so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“), najmä na jej článok 61 a na jej protokol 26,

so zreteľom na Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdu (ďalej len „dohoda o dozore a súde“), najmä na jej článok 24,

so zreteľom na protokol 3 k dohode o dozore a súde (ďalej len „protokol 3“), najmä na jeho časť I článok 1 ods. 2 a časť II článok 7 ods. 2,

so zreteľom na konsolidované znenie rozhodnutia dozorného úradu č. 195/04/COL zo 14. júla 2004 o vykonávacích ustanoveniach uvedených v článku 27 časti II protokolu 3 (ďalej len „rozhodnutie o vykonávacích ustanoveniach“) (1),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili svoje pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (2), a so zreteľom na tieto pripomienky,

Listom z 3. júla 2008 (prípad č. 484519) podal sťažovateľ – spoločnosť Oppdal Booking AS (ďalej len „OB“) – sťažnosť na zámer obecného zastupiteľstva obce Oppdal (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) odpredať pozemok č. 271/8 (ďalej len „pozemok“) v obci Oppdal spoločnosti Strand Drift Oppdal AS (ďalej len „SDO“).

Listom z 9. júla 2008 (prípad č. 485146) si dozorný úrad vyžiadal od nórskych orgánov ďalšie informácie.

Listom z 8. septembra 2008 (prípad č. 491369) kupujúci – spoločnosť SDO – zaslal dozornému úradu pripomienky. Nórske úrady odpovedali na žiadosť o informácie listom z 9. septembra 2008 (prípad č. 490914). Sťažovateľ poskytol ďalšie informácie listom z 1. októbra 2008 (prípad č. 493593).

Rozhodnutie Dozorného úradu č. 417/10/COL, ktorým sa začalo konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3 (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“), bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a v dodatku EHP k tomuto vestníku (3). Dozorný úrad vyzval zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k rozhodnutiu.

Nórske úrady predložili svoje pripomienky (a pripomienky spoločnosti SDO) k rozhodnutiu o začatí konania listom z 3. decembra 2010 (prípad č. 579649).

Listom zo 7. februára 2007 (4) navrhla spoločnosť SDO formou žiadosti obecnému zastupiteľstvu, že na pozemku č. 271/8 vybuduje servisné zariadenie pre zákazníkov lyžiarskeho strediska. Aby sa oblasť mohla použiť na tento účel, muselo sa zmeniť územné rozdelenie pozemku.

Spoločnosť SDO listom z 19. októbra 2007 (5) vyjadrila záujem o zakúpenie tohto pozemku. Obecné zastupiteľstvo odpovedalo listom z 30. novembra 2007 (6) tak, že záujem o odkúpenie pozemku nebude možné posúdiť, kým sa nezmení územné rozdelenie oblasti.

Územné rozdelenie oblasti sa zmenilo 31. marca 2008 (7). Spoločnosť OB podala listom z 23. apríla 2008 (8) sťažnosť na rozhodnutie o zmene územného rozdelenia pozemku. Obecné zastupiteľstvo informovalo spoločnosť SDO listom zo 7. mája 2008 (9) o tom, že v dôsledku podania sťažnosti nebude možné posúdiť jej záujem o odkúpenie pozemku, kým sa neprijme rozhodnutie o sťažnosti. Dňa 26. mája 2008 sa obecné zastupiteľstvo rozhodlo, že nebude rozhodovať o sťažnosti spoločnosti OB vo veci zmeny územného rozdelenia pozemku, ale postúpi túto sťažnosť Úradu krajského guvernéra Opplandu (Fylkesmannen) (10).

Spoločnosť OB listom z 30. mája 2008 (11) vyjadrila záujem o odkúpenie pozemku v prípade, že sa o jej sťažnosti nebude rozhodovať na úrade krajského správcu. Obecné zastupiteľstvo listom zo 6. júna 2008 (12) informovalo spoločnosť SDO, že nebude posudzovať záujem spoločnosti SDO o odkúpenie pozemku skôr, ako Úrad krajského guvernéra rozhodne vo veci sťažnosti. Okrem toho zdôraznilo, že spoločnosti SDO neudelilo opciu na odkúpenie pozemku (13).

