30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/50


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k nasledujúcim návrhom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe k elektronickým komunikačným sieťam a príslušným zariadeniam a o ich prepojení, a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby“

„Návrh na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa“

„Návrh na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre trh elektronických komunikácií“

KOM(2007) 697 v konečnom znení – 2007/0247 (COD)

KOM(2007) 698 v konečnom znení – 2007/0248 (COD)

KOM(2007) 699 v konečnom znení – 2007/0249(COD)

(2008/C 224/11)

Európska komisia sa 10. decembra 2007 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom:

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe k elektronickým komunikačným sieťam a príslušným zariadeniam a o ich prepojení, a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby“

„Návrh na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie ES č. 2006/2004 o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa“

„Návrh na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre trh elektronických komunikácií“

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. mája 2008. Spravodajcom bol pán HERNÁNDEZ BATALLER.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 445. plenárnom zasadnutí 28. a 29. mája 2008 (schôdza z 29. mája 2008) prijal 80 hlasmi za, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV súhlasí s cieľmi Komisie, ktoré sú: získať pre užívateľov čo najviac výhod na trhu elektronických komunikácii, dohliadať na to, aby nedošlo k narušeniu alebo obmedzeniu hospodárskej súťaže, podporiť účinné investície do infraštruktúry, podnietiť inovácie a podporiť účinné využívanie a riadenie rádiových frekvencií a číslovacích zdrojov.

1.2

Keďže odvetvie elektronických komunikácii je charakteristické vysokou úrovňou technologickej inovácie a mimoriadne dynamickým trhom, EHSV súhlasí s modelom regulačného rámca pre elektronické komunikácie a navrhnutými úpravami, ktoré spočívajú:

1.2.1

v decentralizovanej regulácii v členských štátoch, ktorá vnútroštátnym orgánom ponecháva zodpovednosť za monitorovanie trhov na základe spoločného súboru pravidiel a postupov. Zároveň sa posilňuje nezávislosť, každodenné riadenie a sloboda rozhodovania vnútroštátnych regulačných orgánov (VRO) a zaručuje sa pre ne potrebný rozpočet, dostatočné ľudské zdroje a posilnenie ich právomocí v oblasti presadzovania práva s cieľom zlepšiť účinné uplatňovanie regulačného rámca;

1.2.2

v konsolidácii vnútorného trhu, stanovením určitých právomocí Komisii v oblasti nadnárodných trhov, ktoré nespadajú do zodpovednosti členských štátov;

1.2.3

v posilnení právnej konzistentnosti, aktualizovaním určitých predpisov s úmyslom prispôsobiť ich technologickému vývoju a vývoju na trhu, zrušením zastaraných, nadbytočných alebo bezpredmetných ustanovení;

1.2.4

vo vymedzení stratégie účinnej správy frekvenčného spektra s cieľom vytvoriť jednotný európsky informačný priestor;

1.2.5

vo výnimočných prípadoch v oddelení funkcií, schválenom vnútroštátnymi regulačnými orgánmi (VRO) s predchádzajúcim súhlasom Komisie, s cieľom zabezpečiť poskytovanie prístupových produktov plne rovnocenných pre všetkých prevádzkovateľov na nižšom stupni reťazca, vrátane vlastných oddelení vertikálne integrovaného prevádzkovateľa;

1.2.6

v zabezpečení bezpečnej a účinnej komunikácie prostredníctvom elektronických komunikačných sietí. Úrad by mal preto prispievať k harmonizácii vhodných technických a organizačných bezpečnostných opatrení poskytovaním odborného poradenstva;

1.2.7

v posilnení práv spotrebiteľov v súvislosti s určitými aspektmi zmlúv, v posilnení transparentnosti a zverejňovaní informácií, v dostupnosti informačných služieb a tiesňových služieb a v prenosnosti čísel. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam navrhované zmeny nepredstavujú vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľov ako stanovuje Zmluva, pretože nezohľadňujú ďalšie aspekty, ako napr. reguláciu služieb pre zákazníkov, minimálnu úroveň kvality služieb, ustanovenia o sankciách, ani predpoklady na spoločné obstarávanie služieb a koncových zariadení;

