EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu12. 12. 2023

COM(2023) 630 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o obrane demokracie

1.ÚVOD

Demokracia, právny štát a základné práva sú základnými hodnotami Európskej únie 1 . Sú podstatou všetkých úspechov EÚ pri podpore mieru, prosperity, hospodárskej konkurencieschopnosti, sociálnej súdržnosti a stability na celom kontinente a v globálnom kontexte 2 . Samotným jadrom demokracie je, že občania môžu slobodne vyjadrovať svoje názory a zúčastňovať sa na demokratickom živote, vyberať si politických zástupcov a vyjadrovať sa k svojej budúcnosti. Občania by mali mať možnosť vytvárať si vlastné názory vo verejnom priestore, kde môžu vyjadriť rôzne názory a kde majú právo nesúhlasiť, ako aj právo zmeniť vládu na základe volieb bez akéhokoľvek vonkajšieho alebo vnútorného zasahovania. Vzhľadom na celú škálu miestnych, regionálnych, národných a európskych volieb predstavuje EÚ spolu so svojimi členskými štátmi jednu z najvýznamnejších demokracií na svete. Európska demokracia a práva a slobody, ktoré sú s ňou spojené, sú základným kameňom našej otvorenej a transparentnej spoločnosti.

Demokracia však čelí aj výzvam a má svojich nepriateľov. Autoritárske režimy ju vnímajú ako hrozbu, či už doma, alebo v zahraničí. Viedlo to k tomu, že niektoré takéto režimy prijali vedomú politiku, ktorej zámerom je oslabenie demokratického procesu v EÚ. Cieľom je narušiť demokratické inštitúcie, vyvíjať tlak na médiá a zužovať priestor pre občiansku spoločnosť. Tieto snahy môžu siahať od pokusov o využitie rozdelenia spoločnosti a nedôvery voči etablovaným inštitúciám a sklamania z nich až po oslabenie demokratického hlasu občanov a občianskej spoločnosti 3 , podieľanie sa na manipulácii s informáciami a dezinformácií či priame narušenie volebných kampaní 4 . Nedávne skúsenosti ukazujú, ako rýchlo sa môžu tí, ktorí chcú vyvolať nenávisť v našej spoločnosti, chopiť nových príležitostí, z čoho vyplýva, že EÚ musí stáť na čele boja proti takýmto ničivým silám 5 .

Zasahovaniu krajín mimo EÚ do nášho demokratického procesu vrátane využívania zástupných aktérov sa venuje čoraz väčšia politická pozornosť tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj v inštitúciách EÚ. Komisia sa stotožňuje s mnohými obavami, ktoré vyjadril Európsky parlament 6 , vrátane potreby koordinovanej stratégie EÚ proti zahraničnému zasahovaniu a zahraničnej manipulácii s informáciami 7 . Slobodné a spravodlivé voľby sú základným kameňom demokracie a nezávislé a transparentné volebné procesy sú nevyhnutné pre konkurencieschopné volebné prostredie zabezpečujúce dôveru občanov v integritu volieb a ich výsledky. Existuje čoraz viac dôkazov o prípadoch, ako sú predvolebné hackerské útoky na zákonodarcov, skrytý lobizmus prostredníctvom zástupných aktérov, falošný výskum na účely kamuflovania situácie v oblasti ľudských práv či webové stránky, ktoré pod rúškom nezávislých mediálnych platforiem podporujú kampane slúžiace na politické zasahovanie. Ruská útočná vojna proti Ukrajine, ktorá je aj vojnou proti demokracii a všetkým hodnotám, za ktorými si EÚ stojí, ešte viac zvýšila riziko vonkajšieho zasahovania. Z nedávneho prieskumu Eurobarometra vyplýva, že 81 % respondentov v EÚ verí, že zahraničné zasahovanie do našich demokratických systémov je vážny problém, ktorý treba riešiť 8 .

Európska únia v čoraz väčšej miere uznáva potrebu proaktívne chrániť demokraciu, posilňovať právny štát a chrániť základné práva a slobody. Práca na opatreniach, o ktorých Komisia informovala v roku 2020 v akčnom pláne pre európsku demokraciu 9 , je na dobre ceste: pomáha posilňovať demokratickú odolnosť podporou integrity volieb, ochranou slobody a plurality médií a posilňovaním boja proti dezinformáciám a zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu. V tomto oznámení sa uvádza, ako Komisia v úzkej spolupráci s vysokým predstaviteľom pracovala vo všetkých týchto oblastiach prostredníctvom kľúčových právnych predpisov a iných politických iniciatív, čím posilnila odolnosť spoločnosti zvnútra a priame zapojenie občanov 10 .

Európska únia zároveň rôznymi spôsobmi reagovala na rôzne riziká zahraničného zasahovania. To zahŕňa riešenie rizík ovplyvňujúcich hospodársku bezpečnosť v dôsledku toho, že na vnútornom trhu participujú aktéri spojení s tretími krajinami, ktorí nie sú primárne motivovaní logikou trhu. Kroky zahŕňali návrh nového nástroja na boj proti využívaniu hospodárskeho nátlaku zo strany tretích krajín 11 , pravidlá preverovania priamych zahraničných investícií v prípadoch, keď by mohla byť ohrozená bezpečnosť alebo verejný poriadok 12 , či opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti 13 , bezpečnosti výskumu 14 a boja proti hybridným hrozbám 15 . Za obzvlášť závažných okolností a v záujme reakcie na hrozby alebo riziko ohrozenia základných záujmov Únie a cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky uložila EÚ reštriktívne opatrenia v rámci únijných sankčných režimov 16 .

Týmto oznámením sa zavádza balík opatrení v oblasti obrany demokracie oznámený v  správe o stave Únie v roku 2022 . Balík je zameraný na legislatívny návrh, ktorého cieľom je zvýšiť transparentnosť a demokratickú zodpovednosť objasňovaním skrytého zahraničného vplyvu, ako aj zlepšiť fungovanie vnútorného trhu prostredníctvom spoločných noriem pre činnosti v oblasti zastupovania záujmov vykonávané v mene tretích krajín. Návrh bol vypracovaný za pomoci rozsiahlych verejných konzultácií a konzultácií so zainteresovanými stranami a na základe plnohodnotného posúdenia vplyvu.

Nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu budú kľúčovou skúškou odolnosti našich demokratických procesov. Balík obsahuje cielené odporúčanie na podporu slobodných, spravodlivých a odolných volieb, ako aj na ich ochranu pred kybernetickými útokmi a ďalšími snahami o narušenie alebo manipuláciu nášho demokratického a volebného prostredia.

Komisia takisto spolupracuje s členskými štátmi na podpore a ochrane občianskeho priestoru, v ktorom majú zástupcovia aktívnej a nezávislej občianskej spoločnosti a občania k dispozícii podmienky a nástroje, ktoré im umožňujú intenzívnejšie sa angažovať. Zabezpečenie takéhoto priestoru môže prispieť k zvýšenej odolnosti našich demokracií. Toto opatrenie vychádza z dosiaľ uskutočnených investícií a využívajú nové spôsoby účasti občanov vo verejnej sfére, ktoré podporila Konferencia o budúcnosti Európy a opatrenia prijaté v nadväznosti na túto konferenciu 17 . V osobitnom odporúčaní sa stanovujú spôsoby, ako podporovať zapojenie a aktívnu účasť občanov a organizácií občianskej spoločnosti na procesoch tvorby verejných politík

Balík opatrení v oblasti obrany demokracie je súčasťou súboru iniciatív, ktoré predstavujú proaktívny prístup k presadzovaniu hodnôt EÚ. Od roku 2020 Komisia skúma situáciu v členských štátoch vo svojich výročných správach o právnom štáte. Cieľom protikorupčných 18 a etických 19 iniciatív predložených začiatkom roka 2023 je takisto chrániť demokraciu pred škodlivým vplyvom korupcie vrátane korupcie zo strany zahraničných aktérov. Nedávne spoločné oznámenie o boji proti nenávisti 20 je zamerané na zintenzívnenie opatrení EÚ proti nenávisti a presadzovanie inkluzívnej, rozmanitej a demokratickej Európy. Komisia realizuje stratégie týkajúce sa boja proti diskriminácii, ktoré podporujú aj rovnaké príležitosti pre inkluzívnu účasť a angažovanosť 21 . Správa z roku 2022 o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie 22 sa zameriavala na priestor občianskej spoločnosti a jeho úlohu pri ochrane a presadzovaní základných práv. Kľúčovou zásadou prístupu EÚ k digitalizácii a technologickému pokroku je aj to, aby sa ľudia a ich práva stali stredobodom digitálnej transformácie 23 . Tento prístup je aj jadrom politiky rozširovania EÚ a usmerňuje celosvetové úsilie EÚ zamerané na podporu a presadzovanie demokracie a univerzálnych hodnôt ľudských práv a právneho štátu v súlade s akčným plánom EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024 24 . Európska únia je vo všetkých svojich činnostiach odhodlaná spolupracovať s organizáciami, ktoré rešpektujú demokratické hodnoty a základné práva zakotvené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii a v Charte základných práv Európskej únie.

2.    ZABEZPEČENIE TRANSPARENTNOSTI ZASTUPOVANIA ZAHRANIČNÝCH ZÁUJMOV V DEMOKRATICKEJ SFÉRE EÚ PROSTREDNÍCTVOM HARMONIZOVANÝCH POŽIADAVIEK

Európska únia je otvorená svetu a aktívne spolupracuje s partnermi po celom svete. Transparentné a otvorené výmeny medzi krajinami a kultúrami a prístup k informáciám sú súčasťou našej identity a sú vzájomne prospešné na všetkých úrovniach. Vlády, verejné orgány a politickí aktéri z krajín mimo EÚ majú možnosť vyjadrovať svoje názory a môžu sa pokúšať o to, aby sa tieto názory odrážali v demokratickej diskusii a ovplyvňovali politiky týkajúce sa rôznych otázok. Ak tak robia prostredníctvom subjektov, ktoré zastupujú ich záujmy, legitímnosť takéhoto zastupovania záujmov spočíva v jeho transparentnosti a prevzatí zodpovednosti zaň.

V EÚ však narastajú obavy, že otvorenosť našich spoločností možno zneužívať: zasahovanie zahraničných vlád, ktoré sa snažia manipulovať verejnú mienku a narúšať demokratickú diskusiu, predstavuje hrozbu pre demokracie EÚ 25 . Toto riziko sa zvýšilo v dôsledku dynamickej panorámy hrozieb, pričom vlády tretích krajín môžu využívať verejné zdroje na niekedy skryté uskutočňovanie rozsiahlych a nepretržitých ovplyvňovacích kampaní 26 , ako aj na podporu svojich politických a geopolitických záujmov na úkor domácich voličských základní. Porovnateľné údaje o tomto jave v EÚ sú nedostatočné. Výsledkom je aj obmedzená zodpovednosť a dohľad. Najlepším spôsobom, ako ochrániť integritu nášho demokratického priestoru a predchádzať zahraničnému zasahovaniu je zabezpečiť transparentnosť a otvorenosť pri zastupovaní zahraničných záujmov 27 . V širšom zmysle je politický a inštitucionálny systém založený na integrite, transparentnosti a zodpovednosti vo verejnom živote tou najlepšou zárukou proti korupcii 28 , a verejné orgány by sa teda mali usilovať o najprísnejšie možné normy transparentnosti predstavujúce dôležitú súčasť širšieho úsilia o boj proti korupcii.

Popri formálnych diplomatických kanáloch a procesoch 29 využívajú vlády tretích krajín na podporu svojich politických cieľov čoraz viac aj činnosti v oblasti zastupovania záujmov. Požiadavky na transparentnosť a podávanie správ, pokiaľ ide o činnosti zastupovania záujmov, sú v súčasnosti v členských štátoch upravené rôznymi spôsobmi a v rôznej miere. V niektorých vnútroštátnych právnych predpisoch sa stanovuje povinnosť registrácie, zatiaľ čo v iných sa uplatňuje mechanizmus samoregulácie. Pravidlá sa v podstate môžu líšiť, napríklad pokiaľ ide o druhy činností a subjektov, na ktoré sa vzťahujú povinnosti. Keďže zastupovanie záujmov je čoraz viac cezhraničnou činnosťou, je potrebná reakcia EÚ, aby sa zabránilo vzniku ďalších prekážok na vnútornom trhu a riziku nesúrodosti regulačných prostredí. Fragmentácia spôsobuje dodatočné náklady a vytvára právnu neistotu, pričom od poskytovateľov sa vyžaduje, aby investovali do samostatných krokov na dosiahnutie súladu a prispôsobili sa rôznym požiadavkám rôznych jurisdikcií EÚ. Bez opatrení EÚ členské štáty riešia identifikované riziká a hrozby pre demokraciu jednostranne 30 , čím oslabujú vnútorný trh a uľahčujú pokusy tretích krajín využívať odlišné pravidlá v svoj prospech, keď sa snažia skryto ovplyvňovať náš demokratický proces.

Komisia preto predkladá návrh harmonizovaného prístupu s cieľom odstrániť prekážky na vnútornom trhu a vybaviť EÚ nástrojmi transparentnosti, ktoré jej umožnia brániť demokraciu, zostať otvorenou spoločnosťou a chrániť základné práva, najmä slobodu prejavu a prístup k informáciám. Jeho cieľom je zabezpečiť spoločnú vysokú úroveň transparentnosti a demokratickej zodpovednosti v celej EÚ v súvislosti s lobistickými kampaňami poskytovanými ako služba, ako aj s podobnými činnosťami vykonávanými subjektmi v mene vlády tretej krajiny, ktoré sa snažia ovplyvniť rozvoj, formulovanie alebo vykonávanie verejnej politiky alebo právnych predpisov či verejných rozhodovacích procesov. V strednodobom horizonte to prispeje aj k lepšiemu pochopeniu rozsahu, trendov a aktérov zapojených do takýchto činností a k lepšiemu povedomiu verejnosti o nich. Toto by občanom EÚ a verejným orgánom umožnilo pochopiť motiváciu za takýmito činnosťami a zistiť, ktoré tretie krajiny investujú do ovplyvňovania demokratickej diskusie a rozhodovacích procesov v EÚ.

Návrhom Komisie by sa posilnila integrita a otvorenosť verejnej diskusie, keďže by sa ním zabezpečila transparentnosť snáh tretích krajín o ovplyvňovanie demokratických procesov EÚ prostredníctvom sprostredkovateľov. Sloboda prejavu a združovania, ako aj akademická sloboda a sloboda vedeckého výskumu sú pre demokratickú diskusiu zásadné a nemali by byť významne ovplyvňované plánovanými obmedzenými a primeranými požiadavkami na transparentnosť. Poskytovatelia služieb sa môžu rozhodnúť, ktoré služby chcú ponúkať. Na finančné prostriedky prijaté organizáciami občianskej spoločnosti alebo inými subjektmi od vlády tretej krajiny, ktoré nesúvisia s činnosťou zastupovania záujmov, by sa požiadavky na transparentnosť nevzťahovali. Návrh obsahuje aj komplexné záruky na zabezpečenie toho, aby subjekty podliehajúce požiadavkám na transparentnosť neboli stigmatizované a aby nemuseli znášať dôsledky v súvislosti so samotnou skutočnosťou, že sú zaregistrované 31 .

Navrhovaná smernica 32 sa zameriava na činnosti zastupovania záujmov, t. j. činnosti vykonávané s cieľom ovplyvniť demokratické procesy, ktoré sú hospodárskej povahy a ktoré sa uskutočňujú v mene tretích krajín. Vzťahovala by sa na všetky subjekty zapojené do činnosti zameranej na ovplyvňovanie vývoja, formulovania alebo vykonávania politiky či právnych predpisov alebo verejných rozhodovacích procesov v EÚ. Medzi tieto subjekty by mohli patriť lobistické spoločnosti a spoločnosti pôsobiace v oblasti vzťahov s verejnosťou, think tanky, organizácie občianskej spoločnosti, súkromné výskumné ústavy a verejné výskumné ústavy ponúkajúce výskumné služby, ako aj konzultanti a interní lobisti, ktorí vykonávajú svoje činnosti v mene tretích krajín s cieľom ovplyvniť verejný život a demokratický proces v EÚ 33 . V takom prípade musí byť skutočnosť, že za touto činnosťou stojí zahraničná vláda, transparentná. V návrhu sa konkrétne vylučujú činnosti, ako je diplomatické zastúpenie alebo právne zastúpenie v súdnom konaní 34 .

Smernica by sa uplatňovala spravodlivo a nediskriminačne, s minimálnymi administratívnymi formalitami. Subjekty, ktoré patria do rozsahu jej pôsobnosti, by podliehali povinným, ale obmedzeným a primeraným registračným požiadavkám. Od členských štátov by sa vyžadovalo, aby zriadili vnútroštátne registre alebo prispôsobili existujúce vnútroštátne registre tak, aby sa zabezpečila transparentnosť činností zastupovania záujmov. Takéto registre by mali obsahovať jednoduché a jasné požiadavky na prístup, aby sa uľahčila registrácia a presadzovanie. V záujme obmedzenia administratívnej záťažeby sa od členských štátov vyžadovalo, aby zabezpečili, že subjekty, ktoré sa musia zaregistrovať, budú môcť podľa možnosti opätovne použiť údaje, ktoré sú už zaznamenané v iných vnútroštátnych registroch (zásada „jedenkrát a dosť“). Informácie o registračných povinnostiach a formalitách stanovených touto smernicou by mali byť dostupné prostredníctvom jednotnej digitálnej brány 35 zriaďujúcej jednotné kontaktné miesto, vďaka ktorému podniky a občania získajú informácie o pravidlách a postupoch na jednotnom trhu. 36 Najdôležitejšie prvky registrovaných údajov by boli verejne dostupné, čo by umožnilo transparentnosť a posilnenú verejnú kontrolu v plnom súlade s pravidlami EÚ o ochrane údajov 37 .

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora 38 a usmerneniami Benátskej komisie Rady Európy 39 by smernica takisto obsahovala záruky, ktorými by sa zabránilo, aby dochádzalo k zneužívaniu registračných požiadaviek na obmedzovanie základných práv a slobôd, ako sú sloboda prejavu alebo združovania, akademická alebo umelecká sloboda, alebo na neprimerané obmedzovanie občianskeho priestoru. Po prvé, nezávislé orgány dohľadu by boli oprávnené požadovať obmedzené záznamy len v riadne odôvodnených prípadoch a primeraným spôsobom. Orgán dohľadu by mal mať jasne a presne vymedzené právomoci a mal by byť príslušný pre činnosti dohľadu a presadzovania práva, pričom by mal okrem iného zabezpečiť, aby z registrácie nevyplývali žiadne nepriaznivé dôsledky. Po druhé, za nedodržanie predpisov by sa mali uložiť primerané správne pokuty, ktoré by podliehali súdnemu preskúmaniu a účinným prostriedkom nápravy, aby sa zabránilo možným stigmatizujúcim účinkom. Návrhom by sa vytvoril aj rámec spolupráce na výmenu informácií medzi dozornými orgánmi.

Úplná harmonizácia v prípade záležitostí, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti navrhovanej smernice, by členským štátom zabraňovala zachovať alebo zaviesť dodatočné požiadavky v rámci harmonizovaných pravidiel. Tým by sa ešte viac obmedzilo riziko rozdielnych a potenciálne neprimeraných a represívnych vnútroštátnych pravidiel a postupov 40 . Zároveň by mali členské štáty v súlade so zásadou subsidiarity voľnosť, pokiaľ ide o stanovovanie pravidiel pre oblasti, na ktoré sa smernica nevzťahuje, napríklad pravidlá týkajúce sa kontaktov medzi ich verejnými činiteľmi a zástupcami záujmových skupín.

Tento návrh by bol kľúčovým prvým krokom v boji proti zahraničnému zasahovaniu, ktorý by vychádzal z rámca harmonizujúceho požiadavky na transparentnosť na vnútornom trhu a umožňujúceho prehľad o záujmoch tretích krajín zastúpených v EÚ. Ide o cielenú a primeranú reakciu na súčasné obavy. Jeho vykonávanie, a najmä účinnosť a proporcionalita pravidiel, by sa mali neustále preskúmavať a malo by sa včas posúdiť, či sú potrebné revízie alebo ďalšie kroky vrátane rozsahu intervencie 41 a zamyslenia o možnosti vytvorenia portálu na úrovni Únie spájajúceho vnútroštátne registre. Komisia bude zároveň naďalej monitorovať a podporovať reformy v členských štátoch, aby sa zabezpečila transparentnosť lobizmu. Vo výročných správach o právnom štáte sa uznáva, že ide o kľúčový prvok podporovania integrity, transparentnosti a zodpovednosti vo verejnom živote 42 . Komisia bude takisto organizovať pravidelné stretnutia skupín zainteresovaných strán s cieľom diskutovať o uplatňovaní pravidiel.

Na úrovni Únie sa register transparentnosti EÚ  43 vzťahuje na činnosti, ktoré vykonávajú zástupcovia záujmových skupín s cieľom ovplyvniť formulovanie alebo vykonávanie politiky alebo právnych predpisov alebo rozhodovacie procesy inštitúcií EÚ. Občania a záujmové skupiny ho môžu využiť na preskúmanie prípadného vplyvu zástupcov záujmových skupín na rozhodovacie subjekty, čím sa podporí etické a transparentné zastupovanie záujmov. Dopĺňa ho kódex správania, ako aj interné opatrenia na zabezpečenie transparentnosti uplatňované v inštitúciách EÚ, ktoré sa týkajú stretnutí a iných interakcií s lobistami 44 . Hoci má register transparentnosti EÚ v porovnaní s navrhovanou smernicou odlišný rozsah pôsobnosti 45 , už obsahuje činnosti zahraničného vplyvu vykonávané zahraničnými subjektmi bez diplomatického štatútu alebo akýmikoľvek subjektmi, ktoré lobujú v inštitúciách EÚ v mene tretích krajín 46 . Keď bude výsledok diskusií medzi Európskym parlamentom a Radou o navrhovanej smernici jasný, Komisia zváži, ako čo najlepšie riešiť problémové okruhy, ako je dvojitá registrácia, a posúdi, či treba vytvoriť prípadné prepojenia medzi vnútroštátnymi registrami podľa smernice a registrom transparentnosti.

Navrhovanou smernicou by sa doplnili pravidlá, ktoré sa uplatňujú na digitálne služby podľa aktu o digitálnych službách a na poskytovateľov reklamných služieb a vydavateľov podľa návrhu nariadenia o politickej reklame, pričom obe tieto predpisy majú odlišný rozsah pôsobnosti 47 . Dopĺňajú sa aj konkrétne preventívne opatrenia navrhované v európskom výskumnom priestore, ktorých cieľom je zvýšenie informovanosti o zahraničnom zasahovaní a budovanie odolnosti v celom odvetví. Spomínané opatrenia vychádzajú zo súboru nástrojov na boj proti zahraničnému zasahovaniu do výskumu a inovácií 48 . Navrhovaná smernica je takisto v súlade s normami na medzinárodnej úrovni 49 . Komisia bude podporovať aj opatrenia, ako je výmena najlepších postupov v súvislosti s informovaním občanov, budovaním odolnosti a aktívnou zaangažovanosťou, pokiaľ ide o problematiku zasahovania do európskej demokratickej sféry vrátane odbornej prípravy, mediálnej gramotnosti, zvyšovania informovanosti a kritického myslenia. Komisia takisto zaviedla súbor opatrení 50 na podporu správnych orgánov členských štátov pri príprave reforiem, predvídaní budúcich trendov a posilňovaní administratívnej spolupráce. Opatrenia sú určené na podporu demokratických štruktúr. Poskytuje sa aj pomoc vnútroštátnemu úsiliu o ďalšie reformy posilňujúce demokratické štruktúry a procesy 51 .

Tento návrh predstavuje snahu Komisie prispieť v rámci EÚ, ale aj v celosvetovom meradle k stanoveniu noriem týkajúcich sa spôsobov, ako koherentne, vyvážene, primerane a pri plnom rešpektovaní základných práv bojovať proti skrytému zahraničnému vplyvu. Zameraním sa na transparentnosť a demokratickú zodpovednosť a zavedením cielených pravidiel spolu so silnými zárukami sa týmto prístupom dosahuje rovnováha medzi uplatňovaním základných práv a verejným záujmom.

Pochopenie a prijímanie opatrení na boj proti fenoménu zahraničného zasahovania sa v globálnom meradle dostáva do popredia. Niektoré jurisdikcie mimo EÚ – napríklad Austrália, Spojené štáty, Kanada a Spojené kráľovstvo – zaviedli alebo pripravujú rámce na reguláciu transparentnosti vplyvu zahraničných vlád prostredníctvom osobitných požiadaviek na zverejňovanie a registráciu uplatniteľných na lobizmus v mene zahraničných vlád.

Iné jurisdikcie prijali zákony o „zahraničných agentoch“, ktoré presahujú rámec požiadaviek na transparentnosť a o ktorých sa zistilo, že porušujú základné práva a slobody. Cieľom takýchto právnych predpisov bolo obmedziť občiansky priestor stigmatizáciou a zastrašovaním niektorých organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv – často závisiacich od financovania zo zahraničia vrátane EÚ – a obmedzovaním ich činností. Napríklad ruský zákon o „zahraničných agentoch“ fakticky splnomocňuje orgány, aby bránili práci nezávislých organizácií občianskej spoločnosti prostredníctvom intruzívnych kontrol, priameho dohľadu nad programami a podujatiami či formou hrozieb rozpustenia organizácie a začatia trestného konania proti organizáciám a ich členom odmietajúcim sa podriadiť takýmto predpisom, a to aj vtedy, keď je zahraničná podpora plne transparentná. Označenie „zahraničný agent“ podľa týchto zákonov podkopáva finančnú stabilitu organizácie z dôvodu vysokých pokút uložených subjektom, ktoré sa neriadia týmito pravidlami. Poškodzuje aj jej dôveryhodnosť, pretože toto označenie so sebou nesie význam s pojmom „špionáž“, čo môže zase podnecovať násilie voči členom týchto organizácií občianskej spoločnosti online aj offline. Takéto zákony o „zahraničných agentoch“ sú hlboko nedemokratické a podľa zistenia sú v rozpore s medzinárodnými právnymi predpismi a normami 52 .