Výkonný výbor obecného zastupiteľstva 30. júna 2008 rozhodol o tom, že nechá vypracovať dve samostatné ocenenia pozemku a následne začne rokovať o predaji so spoločnosťou SDO (14). Spoločnosť OB listom z 3. júla 2008 (15) podala sťažnosť dozornému úradu vo veci zámeru obce predať pozemok spoločnosti SDO.

Spoločnosť OB listom z 10. júla 2008 (16) požiadala o sprístupnenie oboch nezávislých ocenení pozemku.

Spoločnosť SDO sa 16. júla 2008 (17) stretla s obecným zastupiteľstvom, aby prerokovali návrh kúpnej zmluvy o predaji pozemku. Obecné zastupiteľstvo informovalo spoločnosť SDO o nezávislých oceneniach a predajnej cene pozemku. Predajná cena bola stanovená na 850 000 NOK (v súlade s nezávislými oceneniami). Spoločnosť SDO dostala lehotu na posúdenie zmluvy do 17. júla 2008 a obecné zastupiteľstvo plánovalo, že o predaji pozemku rozhodne na zasadnutí, ktoré sa malo konať 24. júla 2008 (18). Spoločnosť SDO podpísala zmluvu 18. júla 2008 (19).

Spoločnosť OB listom z 23. júla 2008 (20) predložila ponuku na odkúpenie pozemku za cenu 3,1 mil. NOK.

Obecné zastupiteľstvo obce Oppdal podpísalo kúpnu zmluvu so spoločnosťou SDO 31. júla 2008 (21).

Spoločnosť OB sa v júli 2008 obrátila na dozorný úrad so sťažnosťou, v ktorej vyjadrila podozrenie, že obecné zastupiteľstvo obce Oppdal zamýšľa predať pozemok č. 271/8 spoločnosti SDO bez verejnej súťaže. Pozemok bol pred zmenou územného rozdelenia súčasťou oblasti určenej na parkovanie zákazníkov blízkeho lyžiarskeho strediska.

Spoločnosť OB vlastní a prevádzkuje lyžiarske stredisko Oppdal a súvisiace podniky. Kupujúci predmetného pozemku – spoločnosť SDO – je konkurentom spoločnosti OB, ktorý si predtým od spoločnosti OB prenajímal priestory na podnikanie v oblasti lyžiarskeho vybavenia a služieb lyžiarskych inštruktorov. Po zvýšení nájomného zo strany spoločnosti OB začala spoločnosť SDO hľadať nové priestory (22).

Spoločnosť OB vyjadrila vo svojej sťažnosti podozrenie, že pozemok by mohol byť odpredaný bez verejnej súťaže, ako sa opisuje v oddiele 2.1 usmernení dozorného úradu o štátnej pomoci o prvkoch štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnoprávnymi orgánmi (ďalej len „usmernenia“) (23). Ďalej spoločnosť OB namietala, že obecné zastupiteľstvo nekonalo v súlade s alternatívnym postupom opísaným v oddiele 2.2 usmernení vzhľadom na to, že rokovania o predaji s možným kupcom začali pred vypracovaním nezávislého ocenenia pozemku (24).

Navyše spoločnosť OB tvrdila, že nebolo jasné, z akých zásad vychádzali ocenenia. Spoločnosť OB uviedla, že jej ponuka vo výške 3,1 mil. NOK, ktorá vychádzala z rovnakého využitia pozemku ako v prípade kupujúceho, ukazuje, že predajná cena neodráža trhovú cenu. Okrem toho spoločnosť OB trvala na tom, že nemôže byť považovaná za kupujúceho s osobitným záujmom o pozemok (25).

Dozorný úrad začal konanie vo veci formálneho zisťovania na základe skutočnosti, že predaj pozemku obecného zastupiteľstva obce Oppdal spoločnosti Strand Drift Oppdal AS by mohol zahŕňať štátnu pomoc. Dozorný úrad vyjadril predovšetkým pochybnosti o tom, či predajná cena pozemku odráža jeho trhovú cenu a či nedošlo k využitiu nezákonnej štátnej pomoci. Podľa názoru dozorného úradu by obecné zastupiteľstvo vo všeobecnosti malo v situácii, keď po vypracovaní nezávislého odborného ocenenia dostane protikladnú vyššiu ponuku na odkúpenie pozemku, túto vyššiu ponuku podrobnejšie preskúmať, aby zaistilo predaj pozemku za trhovú hodnotu. Preskúmanie možno uskutočniť buď zadaním ďalšieho ocenenia pozemku, alebo opätovným vypracovaním posudku na pozemok nezávislým odborným znalcom.