1.2.8

vo zvýšení ochrany súkromia a osobného života, keďže nie všetky návrhy sú dostatočne ambiciózne napr. v oblasti ochrany pred „spamom“. Podľa EHSV v tomto prípade treba jednoznačne vychádzať zo zásady výslovného a predchádzajúceho súhlasu spotrebiteľa s tým, že bude dostávať nevyžiadané reklamné oznamy.

1.3

EHSV považuje za veľmi pozitívne začlenenie koncových zariadení elektronických komunikácií do rozsahu pôsobnosti regulačného rámca, čo zlepší dostupnosť elektronických komunikácií zdravotne postihnutým konečným užívateľom. Rovnako víta zavedenie záväzných opatrení týkajúcich sa prístupu zdravotne postihnutých užívateľov v rámci univerzálnych služieb, s cieľom zaistiť im prístup k verejne prístupným telefónnym službám, vrátane prístupu k službám tiesňového volania, k informačným službám o účastníckych číslach a k účastníckym zoznamom, pričom tento prístup musí byť rovnocenný s prístupom ostatných konečných užívateľov, a podporuje tiež zavedenie iných špecifických opatrení.

1.4

Zjednodušenie a zníženie administratívnych nákladov je dôležité, pretože spolu s väčšou pružnosťou správy frekvenčného spektra uľahčia prevádzkovateľom administratívne postupy a využívanie frekvenčného spektra. EHSV sa domnieva, že je potrebné, aby členské štáty stanovili obmedzené výnimky technického charakteru a rozsiahlejšie výnimky, aby bolo možné dosahovať ciele všeobecného záujmu, ako sú kultúrna a jazyková rozmanitosť, sloboda prejavu a pluralita médií, podpora sociálnej a územnej súdržnosti, bezpečnosť života, zohľadnenie technických, sociálnych, kultúrnych a politických potrieb všetkých členských štátov na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva.

1.5

Zriadenie Európskeho úradu pre trh elektronických komunikácií, ako orgánu nezávislého od Komisie, ktorý bude posilňovať právomoci vnútroštátnych regulačných orgánov (VRO) môže byť pozitívne, pretože poskytne prostriedky na vytvorenie účinného partnerstva medzi Komisiou a vnútroštátnymi regulačnými orgánmi v otázkach, v ktorých sa vyžaduje jednotnosť na európskej úrovni, ako sú definovanie trhov, ich analýza a nápravné opatrenia, harmonizácia využívania rádiového spektra alebo definovanie nadnárodných trhov.

2.   Úvod

2.1

V roku 2002 bola schválená reforma trhu s telekomunikáciami, ktorá viedla k zavedeniu regulačného rámca pre elektronické komunikácie, t.j. začleneniu všetkých satelitných a pozemných sietí, pevných i bezdrôtových; tento regulačný rámec je tvorený rámcovou smernicou, smernicou o prístupe a smernicou o povolení, o univerzálnej službe, o spracovávaní osobných údajov a o ochrane súkromia v tomto odvetví.

2.2

Tento regulačný rámec EÚ pre telekomunikačné siete a služby bol vytvorený s cieľom uľahčiť novým prevádzkovateľom prístup k existujúcej infraštruktúre, podnietiť investície do alternatívnej infraštruktúry a poskytnúť spotrebiteľom väčšie možnosti výberu a nižšie ceny.

2.3

Regulačný model súčasného rámca sa zakladá na zásade decentralizovanej regulácie v členských štátoch, čím ponecháva vnútroštátnym orgánom zodpovednosť za dohľad nad trhmi podľa spoločného súboru zásad a postupov.

2.4

Tento rámec obsahuje minimálnu úroveň harmonizácie a vymedzenie vykonávacích opatrení ponecháva na členské štáty alebo na vnútroštátne regulačné orgány (VRO).

