Inštitút Európskej investičnej banky navrhuje v rámci svojho Vedomostného programu novú finančnú podporu EIBURS

Vedomostný program Inštitútu Európskej investičnej banky realizuje svoje výskumné granty cez rôzne programy, z ktorých jeden je:

Z programu EIBURS sa poskytujú granty katedrám vysokých škôl alebo výskumným strediskám pôsobiacim pri vysokých školách v krajinách EÚ, kandidátskych alebo potenciálnych kandidátskych krajinách, ktoré sa zaoberajú výskumnými témami s veľkým významom pre banku. Finančná podpora EIBURS v objeme až 100 000 EUR ročne na obdobie troch rokov sa prostredníctvom súťaže poskytuje zainteresovaným katedrám vysokých škôl alebo výskumným strediskám, ktoré majú uznávané odborné zázemie vo vybranej oblasti. Z úspešných návrhov vzíde celá škála výstupov, ktoré budú predmetom zmluvnej dohody uzatvorenej s Európskou investičnou bankou.

V akademickom roku 2018/2019 sa v rámci programu EIBURS budú predkladať návrhy na túto novú tému výskumu:

„Zlepšovanie merania nepriamych účinkov investičných projektov: špecifikovanie a kalibrovanie metód EIA pre maximalizáciu kompatibility s CBA“

EIB (ďalej len „banka“) posudzuje spoločensko-ekonomickú životaschopnosť projektov, do ktorých investuje, najmä prostredníctvom analýzy nákladov a prínosov (Cost Benefit Analysis, CBA) (1). Túto techniku je možné chápať ako predĺženie obchodného plánu investičnej operácie. Obchodný plán sa zameriava na finančné toky projektu. Všíma si finančnú, resp. hotovostnú hodnotu výdavkov (nákladov) a výnosov (prínosov). Ak sú prínosy dostatočne vyššie než náklady, investícia prináša finančnú hodnotu a z finančného hľadiska sa preto považuje za žiadanú operáciu.

Analýza CBA rozširuje definíciu nákladov a prínosov projektu a to v dvoch smeroch. Po prvé, zahŕňa všetky náklady a prínosy, či už vo forme finančných tokov alebo v inej forme. Po druhé, berie do úvahy náklady, ktoré vznikajú všetkým členom spoločnosti, teda nielen tie, ktoré vznikajú súkromnému investorovi.

Zahŕňa to mnohé dodatočné položky nad rámec obchodného plánu. Možno najznámejšou novou položkou spomedzi nich sú „externality“. Ide o náklady alebo prínosy, ktoré neznášajú výrobcovia ani používatelia projektu, ale tretia strana. Externality sú pozitívne alebo negatívne, podľa toho, či pre tretiu stranu predstavujú prínos alebo náklad. Všeobecným príkladom pozitívnej externality je presun vedomostí (knowledge spill-over), kde projekt, v rámci ktorého sa investuje do výskumu v danom sektore ekonomiky, vytvára vedomosti, ktoré zlepšujú produktivitu aj v iných sektoroch ekonomiky. Typickým príkladom negatívnej externality je znečistenie životného prostredia. Externality sú teda prínosy alebo náklady, ktoré vznikajú stranám mimo obchodného plánu a ktoré vo všeobecnosti nemajú formu finančných tokov, hoci pre tretiu stranu môžu mať finančné dôsledky. Tak napríklad pozitívna externalita vedomostí môže znižovať prevádzkové náklady v iných priemyselných odvetviach.

Iné položky, ktoré zohľadňuje analýza CBA a nezohľadňuje obchodný plán, sú zmeny v hodnote za peniaze (formálne meranej cez spotrebiteľský prebytok) pre spotrebiteľa. Obchodný plán meria prvok peňazí, ale opomína prvok hodnoty. Ak projekt zvyšuje kvalitu produktu, ktorý sa i tak predáva verejnosti za rovnakú cenu ako pred projektom, obchodný plán by opomenul prínos v podobe vyššej kvality, a teda aj hodnotu pre spotrebiteľa. Analýza CBA sa usiluje zachytiť túto zmenu v hodnote. Tentokrát ide o prínos pre jednu zo strán v obchodnom pláne (zákazníka), ktorý ale uniká meraniu prínosov v obchodnom pláne. Často používaným príkladom je hodnota, ktorú si cestujúci spájajú s úsporou času vyplývajúcou z dopravných projektov.

