02013R1316 — SK — 01.01.2021 — 007.001

Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

►B	NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Text s významom pre EHP) (Ú. v. ES L 348 20.12.2013, s. 129)

Zmenené a doplnené:

		Úradný vestník
		Č.	Strana	Dátum
►M1	DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 275/2014 zo 7. januára 2014,	L 80	1	19.3.2014
►M2	NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015	L 169	1	1.7.2015
►M3	NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/1953 z 25. októbra 2017,	L 286	1	1.11.2017
►M4	NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/2396 z 13. decembra 2017,	L 345	34	27.12.2017
►M5	NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018	L 193	1	30.7.2018
►M6	NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/495 z 25. marca 2019,	L 85I	16	27.3.2019

▼B

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1316/2013

z 11. decembra 2013

o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010

(Text s významom pre EHP)

HLAVA I

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

Nástroj na prepájanie európy

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa ustanovuje Nástroj na prepájanie Európy (ďalej len „NPE“), ktorý určuje podmienky, metódy a postupy poskytovania finančnej pomoci Únie transeurópskym sieťam s cieľom podporiť projekty spoločného záujmu v oblasti dopravných, telekomunikačných a energetických infraštruktúr a využiť možné synergie medzi týmito sektormi. Ustanovuje sa v ňom tiež rozdelenie zdrojov, ktoré budú k dispozícii vo viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020.

Článok 2

Vymedzenia pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú nasledujúce vymedzenia pojmov:

▼M3

„projekt spoločného záujmu“ je projekt určený v nariadení (EÚ) č. 1315/2013, nariadení (EÚ) č. 347/2013 alebo v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 ( 1 );

▼B

„cezhraničný úsek“ je v sektore dopravy úsek,ktorým sa zabezpečuje kontinuita projektu spoločného záujmu medzi najbližšími mestskými uzlami na oboch stranách hranice dvoch členských štátov alebo medzi členským štátom a susednou krajinou;

„susedná krajina“ je krajina patriaca do rámca európskej susedskej politiky vrátane strategického partnerstva, politiky rozširovania a Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Európskeho združenia voľného obchodu;

„tretia krajina“ je každá susedná krajina a všetky ostatné krajiny, s ktorými môže Únia spolupracovať v záujme dosiahnutia cieľov, ktoré sa týmto nariadením sledujú;

„práce“ sú nákup, dodávka a využitie komponentov, systémov a služieb vrátane softvéru a realizácia stavebných a montážnych prác spojených s projektom, preberanie zariadení a spustenie projektu;

„štúdie“ sú činnosti potrebné na prípravu realizácie projektu, ako sú prípravné štúdie, mapovacie štúdie, štúdie uskutočniteľnosti, hodnotiace, skúšobné a validačné štúdie, vrátane štúdií vo forme softvéru, a všetky ostatné podporné technické opatrenia vrátane predbežných činností zameraných na vymedzenie a prípravu projektu a rozhodnutie o jeho financovaní, akými sú prieskum v teréne a príprava finančného balíka;

„opatrenia na podporu programu“ sú na úrovni programu, ktorý sa týmto ustanovuje, všetky sprievodné opatrenia potrebné na jeho realizáciu a na vykonanie usmernení špecifických pre jednotlivé sektory, ako sú služby, predovšetkým ustanovenie o technickej pomoci vrátane použitia finančných nástrojov, ako aj prípravné, realizačné, koordinačné a monitorovacie činnosti, konzultácie so zainteresovanými stranami a kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti, ktoré sa vyžadujú priamo na účely riadenia NPE a dosahovania jeho cieľov. Opatrenia na podporu programu zahŕňajú predovšetkým štúdie, stretnutia, mapovanie infraštruktúry, informácie, šírenie informácií, komunikačné činnosti a činnosti na zvyšovanie informovanosti, výdavky súvisiace s IT nástrojmi a sieťami zameranými na výmenu informácií o NPE, spolu so všetkými ostatnými výdavkami, ktoré vznikli Komisii v súvislosti s technickou a administratívnou pomocou a ktoré môžu byť potrebné na riadenie nástroja alebo na vykonanie jednotlivých usmernení špecifických pre príslušné sektory. Opatrenia na podporu programu zahŕňajú tiež činnosti potrebné na uľahčenie prípravy projektov spoločného záujmu, najmä v členských štátoch oprávnených na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, a to s cieľom získať financovanie na základe tohto nariadenia alebo na finančnom trhu. Opatrenia na podporu programu prípadne zahŕňajú aj náklady výkonnej agentúry, ktorú Komisia poverila realizáciou konkrétnych častí NPE (ďalej len „výkonná agentúra“);

„opatrenie“ je akákoľvek činnosť, ktorá bola určená ako finančne a technicky nezávislá, je časovo ohraničená a je potrebná na realizáciu projektu spoločného záujmu;

„oprávnené náklady“ majú rovnaký význam ako v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012;

10)

„príjemca“ je členský štát, medzinárodná organizácia alebo verejný alebo súkromný podnik alebo subjekt, ktorý bol vybraný na získanie finančnej pomoci Únie na základe tohto nariadenia a v súlade s postupmi ustanovenými v príslušnom pracovnom programe uvedenom v článku 17;

11)

„implementačný subjekt“ je verejný alebo súkromný podnik alebo subjekt poverený príjemcom, ktorým je členský štát alebo medzinárodná organizácia, realizovať príslušné opatrenie. O takomto poverení rozhodne príjemca na svoju vlastnú zodpovednosť a v prípade, ak si to vyžaduje zmluva o obstarávaní, potom v súlade s platnými predpismi o verejnom obstarávaní na úrovni Únie i na vnútroštátnej úrovni;

12)

„súhrnná sieť“ je dopravná infraštruktúra určená podľa kapitoly II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

13)

„základná sieť“ je dopravná infraštruktúra určená v súlade s kapitolou III nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

14)

„koridory základnej siete“ sú nástroj uľahčujúci koordinovanú realizáciu základnej siete podľa kapitoly IV nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 [a sú uvedené v časti I prílohy k tomuto nariadeniu;

15)

„úzke miesto“ je v sektore dopravy fyzická, technická alebo funkčná prekážka, ktorá vedie k narušeniu systému s dôsledkami pre plynulosť diaľkových alebo cezhraničných tokov a ktorá sa dá prekonať vytvorením novej infraštruktúry alebo podstatnou modernizáciou existujúcej infraštruktúry, čím sa môže dosiahnuť významné zlepšenie, ktorým sa vyriešia obmedzenia vyplývajúce z úzkeho miesta;

16)

„priorita“ je ktorýkoľvek prioritný koridor elektriny, prioritný koridor ropy a ktorákoľvek prioritná tematická oblasť, podľa nariadeniu (EÚ) č. 347/2013;

17)

„telematické aplikácie" sú aplikácie vymedzené v článku 3 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

18)

„energetická infraštruktúra“ je infraštruktúra vymedzená v nariadení (EÚ) č. 347/2013;

19)

„synergia medzi sektormi“ je existencia podobných alebo doplnkových opatrení uskutočňovaných v najmenej dvoch zo sektorov dopravy, telekomunikácií a energetiky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, umožňujúca optimalizovať náklady alebo výsledky prostredníctvom spoločného využívania finančných, technických alebo ľudských zdrojov;

20)

„izolovaná sieť“ je železničná sieť členského štátu alebo jej časť, ako je vymedzená v nariadení (EÚ) č. 1315/2013.

Článok 3

Všeobecné ciele

NPE umožňuje, aby boli projekty spoločného záujmu pripravené a realizovali sa v rámci politiky transeurópskych sietí v sektoroch energetiky, dopravy a telekomunikácií. NPE podporuje najmä realizáciu tých projektov spoločného záujmu, ktoré sú zamerané na rozvoj a výstavbu nových infraštruktúr a služieb alebo na modernizáciu existujúcich infraštruktúr a služieb v sektoroch dopravy, telekomunikácií a energetiky. V sektore dopravy sú jeho prioritou chýbajúce prepojenia. NPE tiež prispieva k podpore projektov s európskou pridanou hodnotou a so značným prínosom pre spoločnosť, ktoré nie sú dostatočne financované zo strany trhu. Pre sektory dopravy, telekomunikácii a energetiky platia tieto všeobecné ciele:

v súlade so stratégiou Európa 2020 prispievať k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu rozvojom moderných a vysokovýkonných transeurópskych sietí, ktoré zohľadňujú budúce dopravné toky, a tým priniesť úžitok pre celú Úniu s výhľadom na zlepšovanie konkurencieschopnosti na svetovom trhu a hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v rámci vnútorného trhu a vytvoriť priaznivejšie prostredie pre súkromné, verejné alebo verejno-súkromné investície prostredníctvom kombinácie finančných nástrojov a priamej podpory Únie, kde by projekty mohli využívať kombináciu viacerých nástrojov, a prostredníctvom vhodného využívania synergií vo všetkých sektoroch.

Dosiahnutie tohto cieľa sa hodnotí podľa objemu súkromných investícií, verejných investícií alebo investícií v rámci verejno-súkromného partnerstva do projektov spoločného záujmu, a predovšetkým podľa objemu súkromných investícií do projektov spoločného záujmu realizovaných pomocou finančných nástrojov na základe tohto nariadenia. Osobitná pozornosť sa bude venovať efektívnemu využívaniu verejných investícii;

umožniť Únii dosiahnuť ciele v oblasti udržateľného rozvoja vrátane cieľa do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990, zvýšiť energetickú efektívnosť o 20 % a zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na 20 %, a tým prispieť k dosiahnutiu strednodobých a dlhodobých cieľov Únie týkajúcich sa eliminácie emisií uhlíka a súčasne zabezpečiť väčšiu solidaritu medzi členskými štátmi.

Článok 4

Špecifické sektorové ciele

Bez toho, aby boli dotknuté všeobecné ciele stanovené v článku 3, NPE prispieva k dosiahnutiu cieľov špecifických pre jednotlivé sektory uvedených v odsekoch 2,3 a 4 tohto článku:

V sektore dopravy NPE podporuje projekty spoločného záujmu, ako sú stanovené v článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 zamerané na dosahovanie ďalej uvedených cieľov, ako sa ďalej vymedzuje v článku 4 uvedeného nariadenia:

odstránenie úzkych miest, zlepšenie interoperability železníc, premostenie chýbajúcich prepojení a najmä skvalitnenie cezhraničných úsekov. Dosiahnutie tohto cieľa sa meria:

počtom nových alebo skvalitnených cezhraničných prepojení,

ii)

počtom kilometrov železničných tratí prispôsobených štandardom európskeho menovitého rozchodu a vybavených ERTMS,

iii)

počtom odstránených úzkych miest a častí dopravných trás so zvýšenou kapacitou pre všetky druhy dopravy, ktoré získali finančné prostriedky z NPE,

iv)

dĺžkou siete vnútrozemských vodných ciest podľa tried v Únii a

dĺžkou železničnej siete v Únii modernizovanej podľa požiadaviek stanovených v článku 39 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

zabezpečenie udržateľných a efektívnych dopravných systémov z dlhodobého hľadiska na účely prípravy na očakávané budúce dopravné toky, ako aj umožnenia eliminácie emisií uhlíka v prípade všetkých druhov dopravy na základe prechodu na inovatívne nízkouhlíkové a energeticky efektívne dopravné technológie, a to pri optimalizácii bezpečnosti. Dosiahnutie tohto cieľa sa meria:

počtom čerpacích staníc s alternatívnymi palivami pre vozidlá používajúce základnú sieť TEN-T pre cestnú dopravu v Únii,

ii)

počtom vnútrozemských a námorných prístavov základnej siete TEN-T vybavených zásobovacími miestami pre alternatívne palivá v Únii a

iii)

znížením počtu úmrtí v cestnej sieti v Únii;

optimalizácia integrácie a vzájomného prepojenia druhov dopravy a zvýšenie interoperability dopravných služieb pri zabezpečovaní dostupnosti dopravných infraštruktúr. Dosiahnutie tohto cieľa sa meria:

počtom multimodálnych logistických platforiem, vrátane vnútrozemských a námorných prístavov a letísk napojených na železničnú sieť,

ii)

počtom skvalitnených terminálov intermodálnej prepravy, počtom skvalitnených alebo nových prepojení medzi prístavmi prostredníctvom námorných diaľnic,

iii)

počtom kilometrov vnútrozemských vodných ciest vybavených RIS a

iv)

úrovňou zavedenia systému SESAR, VTMIS a ITS pre sektor dopravy.

Príslušné ukazovatele uvedené v tomto odseku sa nevzťahujú na členské štáty, ktoré nemajú železničnú sieť alebo nemajú sieť vnútrozemských vodných ciest.

Uvedené ukazovatele sa nepovažujú za výberové kritériá ani kritériá oprávnenosti pre opatrenia, ktoré sa majú podporiť prostredníctvom NPE.

Orientačné percentuálne hodnoty, v ktorých sa zohľadňuje pomerná časť celkových rozpočtových zdrojov podľa článku 5 ods. 1 písm. a), ktoré sa majú prideliť pre každý z troch cieľov špecifických pre sektor dopravy, sú stanovené v časti VI prílohy I k tomuto nariadeniu. Komisia sa od týchto orientačných percentuálnych hodnôt môže odchýliť najviac o 5 percentuálnych bodov.

V sektore energetiky NPE podporuje projekty spoločného záujmu zamerané na dosahovanie jedného alebo viacerých z týchto cieľov:

zvyšovanie konkurencieschopnosti podporou ďalšej integrácie vnútorného energetického trhu a cezhraničnej interoperability elektrických a plynovodných sietí. Dosiahnutie tohto cieľa sa meria ex post na základe:

počtu projektov, ktoré účinne vzájomne prepájajú siete členských štátov a odstraňujú vnútorné obmedzenia;

ii)

zníženia alebo odstránenia energetickej izolácie členských štátov;

iii)

percentuálneho podielu prenosového výkonu pri cezhraničnom prenose elektrickej energie vo vzťahu k inštalovanej kapacite výroby elektrickej energie v príslušných členských štátoch;

iv)

cenovej konvergencie na trhoch s plynom a/alebo elektrickou energiou v dotknutých členských štátoch a

percentuálneho podielu najvyššieho dopytu počas špičky v dvoch dotknutých členských štátoch pokrytých plynovodnými prepojeniami s reverzným tokom;

zvýšenie bezpečnosti Únie, pokiaľ ide o dodávky energie;

Dosiahnutie tohto cieľa sa meria ex post na základe:

počtu projektov zameraných na diverzifikáciu zdrojov dodávok, dodávateľských partnerov a trás;

ii)

počtu projektov, ktorými sa zvýši skladovacia kapacita;

iii)

odolnosti systému pri zohľadnení počtu prípadov narušenia dodávok a ich trvania;

iv)

rozsahu redukcie dodávok energie z obnoviteľných zdrojov, ktorej sa predišlo;

prepojenia izolovaných trhov s lepšie diverzifikovanými zdrojmi dodávok;

vi)

optimálneho využívania energetickej infraštruktúry;

prispenie k udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia okrem iného prostredníctvom integrácie energie z obnoviteľných zdrojov do prenosovej sústavy a rozvojom inteligentných energetických sietí a sietí pre oxid uhličitý.

Dosiahnutie tohto cieľa sa meria ex post na základe:

objemu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov prenesenej od výrobcu do veľkých spotrebiteľských centier a na skladovacie miesta;

ii)

rozsahu redukcie dodávok energie z obnoviteľných zdrojov, ktorej sa predišlo;

iii)

počtu zavedených projektov inteligentných sietí, ktoré mali úžitok z NPE, a odozvy na strane dopytu, ktorú umožnili;

iv)

objemu emisií CO2, ktorým zabránili projekty, ktoré mali úžitok z NPE;

Ukazovatele uvedené v tomto odseku využívané na meranie dosiahnutých cieľov ex post nepredstavujú podmienky účasti ani kritériá oprávnenosti pre opatrenia podporované prostredníctvom NPE.

Podmienky oprávnenosti na finančnú pomoc Únie pre projekty spoločného záujmu sú stanovené v článku 14 nariadenia (EÚ) č. 347/2013, zatiaľ čo výberové kritériá pre projekty spoločného záujmu sú stanovené v článku 4 uvedeného nariadenia.

▼M3

V sektore telekomunikácií NPE podporuje opatrenia, ktorými sa sledujú ciele vymedzené v nariadení (EÚ) č. 283/2014.

▼B

Článok 5

Rozpočet

▼M4

Finančné krytie na vykonávanie NPE na obdobie rokov 2014 až 2020 je 30 192 259 000 EUR v bežných cenách. Uvedená suma sa rozdelí takto:

sektor dopravy: 24 050 582 000 EUR, z čoho 11 305 500 000 EUR sa presunie z Kohézneho fondu na výdavky v súlade s týmto nariadením výhradne v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu;

sektor telekomunikácií: 1 066 602 000 EUR;

sektor energetiky: 5 075 075 000 EUR.

