o pokroku v oblasti určovania priority a monitorovania.

Chorvátsko (HR)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Chorvátsku predovšetkým odporúča:

·zintenzívniť prácu na identifikácii tlakov, predovšetkým v brakických a pobrežných vodách,

·vypracovať vhodnú metodiku určovania výrazne zmenených vodných útvarov. Určovanie výrazne zmenených vodných útvarov by malo spĺňať všetky požiadavky článku 4 ods. 3 a je potrebné zaviesť metodiku vymedzenia ekologického potenciálu,

·poskytnúť všetky relevantné informácie o úrovni súladu a o načasovaní dosiahnutia súladu aglomerácií podľa smernice 91/271/EHS; zabezpečiť aj súlad s článkom 5 smernice o čistení komunálnych odpadových vôd pre prísnejšie čistenie, predovšetkým vo veľkých mestách,

·pre splnenie cieľov rámcovej smernice o vode zvážiť dodatočné opatrenia týkajúce sa znečistenia z bodových zdrojov nad rámec požiadaviek uvedených v smernici o čistení komunálnych odpadových vôd a smernici o priemyselných emisiách a dokončiť identifikáciu kľúčových typov opatrení pre difúzne zdroje,

·zabezpečiť, aby fungovala regulácia odberov vody a zhromažďovanie a oznamovanie informácií o spôsoboch použitia a spotrebe vody a o príslušných trendoch; zvážiť využívanie opatrení týkajúcich sa prirodzeného zadržiavania vody na zmierňovanie rizika, ktoré pre kvalitu vody predstavujú znečisťujúce látky v poľnohospodárstve; zvážiť prijatie plánu (plánov) riadenia stavov sucha a pokračovať v revízii existujúcich regulácií, aby sa zabezpečilo, že poľnohospodárska činnosť nespôsobuje hydromorfologický tlak, a podľa potreby aktualizovať reguláciu.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Chorvátsku predovšetkým odporúča:    

·predložiť konkrétne a merateľné ciele povodňového manažmentu a jednoznačne prepojiť opatrenia s cieľmi; určiť základné údaje, oproti ktorým sa môže monitorovať dosiahnutý pokrok,

·vysvetliť, ako sa navrhované opatrenia vyberajú a ako sa určuje ich priorita, ako sa napr. vážia rôzne faktory ovplyvňujúce výber (vrátane analýzy nákladov a prínosov, účinnosti a zmeny klímy),

·poskytnúť podrobnejšie údaje o prístupe k verejným konzultáciám a k aktívnemu zapájaniu zainteresovaných strán.

Maďarsko (HU)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Maďarsku predovšetkým odporúča:

·zintenzívniť úsilie o zhodnotenie stavu všetkých vodných útvarov, aby sa zvýšila dôveryhodnosť hodnotenia stavu a znížil sa podiel stavu „neznámy“. Monitorovanie by malo poskytnúť dostatočné časové rozlíšenie a územné pokrytie,

·pri hodnotení stavu by sa mali brať do úvahy všetky prioritné látky v príslušnej matrici. Ak sa použijú rôzne matrice, je potrebné poskytnúť vysvetlenie,

·riešiť neistotu v určovaní výrazne zmenených alebo umelých vodných útvarov prostredníctvom lepšieho monitorovania, zvýšenia kvality údajov o hydromorfologických tlakoch a lepšieho chápania účinkov na biologické prvky kvality; zabezpečiť, aby určovanie výrazne zmenených vodných útvarov spĺňalo požiadavky stanovené v článku 4 ods. 3,

·zabezpečiť, aby odbery podliehali účinnému systému povolení, merania a regulácií,

·zabezpečiť jednoznačné rozlišovanie medzi nedostatkom vody a suchom v rámci politiky v oblasti vodného hospodárstva a prijatie plánu riadenia stavov sucha.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Maďarsku predovšetkým odporúča:    

·vypracovať ciele, ktoré sú konkrétnejšie z hľadiska kvantitatívnych cieľov, polohy a časových rámcov ich plnenia,

·objasniť viaceré opatrenia, vzťah medzi opatreniami plánu manažmentu povodňových rizík a ďalšími opatreniami, ktoré sú označované ako predbežné, a určovanie ich prioritného usporiadania,

·do nasledujúceho plánu manažmentu povodňových rizík zahrnúť odhad nákladov,

·zabezpečiť koordináciu s vnútroštátnou stratégiou adaptácie na zmenu klímy.