Dozorný úrad vychádzal z rozhodnutia Komisie C35/2006 (26) o predaji pozemku švédskou obcou Åre, pri ktorom dostalo obecné zastupiteľstvo vyššiu protiponuku na odkúpenie pozemku.

Dozorný úrad vyjadril pochybnosti o tom, či je možné považovať predaj pozemku za zlučiteľný s uplatňovaním Dohody o EHP, predovšetkým na základe článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

Nórske orgány listom z 3. decembra 2010 (27) pripomenuli dozornému úradu svoj list z 9. septembra 2008 (28).

V liste z 9. septembra 2008 nórske orgány uviedli, že bol dodržaný postup opísaný v odseku 2.2 usmernení, z čoho vyplýva, že súčasťou transakcie nebola žiadna štátna pomoc. Ďalej tvrdili, že znalecké posudky boli vypracované pred začiatkom rokovaní so spoločnosťou SDO a že správy odrážajú trhovú cenu pozemku. Nórske orgány okrem toho predložili prehľad spracovaný obecným zastupiteľstvom obce Oppdal, podľa ktorého je cena za pozemok najvyššou cenou uhradenou za meter štvorcový v danej oblasti, ktorá je zastupiteľstvu známa.

Nórske orgány ďalej konštatujú, že trhová cena by mala odrážať hodnotu, ktorú je bežný kupujúci ochotný zaplatiť za pozemok, pričom treba vylúčiť kupujúcich s osobitnými záujmami. Nórske orgány preto tvrdia, že ponuku spoločnosti OB vo výške 3,1 mil. NOK treba chápať ako ponuku strany s osobitným záujmom, keďže uvedená spoločnosť má dominantné postavenie na miestnom trhu s lyžiarskymi službami, a preto je ochotná uhradiť nadmerne vysokú cenu, aby vyradila konkurentov z trhu. Nórske orgány sa teda domnievajú, že hodnota uvedená odbornými znalcami odráža skutočnú trhovú hodnotu pozemku.

Spoločnosť SDO sa domnieva, že predmetný prípad a rozhodnutie Komisie C35/2006 nie je možné porovnávať. V rozhodnutí C35/2006 sa nezávislý posudok na pozemok uskutočnil takmer dva a pol roka pred predajom a za taký dlhý čas sa hodnota pozemku mohla zásadne zmeniť. Po druhé, spoločnosť SDO tvrdí, že zo skutočností prípadu C35/2006 nie je jasné, či sa nezávislý posudok použil na určenie zmluvnej hodnoty. Na druhej strane, pokiaľ ide o predmetný prípad, spoločnosť SDO sa domnieva, že predaj pozemku sa uskutočnil v súlade s oddielom 2.2 usmernení dozorného úradu.

Spoločnosť SDO ďalej tvrdí, že ponuka spoločnosti OB sa javí ako súčasť stratégie na dosiahnutie postavenia výlučného poskytovateľa lyžiarskych služieb na miestnom trhu, čo podľa spoločnosti SDO vysvetľuje, prečo spoločnosť OB ponúkla cenu, ktorá vysoko presahuje trhovú hodnotu pozemku. Spoločnosť SDO taktiež zmieňuje informácie poskytnuté obecným zastupiteľstvom obce Oppdal v prehľade z 29. augusta 2008 (30), ktoré ukazujú, že predajná cena pozemku je najvyššou cenou uhradenou za meter štvorcový v danej oblasti, ktorá je zastupiteľstvu známa.