Nie všetky riziká zahraničného zasahovania sú spojené so štátnymi aktérmi. Niektoré ‑neštátne subjekty môžu takisto používať podobné taktiky na podporu činností, ktoré sú v priamom rozpore s hodnotami EÚ, ako sú opatrenia určené na zosilnenie polarizácie a podnecovanie nenávisti. Platí to najmä pre online prostredie, o čom svedčí nedávny prudký nárast násilného, extrémistického, nenávistného a kontroverzného obsahu.

Komisia dôrazne odporúča členským štátom, aby zostali ostražité a vymieňali si informácie o takýchto neštátnych subjektoch navzájom i na úrovni EÚ, aj keď tieto subjekty nie sú prepojené so zahraničnou vládou alebo od nej nie sú závislé. V súlade s uvedeným je do prepracovaného znenia nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré navrhla Komisia, doplnený nový dôvod vylúčenia z financovania EÚ v prípade „podnecovania k diskriminácii, nenávisti alebo násiliu“. Tento nový dôvod by bol uplatniteľný na finančné prostriedky vyplácané v rámci priameho a nepriameho riadenia, a to aj v prípade neexistencie právoplatného rozsudku na vnútroštátnej úrovni. Komisia navyše zavádza interné opatrenia na zvyšovanie informovanosti a vypracúva interné pracovné metódy na zaistenie zvýšenej kontroly pri výbere projektov 53 .

3NAPREDOVANIE V AKČNOM PLÁNE PRE EURÓPSKU DEMOKRACIU

Cieľom akčného plánu pre európsku demokraciu prijatého v decembri 2020 je posilniť odolnosť demokracií EÚ a identifikovať kľúčové opatrenia na riešenie oblastí, v ktorých sú naše systémy a občania najzraniteľnejšie. Cieľom týchto opatrení je lepšie ochraňovať integritu volieb, slobodu a pluralitu médií, ako aj bojovať proti dezinformáciám 54 . V akčnom pláne sa takisto uznalo, že zdravá demokracia závisí od zmysluplných a inkluzívnych iniciatív občanov zameraných na rozvoj občianskej angažovanosti a aktívnej občianskej spoločnosti, a to nielen v čase volieb, ale aj priebežne, pričom angažovaní, informovaní a uvedomelí občania a dynamická občianska spoločnosť sú nevyhnutnými činiteľmi zaručujúcimi odolnosť našich demokracií vrátane odolnosti voči zahraničnému zasahovaniu.

Pri hodnotení stavu vykonávania opatrení v rámci akčného plánu pre európsku demokraciu 55 sa v tomto oddiele zdôrazňujú oblasti, v ktorých môže byť EÚ proaktívna vzhľadom na existujúce a vyvíjajúce sa výzvy.

3.1    Ochrana integrity volieb a podpora demokratickej účasti pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024 a po nich

Slobodné a spravodlivé voľby predstavujú kľúčovú podstatu našej demokracie. Ak sa riziká, ktorým čelí volebný proces, nebudú riešiť, môžu narušiť samotný proces aj oslabiť dôveru občanov v spravodlivosť a integritu volieb.

Spolu s týmto oznámením Komisia predkladá odporúčanie o inkluzívnych a odolných volebných procesoch v Únii a posilnení európskeho charakteru a účinného priebehu volieb do Európskeho parlamentu 56 . Je určené členským štátom, európskym a vnútroštátnym politickým stranám, nadáciám a organizáciám usporadúvajúcim kampane v kontexte prípravy volieb všeobecne a v osobitnom kontexte nadchádzajúcich volieb do Európskeho parlamentu. Jeho cieľom je presadzovať prísne demokratické normy pre voľby v EÚ, podporovať vysokú a inkluzívnu účasť, jednoduché a rovnocenné uplatňovanie volebných práv a odolnosť volebných procesov. Na tento účel obsahuje osobitné odporúčania na podporu volebnej a inkluzívnej účasti s osobitným zameraním na rodovú rovnosť a riešenie potrieb osobitných skupín 57 .

Je neustále potrebné zvyšovať kybernetickú bezpečnosť volebných technológií. V odporúčaní sa stanovujú konkrétne návrhy na zaistenie bezpečnosti, integrity a odolnosti volieb, ako aj volebných subjektov a infraštruktúry, a to z hľadiska požiadaviek stanovených v revidovanej smernici o bezpečnosti sietí a informačných systémov (smernica NIS2) 58 a v smernici o odolnosti kritických subjektov 59 . Na základe prvých skúseností z roku 2019 60 sa 21. novembra 2023 uskutočnilo nové simulačné cvičenie EÚ za účasti Komisie, Európskeho parlamentu, Agentúry EÚ pre kybernetickú bezpečnosť a členských štátov. Skupina pre spoluprácu v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti by takisto mala pokračovať v preskúmaní prehľadu o kybernetickej bezpečnosti volebných technológií, aby sa zabezpečilo, že tento prehľad bude zodpovedať aktuálnej panoráme hrozieb.

Okrem priameho rizika, ktorému je vystavená volebná infraštruktúra, hrozbu pre demokraciu a bezpečnosť predstavuje takisto zámerná a koordinovaná manipulácia informačného prostredia zahraničnými štátnymi aktérmi. Existuje množstvo správ o rozsiahlom koordinovanom úsilí, v ktorom sa prelínajú rôzne taktiky, techniky a postupy, ako je používanie falošných účtov na sociálnych médiách na zbieranie „lajkov“, komentovanie alebo vymieňanie informácií s cieľom umelo zvýšiť vizibilitu, šírenie dezinformácií, a to aj prostredníctvom manipulovaného audiovizuálneho obsahu, ako zhotovovanie deepfake obsahu 61 , alebo nepriehľadné zameranie sa na voličov s cieľom ovplyvniť ich a manipulovať s výsledkami volieb. Okrem toho môže dochádzať k manipulácii s informáciami v koordinácii s činnosťou v iných oblastiach, ako sú kybernetické hrozby v prípade hackerských operácií s únikom informácií (tzv. hack and leak). Na tento účel sa v odporúčaní predkladá súbor opatrení na ochranu informácií súvisiacich s voľbami pred manipuláciou a dezinformáciami 62 , ktorý bol vypracovaný na základe údajov Eurobarometra.

Podmienkou slobodnej a férovej demokratickej diskusie je rešpektovanie zákona a férové správanie. Verejné orgány môžu za určitých podmienok, a to z dôvodov národnej bezpečnosti, používať nástroje sledovania, avšak používanie špionážneho softvéru na získavanie politickej výhody je niečo úplne iné. V odporúčaní sa zdôrazňuje, že nástroje sledovania by sa nikdy nemali používať na zasahovanie do demokratickej diskusie a cielené používanie takýchto nástrojov proti politickým aktérom a novinárov v záujme politického zisku je neprijateľné. Komisia dávala vždy jasne najavo, že pojem národná bezpečnosť by sa mal vykladať v súlade s kritériami stanovenými judikatúrou EÚ. Kapitoly o jednotlivých krajinách vo výročnej správe o právnom štáte sa zaoberajú touto otázkou, pokiaľ ide o fungovanie inštitucionálneho systému bŕzd a protiváh. V návrhu Európskeho aktu o slobode médií 63 existujú takisto silné záruky proti používaniu špionážneho softvéru voči médiám, novinárom a ich rodinám. Európsky parlament stanovil dôležitú oblasť práce zameranú na špionážny softvér, v rámci ktorej bude pôsobiť Vyšetrovací výbor na prešetrenie používania softvéru Pegasus a ekvivalentného sledovacieho špionážneho softvéru (výbor PEGA). Parlament v uznesení z júna 2023 dôrazne odsúdil nezákonné používanie špionážneho softvéru a vyzval na prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ 64 . Komisia pripravuje nelegislatívnu iniciatívu, v ktorej sa objasňujú hranice a interakcie, ktoré existujú medzi právnymi predpismi EÚ, a to najmä acquis v oblasti ochrany údajov a súkromia, na jednej strane, a národnou bezpečnosťou na druhej strane 65 .

Medzi ďalšie odporúčania patrí, aby politické strany dodržiavali kampaňové sľuby a kódexy správania v záujme podpory integrity volieb a férovej kampane, aby sa vynaložilo úsilie o zabezpečenie transparentnosti politickej reklamy a podporilo pozorovanie volieb ako účinného prostriedku na podnietenie aktívneho zapájania občanov do volebného procesu a zvýšenia dôvery verejnosti vo voľby. Týka sa aj financovania politických strán a nadácií, aby sa obmedzilo akékoľvek riziko skrytého zahraničného vplyvu, a to aj prostredníctvom tajných darov, s cieľom narušiť rovnaké podmienky vo volebnom procese.

Odporúčanie vychádza z rozhodujúcich krokov, ktoré Komisia prijala od roku 2020 s cieľom riešiť zistené nedostatky a zabezpečiť, aby si občania mohli vytvárať vlastné úsudky a robiť volebné rozhodnutia vo verejnom priestore, v ktorom možno vyjadrovať pluralitu názorov bez domáceho či zahraničného zasahovania.

Pokiaľ ide o digitálnu oblasť, v pravidlách podľa aktu o digitálnych službách 66 sa stanovujú povinnosti online platforiem a webových vyhľadávačov pri riešení rizík súvisiacich s občianskou diskusiou a volebnými procesmi, ktoré vyplývajú z fungovania, navrhovania alebo používania ich služieb, vrátane dezinformácií, neautentického používania služby alebo taktík zahŕňajúcich umelo vytváraný obsah. Pravidlá takisto zabezpečujú väčšiu transparentnosť a podporujú ľudí pri prijímaní kvalifikovaných rozhodnutí o informáciách, s ktorými sa stretávajú na internete. Okrem toho nariadenie o transparentnosti a cielení politickej reklamy 67 umožní lepšiu verejnú kontrolu a zodpovednosť v súvislosti so službami politickej reklamy vrátane európskeho verejného archívu pre online politickú reklamu a zavedie prísnejšie podmienky týkajúce sa používania osobných údajov na cielenie a dodávania politickej reklamy. V nariadení sa v záujme riešenia rizika zahraničného zasahovania zakáže aj sponzorovanie politickej reklamy aktérmi z krajín mimo EÚ tri mesiace pred voľbami alebo referendami. Uznáva sa v ňom aj úloha európskych politických strán a politických skupín vo voľbách do Európskeho parlamentu. V roku 2021 Komisia navrhla aj revíziu pravidiel týkajúcich sa štatútu a financovania európskych politických strán a nadácií 68 . Cieľom návrhu je poskytnúť európskym politickým stranám viac možností plniť svoju úlohu pri budovaní a rozvíjaní skutočne európskej politickej sféry a zároveň ochraňovať ich činnosť pred zahraničným zasahovaním. Presadzovanie týchto pravidiel je pre Komisiu najvyššou prioritou. Pokiaľ ide o akt o digitálnych službách, Komisia zabezpečuje kontrolu a presadzovanie uplatňovania týchto pravidiel veľmi veľkými online platformami a webovými vyhľadávačmi.

Hoci organizácia vnútroštátnych volieb je v právomoci členských štátov, vychádza z medzinárodných noriem a riadi sa týmto širším rámcom práva EÚ. Posilnená vzájomná podpora a spolupráca medzi členskými štátmi je v súčasnosti dobre zavedená a zameriava sa na prácu orgánov, ako je Európska sieť pre spoluprácu v oblasti volieb, pričom sa opiera aj o štruktúry EÚ na podporu informačnej bezpečnosti a boj proti dezinformáciám. V rámci príprav na voľby do Európskeho parlamentu Komisia v októbri 2023 zorganizovala podujatie na vysokej úrovni o voľbách, na ktorom sa zúčastnili členské štáty, inštitúcie EÚ, mimovládne organizácie a akademická obec, aby predložili nápady na podporu volebnej účasti, odolnosti volebných systémov a spravodlivých a inkluzívnych volieb v celej Únii.

V januári 2022 bol spustený spoločný mechanizmus na zaistenie odolnosti volebných systémov, ktorého cieľom je vybudovať kapacity v členských štátoch na riešenie rizík ohrozujúcich voľby, a to prostredníctvom výmen odborníkov, najmä pokiaľ ide o dezinformácie a kybernetické hrozby. Okrem cielených výmen informácií o tom, ako zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie a vyvážené mediálne pokrytie počas volieb, sa tento mechanizmus použil aj na podporu prípravy kompendia elektronického hlasovania a iných postupov v oblasti IKT 69 . Výmeny informácií medzi národnými parlamentmi by zároveň mohli byť cenným prostriedkom výmeny skúseností a Komisia bude takéto výmeny podporovať.

Európska únia v posledných rokoch vylepšila svoju metodiku vonkajšieho pozorovania volieb, a to aj na základe spoločných usmernení založených na medzinárodných normách, ktorými sa upevňuje jej schopnosť bojovať proti využívaniu nových technológií vo volebnom procese. O osvedčených postupoch sa pravidelne diskutuje v rámci Európskej siete pre spoluprácu v oblasti volieb a v kontexte Deklarácie zásad medzinárodných volebných pozorovateľských misií.

Európska únia nekoná izolovane. V rámci akčného plánu pre európsku demokraciu Komisia pokračovala v úsilí o poskytovanie pomoci pri budovaní odolnosti v tretích krajinách s cieľom lepšie vybaviť spoločnosti a verejné orgány prostriedkami na reakciu na spoločné vonkajšie hrozby demokratického procesu. Takáto snaha je prioritou politiky rozširovania EÚ 70 . Únia takisto uľahčuje medzinárodnú spoluprácu vo volebných otázkach medzi sieťami EÚ, partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami, ako sú Rada Európy, UNESCO a OBSE 71 . Európska služba pre vonkajšiu činnosť vykonáva volebné pozorovateľské misie v úzkej koordinácii s inými medzinárodnými a regionálnymi pozorovateľskými organizáciami. Tieto činnosti dopĺňa osobitnou podporou vlád, občianskej spoločnosti a nezávislých médií s cieľom pomôcť budovať odolnosť proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu, predchádzať im, odrádzať od nich a reagovať na ne, a to aj prostredníctvom poznatkov o tom, ako sa zahraničná manipulácia s informáciami a zahraničné zasahovanie využívajú vo volebných kontextoch. V rámci svojej činnosti EÚ participovala na dvoch Samitoch za demokraciu 72 či na finančnej podpore určenej na budovanie kapacít a volebnú reformu, a to aj v krajinách v bezprostrednom susedstve EÚ 73 .

3.2Posilnenie slobody médií a pluralizmu

Ruská útočná vojna proti Ukrajine takisto dramaticky zdôraznila zásadnú úlohu, ktorú novinári zohrávajú pri informovaní občanov o reálnej situácii v teréne. Ruské orgány sa podieľali na systematických zásahoch a cenzúre nezávislých médií, ktoré naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti propagande.

V rámci akčného plánu pre európsku demokraciu predstavujú úsilie EÚ o ochranu slobody médií a boj proti dezinformáciám dve strany jednej mince. Komisia navrhla v tomto kontexte nové kľúčové iniciatívy na zlepšenie bezpečnosti novinárov 74 a na ochranu novinárov a obhajcov ľudských práv a iných osôb pred súdnymi spormi predstavujúcimi zneužitie práva (strategickými žalobami proti verejnej účasti) 75 . Smernicou o boji voči strategickým žalobám proti verejnej účasti sa zavádza systém silných procesných záruk pre cezhraničné prípady strategických žalôb proti verejnej účasti. Vďaka týmto zárukám sú súdy schopné riešiť prípady súdnych sporov predstavujúcich zneužitie práva. Záruky súčasne slúžia na odrádzanie od potenciálnych nových prípadov strategických žalôb proti verejnej účasti. Smernica obsahuje pravidlá, ktoré umožňujú včasné zamietnutie takýchto prípadov a poskytujú účinné prostriedky nápravy pre obete strategických žalôb proti verejnej účasti. Pravidlá tvoria spolu so súvisiacim odporúčaním silný balík opatrení na boj voči strategickým žalobám proti verejnej účasti, ako aj na ochranu verejnej účasti a slobody prejavu v EÚ. Komisia takisto navrhla harmonizovať určité aspekty vnútroštátnych pravidiel, ktoré súvisia s mediálnymi službami podľa Európskeho aktu o slobode médií. Cieľom návrhu je riešiť roztrieštené vnútroštátne regulačné prístupy týkajúce sa slobody a plurality médií a redakčnej nezávislosti a zabezpečiť slobodné poskytovanie mediálnych služieb na vnútornom trhu. Zameriava sa aj na nezávislosť a stabilné financovanie verejnoprávnych médií, ako aj na transparentnosť vlastníctva médií a prideľovania štátnej reklamy, čo sú dva kľúčové ciele v rámci akčného plánu pre európsku demokraciu. Podľa týchto nových ustanovení by členské štáty museli preskúmať aj vplyv vnútroštátnych opatrení a koncentrácií médií na slobodu a pluralitu médií. Pokiaľ ide o šírenie mediálneho obsahu v online prostredí, návrh európskeho aktu o slobode médií vychádza z horizontálneho rámca stanoveného aktom o digitálnych službách.

Komisia posudzuje slobodu a pluralitu médií aj vo svojej výročnej správe o právnom štáte. Správa sa podrobne zaoberá vývojom v členských štátoch, pokiaľ ide o oblasti, ako je nezávislosť vnútroštátnych regulačných orgánov v oblasti médií, transparentnosť vlastníctva médií, spravodlivosť a transparentnosť štátnej reklamy, riadenie verejnoprávnych médií a zavedené rámce na zaistenie bezpečnosti novinárov. Správa nadväzuje na neustály dialóg s príslušnými orgánmi členských štátov a so zainteresovanými stranami a vďaka nej došlo k spusteniu viacerých reforiem na vnútroštátnej úrovni 76 .

Finančná udržateľnosť médií je kľúčovou hnacou silou redakčnej integrity a nezávislosti médií 77 . Od prijatia akčného plánu pre médiá a audiovíziu v decembri 2020 78 Komisia zintenzívnila svoju podporu odolnosti médií, a to najmä opatreniami na podporu súkromných investícií do spravodajských médií. V akčnom pláne pre médiá a audiovíziu sa uvádzala výzva na prepojenie opatrení a podpory pre sektor spravodajských médií, a to zlepšením prístupu k pôžičkám, posilnením mediálnej spolupráce a navrhnutím vytvorenia a zavedenia dátového priestoru pre médiá.

Komisia takisto posilnila financovanie spravodajských mediálnych organizácií. V rámci programu Kreatívna Európa na roky 2021 – 2027 sa vyčlenilo približne 75 miliónov EUR na projekty a iniciatívy na podporu plurality médií, žurnalistiky a mediálnej gramotnosti. Opatrenia zahŕňajú monitorovanie plurality médií, podporu mediálnych rád, mechanizmu rýchlej reakcie na porušovanie slobody médií a konkrétnych sektorov, ako je investigatívna žurnalistika alebo miestne spravodajstvo. Keďže dopyt po financovaní presahuje dostupné zdroje v rámci programu Kreatívna Európa, Komisia bude naďalej hľadať spôsoby, ako podporovať tieto sektory 79 .

Keďže EÚ posilňuje podporu a ochranu slobody médií v rámci Únie, robí tak aj v zahraničí, pričom osobitnú pozornosť venuje krajinám európskeho susedstva 80 . V súvislosti s útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine vyčlenila EÚ finančné prostriedky na podporu novinárov a médií na Ukrajine vo výške 30 miliónov EUR. Zvýšila sa aj podpora ruských nezávislých médií, ktorú treba dlhodobo udržať 81 .

Európsky parlament a Rada dosiahli predbežnú politickú dohodu o navrhovanej smernici o boji voči strategickým žalobám proti verejnej účasti. Očakáva sa tiež, že spoluzákonodarcovia čoskoro dosiahnu dohodu o Európskom akte o slobode médií. Ďalšie kľúčové kroky budú spočívať vo vykonávaní a presadzovaní nových pravidiel Členské štáty by okrem toho mali pokračovať v úsilí o úplné vykonávanie odporúčania o bezpečnosti novinárov a odporúčania o boji voči strategickým žalobám proti verejnej účasti. V niekoľkých prípadoch týkajúcich sa súdnych sporov predstavujúcich zneužitie práva, ktoré podali tretie krajiny alebo boli v ich mene podané, sa takisto zdôrazňuje význam prísnych pravidiel platných v celej EÚ na obmedzenie strategických žalôb proti verejnej účasti a ochranu demokratického priestoru.

3.3Boj proti dezinformáciám, zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu

Prioritou EÚ sa v posledných rokoch stala ochrana európskych demokracií pred hrozbami a škodlivými účinkami dezinformácií, manipulácie s informáciami a zasahovania, najmä zo strany zahraničných aktérov 82 .

Zámerom takýchto manipulatívnych operácií ovplyvňovania a dezinformačných kampaní je oslabiť demokratickú diskusiu a prehĺbiť rozdelenie spoločnosti. Takéto operácie sú často dobre financované, štátom podporované a vykonávané nepriateľskými aktérmi a ako také predstavujú bezpečnostnú hrozbu pre demokracie EÚ 83 . Ruská útočná vojna proti Ukrajine podčiarkla a prehĺbila riziko pre európsky informačný priestor, keďže Kremeľ sa čoraz viac zapája do dezinformačných kampaní a operácií zahraničného zasahovania a využíva ich ako strategický a koordinovaný nástroj na ohrozenie bezpečnosti, demokracie a na podporu svojej útočnej vojny 84 . Rozsiahle dezinformačné a nenávistné kampane vyvolal takisto konflikt na Blízkom východe po teroristických útokoch Hamasu v Izraeli 85 . Situáciu zhoršuje digitalizácia vrátane dizajnových prvkov online platforiem, ktoré umožňujú šíriť dezinformácie nevídane rýchlo a efektívne, ale zhoršuje sa aj vplyvom nových nástrojov založených na umelej inteligencii, ktoré môžu využívať aktéri s nekalými úmyslami.

Na otázku, ako často boli podľa nich vystavení dezinformáciám, 35 % respondentov v nedávnom rýchlom prieskume Eurobarometra odpovedalo „často“ alebo „veľmi často“ a 33 % odpovedalo „niekedy“. Respondenti vnímali online sociálne siete ako primárne médium, prostredníctvom ktorého boli vystavení dezinformáciám (64 %). Po nich nasledovala televízia (36 %), online noviny a spravodajské časopisy (22 %) a webové stránky na zdieľanie videí (21 %) 86 .

Akčným plánom pre európsku demokraciu EÚ zintenzívnila úsilie o zlepšenie svojej schopnosti reagovať na toto novú a vyvíjajúcu sa panorámu hrozieb, a to na domácej aj medzinárodnej úrovni. V rámci Komisie, medzi inštitúciami a útvarmi EÚ a mimo nich sa posilnila existujúca spolupráca, do ktorej boli zapojené príslušné zainteresované strany z občianskej spoločnosti, akademickej obce a súkromného priemyslu, ako aj medzinárodní partneri. Európska únia zosilnila svoju strategickú komunikačnú reakciu na dezinformácie prostredníctvom siete Komisie na boj proti dezinformáciám. Vďaka systému rýchleho varovania spravovanému službou ESVČ  87  mali členské štáty, inštitúcie EÚ a medzinárodní partneri naďalej spoločnú situačnú informovanosť a mohli sa vzájomne informovať o účinných prístupoch k reakcii na hrozbu zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania. Medzi iniciatívy patrí odhaľovanie, aktívne včasné odhaľovanie a popieranie dezinformácií či cielené informačné kampane týkajúce sa pandémie COVID-19, ako aj komplexná a nepretržitá reakcia na ruské štátom podporované dezinformácie o jeho útočnej vojne proti Ukrajine 88 . Výsledky preukázali schopnosť riešiť výzvy účinne, rýchlejšie a koordinovanejšie. Vďaka tomu sa zároveň zlepšila naša demokratická odolnosť. 

Posilnila sa medzinárodná spolupráca, a to vďaka podpore mechanizmu rýchlej reakcie G7 89 a pokračujúcej úzkej spolupráci s NATO, pričom zahraničná manipulácia s informáciami a zahraničné zasahovanie boli označené za jednu z kľúčových bezpečnostných hrozieb pre spoluprácu medzi EÚ a NATO 90 . Zo záverov Rady EÚ – USA pre obchod a technológie a z vyhlásenia zo samitu EÚ – USA z októbra 2023 vzišiel ďalší impulz pre úzku transatlantickú spoluprácu zameranú na boj proti tejto hrozbe, najmä s cieľom pokročiť v strategickej spolupráci a posilniť interoperabilitu prístupov k boju proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu 91 . Európska únia zároveň účinne využívala svoje diplomatické nástroje na boj proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu, a to najmä prijatím reštriktívnych opatrení voči jednotlivcom a médiám podieľajúcimi sa na zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnom zasahovaní v súvislosti s útočnou vojnou proti Ukrajine. Doplnila ich vytvorením posilneného súboru nástrojov EÚ na boj proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu 92 , ktorý ponúka spoločný analytický rámec a metodiku na zhromažďovanie systematických dôkazov o prípadoch zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania s cieľom pomôcť lepšie pochopiť taktiku, techniky a postupy využívané na manipuláciu a zasahovanie 93 . Dopĺňa sa tým práca pracovných skupín ESVČ StratCom zameraná na zvyšovanie informovanosti a budovanie kapacít, podporu delegácií EÚ a vykonávanie osvety v rámci občianskej spoločnosti. Zámerom je sťažiť aktérom z Ruska a Číny zaoberajúcim sa zahraničnou manipuláciou s informáciami a zahraničným zasahovaním ich snahy manipulovať informačné prostredie v EÚ a jej susedstve 94 .