Uvedené sumy nemajú vplyv na uplatňovanie mechanizmu flexibility podľa nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 ( 2 ).

▼B

Finančné krytie na vykonávanie NPE sa vzťahuje na výdavky týkajúce sa:

opatrení prispievajúcich k projektom spoločného záujmu a opatreniam na podporu programu podľa článku 7;

opatrení na podporu programu, ktoré sú potrebné na zabezpečenie prechodu medzi NPE a opatreniami prijatými podľa nariadenia (ES) č. 680/2007, a to až do výšky 1 % finančného krytia; náklady výkonnej agentúry sa započítajú do stropu.

Po uskutočnení strednodobého hodnotenia podľa článku 27 ods. 1 môžu Európsky parlament a Rada na návrh Komisie presúvať rozpočtové prostriedky medzi sektormi dopravy, telekomunikácií a energetiky podľa odseku 1 s výnimkou 11 305 500 000 EUR presunutých z Kohézneho fondu na financovanie projektov v sektore dopravy v členských štátoch oprávnených na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu.

Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v medziach viacročného finančného rámca na roky 2014 - 2020.

KAPITOLA II

Formy financovania a všeobecné finančné ustanovenia

Článok 6

Formy finančnej pomoci

NPE sa realizuje v jednej alebo viacerých formách finančnej pomoci, uvedených v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012, predovšetkým vo forme grantov, obstarávaní a finančných nástrojov.

Na účely tohto nariadenia sa v pracovných programoch uvedených v článku 17 stanovia formy finančnej pomoci, predovšetkým granty, obstarávania a finančné nástroje.

Komisia môže na základe analýzy nákladov a prínosov poveriť čiastočnou realizáciou NPE subjekty uvedené v článku 58 ods. 1 písm. a) a článku 62 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, a najmä výkonnú agentúru, na účely požiadaviek optimálneho riadenia a efektívnosti NPE pre sektory dopravy, telekomunikácií a energetiky. Komisia môže okrem toho poveriť čiastočnou realizáciou NPE subjekty uvedené v článku 58 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Článok 7

Oprávnenosť a podmienky finančnej pomoci

▼M3

Oprávnené na podporu prostredníctvom finančnej pomoci Únie, najmä vo forme grantov, nástrojov obstarávania a finančných nástrojov, sú len opatrenia, ktoré prispievajú k projektom spoločného záujmu podľa nariadení (EÚ) č. 1315/2013, (EÚ) č. 347/2013 a (EÚ) č. 283/2014, a opatrenia na podporu programu.

▼B

V sektore dopravy sú oprávnené na podporu prostredníctvom finančnej pomoci Únie vo forme obstarávania a finančných nástrojov podľa tohto nariadenia len opatrenia, ktoré prispievajú k projektom spoločného záujmu v súlade s nariadením (EÚ) č. 1315/2013, a činnosti na podporu programu. Na finančnú pomoc Únie vo forme grantov podľa tohto nariadenia sú oprávnené len tieto opatrenia:

opatrenia, ktorými sa realizuje základná sieť v súlade s kapitolou III nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 vrátane zavádzania nových technológií a inovácií v súlade s článkom 33 uvedeného nariadenia, a projekty a horizontálne priority stanovené v časti I prílohy I k tomuto nariadeniu;

opatrenia, ktorými sa realizuje súhrnná sieť v súlade s kapitolou II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013, keď takéto opatrenia prispievajú k premosteniu chýbajúcich prepojení, uľahčeniu cezhraničných dopravných tokov alebo odstráneniu úzkych miest a tiež keď takéto opatrenia prispievajú k rozvoju základnej siete alebo prepojeniu koridorov základnej siete, alebo keď takéto opatrenia prispievajú k zavádzaniu ERTMS na hlavných trasách koridorov železničnej nákladnej dopravy podľa prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 913/2010 až do stropu 5 % finančného krytia pre sektor dopravy podľa článku 5 tohto nariadenia;

štúdie na projekty spoločného záujmu ako sú vymedzené v článku 8 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

štúdie na cezhraničné prioritné projekty ako sú vymedzené v prílohe III k rozhodnutiu Európskeho parlamentu a Rady č. 661/2010/EÚ ( 3 );

opatrenia podporujúce projekty spoločného záujmu ako sú vymedzené v článku 8 ods. 1 písm. a), d) a e) nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

opatrenia, ktorými sa realizuje dopravná infraštruktúra v uzloch základnej siete vrátane mestských uzlov ako sú vymedzené v článku 41 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

opatrenia podporujúce systémy telematických aplikácií v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

opatrenia podporujúce služby nákladnej dopravy v súlade s článkom 32 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

opatrenia na zníženie hluku zo železničnej nákladnej dopravy, a to aj úpravou existujúcich koľajových vozidiel, okrem iného v spolupráci so železničným sektorom;

opatrenia na podporu programu;

opatrenia, ktorými sa realizuje bezpečná a zabezpečená infraštruktúra v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

opatrenia podporujúce námorné diaľnice podľa článku 21 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

▼M6

opatrenia na prispôsobenie dopravnej infraštruktúry na účely bezpečnosti a kontrol na vonkajších hraniciach.

▼B

Opatrenia súvisiace s dopravou, ktoré zahŕňajú cezhraničný úsek alebo časť takéhoto úseku, sú oprávnené získať finančnú pomoc Únie, len ak existuje písomná dohoda medzi dotknutými členskými štátmi alebo dotknutými členskými štátmi a tretími krajinami týkajúca sa dokončenia cezhraničného úseku.

V sektore energetiky sú všetky opatrenia, ktorými sa realizujú tie projekty spoločného záujmu, ktoré sa týkajú prioritných koridorov a oblastí uvedených v časti II prílohy k tomuto nariadeniu a ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 14 nariadenia (EÚ) č. 347/2013, ako aj činnosti na podporu programu, sú oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme finančných nástrojov, obstarávaní a grantov podľa tohto nariadenia.

S cieľom umožniť najefektívnejšie využitie rozpočtu Únie na posilnenie multiplikačného efektu finančnej pomoci Únie a vždy, keď je to vhodné, poskytne Komisia finančnú pomoc prioritne vo forme finančných nástrojov, a to v závislosti od odozvy na trhu a pri dodržaní stropu pre použitie finančných nástrojov v súlade s článkom 14 ods. 2 a článkom 21 ods. 4.

▼M3

V sektore telekomunikácií sú oprávnenými na získanie finančnej pomoci Únie podľa tohto nariadenia všetky opatrenia, ktorými sa realizujú projekty spoločného záujmu, a opatrenia na podporu programu stanovené v nariadení (EÚ) č. 283/2014 a spĺňajúce kritériá oprávnenosti a/alebo podmienky stanovené na základe uvedeného nariadenia, a to takto:

generické služby, platformy základných služieb a opatrenia na podporu programu sa financujú prostredníctvom grantov a/alebo obstarávania;

opatrenia v oblasti širokopásmových sietí sa financujú prostredníctvom finančných nástrojov;

opatrenia v oblasti poskytovania miestneho bezdrôtového pripojenia, ktoré je bezplatné a bez diskriminačných podmienok, v miestnych spoločenstvách sa financujú prostredníctvom grantov alebo iných foriem finančnej pomoci nezahrňujúcich finančné nástroje.

▼B

Opatrenia so synergiami medzi sektormi, ktoré prispievajú k projektom spoločného záujmu oprávneným na základe aspoň dvoch nariadení uvedených v článku 2 ods. 1, sú oprávnené na získanie finančnej pomoci na základe tohto nariadenia na účely multisektorových výziev na predkladanie návrhov podľa článku 17 ods. 7 len vtedy, ak možno prvky a náklady takéhoto opatrenia jasne oddeliť podľa sektorov v zmysle odsekov 2, 3 a 4 tohto článku.

KAPITOLA III

Granty

Článok 8

Formy grantov a oprávnené náklady

Granty podľa tohto nariadenia môžu nadobúdať formy uvedené v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

V pracovných programoch uvedených v článku 17 tohto nariadenia sa ustanovia formy grantov, ktoré sa môžu používať na financovanie príslušných opatrení.

Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012, môžu byť výdavky na opatrenia vyplývajúce z projektov začlenených do prvého viacročného programu a ročných pracovných programov oprávnené od 1. januára 2014.

Oprávnené môžu byť len výdavky, ktoré vznikli v členských štátoch s výnimkou prípadov, keď sa projekt spoločného záujmu týka územia jednej alebo viacerých tretích krajín a keď je opatrenie nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov daného projektu.

Náklady na zariadenia a infraštruktúru, s ktorými príjemca zaobchádza ako s kapitálovými nákladmi, môžu byť oprávnené až do svojej plnej výšky.

Výdavky súvisiace s environmentálnymi štúdiami o ochrane životného prostredia a o súlade s príslušným právom Únie môžu byť oprávnené.

Výdavky súvisiace s kúpou pozemkov nepredstavujú oprávnené náklady s výnimkou finančných prostriedkov presunutých z Kohézneho fondu v sektore dopravy v súlade s nariadením,ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde.

Oprávnené náklady zahŕňajú daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v súlade s článkom 126 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Pokiaľ ide o 11 305 500 000 EUR presunutých z Kohézneho fondu, ktoré sa majú použiť v členských štátoch oprávnených na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, pravidlá oprávnenosti týkajúce sa DPH sú tie, ktoré sa uplatňujú na Kohézny fond uvedený v nariadení, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde.

Pravidlá oprávnenosti nákladov, ktoré vznikli príjemcom, sa primerane vzťahujú aj na náklady, ktoré vznikli implementačným subjektom.

Článok 9

Podmienky účasti

Návrhy predkladá jeden alebo viac členských štátov alebo po dohode s príslušnými členskými štátmi medzinárodné organizácie, spoločné podniky alebo verejné alebo súkromné podniky či subjekty zriadené v členských štátoch.

▼M3

1a.

Na základe oprávnenej potreby zabrániť neprimeranému administratívnemu zaťaženiu, a to najmä v prípade grantov s nízkou hodnotou v zmysle článku 185 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012 môžu členské štáty uvedené v odseku 1 tohto článku vyjadriť súhlas s kategóriou návrhov v rámci pracovných programov prijatých podľa článku 17 tohto nariadenia bez uvedenia jednotlivých žiadateľov. Takýmto súhlasom sa odstráni potreba, aby členské štáty schvaľovali každú jednotlivú žiadosť.

▼B

Návrhy môžu predkladať subjekty, ktoré nemajú právnu subjektivitu podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov za podmienky, že ich zástupcovia majú právomoc prevziať právne záväzky v ich mene a poskytnúť záruku na ochranu finančných záujmov Únie rovnocennú záruke poskytovanej právnickými osobami.

Návrhy predložené fyzickými osobami nie sú oprávnené.

Tretie krajiny a subjekty zriadené v tretích krajinách sa môžu podieľať na opatreniach prispievajúcich k projektom spoločného záujmu, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov daného projektu spoločného záujmu a ak je ich účasť riadne odôvodnená.

Nesmú získavať finančnú pomoc na základe tohto nariadenia okrem prípadov, keď je to nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov daného projektu spoločného záujmu.

Viacročné a ročné pracovné programy uvedené v článku 17 môžu obsahovať dodatočné špecifické pravidlá týkajúce sa podávania návrhov.

Článok 10

Miery financovania

Okrem prípadov uvedených v nariadení (EÚ) č. 966/2012 sa návrhy vyberajú na základe výzvy na predkladanie návrhov založených na pracovných programoch uvedených v článku 17 tohto nariadenia.

V sektore dopravy suma finančnej pomoci Únie neprekročí:

v prípade grantov na štúdie 50 % oprávnených nákladov;

v prípade grantov na stavebné práce týkajúce sa:

železničných sietí a cestných sietí v prípade členských štátov, ktoré na svojom území nemajú železničnú sieť, alebo v prípade členského štátu alebo jeho časti s izolovanou sieťou bez diaľkovej železničnej nákladnej dopravy: 20 % oprávnených nákladov; miera financovania sa môže zvýšiť maximálne na 30 % pre opatrenia zamerané na úzke miesta a na 40 % pre opatrenia súvisiace s cezhraničnými úsekmi a opatrenia zlepšujúce interoperabilitu železníc;

ii)

v prípade vnútrozemských vodných ciest: 20 % oprávnených nákladov; miera financovania sa môže zvýšiť maximálne na 40 % pre opatrenia zamerané na úzke miesta a maximálne na 40 % pre opatrenia súvisiace s cezhraničnými úsekmi;

iii)

v prípade vnútrozemskej dopravy prepojenia na multimodálne logistické platformy a ich rozvoj vrátane prepojení na vnútrozemské a námorné prístavy a letiská, ako aj rozvoj prístavov: 20 % oprávnených nákladov;

iv)

v prípade opatrení na zníženie hluku zo železničnej nákladnej dopravy, a to aj úpravou existujúcich koľajových vozidiel: 20 % oprávnených nákladov do súhrnného stropu vo výške 1 % rozpočtových prostriedkov podľa článku 5 ods. 1 písm. a);

v prípade lepšej dostupnosti dopravnej infraštruktúry pre osoby so zdravotným postihnutím: 30 % oprávnených nákladov na adaptačné práce, ktoré v žiadnom prípade neprekročia 10 % celkových oprávnených nákladov na práce;

vi)

v prípade opatrení na podporu nových technológií a inovácií pre všetky druhy dopravy: 20 % oprávnených nákladov;

vii)

v prípade opatrení na podporu cezhraničných cestných úsekov: 10 % oprávnených nákladov;

v prípade grantov na systémy a služby telematických aplikácií:

v prípade pozemných komponentov ERTMS, systému SESAR, RIS a VTMIS: 50 % oprávnených nákladov;

ii)

v prípade pozemných komponentov ITS pre sektor cestnej dopravy: 20 % oprávnených nákladov;

iii)

v prípade palubných komponentov ERTMS: 50 % oprávnených nákladov;

iv)

v prípade palubných komponentov systému SESAR, RIS, VTMIS a ITS pre sektor cestnej dopravy: 20 % oprávnených nákladov do súhrnného stropu vo výške 5 % rozpočtových zdrojov uvedených v článku 5 ods. 1 písm. a);

v prípade opatrení na podporu rozvoja námorných diaľnic: 30 % oprávnených nákladov.

Komisia vytvorí podmienky priaznivé pre tvorbu projektov zahŕňajúcich námorné diaľnice s tretími krajinami;

vi)

v prípade iných systémov telematických aplikácií, ako sú tie, ktoré sú uvedené v bodoch i) až iv) vyššie, služieb nákladnej dopravy a bezpečných parkovísk na základnej cestnej sieti: 20 % oprávnených nákladov.

V sektore energetiky objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % oprávnených nákladov na štúdie a/alebo stavebné práce. Miera financovania sa môže zvýšiť maximálne na 75 % pri opatreniach, ktoré vychádzajú z dokumentov uvedených v článku 14 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 347/2013 a ktoré poskytujú vysokú úroveň regionálnej bezpečnosti zásobovania alebo bezpečnosti zásobovania v celej Únii, posilňujú solidaritu Únie alebo predstavujú vysoko inovačné riešenia.

V sektore telekomunikácií suma finančnej pomoci Únie neprekročí:

v prípade opatrení v oblasti generických služieb: 75 % oprávnených nákladov;

v prípade horizontálnych opatrení vrátane mapovania infraštruktúry, partnerských programov (twinning) a technickej pomoci: 75 % oprávnených nákladov.

Základné služby sa zvyčajne financujú na základe obstarávania. Vo výnimočných prípadoch sa môžu financovať z grantu pokrývajúceho až 100 % oprávnených nákladov bez toho, aby bola dotknutá zásada spolufinancovania.

▼M3

Opatrenia v oblasti poskytovania miestneho bezdrôtového pripojenia, ktoré je bezplatné a bez diskriminačných podmienok, v miestnych spoločenstvách sa financujú z finančnej pomoci Únie, ktorá pokrýva až 100 % oprávnených nákladov, bez toho, aby tým bola dotknutá zásada spolufinancovania.

▼B

Miery financovania možno zvýšiť až o 10 percentuálnych bodov nad percentuálne hodnoty podľa odsekov 2, 3 a 4 v prípade opatrení so synergiami medzi najmenej dvoma sektormi, na ktoré sa vzťahuje NPE. Toto zvýšenie by sa nemalo uplatňovať na miery spolufinancovania uvedené v článku 11.

Objem finančnej pomoci, ktorá sa má udeliť vybraným opatreniam, sa bude upravovať na základe analýzy nákladov a prínosov pre každý projekt, dostupnosti rozpočtových zdrojov Únie a potreby maximalizovať pákový efekt financovania Únie.