Spoločnosť SDO ďalej uvádza, že sťažovateľ kúpil pozemky v danej oblasti za cenu oveľa nižšiu, ako je predajná cena v predmetnom prípade. Spoločnosť SDO taktiež poukazuje na skutočnosť, že podľa nórskeho zmluvného práva je zmluva uzatvorená a záväzná, keď sa zmluvné strany dohodnú na podmienkach, bez ohľadu na to, či dôjde k podpisu zmluvy ako takej. Spoločnosť SDO sa preto domnieva, že obecné zastupiteľstvo obce Oppdal bolo v čase, keď spoločnosť OB predložila svoju ponuku, povinné predať pozemok spoločnosti SDO.

Spoločnosť SDO je toho názoru, že pozemok bol predaný za trhovú hodnotu, keďže predajná cena vychádza (v súlade s usmerneniami dozorného úradu) z posudkov dvoch nezávislých znalcov. Spoločnosť SDO je teda presvedčená, že nebola poskytnutá žiadna štátna pomoc.

„Ak nie je touto dohodou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členskými štátmi ES, štátmi EZVO alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s fungovaním tejto dohody, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami.“

6.1 Usmernenia o štátnej pomoci o prvkoch štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnoprávnymi orgánmi (31)

Pomoc musí byť poskytnutá štátom alebo zo štátnych prostriedkov. Obecné zastupiteľstvá sa z hľadiska štátnej pomoci považujú za súčasť štátu, preto možno prostriedky obce Oppdal považovať za štátne prostriedky.

Usmernenia o štátnej pomoci o prvkoch štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnoprávnymi orgánmi (ďalej len „usmernenia“) uvádzajú podrobnejšie pokyny týkajúce sa toho, ako dozorný úrad interpretuje a uplatňuje ustanovenia Dohody o EHP upravujúce štátnu pomoc pri posudzovaní predaja verejných pozemkov a budov. Oddiel 2.1 opisuje predaj formou nepodmieneného ponukového konania, zatiaľ čo oddiel 2.2 sa týka predaja formou nezávislého znaleckého posudku.

Predaj pozemkov a budov vo verejnom vlastníctve za cenu nižšiu, ako je trhová hodnota, naznačuje použitie štátnych prostriedkov. Usmernenia však riešia dve situácie, keď (v prípade splnenia platných podmienok) sa uhradená cena za pozemok bude považovať za cenu zodpovedajúcu trhovej hodnote, čím sa vylúči použitie štátnych prostriedkov. Ako sme uviedli, ide o tieto dve situácie: a) predaj sa zrealizoval v rámci nepodmieneného ponukového konania a b) predaj sa uskutočnil po vypracovaní nezávislého znaleckého posudku.

V predmetnom prípade obecné zastupiteľstvo nezorganizovalo nepodmienené ponukové konanie, ale ako základ pre stanovenie predajnej ceny použilo dva nezávislé znalecké posudky.

Oddiel 2.2 usmernení Dozorného úradu uvádza: „Ak verejnoprávne orgány nemajú v úmysle použiť konanie opísané v oddiele 2.1, jeden alebo niekoľko nezávislých majetkových odhadcov musí vypracovať nezávislé ocenenie pred začatím rokovaní o predaji s cieľom stanoviť trhovú hodnotu na základe všeobecne uznávaných trhových ukazovateľov a noriem oceňovania. Takto stanovená trhová cena predstavuje minimálnu kúpnu cenu, na ktorej sa možno dohodnúť bez poskytnutia štátnej pomoci.“

Nórske orgány uviedli, že obecné zastupiteľstvo obce Oppdal si objednalo vypracovanie dvoch ocenení u nezávislých znalcov – pána Geira Huseba a pána Ragnara Liana. Znalecké odhady boli vypracované v júli 2008, resp. 7. a 9. júla. Hoci spoločnosť SDO prejavila záujem o pozemok vo februári 2007 a neskôr v tom istom roku naznačila, že má záujem o jeho odkúpenie, nórske orgány jej neudelili žiadnu opciu na odkúpenie pozemku a korešpondencia, ktorú nórske orgány poskytli, nenaznačuje, že by došlo k rokovaniam o predaji alebo dohode o kúpnej cene skôr, ako boli známe obe odborné ocenenia. Obe správy odhadujú podobnú trhovú hodnotu: 800 000 NOK a 850 000 NOK.