Ústredným prvkom prístupu Komisie v boji proti dezinformáciám bolo jej úsilie o zabezpečenie väčšej zodpovednosti v prípade online platforiem. 52 % Európanov si myslí, že online platformy by mali viac zabraňovať šíreniu nepravdivých a zavádzajúcich informácií 95 . V akte o digitálnych službách sa poskytovateľom veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov ukladá povinnosť pravidelne posudzovať systémové riziká, ktoré ich služby môžu predstavovať pre spoločnosť, vrátane rizika ohrozujúceho slobodu prejavu alebo rizika použitia ich služieb ako nástroja dezinformačných kampaní, v neposlednom rade s cieľom chrániť volebné procesy 96 . Uvedení poskytovatelia sa vyzývajú, aby sa podieľali na vytváraní dobrovoľných kódexov správania a krízových protokolov, ktoré predstavuje kľúčový spôsob zmierňovania takýchto rizík 97 . Príkladom je ambiciózny nový Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií, ktorý v júni 2022 podpísala široká škála signatárov 98 . Dôležité je, že neodmysliteľnou súčasťou kódexu je aj spoľahlivý monitorovací rámec a centrum pre transparentnosť, ktoré slúžia na zabezpečovanie transparentnosti a zodpovednosti. V januári a septembri 2023 signatári kódexu vrátane online platforiem informovali o pokroku, pričom poskytli bezpríkladné množstvo informácií o tom, ako si plnia záväzky v oblasti boja proti dezinformáciám.

Pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024 Komisia vedie predvolebný dialóg ‑a spolupracuje s online platformami a ďalšími signatármi kódexu. Okrem toho je práca v rámci kódexu zameraná aj na riešenie škodlivého potenciálu nových nástrojov založených na umelej inteligencii, ktoré by sa mohli použiť v dezinformačných kampaniach a kampaniach zahraničného zasahovania. V tejto súvislosti je prioritou ukončiť rokovania o navrhovanom akte o umelej inteligencii, keďže by sa ním zaviedli potrebné ochranné opatrenia a transparentnosť používania umelej inteligencie 99 .

Aby Komisia umožnila občanom prijímať kvalifikované rozhodnutia, podporuje širokú škálu inovačných projektov na boj proti dezinformáciám v rámci rôznych programov EÚ, ktoré realizujú najmä organizácie občianskej spoločnosti a inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy, alebo sú do nich zapojení novinári, a ktorých cieľom je podporiť mediálnu a digitálnu gramotnosť a pomôcť občanom identifikovať dezinformácie v EÚ aj mimo nej 100 . V rámci akčného plánu digitálneho vzdelávania (2021 – 2027) Komisia uverejnila usmernenia pre učiteľov a pedagogických pracovníkov týkajúce sa boja proti dezinformáciám a podpory digitálnej gramotnosti prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy 101 . Podobne majú program Erasmus+, ako aj program Európsky zbor solidarity vyčlenené finančné prostriedky na miestne projekty podporujúce mediálnu gramotnosť 102 . 

Európska únia zároveň podporuje komunitne vedené iniciatívy, ktoré sú zamerané na boj proti dezinformáciám prostredníctvom posilneného overovania faktov. Patrí medzi ne zriadenie Európskeho strediska pre monitorovanie digitálnych médií (EDMO) 103 či vypracovanie Európskeho kódexu noriem pre nezávislé organizácie na overovanie faktov 104 . Ukázalo sa, že dané iniciatívy majú zásadný význam v boji proti dezinformáciám súvisiacim s útočnou vojnou proti Ukrajine 105 . Stredisko EDMO v rámci svojho širšieho poslania boja proti dezinformáciám zriadilo osobitnú pracovnú skupinu pre voľby do Európskeho parlamentu, ktorá sa venuje odhaľovaniu včasných príznakov potenciálne nebezpečných dezinformačných kampaní, ktoré by sa mohli šíriť po celej EÚ, a koordinácii osobitných činnosti v oblasti mediálnej gramotnosti. Táto pracovná skupina 106 bude takisto poskytovať svoje odborné znalosti európskym inštitúciám počas príprav na voľby do Európskeho parlamentu.

Vysoký predstaviteľ zároveň pokračuje v úsilí o ďalšie posilňovanie „celospoločenského“ prístupu k výmene informácií prostredníctvom centra pre výmenu a analýzu informácií o zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnom zasahovaní. Ide o neoddeliteľnú súčasť súboru nástrojov proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu s cieľom umožniť lepšiu spoločnú situačnú informovanosť a ďalej rozvíjať spoločnú metodiku, ktorej účelom je zhromažďovať systematické dôkazy o zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnom zasahovaní a zaviesť dôveryhodný rámec na výmenu informácií medzi príslušnými zainteresovanými stranami, ako aj vytvoriť komunitu obhajcov práv na systematické zhromažďovanie a výmenu informácií o prípadoch zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničnom zasahovaní. Nadväzuje aj na výzvu Strategického kompasu pre bezpečnosť a obranu na vytvorenie dátového priestoru týkajúceho sa zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania. Komisia bude takisto naďalej posilňovať svoje vlastné kapacity na odhaľovanie, monitorovanie, analyzovanie a boj proti dezinformačným činnostiam, ku ktorým dochádza na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni. V rámci programu Horizont Európa sa viac ako tretina podpory určenej na výskum v oblasti demokracie vo výške viac ako 300 miliónov EUR zmobilizovala na financovanie výskumu a inovácií s cieľom lepšie odhaľovať a chápať zahraničnú manipuláciu s informáciami a zahraničné zasahovanie, ako aj iné neprípustné ovplyvňovanie politického rozhodovania 107 . V budúcnosti by bolo dôležité zachovať túto úroveň ambícií a využiť získané skúsenosti.

Aktéri občianskej spoločnosti stoja na čele boja proti dezinformáciám, ako aj snáh o odhaľovanie zahraničného zasahovania, o čo sa usilujú okrem iného aj uskutočňovaním iniciatív na miestnej úrovni či na úrovni odbornej komunity, ktoré sú zamerané na analýzu zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania a dezinformácií, ako aj na boj proti nim. Silné zapojenie občianskej spoločnosti je kľúčovým faktorom pre rýchle a efektívne posúdenie neustále sa meniacej panorámy hrozieb, aktérov a používaných nástrojov. Komisia bude naďalej podporovať prácu nezávislej komunity centier strediska EDMO. Výskum a zvyšovanie informovanosti boli zamerané na boj proti dezinformáciám a zahraničnému zasahovaniu v rámci EÚ, najmä s využitím údajov získaným vďaka Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií a jeho ustanoveniam o transparentnosti a prístupe k údajom. S cieľom podporovať overovanie faktov pri vykonávaní kódexu postupov a zabezpečiť prísne odborné normy a nezávislosť overovateľov faktov bude Komisia aj naďalej financovať činnosti odbornej prípravy s cieľom podporovať kódex profesijnej integrity Európskej siete pre normy týkajúce sa overovania faktov (EFCSN).

3.4Inkluzívna občianska angažovanosť a účasť na budovaní európskej demokratickej odolnosti

Posilnenie väzieb medzi ľuďmi a demokratickými inštitúciami, ktoré im slúžia a zastupujú ich, je základom demokratickej odolnosti. Silný a bezpečný, pre občiansku spoločnosť priaznivý priestor, ako aj angažovaní, informovaní a uvedomelí občania sú základnou zárukou odolnosti našich demokracií, či už vo volebnom, ale aj povolebnom čase 108 . V nedávnom prieskume Eurobarometra takmer deväť z desiatich respondentov (87 %) považovalo občiansku spoločnosť (združenia, mimovládne organizácie) za dôležitú pri presadzovaní a ochrane demokracie a spoločných hodnôt, a to aj pokiaľ ide o podporu dobre informovanej a pluralitnej demokratickej diskusie. Z údajov takisto vyplýva, že viac ako polovica respondentov si myslí, že treba zvýšiť zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do rozhodovacieho procesu na vnútroštátnej úrovni (56 %) a na európskej úrovni (54 %). Približne dve tretiny respondentov sa vyslovili za intenzívnejšie zapojenie občanov do procesu tvorby politík na vnútroštátnej (68 %) a európskej úrovni (66 %) 109 .

Posilňovanie postavenia občanov a organizácií občianskej spoločnosti a poskytovanie náležitých nástrojov občianskej angažovanosti sú prierezovými prioritami v rôznych pilieroch akčného plánu pre európsku demokraciu, ako aj v charte a správach o právnom štáte. Sprístupnila sa aj široká škála možností financovania na posilnenie účasti občanov, občianskej angažovanosti a dôvery v demokraciu, najmä v rámci programov EÚ, ako je program Občania, rovnosť, práva a hodnoty, Kreatívna Európa, Erasmus+ a Horizont Európa. Zaviedla sa aj technická pomoc určená pre administratívnu reformu v členských štátoch v rámci Nástroja technickej podpory 110 . Cieľom pomoci je budovanie kapacít orgánov verejnej správy a subjektov verejného sektora pre participatívne postupy. Zakomponovanie občianskej angažovanosti do koncepcie politiky a jej vykonávania bolo aj prioritou v kontexte zásady partnerstva politiky súdržnosti EÚ 111 . Konferencia o budúcnosti Európy poskytla cenné skúsenosti o tom, ako posilniť občiansku angažovanosť v rámci tvorby politík vykonávaním deliberatívnych procesov. Prispela aj k posilneniu demokratickej odolnosti, čo viedlo k realizácii novej fázy zapojenia občanov do európskych panelových diskusií občanov, ktoré sú teraz súčasťou procesu tvorby politiky Európskej komisie.

Zároveň sa venovali zvýšené prostriedky vo forme podpory a financovania v rámci programov EÚ aj na podporu mediálnej a digitálnej gramotnosti, vybavenie ľudí všetkých vekových kategórií nástrojmi na zorientovanie sa v dnešnom informačnom a mediálnom prostredí, identifikáciu rôznych druhov médií a ich fungovania, ako aj na kritické chápanie rôznych druhov médií vrátane sociálnych sietí, aby ľudia mohli prijímať kvalifikované rozhodnutia. Keďže možnosti angažovať sa na internete sú čoraz širšie a čoraz bežnejšie, nenávistné prejavy na internete môžu ľudí odradiť od vyjadrovania svojich názorov a účasti na online diskusiách. Prioritou je podporovanie ohľaduplného, priaznivého a bezpečného prostredia, v ktorom môžu vyjadriť svoje názory. Na tento účel Komisia navrhla iniciatívu na rozšírenie zoznamu trestných činov EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti 112 . Tým sa doplní regulačný rámec v zmysle aktu o digitálnych službách, rámcového rozhodnutia o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva 113 , ako aj úsilie v rámci kódexu správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom online 114 .

Reprezentatívne demokracie možno posilniť novými zmysluplnými metódami účasti, diskusie a angažovanosti občanov všetkých generácií. Tieto formy účasti ponúkajú občanom doplnkové spôsoby, ako sa môžu aktívne zúčastňovať na demokratickej diskusii a prispievať k tvorbe politík pri zohľadnení ústavných tradícií a špecifík členských štátov. Skúsenosti s participatívnou a deliberatívnou demokraciou, či už na miestnej, vnútroštátnej alebo celoeurópskej úrovni, ukazujú, že tieto postupy môžu pomôcť preklenúť existujúcu priepasť medzi občanmi a rozhodovacími subjektmi a spojiť rôzne skupiny ľudí s cieľom vypracovať kolektívne odporúčania. V nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy sa vytvorili nové spôsoby, ako zabezpečiť, aby mohli občania plniť túto bezprostrednú úlohu pri tvorbe politík EÚ 115 . Tieto formy angažovania dopĺňajú zavedené postupy zapojenia občanov do procesov tvorby politík na úrovni EÚ, ako sú verejné konzultácie a konzultácie so zainteresovanými stranami, pravidelné dialógy so zainteresovanými stranami alebo transparentnosť a pravidlá prístupu k informáciám a dokumentom. S cieľom posilniť účasť zainteresovaných strán v rôznych fázach procesov tvorby politík Komisia prijala usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu, v ktorých sa stanovujú zásady, ktoré dodržiava pri príprave nových iniciatív a návrhov, ako aj pri hodnotení a monitorovaní vykonávania existujúcich právnych predpisov 116 .

Pri podnecovaní záujmu o občiansku angažovanosť a účasť a o rozvoj demokratických hodnôt zohráva významnú úlohu vzdelávanie. Podpora a ochrana európskych demokratických hodnôt je ústredným prvkom európskej stratégie pre univerzity prijatej v roku 2022, keďže inštitúcie vysokoškolského vzdelávania prispievajú k podpore aktívneho občianstva, tolerancie, rovnosti a rozmanitosti, otvorenosti a kritického myslenia. Program Erasmus+ (2021 – 2027) podporuje účasť a občiansku angažovanosť v demokratickom živote Európy prostredníctvom viacerých zdrojov financovania v členských štátoch EÚ aj mimo nich. Podpora inkluzívnej participatívnej demokracie je jednou z hlavných zásad stratégie EÚ pre mládež (2019 – 2027) 117 . V balíku opatrení v oblasti občianstva za rok 2023 sa uznáva význam výchovy v oblasti občianstva vrátane informovanosti o právach občanov EÚ 118 a vzdelávania voličov v záujme podpory politickej účasti, ako aj budovanie odolnosti občanov voči dezinformáciám.

Organizácie občianskej spoločnosti sú jedným z hlavných pilierov fungujúcej demokracie. Pôsobia ako strážcovia demokratických nadácií a inštitúcií. Berú vlády na zodpovednosť a pomáhajú chrániť a presadzovať základné práva a právny štát tým, že pomáhajú jednotlivcom a komunitám a chránia ich záujmy. Zároveň umožňujú jednotlivcom zúčastňovať sa na záležitostiach verejného záujmu a celkovo pomáhajú zvyšovať zmysluplnú účasť verejnosti.

Komisia spolupracuje s organizáciami občianskej spoločnosti pri tvorbe politiky v mnohých oblastiach. Konzultácie a dialóg umožňujú organizáciám občianskej spoločnosti a obhajcom ľudských práv predkladať svoje názory na právne predpisy a politiku EÚ. Portál Vyjadrite svoj názor je kontaktným miestom pre konzultácie 119 a umožňuje všetkým zainteresovaným stranám prispievať k iniciatívam pred a po ich prijatí 120 . Organizácie občianskej spoločnosti sú súčasťou partnerstva s regionálnymi a miestnymi orgánmi a hospodárskymi a sociálnymi partnermi, čo im umožňuje zapájať sa do prípravy, vykonávania a hodnotenia programov politiky súdržnosti financovaných EÚ.

Komisia takisto nadviazala pravidelné dialógy s aktérmi občianskej spoločnosti v rôznych oblastiach politiky, čím sa zabezpečila účinnejšia komunikácia a zapojenie do tvorby politík. Štrukturálny dialóg s občianskou spoločnosťou sa uskutočňuje prostredníctvom fór a platforiem a pokrýva širokú škálu oblastí politiky 121 . Zastúpenia Komisie v členských štátoch sú dôležitými miestnymi aktérmi pre občiansku angažovanosť. Zorganizovali tisíce podujatí od dialógov s občanmi až po ad hoc participatívne podujatia, najmä počas Konferencie o budúcnosti Európy, kde sa v členských štátoch usporiadalo vyše 6000 podujatí, na ktorých sa zúčastnilo celkovo viac ako 700 000 účastníkov. K týmto podujatiam možno pripočítať ďalšie iniciatívy zabezpečujúce prepojenie s miestnou úrovňou 122 .

Ochrana, podpora a posilnenie postavenia organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv tvorí kľúčovú podstatu úsilia EÚ o zabezpečenie prosperujúceho občianskeho priestoru, ako sa zdôrazňuje v správe o uplatňovaní Charty základných práv z roku 2022 123 . V správe sa zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby organizácie občianskej spoločnosti a obhajcovia ľudských práv pracovali v priaznivom, bezpečnom a podporujúcom prostredí. VSpráve o právnom štáte 2022sa uvádza opis pôsobenia organizácií občianskej spoločnosti bez neodôvodneného zasahovania, ktoré je založené na judikatúre EÚ 124 a európskych normách 125 , pričom jednotlivé správy poskytujú prehľad krokov prijatých v členských štátoch na zlepšenie situácie organizácií občianskej spoločnosti. Medzi príklady patrí zjednodušenie postupov registrácie, vytvorenie štruktúr na pomoc organizáciám občianskej spoločnosti a revízia pravidiel fungovania a prístupu k financovaniu organizácií občianskej spoločnosti. V správach o právnom štáte 2022 a 2023 sa nachádzali konkrétne odporúčania pre viaceré členské štáty. Komisia v septembri 2023 okrem toho predložila návrh legislatívnej iniciatívy o európskych cezhraničných združeniach 126 , ktorej cieľom je odstrániť prekážky na jednotnom trhu, aby mohli združenia prosperovať na jednotnom trhu. Návrh doplní opatrenia prijaté v rámci súčasného balíka.

S cieľom ďalej podporovať účasť občanov a umožniť organizáciám občianskej spoločnosti a obhajcom ľudských práv zúčastňovať sa na tvorbe politík a dopĺňať ďalšie opatrenia prijímané na úrovni EÚ predkladá Komisia odporúčanie týkajúce sa podpory angažovanosti a účinnej účasti občanov a organizácií občianskej spoločnosti na procesoch tvorby verejných politík 127 . Účelom tohto odporúčania je podporiť účasť občanov a organizácií občianskej spoločnosti na tvorbe verejných politík a pomôcť pri budovaní demokratickej odolnosti v Únii. Jeho cieľom je zároveň uľahčiť podporu občianskej angažovanosti, ochranu demokracií a dodržiavanie základných práv v členských štátoch. Nabáda členské štáty, aby zabezpečili účinnú a inkluzívnu účasť občanov a organizácií občianskej spoločnosti 128 na procesoch tvorby politík so širokým zastúpením rôznych skupín a prípadov existujúcich v spoločnosti, čím sa znižuje miera vylúčenia, marginalizácie a diskriminácie, a aby podporovali budovanie kapacít občanov, organizácií občianskej spoločnosti a verejnej správy v tradičnom aj novovznikajúcom verejnom priestore. Odporúčanie vychádza aj zo skúseností získaných v rámci Konferencie o budúcnosti Európy a prebiehajúcej práce kompetenčného centra pre participatívnu a deliberatívnu demokraciu v súlade so zavedenými normami a osvedčenými postupmi spoločnej tvorby a deliberatívnej demokracie 129 . S prihliadnutím na potrebu zabezpečiť spoločnú úroveň ochrany a zapojenia organizácií občianskej spoločnosti v celej Únii (a mimo nej) sa v odporúčaní členské štáty nabádajú k tomu, aby vytvorili a udržiavali priaznivé prostredie pre organizácie občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv, ktoré im umožní účinne sa zapájať do takýchto procesov tvorby politík. V odporúčaní sa navrhuje aj zoznam opatrení, ktoré by členské štáty mali prijať na ochranu a podporu organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv s cieľom zabezpečiť prosperujúci občiansky priestor.

Finančná podpora je pre prosperujúcu občiansku spoločnosť nevyhnutná. Európska únia už poskytuje organizáciám občianskej spoločnosti dostatok možností financovania na budovanie ich kapacít a realizáciu projektov, ktoré pomáhajú pri posilňovaní hodnôt Únie. Jednou zo základných požiadaviek na financovanie EÚ je dodržiavanie hodnôt Únie. Rešpektovanie hodnôt Únie je už súčasťou dohody o grante, ktorú musí podpísať každý prijímateľ finančných prostriedkov EÚ, a Komisia vypracúva usmernenia, aby jasnejšie stanovila dôsledky porušenia hodnôt Únie pre prijímateľov. Komisia takisto rozbieha pilotné projekty na posilnenie kontrol a postupov overovania pre rozpočtové programy v príslušných výdavkových oblastiach, na ktoré sa vzťahuje vyššie riziko zneužitia a nerešpektovania hodnôt Únie. Členské štáty by mali zaviesť účinné mechanizmy na uplatňovanie rovnakého prístupu pri riadení finančných prostriedkov EÚ. Program Občania, rovnosť, práva a hodnoty sa vo veľkej miere zameriava na podporu organizácií občianskej spoločnosti s cieľom chrániť a presadzovať hodnoty a práva Únie. Komisia bude naďalej zabezpečovať cielené prideľovanie finančných prostriedkov na priority v rámci akčného plánu pre európsku demokraciu a mobilizovať osobitné finančné prostriedky z celej škály dostupných programov EÚ na podporu cieľov dnešného balíka, pokiaľ ide o boj proti dezinformáciám, ako aj podporu integrity volieb a plurality médií. V záujme uľahčenia orientácie v rôznych programoch bude Komisia ďalej zlepšovať a propagovať nástroj, ktorý zaviedla na dostupné financovanie a ktorý sa vyznačuje jednoduchými vyhľadávacími funkciami, vďaka ktorým možno ľahko a rýchlo získať prístup k príslušným informáciám o finančných prostriedkoch vyčlenených na oblasť demokracie 130 . Komisia a ESVČ budú naďalej aktívne spolupracovať s občanmi a organizáciami občianskej spoločnosti na mieste prostredníctvom zastúpení Komisie v hlavných mestách členských štátov a delegácií EÚ na celom svete s cieľom zvýšiť informovanosť a zlepšiť výmenu informácií o dostupných príležitostiach v rámci rôznych programov EÚ. Na obrázku 5 sa uvádza stručný prehľad možností ponúkaných v rámci programov EÚ, pričom ďalšie možnosti sú k dispozícii v rámci štrukturálnych fondov EÚ a Nástroja technickej podpory (napríklad na financovanie v oblasti občianskej spoločnosti a budovanie kapacít a inštitucionálnej/administratívnej infraštruktúry pre deliberatívnu občiansku angažovanosť a politickú účasť). 

4    ZÁVER

Predsedníčka von der Leyenová v júli 2019 vyzvala na nový impulz pre európsku demokraciu, aby mali Európania väčší priestor vyjadriť sa a Únia zase možnosť vyvíjať intenzívnejšie úsilie, pokiaľ ide o podporu, ochranu a posilnenie našej demokracie. To sa premietlo do akčného plánu pre európsku demokraciu z decembra 2020, ktorý významne prispel k boju proti dezinformáciám a manipulácii s informáciami a ochrane spravodlivých volieb či slobody a plurality médií.

Od začiatku mandátu tejto Komisie musela EÚ čeliť sérii závažných geopolitických, hospodárskych, klimatických a zdravotných kríz. Spôsob, akým sa EÚ podarilo reagovať na tieto krízy, ukázal, že sa môže spoľahnúť na svoju silnú liberálnu demokraciu, dôveru vo svoje inštitúcie a rešpektovanie našich spoločných zásad a hodnôt. Tieto krízy však poukázali aj na hrozbu zahraničného zasahovania a riziká vyplývajúce z veľmi nestabilného medzinárodného kontextu: niektorí aktéri vynakladali obrovské zdroje na podkopávanie demokracie a oslabovanie dôvery v naše inštitúcie.

Cieľom tohto balíka opatrení v oblasti obrany demokracie je posilniť uvedené opatrenia pred voľbami do Európskeho parlamentu. Tento balík reaguje na uvedené výzvy, pričom plne rešpektuje naše základné práva a hodnoty. Zároveň vychádza zo skúseností získaných na Konferencii o budúcnosti Európy. Komisia verí, že plnohodnotné zapojenie Európskeho parlamentu a Rady prinesie rozhodujúci pokrok vo všetkých legislatívnych návrhoch v oblasti demokracie pred voľbami do Európskeho parlamentu a že široký okruh zainteresovaných verejných aj súkromných vnútroštátnych aktérov zabezpečí vykonávanie akčného plánu pre európsku demokraciu a tohto nového balíka opatrení v oblasti obrany demokracie.

(1)    Článok 2 ZEÚ.

(2)    Článok 8 ZEÚ, článok 21 ZEÚ.

(3)    Organizácie občianskej spoločnosti sú často označované za neštátnu, neziskovú, nestrannú a nenásilnú štruktúru, prostredníctvom ktorej sa ľudia organizujú v záujme uskutočňovania spoločných cieľov a ideálov. Pôsobia na miestnej, vnútroštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni a zahŕňajú mestské aj vidiecke, formálne aj neformálne organizácie.

(4)    Kľúčovými identifikovanými trendmi sú pokusy o oslabenie dôvery v demokratické inštitúcie a zastupiteľskú demokraciu alebo o sympatie v ne, pokusy o odstránenie demokratického systému bŕzd a protiváh, destabilizácia volebných kampaní, tlak na slobodné médiá a občiansky priestor, ako aj nezákonné používanie špionážneho softvéru proti demokratickým aktérom.

(5)      COM(2023) 772 final.

(6)    Európsky parlament prijal 1. júna 2023 uznesenie o zahraničnom zasahovaní do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií [ 2022/2075(INI) ].

(7)    Pozri: Reakcia Komisie na uznesenie Európskeho parlamentu o zahraničnom zasahovaní do všetkých demokratických procesov v EÚ vrátane dezinformácií .

(8)      Rýchly prieskum Eurobarometra 528 o občianstve a demokracii (2023).

(9)      COM(2020) 790.

(10)      COM(2022) 404.

(11)      COM(2021) 775 final. Cieľom tohto právneho nástroja je odrádzať tretie krajiny od toho, aby obmedzovali obchod či investície alebo sa vyhrážali ich obmedzením s cieľom dosiahnuť zmenu politiky v EÚ v takých oblastiach, ako sú zmena klímy, zdaňovanie alebo bezpečnosť potravín.

(12)       Nariadenie (EÚ) 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie .

(13)       Stratégia kybernetickej bezpečnosti EÚ .

(14)     Prístup EÚ k posilneniu hospodárskej bezpečnosti .