Írsko (IE)

Plány manažmentu povodia neboli predložené včas, a preto neboli zahrnuté do hodnotenia Komisie.

Plány manažmentu povodňových rizík neboli predložené včas, a preto neboli zahrnuté do hodnotenia Komisie.

Taliansko (IT)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Taliansku predovšetkým odporúča:

·harmonizovať rozdielne regionálne prístupy, predovšetkým pokiaľ ide o určenie výraznosti tlakov,

·poskytnúť zmysluplné informácie o rozsahu a načasovaní opatrení v rámci programu opatrení tak, aby bolo zrejmé, ako je možné dané ciele dosiahnuť. V plánoch manažmentu povodia by malo byť uvedené systematické určovanie prioritného usporiadania opatrení,

·zabezpečiť, aby v treťom pláne manažmentu povodia boli informácie o zdrojoch financovania programu opatrení opísané prehľadnejšie,

·posilniť meranie všetkých odberov a preskúmať systémy povoľovania odberov, zabezpečiť prijatie opatrení na riešenie ilegálnych odberov, predovšetkým v správnych územiach povodia, ktoré majú relevantné problémy s nedostatkom vody,

·bojovať proti vypúšťaniu komunálnych odpadových vôd a zabezpečiť, aby plánované opatrenia boli dostatočné na splnenie cieľov rámcovej smernice o vode (ako aj smernice o čistení komunálnych odpadových vôd) vo všetkých správnych územiach povodia,

·zabezpečiť riadne vykonávanie článku 9 o úhrade nákladov vrátane výpočtu a internalizácie nákladov na ochranu životného prostredia a na zdroje,

·zabezpečiť, aby bol plán riadenia stavov sucha prijatý aj v správnom území povodia na Sicílii.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Taliansku predovšetkým odporúča:    

·vypracovať konkrétne a merateľné ciele plánu manažmentu povodňových rizík a vytvoriť prepojenie medzi cieľmi a opatreniami,

·v pláne manažmentu povodňových rizík dôsledne vysvetliť, ako sa bude vykonávať monitorovanie meraní, a poskytnúť viac podrobných informácií o spôsobe financovania opatrení,

· podľa možnosti rozšíriť využívanie analýzy nákladov a prínosov pri výbere opatrení a určovaní ich prioritného usporiadania,

·zabezpečiť koordináciu s vnútroštátnou stratégiou adaptácie na zmenu klímy.

Litva (LT)

Plány manažmentu povodia neboli predložené včas, a preto neboli zahrnuté do hodnotenia Komisie.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Litve predovšetkým odporúča:

·vyjasniť právne postavenie plánu manažmentu povodňových rizík; zabezpečiť primerané odkazy medzi plánmi manažmentu povodňových rizík, predbežnými hodnoteniami povodňových rizík/oblasťami s potenciálne významnými povodňovými rizikami a mapami povodňového ohrozenia a povodňových rizík a zároveň zabezpečiť, aby boli sústavne k dispozícii všetkým zainteresovaným stranám a verejnosti v dostupnom formáte,

·jednoznačne prepojiť navrhované opatrenia s cieľmi, aby bolo možné hodnotiť dosiahnutý pokrok,

·vymedziť priestor na otázky zmeny klímy v plánoch manažmentu povodňových rizík a koordinovať ich s vnútroštátnou stratégiou adaptácie na zmenu klímy.

Luxembursko (LU)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Luxembursku predovšetkým odporúča:

·zlepšiť určovanie potrieb výrazne zmenených vodných útvarov vypracovaním a používaním jednoznačných kritérií na transparentné zisťovanie značne nepriaznivých vplyvov; uplatniť podrobnejšiu metodiku na vymedzenie ekologického potenciálu,

·zabezpečiť dôkladné hodnotenie možných nových úprav v súlade s požiadavkami rámcovej smernice o vode,

·preskúmať a vypracovať stratégiu plnenia cieľov rámcovej smernice o vode a zvýšiť technickú uskutočniteľnosť ďalších plánov manažmentu povodia, a to v spolupráci s poľnohospodárskym spoločenstvom a s orgánmi poverenými vnútroštátnym vykonávaním spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), aby sa zabezpečili všetky relevantné politiky a nástroje (napríklad program rozvoja vidieka, 1. pilier SPP, smernica o dusičnanoch atď.), ktoré výrazne prispievajú k plánom manažmentu povodia.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Luxembursku predovšetkým odporúča:

·vypracovať konkrétne a merateľné ciele, ktoré by umožnili určenie jednoznačných cieľov a meranie dosiahnutých výsledkov, v rozsahu, v akom je to len možné; prepojiť ciele s opatreniami,

·zahrnúť odhady nákladov meraní a zdroje financovania do plánov manažmentu povodňových rizík,

·vysvetliť, ako sa navrhované opatrenia vyberajú a ako sa určuje ich priorita, ako sa napr. vážia rôzne faktory ovplyvňujúce výber (vrátane analýzy nákladov a prínosov, účinnosti a zmeny klímy), a zabezpečiť koordináciu s vnútroštátnou stratégiou adaptácie na zmenu klímy,

·v pláne manažmentu povodňových rizík uviesť jednoznačnejší harmonogram jeho plnenia.

Lotyšsko (LV)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Lotyšsku predovšetkým odporúča:

·uviesť zdroje financovania na uľahčenie plnenia cieľov rámcovej smernice o vode,

·dokončiť prípravu metód hodnotenia všetkých biologických prvkov kvality. Je potrebné vypracovať metódy hodnotenia hydromorfologických prvkov kvality v brakických a pobrežných vodách,

·zabezpečiť dôkladné hodnotenie možných nových úprav pre prípadné ďalšie uplatňovanie článku 4 ods. 7,

·zabezpečiť primeranú koordináciu plánov manažmentu povodia so smernicou o povodniach a s plánmi manažmentu povodňových rizík.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Lotyšsku predovšetkým odporúča:    

·vypracovať merateľné ciele plánu manažmentu povodňových rizík v rozsahu, v akom je to len možné, a prepojiť s nimi navrhované opatrenia, aby bolo možné hodnotiť dosiahnutý pokrok,

·špecifikovať zdroje financovania opatrení,

·predstaviť a uplatňovať metodiku hodnotenia opatrení z hľadiska nákladov a prínosov v prípade potreby a poskytnúť výsledky z nej vyplývajúce,

·vysvetliť v druhom cykle, ako sa zohľadňovali vplyvy zmeny klímy, a zabezpečiť koordináciu s vnútroštátnou stratégiou adaptácie na zmenu klímy po jej prijatí.

Malta (MT)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Malte predovšetkým odporúča:

·zabezpečiť rozdeľovanie tlakov medzi zdroje, aby bolo možné určiť vhodné opatrenia,

·pokračovať v práci na dokončení systémov monitorovania kvantitatívneho stavu podzemných vôd,

·zabezpečiť, aby možné nové úpravy boli v súlade s požiadavkami rámcovej smernice o vode,

·lepšie riešiť problém nedostatku vody a jej nadmerného odberu,

·zabezpečiť riadne vykonávanie článku 9 o úhrade nákladov vrátane výpočtu a internalizácie nákladov na ochranu životného prostredia a na zdroje.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Malte predovšetkým odporúča:    

·vypracovať merateľné ciele plánu manažmentu povodňových rizík v rozsahu, v akom je to len možné, a explicitne s nimi prepojiť navrhované opatrenia, aby bolo možné hodnotiť dosiahnutý pokrok, vrátane mechanizmov a ukazovateľov na monitorovanie ich vykonávania,

·poskytnúť informácie o odhadovaných nákladoch na všetky opatrenia na zmierňovanie povodňových rizík, o určení ich prioritného usporiadania a o metódach určenia priorít.

Holandsko (NL)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Holandsku predovšetkým odporúča:

·dokončiť hodnotenie účinnosti existujúcich opatrení v poľnohospodárstve a určiť, ktoré dodatočné opatrenia sú potrebné na dosiahne cieľov rámcovej smernice o vode,

·zabezpečiť, aby pre prípady chemického znečistenia z iných než poľnohospodárskych zdrojov boli programy opatrení založené na spoľahlivom hodnotení tlakov.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Holandsku predovšetkým odporúča:    

·vymedziť ciele čo najkonkrétnejšie a najviac merateľne a vysvetliť postup; v plánoch manažmentu povodňových rizík opísať prepojenia s inými bývalými a aktuálnymi holandskými povodňovými programami a právnymi predpismi,

·v plánoch manažmentu povodňových rizík poskytnúť informácie o odhadovaných nákladoch na opatrenia a uviesť, či sa používajú základné údaje na monitorovanie dosiahnutého pokroku, alebo tieto základné údaje vypracovať,

·vysvetliť, ako sa navrhované opatrenia vyberajú a ako sa určuje ich priorita, ako sa napr. vážia rôzne faktory ovplyvňujúce výber (vrátane analýzy nákladov a prínosov, účinnosti a zmeny klímy), a zabezpečiť koordináciu s vnútroštátnou stratégiou adaptácie na zmenu klímy,

·poskytnúť jasné informácie o organizovaní zapojenia verejnosti a o aktívnom zapájaní zainteresovaných strán.