Ako dozorný úrad zdôraznil v rozhodnutí o začatí konania, usmernenia sa výslovne nezaoberajú situáciou, keď je vyššia protikladná ponuka doručená po prijatí odborného ocenenia, ale pred uzatvorením zmluvy. Dozorný úrad sa domnieva, že v takejto situácii by podanie protikladnej vyššej ponuky mohlo vyvolať pochybnosti o tom, či odborné ocenenia odrážajú skutočnú trhovú hodnotu pozemku.

Dozorný úrad v rozhodnutí o začatí konania zmieňuje rozhodnutie Komisie C35/2006, ktoré sa zaoberalo situáciou podania ponuky po prijatí odborného ocenenia. Komisia v uvedenom rozhodnutí uviedla:

„Aj keď bol vykonaný odborný odhad v súlade s oznámením (32), (t. j. ocenenie predávaného pozemku vypracované v dostatočnom predstihu pred predajom a na základe všeobecne uznávaných oceňovacích štandardov), takéto ocenenie by malo v prípade absencie skutočnej ponuky predstavovať nanajvýš druhý najlepší nástroj na určenie trhovej hodnoty pozemku. Hneď ako sa objaví hodnoverná a záväzná ponuka priamo porovnateľná a vyššia ako hodnota podľa odborného posudku, mala by mať táto ponuka prednosť. Touto ponukou sa určila reálna trhová hodnota. v predmetnom prípade je potrebné považovať rozdiel medzi ponukou a skutočnou nadobúdacou cenou za najlepšie meradlo straty štátnych prostriedkov“ (33).

Proti rozhodnutiu Komisie bolo podané odvolanie na Súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa (34) nesúhlasil s hodnotením Komisie a konštatoval, že pri predaji pozemku nebola poskytnutá žiadna štátna pomoc. Dospel k záveru, že protikladná vyššia ponuka nebola ani hodnoverná, ani porovnateľná s ponukou, ktorú prijalo obecné zastupiteľstvo (35). Súd prvého stupňa taktiež poukázal na to, že pri určovaní porovnateľnosti protikladnej ponuky je dôležité, aby sa zohľadnili špecifické okolnosti prípadu (36).

V predmetnom prípade nórske orgány uviedli, že spoločnosť OB bola kupujúcim s osobitným záujmom o pozemok a v dôsledku tohto osobitného záujmu bola ochotná zaplatiť za pozemok abnormálne vysokú cenu, aby zabránila spoločnosti SDO vybudovať podnik, ktorý by spoločnosti OB konkuroval. Spoločnosť OB je dominantným poskytovateľom lyžiarskych služieb v lyžiarskom stredisku. Podnikanie spoločnosti SDO by priamo konkurovalo službám poskytovaným spoločnosťou OB a ohrozilo jej trhové postavenie. Spoločnosť OB namietala proti zmene územného rozdelenia pozemku a po zamietnutí tejto sťažnosti chcela pozemok odkúpiť. To poukazuje na zámery spoločnosti OB. Spoločnosť OB teda možno považovať za spoločnosť, ktorá má o pozemok osobitný záujem. Osobitný záujem spoločnosti OB sa odráža vo vysokej ponuke – ponuka podaná spoločnosťou OB bola trikrát vyššia (3 100 000 NOK) ako cena stanovená nezávislými odborníkmi, pričom dozorný úrad nemá žiadne poznatky o tom, že by ocenenia vypracované nezávislými odborníkmi mali nejaké nedostatky. Dozorný úrad sa v predmetnom prípade domnieva, že ponuky spoločností SDO a OB nie sú porovnateľné z dôvodu osobitného záujmu o pozemok zo strany spoločnosti OB. v dôsledku tohto osobitného záujmu je spoločnosť OB ochotná predložiť mimoriadne vysokú ponuku týkajúcu sa pozemku. Túto ponuku preto nemožno pokladať za porovnateľnú s ponukou spoločnosti SDO, ktorá odráža hodnotu pozemku určenú nezávislými odborníkmi.