(15)    JOIN(2016) 018 final; JOIN/2018/16 final;  Stratégia EÚ pre bezpečnostnú úniu z roku 2020; závery Rady o rámci pre koordinovanú reakciu EÚ na hybridné kampane (jún 2022).

(16)    Pozri napríklad reštriktívne opatrenia súvisiace s médiami v nariadení (EÚ) 2022/350 z 1. marca 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 833/2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine

(17)    Samotná Konferencia o budúcnosti Európy priniesla odhodlaný záväzok európskych inštitúcií o deliberatívnej demokracii. Niesla sa v duchu rozsiahlych a dôsledných konzultácií s občanmi na miestnej úrovni, ktoré prebiehali aj formou vysoko inovatívnych európskych panelových diskusií zložených z náhodne vybraných občanov či formou plenárneho zasadnutia konferencie. Konzultácie opätovne potvrdili túžbu občanov po aktívnom európskom občianskom priestore, ktorý môže priniesť pridanú hodnotu našej zastupiteľskej demokracii a ktorý prehlbuje úlohu, ktorú môže občianska spoločnosť aktívne zohrávať v našej demokracii. Pozri aj nadväzujúce oznámenie Komisie: COM(2022) 404 final.

(18)    Oznámenie o boji proti korupcii [JOIN (2023) 12 final], so sprievodnými návrhmi COM(2023) 234, HR(2023) 108 a JOIN(2023) 13.

(19)    Oznámenie o návrhu medziinštitucionálneho etického orgánu [COM(2023) 311 final].

(20)    Oznámenie Európskemu parlamentu a Rade Nenávisť tu nemá miesto: Európa zjednotená proti nenávisti [JOIN(2023) 51 final].

(21)    Stratégia EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025, akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025, strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov na roky 2020 – 2030, stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb, stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030.

(22)

   Prosperujúci občiansky priestor na presadzovanie základných práv v EÚ [COM(2022) 716 final].

(23)    Pozri Európske vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách .

(24)     Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024  

(25)      V Rýchly prieskum Eurobarometra 522 rýchlom prieskume Eurobarometra 522 (2023) o demokracii 43 % Európanov uviedlo za jednu z najzávažnejších hrozieb pre demokraciu propagandu a/alebo nepravdivé či zavádzajúce informácie z nedemokratického zahraničného zdroja či skryté zahraničné zasahovanie do politiky a hospodárstva svojej krajiny.

(26)    Odhad finančných prostriedkov, ktoré tretie krajiny skutočne vynaložili v členských štátoch a v celej EÚ na účely zasahovania do demokratických procesov, je zložitý vzhľadom na povahu týchto činností, ktoré sú už zo svojej podstaty skryté. Po implementácii tejto smernice by mal byť k dispozícii jasnejší prehľad finančných prostriedkov, ktoré tretie krajiny vynaložili na zastupovanie svojich záujmov v EÚ.

(27)     Rýchly prieskum Eurobarometra 528 o občianstve a demokracii (2023).

(28)    COM(2023) 800 final.    

(29)    Správa OECD Lobizmus v 21. storočí, OECD (2021), z ktorej vyplýva, že „čoraz väčšia komplikovanosť vnútroštátnych procesov tvorby politík a rokovaní na medzinárodnej úrovni stiera hranice medzi lobizmom a diplomaciou.

(30)    Niektoré členské štáty zvažujú zavedenie rôznych vnútroštátnych pravidiel. Pozri SWD(2023) 661.

(31)    Navrhovaná smernica by sa vzťahovala na všetky činnosti zastupovania záujmov v mene tretích krajín bez ohľadu na zúčastnený subjekt. Zápis do registra by preto nemal viesť k negatívnemu označeniu ani k otázkam spochybňujúcim dôveryhodnosť alebo legitimitu dotknutého subjektu, čím by sa výrazne znížilo riziko stigmatizácie.

(32)      COM(2023) 637.

(33)    Hoci do rozsahu uplatňovania navrhovanej smernice nepatrí poskytovanie mediálnych služieb, smernica by sa vzťahovala na činnosti zastupovania záujmov, ktoré v mene subjektov z tretích krajín vykonávajú poskytovatelia mediálnych služieb.

(34)    Týmto nie sú dotknuté reštriktívne opatrenia uložené v rámci sankčného režimu EÚ.

(35)    Založená nariadením (EÚ) 2018/1724.

(36)    S cieľom ďalej obmedziť administratívnu záťaž by sa administratívna spolupráca a výmena informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi, ako aj orgánmi dohľadu a Komisiou mala uskutočňovať na základe informačného systému o vnútornom trhu zavedeného podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 na účely administratívnej spolupráce medzi príslušnými orgánmi krajín EÚ v oblastiach politiky súvisiacich s jednotným trhom. Súčasťou tohto balíka je aj cielená revízia tohto nariadenia.

(37)    Registrované subjekty môžu požiadať, aby sa všetky poskytnuté informácie alebo ich časť nesprístupnili verejnosti, ak existujú nadradené záujmy, ktoré odôvodňujú nezverejnenie, vrátane aspektov základných práv, ak by napríklad uverejnenie takýchto informácií ohrozilo daný subjekt alebo jeho zamestnancov alebo partnerské združenia. 

(38)    Rozsudok z 18. júna 2020, Komisia/Maďarsko (Transparentnosť združení), C-78/18, EU:C:2020:476.

(39)    Správa Benátskej komisie o financovaní združení, CDL-AD(2019)002.

(40)    Členské štáty by napríklad nemohli od subjektov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti iniciatívy, vyžadovať, aby sa zaregistrovali „ako organizácie prijímajúce podporu zo zahraničia“ alebo aby na svojej internetovej stránke a vo svojich publikáciách a iných tlačových materiáloch uvádzali informácie, že sú organizáciami prijímajúcimi podporu zo zahraničia.

(41)    Rozšírenie rozsahu pôsobnosti tohto návrhu na každé zastupovanie záujmov v mene ktoréhokoľvek subjektu by malo vplyv na približne 3,5 milióna subjektov.

(42)    Komisia vo svojich výročných správach o právnom štáte v rokoch 2022 a 2023 vypracovala odporúčania v tejto oblasti pre viaceré členské štáty.

(43)    Medziinštitucionálna dohoda z 20. mája 2021 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o povinnom registri transparentnosti.

(44)       Register transparentnosti (europa.eu) .

(45)    Register transparentnosti je všeobecný register lobistov, ktorý sa vzťahuje na činnosti zastupovania záujmov zamerané na inštitúcie EÚ. Nerozlišuje medzi zastupovaním záujmov v mene tretích krajín. Nevzťahuje sa na lobistické činnosti zamerané na verejné orgány členských štátov. Jeho právna štruktúra je tiež odlišná: Na rozdiel od povinných vnútroštátnych registrov uvedených v návrhu je register transparentnosti vo všeobecnosti dobrovoľný, aj keď inštitúcie EÚ v prípade určitých druhov činností fakticky vyžadujú predchádzajúcu registráciu.

(46)    Zahrnuté by boli právnické firmy, profesionálne poradenské spoločnosti alebo samostatní lobisti najatí vládami tretích krajín alebo verejnými orgánmi na účely lobovania v inštitúciách Únie, ako aj akékoľvek subjekty, ako sú zahraničné agentúry, investičné fondy a verejno-súkromné štruktúry bez diplomatického štatútu. Od uvedených aktérov by sa očakávalo, že sa zaregistrujú a poskytnú informácie v súvislosti so svojimi činnosťami, a v prípade sprostredkovateľov, že v registri uvedú údaje o svojich klientoch, pričom poskytnú údaje o ročných sumách získaných na základe týchto činností.

(47)    Pozri oddiel 3.1.

(48)    Pracovný dokument útvarov Komisie o boji proti zahraničnému zasahovaniu do výskumu a inovácii [SWD(2022) 12].

(49)    Najmä zásady transparentnosti a integrity pri lobizme vypracované Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD, 2009) a odporúčanie Rady Európy o právnej regulácii lobistických činností v kontexte verejného rozhodovania [CM/Rec(2017) 2, 22. marca 2017].

(50)      COM(2023) 667 final, Posilnenie európskeho administratívneho priestoru .

(51)    Nástroj technickej podpory / podpora reforiem (europa.eu) .

(52)    Európsky súd pre ľudské práva vydal v júni 2022 rozsudok vo veci  Ecodefence a iní/Rusko , v ktorom uviedol, že zákon porušuje slobodu zhromažďovania a združovania zaručenú v Európskom dohovore o ľudských právach. Benátska komisia vydala aj súvisiace stanoviská: https://www.venice.coe.int/webforms/events/?id=3271 . Takisto vysoký komisár OSN pre ľudské práva a osobitné postupy Rady pre ľudské práva vyjadrili pri viacerých príležitostiach podobné obavy v súvislosti s právnymi predpismi a vyzvali Rusko, aby ukončilo obťažovanie, kriminalizáciu a väznenie obhajcov ľudských práv, nútené rozpúšťanie organizácií pre ľudské práva a zrušilo prísne obmedzenia slobody prejavu, pokojného zhromažďovania a združovania. Európska únia a jej delegácie tiež dôrazne odsúdili tento zákon, pozri: Vyhlásenie EÚ27 pri príležitosti 10. výročia zavedenia zákona o zahraničných agentoch, júl 2022 .

(53)    Pozri piatu správu o pokroku pri vykonávaní Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu [COM(2022) 745, 13.12.2022].

(54)    To zahŕňa aj zahraničnú manipuláciu s informáciami a zahraničné zasahovanie.

(55)    Podrobný prehľad a ďalšie informácie sú uvedené v prílohe.

(56)      C(2023) 8626.

(57)      V odporúčaní sa zohľadňujú osobitné skupiny vrátane osôb so zdravotným postihnutím, mladých voličov, migrujúcich občanov a osôb náchylných na marginalizáciu. Okrem toho, ako bolo oznámené v stratégii v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 [COM(2021) 101, 3.3.2021], Komisia vypracovala príručku osvedčených volebných postupov, ktorá sa zaoberá účasťou občanov so zdravotným postihnutím .

(58)    Smernica (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii.

(59)    Smernica (EÚ) 2022/2557 zo 14. decembra 2022 o odolnosti kritických subjektov.

(60)    Prvé simulačné cvičenie EÚ sa uskutočnilo v apríli 2019 s cieľom overiť účinnosť postupov reakcie a krízových plánov EÚ a identifikovať možnosti prevencie, odhaľovania a zmierňovania kybernetických incidentov, ktoré môžu ovplyvniť voľby do Európskeho parlamentu.

(61)    Pod pojmom deepfake sa rozumie obrazový, zvukový alebo video obsah vytvorený alebo zmanipulovaný systémami umelej inteligencie, ktorý sa zjavne podobá existujúcim osobám, miestam alebo udalostiam a niektorým osobám by sa mohol mylne javiť ako autentický. Návrhom aktu o umelej inteligencii [COM(2021) 206] by sa zabezpečilo označovanie obsahu vytvoreného umelou inteligenciou a zverejnenie jeho pôvodu.

(62)

   V prieskume Eurobarometra, v ktorom boli respondenti požiadaní, aby ohodnotili najdôležitejšie aspekty slobodných a férových volebných kampaní, sa najsilnejšie reakcie týkali i) diskusií a kampaní zabraňujúcich nenávistným prejavom, manipulácii a klamstvám; ii) potreby, aby kandidáti a politické strany mali rovnakú príležitosť na prístup k médiám a iii) informovanosti voličov o tom, kto financuje kandidátov a politické strany. Pozri rýchly prieskum Eurobarometra 522 (2023) o demokracii a rýchly prieskum Eurobarometra 528 (2023) o občianstve a demokracii.

(63)      COM(2022) 457 final.

(64)       P9_TA(2023)0244 Prešetrenie používania softvéru Pegasus a rovnocenného špionážneho softvéru (odporúčanie).

(65)    Pozri: Reakcia Komisie na odporúčanie Európskeho parlamentu v nadväznosti na prešetrenie údajného porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s používaním softvéru Pegasus a rovnocenného sledovacieho špionážneho softvéru .

(66)       EUR-Lex – 32022R2065 – SK – EUR-Lex (europa.eu) .    

(67)      COM(2021) 731 final. Predbežná dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou sa dosiahla 6. novembra 2023. Formálne prijatie sa očakáva začiatkom roka 2024. Hoci sa celý súbor pravidiel bude uplatňovať 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti, ustanovenia, ako je doložka o nediskriminácii a vymedzenie pojmov, začnú platiť okamžite, teda ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu.

(68)      COM(2021) 734 final.

(69)       Kompendium elektronického hlasovania a iné postupy v oblasti IKT .

(70)    V revidovanej metodike rozširovania EÚ má z hľadiska stanovenia celkového tempa prístupového procesu kľúčový význam pokrok dosiahnutý v rámci reforiem týkajúcich sa dodržiavania základných hodnôt, ako sú demokracia, ľudské práva a právny štát.

(71)    Únia za posledných desať rokov financovala projekty pomoci pri voľbách vo výške viac ako 380 miliónov EUR. Tieto opatrenia v jednotlivých krajinách sú podporované globálnymi programami demokracie vrátane iniciatívy Tímu Európa pre demokraciu spustenej v decembri 2021, ktorá koordinuje činnosť EÚ a členských štátov. Program Ženy a mládež za demokraciu podporuje občiansku a politickú účasť na celom svete, najmä v oblastiach, ako sú pozorovanie volieb a demokratické reformy.

(72)    Účasť EÚ na Samitoch za demokraciu v rokoch 2021 a 2023 bola príležitosťou na posilnenie aliancií pre demokraciu, ako aj príležitosťou predstaviť úsilie EÚ v oblasti podpory demokracie na celom svete. Ďalšie informácie pozri v prílohe.

(73)    Medzi príklady patrí projekt na podporu volebnej reformy na západnom Balkáne, ktorý bude prebiehať do polovice roka 2024 (rozpočet 1,715 milióna EUR) a ktorý realizoval Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva.

(74)    C(2021) 6650, 16. septembra 2021.

(75)    COM(2022) 177 final a C(2022) 2428 z 27. apríla 2022. Európsky parlament a Rada dosiahli 30. novembra 2023 predbežnú politickú dohodu o návrhu smernice o boji voči strategickým žalobám proti verejnej účasti. Komisia úzko spolupracuje s členskými štátmi s cieľom podporiť ich pri vykonávaní odporúčania o boji voči strategickým žalobám proti verejnej účasti.

(76)    Pozri COM(2023) 800 final.

(77)    Odporúčanie Komisie (EÚ) 2022/1634 zo 16. septembra 2022 o interných zárukách redakčnej nezávislosti a transparentnosti vlastníctva v mediálnom sektore [C(2022) 6536]. Pozri aj oznámenie s názvom Európske médiá v digitálnej dekáde: akčný plán na podporu obnovy a transformácie [COM(2020) 784 final].

(78)      COM(2020) 784 final.

(79)    Podrobnejšie informácie a príklady financovania sú uvedené v prílohe.

(80)    V rámci programu Globálna Európa pre ľudské práva a demokraciu je v rokoch 2021 – 2027 vyčlenených približne 185 miliónov EUR na podporu nezávislých médií a využitie potenciálu digitalizácie v celosvetovom meradle. Nová Rámcová dohoda o finančnom partnerstve na ochranu nezávislých médií bola uzavretá v októbri 2023 s cieľom poskytnúť udržateľnú podporu mimovládnym organizáciám, ktoré pracujú na ochrane nezávislého žurnalizmu a boji proti dezinformáciám po celom svete. V kontexte rozširovania podporujú slobodu a pluralitu médií mnohé regionálne programy, ako napríklad mediálny program pre západný Balkán s rozpočtom 40,5 milióna EUR. Podrobnejšie informácie sú uvedené v prílohe.

(81)    Komisia tento rok uverejnila výzvu na predkladanie návrhov na pilotný projekt na podporu nezávislých exilových médií a novinárov z Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, ktorí opustili svoju vlasť a pracujú z členských štátov, aby mohli naďalej vytvárať obsah a prinášať ho svojmu publiku bez redakčných zásahov.

(82)    Pozri samotný akčný plán pre európsku demokraciu, prácu Osobitného výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov, závery Rady o zahraničnej manipulácii a zahraničnom zasahovaní (18. júla 2022), komplementárne úsilie zamerané na zvyšovanie odolnosti a boj proti hybridným hrozbám (10. decembra 2019) a posilnenie odolnosti a boj proti hybridným hrozbám vrátane dezinformácií v kontexte pandémie COVID-19 (15. decembra 2020).

(83)       https://www.eeas.europa.eu/countering-disinformation/tackling-disinformation-information-work-eeas-strategic-communication_en?s=2803

(84)    Nepodložené tvrdenia, že sankcie EÚ sú príčinou nedostatku potravín, ako aj pokusy zneužiť Bezpečnostnú radu OSN na manipuláciu s informáciami sú len dva príklady, ktoré ilustrujú, ako sa takáto činnosť môže zacieliť na medzinárodné spoločenstvo a medzinárodnú spoluprácu.

(85)    Komisia v súčasnosti rokuje o novom kódexe správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom online v zmysle aktu o digitálnych službách začiatkom roka 2024. Mal by pomôcť zlepšiť prevenciu a predvídať rastúcu hrozbu nenávistných prejavov predtým, ako sa obsah začne virálne šíriť online.

(86)     Rýchly prieskum Eurobarometra 522 o občianstve a demokracii (2023).

(87)    Prehľad systému rýchleho varovania sa nachádza na stránke: Systém rýchleho varovania | EEAS (europa.eu) . Prehľad o sieti na boj proti dezinformáciám sa nachádza na stránke: Plán riadenia GR COMM na rok 2022 .

(88)      Sem patrí komunikácia v sociálnych médiách a kampane na odhaľovanie ruských dezinformácií o sankciách, potravinovej a energetickej bezpečnosti s celkovým počtom viac ako 10 miliónov zobrazení v roku 2022. Zastúpenia Komisie v členských štátoch prispôsobujú reakcie miestnym podmienkam prostredníctvom hlavných iniciatív, ako je napríklad iniciatíva „Decodeurs d’Europe“ vo Francúzsku. Zastúpenie v Sofii uviedlo do prevádzky sieť proti dezinformáciám a v spolupráci s bulharskými overovateľmi faktov viedlo úspešnú kampaň na odhaľovanie dezinformácií, zatiaľ čo vo Vilniuse sa zastúpenie spojilo s nezávislými novinármi s cieľom vyhotoviť inšpiratívne videá o ukrajinských utečencoch, ktorí sa úspešne integrovali do litovskej spoločnosti. Pozri aj: EUvsDisinfo .

(89)       http://www.g8.utoronto.ca/summit/2022elmau/2022-05-06-rrm-data.pdf .

(90)     https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2023/01/10/eu-nato-joint-declaration-10-january-2023/ .

(91)       Vyhlásenie US-EÚ (europa.eu) .

(92)      Stanovený v akčnom pláne pre európsku demokraciu na základe zadania v Strategickom kompase pre bezpečnosť a obranu, pozri: https://www.eeas.europa.eu/eeas/strategic-compass-security-and-defence-1_en .

(93)       https://www.eeas.europa.eu/eeas/1st-eeas-report-foreign-information-manipulation-and-interference-threats_en .

(94)    ESVČ zároveň poskytuje prehľad o tom, ako sa zahraničná manipulácia s informáciami a zahraničné zasahovanie zameriavajú na konkrétne skupiny, pričom zdôrazňuje škodlivý vplyv takejto manipulácie na spoločnosť:     https://www.eeas.europa.eu/eeas/fimi-targeting-lgbtiq-people_en .

(95)     Rýchly prieskum Eurobarometra 522 o občianstve a demokracii (2023).

(96)    Komisia posilnila úsilie v boji proti škodlivému a nezákonnému obsahu na internete, najmä v kontexte nevídaného obdobia konfliktov a nestability. Pozri odporúčanie Komisie z 20. októbra 2023 o koordinácii reakcií na incidenty vyplývajúce najmä zo šírenia nezákonného obsahu pred začatím uplatňovania nariadenia (EÚ) 2022/2065 („akt o digitálnych službách“) v plnom rozsahu.

(97)    Podľa aktu o digitálnych službách musia útvary prijať všetky potrebné zmierňujúce opatrenia a podliehajú verejnej kontrole a nezávislým auditom.

(98)      Postupovalo sa v súlade s oznámením Komisie z 26. mája 2021 s názvom Usmernenie Európskej komisie k posilneniu Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií [COM(2021) 262 final]: https://disinfocode.eu/ . K dnešnému dňu má viac ako 40 signatárov.

(99)    V tomto kontexte Komisia plánuje iniciovať pakt o umelej inteligencii, v ktorom sa bude usilovať o dobrovoľný záväzok dotknutého priemyselného odvetvia, že bude vopred počítať s aktom o umelej inteligencii a začne vykonávať jeho požiadavky pred uplynutím zákonnej lehoty, pozri:  https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/ai-pact .

(100)    Podrobnejšie informácie sú v prílohe.

(101)    COM(2020) 624 final.

(102)    Pozri aj oddiel 3.4 a ďalšie podrobnosti a príklady v prílohe.

(103)       https://edmo.eu/ .

(104)     https://eufactcheckingproject.com/ prostredníctvom európskej siete pre normy na kontrolu faktov.

(105)    Stredisko EDMO zriadilo osobitnú pracovnú skupinu, ktorá podporuje spoluprácu medzi odborníkmi z praxe a dosiaľ identifikovala viac ako 2 000 prípadov dezinformácií súvisiacich s vojnou na Ukrajine prostredníctvom overovania faktov a uverejňovania správ a vyšetrovaní o vznikajúcich a populárnych naratívoch.

(106)     Osobitná skupina strediska EDMO pre voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 . 

(107)    Výzva v rámci programu Horizont Európa „Zasadzovanie sa za demokraciu“ (2023) zahŕňa prostriedky v objeme 18 miliónov EUR na financovanie až šiestich projektov na riešenie nedostatkov vo výskume v súvislosti so zahraničnou manipuláciou s informáciami a zahraničným zasahovaním. Celkovo sa v rokoch 2021 až 2024 z programu Horizont Európa zmobilizovalo viac ako 100 miliónov EUR na výskum zahraničného zasahovania alebo s ním úzko súvisiacich otázok, ako je neprípustné ovplyvňovanie politického rozhodovania, dezinformácie a digitálna gramotnosť.

(108)    V nedávnom pracovnom dokumente sa zdôrazňuje, že občianska angažovanosť na miestnej úrovni môže prispieť nielen k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, ale aj k dobrému fungovaniu demokracie zvýšením dôvery ľudí vo verejné inštitúcie. Pozri pracovný dokument GR REGIO s názvom „Geografia nespokojnosti v EÚ a pasca brániaca rozvoju regiónov“. Program Horizont Európa takisto naďalej podporoval výskum zameraný na lepšie pochopenie nespokojnosti ľudí s demokraciou a toho, ako možno túto situáciu riešiť demokratickými inováciami vrátane občianskej angažovanosti a iniciatív deliberatívnej demokracie.

(109)     Rýchly prieskum Eurobarometra 528 o občianstve a demokracii (2023).

(110)    Celkové prostriedky pridelené na roky 2021 – 2027 v rámci tohto nástroja predstavujú 864 miliónov EUR.

(111)    Vďaka zásade partnerstva je politika súdržnosti pre občanov EÚ blízka a rozpoznateľná. Zapojenie partnerov je nevyhnutné na zabezpečenie transparentnosti a demokratickej zodpovednosti verejných investícií. Komisia a OECD uskutočnili pilotný projekt zameraný na päť orgánov v celej Európe, ktorého cieľom bolo preskúmať, ako možno uplatniť inovatívne metódy účasti občanov v prípade politiky súdržnosti. Nadväzujúce projekty sa začali realizovať v júli 2022 v šiestich členských štátoch. Ďalšie príklady opatrení sú uvedené v prílohe.

(112)      COM(2021) 777 final.

(113)    Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva.

(114)       Kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom online .

(115)      COM(2022) 404.

(116)       Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu .

(117)    Podrobnejšie informácie pozri v prílohe.

(118)     Príručka k občianstvu EÚ , ktorú Komisia predložila 6. decembra 2023 spolu s balíkom opatrení v oblasti občianstva, je v tejto súvislosti užitočným nástrojom zameraným na ďalšie zvyšovanie informovanosti o občianstve EÚ.

(119)     Vyjadrite svoj názor (europa.eu)

(120)    Poskytovaním všeobecnej spätnej väzby alebo výmenou názorov či poznatkov počas otvorenej verejnej konzultácie alebo výzvy na predloženie dôkazov prostredníctvom portálu Vyjadrite svoj názor. Tento proces môže byť doplnený o cielené konzultácie. V prípade podozrenia z porušenia práva EÚ existujú aj možnosti podať Komisii formálne sťažnosti, zatiaľ čo európsky ombudsman môže vyšetrovať sťažnosti jednotlivcov a organizácií týkajúce sa nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ.

(121)    Medzi takéto príklady patrí Stále fórum občianskej spoločnosti pre boj proti rasizmu, platforma pre oblasť zdravotného postihnutia a Európske fórum pre migráciu. Platforma na ochranu práv obetí bola spustená v roku 2020 s cieľom uľahčiť dialóg a výmenu najlepších postupov a informácií medzi jej členmi, z ktorých dve tretiny predstavujú zástupcovia občianskej spoločnosti. Pozri COM(2022) 716 final, s. 31.

(122)    Jedným z príkladov je iniciatíva Budovanie Európy s miestnymi zastupiteľmi. https://building-europe-with-local-councillors.europa.eu/index_sk .

(123)      COM(2022) 716 final.

(124)    Rozsudok z 18. júna 2020, Komisia/Maďarsko, vec C-78/18.

(125)    Pozri najmä odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy Rec(2007) 14 týkajúce sa právneho postavenia mimovládnych organizácií v Európe.

(126)

      Jednotný trh – návrh legislatívnej iniciatívy o cezhraničných činnostiach združení (europa.eu) COM(2023) 516 final.