2.5

Cieľom rámcovej smernice je postupne znižovať odvetvovú reguláciu ex ante v súlade s rozvojom hospodárskej súťaže na trhu. Realizuje sa to prostredníctvom odporúčania Komisie, ktoré identifikuje trhy s výrobkami a službami, kde by regulácia ex ante bola oprávnená.

2.5.1

Cieľom akéhokoľvek regulačného zásahu ex ante je byť prínosom pre spotrebiteľov a zabezpečiť konkurencieschopnosť maloobchodných trhov. Definícia „relevantných trhov“ sa môže časom zmeniť, podľa toho, ako sa budú vyvíjať vlastnosti produktov a služieb a možností náhrady zo strany dopytu a ponuky, ako sa uvádza v odporúčaní Komisie zo 17. decembra 2007 (1).

3.   Návrhy Komisie

3.1

Komisia navrhuje rozsiahlu úpravu súčasných právnych predpisov EÚ, týkajúcich sa elektronických komunikácií (ďalej len „regulačný rámec“) a spoločne predkladá:

dva návrhy smerníc: jeden návrh upravuje rámcovú smernicu (o prístupe a povolení) a druhý upravuje smernicu o univerzálnej službe a smernicu o ochrane súkromia,

návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre trh elektronických komunikácií (ďalej len „úrad“).

3.2

Stručne povedané, cieľom týchto dvoch návrhov je regulovať „pozmenený“ európsky regulačný rámec pre elektronické komunikácie a zladiť ho s požiadavkami vnútroštátnych regulačných orgánov, prevádzkovateľov a spotrebiteľov tovarov a služieb.

3.3

Zámerom je vytvoriť jednotný „upravený regulačný rámec“ pre digitálne hospodárstvo, ktorý využije úspechy vychádzajúce z rozvoja vnútorného trhu. Návrhy sa týkajú nasledujúceho:

3.4

Návrh na úpravu rámcovej smernice, smernice o povolení a smernice o prístupe:

a)

V súvislosti so správou frekvenčného spektra zaručuje, že členské štáty budú konzultovať zainteresované strany, pokiaľ budú chcieť zaviesť výnimky zo zásady neutrality technológií a služieb, a to dokonca aj v prípade, keď budú napĺňať ciele všeobecného záujmu.

b)

Posilňuje sa jednotnosť príslušného regulačného rámca racionalizáciou niektorých prvkov postupu preskúmavania trhu, vrátane možnosti, aby sa Komisia ujala analýzy trhu v prípade, keď sa vnútroštátny regulačný orgán podstatne oneskorí pri plnení svojich povinností.

c)

Dopĺňa bezpečnosť a integritu sietí posilnením existujúcich povinností a zároveň rozšírením požiadavky na integritu za hranice telefónnych sietí tak, aby sa vzťahovali aj na mobilné siete a siete IP.

d)

Posilňujú sa právne záruky zúčastnených strán definovaním rôznych kritérií nezávislosti vnútroštátnych regulačných orgánov a uznáva sa právo odvolania proti ich rozhodnutiu a možnosť zrušiť opatrenia, ktoré príjmu, s cieľom predísť, v naliehavých prípadoch, vážnym a nenapraviteľným škodám.

e)

Potreby zraniteľných skupín sa riešia tak, že sa zavádzajú technické požiadavky na koncové zariadenia, ktoré zlepšujú prístupnosť zdravotne postihnutých osôb k elektronickým technológiám a aktualizujú sa ciele vnútroštátnych regulačných orgánov týkajúce sa starších užívateľov a užívateľov so sociálnymi potrebami.

f)

Vnútroštátny regulačný orgán môže s predchádzajúcim súhlasom Komisie nariadiť oddelenie funkcií.

g)

Zavádza sa spoločné výberové konanie.

h)

Sú posilnené právomoci vnútroštátnych regulačných orgánov v oblasti presadzovania práva; tieto orgány môžu k všeobecným povoleniam pripojiť špecifické podmienky na zabezpečenie prístupu pre užívateľov so zdravotným postihnutím, na dodržiavanie autorských práv a práv duševného vlastníctva a tiež komunikáciu verejných orgánov s verejnosťou v prípade bezprostredného ohrozenia.