Poľsko (PL)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Poľsku predovšetkým odporúča:

·posilniť monitorovanie povrchových vôd tak, aby sa sledovali všetky relevantné prvky kvality vo všetkých kategóriách vody,

·poskytnúť úplné hodnotenie ekologického stavu pre všetky kategórie vody vrátane hodnotenia všetkých relevantných prvkov kvality,

·zvýšiť úsilie o vypracovanie ucelenej metodiky na určovanie výrazne zmenených vodných útvarov pre všetky relevantné kategórie vody,

·zabezpečiť, aby využívanie výnimiek podľa článku 4 ods. 7 bolo založené na dôkladnom hodnotení všetkých krokov, ako sa to vyžaduje v rámcovej smernici o vode,

·odvodiť a uplatňovať ekologické toky.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Poľsku predovšetkým odporúča:    

·vysvetliť, ako sa navrhované opatrenia vyberajú a ako sa určuje ich priorita, ako sa napr. vážia rôzne faktory ovplyvňujúce výber (vrátane analýzy nákladov a prínosov, účinnosti a zmeny klímy),

·posúdiť závery ukončeného mapovania povodňového ohrozenia a povodňových rizík z prvého cyklu pre kroky druhého cyklu predbežného hodnotenia povodňových rizík, máp povodňového ohrozenia a povodňových rizík a plánov manažmentu povodňových rizík,

·v druhom cykle vysvetliť, ako zohľadňujú vplyvy zmeny klímy.

Portugalsko (PT)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Portugalsku predovšetkým odporúča:

·zlepšiť monitorovanie povrchových vôd sledovaním všetkých relevantných prvkov kvality vo všetkých kategóriách vody; do prevádzkového monitorovania zahrnúť všetky vodné útvary, ktoré sú vystavené výrazným tlakom, vrátane útvarov v pobrežných vodách,

·ďalej posilniť odôvodnenie využitia článku 4 ods. 7 zabezpečením, aby sa každý projekt hodnotil na úrovni vodného útvaru, popri hodnoteniach na strategickej úrovni,

·pokračovať v aktualizácii licencií a povolení na všetky odbery a regulácie toku,

·zabezpečiť, aby ostrovné správne územia povodia poskytovali viac informácií o tlakoch prioritných látok a (potenciálnych) znečisťujúcich látok špecifických pre konkrétne povodie, aby bolo možné určiť vhodné opatrenia,

·zabezpečiť, aby konkrétne ciele pre chránené oblasti mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov vrátane usmerňujúcich hodnôt pre mikrobiologické normy boli v súlade so zrušenou smernicou o vodách mäkkýšov.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Portugalsku predovšetkým odporúča:    

·vypracovať merateľné ciele plánu manažmentu povodňových rizík v rozsahu, v akom je to len možné, a prepojiť opatrenia s cieľmi,

·zabezpečiť primerané odkazy medzi plánmi manažmentu povodňových rizík, oblasťami s potenciálne významnými povodňovými rizikami a mapami povodňového ohrozenia a povodňových rizík a zároveň zabezpečiť, aby boli sústavne k dispozícii všetkým zainteresovaným stranám a verejnosti v dostupnom formáte vrátane digitálneho formátu,

·konkrétnejšie uviesť zdroje financovania opatrení; v prípade potreby vyberať opatrenia a určovať ich prioritu s ohľadom na náklady a prínosy.