(127)      C(2023) 8627.

(128)    Organizácie občianskej spoločnosti sa všeobecne chápu ako neštátne, neziskové, nestranné a nenásilné štruktúry, prostredníctvom ktorých sa ľudia organizujú v záujme uskutočňovania spoločných cieľov a ideálov. Pôsobia na miestnej, vnútroštátnej, regionálnej či medzinárodnej úrovni a zahŕňajú mestské aj vidiecke, formálne aj neformálne organizácie v súlade so stanoveným vymedzením pojmov EÚ. Patria sem takisto „obhajcovia ľudských práv“.

(129)    Komisia zároveň vypracúva interné usmernenia, v ktorých sa stanovujú zásady a poskytuje súbor nástrojov pre participatívne a deliberatívne formáty a postupy. Bude to zahŕňať chartu zásad úspešnej občianskej angažovanosti. Pozri aj: Kompetenčné centrum pre participatívnu a deliberatívnu demokraciu .

(130)       Financovanie a ponukové konania (europa.eu) .

EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu12. 12. 2023

COM(2023) 630 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o obrane demokracie

Oblasť akčného plánu pre európsku demokraciu	Ciele a opatrenia	Súčasný stav/výsledky
Ochrana integrity volieb a podpora demokratickej účasti	Navrhovanie právnych predpisov, ktorými sa zabezpečí väčšia transparentnosť v oblasti sponzorovaného obsahu v politickom kontexte („politická reklama“)	25. novembra 2021 bol prijatý návrh nariadenia o transparentnosti a cielení politickej reklamy. Medziinštitucionálne rokovania sa ukončili 6. novembra 2023, keď spoluzákonodarcovia formálne prijali dohodnutú pozíciu, ktorej zaujatie sa očakáva začiatkom roka 2024. V dohodnutom kompromisnom znení sa stanovuje spoločná vysoká úroveň transparentnosti služieb politickej reklamy pre všetky formy médií. Občania, občianska spoločnosť a zodpovedné orgány tak budú môcť jasne identifikovať zdroj a účel takejto reklamy, čím sa dosiahne lepšia verejná kontrola a vyvodzovanie zodpovednosti. Navrhovanými opatreniami sa takisto posilňuje ochrana osobných údajov, a to vďaka zavedeniu prísnejších podmienok a lepšej transparentnosti, pokiaľ ide o cielenie a realizáciu politickej reklamy. Podľa predbežnej dohody bude používanie osobných údajov na cielenie online politickej reklamy povolené len v prípade získania daných údajov od dotknutej osoby a s jej výslovným súhlasom. Účinok opatrenia bude posilnený zákazom uplatňovania osobitných kategórií osobných údajov na účely cielenia reklamy (napríklad náboženstvo, etnický pôvod alebo sexuálna orientácia). Nové pravidlá sa budú vzťahovať na politickú reklamu zvyčajne poskytovanú za odplatu, ako aj na interne pripravovanú politickú reklamu alebo takúto reklamu pripravovanú v rámci politickej reklamnej kampane, pričom osobitná pozornosť bude venovaná ochrane obsahu v rámci redakčnej zodpovednosti alebo vyjadrovaniu osobných názorov, ktoré sú z daného rozsahu vylúčené. V politickej dohode sa zároveň predpokladá, že Komisia zriadi európsky verejný archív pre online politickú reklamu. V záujme riešenia rizika zahraničného zasahovania sa v nariadení ďalej zakazuje sponzorovanie reklám z krajín mimo EÚ tri mesiace pred voľbami. Úloha európskych politických strán a politických skupín v procese európskych volieb sa uznáva aj prostredníctvom osobitnej doložky o nediskriminácii. Nové pravidlá sa začnú uplatňovať 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti, no doložka o nediskriminácii a vymedzenie pojmov začnú platiť okamžite, teda včas pred voľbami do Európskeho parlamentu. Užitočné odkazy: Legislatívny návrh nariadenia o transparentnosti a cielení politickej reklamy Technology and Democracy: Understanding the influence of online technologies on political behaviour and decision-making (Technológia a demokracia: pochopenie vplyvu online technológií na politické správanie a rozhodovanie).
	Prijatie podporných opatrení a usmernení pre politické strany a členské štáty týkajúcich sa transparentnosti sponzorovaného politického obsahu	V rámci Európskej siete pre spoluprácu v oblasti volieb Komisia naďalej uľahčovala výmenu najlepších postupov v otázkach týkajúcich sa transparentnosti politickej reklamy, a to vrátane podpory a usmernení pre politické strany a členské štáty.
	Revízia nariadenia č. 1141/2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií	Návrh na revíziu pravidiel týkajúcich sa štatútu a financovania európskych politických strán a nadácií bol prijatý 25. novembra 2021. Navrhované nariadenie poskytne politickým stranám a nadáciám viac možností plniť si úlohu pri budovaní a podpore skutočnej európskej politickej sféry, pričom zabezpečí, aby ich činnosť nebola ovplyvňovaná nenáležitým zasahovaním. Európskym politickým stranám by teda mohlo pomôcť zlepšiť interakciu s ich vnútroštátne pôsobiacimi členskými stranami, ako aj ich cezhraničnú interakciu, zvýšiť transparentnosť, a to najmä v súvislosti s politickou reklamou a darmi, znížiť nadmernú administratívnu záťaž a zároveň zvýšiť ich finančnú životaschopnosť. Medziinštitucionálne rokovania ešte prebiehajú. Užitočné odkazy: Štatút a financovanie európskych politických strán a nadácií
	Zriadenie nového spoločného operačného mechanizmu a iných podporných opatrení v nadväznosti na prácu Európskej siete pre spoluprácu v oblasti volieb s cieľom podporiť odolné volebné procesy a prijať ďalšie praktické opatrenia na ochranu volebnej infraštruktúry pred hrozbami vrátane kybernetických útokov	V januári 2022 začala Komisia zavádzať „spoločný mechanizmus na zaistenie odolnosti volebných systémov“, ktorý slúži na podporu pri nasadzovaní spoločných tímov odborníkov a pri výmenách odborníkov medzi členskými štátmi. Cieľom tohto nástroja na budovanie kapacít je podporiť odolnosť volebných procesov voči rôznym druhom hrozieb, najmä v oblasti online forenznej analýzy, v kontexte boja proti dezinformáciám a vo sfére kybernetickej bezpečnosti volieb. Tento mechanizmus doteraz využilo Rumunsko, Litva a Švédsko. S podporou tohto mechanizmu Komisia spolu s agentúrou ENISA a Európskym parlamentom zorganizovali 21. novembra 2023 simulačné cvičenie na podporu kybernetickej bezpečnosti volebných procesov, ktoré nadväzovalo na skúsenosti získané z obdobného cvičenia v roku 2019. Tento mechanizmus sa využil aj na podporu úsilia Komisie a členských štátov pri príprave prehľadu o elektronickom hlasovaní a príručky osvedčených volebných postupov týkajúcich sa účasti občanov so zdravotným postihnutím na volebnom procese. Užitočné odkazy: Európska sieť pre spoluprácu v oblasti volieb Na ceste ku kyberneticky bezpečným voľbám do EÚ v roku 2019 Cvičenie v oblasti kybernetickej bezpečnosti EÚ: slobodné a spravodlivé európske voľby (europa.eu)
	Komisia zorganizuje podujatie na vysokej úrovni s účasťou rôznych orgánov, ktoré bude venované voľbám a riešeniu výziev uvedených v tomto pláne.	Podujatie na vysokej úrovni venované voľbám sa uskutočnilo 23. a 24. októbra 2023 v Bruseli. Na tomto podujatí zorganizovanom Európskou komisiou sa stretli rôzne vnútroštátne orgány a zainteresované strany a riešila sa počas neho problematika demokratickej účasti a integrity volieb. Vnútroštátni tvorcovia politík a ich realizátori mali počas podujatia možnosť zapájať sa do diskusií a výmen najlepších postupov, ktorých cieľom je podpora volebnej účasti a umožnenie občanom inkluzívne sa zúčastňovať na voľbách. Zároveň sa oboznámili s ďalšími opatreniami na zabezpečenie odolnosti volebných systémov a spravodlivosti a transparentnosti volieb v celej Únii.
	Posilnenie spolupráce v oblasti rovnosti zaobchádzania a vyváženého mediálneho pokrytia počas volieb	V záujme posilnenia spolupráce medzi príslušnými orgánmi zodpovednými za mediálnu politiku a orgánmi s právomocou v oblasti volebných záležitostí sa v máji 2022 uskutočnilo spoločné stretnutie, na ktorom sa stretli zástupcovia Skupiny európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA), systému rýchleho varovania a Európskej siete pre spoluprácu v oblasti volieb s cieľom diskutovať o otázkach rovnosti zaobchádzania a mediálneho pokrytia počas volieb. V marci 2023 sa uskutočnilo nadväzujúce stretnutie s účasťou tých istých aktérov. Cieľom zasadnutia bolo prerokovať predovšetkým najlepšie spôsoby riešenia problematiky dezinformácií vrátane opatrení prijatých v nadväznosti na posilnený Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií v kontexte prípravy volieb do Európskeho parlamentu v roku 2024. Užitočné odkazy: Spoločné stretnutie – zhrnutie stretnutia z mája 2022 Spoločné stretnutie – zhrnutie stretnutia z marca 2023
	Príprava prehľadu postupov elektronického hlasovania	Komisia uverejnila prehľad postupov elektronického hlasovania a iných postupov IKT. Bol vypracovaný v spolupráci s členskými štátmi v rámci Európskej siete pre spoluprácu v oblasti volieb (ECNE) v nadväznosti na odborné poznatky Rady Európy. Prehľad vychádza z príspevkov členov neformálnej podskupiny odborníkov pre elektronické hlasovanie pôsobiacich v rámci siete ECNE a z krátkej štúdie o elektronickom hlasovaní a postupoch IKT využívaných v rámci volebných procesov, ktorú vypracovala sieť akademických pracovníkov v oblasti občianstva. Užitočné odkazy: Demokracia a volebné práva – činnosti Komisie Prehľad postupov elektronického hlasovania a iných postupov IKT Štúdia o postupoch elektronického hlasovania v EÚ
	Uľahčenie spolupráce medzi sieťami EÚ, partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami s cieľom budovať kapacity a vymieňať si najlepšie postupy v boji proti volebným hrozbám a presadzovať prísne medzinárodné normy pri využívaní nových technológií	Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) zintenzívnili úsilie o uľahčenie spolupráce medzi EÚ, medzinárodnými organizáciami a partnerskými krajinami s cieľom budovať kapacity a vymieňať si najlepšie postupy v kontexte boja proti volebným hrozbám a ochrany demokratických procesov. V decembri 2021 došlo k spusteniu globálnej iniciatívy Tímu Európa pre demokraciu (TED). Tento inovačný koordinačný mechanizmus zdieľaný medzi EÚ a 14 členskými štátmi prispieva k súdržnosti politík v tejto oblasti. Stanovujú sa v ňom spoločné ciele v súlade s prioritami stanovenými v akčnom pláne pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024 v troch kľúčových oblastiach: zodpovednosť a právny štát, politická a občianska účasť, mediálna a digitálna oblasť. Jeho súčasťou bude aj sieť pre demokraciu otvorená pre občiansku spoločnosť a špecializovaných medzinárodných aktérov, ktorej činnosť sa začala v júni 2023. Na tento účel sa navrhlo a začalo realizovať viacero programov rozvojovej spolupráce v oblasti demokratickej podpory, medzi ktoré patrí napríklad program WYDE (iniciatíva s názvom Ženy a mládež v demokracii) s rozpočtom 42 miliónov EUR. Realizácia prvej zložky tohto programu venovanej občianskej angažovanosti (WYDE/Civic engagement), ktorú vykonáva Európske partnerstvo pre demokraciu (EPD), sa začala v roku 2022. Program zároveň pomáha delegáciám EÚ vykonávať ich stratégiu v oblasti ľudských práv a demokracie pre jednotlivé krajiny financovaním miestnych mládežníckych organizácií zapojených do presadzovania demokratických reforiem, činností v oblasti podpory zodpovednosti a do domáceho pozorovania volieb. Zložka WYDE/inter pares pomáha zintenzívniť medziparlamentnú spoluprácu s osobitným zameraním na začlenenie mládeže a žien do politického života. Počas sprievodného podujatia v rámci samitu zároveň Dánsko a Európska komisia spustili 28. marca 2023 iniciatívu venovanú digitálnej demokracii. Ide o program s viacerými darcami, ktorého cieľom je posilnenie miestnej občianskej spoločnosti v záujme ochrany a podpory inkluzívnej demokracie v digitálnom veku so zameraním na rovnocenný prístup k digitálnym technológiám, začleňovanie mladých ľudí, klimatickú spravodlivosť a riadenie rizík súvisiacich s umelou inteligenciou (príspevok EÚ predstavuje 11 miliónov EUR). EÚ okrem toho podporuje vykonávanie odporúčaní UNESCO o etike v oblasti umelej inteligencie, ako aj usmernení UNESCO pre správu digitálnych platforiem. Cieľom týchto dvoch opatrení je chrániť ľudské práva v kontexte rozvoja umelej inteligencie a celosvetového rozvoja regulačných procesov súvisiacich s digitálnymi platformami. V kontexte rozširovania EÚ Komisia od roku 2017 financuje podporné opatrenia vykonávané Úradom pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), ktoré sú zamerané na plnenie volebných odporúčaní a podporu volebnej reformy na západnom Balkáne. Súčasná fáza (s rozpočtom 1,7 milióna EUR) bude trvať do polovice roka 2024. Na bilaterálnej úrovni sa financuje niekoľko ďalších iniciatív zameraných na podporu účasti občianskej spoločnosti na volebných procesoch a demokratickej diskusii. Účasť EÚ na prvom a druhom Samite za demokraciu (organizovaných v roku 2021 a 2023) priniesla príležitosť posilniť spojenectvá pre demokraciu a prezentovať výsledky práce, ktoré EÚ dosiahla v oblasti podpory globálnej demokracie. Pred druhým samitom participovala EÚ na iniciatíve v kontexte tohto samitu s názvom Rok akcie – zapojila sa do koalícií viacerých zainteresovaných strán, tzv. demokratických kohort, pričom sa zamerala na „politickú a občiansku angažovanosť mládeže“ a „deliberatívnu demokraciu“. Užitočné odkazy: Iniciatíva Tímu Európa v oblasti demokracie   Monitor iniciatívy a spoločného programu Tímu Európa (europa.eu) Podpora inkluzívnej demokracie v digitálnom veku: EÚ a Dánsko spúšťajú iniciatívu za digitálnu demokraciu (europa.eu). Samit za demokraciu: EÚ spúšťa prelomové programy na posilnenie postavenia mladých ľudí ako kľúčových aktérov demokracie (europa.eu). Závery samitu za demokraciu   z marca 2023 Podpora volebných reforiem za západnom Balkáne/ OBSE Demokratická kohorta mládeže
	Konsolidácia kapacít volebných pozorovateľských misií EÚ v tretích krajinách v záujme pozorovania a posudzovania online volebných kampaní a nadväzovania na ich odporúčania	V rokoch 2021 a 2022 vyslala EÚ 35 volebných pozorovateľských misií, misií odborníkov na voľby a nadväzujúcich volebných misií. V každej volebnej pozorovateľskej misii EÚ sa v súčasnosti dôsledne využíva spoľahlivá metodika a sprievodné nástroje na pozorovanie sociálnych médií. Jej odporúčania sa rozšírili aj na túto oblasť. V prípade každej volebnej pozorovateľskej misie je už pozorovanie sociálnych médií štandardnou úlohou kľúčového tímu odborníkov. V rámci prebiehajúcej spolupráce s organizáciami, ktoré schválili Deklaráciu zásad medzinárodných volebných pozorovateľských misií, vedie Európska služba pre vonkajšiu činnosť pracovnú skupinu zameranú na vplyv ochrany údajov na integritu volieb. Cieľom je načrtnúť hlavné zásady a osvedčené postupy, ktoré by sa mali dodržiavať v záujme zaručenia ochrany údajov v rámci volebného procesu, čím by sa posilnila integrita volieb a zabezpečilo právo voličov na súkromie, ako aj na ich prístup k verejným dokumentom. Predtým sa na plenárnom zasadnutí Deklarácie zásad medzinárodných volebných pozorovateľských misií, ktoré sa uskutočnilo v decembri 2022 v Bruseli a ktorého spoluorganizátormi boli ESVČ a Európsky parlament, prijali (nezáväzné) spoločné usmernenia týkajúce sa pozorovania online kampane a základných zásad v súvislosti s informačnými a telekomunikačnými technológiami využívanými pri voľbách. Tieto usmernenia sa v súčasnosti zavádzajú do praxe. Užitočné odkazy: Volebné pozorovateľské misie EÚ Deklarácia zásad medzinárodných volebných pozorovateľských misií Usmernenia pre pozorovanie volebných kampaní na sociálnych sieťach
	Podpora využívania štrukturálnych fondov EÚ na financovanie občianskej spoločnosti a budovanie kapacít a inštitucionálnej/administratívnej infraštruktúry pre deliberatívnu občiansku angažovanosť a politickú účasť	Komisia koordinovala sériu podujatí a projektov, ktorých cieľom je zvyšovanie povedomia a budovanie kapacít v záujme zapojenia občanov do navrhovania a vykonávania politiky súdržnosti, ako aj ich participácie v širšom strategickom politickom kontexte EÚ. Ústredným prvkom politiky súdržnosti EÚ je zásada partnerstva. Dôležitú úlohu pri presadzovaní legitímnosti tvorby politík EÚ a demokratickej zodpovednosti za investície zo strany EÚ a vnútroštátnych orgánov zohráva skutočnosť, že zainteresované strany a prostredníctvom nich aj občania majú možnosť vyjadriť sa k rozhodnutiam, ktoré sa ich priamo týkajú. Kódexom správania v oblasti partnerstva sa zabezpečuje, aby boli regionálne, miestne a mestské orgány, ako aj z občianska spoločnosť, environmentálni a sociálni partneri či mimovládne organizácie zapojení do navrhovania a praktickej realizácie investičných projektov. Komisia v roku 2022 zriadila európsku komunitu praxe v oblasti partnerstva (ECoPP), ktorá združuje 159 zástupcov občianskej spoločnosti, verejných orgánov a regionálnych a miestnych zainteresovaných strán s cieľom podporovať partnerstvo v kontexte čerpania finančných prostriedkov EÚ. Táto sieť vypracovala konkrétne usmernenia týkajúce sa politického rámca partnerstva, ako aj nástroje na posilnenie daného partnerstva v celej EÚ. Okrem toho sa v kontexte politiky súdržnosti plánujú v rámci politického cieľa „Európa bližšie k občanom“ investície v objeme 26,9 miliardy EUR s cieľom posilniť postavenie miestnych orgánov pri realizácii integrovaných miestnych investícií v celej Európe, a to so zaangažovaním miestnych obyvateľov a ďalších zainteresovaných strán. V júli 2020 začala spolupráca medzi Komisiou a OECD s cieľom ponúknuť technickú podporu verejným orgánom a organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré majú záujem využívať deliberatívne procesy (napr. občianska porota, hlasovanie, zostavovanie rozpočtu) v súvislosti s navrhovaním, vykonávaním a monitorovaním investícií financovaných z EFRR, FST a Kohézneho fondu. Po prvej fáze, ktorá sa skončila uverejnením záverečnej správy venovanej zaangažovaniu občanov do politiky súdržnosti , začala v júli 2022 realizovať druhá fáza. V súčasnosti v Belgicku, Taliansku, Poľsku, Rumunsku a Španielsku prebieha alebo sa pripravuje osem deliberatívnych procesov. Ďalším príkladom je pilotný projekt realizovaný v roku 2022 v 10 európskych mestách, ktorý bol zameraný na zapojenie občanov do zelenej infraštruktúry v mestských oblastiach. Výsledky tejto iniciatívy sú k dispozícii vo forme online atlasu , ktorý okrem iného ponúka odôvodnenie a usmernenia týkajúce sa zapojenia občanov na mestskej úrovni. Komisia pripravuje balík odbornej prípravy v oblasti spolutvorby a deliberatívnych postupov, ktorý je určený pre orgány verejnej správy na všetkých úrovniach riadenia. Súčasťou tohto balíka je aj odborná príprava pre školiteľov. Očakáva sa, že celý balík bude zverejnený prostredníctvom akadémie EÚ v prvom štvrťroku 2024. Komisia zároveň pripravuje štúdiu venovanú úlohe verejných priestorov v kontexte umožňovania demokratických postupov. Ide o súčasť širšej vízie zohľadňujúcej potrebu nového vymedzenia demokratických infraštruktúr. Vedecká správa na podporu politiky, ktorá vychádza z príspevkov predložených odborníkmi z celého sveta, bude podľa plánu zverejnená začiatkom jesene 2024. V septembri 2021 Komisia otvorila kompetenčné centrum pre participatívnu a deliberatívnu demokraciu, ktorého cieľom je rozvíjať kapacity a najlepšie postupy v oblasti postupov participatívnej a deliberatívnej občianskej angažovanosti, ktoré sú zamerané na všetky úrovne riadenia. Kompetenčné centrum pri svojej práci vychádza z najaktuálnejších materiálov o participatívnej a deliberatívnej demokracii a jeho úlohou je poskytovať podporu útvarom Komisie a členským štátom. Program občianskej spoločnosti v rámci nástroja Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa) (s objemom 1,5 miliardy EUR) slúži externe na podporu občianskej spoločnosti v úlohe aktéra správy vecí verejných, zatiaľ čo program pre ľudské práva a demokraciu (1,5 miliardy EUR) zahŕňa cielené opatrenia na ochranu a budovanie kapacít občianskej spoločnosti rešpektujúcej ľudské práva a demokraciu a ochranu obhajcov ľudských práv. EÚ napríklad podporuje (prostriedkami v objeme 30 miliónov EUR) program Protect.Defenders.eu, ktorý poskytuje nevyhnutnú podporu obhajcom ľudských práv vo svete. EÚ takisto financuje systém na zabezpečenie priaznivého prostredia pre občiansku spoločnosť (EU SEE) (s rozpočtom 50 miliónov EUR), ktorý bude slúžiť na monitorovanie priaznivosti prostredia pre občiansku spoločnosť, včasné varovanie pred rizikami v časoch zmien, ako aj na dlhodobé budovanie kapacít a flexibilnú finančnú podporu. Program EÚ zameraný na vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti v oblasti rozvoja (DEAR) (s rozpočtom 186 miliónov EUR) je venovaný spolupráci s európskymi organizáciami občianskej spoločnosti a miestnymi orgánmi verejnej správy, ktorej cieľom je posilnenie postavenia občanov EÚ pri riešení globálnych výziev a kríz, ako aj podpora európskych hodnôt, spravodlivosti, ľudských práv a demokracii, spoločnej zodpovednosti, rovnosti a udržateľného rozvoja na miestnej a celosvetovej úrovni. Komisia takisto poskytuje značnú finančnú podporu občianskej spoločnosti na západnom Balkáne a v Turecku. V rámci nástroja IPA II (2014 – 2020) poskytla EÚ občianskej spoločnosti a médiám v celom regióne prostriedky v hodnote približne 333 miliónov EUR prostredníctvom nástroja na podporu občianskej spoločnosti v susedstve a podprogramu MEDIA. Na obdobie 2021 – 2023 sa už alokovali prostriedky v objeme 218,5 milióna EUR, pričom podobné sumy boli vyčlenené aj na roky 2024 – 2027. Podpora sa poskytuje prostredníctvom viacerých kanálov a modalít vrátane grantov pre organizácie občianskej spoločnosti v rôznych oblastiach a vrátane technickej pomoci na budovanie ich kapacít. Európska nadácia na podporu demokracie okrem iného uplatňuje pružnú schému prerozdeľovania grantov na účely podpory prodemokratického vývoja v rýchlo sa meniacich prostrediach (napr. financovanie startupov, základné a preklenovacie financovanie, podpora malých iniciatív). Ďalšia podpora sa poskytuje z nástroja EÚ pre demokraciu a ľudské práva. Užitočné odkazy: Zapájanie občanov do politiky súdržnosti: záverečná správa z pilotného projektu/ en/ OECD Kompetenčné centrum pre participatívnu a deliberatívnu demokraciu Samit za demokraciu: EÚ spúšťa prelomové programy na posilnenie postavenia mladých ľudí ako kľúčových aktérov demokracie (europa.eu). Európska nadácia na podporu demokracie – domov (democracyendowment.eu) DEAR: Program vzdelávania a zvyšovania informovanosti v oblasti rozvoja (europa.eu). Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva – EIDHR