3.5

Návrh, ktorým sa upravuje režim univerzálnej služby, spracovávanie osobných údajov a ochrana súkromia a práv užívateľov elektronických komunikácií, ako aj režim týkajúci sa spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa vychádza z pokroku, ktorý už priniesol legislatívny prístup Komisie v tomto sektore.

3.5.1

V tejto súvislosti sa musí uznať, že samotná hospodárska súťaž nepostačuje na uspokojenie potrieb všetkých občanov a na ochranu práv užívateľov, vzhľadom na čo sa dopĺňajú špecifické ustanovenia, ktoré majú chrániť univerzálnu službu a práva užívateľov a zabezpečovať ochranu osobných údajov.

3.5.2

Cieľom je najmä zvýšiť transparentnosť cien spotrebiteľov a zlepšiť zverejňovanie informácií pre konečných užívateľov tým, že sa prevádzkovateľom uloží povinnosť zverejňovať v ľahko prístupnej podobe porovnateľné, primerané a aktuálne informácie, ako aj tým, že sa vnútroštátnym regulačným orgánom udelia právomoci požadovať od prevádzkovateľov plnenie týchto povinností.

3.5.3

Počíta sa s opatreniami týkajúcimi sa prenosnosti čísel, ktoré spotrebiteľom umožnia ľahko zmeniť poskytovateľa (maximálna dĺžka lehoty na uskutočnenie účinného prenosu čísel sa stanovuje na jeden pracovný deň a vnútroštátne regulačné orgány budú môcť zabezpečiť, aby nedochádzalo k odrádzaniu zo strany poskytovateľov). Zlepšujú sa povinnosti spojené s lokalizáciou volajúceho v súvislosti so službami tiesňového volania prostredníctvom rôznych opatrení, ako je napríklad povinnosť poskytovať informácie orgánom tiesňových služieb atď.

3.5.4

„Možnosť“ poskytnutá členským štátom prijať konkrétne opatrenia v prospech užívateľov so zdravotným postihnutím sa nahrádza výslovnou „povinnosťou“ toto vykonať, čo tiež oprávňuje vnútroštátne regulačné orgány k tomu, aby od prevádzkovateľov požadovali, aby zdravotne postihnutým užívateľom poskytovali informácie, ktoré sú pre nich užitočné.

3.5.5

Vnútroštátne regulačné orgány budú mať tiež právomoc zabrániť znižovaniu kvality služby stanovením minimálnej úrovne kvality služby sieťového prenosu pre konečných užívateľov a budú monitorovať maloobchodné tarify v prípade, ak nie sú určené žiadne podniky ako poskytovatelia univerzálnej služby.

3.5.6

Zároveň sa zabezpečuje, aby koneční užívatelia boli upovedomení o narušeniach bezpečnosti, ktorých dôsledkom je strata alebo iné narušenie ich osobných údajov, a aby boli informovaní aj o bezpečnostných opatreniach, ktoré môžu zrealizovať s cieľom minimalizovať takéto narušenia.

3.5.7

Zároveň sa tiež zakazuje používanie „spajvéru“ a iného škodlivého softvéru bez ohľadu na metódu použitú na jeho inštaláciu do užívateľovho zariadenia a posilňuje sa boj proti nevyžiadaným reklamným oznamom tým, že sa zavádza možnosť pre poskytovateľov internetových služieb podávať žalobu na spamerov.

3.6

Napokon je potrebné preskúmať návrh na zriadenie „úradu“, ktorý bude zodpovedný Európskemu parlamentu, v rámci ktorého bude pracovať rada regulačných orgánov pozostávajúca z riaditeľov vnútroštátnych regulačných orgánov všetkých členských štátov EÚ, ktorá nahradí Skupinu európskych regulačných orgánov (ERG) (2).