Článok 11

Špecifické výzvy v súvislosti s finančnými prostriedkami prevedenými z Kohézneho fondu v oblasti dopravy

Pokiaľ ide o 11 305 500 000 EUR prevedených z Kohézneho fondu, ktoré sa majú použiť výhradne v členských štátoch oprávnených na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, predložia sa osobitné výzvy na predkladanie projektov na realizáciu základnej siete alebo projektov a horizontálnych priorít stanovených v časti I prílohy I výhradne v členských štátoch oprávnených na prostriedky z Kohézneho fondu.

Na takéto osobitné výzvy sa vzťahujú pravidlá platné podľa tohto nariadenia pre sektor dopravy. Do 31. decembra 2016 musí výber projektov oprávnených na financovanie rešpektovať národné prideľovanie prostriedkov z Kohézneho fondu. S účinnosťou od 1. januára 2017 budú zdroje presunuté do NPE, ktoré neboli zaviazané na projekt dopravnej infraštruktúry, dané k dispozícii všetkým členským štátom oprávneným na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu s cieľom financovania projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s týmto nariadením.

S cieľom podporiť členské štáty oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, ktoré môžu mať ťažkosti s prípravou projektov, ktoré sú dostatočne pripravené a/alebo kvalitné, a ktoré majú dostatočnú pridanú hodnotu pre Úniu, sa osobitný dôraz kladie na činnosti na podporu programov v rámci NPE, ktoré sú zamerané na posilnenie inštitucionálnej kapacity a efektivity verejnej správy a verejných služieb súvisiacich s rozvojom a realizáciou projektov uvedených v časti I prílohy 1. S cieľom zabezpečiť čo najväčšiu mieru čerpania presunutých finančných prostriedkov vo všetkých členských štátoch oprávnených na prostriedky z Kohézneho fondu môže Komisia organizovať dodatočné výzvy.

Sumu 11 305 500 000 EUR presunutú z Kohézneho fondu možno použiť s cieľom viazať rozpočtové zdroje na finančné nástroje podľa tohto nariadenia len počnúc 1. januárom 2017. Od tohto dátumu možno sumu 11 305 500 000 EUR presunutú z Kohézneho fondu použiť s cieľom viazať rozpočtové zdroje na projekty, pre ktoré už poverené subjekty prijali zmluvné záväzky.

Bez ohľadu na článok 10 v prípade sumy 11 305 500 000 EUR presunutej z Kohézneho fondu, ktorá sa má použiť výhradne v členských štátoch oprávnených na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, maximálne miery financovania sú tie, ktoré sa uplatňujú na Kohézny fond ako sa uvádza v nariadení, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde pre:

opatrenia v prípade grantov na štúdie;

opatrenia v prípade grantov na stavebné práce:

železnice a vnútrozemské vodné cesty;

ii)

opatrenia na podporu cezhraničných cestných úsekov a – v prípade členských štátov, ktoré nemajú železničnú sieť – cestnej siete TEN-T;

iii)

opatrenia v prípade vnútrozemskej dopravy prepojenia na multimodálne logistické platformy vrátane prepojení na vnútrozemské a námorné prístavy a letiská a ich rozvoj, a to vrátane automatických zariadení na zmenu rozchodu, a rozvoj prístavov vrátane kapacít na lámanie ľadu, ako aj prepojovacích bodov, pričom osobitná pozornosť sa venuje železničným spojeniam s výnimkou členských štátov bez železničnej siete;

opatrenia v prípade grantov na systémy a služby telematických aplikácií:

ERTMS, RIS a VTMIS, systému SESAR a ITS pre sektor cestnej dopravy;

ii)

iné systémy telematických aplikácií;

iii)

opatrenia na podporu rozvoja námorných diaľnic;

opatrenia v prípade grantov na podporu nových technológií a inovácií pre všetky druhy dopravy.

Článok 12

Zrušenie, zníženie, pozastavenie a ukončenie grantu

S výnimkou riadne odôvodnených prípadov Komisia zruší poskytnutú finančnej pomoci štúdiám, ktoré sa nezačali realizovať do jedného roku od dátumu začatia stanoveného v podmienkach platných pre poskytnutie pomoci alebo do dvoch rokov po tomto dátume pre všetky ostatné opatrenia, ktoré sú oprávnené získať finančnú pomoc podľa tohto nariadenia.

Komisia môže pozastaviť, znížiť, vymáhať alebo ukončiť finančnú pomoc v súlade s podmienkami ustanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 alebo po posúdení dosiahnutého pokroku projektu, a to predovšetkým v prípade výrazných oneskorení v realizácii opatrenia.

Komisia môže požiadať o úplné alebo čiastočné vrátenie poskytnutej finančnej pomoci, ak v priebehu dvoch rokov od konečného dátumu stanoveného v podmienkach platných pre poskytnutie pomoci, nebola dokončená realizácia opatrenia, ktoré získalo finančnú pomoc.

Pred tým, ako Komisia príjme akékoľvek rozhodnutie podľa odsekov 1, 2 a 3 tohto článku, dôkladne preskúma daný prípad v koordinácii so subjektami uvedenými v článku 6 ods. 3 a informuje dotknutých príjemcov tak, aby mohli predložiť svoje stanoviská v primeranej lehote. Po strednodobom hodnotení Komisia oznámi Európskemu parlamentu a Rade všetky rozhodnutia prijaté počas prijímania ročných pracovných programov podľa článku 17.

KAPITOLA IV

Obstarávanie

Článok 13

Obstarávanie

V postupoch verejného obstarávania, ktoré vykonáva Komisia alebo jeden zo subjektov uvedených v článku 6 ods. 3 vo vlastnom mene alebo spoločne s členskými štátmi sa môžu:

stanoviť osobitné podmienky, napríklad miesto výkonu obstarávaných činností, ak sú takéto podmienky riadne odôvodnené cieľmi opatrení a za predpokladu, že takéto podmienky neporušujú zásady verejného obstarávania Únie a členských štátov;

povoliť zadanie viacerých zákaziek v rámci toho istého postupu („využitie viacerých zdrojov“).

Odsek 1 sa môže uplatňovať aj na postupy obstarávania vykonávané príjemcami grantov, ak je to riadne odôvodnené a vyžaduje si to realizácia opatrení.

KAPITOLA V

Finančné nástroje

Článok 14

Typy finančných nástrojov

▼M3

Finančné nástroje vytvorené v súlade s hlavou VIII nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa môžu využívať na uľahčenie prístupu k finančným prostriedkom pre subjekty realizujúce opatrenia, ktoré prispievajú k projektom spoločného záujmu vymedzeným v nariadeniach (EÚ) č. 1315/2013, (EÚ) č. 347/2013 a (EÚ) č. 283/2014 a k dosiahnutiu ich cieľov. Uvedené finančné nástroje sú založené na ex ante hodnoteniach nedokonalostí trhu alebo suboptimálnych investičných situácií a investičných potrieb. Hlavné podmienky a postupy týkajúce sa jednotlivých finančných nástrojov sú tie, ktoré sú stanovené v časti III prílohy I k tomuto nariadeniu.

▼M2

Celkový príspevok z rozpočtu Únie na finančné nástroje nepresiahne 8,4 % celkového finančného krytia NPE uvedeného v článku 5 ods. 1.

▼B

Všetky finančné nástroje zriadené podľa nariadenia (ES) č. 680/2007 a nástroj na rozdelenie rizika pre projektové dlhopisy zriadené podľa rozhodnutia č. 1639/2006/ES sa v prípade, že je to uplatniteľné, môžu na základe predchádzajúceho hodnotenia zlúčiť spolu s nástrojmi podľa tohto nariadenia.

Zlúčenie projektových dlhopisov podlieha predbežnej správe, ktorá sa vypracuje v druhej polovici roka 2013, ako sa ustanovuje v nariadení (ES) č. 680/2007 a v rozhodnutí č. 1639/2006/ES. Iniciatíva projektových dlhopisov sa začína postupne realizovať počas rokov 2014 a 2015 do výšky stropu 230 000 000 EUR. Plná realizácia iniciatívy závisí od nezávislého hodnotenia v plnom rozsahu, ktoré sa vykoná v roku 2015, ako sa ustanovuje v nariadení (ES) č. 680/2007 a v rozhodnutí č. 1639/2006/ES. Komisia na základe tohto hodnotenia a na základe zohľadnenia všetkých možností posúdi navrhnutie vhodných regulačných zmien vrátane legislatívnych zmien, a to najmä vtedy, keď sa ukáže, že predpokladaná odozva na trhu nie je uspokojivá, alebo keď sa objavia dostatočne dlhodobo dostupné alternatívne zdroje dlhodobého dlhového financovania.

Použiť sa môžu tieto finančné nástroje:

kapitálové nástroje, napríklad investičné fondy zamerané na poskytovanie rizikového kapitálu na opatrenia prispievajúce k projektom spoločného záujmu;

úvery a/alebo záruky, ktorých poskytovanie sa uľahčuje pomocou nástrojov na zdieľanie rizika, vrátane podporného úverového mechanizmu pre projektové dlhopisy, ktoré slúžia na zaistenie individuálnych projektov alebo portfólií projektov a ktoré vydala finančná inštitúcia zo svojich vlastných zdrojov s príspevkom Únie na tvorbu rezerv a/alebo alokáciu kapitálu.

▼M4

Odchylne od článku 140 ods. 6 druhého a tretieho pododseku nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, príjmy a vrátené platby z finančných nástrojov zriadených podľa tohto nariadenia a z finančných nástrojov zriadených podľa nariadenie (ES) č. 680/2007, ktoré sa zlúčili s finančnými nástrojmi zriadenými podľa tohto nariadenia v súlade s odsekom 3 tohto článku a to do výšky 125 000 000 EUR, sa považujú za vnútorné pripísané príjmy v zmysle článku 21 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 pre Európsky fond pre strategické investície zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 ( 4 ).

Odchylne od článku 140 ods. 6 druhého a tretieho pododseku nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, príjmy a vrátené platby z Európskeho fondu 2020 pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúry (ďalej len „fond Marguerite“) zriadeného podľa nariadenia (ES) č. 680/2007 sa do výšky 25 000 000 EUR považujú za vnútorné pripísané príjmy v zmysle článku 21 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 pre Európsky fond pre strategické investície zriadený nariadením (EÚ) 2015/1017.

▼B

Článok 15

Podmienky poskytovania finančnej pomoci prostredníctvom finančných nástrojov

Opatrenia podporované prostredníctvom finančných nástrojov sa vyberajú na základe pripravenosti, pričom sa zohľadňuje sektorová diverzifikácia v súlade s článkami 3 a 4, ako aj geografická rovnováha v členských štátoch. Opatrenia spĺňajú tieto kritériá:

majú európsku pridanú hodnotu;

zodpovedajú cieľom stratégie Európa 2020;

prinášajú pákový efekt, pokiaľ ide o podporu Únie, čo znamená, že ich cieľom je mobilizovať celkové investície prevyšujúce veľkosť príspevku Únie podľa vopred definovaných ukazovateľov.

Únia, ktorýkoľvek členský štát a iní investori môžu poskytovať finančnú pomoc navyše príspevkov získaných použitím finančných nástrojov pod podmienkou, že Komisia súhlasí so všetkými zmenami kritérií oprávnenosti opatrení a/alebo investičnej stratégie príslušného nástroja, ktoré môžu byť potrebné z dôvodu dodatočných príspevkov.

Cieľom finančných nástrojov je zvýšiť multiplikačný efekt výdavkov Únie pritiahnutím dodatočných zdrojov od súkromných investorov. Finančné nástroje môžu vytvárať akceptovateľné výnosy potrebné na dosiahnutie cieľov ostatných partnerov alebo investorov, pričom ich cieľom je zároveň zachovať hodnotu aktív poskytnutých prostredníctvom rozpočtu Únie.

Finančné nástroje podľa tohto nariadenia sa môžu kombinovať s grantmi financovanými z rozpočtu Únie.

Komisia môže v pracovných programoch uvedených v článku 17 stanoviť dodatočné podmienky v súlade so špecifickými potrebami sektorov dopravy, telekomunikácií a energetiky.

Článok 16

Opatrenia v tretích krajinách

Opatrenia v tretích krajinách sa môžu podporovať prostredníctvom finančných nástrojov, ak sú takéto opatrenia potrebné na realizáciu projektu spoločného záujmu.

▼M5

KAPITOLA Va

Kombinované financovanie

Článok 16a

Mechanizmy kombinovaného financovania v rámci NPE

Mechanizmy kombinovaného financovania v rámci NPE sa v súlade s článkom 159 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU, Euratom) 2018/1046 ( 5 ) môžu podľa tohto nariadenia vytvoriť pre jeden sektor alebo viacero sektorov NPE. Všetky akcie prispievajúce k projektom spoločného záujmu sú oprávnené získať finančnú pomoc prostredníctvom operácií kombinovaného financovania.

Mechanizmy kombinovaného financovania v rámci NPE sa vykonávajú v súlade s článkom 6 ods. 3

Celkový príspevok z rozpočtu Únie na mechanizmy kombinovaného financovania v rámci NPE nesmie presiahnuť 10 % celkového finančného krytia NPE uvedeného v článku 5 ods. 1

Okrem finančného limitu stanoveného v prvom pododseku nesmie v sektore dopravy celkový príspevok z rozpočtu Únie na mechanizmy kombinovaného financovania v rámci NPE prekročiť 500 000 000 EUR.

Ak sa 10 % celkového finančného krytia na vykonávanie NPE uvedeného v článku 5 ods. 1 nevyužije naplno na mechanizmy kombinovaného financovania v rámci NPE a/alebo finančné nástroje, zvyšná suma sa sprístupní a prerozdelí v prospech tohto finančného krytia.

Suma 11 305 500 000 EUR presunutá z Kohézneho fondu, uvedená v článku 5 ods. 1 písm. a), sa nesmie použiť s cieľom viazať rozpočtové zdroje na mechanizmy kombinovaného financovania v rámci NPE.

Podpora poskytovaná z mechanizmu kombinovaného financovania v rámci NPE vo forme grantov a finančných nástrojov musí spĺňať kritériá oprávnenosti a podmienky finančnej pomoci stanovené v článku 7. Objem finančnej pomoci, ktorá sa má udeliť na operácie kombinovaného financovania podporované prostredníctvom mechanizmu kombinovaného financovania v rámci NPE, sa upraví na základe analýzy nákladov a prínosov, dostupnosti rozpočtových prostriedkov Únie a potreby maximalizovať pákový efekt financovania Únie. Objem žiadneho poskytnutého grantu nesmie prekročiť miery financovania stanovené v článku 10.

Komisia preskúma v spolupráci s Európskou investičnou bankou (ďalej len „EIB“) možnosť, na základe ktorej by EIB systematicky poskytovala záruky za prvotné straty v súvislosti s mechanizmami kombinovaného financovania v rámci NPE s cieľom umožniť a uľahčiť doplnkovosť a účasť súkromných spoluinvestorov v sektore dopravy.

Únia, členské štáty a iní investori môžu prispievať do mechanizmov kombinovaného financovania v rámci NPE pod podmienkou, že Komisia súhlasí so špecifikáciami kritérií oprávnenosti operácií kombinovaného financovania a/alebo investičnej stratégie mechanizmu kombinovaného financovania v rámci NPE, ktoré môžu byť potrebné z dôvodu dodatočných príspevkov a v záujme splnenia požiadaviek tohto nariadenia pri realizácii projektov spoločného záujmu. Uvedené dodatočné prostriedky plní Komisia v súlade s článkom 6 ods. 3

Operácie kombinovaného financovania podporované prostredníctvom mechanizmu kombinovaného financovania v rámci NPE sa vyberajú na základe pripravenosti, pričom sa zohľadňuje sektorová diverzifikácia v súlade s článkami 3 a 4, ako aj geografická rovnováha v členských štátoch. Uvedené operácie musia spĺňať tieto kritériá:

majú európsku pridanú hodnotu;

zodpovedajú cieľom stratégie Európa 2020.

podľa možností prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy a prispôsobovaniu sa tejto zmene.

Mechanizmy kombinovaného financovania v rámci NPE sa sprístupňujú a výber operácií kombinovaného financovania vychádza z výberových kritérií a kritérií na vyhodnotenie ponúk stanovených vo viacročných a ročných programoch prijatých podľa článku 17.

10.

Operácie kombinovaného financovania v tretích krajinách sa môžu podporovať prostredníctvom mechanizmu kombinovaného financovania v rámci NPE, ak sú takéto opatrenia potrebné na realizáciu projektu spoločného záujmu.