	Využívanie finančných prostriedkov EÚ a príležitostí v rámci stratégie EÚ pre mládež, občianskej výchovy, programu Kreatívna Európa a programu rovnosti v záujme zlepšenia prístupu k demokratickej účasti a dôvery v demokraciu	Konferencia o budúcnosti Európy bola dôležitým katalyzátorom nových foriem účasti občanov a deliberatívnych procesov. Vyústila do novej fázy angažovanosti občanov formou novej generácie európskych panelových diskusií občanov, ktoré sú integrálnou súčasťou procesu tvorby politík Európskej komisie. Na podporu občianskej angažovanosti bude slúžiť nová príručka vymedzujúca zásady a formy účasti občanov a deliberatívnych procesov, ktorá sa práve pripravuje. Toto úsilie dopĺňa nové online jednotné kontaktné miesto pre občiansku angažovanosť, ktoré predstavuje prepojenie existujúcich nástrojov, a to najmä portálu venovaného verejným konzultáciám, európskej iniciatívy občanov a nového interaktívneho priestoru inšpirovaného platformou Konferencie o budúcnosti Európy. Okrem toho je k dispozícii široká škála možností financovania na podporu demokratickej účasti, občianskej angažovanosti, dôvery v demokraciu a výskumu súvisiacich otázok, a to predovšetkým v kontexte programov Kreatívna Európa, Erasmus+ a Horizont Európa. Tieto nástroje sú v úplnom súlade s príslušným politickým programom EÚ, najmä v oblasti kultúry a médií, mládeže, vzdelávania a výskumu. V oblasti kultúry Komisia uverejnila správu s názvom Kultúra a demokracia – dôkazy. Ako účasť občanov na kultúrnych činnostiach posilňuje občiansku angažovanosť, demokraciu a sociálnu súdržnosť. Jún 2023. Pracovný plán EÚ v oblasti kultúry (2023 – 2026) sa aj naďalej zameriava na zlepšenie účasti na kultúrnom živote a na úlohu kultúry v spoločnosti (ide o jednu zo štyroch zadefinovaných priorít, konkrétne o prioritu Kultúra a podpora demokracie: smerom ku kultúrnemu občianstvu v Európe). Súčasťou plánu sú cielené činnosti zamerané na posilnenie demokracie a občianskej angažovanosti prostredníctvom účasti na kultúrnom živote. V tejto súvislosti Komisia zhromaždí konkrétne príklady, ktoré poskytne členským štátom a zainteresovaným stranám a ktoré sa budú týkať spôsobov, ako možno vytvoriť účinné synergie medzi školami a aktérmi v oblasti kultúry, ktoré budú zamerané na posilnenie občianskej angažovanosti žiakov, ich demokratických postojov a odolnosti v rámci dvojročného projektu s názvom Štúdiá v oblasti kultúry a demokracie a partnerské vzdelávanie. V kontexte programu Kreatívna Európa sa v rámci početných výziev financujú projekty, ktoré sú osobitne venované rôznym aspektom demokratickej účasti. Patria medzi ne projekty týkajúce sa budúcnosti demokracie, vplyvu nerovností, úlohy kultúry pri budovaní demokracie, ako aj inklúzie a medzikultúrneho dialógu. V rokoch 2023 a 2024 sa realizuje opatrenie v hodnote 10 miliónov EUR, ktoré je určené na podporu predovšetkým miestnych, regionálnych alebo investigatívnych médií či ďalších médií relevantných z hľadiska demokracie. Pokračujúcu finančnú podporu dostávajú aj novinárske partnerstvá. Cieľom tejto pomoci je podpora odolnosti médií, a tým aj pluralita ponúk na trhu. Komisia takisto podporuje vzájomné učenie, a to aj v otázkach týkajúcich sa občianskej výchovy, hodnôt EÚ a európskeho rozmeru výučby, ktorými sa zaoberá pracovná skupina pre rovnosť a hodnoty vo vzdelávaní a v odbornej príprave. Sú v nej združení odborníci na problematiku vzdelávania vymenovaní členskými štátmi a inými zúčastnenými krajinami, organizácie zainteresovaných strán a sociálni partneri. Táto pracovná skupina v roku 2023 uverejnila tematický dokument o občianskej výchove . Komisia sa venovala celej škále činností osobitne zameraných na podporu účasti mládeže, a to aj prostredníctvom organizácie Európskeho roka mládeže (2022), Európskeho dialógu s mládežou a programu Mladí európski veľvyslanci. Z programu Erasmus+ (2021 – 2027) sa podporuje účasť a občianska angažovanosť v európskom demokratickom živote prostredníctvom viacerých zdrojov financovania vrátane opatrení osobitne zameraných na mladých ľudí, a to aj na medzinárodnej úrovni (napríklad podpora mládežníckych organizácií na západnom Balkáne alebo v južnom Stredozemí). Granty sú k dispozícii aj v rámci programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty, a to osobitne v súvislosti s výzvou na predkladanie návrhov týkajúcou sa občianskej angažovanosti a účasti, ktorá bola vyhlásená koncom roka 2022. Výzva je zameraná na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024, ako aj úsilie potrebné na podporu účasti občanov na voľbách a na podporu angažovanosti v kontexte občianstva EÚ. V rámci programu Horizont Európa sa v rámci početných výziev financuje výskum, ktorý je osobitne venovaný rôznym aspektom demokratickej účasti, a to aj vrátane projektov týkajúcich sa budúcnosti demokracie, vplyvu nerovností, úlohy vzdelávania či vplyvu internetových sociálnych sietí a nových médií. V rámci pracovného programu na roky 2023 – 2024 sa počíta s dvoma ročnými výzvami na predkladanie návrhov v oblasti demokracie a správy vecí verejných (s celkovým objemom 170 miliónov EUR), a to nad rámec prostriedkov v objeme 125 miliónov EUR v rámci programu na roky 2021 – 2022, ktoré sú určené na podporu 47 prebiehajúcich výskumných projektov. Na základe žiadosti môžu členské štáty z Nástroja technickej podpory získať podporu na riešenie viacerých otázok súvisiacich so vzdelávaním, s rovnosťou, so sociálnou ochranou, s demokraciou, právnym štátom alebo kvalitou verejnej správy. Užitočné odkazy: Oznámenie „Konferencia o budúcnosti Európy: premena vízie na konkrétne kroky“ Programy a fondy EÚ financované z rozpočtu EÚ a nástroja NextGenerationEU Kultúra a demokracia – dôkazy. Ako účasť občanov na kultúrnych činnostiach posilňuje občiansku angažovanosť, demokraciu a sociálnu súdržnosť: poznatky z medzinárodného výskumu Platforma pre výsledky projektu Erasmus+ Európske mediálne platformy podporované EÚ Horizont Európa: Pracovné programy a  financovanie výskumu a inovácií v oblasti demokracie a správy vecí verejných (europa.eu). Nástroj technickej podpory (TSI) (europa.eu)
	Boj proti nenávistným prejavom a podpora rešpektu vo verejnej diskusii rozšírením zoznamu trestných činov v EÚ na trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy	V roku 2021 Komisia prijala oznámenie o inkluzívnejšej Európe s vyššou mierou ochrany, v ktorom sa navrhuje rozšírenie zoznamu trestných činov EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti, a to aj s cieľom zabezpečiť, aby v prostredí verejnej diskusie zavládol rešpekt a aby bolo priaznivé a bezpečnejšie. Pripravila sa tak pôda pre budúce rozhodnutie Rady týkajúce sa rozšírenia zoznamu trestných činov EÚ podľa článku 83 ods. 1 zmluvy o trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy vrátane nenávistných prejavov na internete. Rokovania Rady o rozhodnutí rozšíriť zoznam trestných činov EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti ešte stále prebiehajú. V rámci nástroja IPA II Komisia financuje program Sieť na podporu informovania o rozmanitosti v médiách (Reporting Diversity Network 2.0). (1 milión EUR, august 2020 – august 2024). Program posilňuje postavenie regionálnej siete organizácií občianskej spoločnosti a podporuje spoluprácu týchto organizácií s cieľom vplývať na kvalitu mediálnych správ s dosahom na vnímanie etnickej príslušnosti, vierovyznania a pohlavia ako naliehavých tematických oblastí, ktoré sú relevantné pre celkovú úroveň porozumenia a tolerancie na západnom Balkáne. Projekt poskytuje celej občianskej spoločnosti nástroje, zdroje a dôkazy slúžiace na podporu inkluzívnejších médií a na účinnú tvorbu politík smerujúcich k vyššej miere tolerancie. Komisia v rámci nástrojov IPA II a IPA III podporuje úsilie Rady Európy venované boju proti diskriminácii a nenávistným prejavom na západnom Balkáne prostredníctvom osobitnej zložky horizontálneho nástroja EÚ a Rady Európy (12 miliónov EUR). Prostredníctvom regionálnej a špecifickej celoštátnej technickej pomoci Komisia podporuje zosúladenie predpisov s európskymi normami a odporúčaniami Komisie uvedenými v správach o jednotlivých krajinách v oblasti základných práv. Užitočné odkazy: Oznámenie – Inkluzívnejšia Európa s vyššou mierou ochrany Sieť na podporu informovania o rozmanitosti v médiách – Reporting Diversity Network
Posilnenie slobody a plurality médií	Odporúčanie týkajúce sa zabezpečenia ochrany, bezpečnosti a posilnenia postavenia novinárov a iných pracovníkov médií v Európskej únii vzhľadom na nové online hrozby, ktorým čelia predovšetkým novinárky	V odporúčaní týkajúcom sa bezpečnosti novinárov, ktoré bolo prijaté v septembri 2021, sa navrhujú opatrenia, ktorými môžu členské štáty zlepšiť bezpečnosť novinárov. Uvádza sa v ňom zoznam praktických opatrení týkajúcich sa účinného a nestranného vyšetrovania a stíhania trestných činov, ako aj opatrení týkajúcich sa nezávislej reakcie a podporných mechanizmov, prístupu na miesta a k informáciám, bezpečnosti počas demonštrácií, odbornej prípravy a online bezpečnosti a posilnenia postavenia v digitálnej oblasti. Boli odporučené intenzívnejšie opatrenia na ochranu osôb, ktoré sú obzvlášť zraniteľné voči hrozbám a útokom, vrátane žien – novinárok, novinárov patriacich k menšinovým skupinám a novinárov informujúcich o otázkach rovnosti. V júli 2023 Komisia začala realizovať nezávislú externú štúdiu s cieľom zozbierať informácie o činnostiach členských štátov zameraných na vykonávanie daného odporúčania. Výsledkom štúdie budú prehľady o jednotlivých krajinách a posúdenie postupov krajín, ako aj zmapovanie kľúčových ukazovateľov a vypracovanie metodiky monitorovania a hodnotenia. Táto metodika sa použije pri budúcich správach a očakáva sa, že sa vďaka nej zvýši úplnosť a konzistentnosť podávania správ podľa daného odporúčania. O predbežných záveroch štúdie sa diskutovalo na štvrtom spravodajskom mediálnom fóre, ktoré sa konalo 4. decembra 2023 v Bruseli. Komisia takisto naďalej financuje opatrenia zamerané na poskytovanie právnej a praktickej pomoci novinárom v EÚ aj mimo nej. V rámci nástroja IPA III Komisia financuje program zameraný na bezpečnosť novinárov s názvom SafeJournalists Network (1,44 milióna EUR, apríl 2023 – júl 2026), ktorý vykonáva konzorcium pod vedením Združenia nezávislých novinárov Srbska. Cieľom programu je prispieť k vytvoreniu priaznivého prostredia prostredníctvom podpory regionálnej platformy včasného varovania informujúcej o útokoch voči novinárom a hrozbám, ktorým čelia, a ďalej rozvíjať spoluprácu s orgánmi presadzovania práva a justičnými orgánmi, ako aj náležite a rýchlo riešiť takéto prípady. V rámci horizontálneho nástroja realizovaného v spolupráci s Radou Európy sú oba typy alokácií v oblasti západného Balkánu, teda ako regionálnych, tak aj špecifických pre danú krajinu, určené na podporu uplatňovania práv a povinností mediálnych aktérov v súlade s európskymi normami, ako aj na zlepšenie právneho rámca (4 milióny EUR, január 2023 – december 2026). Užitočné odkazy: Odporúčanie k zaručeniu ochrany, bezpečnosti a posilneniu postavenia novinárov a iných pracovníkov médií v Európskej únii Domov – SafeJournalists Podpora a ochrana slobody prejavu a médií – horizontálny nástroj (coe.int)
	Štruktúrovaný dialóg v rámci Európskeho fóra spravodajských médií s členskými štátmi, so zainteresovanými stranami a s medzinárodnými organizáciami s cieľom pripraviť a vykonávať dané odporúčanie	Počas prvého Európskeho fóra spravodajských médií sa uskutočnil štruktúrovaný dialóg o bezpečnosti novinárov, ktorého cieľom bola príprava daného odporúčania (23. – 25. marec 2021). Na fóre sa zúčastnili zástupcovia relevantných zainteresovaných strán vrátane medzinárodných a vnútroštátnych inštitúcií a inštitúcií EÚ, združení novinárov a vydavateľov, výskumníkov, mimovládnych organizácií a online platforiem. Po tom, ako sa počas druhého a tretieho fóra prerokovali otázky týkajúce sa transformácie a inovácie médií, sa v Bruseli 4. decembra 2023 uskutočnilo štvrté fórum, ktorého cieľom bolo prediskutovať predbežné závery nezávislej expertnej štúdie venovanej činnostiam, ktoré členské štáty realizujú v záujme vykonávania daného odporúčania. Užitočné odkazy: Správa z podujatia venovaného štruktúrovanému dialógu o bezpečnosti novinárov Európske fórum spravodajských médií o bezpečnosti novinárov
	Udržateľné financovanie projektov so zameraním na právnu a praktickú pomoc novinárom v EÚ a mimo nej vrátane odbornej prípravy novinárov v oblasti bezpečnosti a kybernetickej bezpečnosti, ako aj diplomatickej podpory	Komisia financuje projekty týkajúce sa právnej a praktickej pomoci novinárom ako v členských štátoch, tak aj v celosvetovom kontexte. Opatrenia sú zamerané na núdzovú podporu a rýchlu reakciu v prípade porušovania slobody tlače a médií a na budovanie kapacít a profesijný rozvoj novinárov. Počas druhej fázy mechanizmu rýchlej reakcie v prípade porušovania slobody médií (MFRR-II), ktorá trvala do októbra 2023, sa zdokumentovalo 669 upozornení týkajúcich sa 1 121 napadnutých osôb alebo subjektov. V rámci tejto iniciatívy sa poskytla finančná podpora v prípade 22 právnych sporov v 11 krajinách, ktoré sa týkali médií a novinárov čeliacim právnym hrozbám. V súvislosti s pohotovostným fondom pre praktickú podporu bolo v rámci daného projektu predložených 457 žiadostí o praktickú podporu, pričom v 44 prípadoch predstavovala priemerná výška poskytnutých grantov 1 600 EUR na grant. Pokiaľ ide o obhajovanie práv a zvyšovanie informovanosti v oblasti slobody médií a bezpečnosti novinárov, v rámci projektu MFRR sa uverejnilo 94 vyhlásení a otvorených listov týkajúcich sa kľúčových otázok slobody tlače a médií v 27 krajinách. V novembri 2023 sa začala štvrtá etapa realizácie mechanizmu rýchlej reakcie na porušovanie slobody médií, ktorá bude prebiehať do konca októbra 2025. V júli 2023 sa začal realizovať projekt centra pre slobodu médií Free Media Hub EAST, ktorý bude slúžiť na podporu existujúcich a etablovaných nezávislých ruských a bieloruských médií pôsobiacich v EÚ. V rámci projektu sa poskytne viac ako 2,2 milióna EUR vo forme grantov, bude sa z neho poskytovať pomoc a psychologická podpora, ako aj investície do technologických riešení a posilní sa vďaka nemu spolupráca medzi miestnymi centrami, v ktorých tieto exilové médiá sídlia v EÚ (najmä Česko, Nemecko, Poľsko, Lotyšsko, Litva). Fond cezhraničnej investigatívnej žurnalistiky (IJ4EU) umožnil takmer 300 novinárom v celej EÚ vykonávať spoločné investigatívne projekty vo verejnom záujme týkajúce sa nadnárodných subjektov. Z fondu IJ4EU sa alokovali prostriedky v objeme 1 110 868,65 EUR na realizáciu 43 projektov. Ďalšie prostriedky v hodnote 15 000 EUR boli venované na novinársku cenu „IJ4EU Impact Award“, ktoré získali tri novinárske tímy. Z fondu sa financovala aj špecializovaná odborná príprava a mentoring pre externých pracovníkov a zároveň sa z neho poskytovala praktická, právna a redakčná pomoc všetkým príjemcom grantov, ako aj podpora v oblasti presadzovania práv v prípade porušovania slobody tlače. Od júla 2023 do júna 2025 ďalej pokračuje podpora investigatívnej žurnalistiky v rámci projektu kooperačnej iniciatívy zameranej na investigatívnu žurnalistiku. Pokiaľ ide o krajiny mimo EÚ, delegácie pokračujú vo vykonávaní opatrení v súlade s príručkou o bezpečnosti novinárov. Vypracovali sa vzdelávacie a vedomostné materiály, ktoré majú pomôcť delegáciám EÚ pri riešení prípadov útokov na novinárov. EÚ popritom podporuje granty na akcie, ktoré čerpajú organizácie občianskej spoločnosti a mediálne organizácie a ktorých cieľom je poskytovať právnu pomoc, pomoc pri budovaní kapacít, finančnú podporu či odbornú prípravu v oblasti bezpečnosti a kybernetickej bezpečnosti. EÚ pokračuje vo svojej finančnej a technickej pomoci, pričom spolupracuje s partnermi v mediálnom sektore a ďalšími dôveryhodnými aktérmi, ako je Európska nadácia na podporu demokracie. Väčšina delegácií EÚ označila slobodu prejavu či slobodu médií a bezpečnosť novinárov za kľúčovú prioritu vo svojich stratégiách v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny na roky 2021 – 2024. Ako príklad možno uviesť program NDICI v oblasti ľudských práv a demokracie, ktorý slúži okrem iného na podporu projektov zameraných na zlepšenie odborných zručností, schopností a kapacít novinárov, blogerov a mediálnych pracovníkov. Program zároveň podporuje samoregulačné a normotvorné iniciatívy, ktoré vzišli z prostredia médií. V rámci tohto programu alokovala EÚ finančné prostriedky špecifické pre jednotlivé krajiny na roky 2022 – 2023 (spravované delegáciami EÚ), vďaka ktorým možno realizovať miestne opatrenia na podporu týchto cieľov. Súčasťou uvedeného programu NDICI je aj globálne opatrenie na podporu médií a využívanie potenciálu nových technológií, ktorého cieľom je podporovať a chrániť demokraciu, bojovať proti hrozbám pre demokraciu a volebné procesy, chrániť nezávislosť médií a čeliť výzvam v podobe nových technológií. V rámci nástroja IPA (nástroj na podporu občianskej spoločnosti v susedstve a podprogram MEDIA) sa Komisii darí dosahovať úspešné výsledky pri podpore nezávislých médií a plurality médií na západnom Balkáne a v Turecku prostredníctvom viacerých komplexných a špecializovaných regionálnych programov v hodnote viac ako 42 miliónov EUR (október 2023). Programy sa zameriavajú na rôzne systémové aspekty slobody médií, no predovšetkým na širšie aspekty priaznivého mediálneho prostredia (vrátane bezpečnosti novinárov, boja proti dezinformáciám atď.), na prístup k financiám, hospodársku udržateľnosť, odborné štandardy v oblasti médií, ako aj na kvalitný obsah. Príklady: ·Cieľom iniciatívy s názvom Podpora slobody a plurality médií na západnom Balkáne (10 miliónov EUR, marec 2023 – august 2025) je zlepšiť hospodársku udržateľnosť nezávislých médií, zlepšiť ich kapacity kvalitného spravodajstva a uľahčiť regionálne výmeny a budovanie sietí medzi médiami a inými aktérmi pôsobiacimi na mediálnom trhu. ·Tri granty na priame akcie poskytnuté Európskej nadácii na podporu demokracie na účely cielenej podpory médií a aktérov občianskej spoločnosti (37,6 milióna EUR, z čoho sa zhruba polovica poskytla médiám) a ročný operačný grant (2 milióny EUR ročne): pružná schéma prerozdeľovania grantov na účely podpory prodemokratického vývoja v rýchlo sa meniacich prostrediach. Za posledných päť rokov EÚ zároveň financovala projekty v hodnote viac ako 120 miliónov EUR v krajinách mimo EÚ, ktoré boli určené na podporu slobody prejavu a nezávislých médií. Príklady opatrení: ·Osobitná podpora pre novinárov a médiá na Ukrajine (30 miliónov EUR) ·Podpora nezávislej žurnalistiky pre južné susedstvo dosiahla v roku 2021 objem 15 miliónov EUR. Granty sa poskytli prostredníctvom Európskej nadácie na podporu demokracie. ·Vo februári 2022 sa začal realizovať rozsiahly program na podporu ruských nezávislých médií, z ktorého sa poskytuje núdzová podpora a ktorý zároveň pomáha pri dlhodobejšom budovaní kapacít a realizácii ďalších podporných opatrení. ·Začatie postupov výberu relevantných organizácií, ktoré budú vykonávať činnosti na ochranu nezávislých médií v kontexte tematického rámca partnerstiev v oblasti ľudských práv a demokracie. ·Iniciatíva ProtectDefenders zintenzívňuje svoje úsilie o ochranu novinárov v krízových krajinách. V roku 2021 dostalo vďaka tomuto mechanizmu podporu približne 550 novinárov na celom svete. ·V Afganistane sa spolu s organizáciami UNESCO a Internews odsúhlasili dva programy v oblasti médií realizované priamo v tejto krajine i zo zahraničia. ·Program na podporu médií (Media Support) a program „Assises de Journalism“. V rámci programu Globálna Európa pre ľudské práva a demokraciu na roky 2021 – 2027 sa vyčlenili prostriedky v odhadovanom objeme 185 miliónov EUR na podporu nezávislých médií a využívanie potenciálu digitalizácie na celom svete. Nová rámcová dohoda o finančnom partnerstve na ochranu nezávislých médií umožní strategickejšiu spoluprácu s vybranými mimovládnymi organizáciami, ktoré sa usilujú o ochranu slobody médií na celom svete. Dohoda s tromi vedúcimi konzorciami sa uzaviera na obdobie štyroch rokov (2023 – 2027). K dispozícii budú prostriedky v objeme až 20 miliónov EUR. Cieľom je posilniť odolnosť novinárov a médií ohrozených rizikami, bojovať proti nenávistným prejavom, extrémizmu a dezinformáciám, poskytnúť mladým novinárom pôsobiacim v náročných podmienkach prístup k možnostiam profesijného rozvoja a vzdelávania a budovať a upevňovať cezhraničné siete organizácií v oblasti rozvoja médií a organizácií občianskej spoločnosti. Užitočné odkazy: Sloboda médií a rýchla reakcia v prípade jej porušenia IJ4 EU – Investigatívna žurnalistika pre Európu Príručka o bezpečnosti novinárov Medzinárodná spolupráca a rozvoj – výzvy na predkladanie návrhov a ponúk Domov – SafeJournalists Európska nadácia na podporu demokracie (EED) – domov (democracyendowment.eu) WB6 MEDIA | Podpora slobody a plurality médií na západnom Balkáne
	Zriadenie skupiny odborníkov pre strategické žaloby proti verejnej účasti s cieľom zhromažďovať a vymieňať si najlepšie postupy v oblasti právnej podpory novinárov a informácie o iných opatreniach	Skupina odborníkov pre strategické žaloby proti verejnej účasti zriadená v roku 2021 pomáhala Komisii pri príprave balíka opatrení týkajúcich sa strategických žalôb proti verejnej účasti. Táto skupina zložená z odborníkov na oblasť práva a zástupcov ich združení sa stretla osemkrát. Skupina naďalej podporuje členské štáty pri vykonávaní odporúčania. Užitočné odkazy: Skupina odborníkov pre strategické žaloby proti verejnej účasti
	Predloženie iniciatívy na ochranu novinárov a občianskej spoločnosti pred strategickými žalobami proti verejnej účasti	V apríli 2022 Komisia predložila balík opatrení na ochranu pred strategickými žalobami proti verejnej účasti. Navrhla v ňom legislatívne záruky na obmedzenie zneužívania súdnych sporov proti novinárom a obhajcom ľudských práv, ako aj širokú škálu nelegislatívnych opatrení na podporu krokov realizovaných na vnútroštátnej úrovni v záujme riešenia niektorých základných príčin strategických žalôb proti verejnej účasti. Medzi tieto opatrenia patria napríklad pravidlá vzťahujúce sa na ohováranie. Európsky parlament a Rada dosiahli 30. novembra predbežnú politickú dohodu týkajúcu sa smernice o strategických žalobách proti verejnej účasti. Vzhľadom na dané odporúčanie by mali členské štáty Komisii počnúc koncom roka 2023 každoročne nahlasovať súhrnné údaje zozbierané na vnútroštátnej úrovni, a to v úplnom súlade s požiadavkami na ochranu údajov. Komisia bude zverejňovať výročný súhrn doručených príspevkov. Užitočné odkazy: Návrh smernice o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami („strategickými žalobami proti verejnej účasti“)
	Podpora spolupráce EÚ medzi národnými mediálnymi radami, inými samoregulačnými orgánmi v oblasti médií, nezávislými regulačnými orgánmi v oblasti médií a sieťami novinárov, ako aj posilňovanie iniciatív na podporu novinárskych partnerstiev a štandardov	Komisia podporuje spoluprácu medzi národnými mediálnymi radami, inými samoregulačnými orgánmi médií, nezávislými regulačnými orgánmi v oblasti médií a sieťami novinárov, ako aj iniciatívy na podporu novinárskych partnerstiev a štandardov, predovšetkým prostredníctvom finančnej podpory projektov v rámci rôznych programov (napr. Horizont 2020 a Horizont Európa, Kreatívna Európa). Jedným z príkladov je pilotný projekt Mediálne rady v digitálnom veku zameraný na podčiarknutie dôležitej úlohy tlačových a mediálnych rád v časoch znižovania dôvery voči novinárom a médiám v kombinácii s čoraz väčším počtom dezinformácií v nových médiách. Projekt je venovaný riešeniu digitálnych výziev prostredníctvom jeho štyroch hlavných zložiek, ktorými sú: akademické úsilie zamerané na získavanie údajov a analýz týkajúcich sa súčasných tlačových rád, kampaň na zvyšovanie informovanosti zameraná na podporu samoregulácie médií, zviditeľňovanie a výmena výsledkov práce mediálnych rád na medzinárodnej scéne a posilňovanie existujúcich organizácií alebo podpora budúcich organizácií. Pokračovateľom tejto iniciatívy je projekt Mediálne rady v digitálnom veku 4, ktorý sa začal v júli 2023 a bude prebiehať do júna 2025. Medzi ďalšie iniciatívy patria projekty v rámci výzvy v kontexte programu Horizont Európa, ktorá nesie názov Médiá pre demokraciu – demokratické médiá, alebo v rámci projektu Európska výmena excelentnosti v oblasti žurnalistiky (financovaného z programu Kreatívna Európa), ktorý novinárom poskytuje znalostné centrum, prostredníctvom ktorého sa môžu spájať na základe vzájomnej dôvery a spoločných pravidiel. Ďalším príkladom je program Posilnenie kvalitného spravodajstva a nezávislej žurnalistiky na západnom Balkáne a v Turecku II (2,2 milióna EUR, január 2023 – december 2025). Cieľom programu je posilniť angažovanosť občanov a médií založenú na dôvere, poskytnúť médiám a novinárom zdroje a vytvoriť im podmienky na tvorbu vysokokvalitného obsahu prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy, mentoringu, redakčnej podpory, technickej a finančnej podpory, ako aj prostredníctvom uverejňovania a propagácie výnimočných úspechov v oblasti kvalitnej a investigatívnej žurnalistiky. V rámci horizontálneho nástroja realizovaného v spolupráci s Radou Európy sú v oblasti západného Balkánu regionálne alokácie i alokácie špecifické pre danú krajinu zamerané na zabezpečenie dodržiavania práv aj povinností novinárov, združení novinárov, samoregulačných orgánov a iných mediálnych organizácií v súlade so systémom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a normami Rady Európy, a to aj prostredníctvom spolupráce s regulačnými orgánmi v oblasti médií a so sektorom spravodlivosti (4 milióny EUR, január 2023 – december 2026). Užitočné odkazy: Mediálne rady v digitálnom veku Podpora a ochrana slobody prejavu a médií – horizontálny nástroj (coe.int) Projekty v rámci programu Horizont Európa týkajúce sa budúcnosti liberálnej demokracie