Zohľadňovanie pohľadov všetkých členov spoločnosti má za následok, že analýza CBA musí nazerať na isté finančné toky inak, než ako to robí obchodný plán. Takže obchodný plán by vnímal dotáciu rovnakým spôsobom ako prínos – prílev peňažných tokov do projektu. Analýza CBA pripúšťa, že tento druh prínosu pre výrobcu predstavuje náklad pre daňového poplatníka, a bude teda vnímať dotáciu ako presun od daňového poplatníka na súkromného predkladateľa projektu, t. j. ani prínos, ani náklad. Podobne, obchodné plány by vnímali uhradené dane ako ekvivalent nákladu – odlev peňažných tokov z projektu – zatiaľ čo analýza CBA by ich vnímala ako presun zo súkromného sektora na štát.

Kritici analýzy CBA často uvádzajú, že táto technika nezachytáva všetky prínosy a náklady projektu. Konkrétne, často sa kritizuje opomínanie toho, čomu sa v literatúre o CBA hovorí „nepriame účinky“. Ide o peňažné prínosy a náklady, ktoré projekt vyvoláva na iných trhoch súvisiacich s projektom, ide o tzv. „sekundárne trhy“. V literatúre o ekonomických vplyvoch sa takéto účinky označujú rôzne. Riešenie rozdielov v terminológii je súčasťou náplne tohto predkladaného výskumného projektu.

Metódy CBA členia sekundárne trhy na komplementy a substitúty. Projekt, ktorý spočíva v zlepšení produktivity pestovania pomarančov a následne v znížení ich ceny, môže znamenať prínos pre komplementárne odvetvie, ako napríklad balenú pomarančovú šťavu. Analýza CBA by nepozerala na zvýšené tržby a zisky na trhu s balenou pomarančovou šťavou, a teda by zrejme opomenula časť prínosov projektu. Nižšia cena pomarančov by zároveň poškodila predaj jabĺk, čo je substitučné odvetvie. Nižšie zisky pre pestovateľov jabĺk sa údajne v analýze CBA nezohľadňujú.

Analýza CBA v skutočnosti zachytáva všetky tieto účinky, ak trhy s komplementmi a substitútmi nie sú narušené (2). Trhy sú často nepochybne narušené, takže analýzou CBA sa riskuje, že istá časť týchto účinkov zostane opomenutá. Pragmatický prístup uplatňovaný v analýze CBA je dvojnásobný. Po prvé, prínosy a náklady na rôznych substitučných a komplementárnych trhoch majú tendenciu sa v úhrne vzájomne anulovať. Po druhé, projekt, ktorý je pre svoju spoločensko-ekonomickú životaschopnosť závislý od prínosov na sekundárnych trhoch, je vo všeobecnosti slabým projektom: alternatívne projekty a politiky pravdepodobne generujú takéto prínosy efektívnejšie. Aj keď je takýto pragmatický prístup vo všeobecnosti vnímaný ako primeraný, pri nepriamych účinkoch nepochybne existujú v analýze CBA potenciálne nedostatky.

Kritici analýzy CBA tiež poukazujú na to, že výdavky spojené s projektom vyvolávajú multiplikačný efekt v ekonomike, a generujú zisky, dane z príjmu a nové pracovné miesta v iných sektoroch. Tento účinok ide nad rámec účinkov projektu na práve opísaných substitučných a komplementárnych trhoch a súvisí so skutočnými peňažnými výdavkami spojenými s projektom. Kritici analýzy CBA navrhujú posúdenie ekonomických vplyvov (economic impact assessment, EIA) ako doplnok k analýze CBA, či dokonca ako jej alternatívu. Táto kritika sa však zakladá na nepochopení rozdielnej povahy a cieľov CBA a EIA. Analýza CBA je uplatňovaním ekonomiky prosperity v praktickom rozhodovaní. Všíma si všetky prínosy a náklady a meria, či je jedna línia akcie prínosnejšia z hľadiska pridanej hodnoty než alternatívna línia akcie, čím vedie k lepšiemu sociálnemu zabezpečeniu. Zameriava sa na rozhodovanie a ako taká vždy porovnáva dve alternatívne línie akcie s cieľom zahrnúť do prípadu alternatívne náklady (opportunity costs). Posúdenie EIA meria iba premenné v peňažnom vyjadrení a nemusí nevyhnutne odkazovať na alternatívne náklady. Je to predovšetkým nástroj merania. Je možné ho použiť pri rozhodovaní, no jeho záber je užší, než sa vyžaduje v ekonomike prosperity.