▼B

KAPITOLA VI

Tvorba programov, realizácia a kontrola

Článok 17

Viacročné a/alebo ročné pracovné programy

Komisia prijíma prostredníctvom vykonávacích aktov viacročné a ročné pracovné programy pre každý sektor dopravy, telekomunikácií a energetiky. Komisia môže prijímať aj viacročné a ročné pracovné programy, ktoré sa týkajú viac ako jedného sektora. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 2.

▼M6

Komisia preskúma viacročné pracovné programy aspoň v polovici trvania. V sektore dopravy preskúma viacročný pracovný program s cieľom upraviť ho vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie. Komisia v prípade potreby prijme vykonávacie akty, ktorými upraví viacročný pracovný program. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 2.

▼B

Komisia prijme viacročné pracovné programy v sektore dopravy pre projekty spoločného záujmu uvedené v časti I prílohy I.

▼M5

Výška finančného krytia sa pohybuje v rozsahu od 80 % do 95 % rozpočtových prostriedkov uvedených v článku 5 ods. 1 písm. a).

▼B

Projekty uvedené v časti I prílohy I nie sú pre členské štáty z hľadiska programových rozhodnutí záväzné. Rozhodnutie o realizácii týchto projektov je v právomoci členských štátov a závisí od kapacít financovania z verejných zdrojov a od sociálno-ekonomickej životaschopnosti týchto projektov v súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013.

Komisia prijme ročné pracovné programy v sektoroch dopravy, telekomunikácií a energetiky pre projekty spoločného záujmu, ktoré nie sú súčasťou viacročných pracovných programov.

▼M3

Komisia pri prijímaní viacročných a sektorových ročných pracovných programov určí podmienky účasti a kritériá na vyhodnotenie ponúk v súlade s cieľmi a prioritami stanovenými v článkoch 3 a 4 tohto nariadenia a v nariadeniach (EÚ) č. 1315/2013, (EÚ) č. 347/2013 a (EÚ) č. 283/2014. Pri určovaní kritérií na vyhodnotenie ponúk Komisia zohľadní všeobecné usmernenia stanovené v časti V prílohy I k tomuto nariadeniu.

▼M6

5a.

V sektore dopravy sú opatrenia uvedené v článku 7 ods. 2 písm. m) prioritou ročného pracovného programu prijatého 28. marca 2019 alebo po tomto dátume.

▼B

Pokiaľ ide o sektor energetiky, v prvých dvoch ročných pracovných programoch sa prioritne zohľadnia projekty spoločného záujmu a súvisiace opatrenia zamerané na odstránenie energetickej izolácie a úzkych miest, ako aj na dokončenie vnútorného trhu s energiou.

Pracovné programy sa koordinujú tak, aby sa využila synergia medzi sektormi dopravy, energetiky a telekomunikácií, predovšetkým v takých oblastiach ako inteligentné energetické siete, elektrická mobilita, inteligentné a udržateľné dopravné systémy, spoločné práva voľného priechodu alebo prepájanie infraštruktúr. Komisia prijme aspoň jednu viacsektorovú výzvu na predkladanie návrhov pre opatrenia oprávnené podľa článku 7 ods. 5, pričom finančné sumy pridelené pre každý sektor sú úmerné podielu každého sektora na oprávnených nákladoch týchto opatrení vybraných na financovanie v rámci NPE.

Článok 18

Udelenie finančnej pomoci Únie

Po každej výzve na predkladanie návrhov na základe viacročného pracovného programu alebo ročného pracovného programu ako sa uvádza v článku 17 Komisia, konajúc v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25, rozhodne o sume finančnej pomoci, ktorá sa udelí vybraným projektom alebo častiam projektov. Komisia stanoví podmienky a spôsoby ich realizácie.

Komisia informuje príjemcov a príslušné členské štáty o každej udelenej finančnej pomoci.

Článok 19

Ročné splátky

Komisia môže rozdeliť viazané rozpočtové prostriedky na ročné splátky. V takom prípade Komisia viaže ročné splátky tak, že berie do úvahy pokrok v realizácii opatrení, ktorým sa poskytuje finančná pomoc, ich odhadované potreby a dostupné rozpočtové prostriedky.

Komisia oznamuje príjemcom grantov, príslušným členským štátom a – ak sa to vzťahuje na finančné nástroje – dotknutým finančným inštitúciám orientačný harmonogram týkajúci sa viazania jednotlivých ročných splátok.

Článok 20

Prenos ročných rozpočtových prostriedkov

Rozpočtové prostriedky, ktoré sa nepoužili do konca rozpočtového roka, pre ktorý boli zahrnuté do rozpočtu, sa prenášajú v súlade s nariadením (EÚ). č. 966/2012.

Článok 21

Delegované akty

Komisia je v prípade schválenia príslušným členským štátom/príslušnými členskými štátmi podľa článku 172 druhého odseku ZFEÚ splnomocnená v súlade s článkom 26 tohto nariadenia prijímať delegované akty týkajúce sa úpravy časti I prílohy I k tomuto nariadeniu, aby sa zohľadnili meniace sa priority financovania v transeurópskych sieťach a zmeny týkajúce sa projektov spoločného záujmu uvedených v nariadení (EÚ) č. 1315/2013. Pri zmene časti I prílohy I k tomuto nariadeniu Komisia zabezpečí:

že projekty spoločného záujmu v súlade s nariadením (EÚ) č. 1315/2013 sa pravdepodobne zrealizujú v úplnom alebo čiastočnom rozsahu v rámci viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020;

aby boli úpravy v súlade s kritériami oprávnenosti stanovenými v článku 7 tohto nariadenia;

pokiaľ ide o časť I prílohy I k tomuto nariadeniu, aby všetky oddiely obsahovali projekty týkajúce sa infraštruktúry, ktorých realizácia si bude vyžadovať ich zaradenie do viacročného pracovného programu podľa článku 17 ods. 3 tohto nariadenia, a to bezo zmeny smerovania koridorov základnej siete.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 26 tohto nariadenia prijímať delegované akty, ktorými upraví hlavné podmienky a postupy ustanovené v časti III prílohy I k tomuto nariadeniu, ktorým sa upravuje príspevok Únie v súvislosti s každým finančným nástrojom zriadeným v rámci dlhového rámca a kapitálového rámca ustanovených v časti III prílohy I k tomuto nariadeniu, a to v súlade s výsledkami predbežnej správy a nezávislého hodnotenia pilotnej fázy iniciatívy projektových dlhopisov v rámci stratégie Európa 2020 v plnom rozsahu, ktorá bola ustanovená podľa rozhodnutia č. 1639/2006/ES a nariadenia (ES) č. 680/2007, a ktorými zohľadní meniace sa trhové podmienky s cieľom optimalizovať navrhovanie a implementáciu finančných nástrojov podľa tohto nariadenia.

Komisia pri zmene časti III prílohy I k tomuto nariadeniu v prípadoch stanovených v prvom pododseku vždy zabezpečí, že:

zmeny sa vykonajú v súlade s požiadavkami stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012, vrátane hodnotenia ex ante uvedeného v článku 140 ods. 2 písm. f); a

zmeny sa obmedzia na:

úpravu prahu dlhového financovania prostredníctvom podriadeného dlhu, ako sa uvádza v bode I.1 písm. a) a bode I.1 písm. b) časti III prílohy I k tomuto nariadeniu, a to v snahe dosiahnuť sektorovú diverzifikáciu a regionálnu rovnováhu v členských štátoch v súlade s článkom 15;

ii)

úpravu prahu nadriadeného financovania dlhu, ako sa uvádza v bode I.1 písm. a) časti III prílohy I k tomuto nariadeniu, s cieľom dosiahnuť sektorovú diverzifikáciu a regionálnu rovnováhu v členských štátoch v súlade s článkom 15;

iii)

kombináciu s inými zdrojmi financovania, ako sa uvádza v bodoch I.3 a II.3 časti III prílohy I;

iv)

výber poverených subjektov, ako sa uvádza v bodoch I.4 a II.4 časti III prílohy I; a

oceňovanie a zdieľanie rizika a výnosov, ako sa uvádza v bodoch I.6 a II.6 časti III prílohy I.

V sektore dopravy a v rámci všeobecných cieľov stanovených v článku 3 a špecifických sektorových cieľov uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 26 prijímať delegované akty podrobne stanovujúce priority financovania, ktoré sa majú v zohľadniť v pracovných programoch uvedených v článku 17 počas trvania NPE pre oprávnené činnosti podľa článku 7 ods. 2. Komisia prijme delegovaný akt do 22. decembra 2014.

▼M2

Komisia je v súlade s článkom 26 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými zvýši strop stanovený v článku 14 ods. 2 až do 10 %, ak sú splnené tieto podmienky:

hodnotenie pilotnej fázy iniciatívy projektových dlhopisov, ktoré sa uskutoční v roku 2015, je pozitívne; a

ii)

využívanie finančných nástrojov v zmysle zmluvných záväzkov týkajúcich sa projektov presiahne 6,5 %.

▼B

Ak sa preukáže, že je potrebné odchýliť sa od alokácie na špecifický cieľ v oblasti dopravy o viac ako päť percentuálnych bodov, Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 26 prijímať delegované akty, ktorými zmení orientačné percentuálne hodnoty stanovené v časti IV prílohy I.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 26 prijímať delegované akty, ktorými upraví zoznam všeobecných usmernení uvedených v časti V prílohy I, ktoré sa majú vziať do úvahy pri určovaní kritérií na vyhodnotenie ponúk s cieľom zohľadniť strednodobé hodnotenie tohto nariadenia v polovici trvania alebo závery vyvodené z jeho uplatňovania. Urobí tak spôsobom zlučiteľným s príslušnými usmerneniami pre jednotlivé sektory.

Článok 22

Zodpovednosť príjemcov a členských štátov

Príjemcovia a členské štáty v rámci príslušnej oblasti svojej zodpovednosti a bez toho, aby boli dotknuté povinnosti príjemcov na základe podmienok, ktoré sa vzťahujú na granty, vynaložia maximálne úsilie na realizáciu projektov spoločného záujmu, ktoré prijímajú finančnú pomoc Únie poskytnutú podľa tohto nariadenia.

Členské štáty v úzkej spolupráci s Komisiou vykonávajú technické monitorovanie a finančnú kontrolu opatrení a potvrdzujú, že výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s projektmi alebo časťami projektov, boli vyplatené, pričom toto vyplatenie prebehlo v súlade s príslušnými pravidlami. Členské štáty môžu požiadať Komisiu o účasť na kontrolách a inšpekciách na mieste.

Členské štáty každoročne informujú Komisiu, ak je to vhodné prostredníctvom interaktívneho geografického a technického informačného systému, o pokroku dosiahnutom pri realizácii projektov spoločného záujmu a investíciách zrealizovaných na tento účel, vrátane výšky podpory použitej na účel dosiahnutia cieľov súvisiacich so zmenou klímy. Komisia na tomto základe zverejňuje a aspoň raz ročne aktualizuje informácie o osobitných projektoch v rámci NPE.

▼M5

Potvrdenie výdavkov uvedené v druhom odseku tohto článku nie je povinné v prípade grantov udelených na základe nariadenia (EÚ) č. 283/2014.

▼M3

Požiadavka každoročne informovať Komisiu uvedená v treťom odseku tohto článku sa neuplatňuje v prípade grantov alebo iných foriem finančnej pomoci udelených podľa článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 283/2014.

▼B

Článok 23

Súlad s politikami a právom Únie

Podľa tohto nariadenia sa financujú len tie opatrenia, ktoré sú v súlade s právom Únie a s jej príslušnými politikami.

Článok 24

Ochrana finančných záujmov Únie

Komisia prijme primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby pri realizácii opatrení financovaných podľa tohto nariadenia boli finančné záujmy Únie chránené uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam účinnými kontrolami a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním nenáležite vyplatených súm a prípadne aj účinnými, primeranými a odrádzajúcimi správnymi a finančnými sankciami.

Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc na základe dokumentov a kontrol na mieste vykonať audit opatrení všetkých príjemcov grantov, implementačných subjektov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorí získali finančné prostriedky Únie na základe tohto nariadenia.

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 ( 6 ) a nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 ( 7 ) aby zistil, či došlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie v súvislosti s dohodou o grante alebo rozhodnutím či zákazkou financovanou na základe tohto nariadenia.

Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, platí, že dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, dohody o grante, rozhodnutia o grante a zákazky, ktoré sú výsledkom vykonávania tohto nariadenia, obsahujú ustanovenia, ktorými sa Komisii, Dvoru audítorov a úradu OLAF výslovne udeľuje právo na vykonávanie takýchto auditov a vyšetrovaní v závislosti od ich príslušných právomocí.

HLAVA II

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 25

Postup výboru

Komisii pomáha koordinačný výbor NPE. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak sa odkazuje sa na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Výbor zabezpečí vypracovanie horizontálneho prehľadu pracovných programov uvedených v článku 17 na účely zabezpečenia ich jednotnosti a určenia, využívania a posudzovania synergií medzi sektormi dopravy, telekomunikácií a energetiky. Snaží sa predovšetkým koordinovať tieto pracovné programy s cieľom umožniť viacsektorové výzvy na predkladanie návrhov.

Článok 26

Vykonávanie delegovania právomoci

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 21 sa Komisii udeľuje na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

Delegovanie právomocí uvedené v článku 21 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

Delegovaný akt prijatý podľa článku 21 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 27

Hodnotenie

Najneskôr do 31. decembra 2017 Komisia v spolupráci s príslušnými členskými štátmi a príjemcami vypracuje hodnotiacu správu, ktorú predloží Európskemu parlamentu a Rade a ktorá sa bude týkať dosahovania cieľov všetkých opatrení (na úrovni výsledkov a vplyvov), efektívnosti využívania zdrojov a európskej pridanej hodnoty NPE, a to s cieľom prijať rozhodnutie o obnovení, zmene alebo pozastavení opatrení. V hodnotení sa overujú aj možnosti zjednodušenia, vnútorná a vonkajšia jednotnosť opatrení, či sú všetky ciele naďalej relevantné, ako aj to, ako prispievajú k prioritám Únie týkajúcim sa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, vrátane ich vplyvu na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Súčasťou hodnotiacej správy je aj posúdenie úspor z rozsahu dosiahnutých Komisiou vo finančnej, technickej a personálnej oblasti pri riadení NPE a prípadne posúdenie celkového počtu projektov, ktoré využívajú synergie medzi sektormi. V tomto posúdení sa preskúma aj možnosť zefektívnenia finančných nástrojov. V hodnotiacej správe sa zohľadnia výsledky hodnotenia dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení.

V rámci NPE sa zohľadní nezávislé hodnotenie iniciatívy projektových dlhopisov v rámci stratégie Európa 2020 v plnom rozsahu, ktoré sa má vykonať v roku 2015. Na základe tohto hodnotenia Komisia a členské štáty posúdia relevantnosť iniciatívy projektových dlhopisov v rámci stratégie Európa 2020 a jej účinnosť pri zväčšovaní objemu investícií do prioritných projektov a zefektívňovaní výdavkov Únie.

Komisia uskutoční hodnotenie ex post v úzkej spolupráci s členskými štátmi a príjemcami podpory. V hodnotení ex post sa preskúma efektívnosť a účinnosť NPE a jeho vplyv na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, ako aj jeho príspevok k prioritám Únie súvisiacim s inteligentným, udržateľným a inkluzívnym rastom a rozsah a výsledky podpory vynaloženej na účel dosiahnutia cieľov súvisiacich so zmenou klímy.

V hodnoteniach sa zohľadní dosiahnutie pokroku hodnoteného vzhľadom na výkonnostné ukazovatele uvedené v článkoch 3 a 4.

Komisia oznámi závery uvedených hodnotení Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Komisia a členské štáty môžu s pomocou ostatných potenciálnych príjemcov uskutočniť hodnotenie metód realizácie projektov, ako aj vplyvu ich realizácie, aby posúdili, či boli dosiahnuté ciele vrátane cieľov ochrany životného prostredia.

Komisia môže požiadať príslušný členský štát, ktorého sa týka projekt spoločného záujmu, aby uskutočnil špecifické hodnotenie opatrení a súvisiacich projektov financovaných na základe tohto nariadenia alebo aby jej prípadne poskytol informácie a pomoc potrebnú na hodnotenie takýchto projektov.

Článok 28

Informovanosť, komunikácia a propagácia

Príjemcovia a prípadne aj dotknuté členské štáty zabezpečia, aby sa pre pomoc poskytnutú na základe tohto nariadenia zabezpečila náležitá propagácia a aby sa v súvislosti s ňou uplatňovala náležitá transparentnosť s cieľom informovať verejnosť o úlohe Únie pri realizácii projektov.

Komisia vykonáva informačné a komunikačné činnosti súvisiace s projektmi a výsledkami NPE. Zdroje pridelené na komunikačné činnosti podľa článku 5 ods. 2 takisto slúžia na pokrytie spoločnej komunikácie politických priorít Únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov uvedených v článku 3.