Rumunsko (RO)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Rumunsku predovšetkým odporúča:

·ďalej pracovať na rozdeľovaní tlakov medzi rôzne odvetvia,

·posilniť monitorovanie povrchových vôd tak, aby sa sledovali všetky relevantné prvky kvality vo všetkých kategóriách vody vrátane prvkov hydromorfologickej kvality, a zlepšiť kvantitatívne a chemické monitorovanie podzemných vôd,

·využívanie výnimiek podľa článku 4 ods. 7 založiť na dôkladnom hodnotení všetkých krokov, ako sa to vyžaduje v rámcovej smernici o vode,

·v súvislosti s požiadavkou prísnejšieho čistenia odpadových vôd v prípade vypúšťania v citlivých oblastiach zlepšiť plnenie požiadaviek stanovených v smernici o čistení komunálnych odpadových vôd a zabezpečiť investície, ktoré umožnia primerané čistenie odpadových vôd z veľkých miest.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Rumunsku predovšetkým odporúča:    

·vytvoriť silnejšie prepojenie medzi cieľmi a opatreniami a uviesť, či plánované opatrenia po ich dokončení budú dostatočné na splnenie cieľov,

·v plánoch manažmentu povodňových rizík poskytnúť odhady nákladov s riadnym vysvetlením zdrojov financovania opatrení,

·vysvetliť, ako sa navrhované opatrenia vyberajú a ako sa určuje ich priorita, ako sa napr. vážia rôzne faktory ovplyvňujúce výber (vrátane analýzy nákladov a prínosov, účinnosti a zmeny klímy), a zabezpečiť koordináciu s vnútroštátnou stratégiou adaptácie na zmenu klímy,

·zabezpečiť primerané odkazy medzi plánmi manažmentu povodňových rizík, oblasťami s potenciálne významnými povodňovými rizikami a mapami povodňového ohrozenia a povodňových rizík a zároveň zabezpečiť, aby boli sústavne k dispozícii všetkým zainteresovaným stranám a verejnosti v dostupnom formáte vrátane digitálneho formátu.

Švédsko (SE)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Švédsku predovšetkým odporúča:

·zabezpečiť, aby environmentálne normy kvality boli dostupné a primerané pre všetky relevantné znečisťujúce látky špecifické pre konkrétne povodie,

·dosiahnuť pokrok v odôvodňovaní výnimiek ďalším vykonávaním súvisiacich hodnotení s doplňujúcimi údajmi a informáciami a znižovaním zostávajúcich stupňov neistoty, prijať všetky potrebné opatrenia na čo najväčšie zníženie počtu výnimiek pre nasledujúci cyklus, aby sa zabezpečilo včasné plnenie cieľov rámcovej smernice o vode,

·v prípade potreby zvážiť prípravu plánov riadenia stavov sucha, predovšetkým v správnych územiach povodia s miestnym javom sucha.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Švédsku predovšetkým odporúča:    

·v plánoch manažmentu povodňových rizík poskytnúť konkrétne a merateľné informácie o opatreniach vrátane odhadovaných nákladov a financovania a poskytnúť aj informácie o prioritnom usporiadaní opatrení a o metódach používaných na určovanie priorít,

·lepšie vyjadriť, ako sa potenciálne vplyvy zmeny klímy zvažovali v rámci druhého cyklu vrátane koordinácie s vnútroštátnou stratégiou adaptácie na zmenu klímy,

·posilniť koordináciu plánov manažmentu povodňových rizík a plánov manažmentu povodia.

Slovinsko (SI)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Slovinsku predovšetkým odporúča:

·zlepšiť monitorovanie povrchových vôd sledovaním všetkých relevantných prvkov kvality vo všetkých kategóriách vody a dokončiť prípravu metód hodnotenia všetkých relevantných biologických prvkov kvality vo všetkých kategóriách vody,

·jasne rozlišovať medzi určovaním výrazne zmenených vodných útvarov a uplatňovaním výnimiek; využívanie výnimiek podľa článku 4 ods. 7 založiť na dôkladnom hodnotení všetkých krokov, ako sa to vyžaduje v rámcovej smernici o vode,

·zabezpečiť vykonávanie opatrení na riešenie problému hydromorfologických tlakov, v prípade potreby preskúmaním povolení/koncesií a vyčleňovaním potrebných zdrojov.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Slovinsku predovšetkým odporúča:    

·lepšie vysvetliť a zdokumentovať postup určovania cieľov; vypracovať konkrétne a merateľné ciele, ktorých plnenie by sa dalo overiť,

·v plánoch manažmentu povodňových rizík uviesť a vysvetliť základné údaje pre vykonávanie opatrení, ktoré sa použijú pri monitorovaní dosiahnutého pokroku,