	Zriadenie Monitoru vlastníctva médií a ďalší vývoj potenciálnych usmernení týkajúcich sa transparentnosti vlastníctva médií	Pilotný projekt týkajúci sa Monitora vlastníctva médií sa začal realizovať v septembri 2021 a jeho druhá fáza sa skončila v septembri 2023. V rámci projektu sa vytvorila databáza obsahujúca informácie o vlastníctve a kontrole najrelevantnejších spravodajských médií v 27 členských štátoch. Projekt sa týka najrelevantnejších médií vybraných z hľadiska dopytu (podiel na trhu) a/alebo programu (citácie inými spravodajskými službami/alebo odporúčania iných spravodajských služieb). Do vzoriek sú zahrnuté celoštátne aj regionálne médiá. Všetky údaje boli zhromaždené z verejne dostupných zdrojov. V septembri 2023 Komisia prijala návrh nariadenia o Európskom akte o slobode médií a sprievodné odporúčanie o interných zárukách redakčnej nezávislosti a transparentnosti vlastníctva v mediálnom sektore. V nariadení sa uvádza viacero požiadaviek na informácie, ktoré sa týkajú poskytovateľov mediálnych služieb, medzi ktoré patrí obchodné meno, kontaktné údaje, mená priamych, nepriamych a skutočných vlastníkov. V odporúčaní sa členské štáty vyzývajú, aby poverili regulačné orgány vypracovaním a vedením špecializovanej online databázy vlastníctva médií s rozčlenenými údajmi o rôznych druhoch médií. Medziinštitucionálne rokovania ešte prebiehajú. Užitočné odkazy: Monitor vlastníctva európskych médií Nariadenie o Európskom akte o slobode médií Odporúčanie o interných zárukách redakčnej nezávislosti a transparentnosti vlastníctva v mediálnom sektore
	Podpora opatrení na zabezpečenie transparentného a spravodlivého prideľovania štátnej reklamy	V návrhu Európskeho aktu o slobode médií, ktorý Komisia prijala v septembri 2022, sa stanovujú požiadavky na prideľovanie štátnej reklamy médiám tak, aby sa takáto reklama prideľovala podľa transparentných, objektívnych, primeraných a nediskriminačných kritérií a na základe otvorených, primeraných a nediskriminačných postupov. Členské štáty by tak museli zverejniť vynaložené sumy a príjemcov výdavkov na štátnu reklamu. Medziinštitucionálne rokovania o tomto návrhu ešte prebiehajú. Užitočné odkazy: Nariadenie o Európskom akte o slobode médií Odporúčanie o interných zárukách redakčnej nezávislosti a transparentnosti vlastníctva v mediálnom sektore
	Zmapovanie možností ďalšej podpory rozmanitosti médií a posilnenie európskeho prístupu k prominentnosti audiovizuálnych mediálnych služieb všeobecného záujmu	16. septembra 2022 bola uverejnená nezávislá štúdia o pluralite a rozmanitosti online médií. V štúdii sa mapujú legislatívne opatrenia a odvetvové postupy a posudzuje ich účinnosť, a to v súvislosti s prominentnosťou obsahu a služieb všeobecného záujmu, ako aj s vyhľadateľnosťou takýchto služieb a obsahu. V štúdii sa konštatuje, že obsah a služby so zvýšenou prominentnosťou môžu mať vplyv na vystavenie rozmanitým médiám a na pluralitu médií. Je však náročné posúdiť, aký skutočný vplyv môžu mať súčasné odvetvové opatrenia týkajúce sa priorizácie obsahu na pluralitu médií a na vystavenie používateľov rozmanitým médiám. Dôvody súvisia s uplatňovaním odporúčaní týkajúcich sa obsahu založeného na algoritmoch a so zjavnou absenciou prístupu k údajom. V štúdii sa ďalej navrhujú a riešia politické možnosti a odporúčania, ako vytvoriť transparentné a zodpovedné režimy prominentnosti. V priebehu roka 2021 sa uskutočnili výmeny najlepších postupov a seminár venovaný prominentnosti obsahu všeobecného záujmu v Skupine európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA), ktorých závery sú premietnuté v správe. V septembri sa uskutočnil seminár, ktorého závery sa zúročili v konečnom výstupe. Práca skupiny ERGA pokračovala aj v roku 2022 a bola pretavená do ďalšieho usmernenia/analýzy v súvislosti s účinnosťou algoritmov a odporúčacích systémov pri zabezpečovaní náležitej prominentnosti audiovizuálnych mediálnych služieb všeobecného záujmu, ako aj prominentnosti európskych diel. Náležitá prominentnosť audiovizuálnych mediálnych služieb všeobecného záujmu podľa článku 7a revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách je jednou z oblastí, v ktorých má nová Európska rada pre mediálne služby vydať usmernenia v kontexte budúceho Európskeho aktu o slobode médií. Komisia takisto venuje celý rozpočtový riadok (týkajúci sa multimediálnych akcií) na podporu prinášania nezávislých správ o záležitostiach EÚ. Medzi príjemcov patrí sieť Euronews, rozhlasové siete, iniciatívy v oblasti dátovej žurnalistiky alebo projekt European Newsroom spájajúci popredné európske spravodajské agentúry. Tieto iniciatívy dopĺňa viacero pilotných projektov v oblasti médií a posilnenia postavenia občanov, ako sú európske mediálne platformy, ktorých cieľom je zlepšiť prístup občanov EÚ k dôveryhodným informáciám, alebo výzva, aby sa mladým ľuďom poskytovalo spravodajstvo o relevantných a významných záležitostiach v celej Európe, čím sa zvýši ich demokratická angažovanosť. Ďalšie granty sú k dispozícii na podporu malých online médií pri vykonávaní činností v oblasti výskumu a mediálnej gramotnosti slúžiacich v boji proti dezinformáciám, ako aj na podporu spravodajských médií stojacich tvárou v tvár tzv. mediálnym púšťam. Užitočné odkazy: Štúdia o pluralite a rozmanitosti online médií Európske mediálne platformy ERGA – Správa Skupiny európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby Multimediálne akcie/ Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (europa.eu)
Boj proti dezinformáciám a manipulácii s informáciami
	V tejto súvislosti budú útvary Komisie a ESVČ spolupracovať s členskými štátmi, občianskou spoločnosťou a daným odvetvím na zdokonalení spoločného vymedzenia pojmov a metodík s cieľom riešiť problematiku rôznych kategórií dezinformácií a činností ovplyvňovania.	ESVČ v spolupráci s Komisiou, členskými štátmi, medzinárodnými partnermi a inými zainteresovanými stranami pokročila v práci na spoločnej dohode a terminológii a v júni 2021 sa distribuoval neoficiálny dokument s návrhom koncepčného vymedzenia pojmu „zahraničná manipulácia s informáciami a zahraničné zasahovanie“, ktorý výstižnejšie charakterizuje hrozbu, ktorej čelí informačné prostredie. Daná terminológia sa odvtedy použila vo viacerých dokumentoch Európskej únie, ako aj mimo nej, a to vrátane komuniké ministrov zahraničných vecí skupiny G7 z roku 2022 a spoločného vyhlásenia o spolupráci medzi EÚ a NATO z roku 2023. Konzultácie s občianskou spoločnosťou, akademickou obcou, priemyslom a inými zainteresovanými stranami prebehli v rámci série špecializovaných stretnutí odborníkov za okrúhlym stolom konaných v rokoch 2021 a 2022, ako aj formou spolupráce s cieľom podporiť dosiahnutie spoločnej dohody a zabezpečiť náležité analytické schopnosti, ktoré by zodpovedali kritériám pre boj proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu. Toto úsilie bude pokračovať, a to aj prostredníctvom špecializovaných projektov zameraných na zlepšenie chápania rôznych prvkov vymedzenia pojmu „zahraničná manipulácia s informáciami a zahraničné zasahovanie“. Vymedzenie pojmu vzala na vedomie aj občianska spoločnosť, o čom svedčí aj správa organizácie EU DisinfoLab z roku 2023. Užitočné odkazy: Strategický kompas EÚ pre bezpečnosť a obranu Závery týkajúce sa zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovanie (júl 2022) EUvsDisinfo Správa o činnosti ESVČ v oblasti strategickej komunikácie za rok 2021 , Správa o činnosti ESVČ v oblasti strategickej komunikácie za rok 2022 Výročná správa skupiny G7 o mechanizme rýchlej reakcie za rok 2021 Vyhlásenie ministrov zahraničných vecí skupiny G7 za rok 2022 Spoločné vyhlásenie o spolupráci medzi EÚ a NATO EU DisinfoLab – zahraničná manipulácia s informáciami a zahraničné zasahovanie: Európa redefinuje pojem „zahraničné zasahovanie“
	Vypracovanie súboru nástrojov EÚ na boj proti činnostiam zahraničného zasahovania a ovplyvňovania vrátane nových nástrojov umožňujúcich ukladať páchateľom náklady, ako aj nástrojov umožňujúcich posilnenie činností a pracovných skupín ESVČ v oblasti strategickej komunikácie	Služba ESVČ predložila v apríli 2021 spoločný koncepčný dokument ESVČ a EK o súbore nástrojov proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu. Identifikovala v ňom štyri dimenzie tohto súboru: situačnú informovanosť, budovanie odolnosti, narušenie/reguláciu, ako aj opatrenia súvisiace s vonkajšou činnosťou EÚ vrátane spoločnej zahraničnej politiky a diplomatických reakcií. Každá oblasť zahŕňa rôzne typy nástrojov, ktoré majú potenciál buď zabrániť vplyvu zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania, alebo tento vplyv znížiť, odrádzať od vykonávania týchto činností alebo na ne reagovať. Horizontálna pracovná skupina pre zvyšovanie odolnosti a boj proti hybridným hrozbám (HWP ERCHT) v marci 2023 uznala aktualizovaný koncepčný dokument o zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnom zasahovaní a o existencii súboru nástrojov na boj proti nim. Rada v júli 2022 prijala závery týkajúce sa zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania. ESVČ a útvary Komisie pokračovali v diskusiách s členskými štátmi o nástrojoch umožňujúcich zvyšovať náklady ukladané páchateľom. Pokračuje úsilie o ďalšie posilnenie interných kapacít a spôsobilostí tímov a pracovných skupín ESVČ pre strategickú komunikáciu vrátane siete 27 špecializovaných úradníkov, ktorí majú usmerňovať strategickú komunikáciu v teréne. EÚ zároveň využila svoje diplomatické nástroje na riešenie problému zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania zo strany štátnych aktérov. Predovšetkým treba spomenúť, že EÚ od marca 2022 uložila sankcie mediálnemu kanálu Russia Today (RT), spravodajskej agentúre Sputnik a ďalším médiám vzhľadom na ich kľúčovú úlohu pri manipulovaní s informáciami a zasahovaní v súvislosti s vojenskou agresiou proti Ukrajine (úplný zoznam sa nachádza v prílohe XV k nariadeniu č. 833/2014). Verejné kanály, ako je napríklad kanál EUvsDisinfo, okrem toho naďalej zvyšujú informovanosť o prokremeľskej manipulácii s informáciami a zasahovaní a odhaľujú ich koordinovaný charakter. Projekt EUvsDisinfo v roku 2022 oslovil prostredníctvom svojej webovej stránky viac ako 2,7 milióna ľudí. Ďalších 19,3 milióna ľudí informoval prostredníctvom svojich kanálov na sociálnych médiách. Užitočné odkazy: Strategický kompas Závery týkajúce sa zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovanie (júl 2022) EUvsDisinfo Správa o činnosti ESVČ v oblasti strategickej komunikácie za rok 2021 , Správa o činnosti ESVČ v oblasti strategickej komunikácie za rok 2022 Mapa sankcií EÚ
	Zavedenie nového protokolu v záujme posilnenia existujúcich štruktúr spolupráce na boj proti dezinformáciám ako v EÚ, tak aj na medzinárodnej úrovni	Konanie EÚ v reakcii na bezprecedentné vlny zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania, ako aj na vlny dezinformácií v súčasnom geopolitickom kontexte svedčí o dobrom fungovaní spolupráce medzi rôznymi inštitúciami EÚ. Preukázalo sa, že existujúce štruktúry spolupráce sú flexibilné a dokážu reagovať na meniace sa potreby bez nutnosti zaviesť nové formálne opatrenia. Ukazuje sa, že zapájanie sa do príslušných sietí, medzi ktoré patrí systém rýchleho varovania či sieť proti dezinformáciám, je veľmi užitočné z hľadiska zabezpečovania včasnej výmeny analýz, poznatkov a produktov, ako aj komunikačných plánov a stratégií. ESVČ pracuje na riešení problému zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania vrátane dezinformácií. V záujme uľahčenia každodennej výmeny informácií s členskými štátmi EÚ a medzinárodnými partnermi pri tom využíva tím ESVČ venujúci sa strategickej komunikácii, ako aj systém rýchleho varovania (RAS) riadený službou ESVČ. Útvary Komisie riešia rôzne aspekty dezinformácií v rámci EÚ (napr. v súvislosti s voľbami, kybernetickou bezpečnosťou, so slobodou médií či s online platformami). Komisia od roku 2018 zintenzívnila svoju internú koordináciu prostredníctvom siete proti dezinformáciám, ktorú tvoria útvary Komisie a zastúpenia v členských štátoch EÚ, pričom ESVČ a Európsky parlament v nej pôsobia ako pozorovatelia. Prostredníctvom tejto siete Komisia združuje a využíva kapacity na to, aby mohla prostredníctvom koordinovaných opatrení účinne reagovať na dezinformácie. Bezprostredne po ruskej invázii na Ukrajinu Komisia zintenzívnila spoluprácu s online platformami s cieľom monitorovať uplatňovanie sankcií voči ruským médiám a koordinovať úsilie týchto platforiem v boji proti dezinformáciám o tomto konflikte. Komisia a členské štáty zároveň spolupracujú v rámci Európskej siete pre spoluprácu v oblasti volieb s cieľom diskutovať o prípadoch zasahovania do volebných procesov a vymieňať si najlepšie postupy. Spolupráca medzi relevantnými sieťami má kľúčový význam. V rámci systému rýchleho varovania sa preto v decembri 2023 usporiadalo spoločné zasadnutie s účasťou horizontálnej pracovnej skupiny pre zvyšovanie odolnosti a boj proti hybridným hrozbám, ako aj Európskej siete pre spoluprácu v oblasti volieb. EÚ v rámci svojej vonkajšej činnosti zároveň financovala nezávislé regionálne organizácie podieľajúce sa na podpore občianskych technológií v záujme posilnenia demokracie, ako aj prístupu k spoľahlivým informáciám o volebných procesoch. Užitočné odkazy: Správa o činnosti za rok 2021 Správa o činnosti za rok 2022 ESVČ – činnosť v oblasti strategickej komunikácie Správa o hrozbách v podobe zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania Plán riadenia GR pre komunikáciu na rok 2022
	Vypracovanie spoločného rámca a metodiky zhromažďovania systematických dôkazov o zahraničnom zasahovaní a štruktúrovaný dialóg s občianskou spoločnosťou, subjektmi súkromného sektora a inými relevantnými zainteresovanými stranami s cieľom pravidelne preskúmavať situáciu v oblasti hrozieb	Služba ESVČ navrhla spoločný analytický rámec a metodiku zhromažďovania systematických dôkazov o činnosti v oblasti zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania. Táto metodika podporí ešte účinnejšiu a kooperatívnejšiu výmenu a analýzu informácií, a to ako v rámci EÚ, tak aj na medzinárodnej úrovni. Prvá správa ESVČ o hrozbách, ktoré predstavuje zahraničná manipulácia s informáciami a zahraničné zasahovanie, bola uverejnená vo februári 2023. Jej cieľom je poskytnúť koncepčné dôkazy v prospech spoločného rámca, ktorý umožňuje včasnú, interoperabilnú a rozsiahlu vzájomnú výmenu komplexných poznatkov. V tejto súvislosti ESVČ uľahčuje spoločný prístup k výmene informácií prostredníctvom strediska pre výmenu a analýzu informácií, ktorého cieľom je uľahčovať zber údajov o prípadoch zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania, ako aj výmenu takýchto údajov medzi dôveryhodnými partnermi Súčasťou záväzku EÚ a Spojených štátov v rámci Rady EÚ – USA pre obchod a technológie (TTC) je spoločná norma týkajúca sa štruktúrovanej výmeny informácií medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi o hrozbách v oblasti zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania, ako aj základná spoločná metodika týkajúca sa identifikácie a analýzy prípadov zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania, ako aj boja proti nim. V ďalšej etape plánujú Európska únia a Spojené štáty podporiť uplatňovanie tejto normy zainteresovanými stranami na celom svete. V októbri 2023 sa počas samitu EÚ – USA obe strany dohodli na rozšírení spolupráce v boji proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu a na postupe podľa spoločných zásad, ako sú špecializované stratégie, interné organizačné štruktúry a kapacity, zapojenie občianskej spoločnosti a multilaterálna angažovanosť. Cieľom tejto spolupráce by mala byť podpora podobne zmýšľajúcich partnerov v boji proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu, a to aj prostredníctvom koordinovaných činností USA a EÚ, a to pri súčasnom zabezpečovaní slobody prejavu spoločne s partnerskými krajinami. Stabilne pokračuje dialóg s občianskou spoločnosťou, so súkromným priemyselným sektorom a s relevantnými zainteresovanými stranami, ako aj špecializované výmeny odborníkov vrátane stretnutí odborníkov za okrúhlym stolom, ktoré sú venované posudzovaniu hrozieb. Ich cieľom je spoznať názory externých zainteresovaných strán v súvislosti so situačnou informovanosťou o vývoji v oblasti zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania a zároveň získať informácie, ktoré by poslúžili pri príprave prístupov. Inštitút EÚ pre bezpečnostné štúdie (EUISS) začal realizovať nový projekt EÚ (3 milióny EUR) s ambíciou vyvinúť praktické podporné nástroje, ktoré by medzi rôznymi aktérmi uľahčovali výmenu informácií, poznatkov a dôkazov o zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnom zasahovaní. Užitočné odkazy: 1. správa ESVČ o hrozbách v podobe zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania Projekt útvaru FPI týkajúci sa boja proti zahraničnému zasahovaniu
	Zvýšenie podpory budovania kapacít vnútroštátnych orgánov, nezávislých médií a občianskej spoločnosti v tretích krajinách s cieľom odhaľovať dezinformácie a zahraničné operácie ovplyvňovania a reagovať na ne	Pri príležitosti globálneho týždňa mediálnej a informačnej gramotnosti, ktorý sa v októbri 2022, začala na portáli EUvsDisinfo fungovať rubrika LEARN. Ide o špecializovanú webovú stránku, na ktorej sa vysvetľujú mechanizmy, taktika a zvyčajné naratívy typické pre zahraničnú manipuláciu s informáciami a zahraničné zasahovanie či pre dezinformácie a zmanipulované informácie, ako aj informácie o aktéroch, ktorí stoja za nimi stoja. EÚ sa v regióne západného Balkánu zapájala do proaktívnej a faktickej komunikácie a do budovania inštitucionálnych kapacít v záujme riešenia hrozieb, ktoré predstavuje zahraničná manipulácia s informáciami a zahraničné zasahovanie. V roku 2022 EÚ podporila viac ako 250 novinárov diskutujúcich o účinných spôsoboch podpory profesionálnej žurnalistiky v danom regióne. V roku 2021 bola poskytnutá podpora na účely usporiadania konferencie EÚ – západný Balkán venovanej mediálnej gramotnosti, počas ktorej sa malo diskutovať o dezinformáciách, výzvach profesionálnej žurnalistiky, význame mediálnej gramotnosti v novom mediálnom prostredí a o stratégiách odolnosti. Podpora sa poskytla aj na vypracovanie nových štúdií, napríklad: štúdie Vývoj propagandistických naratívov o Ukrajine a štúdie venovanej iniciatíve na budovanie kapacít s názvom Spájanie mediálnej komunity v ére dezinformácií (Sarajevo, 24. februára 2023). Nástroj na podporu občianskej spoločnosti v susedstve a podprogram MEDIA v prospech západného Balkánu a Turecka zahŕňa aj niekoľko opatrení zameraných na boj proti dezinformáciám v súvislosti s príjemcami pomoci z nástroja IPA III. Medzi príklady patria projekty: - Budovanie dôvery v médiá v juhovýchodnej Európe: podpora žurnalistiky ako verejného statku (3 milióny EUR, júli 2023 – júl 2026) Naše médiá: opatrenia občianskej spoločnosti zamerané na podporu mediálnej gramotnosti a aktivizmu, na boj proti polarizácii a podporu dialógu (1,3 milióna EUR, február 2023 – január 2025) - Správa o digitálnych právach a slobodách (1,3 milióna EUR, január 2023 – december 2025) v záujme zlepšenia poznatkov a zručností mediálnej a občianskej spoločnosti týkajúcich sa prepojenia medzi porušovaním digitálnych práv a dezinformáciami. -Sieť SEECheck – boj proti dezinformáciám a mylným informáciám prostredníctvom siete overovateľov faktov (1,24 milióna EUR, január 2023 – jún 2026). Projekt je zameraný na posilnenie profesionálnych sietí, nezávislých médií a organizácií občianskej spoločnosti. V rámci Východného partnerstva bola do programu solidarity EÚ v súvislosti s ochorením COVID-19, ktorý bol prijatý v roku 2020, zahrnutá zložka v objeme 10 miliónov EUR s cieľom umožniť miestnym organizáciám občianskej spoločnosti zmierniť vplyv danej situácie na najzraniteľnejšie skupiny a na subjekty, ktoré ňou boli neúmerne postihnuté. V tejto zložke je zahrnutá podpora činností súvisiacich s ochranou a presadzovaním práv realizovaných miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti v súvislosti s bojom proti dezinformáciám o ochorení COVID-19, s monitorovaním a nahlasovaním opatrení obmedzujúcich občianske slobody a ich zrušenia. Z nástroja na podporu občianskej spoločnosti v susedstve v kontexte Východného partnerstva sa v roku 2019 podporilo vytvorenie regionálneho výskumného laboratória pre Zakaukazsko zameraného na digitálnu forenznú analýzu. Vďaka tomuto projektu sa podarilo vybudovať sieť odborníkov špecializujúcich sa osobitne na výskum dezinformácií šírených pod vplyvom Kremľa. Okrem toho sa pomoc poskytuje prostredníctvom programu EÚ pre nezávislé médiá vo výške 8 miliónov EUR, ktorý poskytuje podporu v záujme zlepšenia okamžitej a dlhodobej finančnej životaschopnosti nezávislých médií v danom regióne. EÚ v súčasnosti celkovo podporuje nezávislé mediálne prostredie v krajinách Východného partnerstva prostriedkami v objeme viac ako 30 miliónov EUR. Podpora sa poskytla aj nezávislým médiám a organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré bojujú proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu a proti dezinformáciám na Ukrajine a v Moldavsku. Novinári z tohto regiónu boli prostredníctvom regionálneho projektu EU4Independent v rámci Východného partnerstva vyzvaní na zvyšovanie informovanosti o EÚ a posilňovanie regionálnych kontaktov. V júni 2022 bolo do Bruselu pozvaných 80 zástupcov z radov overovateľov faktov, novinárov a organizácií občianskej spoločnosti z východného susedstva a zo Strednej Ázie. EÚ zároveň poskytovala podporu ruským nezávislým médiám núteným opustiť krajinu pred ruským režimom a súčasne sa podieľala na boji proti manipulácii s informáciami a šíreniu dezinformácií zo strany Kremľa. V južnom susedstve sa v rámci mediálneho balíka pre južných partnerov od roku 2021 poskytuje komplexná podpora určená pre nezávislý mediálny sektor (15 miliónov EUR, 2022 – 2026), ktorej cieľom je zabezpečiť, aby tento sektor zostal aj naďalej nezávislý, pluralitný a schopný brániť sa pred súčasnými hrozbami a podporovať kritické občianske zmýšľanie. Z balíka sa ďalej podporuje spolupráca a koordinácia medzi organizáciami na podporu médií s cieľom bojovať proti dezinformáciám a prostredníctvom podpory Európskej nadácie na podporu demokracie spolupracovať s najzraniteľnejšími a nezávislými médiami. Pôsobenie regionálneho úradníka EÚ pre médiá v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky (región MENA) predstavovalo ďalší nástroj, ktorý EÚ využíva v rámci kontaktov s arabsky