3.6.1

Úrad bude poskytovať Komisii poradenstvo pri prijímaní určitých rozhodnutí, bude konať ako odborné stredisko v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb na úrovni EÚ a preberie funkcie Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA).

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

EHSV pozitívne hodnotí návrhy Komisie, pretože sú zamerané na riešenie potrieb regulácie a riadenia celoeurópskeho trhu elektronických komunikácií.

4.1.1

Schvaľuje cieľ Komisie posilniť otvorenie trhov s telekomunikáciami hospodárskej súťaži a stimulovať investície do vysokorýchlostných sietí (vrátane všetkých technológií: pevných, mobilných a satelitných) (3), ako aj cieľ zaistiť bezpečnosť internetu budúcnosti, ktorý bude internetom vecí aj sémantickou sieťou, a to tiež v súvislosti s digitalizáciou audiovizuálnych služieb, ako aj optimálnu správu frekvenčného spektra na vnútornom trhu. Ide tu o spoločný záujem spotrebiteľov a podnikov, ktorí potrebujú prístup k vysoko výkonným telekomunikačným sieťam a službám vysokej technickej kvality.

4.1.2

Konštatuje, že súčasné platné predpisy tvoriace regulačný rámec pre sektor telekomunikácií umožnili:

dosiahnuť výrazný pokrok pri budovaní otvorenejších a dynamickejších trhov, ako sa uvádza v 12. správe Komisie o stave regulačného rámca,

bojovať proti výrazným rozdielom medzi prevádzkovateľmi a proti výhodám, ktoré požívali bývalé štátne monopoly.

4.2

Pozitívnym faktom je aj rozšírenie právneho režimu ustanoveného v návrhoch na oblasť elektronických komunikácií a tým pádom aj na všetky prenosové siete a siete slúžiace na poskytovanie služieb, ktoré zahŕňa.

4.3

Spolu so zlepšením čisto technických a správnych aspektov uvedených vyššie je potrebné vyzdvihnúť aj pozitívne hodnotenie širokej škály ustanovení, ktoré sú špecificky zamerané na posilnenie práv užívateľov služieb elektronických komunikácií, ako aj procedurálnych a administratívnych záruk prevádzkovateľov, ktoré umožnia skutočnú internú implementáciu týchto ustanovení (právo dotknutých strán byť vypočuté, odôvodnenie rozhodnutí, preventívne opatrenia a právo na odvolanie). Zavedenie týchto záruk je v súlade s právom na dobrú správu vecí verejných ustanoveným v Charte základných práv.

4.4

EHSV obzvlášť podporuje požiadavky, ktoré vyslovil v predchádzajúcich stanoviskách, a ktoré boli zohľadnené v príslušných návrhoch. Ide o požiadavky týkajúce sa:

povinnosti štátov prijať konkrétne opatrenia v prospech užívateľov so zdravotným postihnutím (4), v snahe splniť ciele Európskej charty základných práv a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

všeobecných zásad správy frekvenčného spektra, ktorá je vo verejnom záujme a ktorá by sa mala realizovať z ekonomického, sociálneho a environmentálneho hľadiska, pričom tieto zásady by mali okrem neutrality technológií a služieb zaistiť kultúrnu a jazykovú rozmanitosť, slobodu prejavu a pluralitu médií a zohľadňovať technické, spoločenské, kultúrne a politické potreby všetkých členských štátov (5).

4.4.1.1

K zachovaniu kultúrnej a jazykovej rozmanitosti patrí aj to, že sa v e-mailoch písmená istých jazykov s diakritickými znamienkami, resp. texty písané azbukou, gréckou abecedou alebo inými znakmi nestanú nečitateľnými. Na zasielanie SMS, v ktorých sú použité tieto písmená, sa nesmú uplatňovať vyššie tarify.