Posúdenie EIA sa zakladá na tabuľkách vstupov a výstupov, pričom modeluje celkovú ekonomiku tým, že meria, ako výdavky v jednom sektore ekonomiky zasahujú do výdavkov v iných sektoroch. Preto by sa teda mohlo zdať, že EIA rieši súčasne otázky nepriamych účinkov a multiplikátorov. Ale EIA má tri charakteristiky, pre ktoré táto technika nie je vhodná ako náhrada alebo dokonca ako doplnok k analýze CBA. Tieto tri nedostatky riešime tu.

Prvou z troch charakteristík je to, že EIA predpokladá, že investície sú exogénne toky do ekonomiky. Môže ísť o prijateľný predpoklad, ak skúmame, ako sa vplyvy projektu na ekonomiku, resp. ako sa výdavky spojené s projektom šíria v ekonomike. Ale nie je primeraným meradlom toho, či projekt prináša hodnotu, t. j. či sú zdroje využívané lepšie v porovnaní s ich využitím v prípade, že by projekt neexistoval. Investičné projekty sú len ťažko exogénne: musia byť financované presmerovaním zdrojov odinakiaľ v ekonomike.

Nazeranie na projekty ako na endogénne by prinieslo radikálne odlišné výsledky. Jednoducho, multiplikačné efekty projektu s pomarančmi vznikajú na úkor multiplikačných efektov, ktoré by sa zrealizovali v tých iných sektoroch, kde sa výdavky majú znižovať s cieľom presmerovať zdroje do projektu s pomarančmi.

Druhou z troch charakteristík, ktoré predstavujú rozdiel medzi EIA a CBA, je, že EIA predpokladá, že ceny sa v ekonomike nemenia a že dostupnosť zdrojov je virtuálne nekonečná. Posúdenie EIA je skoncipované tak, že bez ohľadu na to, ako veľký je projekt vzhľadom na veľkosť ekonomiky, vždy budú existovať dostatočné zdroje na jeho implementáciu bez toho, aby sa v ekonomike upravovali ceny. V skutočnosti ale veľké projekty ceny menia, a vyššie ceny, napríklad, vstupov, znamenajú, že výroba v iných sektoroch sa musí obmedzovať.

Na riešenie týchto prvých dvoch nedostatkov EIA vytvorili akademické kruhy modely vypočítateľnej všeobecnej rovnováhy (computable general equilibrium, CGE) ako pokročilejšiu metódu EIA. Táto technika je pomerne prepracovaná a v podstate pozostáva z modelovania celkovej ekonomiky vrátane obmedzenia zdrojov. CGE modely týmto riešia dve nevýhody tradičného posúdenia EIA, o ktorých sme doteraz hovorili. Po prvé, model CGE pripúšťa, že zdroje určené pre investičný projekt nie sú exogénne, ale sú na úkor alternatívneho využitia zdrojov. Po druhé, zaoberajú sa aj úpravou cien (3). Nie je prekvapením, že spoločným zistením empirických štúdií vykonaných pomocou týchto modelov je to, že multiplikačné efekty sú značne nižšie, než ako ukazuje EIA. Okrem toho štúdie CGE ukazujú, že v závislosti od produktivity rôznych sektorov a obmedzení zdrojov, ktorým čelia, čistý účinok projektu môže byť na ekonomiku ako na celok negatívny.

Model CGE je teda možné vnímať ako vylepšenú verziu EIA. Takisto posúva analýzu vplyvu bližšie k analýze CBA. Model CGE však stále vykazuje tretí nedostatok EIA v porovnaní s CBA, a to hlavne v tom, že sa zameriava na toky spojené s peňažnými transakciami – ziskami, daňami, mzdami atď. – a opomína mnohé premenné zahrnuté do CBA, najmä externality, hodnotu za peniaze atď. Je to preto, lebo štúdie CGE, ako napríklad EIA, boli navrhnuté ako prepojenie medzi analýzou projektu, resp. politiky a makroekonomikou, pričom za kľúčový ukazovateľ makroekonomického výkonu berú národný dôchodok, resp. hrubý domáci produkt (HDP).