Článok 29

Zmena nariadenia (EÚ) č. 913/2010

Nariadenie (EÚ) č. 913/2010 sa týmto mení takto:

Príloha k nariadeniu (EÚ) č. 913/2010 sa nahrádza textom prílohy II k tomuto nariadeniu. V dôsledku toho sa na revidované koridory železničnej nákladnej dopravy naďalej vzťahujú ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 913/2010.

Článok 30

Prechodné ustanovenia

Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie alebo úpravu, vrátane celkového alebo čiastočného zrušenia, príslušných projektov, a to až do ich ukončenia, ani finančnej pomoci poskytnutej Komisiou podľa nariadení (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010, alebo iných právnych predpisov, ktoré sa na túto pomoc vzťahujú k 31. decembru 2013 a ktoré sa ďalej na tieto činnosti vzťahujú až do ich ukončenia.

Článok 31

Zrušenie

Bez toho, aby bol dotknutý článok 30 tohto nariadenia sa týmto zrušujú nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 s účinnosťou od 1. januára 2014.

Článok 32

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

PRÍLOHA I

ČASŤ I

ZOZNAM PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÝCH PROJEKTOV ZÁKLADNEJ SIETE V SEKTORE DOPRAVY

1. Horizontálne priority

Inovačné riadenie a služby	Jednotné európske nebo – systém SESAR
Inovačné riadenie a služby	Systémy telematických aplikácií pre cestnú a železničnú dopravu, vnútrozemské vodné cesty a plavidlá (ITS, ERTMS, RIS a VTMIS)
Inovačné riadenie a služby	Prístavy základnej námornej siete, námorné diaľnice a letiská, bezpečná a zabezpečená infraštruktúra
Nové technológie a inovácia	Nové technológie a inovácia v súlade s článkom 33 písm. a) až d) nariadenia (EÚ) č. 1315/2013

2. Koridory základnej siete

Baltsko – jadranský koridor

SMEROVANIE:

Gdynia – Gdańsk – Katowice/Sławków

Gdańsk – Warszawa – Katowice

Katowice – Ostrava – Brno – Wien

Szczecin/Świnoujście – Poznań – Wrocław – Ostrava

Katowice – Žilina – Bratislava – Wien

Wien – Graz – Villach – Udine – Trieste

Udine – Venezia – Padova – Bologna – Ravenna

Graz – Maribor – Ljubljana – Koper/Trieste

PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY VRÁTANE PROJEKTOV:

Gdynia – Katowice	železnica	práce
Gdynia, Gdańsk	prístavy	prepojenie prístavu, (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem
Warszawa – Katowice	železnica	práce
Wroclaw – Poznań – Szczecin/Świnoujście	železnica	práce
Świnoujście, Szczecin	prístav	prepojenia prístavov
Bielsko Biala – Žilina	cesta	práce
Katowice – Ostrava – Brno – Wien a Katowice – Žilina – Bratislava – Wien	železnica	práce, predovšetkým pokiaľ ide o cezhraničné úseky PL – CZ, CZ –AT, PL – SK a SK – AT; trať Brno – Přerov; (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem a prepojení letísk so železnicou
Wien – Graz – Klagenfurt – Udine – Venezia – Ravenna	železnica	čiastočná výstavba nových tratí (tunel na úpätí Semmeringu a železničná trať Koralm), modernizácia železnice; práce prebiehajú; (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem; modernizácia existujúcej dvojkoľajovej trate medzi Udine – Cervignano a Trieste
Graz – Maribor – Pragersko	železnica	štúdie a práce na druhej trati
Trieste, Venezia, Ravenna, Koper	prístavy	prepojenie prístavov; (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem

Koridor Severné more – Baltské more

SMEROVANIE:

Helsinki – Tallinn – Rīga

Ventspils – Rīga

Rīga – Kaunas

Klaipėda – – Kaunas – Vilnius

Kaunas – Warszawa

Hranica s Bieloruskom – Warszawa – Poznań – Frankfurt/Oder – Berlin – Hamburg

Berlin – Magdeburg – Braunschweig – Hannover

Hannover – Bremen – Bremerhaven/Wilhelmshaven

Hannover – Osnabrück – Hengelo – Almelo – Deventer – Utrecht

Utrecht – Amsterdam

Utrecht – Rotterdam – Antwerpen

Hannover – Köln – Antwerpen

PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY VRÁTANE PROJEKTOV:

Helsinki – Tallinn	prístavy, námorné diaľnice	prepojenia prístavov, (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem a ich prepojení, kapacity na lámanie ľadu, námorné diaľnice
Tallinn – Rīga – Kaunas – Warszawa	železnica	(podrobné) štúdie novej plne interoperabilnej trate s UIC rozchodom; práce na novej trati sa majú začať do roku 2020, modernizácia novej trate na území Poľska; prepojenia železníc – letísk/prístavov, terminály železničnej/cestnej dopravy, námorné diaľnice
Ventspils – Rīga	železnica	modernizácia, prepojenia prístavu, námorné diaľnice
Klaipėda – – Kaunas	železnica	modernizácia, prepojenia prístavu, námorné diaľnice
Kaunas – Vilnius	železnica	modernizácia, prepojenia letísk, terminály železničnej/cestnej dopravy
Koridor Via Baltica	cesta	práce na cezhraničných úsekoch (EE, LV, LT, PL)
Hranica s Bieloruskom – Warszawa – Poznań – hranica s Nemeckom	železnica	práce na existujúcej trati, štúdie vysokorýchlostnej železnice
Hranica s Poľskom – Berlin – Hannover – Amsterdam/Rotterdam	železnica	štúdie a modernizácia viacerých úsekov (Amsterdam – Utrecht – Arnhem; Hannover – Berlin)
Wilhelmshaven – Bremerhaven – Bremen	železnica	štúdie a práce
Berlin – Magdeburg – Hannover, Mittellandkanal, západonemecké prieplavy, Rhine, Waal, Noordzeekanaal, IJssel, Twentekanaal	IWW – (vnútrozemské vodné cesty)	štúdie, práce na lepšej splavnosti a modernizácia vodných ciest a plavebných komôr
Plavebné komory v Amsterdame & Amsterdam – Rijnkanaal	IWW – (vnútrozemské vodné cesty)	prebiehajú štúdie o plavebných komorách; prístav: prepojenia (štúdie a práce vrátane modernizácie plavebnej komory Beatrix)

Stredomorský koridor

SMEROVANIE:

Algeciras – Bobadilla –Madrid – Zaragoza – Tarragona

Sevilla – Bobadilla – Murcia

Cartagena – Murcia – Valencia – Tarragona

Tarragona – Barcelona – Perpignan – Marseille/Lyon – Torino – Novara – Milano – Verona – Padova – Venezia – Ravenna/Trieste/Koper - Ljubljana – Budapest

Ljubljana/Rijeka – Zagreb – Budapest – hranica s Ukrajinou

PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY VRÁTANE PROJEKTOV:

Algeciras – Madrid	železnica	prebiehajú štúdie, práce sa majú začať do roku 2015 a ukončiť v roku 2020
Sevilla – Antequera – Granada – Almería – Cartagena – Murcia – Alicante – Valencia	železnica	štúdie a práce
Madrid–Zaragoza–Barcelona	železnica	modernizácia existujúcich tratí (koľajový rozchod, vedľajšie trate, platformy)
Valencia – Tarragona – Barcelona	železnica	výstavba v rokoch 2014 – 2020
Barcelona	prístav	prepojenie železnice s prístavom a letiskom
Barcelona – Perpignan	železnica	cezhraničný úsek, prebiehajú práce, nová trať sa dokončí do roku 2015, modernizácia existujúcej trate (koľajový rozchod, vedľajšie trate, platformy)
Perpignan – Montpellier	železnica	obchvat Nîmes – Montpellier sa má sprevádzkovať do roku 2017, Montpellier – Perpignan do roku 2020
Lyon	železnica	uvoľnenie úzkych miest v Lyone: štúdie a práce
Lyon – Avignon – Marseille	železnica	modernizácia
Lyon – Torino	železnica	cezhraničný úsek, práce na tuneli; štúdie príjazdových ciest a práce na nich
Milano – Brescia	železnica	čiastočná modernizácia a čiastočne nová vysokorýchlostná trať
Brescia – Venezia – Trieste	železnica	práce na viacerých úsekoch sa majú začať do roku 2014 v súčinnosti s modernizačnými opatreniami v prekrývajúcich sa úsekoch ako v rámci baltsko-jadranského koridoru
Milano – Cremona- Mantova – Porto Levante/Venezia – Ravenna/Trieste	IWW – (vnútrozemské vodné cesty)	štúdie a práce
Cremona, Mantova, Venezia, Ravenna, Trieste	vnútrozemské prístavy	prepojenie prístavov, (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem
Trieste – Divača	železnica	prebiehajú štúdie a čiastočná modernizácia; cezhraničný úsek sa má zrealizovať do (po) roku 2020
Koper – Divača – Ljubljana – Pragersko	železnica	štúdie a modernizácia/čiastočne nová trať
Rijeka – Zagreb – Budapest	železnica	štúdie a práce (vrátane výstavby novej trate a druhej trasy medzi Rijekou a hranicou s Maďarskom)
Rijeka	prístav	modernizácia a rozvoj infraštruktúry, rozvoj multimodálnych platforiem a prepojení
Ljubljana – Zagreb	železnica	štúdie a práce
Uzol Ljubljana	železnica	železničný uzol Ljubljana vrátane multimodálnej platformy; prepojenie železnice a letiska
Pragersko – Zalalövö	železnica	cezhraničný úsek: štúdie, práce sa majú začať do roku 2020
Lendava – Letenye	cesta	modernizácia cezhraničného úseku
Boba– Székesfehérvár	železnica	modernizácia
Budapest – Miskolc – hranica s Ukrajinou	železnica	modernizácia
Vásárosnamény – hranica s Ukrajinou	cesta	modernizácia cezhraničného úseku

Koridor Orient/východné Stredomorie

SMEROVANIE:

Hamburg – Berlin

Rostock – Berlin – Dresden

Bremerhaven/Wilhelmshaven – Magdeburg – Dresden

Dresden – Ústí nad Labem – Mělník/Praha – Kolín

Kolín – Pardubice – Brno – Wien/Bratislava – Budapest – Arad – Timișoara – Craiova – Calafat – Vidin – Sofia

Sofia – Plovdiv – Burgas

Plovdiv – hranica s Tureckom

Sofia – Thessaloniki – Athína – Piraeus – Lemesos – Lefkosia

Athína– Patras/Igoumenitsa

PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY VRÁTANE PROJEKTOV:

Dresden - Praha	železnica	štúdie vysokorýchlostnej železnice
Praha	železnica	modernizácia, obchvat pre nákladnú železničnú dopravu; železničné spojenie s letiskom
Hamburg – Dresden – Praha – Pardubice	IWW – (vnútrozemské vodné cesty)	štúdie o riekach Labe a Vltava, práce na lepšej splavnosti a modernizácia
Plavebné komory v Děčíne	IWW – (vnútrozemské vodné cesty)	štúdie
Praha - Brno – Břeclav	železnica	modernizácia vrátane železničného uzla Brno a multimodálnej platformy
Břeclav – Bratislava	železnica	cezhraničný úsek, modernizácia
Bratislava – Hegyeshalom	železnica	cezhraničný úsek, modernizácia
Mosonmagyaróvár – hranica so Slovenskom	cesta	modernizácia cezhraničného úseku
Tata – Biatorbágy	železnica	modernizácia
Budapest – Arad – Timișoara – Calafat	železnica	modernizácia v Maďarsku takmer dokončená, prebieha v Rumunsku
Vidin – Sofia – Burgas/hranica s Tureckom Sofia – Thessaloniki – Athina/Piraeus	železnica	štúdie a práce Vidin – Sofia – Thessaloniki – Athina; modernizácia Sofia – Burgas/hranica s Tureckom
Vidin – Craiova	cesta	modernizácia cezhraničného úseku
Thessaloniki, Igoumenitsa	prístav	modernizácia a rozvoj infraštruktúry, multimodálne prepojenia
Athina/Piraeus/Heraklion – Lemesos	prístav, námorné diaľnice	kapacita prístavu a multimodálne prepojenia
Lemesos – Lefkosia	prístavy, multimodálne platformy	modernizácia modálneho prepojenia vrátane južného okruhu Lefkosia, štúdie a práce, systémy riadenia dopravy
Lefkosia – Larnaca	multimodálne platformy	multimodálne prepojenia a systémy telematických aplikácií
Patras	prístav	prepojenie prístavov, (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem
Athina – Patras	železnica	štúdie a práce, prepojenia prístavov

Škandinávsko-stredomorský koridor

SMEROVANIE:

Hranica s Ruskom – Hamina/Kotka – Helsinki – Turku/Naantali – Stockholm – Malmö

Oslo – Göteborg – Malmö – Trelleborg

Malmö – København – Kolding/Lübeck – Hamburg – Hannover

Bremen – Hannover – Nürnberg

Rostock – Berlin – Leipzig – München

Nürnberg – München – Innsbruck – Verona – Bologna – Ancona/Firenze

Livorno/La Spezia - Firenze – Roma – Napoli – Bari – Taranto – Valletta

Napoli – Gioia Tauro – Palermo/Augusta – Valletta

PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY VRÁTANE PROJEKTOV:

HaminaKotka – Helsinki	prístav, železnica	prepojenia prístavu, modernizácia železnice, kapacity na lámanie ľadu
Helsinki	železnica	spojenie letiska so železnicou
Hranica s Ruskom – Helsinki	železnica	prebiehajú práce
Helsinki – Turku	železnica	modernizácia
Turku/Naantali – Stockholm	prístavy, námorné diaľnice	prepojenia prístavov, kapacity na lámanie ľadu
Stockholm – Malmö (škandinávsky trojuholník)	železnica	prebiehajú práce na špecifických úsekoch
Trelleborg – Malmö – Göteborg – hranica s Nórskom	železnica, prístav, námorné diaľnice	práce, multimodálne platformy a spojenie prístavov s okolitým územím
Fehmarn	železnica	prebiehajú štúdie, stavebné práce na pevnom spojení na trati Fehmarn Belt majú začať v roku 2015
København – Hamburg cez Fehmarn: prístupové trasy	železnica	prístupové trasy do Dánska sa majú dokončiť do roku 2020, prístupové trasy do Nemecka sa majú dokončiť v 2 etapách: elektrifikácia jednokoľajovej trate s dokončením pevného spojenia a dvojkoľajovej trate o sedem rokov neskôr
Rostock	prístavy, námorné diaľnice	prepojenie prístavov so železnicou; nízkoemisné trajekty; kapacity na lámanie ľadu
Rostock – Berlin – Nürnberg	železnica	štúdie a modernizácia
Hamburg/Bremen – Hannover	železnica	prebiehajú štúdie
Halle – Leipzig – Nürnberg	železnica	prebiehajú práce, majú sa dokončiť do roku 2017
München – Wörgl	železnica	prístup k tunelu na úpätí Brenneru a cezhraničný úsek: štúdie
Tunel na úpätí Brenneru	železnica	štúdie a práce
Fortezza – Verona	železnica	štúdie a práce
Napoli – Bari	železnica	štúdie a práce
Napoli – Reggio Calabria	železnica	modernizácia
Verona – Bologna	železnica	prebieha modernizácia
Ancona, Napoli, Bari, La Spezia, Livorno	prístavy	prepojenie prístavov, (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem
Messina – Catania – Augusta/Palermo	železnica	modernizácia (zvyšné úseky)
Palermo/Taranto – Valletta/Marsaxlokk	prístavy, námorné diaľnice	prepojenia prístavov
Valletta – Marsaxlokk	prístav, letisko	modernizácia modálneho prepojenia, vrátane Marsaxlokk–Luqa–Valletta
Bologna – Ancona	železnica	modernizácia

Rýnsko-alpský koridor

SMEROVANIE:

Genova – Milano – Lugano – Basel

Genova –Novara – Brig – Bern – Basel – Karlsruhe – Mannheim – Mainz – Koblenz – Köln

Köln – Düsseldorf – Duisburg – Nijmegen/Arnhem – Utrecht – Amsterdam

Nijmegen – Rotterdam – Vlissingen

Köln – Liège – Bruxelles/Brussel – Gent

Liège – Antwerpen – Gent – Zeebrugge

PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY VRÁTANE PROJEKTOV:

Genova	prístav	prepojenia prístavu
Genova – Milano/Novara – hranica so Švajčiarskom	železnica	štúdie, práce sa začnú do roku 2020
Basel – Antwerpen/Rotterdam – Amsterdam	IWW – (vnútrozemské vodné cesty)	práce na lepšej splavnosti
Karlsruhe – Basel	železnica	prebiehajú práce
Frankfurt – Mannheim	železnica	prebiehajú štúdie
Liège	železnica	železničné spojenie s prístavom a letiskom
Rotterdam – Zevenaar	železnica	prebiehajú štúdie a modernizácia
Zevenaar – Emmerich – Oberhausen	železnica	prebiehajú práce
Zeebrugge – Gent – Antwerpen – hranica s Nemeckom	železnica	modernizácia

Atlantický koridor

SMEROVANIE:

Algeciras – Bobadilla – Madrid

Sines/Lisboa – Madrid – Valladolid

Lisboa – Aveiro – Leixões/Porto

Aveiro – Valladolid – Vitoria – Bergara – Bilbao/Bordeaux – Paris – Le Havre/Metz – Mannheim/Strasbourg

PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY VRÁTANE PROJEKTOV:

Vysokorýchlostná železnica Sines/Lisboa – Madrid	železnica, prístavy	prebiehajú štúdie a práce, modernizácia modálneho prepojenia prístavov Sines/Lisboa
Vysokorýchlostná železnica Porto – Lisboa	železnica	prebiehajú štúdie
Železničné spojenie Aveiro – Salamanca – Medina del Campo	železnica	cezhraničný úsek, prebiehajú práce
Železničné spojenie Bergara – San Sebastián – Bayonne	železnica	dokončenie v Španielsku sa očakáva do roku 2016, vo Francúzsku do roku 2020
Bayonne – Bordeaux	železnica	prebiehajú verejné konzultácie
Bordeaux – Tours	železnica	prebiehajú práce
Paríž	železnica	južný vysokorýchlostný obchvat
Baudrecourt – Mannheim	železnica	modernizácia
Baudrecourt – Strasbourg	železnica	prebiehajú práce, majú sa dokončiť do roku 2016
Le Havre – Paris	IWW – (vnútrozemské vodné cesty)	modernizácia
Le Havre – Paris	železnica	štúdie, modernizácia
Le Havre	prístav, železnica	štúdie a práce na kapacite prístavu, námorných diaľniciach a prepojeniach

Koridor Severné more – Stredomorie

SMEROVANIE:

Belfast – Baile Átha Cliath/Dublin – Corcaigh/Cork

▼M6

Shannon Foynes/Baile Átha Cliath/Dublin/Corcaigh/Cork – Le Havre/Calais/Dunkerque/Zeebrugge/Terneuzen/Gent/Antwerpen/Rotterdam/Amsterdam

▼B

Glasgow/Edinburgh – Liverpool/Manchester – Birmingham

Birmingham – Felixstowe/London/Southampton

London – Lille – Brussel/Bruxelles

Amsterdam – Rotterdam – Antwerpen – Brussel/Bruxelles – Luxembourg

Luxembourg – Metz – Dijon – Macon – Lyon – Marseille

Luxembourg – Metz – Strasbourg – Basel

Antwerpen/Zeebrugge – Gent – Dunkerque/Lille – Paris

PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY VRÁTANE PROJEKTOV:

Corcaigh/Cork – Dublin – Baile Átha Cliath/Belfast	železnica	štúdie a práce; prepojovacie trate v Baile Átha Cliath/Dubline (DART);
Belfast	prístav, multimodálne spojenia	modernizácia
Glasgow – Edinburgh	železnica	modernizácia
Manchester – Liverpool	železnica	modernizácia a elektrifikácia vrátane uzla Northern Hub
Birmingham – Reading – Southampton	železnica	modernizácie trate pre nákladnú železničnú dopravu
Baile Átha Cliath/Dublin, Corcaigh/Cork, Southampton	prístavy, železnica	štúdie a práce na kapacite prístavu, námorných diaľniciach a prepojeniach
Dunkerque	prístav	ďalší rozvoj multimodálnych platforiem a prepojení
Calais – Paris	železnica	predbežné štúdie
Bruxelles/Brussel	železnica	štúdie a práce (severojužné spojenie na konvenčnú a vysokorýchlostnú prevádzku)
Felixstowe – Midlands	železnica, prístav, multimodálne platformy	modernizácia železnice, prepojenia prístavu a multimodálnych platforiem
Maas vrátane Maaswerkenu	IWW – (vnútrozemské vodné cesty)	modernizácia
Albertkanaal/ prieplav Bocholt-Herentals	IWW – (vnútrozemské vodné cesty)	modernizácia
Koridor Rhine-Scheldt: Volkeraklock a Kreekaklock, Krammerlock a Lock Hansweert	IWW – (vnútrozemské vodné cesty)	prebiehajú štúdie o plavebných komorách;
Terneuzen	námorná doprava	prebiehajú štúdie o plavebných komorách; práce
Terneuzen – Gent	IWW – (vnútrozemské vodné cesty)	štúdie, modernizácia
Zeebrugge	prístav	plavebné komory štúdie, prepojenia (štúdie a práce)
Antwerpen	námorná doprava, prístav, železnica	plavebné komory: prebiehajú štúdie; prístav: prepojenia (vrátane druhého železničného spojenia s prístavom v Antverpách)
Rotterdam – Antwerpen	železnica	modernizácie trate pre nákladnú železničnú dopravu
Prieplav Seine Nord; Seine – Escaut	IWW – (vnútrozemské vodné cesty)	štúdie a práce; modernizácia vrátane cezhraničných a multimodálnych spojení
Dunkerque – Lille	IWW – (vnútrozemské vodné cesty)	prebiehajú štúdie
Antwerpen, Bruxelles/Brussels, Charleroi	IWW – (vnútrozemské vodné cesty)	modernizácia
Modernizácia vodných ciest vo Valónsku	IWW – (vnútrozemské vodné cesty)	štúdie, modernizácia, intermodálne prepojenia
Brussel/Bruxelles – Luxembourg – Strasbourg	železnica	prebiehajú práce
Antwerp – Namur – hranica s Luxemburskom – hranica s Francúzskom	železnica	modernizácie trate pre nákladnú železničnú dopravu
Strasbourg – Mulhouse – Basel	železnica	modernizácia
Železničné spojenie Luxembourg – Dijon – Lyon (TGV Rhin – Rhône)	železnica	štúdie a práce
Lyon	železnica	východný obchvat: štúdie a práce
Prieplav Saône – Moselle/Rhin	IWW – (vnútrozemské vodné cesty)	prebiehajú predbežné štúdie
Rhône	IWW – (vnútrozemské vodné cesty)	modernizácia
Prístav Marseille-Fos	prístav	prepojenia a multimodálne terminály
Lyon – Avignon – prístav Marseille – Fos	železnica	modernizácia

Koridor Rýn – Dunaj

SMEROVANIE:

Strasbourg – Stuttgart – München – Wels/Linz

Strasbourg – Mannheim – Frankfurt – Würzburg – Nürnberg – Regensburg – Passau – Wels/Linz

München/Nürnberg – Praha – Ostrava/Přerov – Žilina – Košice – hranica s Ukrajinou

Wels/Linz – Wien – Bratislava – Budapest – Vukovar

Wien/Bratislava – Budapest – Arad – Brașov/Craiova – București – Constanța – Sulina

PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY VRÁTANE PROJEKTOV:

Železničné spojenie Strasbourg – Kehl Appenweier	železnica	práce na prepojení Appenweieru
Karlsruhe – Stuttgart – München	železnica	prebiehajú štúdie a práce
Ostrava/Přerov – Žilina – Košice – hranica s Ukrajinou	železnica	modernizácia, multimodálne platformy
Zlín – Žilina	cesta	cezhraničný cestný úsek
München – Praha	železnica	štúdie a práce
Nürnberg – Praha	železnica	štúdie a práce
München – Mühldorf – Freilassing – Salzburg	železnica	prebiehajú štúdie a práce
Salzburg – Wels	železnica	štúdie
Nürnberg – Regensburg – Passau – Wels	železnica	štúdie a práce
Železničné spojenie Wels – Wien	železnica	dokončenie sa očakáva do roku 2017
Wien – Bratislava / Wien – Budapest / Bratislava – Budapest	železnica	štúdie vysokorýchlostnej železnice (vrátane usporiadania prepojení medzi uvedenými troma mestami)
Budapest – Arad	železnica	štúdie vysokorýchlostného spojenia medzi Budapešťou a Aradom
Komárom – Komárno	IWW – (vnútrozemské vodné cesty)	štúdie a práce pre cezhraničný most
Arad – Brașov – București – Constanța	železnica	modernizácia konkrétnych úsekov; štúdie vysokorýchlostnej trate
Main – prieplav Main–Dunaj	IWW – (vnútrozemské vodné cesty)	štúdie a práce na viacerých úsekoch a úzkych miestach; prístavy na vnútrozemských vodných cestách: multimodálne prepojenia so železnicou
Slavonski Brod	prístav	štúdie a práce
Giurgiu, Galați	prístav	ďalší rozvoj multimodálnych platforiem a prepojení s vnútrozemím: štúdie a práce
Danube (Kehlheim - Constanța/Midia/Sulina)	IWW – (vnútrozemské vodné cesty)	štúdie a práce na viacerých úsekoch a úzkych miestach; prístavy na vnútrozemských vodných cestách: multimodálne prepojenia
Sava	IWW – (vnútrozemské vodné cesty)	štúdie a práce na viacerých úsekoch a úzkych miestach (vrátane cezhraničného mosta)
Prieplav București – Dunăre Canal	IWW – (vnútrozemské vodné cesty)	štúdie a práce
Constanța	prístav, námorné diaľnice	prepojenia prístavu, námorné diaľnice (vrátane služieb lámania ľadu)
Craiova – București	železnica	štúdie a práce

3. Iné úseky na základnej sieti

Sofia – hranica s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko	cezhraničný úsek	železnica	prebiehajú štúdie
Sofia – hranica so Srbskom	cezhraničný úsek	železnica	prebiehajú štúdie
Timișoara – hranica so Srbskom	cezhraničný úsek	železnica	prebiehajú štúdie
Wrocław – Praha	cezhraničný úsek	železnica	štúdie
Nowa Sól – Hradec Králové	cezhraničný úsek	cesta	práce
Brno – hranica s Rakúskom	cezhraničný úsek	cesta	modernizácia
Budapest – Zvolen	cezhraničný úsek	cesta	modernizácia
Budapest – hranica so Srbskom	cezhraničný úsek	železnica	štúdie
Botnický koridor: Luleå – Oulu	cezhraničný úsek	železnica	štúdie a práce
Iași – hranica s MD	cezhraničný úsek	železnica	prebiehajú štúdie a práce
Suceava – hranica s UA	cezhraničný úsek	železnica	štúdie a práce
Prioritné projekty vymedzené v prílohe III rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Praha – Linz, nová vysokokapacitná železnica: Centrálny Transpyrenejský prechod, „Železný Rýn“ (Rheidt – Antwerpen))	cezhraničný úsek	železnica	prebiehajú štúdie
Târgu Neamt – Ungheni	cezhraničný úsek	cesta	modernizácia
Marijampolė – Kybartai (hranica Litvy a Ruska)	cezhraničný úsek	cesta	modernizácia
Vilnius – hranica s Litvou a Bieloruskom	cezhraničný úsek	cesta	modernizácia
Ioannina – Kakavia (hranica Grécka a Albánska)	cezhraničný úsek	cesta	štúdie
Kleidi – Polikastro – Evzonoi (hranica Grécka a FYROM)	cezhraničný úsek	cesta	modernizácia
Serres – Promahonas – hranica Grécka a Bulharska	cezhraničný úsek	cesta	prebiehajú práce
Alexandroupoli – Kipoi hranica Grécka a Turecka	cezhraničný úsek	cesta	štúdie a práce
Dubrovnik – hranica Chorvátska a Čiernej Hory	cezhraničný úsek	cesta	práce
Kędzierzyn Koźle – hranica Chałupki	cezhraničný úsek	železnica	práce
A Coruña – Vigo – Palencia Gijón – Palencia	úzke miesto	železnica, námorné diaľnice	prebiehajú práce (vrátane prístavov a multimodálnych platforiem)
Frankfurt – Fulda – Erfurt – Berlin	úzke miesto	železnica	štúdie
železnica Egnatia	úzke miesto	železnica	prebiehajú štúdie
Sundsvall – Umeå – Luleå	úzke miesto	železnica	štúdie a práce
Zagreb – hranica so Slovenskom	úzke miesto	železnica	štúdie a práce
A Coruña – Madrid (vysokorýchlostné spojenie pre cestujúcich)	úzke miesto	železnica	prebiehajú práce
Stockholm – Gävle – Sundsvall	iná základná sieť	železnica	práce
Mjölby – Hallsberg – Gävle	iná základná sieť	železnica	práce
Bothnian – Kiruna – hranica s Nórskom	iná základná sieť	železnica	štúdie a práce
Milford Haven – Swansea – Cardiff	iná základná sieť	železnica	modernizácia
Železničné spojenie Sionainn/Shannon– Faing/Foynes – Gabhal Luimnigh/Limerick junction	iná základná sieť	železnica	štúdie
Vysokorýchlostná doprava 2	iná základná sieť	železnica	štúdie a práce na vysokorýchlostnej trati Londýn – Midlands
hranica s Ukrajinou – Kraków – Katowice – Wrocław – Dresden	iná základná sieť	železnica	práce
Riga – hranica s Ruskom a Bieloruskom	iná základná sieť	železnica	modernizácia
Vilnius – hranica s Bieloruskom	iná základná sieť	železnica	modernizácia, prepojenie s letiskom
Kybartai – Kaunas	iná základná sieť	železnica	modernizácia
Tallinn – Tartu – Koidula – hranica s Ruskom	iná základná sieť	železnica	modernizácia
Marseille – Toulon – Nice – Ventimiglia – Genova	iná základná sieť	železnica	štúdie vysokorýchlostnej trate
Bordeaux – Toulouse	iná základná sieť	železnica	štúdie vysokorýchlostnej trate
Helsinki – Oulu	iná základná sieť	železnica	modernizácia úsekov
Bilbao – Pamplona – Zaragoza – Sagunto	iná základná sieť	železnica	štúdie a práce
Brunsbüttel – Kiel (Nord-Ostseecanal)	iná základná sieť	IWW – (vnútrozemské vodné cesty)	optimalizácia stavu splavnosti
Cardiff – Bristol – London	iná základná sieť	železnica	modernizácia vrátane projektu Crossrail
Alba–Iulia – Turda – Dej – Suceava – Pașcani – Iași	iná základná sieť	železnica	štúdie a práce
București – Buzău	iná základná sieť	železnica	zlepšovanie a oprava železničnej infraštruktúry a prepojenia s vnútrozemím
Porúrie – Münster – Osnabrück – Hamburg	iná základná sieť	železnica	modernizácia úseku Münster – Lünen (dvojkoľajová trať)
Nantes – Tours – Lyon	iná základná sieť	železnica	štúdie a práce
Ploiești – Suceava	iná základná sieť	železnica	štúdie
Heraklion	iná základná sieť	letisko, infraštruktúra/systémy kombinovanej dopravy	štúdie a stavebné práce, modernizácia a rozvoj infraštruktúry, multimodálne prepojenia
Huelva – Sevilla	iná základná sieť	železnica	prebiehajú práce
Fredericia–Frederikshavn	iná základná sieť	železnica	modernizácia vrátane elektrifikácie
Barcelona – Valencia – Livorno	iná základná sieť	námorné diaľnice	modernizácia

ČASŤ II

ZOZNAM PRIORITNÝCH KORIDOROV INFRAŠTRUKTÚRY A OBLASTÍ V SEKTORE ENERGETIKY

1. Prioritné koridory elektriny

1) Morská sieť v oblasti Severného mora („NSOG“): rozvoj integrovanej elektrickej rozvodnej siete a s ňou spojených prepojení v Severnom mori, Írskom mori, Lamanšskom prielive, Baltskom mori a v susediacich vodách na prenos elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie na mori do centier jej spotreby a uchovávania a na zvýšenie cezhraničnej výmeny elektrickej energie.

Dotknuté členské štáty: Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo;

2) Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v západnej Európe („NSI elektrina západ“): prepojovacie vedenia medzi členskými štátmi regiónu a s krajinami oblasti Stredozemia vrátane Pyrenejského polostrova najmä s cieľom začleniť elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie a posilniť vnútroštátne infraštruktúry elektrických rozvodných sietí, aby sa podporila integrácia trhu v regióne.

Dotknuté členské štáty: Rakúsko, Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Malta, Portugalsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo;

3) Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe („NSI elektrina východ“): prepojenia a vnútroštátne vedenia v smere sever – juh a východ – západ, aby sa dokončil vnútorný trh a začlenila výroba energie z obnoviteľných zdrojov energie.