4.5

Taktiež podporuje návrhy Komisie, ktoré sa zaoberajú najmä týmito otázkami:

a)

zjednodušenie postupov analýzy trhu, ktoré zníži administratívne zaťaženie vnútroštátnych regulačných orgánov, ako aj správne náklady prevádzkovateľov,

b)

zvýšenie bezpečnosti a integrity sietí s cieľom zabezpečiť spoľahlivé využívanie elektronických komunikácií,

c)

posilnenie nezávislosti vnútroštátnych regulačných orgánov obmedzením možného vplyvu iných verejných orgánov na ich každodenné riadenie a zabezpečením, aby každý VRO mal svoj vlastný nezávislý rozpočet a dostatočné ľudské zdroje.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1

Vzhľadom na to, že cieľom návrhov Komisie je prijatie „opatrení na aproximáciu“ predpisov členských štátov v oblasti elektronických komunikácií a vytvorenie nového nadnárodného orgánu, EHSV by chcel zdôrazniť, že tieto návrhy by mali vychádzať výlučne z článku 95 Zmluvy o ES.

5.1.1

Je pravdou, že toto ustanovenie môže slúžiť ako primeraný a dostatočný právny rámec na zdôvodnenie sledovaných cieľov (6). Podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora však Komisia bude musieť dohliadať na to, aby opatrenia prijaté s týmto cieľom mali skutočný vplyv na vnútroštátne právne systémy (t. j. aby umožnili ich úpravu) a aby na nadnárodnej úrovni dôsledne regulovali všetky aspekty, ktoré by mali byť prospešné pre spotrebiteľov a užívateľov elektronických komunikácií, ako aj aspekty právnych a procedurálnych záruk ustanovených v návrhoch (7).

5.1.2

Stručne povedané, prijatie budúceho nadnárodného regulačného rámca v tejto oblasti by nemalo predstavovať len kozmetickú úpravu platného nadnárodného regulačného rámca pre sektor elektronických komunikácií.

5.1.3

Táto pripomienka platí aj vzhľadom na vytvorenie „úradu“, ktorého existencia bude opodstatnená podľa toho, do akej miery bude prispievať k jednotnému a účinnému uplatňovaniu širokej škály navrhovaných predpisov, za ktoré v zásade zodpovedá na základe špecifických právomocí, ktoré mu boli udelené.

5.1.4

Vytvorenie úradu je v súlade so zásadou subsidiarity, pretože súčasná spolupráca:

a)

je slabo štruktúrovaná, zahŕňa neúčinné mechanizmy ktoré spôsobujú fragmentáciu vnútorného trhu,

b)

nezabezpečuje rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov, ktorí majú svoje sídla v rôznych členských štátoch,

c)

bráni vznikaniu výhod, ktoré by spotrebiteľom prinášala hospodárska súťaž a cezhraničné služby.

5.1.5

Zriadenie spomínaného úradu je tiež v súlade so zásadou proporcionality, pretože poskytne prostriedky na vytvorenie účinného partnerstva medzi Komisiou a vnútroštátnymi regulačnými orgánmi v otázkach, v ktorých sa vyžaduje jednotnosť v rámci Európy.

5.2

Úrad by mal slúžiť ako výhradné fórum pre spoluprácu medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi pri vykonávaní ich povinností vyplývajúcich z regulačného rámca.

5.2.1

EHSV čaká na avizované hodnotenie fungovania úradu, aby mohol skonštatovať, že je jeho činnosť založená na transparentnosti, zodpovednosti a nezávislosti a že sa posilnili právomoci vnútroštátnych regulačných orgánov tým, že nadobudli pevný a transparentný základ v právnych predpisoch Spoločenstva.

5.3

V súvislosti s právnym zameraním navrhovaného regulačného rámca však treba tiež uznať užitočnosť uplatňovania špecifických regulačných kritérií pre tento sektor spolu so zásadami a pravidlami voľnej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu (8). Týka sa to obzvlášť spomínaného sektora, pretože táto oblasť si vyžaduje administratívne opatrenia ex ante zahŕňajúce sofistikované hospodárske analýzy príslušného trhu, ktoré nie sú potrebné v iných sektoroch vnútorného trhu (9).