Dozorný úrad preto so zreteľom na okolnosti prípadu dospel k záveru, že pozemok bol odpredaný za trhovú cenu v súlade s postupom stanoveným v oddiele 2.2 usmernení dozorného úradu o štátnej pomoci o prvkoch štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnými orgánmi.

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa dozorný úrad domnieva, že súčasťou predaja pozemku obecným zastupiteľstvom obce Oppdal spoločnosti SDO nebola štátna pomoc, keďže protikladnú ponuku spoločnosti OB treba považovať za ponuku kupujúceho s osobitným záujmom o pozemok. Dozorný úrad sa teda domnieva, že pozemok bol odpredaný za trhovú hodnotu v súlade s postupom stanoveným v oddiele 2.2 usmernení dozorného úradu o štátnej pomoci o prvkoch štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnými orgánmi.

Vzhľadom na predchádzajúce posúdenie sa dozorný úrad domnieva, že predaj pozemku č. 271/8 obecným zastupiteľstvom obce Oppdal spoločnosti Strand Drift Oppdal AS nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle ustanovení Dohody o EHP týkajúcich sa štátnej pomoci.

Dozorný úrad EZVO sa domnieva, že predaj pozemku č. 271/8 obecným zastupiteľstvom obce Oppdal spoločnosti Strand Drift Oppdal AS nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle ustanovení Dohody o EHP týkajúcich sa štátnej pomoci.

Konanie vo veci predaja pozemku č. 271/8 obecným zastupiteľstvom obce Oppdal, ktoré sa začalo na základe článku 4 ods. 4, v spojení článkom 13 časti II protokolu 3, sa týmto skončilo.

V Bruseli 9. mája 2012

Za Dozorný úrad EZVO

Oda Helen SLETNES

predsedníčka

Sabine MONAUNI-TÖMÖRDY

členka kolégia

(1) K dispozícii na internetovej stránke: http://www.eftasurv.int/media/decisions/195-04-COL.pdf

(2) Uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, Ú. v. EÚ C 34, 3.2.2011 a v dodatku EHP k Úradnému vestníku č. 6, 3.2.2011.

(3) Tieto dokumenty boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, Ú. v. EÚ C 34, 3.2.2011, a v dodatku EHP k Úradnému vestníku EÚ č. 6, 3.2.2011.

(7) Pozri zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obce Oppdal z 31.3.2008 (stavebný úrad) (prípad č. 490914).

(10) Pozri zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obce Oppdal z 26.5.2008 (stavebný úrad) (prípad č. 490914).

(14) Pozri zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obce Oppdal z 30.6.2008 (miestny výkonný výbor) (prípad č. 493593).

(19) Pozri podpísanú kúpnu zmluvu medzi spoločnosťou SDO a obecným zastupiteľstvom obce Oppdal (prípad č. 490914).

(21) Pozri podpísanú kúpnu zmluvu medzi podnikom SDO a obecným zastupiteľstvom obce Oppdal (prípad č. 490914).

(23) Táto kapitola usmernení zodpovedá oznámeniu Komisie o prvkoch štátnej pomoci pri predaji pôdy a budov verejnoprávnymi orgánmi (Ú. v. ES C 209, 10.7.1997, s. 3) dostupnému na adrese: http://www.eftasurv.int/state-aid/legal-framework/state-aid-guidelines/

(26) Rozhodnutie Komisie z 30. januára 2008 vo veci C 35/06, Ú. v. EÚ L 126/3, 14.5.2008.

(31) K dispozícii na internetovej stránke: http://www.eftasurv.int/state-aid/legal-framework/state-aid-guidelines/

(32) Oddiel 2.2 Usmernení o štátnej pomoci o prvkoch štátnej pomoci pri predaji pôdy a budov verejnoprávnymi orgánmi zodpovedá oznámeniu Komisie o prvkoch štátnej pomoci pri predaji pôdy a budov verejnoprávnymi orgánmi (Ú. v. ES C 209, 10.7.1997, s. 3).

(33) Rozhodnutie Komisie z 30. januára 2008 vo veci C 35/06, Ú. v. EÚ L 126/3, 14.5.2008, ods. 59.

(34) Vec T-244/08 Konsum Nord proti Komisii, rozsudok z 13. decembra 2011, zatiaľ neuverejnený.