Dotknuté členské štáty: Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Cyprus, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko;

4) Plán prepojenia baltského trhu s energiou v elektrine („BEMIP elektrina“): prepojovacie vedenia medzi členskými štátmi v baltskom regióne a zodpovedajúce posilnenie vnútroštátnych infraštruktúr elektrických rozvodných sietí, aby pobaltské štáty prestali byť izolované a aby sa podporila integrácia trhu okrem iného začlenením výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie v regióne.

Dotknuté členské štáty: Dánsko, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Švédsko;

2. Prioritné koridory plynu

1) Severojužné prepojenia plynovodov v západnej Európe („NSI plyn západ“): plynárenská infraštruktúra pre severojužné toky plynu v západnej Európe, aby sa ďalej diverzifikovali trasy dodávok a zvýšila krátkodobá miera dodávania plynu.

Dotknuté členské štáty: Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Malta, Holandsko, Portugalsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo;

2) Severojužné prepojenia plynovodov v stredovýchodnej a juhovýchodnej Európe („NSI plyn východ“): plynárenská infraštruktúra pre regionálne spojenia medzi oblasťou Baltského mora, Adriatickým a Egejským morom, východným Stredomorím a Čiernym morom a s cieľom posilniť diverzifikáciu a zabezpečenie dodávok plynu.

Dotknuté členské štáty: Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česká republika, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko;

3) Preprava zemného plynu z oblasti Kaspického mora, Strednej Ázie, Stredného východu a východnej časti Stredomoria do Únie s cieľom posilniť diverzifikáciu dodávok plynu.

Dotknuté členské štáty: Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Cyprus, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Grécko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko;

4) Plán prepojenia baltského trhu s energiou v plyne („BEMIP plyn“): plynárenská infraštruktúra, aby tri pobaltské štáty a Fínsko prestali byť závislé od jediného dodávateľa, aby sa zodpovedajúco posilnili vnútroštátne infraštruktúry rozvodných sietí a zvýšila diverzifikácia a bezpečnosť dodávok v oblasti Baltského mora.

Dotknuté členské štáty: Dánsko, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Švédsko;

3. Prioritné tematické oblasti

1) Zavedenie inteligentných sietí: prijatie technológií inteligentných sietí v celej Únii s cieľom účinne spojiť správanie a konanie všetkých užívateľov napojených na elektrickú sieť, najmä výroba veľkých objemov elektriny z obnoviteľných alebo distribuovaných zdrojov energie a reakcia na dopyt spotrebiteľov.

Dotknuté členské štáty: všetky;

2) Elektrické diaľnice: prvé elektrické diaľnice do roku 2020 so zreteľom na výstavbu sústavy elektrických diaľnic v celej Únii, ktorá je schopná:

zvládať zvyšujúci nadbytok výroby elektriny z vetra v Severnom a Baltskom mori a v ich okolí a zvyšovanie výroby energie z obnoviteľných zdrojov na východe a juhu Európy aj v severnej Afrike;

prepojiť tieto nové výrobné centrá s hlavnými skladovacími kapacitami v severských krajinách, v Alpách a iných regiónoch s hlavnými centrami spotreby v strednej Európe a

zvládať čoraz variabilnejšie a decentralizovanejšie dodávky elektriny a čoraz pružnejší dopyt po elektrine.

Dotknuté členské štáty: všetky;

3) Cezhraničná sieť oxidu uhličitého: rozvoj infraštruktúry na prepravu oxidu uhličitého medzi členskými štátmi a so susednými tretími krajinami s ohľadom na zavádzanie zachytávania a ukladania oxidu uhličitého.

Dotknuté členské štáty: všetky.

ČASŤ III

PODMIENKY A POSTUPY TÝKAJÚCE SA FINANČNÝCH NÁSTROJOV

Cieľ a odôvodnenie

Cieľom finančných nástrojov v rámci NPE je uľahčovať prístup infraštruktúrnych projektov k projektovému a korporátnemu financovaniu, a to využívaním pákového efektu finančných prostriedkov Únie.

Finančné nástroje pomáhajú financovať projekty spoločného záujmu s jasnou európskou pridanou hodnotou a podporujú väčšie zapájanie sa súkromného sektora do dlhodobého financovania takýchto projektov v sektore dopravy, telekomunikácií a energetiky, vrátane širokopásmových sietí.

Finančné nástroje sú určené na podporu projektov s potrebami strednodobého až dlhodobého financovania a prinášajú väčší úžitok z hľadiska vplyvu na trh, administratívnej efektívnosti a využívania zdrojov.

Zainteresovaným subjektom v oblasti infraštruktúry, ako sú finančníci, verejné orgány, manažéri infraštruktúry, stavebné spoločnosti a prevádzkovatelia, poskytujú finančné nástroje ucelený trhovo orientovaný súbor nástrojov finančnej pomoci Únie.

Finančné nástroje pozostávajú z:

nástroja pre úvery a záruky, ktorého používanie uľahčujú nástroje na zdieľanie rizika, vrátane mechanizmu na zvýšenie kreditnej kvality projektových dlhopisov (ďalej len „dlhový nástroj“); a

nástroja pre kapitál (ďalej len „kapitálový nástroj“),

ktoré pomáhajú prekonávať obmedzenia trhu zlepšovaním finančných a rizikových profilov investícií do infraštruktúry. Tým sa na druhej strane zlepší prístup podnikov a iných príjemcov k úverom, zárukám, kapitálu a iným formám súkromného financovania.

Komisia pred dokončením návrhu dlhového a kapitálového nástroja vykoná posúdenie ex-ante v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012. K tomuto posúdeniu prípadne prispejú hodnotenia existujúcich porovnateľných finančných nástrojov.

I. Dlhový nástroj

1. Všeobecné ustanovenia

Úlohou dlhového nástroja je prispievať k prekonávaniu nedostatkov európskych kapitálových trhov s dlhovými nástrojmi tým, že sa ním umožní zdieľanie rizika pre dlhové financovanie. Dlhové financovanie poskytujú poverené subjekty alebo špecializované investičné nástroje vo forme nadriadeného a podriadeného dlhu alebo záruk.

Dlhový nástroj pozostáva z nástroja na zdieľanie rizika pre úvery a záruky a z iniciatívy projektových dlhopisov. Realizátori projektu môžu okrem toho požiadať o kapitálové financovanie v rámci kapitálového nástroja.

a. Nástroj na zdieľanie rizika pre úvery a záruky

Nástroj na zdieľanie rizika pre úvery a záruky zvyšuje kapacitu poverených subjektov niesť riziko. To povereným subjektom umožňuje poskytovať dlhodobý a krátkodobý podriadený a nadriadený dlh pre projekty a podniky s cieľom uľahčiť realizátorom prístup k bankovému financovaniu. Ak ide o dlhové financovanie prostredníctvom podriadeného dlhu, zaradí sa za dlhové financie prostredníctvom nadriadeného dlhu, ale pred kapitál a financovanie súvisiace s kapitálom.

Financovanie prostredníctvom krátkodobého podriadeného dlhu nepresiahne 30 % celkovej výšky emitovaného nadriadeného dlhu.

Dlhové financovanie prostredníctvom nadriadeného dlhu poskytnuté v rámci dlhového nástroja nepresiahne 50 % celkovej výšky úhrnného dlhového financovania prostredníctvom nadriadeného dlhu poskytnutého povereným subjektom alebo špecializovaným investičným nástrojom.

b. Iniciatíva projektových dlhopisov

Nástroj na zdieľanie rizika pre projektové dlhopisy má slúžiť na dlhové financovanie prostredníctvom podriadeného dlhu s cieľom uľahčiť financovanie pre projektové spoločnosti, ktoré získavajú nadriadený dlh vo forme dlhopisov. Pomocou tohto nástroja na zvýšenie kreditnej kvality má nadriadený dlh dosiahnuť ratingové hodnotenie investičného stupňa.

Zaradí sa za nadriadený dlh, ale pred kapitál a financovanie súvisiace s kapitálom.

Dlhové financovanie prostredníctvom podriadeného dlhu nepresiahne 30 % celkovej výšky emitovaného nadriadeného dlhu.

2 Finančné parametre a pákový efekt

Parametre zdieľania rizika a výnosov sa nastavia tak, aby sa dosiahli osobitné ciele politiky vrátane zamerania sa na konkrétne kategórie projektov, ale zároveň aby sa zachovala trhová orientácia tohto dlhového nástroja.

Očakáva sa, že pákový efekt dlhového nástroja, vymedzeného ako celkové finančné prostriedky (t. j. príspevok Únie plus príspevky z ostatných finančných zdrojov) vydelené príspevkom Únie, bude v rozpätí 6 až 15 v závislosti od typu operácie (úroveň rizika, cieľoví príjemcovia a príslušné dlhové financovanie).

3. Kombinácia s inými zdrojmi financovania

Financovanie prostredníctvom dlhového nástroja sa môže kombinovať s inými účelovo viazanými rozpočtovými príspevkami uvedenými nižšie v súlade s pravidlami ustanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a príslušným právnym základom:

iné časti NPE;

iné nástroje, programy a rozpočtové riadky rozpočtu Únie;

členské štáty vrátane orgánov na regionálnej a miestnej úrovni, ktoré chcú prispieť zo svojich vlastných zdrojov či zdrojov, ktoré sú k dispozícii z finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti, a to bez toho, aby sa zmenila povaha tohto nástroja.

4. Implementácia

Poverené subjekty

Poverené subjekty sa vyberajú v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Implementácia v rámci nepriameho hospodárenia môže mať formu priameho mandátu pre poverené subjekty. Pokiaľ ide o nástroje v rámci priamych mandátov (t. j. pri nepriamom hospodárení), poverené subjekty hospodária s príspevkom Únie do dlhového nástroja a sú partnermi zdieľania rizika.

Okrem toho sa na to, aby bolo možné združovať príspevky od rôznych investorov, môže zvážiť vytvorenie špecializovaných investičných nástrojov. Príspevok Únie môže byť podriadený príspevku iných investorov.

Návrh a implementácia

Dlhový nástroj je vytvorený v súlade so všeobecnými ustanoveniami pre finančné nástroje stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Podrobné podmienky implementácie dlhového nástroja vrátane monitorovania a kontroly sa ustanovia v dohode medzi Komisiou a príslušným povereným subjektom, a to s ohľadom na ustanovenia tejto prílohy a nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Zverenecký účet

Poverený subjekt si založí zverenecký účet, na ktorý sa budú ukladať príspevky Únie a výnosy plynúce z týchto príspevkov.

5. Využívanie príspevku Únie

Príspevok Únie sa využíva na:

rizikovú rezervu;

pokrytie dohodnutých poplatkov a nákladov spojených so zriadením a riadením dlhového nástroja vrátane jeho hodnotenia a podporných opatrení, ktoré sa určili v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a na základe trhových postupov. Administratívne poplatky, ktoré sa majú vyplatiť poverenému subjektu, nepresiahnu 2 % príspevku Únie efektívne využitého na jednotlivé operácie a výkonnostné poplatky, ktoré sa majú vyplatiť poverenému subjektu, nepresiahnu 3 % tohto príspevku Únie, a to na základe metodiky dohodnutej medzi Komisiou a poverenými subjektmi, ktorá vychádza z nákladov;

priamo súvisiace podporné opatrenia.

6. Oceňovanie a zdieľanie rizika a výnosov

S dlhovými nástrojmi sa spája cena, ktorá sa účtuje príjemcovi v súlade s príslušnými pravidlami a kritériami poverených subjektov alebo špecializovaných investičných nástrojov a v súlade s najlepšími trhovými postupmi.

Pokiaľ ide o priame mandáty udelené povereným subjektom, model zdieľania rizika sa odzrkadľuje v primeranom rozdelení odmeny za riziko, ktoré poverený subjekt účtuje svojim dlžníkom, medzi Úniu a poverený subjekt.

Pokiaľ ide o špecializované investičné nástroje, model zdieľania rizika sa odzrkadľuje v primeranom rozdelení odmeny za riziko, ktoré špecializovaný investičný nástroj účtuje svojim dlžníkom, medzi Úniu a iných investorov.

Bez ohľadu na výber modelu zdieľania rizika poverený subjekt vždy zdieľa istú časť definovaného rizika a vždy znáša celú tranžu reziduálneho rizika.

Maximálna miera rizika, ktorá sa pokrýva z rozpočtu Únie, nepresahuje 50 % rizika cieľového dlhového portfólia v rámci dlhového nástroja. Na cieľovú veľkosť špecializovaných investičných nástrojov sa uplatňuje maximálny strop znášania rizika 50 %.

7. Žiadosť a postup schvaľovania

Žiadosti sa adresujú poverenému subjektu alebo špecializovanému investičnému nástroju, a to v súlade s ich štandardnými postupmi na podávanie žiadostí. Poverené subjekty a špecializované investičné nástroje schvaľujú projekty v súlade so svojimi internými postupmi.

8. Trvanie dlhového nástroja

Poslednú tranžu príspevku Únie na dlhový nástroj Komisia zaviaže do 31. decembra 2020. Poverené subjekty alebo špecializované investičné nástroje sfinalizujú samotné schválenie dlhového financovania do 31. decembra 2022.

9. Uplynutie platnosti

Príspevok Únie pridelený na dlhový nástroj sa vráti na príslušný zverenecký účet, keď sa skončí platnosť dlhového financovania, alebo sa dlhový nástroj splatí. Na zvereneckom účte sa ponechajú dostatočné finančné prostriedky na pokrytie poplatkov alebo rizika spojeného s dlhovým nástrojom, a to až do uplynutia jeho platnosti.

10. Podávanie správ

Metódy podávania správ o implementácii dlhového nástroja sa dohodnú v dohode medzi Komisiou a povereným subjektom v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Komisia s podporou poverených subjektov okrem toho až do roku 2023 každoročne podáva Európskemu parlamentu a Rade správy o implementácii nástroja, prevládajúcich trhových podmienkach na využívanie nástroja, aktualizovaných projektoch a realizácii naplánovaných projektov vrátane informácií o projektoch v rôznych fázach postupu, pričom sa zabezpečí dôvernosť a bezpečnosť citlivých trhových informácií v súlade s článkom 140 ods. 8 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

11. Monitorovanie, kontrola a hodnotenie

Komisia monitoruje implementáciu dlhového nástroja – okrem iného aj kontrolou priamo na mieste a vykonáva overovanie a kontroly v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

12. Podporné opatrenia

Implementáciu dlhového nástroja možno podporiť súborom sprievodných opatrení. Tieto môžu okrem iných opatrení zahŕňať technickú a finančnú pomoc, opatrenia na zvyšovanie informovanosti poskytovateľov kapitálu a programy na pritiahnutie súkromných investorov.

Európska investičná banka poskytne na žiadosť Európskej komisie alebo dotknutých členských štátov technickú pomoc, a to aj pokiaľ ide o finančné štruktúrovanie projektov spoločného záujmu, vrátane tých projektov, ktorými sa realizujú koridory základnej siete uvedené na zozname v časti I. Súčasťou takejto technickej pomoci je aj podpora orgánov verejnej správy zameraná na vytvorenie náležitej inštitucionálnej kapacity.

II. Kapitálový nástroj

1. Všeobecné ustanovenia

Úlohou kapitálového nástroja je prispievať k prekonávaniu nedostatkov európskych kapitálových trhov s dlhovými nástrojmi tým, že umožní kapitálové a kvázi kapitálové investície.

Maximálne hodnoty príspevku Únie sú obmedzené takto:

—

33 % cieľovej veľkosti kapitálového fondu alebo

—

spoluinvestovanie Únie do projektu nepresiahne 30 % celkového kapitálu spoločnosti.

Realizátori projektu môžu okrem toho požiadať o dlhové financovanie v rámci dlhového nástroja.

2. Finančné parametre a pákový efekt

Investičné parametre sa nastavia tak, aby sa mohli dosiahnuť osobitné ciele politiky vrátane zamerania sa na konkrétne kategórie infraštruktúrnych projektov, ale zároveň aby sa zachovala trhová orientácia tohto nástroja.

Očakáva sa, že pákový efekt kapitálového nástroja, vymedzeného ako celkové finančné prostriedky (t. j. príspevok Únie plus príspevky o ostatných investorov) vydelené príspevkom Únie, bude v priemere 6 až 10, v závislosti od špecifík trhu.

3. Kombinovanie s inými zdrojmi financovania

Financovanie prostredníctvom kapitálového nástroja sa môže kombinovať s inými účelovo viazanými rozpočtovými príspevkami uvedenými nižšie v súlade s pravidlami nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a príslušným právnym základom:

iné časti NPE;

iné nástroje, programy a rozpočtové riadky rozpočtu Únie;

4. Implementácia

Poverené subjekty

Poverené subjekty sa vyberajú v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012).