hovoriacou verejnosťou. Nadviazala sa spolupráca s miestnymi odborníkmi z občianskej spoločnosti, akademickej obce a médií, ktorej cieľom je sledovať vývoj mnohostrannej hrozby, ktorú v danom regióne predstavuje zahraničná manipulácia s informáciami a zahraničné zasahovanie, a zvyšovať informovanosť. Regionálny úradník EÚ pre médiá uskutočnil od februára 2022 vyše 150 rozhovorov s celoarabskými médiami na tému ruskej invázie na Ukrajinu s cieľom bojovať proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu zo strany Kremľa. V indicko-tichomorskom regióne sa začalo realizovať úsilie zamerané na spoluprácu s organizáciami občianskej spoločnosti a poskytovanie podpory nezávislým médiám mimo bezprostredného susedstva EÚ. Bola zriadená pracovná skupina pre subsaharskú Afriku, a to v reakcii na naliehavú potrebu posilniť kapacity EÚ v oblasti strategickej komunikácie v kontexte ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine, ako aj rastúcej zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania v danom regióne. V rámci širšieho úsilia zameraného na boj proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu sa od roku 2022 okrem Strategického kompasu pre bezpečnosť a obranu uskutočňuje aj pilotná podpora vybraných civilných i vojenských misií a operácií SBOP s cieľom budovať odolnosť proti takejto manipulácii a zasahovaniu. Okrem tohto sa využíval nástroj TAIEX, a to na aktívnu podporu krajín zapojených do procesu rozširovania a susedných krajín v boji proti dezinformáciám. Na západnom Balkáne sa v roku 2022 v rámci nástroja TAIEX zorganizoval online regionálny seminár , po ktorom nasledovali podujatia zamerané na konkrétne krajiny, a to podujatia týkajúce sa Čiernej Hory, Albánska a Kosova. V roku 2023 sa uskutočnilo niekoľko seminárov v kontexte nástroja TAIEX. Konkrétne išlo o  seminár venovaný výzvam a zmenám existujúcich mechanizmov zameraných na sankcie za šírenie dezinformácií a o  študijnú návštevu v rámci nástroja TAIEX, ktorá bola venovaná modelom mechanizmov spolupráce na účely zriadenia monitorovacieho orgánu na boj proti dezinformáciám a nenávistným prejavom . V susedstve sa vo februári 2023 uskutočnil v rámci nástroja TAIEX dvojdňový seminár pre viaceré krajiny venovaný stratégiám boja proti dezinformáciám s cieľom poskytnúť Ukrajine, Moldavsku a Gruzínsku podporu pri odhaľovaní, analýze a navrhovaní primeraných reakcií na boj proti dezinformáciám. V nadväznosti na to sa v roku 2024 na základe žiadostí predložených Moldavskom a Ukrajinou plánujú semináre TAIEX, ktoré sa týkajú témy volieb a zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania, ako aj spolupráce s africkými partnermi v boji proti dezinformáciám. Cieľom novej rámcovej dohody o finančnom partnerstve na ochranu nezávislých médií je okrem iného budovanie kapacít mediálnych aktérov na boj proti dezinformáciám. V rokoch 2023 – 2027 bude vďaka nej k dispozícii až 20 miliónov EUR. V rámci nástroja NDICI – Globálna Európa je zavedené opatrenie na zlepšenie informovanosti a odolnosti voči dezinformáciám vo veku umelej inteligencie. Toto opatrenie zahŕňa rozvoj vzťahov medzi aktérmi v Európe a vybraným počtom krajín v Afrike a krajín LAK a posilnenie spolupráce „juh – juh“. Užitočné odkazy: Novofinancované projekty programu Horizont Európa (v rámci výziev na roky 2021 a 2022) v oblasti demokratickej politiky a právneho štátu v susedstvách EÚ (východnom a južnom) a v kandidátskych krajinách EÚ Online seminár TAIEX o nových geopolitických dôsledkoch dezinformácií na západnom Balkáne Seminár TAIEX o výzvach a zmenách, ktorým čelia existujúce mechanizmy zamerané na sankcie za šírenie dezinformácií Seminár TAIEX o výzvach a zmenách, ktorým čelia existujúce mechanizmy zamerané na sankcie za šírenie dezinformácií
	Vydanie usmernenia v záujme posilnenia Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií	Komisia 26. mája 2021 uverejnila usmernenie o tom, ako posilniť Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií v nadväznosti na hodnotenie jeho fungovania od jeho zavedenia v roku 2018. Užitočné odkazy: Usmernenie Komisie COM(2021) 262 final
	Zvolanie signatárov kódexu postupov a príslušných skupín zainteresovaných strán s cieľom posilniť kódex podľa daného usmernenia	Posilnený Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií 16. júna 2022 podpísalo a predložilo 34 signatárov vrátane zástupcov hlavných online platforiem, aktérov z odvetvia online reklamy, menších alebo špecializovaných platforiem, výskumných organizácií a organizácií občianskej spoločnosti, overovateľov faktov a poskytovateľov technických riešení na boj proti dezinformáciám. Cieľom nového kódexu je dosiahnuť ciele stanovené v usmernení Komisie predloženom v máji 2021, a to stanovením širšej škály záväzkov a opatrení na boj proti dezinformáciám na internete. Patrí medzi ne demonetizácia šírených dezinformácií, zaručenie transparentnosti politickej reklamy, posilnenie postavenia používateľov, posilnenie spolupráce s overovateľmi faktov, uľahčenie prístupu výskumníkov k údajom a zabezpečenie integrity služieb platforiem tak, že sa zavedú a podporia záruky proti typom manipulatívneho správania a praktík, ktoré v rámci ich služieb nie sú povolené. Daný zoznam typov manipulatívneho správania a praktík zahŕňa formy manipulatívneho správania, prostredníctvom ktorých sa môžu šíriť dezinformácie, ako je vytváranie neautentických účtov alebo botnetov, využívanie klamlivých manipulovaných médií (ako sú tzv. deepfakes či cheapfakes) a neautentická koordinácia tvorby obsahu alebo jeho amplifikácia vrátane pokusov o zavádzanie/manipuláciu algoritmov platforiem (ako sú spôsoby zavádzania ľudí, pokiaľ ide o popularitu obsahu). Na tomto základe sa signatári zaviazali prijať, posilniť a vykonať jasné politiky vo vzťahu k celému spektru zistených správaní a postupov. Vzhľadom na vyvíjajúci sa charakter takýchto taktík, techník a postupov využívaných škodlivými subjektmi sa tento zoznam bude pravidelne preskúmavať. Útvary Komisie a ESVČ takisto zintenzívnili spoluprácu s online platformami s cieľom koordinovať úsilie v boji proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu a dezinformáciám súvisiacim s veľkými geopolitickými krízami. V rámci kódexu Komisia pozorne sleduje vykonávanie sankcií EÚ voči kanálu RT, agentúre Sputnik a iným sankcionovaným médiám zo strany platforiem. Signatári kódexu usporadúvajú pravidelné stretnutia, ktorých cieľom je v rámci stálej pracovnej skupiny a jej podskupiny pre reakciu na krízy si vymieňať informácie a koordinovať svoje opatrenia zamerané na obmedzenie šírenia dezinformácií súvisiacich s konkrétnymi krízovými situáciami. Európske stredisko pre monitorovanie digitálnych médií (EDMO) vytvorilo osobitnú pracovnú skupinu, ktorá monitoruje situáciu týkajúcu sa dezinformačných kampaní súvisiacich s vojnou na Ukrajine. Od 24. marca 2022 do októbra 2023 sieť EDMO na overovanie faktov uskutočnila viac ako 2 500 overení faktov týkajúcich sa vojny na Ukrajine, podnikla niekoľko súvisiacich vyšetrovaní a predložila viaceré správy a pravidelné špecializované prehľady. Okrem toho môžu členské štáty požiadať o podporu v rámci nástroja technickej podpory s cieľom zabezpečiť rozvoj požadovanej kapacity, a tak účinne riadiť boj proti dezinformáciám a riešiť problém kampaní zahraničného zasahovania. Užitočné odkazy: Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií z roku 2022 Európske stredisko pre monitorovanie digitálnych médií Pracovná skupina EDMO pre dezinformácie o vojne na Ukrajine Nástroj technickej podpory (TSI) (europa.eu)
	Vytvorenie trvalého rámca na monitorovanie kódexu	Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií z roku 2022 obsahuje posilnený rámec monitorovania založený na kvalitatívnych prvkoch podávania správ a ukazovateľoch úrovne poskytovania služieb, ktorými sa meria účinnosť jeho vykonávania. Signatári sa dohodli na zriadení centra pre transparentnosť, ktoré bude verejnosti poskytovať jasný prehľad o politikách, ktoré zaviedli na plnenie svojich záväzkov, pričom ho budú pravidelne aktualizovať na základe relevantných údajov. Signatári kódexu postupov predložili koncom januára 2023 svoje prvé východiskové správy, v ktorých poskytli informácie o počiatočnom stave krokov prijatých na vykonávanie záväzkov a opatrení, ako aj o prvom súbore kvalitatívneho a kvantitatívneho vykazovania vzťahujúceho sa na prvý mesiac vykonávania. Signatári, ktorí sú vymedzení ako veľmi veľké online platformy v zmysle definície uvedenej v akte o digitálnych službách, podávajú správu o svojich opatreniach prijatých na základe kódexu každých šesť mesiacov, zatiaľ čo ostatní signatári ju podávajú raz ročne. Všetci hlavní signatári kódexu (platformy Google, Meta, Microsoft a TikTok) predložili v septembri 2023 druhý súbor správ za celé šesťmesačné obdobie vykonávania. Po prvýkrát je súčasťou podávania správ aj uverejnenie počiatočného súboru štrukturálnych ukazovateľov, ktoré poskytujú prehľad o dezinformáciách na platformách a v rámci ich služieb. Všetky správy sú verejne dostupné v centre pre transparentnosť, ktoré začalo fungovať vo februári 2023. Signatári sa zároveň dohodli na vytvorení rámca pre ďalšiu spoluprácu prostredníctvom stálej pracovnej skupiny a niekoľkých podskupín s osobitnými pracovnými oblasťami a cieľmi. Signatári sa budú naďalej pravidelne stretávať, čím sa zabezpečí, aby kódex naďalej spĺňal svoj účel, a to aj s cieľom obmedziť šírenie dezinformácií o vojne na Ukrajine. Užitočné odkazy: Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií z roku 2022 ; https://disinfocode.eu/
	Podpora nových inovačných projektov v záujme boja proti dezinformáciám, a to v rámci rôznych programov EÚ, najmä projektov organizácií občianskej spoločnosti a inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, a to vrátane zapojenia novinárov	EÚ každoročne prideľuje zdroje na podporu projektov určených na boj proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu vrátane boja proti dezinformáciám a hybridným hrozbám, napríklad v rámci programu Únie Horizont Európa alebo programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty (CERV), programu Erasmus+ či prostredníctvom projektov financovaných v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI). V rámci programu Erasmus+ je k dispozícii podpora na rozvoj digitálnych kompetencií a mediálnej gramotnosti mladých ľudí s cieľom zvýšiť odolnosť mladých ľudí voči dezinformáciám, falošným správam a propagande. Činnosti v rámci programu eTwinning 2021 boli zamerané na mediálnu gramotnosť a boj proti dezinformáciám – v októbri 2021 sa uskutočnila osobitná konferencia, bola vydaná príručka Odhaľ a poraz dezinformácie obsahujúca súbor nástrojov pre učiteľov a v rámci eTwinningu sa uskutočnilo viacero kooperačných projektov, ako napríklad Detektory lži, Lepší internet pre deti či Dom Anny Frankovej. V marci 2022 začala Komisia uplatňovať aktualizovaný rámec digitálnych kompetencií (DigComp) 2.2 navrhujúci spoločné chápanie toho, čo znamená disponovať digitálnymi kompetenciami v 21. storočí, vrátane osobitného odkazu na potrebu kritického vnímania informácií online, ako aj dezinformácií, mylných či iných informácií. Naďalej sa financovali aj výskumné projekty z programu Horizont Európa. V rámci pracovného programu na roky 2021 – 2022 sa začalo pracovať na výskume dezinformácií v kontexte postpandemického sveta (9 miliónov EUR), politiky a vplyvu online sociálnych sietí a nových médií (9 miliónov EUR). Vyvíjalo sa aj úsilie o boj proti dezinformáciám a o obnovu dôvery v digitálny svet (8 miliónov EUR), ako aj úsilie o vývoj nástrojov na boj proti dezinformáciám založeným na umelej inteligencii ako pre mediálnych odborníkov, tak aj pre občanov (18 miliónov EUR). Na účely pracovných programov na roky 2023 – 2024 realizovaných v rámci programu Horizont Európa sa vyčlenilo ďalších približne 30 miliónov EUR na financovanie výskumu týkajúceho sa zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania a riešení založených na umelej inteligencii s cieľom zabezpečiť pre pracovníkov médií a občanov pluralitný prístup k zmysluplným informáciám, kvalitný obsah a dôveryhodnú online interakciu. Okrem toho v kontexte svojho akčného plánu digitálneho vzdelávania Európska komisia v októbri 2022 uverejnila usmernenia pre učiteľov a pedagogických pracovníkov s cieľom podporiť digitálnu gramotnosť a bojovať proti dezinformáciám prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy. Sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch EÚ a boli vypracované s podporou komunity v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, akademickej obce, mimovládnych organizácií, vysielateľov a súkromného sektora. EÚ podporila rozvoj Európskeho strediska pre monitorovanie digitálnych médií (EDMO). Od roku 2020 vybudovalo stredisko EDMO špecializovanú komunitu, ktorá je lídrom v oblasti sledovania dezinformácií, ich odhaľovania a boja proti nim. EDMO pozostáva z centrálnej digitálnej platformy a národných a regionálnych centier, ktoré využívajú svoje poznatky o miestnych informačných prostrediach na odhaľovanie, analýzu a odhaľovanie dezinformačných kampaní v Európe. Keďže v súčasnosti existuje 14 centier EDMO, sieť EDMO pokrýva všetkých 27 členských štátov EÚ a v rámci EHP aj Nórsko. Práca strediska EDMO a jeho centier zohráva kľúčovú úlohu v kontexte vojny na Ukrajine a ruskej propagandy. Vďaka tomuto úsiliu sa prostredníctvom overovania faktov, vydávania správ, ako aj vo vyšetrovaní týkajúcich sa novovznikajúcich i aktuálne šírených naratívov podarilo identifikovať tisícky dezinformácií súvisiacich s touto vojenskou agresiou. V nadväznosti na toto úsilie zriaďuje stredisko EDMO osobitnú pracovnú skupinu pre voľby do Európskeho parlamentu, ktorej úlohou bude odhaľovanie raných náznakov potenciálne nebezpečných dezinformačných kampaní, ktoré by sa mohli šíriť v celej EÚ, a koordinácia špecializovaných činností v oblasti mediálnej gramotnosti. Pracovná skupina bude zároveň v rámci prípravy na voľby do Európskeho parlamentu poskytovať svoje odborné znalosti európskym inštitúciám. Komisia takisto podporila vypracovanie kódexu profesijnej bezúhonnosti pre európskych overovateľov faktov, ktorý bol uverejnený 15. septembra 2022 1 . Organizácie vykonávajúce overovanie faktov musia dodržiavať normy stanovené v tomto kódexe, ktoré sa vzťahujú na širokú paletu záležitostí, počnúc čerpaním z kvalitných zdrojov až po nestrannosť a finančnú transparentnosť – len tak sa tieto organizácie môžu stať overenými členmi Európskej siete pre normy týkajúce sa overovania faktov (EFCSN), ktorá spája organizácie zaoberajúce sa overovaním faktov, ktoré fungujú nezávisle a eticky a plnia záväzok slúžiť verejnému záujmu. Užitočné odkazy: Európske stredisko pre monitorovanie digitálnych médií Usmernenia pre učiteľov a pedagogických pracovníkov o boji proti dezinformáciám a podpore digitálnej gramotnosti prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy – Úrad pre vydávanie publikácií EÚ (europa.eu) Európska sieť pre normy týkajúce sa overovania faktov (EFCSN) Novofinancované projekty programu Horizont Európa (v rámci výziev na roky 2021 a 2022) zamerané na: · nástroje pre mediálnych odborníkov, ako aj občanov na boj proti dezinformáciám, ktoré sú založené na umelej inteligencii · riešenia založené na umelej inteligencii, ktorých cieľom je zabezpečiť pluralitný prístup k zmysluplným informáciám, kvalitnému obsahu a dôveryhodnej online interakcii pre mediálnych pracovníkov a občanov Medzi projekty programu Horizont 2020, ktoré sú zamerané na vyvracanie falošných správ a poskytovanie nástrojov pre novinárov na boj proti dezinformáciám a mylným informáciám (už ukončené), patria: · FANDANGO – FAke News discovery and propagation from big Data ANalysis and artificial intelliGence Operations (Odhaľovanie falošných správ a ich šírenia na základe analýzy veľkých dát a využívania umelej inteligencie) · WeVerify – ŠIRŠIE A LEPŠIE OVEROVANIE VO VÁŠ PROSPECH · TRUTHCHECK – Rozoznávanie falošných správ na základe multimediálnej analýzy na základe služieb · NEWTRAL – Prvý nástroj na overovanie faktov v reálnom čase určený na boj proti falošným správam a dezinformáciám · Factmata – SYSTÉM NA VYHODNOTENIE ONLINE OBSAHU · DYNNET – Názorová dynamika · GoodNews – Odhaľovanie falošných správ na sociálnych sieťach pomocou geometrického hĺbkového učenia · AI4Dignity – Kolaboratívna umelá inteligencia bojuje proti nenávisti Medzi projekty programu Horizont 2020, ktoré prinášajú činnosti zamerané na budovanie kapacít pre občiansku spoločnosť, mediálny priemysel a iné odborné oblasti, patria: · EU-HYBNET – Posilnenie postavenia paneurópskej siete na boj proti hybridným hrozbám (euhybnet.eu) ; sieť je financovaná z programu Horizont 2020 ·Horizont Európa: odhaľovanie a analýza zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania a boj proti nim (europa.eu) (ATHENA, ADAC.io, SAUFEX) a · lepšieho pochopenie potláčania informácií štátnymi orgánmi ako príklad zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania (europa.eu) (RESONANT, ARM, DE-CONSPIRATOR)
	Zvýšenie podpory a financovania rôznorodých iniciatív, a to aj tých, ktoré organizujú organizácie občianskej spoločnosti v rámci EÚ aj mimo nej, s cieľom posilniť mediálnu gramotnosť a pomôcť občanom rozoznávať dezinformácie	Program Kreatívna Európa podporuje presadzovanie mediálnej gramotnosti predovšetkým v rámci zložky venovanej MEDZISEKTOROVÝM presahom. Cieľom iniciatívy týkajúcej sa mediálnej gramotnosti v rámci programu Kreatívna Európa je umožniť občanom rozvíjať kritické chápanie a využívanie médií. Na tento účel sa vďaka opatreniam zameraným na zvyšovanie mediálnej gramotnosti podporuje výmena poznatkov a informácií o politikách a postupoch v oblasti mediálnej gramotnosti. Podpora je určená na rozvoj inovačných cezhraničných iniciatív na zvyšovanie mediálnej gramotnosti a komunít na jej rozvoj v celej Európe v neustále sa meniacom prostredí digitálnych médií, a to s prihliadnutím na aktuálne správanie používateľov v rôznych vekových skupinách. Podpora sa realizuje súbežne s podporou poskytovanou spravodajským médiám pri adaptácii na štrukturálne a technologické zmeny, ktorým tento sektor čelí. Komisia 19. decembra 2022 uverejnila výzvu na predkladanie návrhov s objemom 990 500 EUR, ktorá sa týka Európskeho festivalu žurnalistiky a mediálnej informačnej gramotnosti. Cieľom festivalu je posilniť dialóg, spoluprácu a partnerstvo v EÚ medzi novinármi, médiami vrátane verejnoprávnych médií, organizáciami občianskej spoločnosti a odborníkmi v oblasti mediálnej gramotnosti. Osobitná pozornosť sa bude venovať mládeži vrátane študentov žurnalistiky, ale aj vzťahu verejnosti k sociálnym médiám. Skupina odborníkov pre mediálnu gramotnosť sa naďalej venuje poradenstvu, zvyšovaniu povedomia a šíreniu informácií o iniciatívach v oblasti mediálnej gramotnosti v celej Európe. Skupina sa formálne stretáva dvakrát ročne. K dispozícii je aj pokračujúce financovanie prostredníctvom programu Erasmus+ (na financovanie bolo v roku 2021 vybraných 387 projektov zaoberajúcich sa mediálnou gramotnosťou a bojom proti dezinformáciám) a prostredníctvom Európskeho zboru solidarity (v rokoch 2021 – 2022 sa financovalo 46 projektov zaoberajúcich sa mediálnou gramotnosťou a bojom proti dezinformáciám a ďalších 39 projektov zameraných na digitálnu bezpečnosť). Program AKT – EÚ v oblasti kultúry (40 miliónov EUR) na podporu kultúrneho a kreatívneho priemyslu v krajinách AKT je okrem iného zameraný na podporu viacerých prierezových spoločenských otázok, ako je vizuálna gramotnosť či prístup k vzdelávaniu s uplatnením kultúrneho kontextu. Keďže program poskytuje kaskádové granty „priamo v teréne“, prispieva tak k vzdelávaniu a podnecovaniu mladých ľudí k tomu, aby kriticky mysleli, rozlišovali medzi pravdou a lžou, podporovali hodnoty občianstva a spochybňovali stereotypy a iné formy diskriminácie. Na podporu pluralitných médií (napr. hlasy pôvodného obyvateľstva v mexických médiách a rozhlase) slúži aj odborné fórum EÚ a UNESCO. Nová fáza fungovania tohto odborného fóra je v počiatočnom štúdiu prípravy. Nástroj na podporu občianskej spoločnosti v susedstve a podprogram MEDIA zahŕňajú niekoľko opatrení zameraných na zvyšovanie mediálnej gramotnosti príjemcov pomoci z nástroja IPA III (pozri príklady uvedené v predchádzajúcom texte, ako je projekt Budovanie dôvery v médiá v juhovýchodnej Európe). Nedávno spustený projekt „Naše médiá: opatrenia občianskej spoločnosti zamerané na podporu mediálnej gramotnosti a aktivizmu, na boj proti polarizácii a podporu dialógu (1,3 milióna EUR, február 2023 – január 2025) slúži na ďalšiu podporu zvyšovania mediálnej a informačnej gramotnosti zapojením mediálnych pracovníkov a samoregulačných orgánov, ako aj mládeže do aktivizmu zameraného na slobodu médií. V južnom susedstve sa v rámci mediálneho balíka pre južných partnerov od roku 2021 poskytuje komplexná podpora určená pre nezávislý mediálny sektor (15 miliónov EUR, 2022 – 2026), ktorej cieľom je zabezpečiť, aby tento sektor zostal aj naďalej nezávislý, pluralitný a schopný brániť sa pred súčasnými hrozbami a podporovať kritické občianske zmýšľanie. Komisia sa prostredníctvom svojej regionálnej a mestskej politiky usiluje aj o podporu žurnalistiky a mediálnej gramotnosti prostredníctvom série činností zameraných na odborné vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti. Medzi tieto činnosti patrí osobitný otvorený online vyučovací modul pre inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v oblasti žurnalistiky so zameraním na EÚ a jej politiku súdržnosti; tzv. mediálne (študijné) cesty v rámci iniciatívy EÚ v mojom regióne určené pre miestnych a regionálnych novinárov, ktoré doteraz absolvovalo okolo 150 novinárov; program ponúkajúci odbornú prípravu, mentoring a praktickú odbornú prípravu pre študentov žurnalistiky a mladých novinárov (iniciatíva Youth4Regions ); ako aj osobitný rozpočtový riadok vo výške 7 miliónov EUR v rámci informačných opatrení pre politiku súdržnosti EÚ, z ktorého sa financujú 12-mesačné informačné a komunikačné akcie zamerané na pridanú hodnotu politiky súdržnosti EÚ pre život občanov. K dnešnému dňu získalo granty viac ako 150 organizácií, vďaka ktorým môžu v rámci svojich komunikačných činností osloviť milióny ľudí prostredníctvom tlače, televízie a rozhlasu, podujatí či online platforiem v 25 členských štátoch. Vďaka pilieru nástroja NDICI spočívajúcemu v rýchlej reakcii sa zmobilizovali prostriedky v objeme viac ako 50 miliónov EUR, ktoré sú určené na podporu občianskej spoločnosti a médií na celom svete vrátane krajín západného Balkánu, východného a južného susedstva, Strednej Ázie a Afriky. Cieľom je posilniť odolnosť informačného prostredia a všeobecne spoločností voči dezinformáciám (okrem iného aj prostredníctvom odbornej prípravy zameranej na overovanie faktov či podpory nezávislej a investigatívnej žurnalistiky). Stále prebieha úspešná iniciatíva vytvorená v rámci predchádzajúceho VFR/nástroja na podporu stability. Projekt Sociálne médiá pre mier (Social Media for Peace) realizovaný v partnerstve s organizáciou UNESCO oslovuje široké spektrum vnútroštátnych zainteresovaných strán a prináša inovatívne riešenie problémov súvisiacich s moderovaním obsahu na celosvetovej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj riešenie zamerané na preklenutie priepasti medzi regulačnými orgánmi, platformami a občianskymi spoločnosťami.

(1)

     Kódex bol vypracovaný v rámci projektu, do ktorého boli zapojené organizácie vykonávajúce overovanie faktov z viac ako 30 krajín z celej Európy. Konečnú verziu kódexu schválilo 44 zo 45 zúčastnených organizácií.