5.3.1

EHSV súhlasí s cieľom regulačného rámca postupne obmedziť sektorovú reguláciu ex ante podľa vývoja hospodárskej súťaže na trhu, čo postupne robí aj Komisia, napr. vo svojom odporúčaní zo 17. decembra 2007. EHSV dúfa, že vzhľadom na dynamiku trhu elektronických komunikácií, vyvíjajúce sa charakteristiky produktov a služieb, ako aj možnosti ich náhrady nebudú v budúcnosti takéto opatrenia viac potrebné.

5.3.2

EHSV sa domnieva, že „oddelenie funkcií“ je výnimočným opatrením, ktoré by sa malo uplatňovať v obmedzenej miere. Využívať by ho mali len vnútroštátne regulačné orgány, po získaní predchádzajúceho súhlasu Komisie, ktorá bude musieť v tejto súvislosti požiadať o stanovisko nový úrad.

5.3.3

Takéto riešenie sa môže využiť ako odôvodnené nápravné opatrenie jedine vtedy, keď sa trvalo nedarí dosiahnuť konanie, pri ktorom nedochádza k diskriminácii na niekoľkých príslušných trhoch, a keď sú malé alebo žiadne vyhliadky na to, aby v oblasti infraštruktúry došlo k hospodárskej súťaži v prijateľnom časovom rámci po uplatnení jedného alebo viacerých nápravných opatrení, ktoré sa predtým považovali za náležité.

5.4

Konkrétne ustanovenia navrhované pre tento sektor však nezohľadňujú rôzne dôležité otázky, ktoré sa týkajú účinného a transparentného uplatňovania kritérií voľnej hospodárskej súťaže medzi prevádzkovateľmi a poskytovateľmi služieb na celoeurópskom trhu a určitých podstatných aspektov práv užívateľov.

5.5

Ako prvé bude potrebné spresniť rozsah pojmu „národná bezpečnosť“ za zabezpečenie ktorej, podľa ustanovení Zmluvy o EÚ (článok 3a, druhý odsek, posledný pododsek) v znení zmenenom a doplnenom Lisabonskou zmluvou, nesú „výlučnú zodpovednosť“ členské štáty.

5.5.1

Týmto uznaním neregulovaných právomocí sa poskytne široký manévrovací priestor pri rozhodovaní o príčinách a opatreniach, ktoré by mohli v záujme národnej bezpečnosti viesť k udeleniu výnimiek z uplatňovania sektorových predpisov a zásad a právnych predpisov týkajúcich sa hospodárskej súťaže zahrnutých v spomínaných návrhoch Komisie.

5.5.2

V súčasnosti existujú v sektore elektronických komunikácií vnútroštátne predpisy, ktoré ponechávajú v rozhodovacej právomoci členských štátov identifikáciu telekomunikačných sietí, služieb, inštalácií a zariadení zameraných na rozvíjanie kľúčových aktivít týkajúcich sa národnej obrany a ochrany verejnej bezpečnosti (10). EHSV pripomína, že postupy využité pri realizácii projektu Galileo by mohli byť v tejto súvislosti užitočným odkazom.

5.6

V záujme ochrany hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti pri zavádzaní novej sieťovej infraštruktúry a hlavne tzv. „sietí novej generácie“ by mali mať verejné orgány možnosť, pri zohľadňovaní práva Spoločenstva a demokratických zásad, podporovať hospodársky a sociálny pokrok a vysokú mieru zamestnanosti, usilujúc sa o vyrovnaný a trvalo udržateľný rozvoj, s cieľom dosiahnuť rozvoj trhu elektronických komunikácií s vysokou technologickou úrovňou.