Implementácia v rámci nepriameho hospodárenia môže mať podobu priameho mandátu pre poverené subjekty. Pokiaľ ide nástroje v rámci priamych mandátov (t. j. pri nepriamom hospodárení), poverené subjekty hospodária s príspevkom Únie do kapitálového nástroja.

V riadne odôvodnených prípadoch a s cieľom dosiahnuť špecifické ciele politiky môže poverený orgán poskytnúť príspevok Únie ako spoluinvestíciu.

Návrh a implementácia

Kapitálový nástroj je vytvorený v súlade so všeobecnými ustanoveniami pre finančné nástroje stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Podrobné podmienky implementácie kapitálového nástroja vrátane jeho monitorovania a kontroly sa ustanovia v dohode medzi Komisiou a príslušným povereným subjektom, a to s ohľadom na ustanovenia tejto prílohy a nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Zverenecký účet

Poverený subjekt si založí zverenecký účet, na ktorý sa budú ukladať príspevky Únie a výnosy plynúce z týchto príspevkov.

5. Využívanie príspevku Únie

Príspevok Únie sa využíva na:

kapitálovú účasť;

pokrytie dohodnutých poplatkov a nákladov spojených so zriadením a riadením kapitálového nástroja vrátane jeho hodnotenia, ktoré sa určili v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a na základe trhových postupov; a

priamo súvisiace podporné opatrenia.

6. Oceňovanie a zdieľanie rizika a výnosov

Kapitálové odmeny pozostávajú z obvyklých výnosových komponentov prideľovaných kapitálovým investorom a závisia od výkonnosti podkladových investícií.

7. Žiadosť a postup schvaľovania

8. Trvanie kapitálového nástroja

Poslednú tranžu príspevku Únie na kapitálový nástroj Komisia zaviaže do 31. decembra 2020. Poverené subjekty alebo špecializované investičné nástroje sfinalizujú samotné schválenie kapitálových investícií do 31. decembra 2022.

9. Uplynutie platnosti

Príspevok Únie pridelený na kapitálový nástroj sa vráti na príslušný zverenecký účet po ukončení investícií alebo ak sú tieto investície inak splatné. Na zvereneckom účte sa ponechajú dostatočné finančné prostriedky na pokrytie poplatkov alebo rizík spojených s kapitálovým nástrojom, a to až do uplynutia jeho platnosti.

10. Podávanie správ

Metódy každoročného podávania správ o implementácii kapitálového nástroja sa dohodnú v dohode medzi Komisiou a povereným subjektom v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Komisia s podporou poverených subjektov okrem toho až do roku 2023 každoročne podáva Európskemu parlamentu a Rade správy o implementácii nástroja v súlade s článkom 140 ods. 8 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

11. Monitorovanie, kontrola a hodnotenie

Komisia monitoruje implementáciu kapitálového nástroja – okrem iného aj prípadnými kontrolami priamo na mieste a vykonáva overovanie a kontroly v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 996/2012.

12. Podporné opatrenia

Implementáciu kapitálového nástroja možno podporiť súborom sprievodných opatrení. Tieto môžu okrem iných opatrení zahŕňať technickú a finančnú pomoc, opatrenia na zvyšovanie informovanosti poskytovateľov kapitálu a programy na pritiahnutie súkromných investorov.

ČASŤ IV

ORIENTAČNÉ PERCENTUÁLNE HODNOTY PRE ŠPECIFICKÉ CIELE V OBLASTI DOPRAVY

Rozpočtové prostriedky uvedené v článku 5 ods. 1 písm. a) okrem tých, ktoré sa pridelili na činnosti na podporu programu, sa rozdelia pre špecifické ciele v oblasti dopravy vymedzené v článku 4 ods. 2 takto:

odstránenie úzkych miest, zlepšenie interoperability železníc, premostenie chýbajúcich prepojení a najmä skvalitnenie cezhraničných úsekov – 80 %;

zabezpečenie udržateľných a efektívnych dopravných systémov z dlhodobého hľadiska na účely prípravy na očakávané budúce dopravné toky, ako aj umožnenia eliminácie emisií uhlíka všetkých druhov dopravy prostredníctvom prechodu na inovatívne nízkouhlíkové a energeticky účinné dopravné technológie, a to pri optimalizácii bezpečnosti – 5 %;

optimalizácia integrácie a vzájomného prepojenia druhov dopravy a zvýšenie interoperability dopravných služieb a zároveň zabezpečenie dostupnosti dopravných infraštruktúr, ako aj zohľadnenie stropu v prípade palubných komponentov systému SESAR, RIS, VTMIS a ITS pre sektor cestnej dopravy podľa článku 10 ods. 2 písm. b) bodu vi) – 15 %;

Suma 11 305 500 000 EUR prevedených z Kohézneho fondu sa vyčerpá v plnom rozsahu na projekty na realizáciu základnej siete alebo na projekty a horizontálne priority uvedené v časti I tejto prílohy.

ČASŤ V

ZOZNAM VŠEOBECNÝCH USMERNENÍ, KTORÉ SA MAJÚ ZOHĽADNIŤ PRI STANOVOVANÍ KRITÉRIÍ NA VYHODNOTENIE PONÚK

Pri stanovovaní kritérií na vyhodnotenie ponúk v súlade s článkom 17 ods. 5 sa zohľadnia aspoň tieto všeobecné usmernenia:

pripravenosť opatrenia v rámci vývoja projektu;

náležitosť navrhovaného plánu realizácie;

v prípade aplikovateľnosti stimulujúci účinok podpory Únie na verejné a súkromné investície;

potreba prekonať finančné prekážky, ako je napríklad nedostatočné financovanie trhom;

v prípade aplikovateľnosti hospodársky a sociálny vplyv a vplyv na klímu a životné prostredie, ako aj dostupnosť;

v prípade aplikovateľnosti cezhraničný rozmer.

▼M1

ČASŤ VI

PRIORITY FINANCOVANIA DOPRAVY NA ÚČELY VIACROČNÝCH A ROČNÝCH PRACOVNÝCH PROGRAMOV

1. Priority financovania viacročných pracovných programov

1.1. Priority financovania cieľa premostenia chýbajúcich prepojení, odstránenia úzkych miest, zlepšenia interoperability železníc, a najmä skvalitnenia cezhraničných úsekov:

predbežne identifikované projekty na koridoroch základnej siete (železnice, vnútrozemské vodné cesty, cesty, námorné a vnútrozemské prístavy);

ii)

predbežne identifikované projekty na ostatných úsekoch základnej siete (železnice, vnútrozemské vodné cesty, cesty, námorné a vnútrozemské prístavy);

iii)

interoperabilita železníc;

iv)

zavádzanie ERTMS.

1.2. Priority financovania cieľa zabezpečenia udržateľných a efektívnych dopravných systémov z dlhodobého hľadiska na účely prípravy na očakávané budúce dopravné toky, ako aj umožnenia eliminácie emisií uhlíka v prípade všetkých druhov dopravy na základe prechodu na inovatívne nízkouhlíkové a energeticky efektívne dopravné technológie, a to pri optimalizácii bezpečnosti:

zavedenie nových technológií a inovácií vo všetkých druhoch dopravy so zameraním na elimináciu emisií uhlíka, bezpečnosť a inovatívne technológie na podporu udržateľnosti, prevádzky, riadenia, dostupnosti, multimodálnosti a efektívnosti siete;

ii)

bezpečná a zabezpečená infraštruktúra vrátane bezpečných a zabezpečených parkovísk na základnej cestnej sieti.

1.3. Priority financovania cieľa optimalizácie integrácie a vzájomného prepojenia druhov dopravy a zvýšenia interoperability dopravných služieb pri zabezpečovaní dostupnosti dopravných infraštruktúr:

jednotné európske nebo – SESAR;

ii)

riečne informačné služby;

iii)

inteligentné služby pre cestnú dopravu;

iv)

monitorovací a informačný systém pre lodnú dopravu;

námorné diaľnice;

vi)

opatrenia, ktorými sa implementuje dopravná infraštruktúra v uzloch základnej siete vrátane mestských uzlov;

vii)

napojenia na multimodálne logistické platformy a rozvoj týchto platforiem.

1.4. Opatrenia na podporu programu

2. Priority financovania ročných pracovných programov

2.1. Priority financovania cieľa odstránenia úzkych miest, zlepšenia interoperability železníc, premostenia chýbajúcich prepojení, a najmä skvalitnenia cezhraničných úsekov:

projekty železníc, ciest a vnútrozemských vodných ciest v základnej sieti vrátane napojení na vnútrozemské a námorné prístavy a letiská, ako aj rozvoj prístavov;

ii)

projekty v rámci komplexnej siete (železnice, vnútrozemské vodné cesty, cesty, námorné a vnútrozemské prístavy);

iii)

projekty prepojenia transeurópskej dopravnej siete so sieťami infraštruktúry susedných krajín, najmä pokiaľ ide o cezhraničné úseky (železnice, vnútrozemské vodné cesty, cesty, námorné a vnútrozemské prístavy).

2.2. Priority financovania cieľa zabezpečenia udržateľných a efektívnych dopravných systémov z dlhodobého hľadiska na účely prípravy na očakávané budúce dopravné toky, ako aj umožnenia eliminácie emisií uhlíka v prípade všetkých druhov dopravy na základe prechodu na inovatívne nízkouhlíkové a energeticky efektívne dopravné technológie, a to pri optimalizácii bezpečnosti:

zavedenie nových technológií a inovácií okrem tých, na ktoré sa vzťahuje viacročný pracovný program;

ii)

služby nákladnej dopravy;

iii)

opatrenia na zníženie hluku zo železničnej nákladnej dopravy, a to aj úpravou existujúcich koľajových vozidiel.

2.3. Priority financovania cieľa optimalizácie integrácie a vzájomného prepojenia druhov dopravy a zvýšenia interoperability dopravných služieb pri zabezpečovaní dostupnosti dopravných infraštruktúr:

systémy telematických aplikácií okrem tých, na ktoré sa vzťahuje viacročný pracovný program;

ii)

opatrenia na zlepšenie dostupnosti dopravnej infraštruktúry pre osoby so zdravotným postihnutím;

iii)

opatrenia, ktorými sa implementuje dopravná infraštruktúra v uzloch základnej siete vrátane mestských uzlov;

iv)

napojenia na multimodálne logistické platformy a rozvoj týchto platforiem.

2.4. Finančné nástroje NPE:

príspevok do finančných nástrojov v zmysle článku 14 a časti III prílohy k nariadeniu o NPE;

ii)

opatrenia na podporu programu pre inovatívne finančné nástroje.

▼B

PRÍLOHA II

„PRÍLOHA

ZOZNAM POČIATOČNÝCH KORIDOROV NÁKLADNEJ DOPRAVY

	Členské štáty	Hlavné trasy (1)	Zriadenie koridorov nákladnej dopravy:
Koridor Rýn – Alpy	NL, BE, DE, IT	Zeebrugge–Antwerpen/Amsterdam/Vlissingen ((+))/Rotterdam–Duisburg–[Basel]–Milano– Genova	do 10. novembra 2013
Koridor Severné more – Stredomorie	NL, BE, LU, FR, UK ((+))	Glasgow (1)/Edinburgh (1)/Southampton (1)/Felixstowe (1)–London ((+))/Dunkerque ((+))/Lille ((+))/Liège ((+))/Paris ((+))/Amsterdam ((+))–Rotterdam–Zeebrugge ((+))/Antwerpen–Luxembourg–Metz–Dijon–Lyon/[Basel]–Marseille ((+))	do 10. novembra 2013
Škandinávsko-stredomorský koridor	SE, DK, DE, AT, IT	Stockholm/[Oslo] ((+))/Trelleborg ((+))–Malmö–København–Hamburg–Innsbruck–Verona–La Spezia ((+))/Livorno ((+))/Ancona ((+))/Taranto ((+))/Augusta ((+))/ Palermo	do 10. novembra 2015
Atlantický koridor	PT, ES, FR, DE ((+))	Sines–Lisbon/Leixões — Madrid–Medina del Campo/ Bilbao/San Sebastian–Irun– Bordeaux–Paris/Le Havre/Metz – Strasbourg ((+))/Mannheim ((+)) Sines–Elvas/Algeciras	do 10. novembra 2013
Baltsko – jadranský koridor	PL, CZ, SK, AT, IT, SI	Swinoujscie ((+))/Gdynia–Katowice–Ostrava/Žilina–Bratislava/Wien/Klagenfurt–Udine–Venezia/ Trieste/ /Bologna/Ravenna Graz–Maribor–Ljubljana–Koper/Trieste	do 10. novembra 2015
Stredomorský koridor	ES, FR, IT, SI, HU, HR ((+))	Almería–Valencia/Algeciras/Madrid–Zaragoza/Barcelona–Marseille–Lyon–Turin–Milan–Verona–Padova/Venezia–Trieste/Koper– Ljubljana–Budapest Ljubljana ((+))/Rijeka ((+))–Zagreb ((+))–Budapest–Zahony (maďarsko-ukrajinská hranica)	do 10. novembra 2013
Koridor Orient/východné Stredomorie	CZ, AT, SK, HU, RO, BG, EL, DE (*1)	— Bucureșt – Constanța Bremerhaven (1)/Wilhelmshaven (1)/Rostock (1)/Hamburg (1)–Praha–Vienna/Bratislava–Budapest — Vidin–Sofia–Burgas (1)/Svilengrad (1) (bulharsko-turecká hranica)/ Promachonas–Thessaloniki–Athína–Patras (*1)	do 10. novembra 2013
Koridor Severné more – Stredomorie ((°))	DE, NL, BE, PL, LT, LV (1), EE (1)	Wilhelmshaven ((+))/Bremerhaven/Hamburg ((+))/ Amsterdam ((+))/Rotterdam/Antwerpen–Aachen/Berlin–Warsaw–Terespol (poľsko-bieloruská hranica)/Kaunas–Riga (1)–Tallinn (1)	do 10. novembra 2015
Koridor Rýn – Dunaj ((‡))	FR, DE, AT, SK, HU, RO, CZ	Strasbourg–Mannheim–Frankfurt–Nürnberg–Wels Strasbourg–Stuttgart–München–Salzburg–Wels–Wien–Bratislava–Budapest–Arad–Brașov/Craiova–București–Constanța Čierna nad Tisou (slovensko-ukrajinská hranica)–Košice–Žilina–Horní Lideč–Praha–München/Nürnberg	do 10. novembra 2020
(1) Symbol „/“ predstavuje alternatívne trasy. V súlade s usmerneniami pre TEN-T by atlantický a stredomorský koridor mali byť v budúcnosti dokončené tepnou nákladnej železničnej dopravy Sines/Algeciras – Madrid – Paríž, ktorá zahŕňa prechod cez stred Pyhrenejí cez tunel v nízkej nadmorskej výške. (2) (+) Trasy označené týmto symbolom sa začlenia do príslušných koridorov najneskôr tri roky po dátume zriadenia stanoveného v tejto tabuľke. Existujúce štruktúry vymedzené podľa článku 8 a článku 13 ods. 1 tohto nariadenia sa upravia za účasti ďalších členských štátov a manažérov infraštruktúry v príslušných koridoroch. Takéto začlenenia budú vychádzať z trhových štúdií a zohľadnia sa pri nich aspekty existujúcej osobnej a nákladnej dopravy v súlade s článkom 14 ods. 3 tohto nariadenia. (*1) Trasy označené týmto symbolom sa začlenia do príslušných koridorov najneskôr päť rokov po dátume zriadenia stanoveného v tejto tabuľke. Existujúce štruktúry stanovené v článku 8 a článku 13 ods. 1 tohto nariadenia sa upravia za účasti ďalších členských štátov a manažérov infraštruktúry v príslušných koridoroch. Takéto začlenenia budú vychádzať z trhových štúdií a zohľadnia sa pri nich aspekty existujúcej osobnej a nákladnej dopravy v súlade s článkom 14 ods. 3 tohto nariadenia. (3) (°) Až do dokončenia baltskej železničnej trate s normálnym rozchodom koľají 1 435 mm sa pri zriaďovaní a prevádzke tohto koridora budú zohľadňovať osobitosti rôznych systémov rozchodov koľají (4) (‡) Vytvorenie tohto koridoru bude vychádzať z trhových štúdií a zohľadnia sa pri ňom aspekty existujúcej osobnej a nákladnej dopravy v súlade s článkom 14 ods. 3 tohto nariadenia. Úsek „Čierna nad Tisou (slovensko-ukrajinská hranica)–Košice–Žilina–Horní Lideč–Praha“ sa zriadi do 10. novembra 2013.“

( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 z 11. marca 2014 o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1336/97/ES (Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 14).

( 2 ) Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).

( 3 ) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 661/2010/EÚ zo 7. júla 2010 o základných usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (Ú. v. EÚ L 204, 5.8.2010.s.1).

( 4 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1).

( 5 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

( 6 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ 248, 18.9.2013, s. 1).

( 7 ) Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).