·zabezpečiť primerané odkazy medzi plánmi manažmentu povodňových rizík, oblasťami s potenciálne významnými povodňovými rizikami a mapami povodňového ohrozenia a povodňových rizík a zároveň zabezpečiť, aby boli sústavne k dispozícii všetkým zainteresovaným stranám a verejnosti v dostupnom formáte vrátane digitálneho formátu; v plánoch manažmentu povodňových rizík uviesť výsledky aktívneho zapojenia zainteresovaných strán do prípravy plánu manažmentu povodňových rizík a výsledky verejných konzultácií,

·zabezpečiť koordináciu s vnútroštátnou stratégiou adaptácie na zmenu klímy.

Slovensko (SK)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Slovensku predovšetkým odporúča:

·stanoviť referenčné podmienky pre všetky typy prvkov kvality, predovšetkým pre prvky hydromorfologickej kvality, a zlepšiť hodnotenie tlakov a vplyvov,

·dokončiť rámec monitorovania potrebný na navrhovanie účinných programov opatrení,

·merania prioritných látok s výsledkami menšími ako limit kvantifikácie spracovávať postupom uvedeným v článku 5 smernice Komisie 2009/90/ES,

·využívanie výnimiek podľa článku 4 ods. 7 založiť na dôkladnom hodnotení všetkých krokov, ako sa to vyžaduje v rámcovej smernici o vode,

·zabezpečiť, aby opatrenia uvádzané pre jednotlivé látky, ktoré spôsobujú zhoršenie stavu, boli dostatočné na splnenie cieľov rámcovej smernice o vode; uplatňovať a prehľadne oznamovať opatrenia na zníženie emisií prioritných nebezpečných látok.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Slovensku predovšetkým odporúča:    

·vypracovať konkrétne a merateľné ciele plánu manažmentu povodňových rizík, ako aj prepojenia s opatreniami, ktoré ukážu, ako sa ciele plánu manažmentu povodňových rizík dosiahnu vykonávaním opatrení. Určiť by sa mali základné údaje,

·v plánoch manažmentu povodňových rizík uvádzať opatrenia prehľadnejšie,

·v pláne manažmentu povodňových rizík zdôrazniť informácie o verejných konzultáciách a zapojení zainteresovaných strán.

Spojené kráľovstvo (UK)

Na základe zistení vyplývajúcich z druhých plánov manažmentu povodia sa Spojenému kráľovstvu predovšetkým odporúča:

·zabezpečiť, aby v rámci prípravy nasledujúcich plánov manažmentu povodia prebehli riadne konzultácie s verejnosťou vzhľadom na účel a zložitosť týchto dokumentov,

·riešiť značné neistoty uvádzané v súvislosti s hodnotením stavu, tlakov a účinku potenciálnych opatrení na útvary podzemných vôd,

·pokračovať v zlepšovaní odôvodnení uplatňovania výnimiek podľa článku 4 ods. 4 a článku 4 ods. 5 a zvýšiť ich transparentnosť vo všetkých plánoch manažmentu povodia; opätovne posúdiť predovšetkým kritériá používané na odôvodnenie výnimiek podľa článku 4 ods. 5,

·pre všetky správne územia povodia jasne uviesť, do akej miery základné opatrenia alebo doplnkové opatrenia prispejú z hľadiska pokrytého územia a zmiernenia rizika znečistenia k plneniu cieľov rámcovej smernice o vode; uviesť zdroje financovania na uľahčenie úspešného vykonávania opatrení vo všetkých správnych územiach povodia.

Na základe zistení vyplývajúcich z prvých plánov manažmentu povodňových rizík sa Spojenému kráľovstvu predovšetkým odporúča:

·vypracovať merateľné ciele plánov manažmentu povodňových rizík v rozsahu, v akom je to len možné,

·predstaviť metodiku hodnotenia opatrení z hľadiska nákladov a prínosov, ako aj jej uplatnenie a výsledky tejto analýzy; lepšie zdokumentovať určovanie prioritného usporiadania opatrení vrátane používaného postupu,

·zahrnúť odhad nákladov opatrení do všetkých plánov manažmentu povodňových rizík a poskytnúť vysvetlenie, ako môže nedostatok finančných prostriedkov ovplyvniť vykonávanie opatrení,

·zabezpečiť systematickú koordináciu s vnútroštátnou stratégiou adaptácie na zmenu klímy.