Žiadosť o poradné stanovisko Súdu EZVO podaná 3. decembra 2019 kniežacím odvolacím súdom vo veci Bergbahn Aktiengesellschaft Kitzbühel/Meleda Anstalt

(Vec E-10/19)

(2020/C 110/08)

Žiadosťou z 3. decembra 2019, ktorá bola doručená na podateľňu Súdu EZVO 5. decembra 2019, kniežací odvolací súd (Fürstliches Obergericht) požiadal Súd EZVO vo veci Aktiengesellschaft Kitzbühel/Meled Anstalt o poradné stanovisko k týmto otázkam:

Ako sa má vykladať článok 30 ods. 1 smernice (EÚ) 2015/849?

Ako sa má vykladať ustanovenie, podľa ktorého sú zaregistrované podnikateľské subjekty a iné právne subjekty povinné získať primerané informácie o tom, kto ich skutočne vlastní? Je v zásade postačujúce, aby bol povinný subjekt informovaný o tom, kto je konečný užívateľ výhod, alebo musia byť okrem toho predložené aj podkladové dokumenty s dôkaznou hodnotou (spoločenská zmluva atď.)?

V prípade, že samotné poskytnutie informácií nestačí, ale ako pravidlo musia byť predložené aj podkladové dokumenty (spoločenská zmluva atď.): mení túto situáciu akýmkoľvek spôsobom to, že konečným užívateľom výhod je právnická osoba so sídlom v štáte EHP, a teda takisto povinná na základe ustanovení smernice (EÚ) 2015/849? Postačuje jednoduché poskytnutie informácií prinajmenšom v takomto prípade?

V prípade zápornej odpovede na druhú otázku: mení túto situáciu akýmkoľvek spôsobom, ak riadiacim orgánom konečného užívateľa je právny zástupca, notár alebo zverenecký správca, ktorý je podľa vnútroštátneho práva pod hrozbou závažných následkov pre svoju prax, resp. odňatia oprávnenia na vykonávanie tejto praxe, povinný poskytnúť úplné a presné informácie a voči ktorému vnútroštátny právny poriadok požíva osobitnú dôveru?

V prípade zápornej odpovede aj na tretiu otázku, a teda ak povinnosť predložiť podkladové dokumenty (spoločenskú zmluvu atď.) existuje v každom prípade:

aký je minimálny rozsah dokumentov, ktoré sa majú predložiť so zreteľom na zásadu minimalizácie údajov uvedenú v článku 5 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorou sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)?

ako sa preukáže neexistencia nepriameho vlastníctva alebo neexistencie skutočnej kontroly fyzickou osobou v zmysle článku 3 ods. 6 písm. b) bodu v) a článku 3 ods. 6 písm. c) smernice (EÚ) 2015/849 (vzhľadom na zásadu, že neexistuje žiadna povinnosť preukázať neexistujúce skutočnosti – „negativa non sunt probanda“)?

II.

Bez ohľadu na odpovede na otázky uvedené v oddiele I:

Ako musí povinný subjekt získať primerané informácie podľa článku 30 ods. 1 smernice 2015/849 postupovať, ak konečný užívateľ odmietne poskytnúť informácie a/alebo – v závislosti od odpovedí na otázky uvedené v oddiele I – odmietne poskytnúť podkladové dokumenty, resp. neposkytne presné a aktuálne informácie: je potom povinný subjekt povinný na vlastné riziko a náklady podať žalobu proti konečnému užívateľovi, aby tento poskytol informácie, alebo, ak je k dispozícii, podať návrh na začatie iného podobného súdneho konania podľa vnútroštátneho práva, alebo sa môže uspokojiť s informáciami, ktoré mu poskytol konečný užívateľ výhod, resp. s tým, že mu konečný užívateľ výhod tieto informácie poskytnúť odmietol? Musí sa v tomto prípade, ak je to nutné, primerane uplatniť článok 3 ods. 6 písm. a) bod ii) smernice (EÚ) 2015/849, ktorý hovorí o „vyčerpaní všetkých možných prostriedkov“, inými slovami, musí sa nutné vyčerpanie všetkých možných prostriedkov chápať tak, že zahŕňa podanie žaloby na vlastné riziko a na vlastné náklady?

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku: (t. j. existuje povinnosť podať žalobu): musí sa potom, ak je to nutné, primerane uplatniť článok 3 ods. 6 písm. a) bod ii) tejto smernice tak, že povinnosť podať žalobu na vlastné riziko a vlastné náklady existuje, ak sú dôvody na podozrenie alebo sú pochybnosti (aj keď len minimálne) vo vzťahu k poskytnutým informáciám?