Uvedené nedostatky by nemali zastierať skutočnosti, že, po prvé, model CGE ponúka bohatší opis ekonomiky, v ktorej projekt pôsobí, a že, po druhé, techniky CGE sa vo svojej prepracovanosti vyvíjajú. Modely dynamickej stochastickej všeobecnej rovnováhy (dynamic stochastic general equilibrium, DSGE) riešia dynamické správanie ekonomík. Životnosť projektov, ktoré posudzuje technika CBA, je 20 rokov alebo aj viac, pričom sa zdôrazňuje dôležitosť pohľadov, ktoré prinášajú dynamické modely. Tak napríklad, celkový výsledok projektov, ktoré v ekonomike spôsobujú technologický šok, sa pravdepodobne lepšie pochopia cez techniku DSGE než cez statické modelovanie.

Účelom tohto návrhu EIBURS je riešiť tento tretí nedostatok, aby sa poskytli výsledky modelov vplyvu kompatibilné s výsledkami analýzy CBA. Výskumní pracovníci by predstavili metódu posúdenia vplyvu spomedzi tých, ktoré sa momentálne používajú v empirických štúdiách, ktorá naznačuje najlepšiu vyhliadku na kompatibilitu s CBA, a pracovali by na určení takejto kompatibility. Malo by to pomôcť používateľom metódy CBA všeobecne, a EIB konkrétne, preskúmať, do akej miery sú analýzy CBA presné ako nástroj merania pri posudzovaní celej spoločensko-ekonomickej veci pri investičných projektoch.

Výskumní pracovníci by preskúmali škálu metód posudzovania vplyvu, ktoré ukazujú najväčšiu perspektívu, že sa dospeje k realizovateľnej kompatibilite s analýzou CBA. Metóda by sa mala zvoliť na základe týchto kritérií:

Podstatou druhej časti by bolo vypracovanie dvoch modelov vplyvu, ktoré zahrňujú všetky potrebné podmienky k tomu, aby sa stali kompatibilné s meradlami CBA, ktoré majú pridanú hodnotu. Jeden z modelov by bol pre pomerne vysokopríjmovú, efektívnu, konkurencieschopnú regionálnu ekonomiku v rámci EÚ. Druhý by bol pre pomerne nízkopríjmovú ekonomiku v rámci EÚ, neschopnú konkurencie s vysokou nezamestnanosťou. Východiskom pre modelovanie takýchto dvoch úplne odlišných ekonomík v analýze je objasniť, či je možné očakávať podstatne rozdielne výsledky v rôznych typoch ekonomických podmienok. Chudobnejšie regióny majú tendenciu využívať širšie investičné možnosti z verejného sektora. Bolo by relevantné dozvedieť sa, či existujú náznaky, že hodnotenia v chudobnejších regiónoch by si zasluhovali ďalšie náklady na vypracovanie štúdie vplyvu.

Výskumní pracovníci môžu navrhnúť buď nové modely vplyvu alebo prispôsobiť už existujúce modely. Mohli by si zvoliť ktorúkoľvek z týchto dvoch možností, no zvolená alternatíva nemôže narúšať hlavný účel výskumného programu, ktorým je kompatibilita s CBA.

Prispôsobenie modelov vplyvu meraniam CBA by zahŕňalo prácu na dvoch úrovniach súčasne: na „reálnej“ a „finančnej“ strane ekonomiky. Mnohé existujúce modely vplyvu opomínajú finančný sektor. Berúc do úvahy vo všeobecnej rovine predpoklad CBA o pôvode zdrojov investovaných do projektu a v konkrétnej rovine skutočnosť, že EIB zohráva svoju úlohu prostredníctvom finančného sektora, vytvorené modely vplyvu by museli venovať osobitnú pozornosť finančnej strane.

Na „reálnej“ strane, modely vplyvu už merajú premenné ako HDP, zamestnanosť a obchodnú bilanciu. Hlavné predpokladané úpravy zahŕňajú zaradenie prvkov potrebných na vypočítanie sociálneho prínosu vrátane:

Na finančnej strane by mali modely predstaviť alternatívne možnosti na získanie financií pre projekt vrátane:

Nevyhnutnou súčasťou úlohy č. 2 je objasniť rozdiely v terminológii medzi týmito dvomi technikami. Napríklad, technika CGE používa termín „vyvolané účinky“, zrejme ovplyvnený terminológiou používanou v EIA. Takéto účinky nemusia mať nevyhnutne priamy ekvivalent v CBA, ktorá môže zachytávať niektoré prvky vyvolaných účinkov CGE ako nepriame účinky, zatiaľ čo iné prvky vníma ako multiplikačné efekty, a tak ich neberie do úvahy.

Výskumní pracovníci by následne simulovali účinok rôznych typov kapitálových investičných projektov v každej z týchto dvoch ekonomík. O počte projektov, ktoré sa majú simulovať, by sa rozhodlo v priebehu výskumného projektu. Sektory, ktoré by výskumní pracovníci navrhli na simuláciu, odsúhlasí supervízor EIB. Zahrnie sa infraštruktúrny projekt, veľký priemyselný projekt a projekt v sektore služieb v oblastiach ako vzdelávanie, voľný čas atď. Každý projekt by sa simuloval cez alternatívne zdroje financovania.

Výskumní pracovníci by napokon zhodnotili mieru, do akej by sa výsledky posúdenia vplyvu odlišovali od výsledkov dosiahnutých v rámci „typickej analýzy CBA“. „Typická analýza CBA“ by sa zamerala na primárne trhy a iba na najdôležitejšie sekundárne trhy. Výskumní pracovníci vypracujú závery a odporúčania týkajúce sa:

Výskumná téma je kľúčová pre finančné aktivity EIB. Štatút EIB uvádza, že EIB by mala financovať investičné projekty, ktoré zvyšujú ekonomickú produktivitu (článok 18, bod 1b) (5). Banka využíva analýzu CBA ako svoj hlavný nástroj na meranie miery, do akej investície zvyšujú ekonomickú produktivitu. Výskumný projekt prispeje k otestovaniu integrity CBA a k posúdeniu, či existujú okolnosti, za ktorých sa odporúča doplniť analýzu CBA o techniku CGE.

Modely posudzovania vplyvu v súčasnosti používané akademickými výskumnými pracovníkmi alebo zadávané výskumnými ústavmi sú zlepšenia predchádzajúcich metód posudzovania vplyvu. No účel týchto modelov sa nemení: zmerať čistý účinok projektu alebo politiky na národný dôchodok, resp. HDP. Národný dôchodok predstavuje neúplné meradlo produkcie krajiny, a je to teda nedokonalý nástroj na meranie celkovej ekonomickej produktivity vrátane vyhliadky týkajúcej sa sociálnej prosperity, takže tieto modely nie sú úplne kompatibilné s CBA. Meranie HDP opomína prvky ako napríklad zlepšenie v hodnote za peniaze (spotrebiteľský prebytok) a environmentálne externality. Ak sa metódy vplyvu prispôsobia tak, že sa stanú kompatibilné s analýzou CBA, výsledok týchto metód sa stane lepším meradlom celkového účinku investičného projektu na produktivitu a prosperitu spoločnosti. Takéto metódy vplyvu je možné tiež použiť nielen pri hodnotení investičných projektov, ale i politík.

Ako informáciu pre navrhovateľa uvádzame, že takéto prispôsobenie metód vplyvu analýze CBA nie je ešte dostupné. Výskumný projekt by mal preto pomôcť vypracovať nové verzie ekonomických modelov pre spoločensko-ekonomické hodnotenie projektov a politík.

Návrhy sa musia predložiť v anglickom jazyku do 15. apríla 2018 24:00 hod. stredoeurópskeho času. Návrhy predložené po tomto termíne sa nebudú brať do úvahy. Návrhy treba zasielať elektronicky na adresu:

Podrobnejšie informácie o výberovom procese v rámci programu EIBURS, ako aj o Inštitúte EIB nájdete na internetovej stránke: http://institute.eib.org/.

(1) European Investment Bank (2013), The Economic Appraisal of Transport Projects at the EIB. Luxembourg: European Investment Bank. (Dostupné online: http://www.eib.org/infocentre/publications/all/economic-appraisal-of-investment-projects.htm

(2) Just, R.E., Hueth, D.L. a Schmitz, A. (2004), The Welfare Economics of Public Policy: A Practical Approach to Project and Policy Evaluation. Cheltenham: Edward Edgard

(3) Hosoe, N., Gasawa, K. a Hashimoto, H. (2010), Textbook of Computable General Equilibrium Modelling: Programming and Simulations. Basingstoke: Palgrave Macmillan.

(4) Godley, W., and Marc L. (2007), Monetary Economics: An Integrated Approach to Credit, Money, Income, Production and Wealth. New York: Palgrave Macmillan.

(5) Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Protokol (č. 5) o štatúte Európskej investičnej banky, Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 251 – 264. (Dostupné online: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex:12016E/PRO/05)