5.6.1

Zásahové opatrenia by mali slúžiť na to, aby sa prostredníctvom verejných financií, hlavne financií miestnych orgánov, posilnil budúci rozvoj sietí novej generácie, pričom by sa malo zaručiť, že sa nenaruší technologická neutralita a že sa v rámci dodržiavania zásady proporcionality predíde zbytočnému zdvojovaniu sieťových zdrojov.

5.7

Pokiaľ ide o dosah regulačného rámca navrhovaného Komisiou na práva užívateľov, treba pripomenúť, že v určitých situáciách bude potrebné vykonať špecifickú analýzu zachovania práva na prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu (11), ktoré je uznané ako základné právo v článku 36 Charty základných práv EÚ a bude upravené článkom 16 Zmluvy o EÚ a protokolom č. 9 prílohy k Zmluvám, ako aj zabezpečiť ochranu voľnej hospodárskej súťaže, ktorá nebude v článku 3 Lisabonskej zmluvy uvedená ako špecifický cieľ EÚ, a bude podliehať regulácii ad hoc, v súlade s Protokolom o vnútornom trhu a hospodárskej súťaži, ktorý je pripojený k Zmluvám.

5.7.1

EHSV považuje za pozitívnu skutočnosť, že v návrhu o univerzálnej službe sa pre členské štáty stanovuje konzultačný mechanizmus, ktorý zaistí, že v rozhodovacom procese sa budú zohľadňovať záujmy spotrebiteľov. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že žiadne z ustanovení sa neodvoláva na úlohu organizovanej občianskej spoločnosti v rámci konzultácií a spoluúčasti na procese prijímania rozhodnutí na úrovni príslušných nadnárodných orgánov, ktoré prijmú vhodné opatrenia na zaručenie jeho účinnej implementácie v EÚ.

5.7.2

Pokiaľ ide o materiálnu oblasť univerzálnej služby, EHSV čaká na avizovaný návrh Komisie, ktorý by mala zverejniť v priebehu tohto roku, aby mohol vyjadriť svoj konečný postoj. Priebežne však opakuje (12) zásady, ktoré by sa podľa jeho názoru mali v tejto oblasti uplatňovať:

a)

dostupnosť kvalitných služieb za spravodlivé, primerané a prijateľné ceny,

b)

rýchly a verejný širokopásmový prístup k najmodernejším informačným a telekomunikačným službám vo všetkých regiónoch,

c)

prístup pre všetkých spotrebiteľov, nezávisle od ich príjmov a geografickej polohy, s právom na vyrovnanie taríf,

d)

spravodlivé a nediskriminačné prispievanie všetkých poskytovateľov služieb elektronických komunikácií k zachovaniu a rozvoju univerzálnej služby,

e)

existencia špecifických predvídateľných a primeraných mechanizmov, ktoré zaručia zachovanie a rozšírenie univerzálnej služby, v závislosti od technológie a sociálneho vývoja,

f)

akékoľvek dodatočné zásady, ktoré budú vnútroštátne regulačné orgány považovať za potrebné v rámci ochrany verejného záujmu,

g)

vytvorenie fóra alebo strediska pre monitorovanie elektronických komunikácií na úrovni Spoločenstva, v záujme zohľadňovania názorov všetkých hospodárskych a sociálnych aktérov a organizácií organizovanej občianskej spoločnosti.

5.7.3

V súvislosti s univerzálnou službou by sa mali v smernici preskúmať tieto aspekty:

a)

potreba regulácie služieb pre zákazníkov poskytovaných prevádzkovateľmi, vrátane možnosti zavedenia záväzných noriem kvality v prípadoch, kedy sa tieto služby začnú zhoršovať,

b)

definovanie ustanovení o sankciách, s cieľom zvýšiť právnu istotu,

c)

úpravy zmluvy,

d)

minimálna úroveň kvality pre určité aspekty, ktorá umožní vnútroštátnym regulačným orgánom v prípade potreby zavádzať minimálne normy kvality pre všetky služby,

e)

detailná fakturácia a kvalitnejšie tarifné služby, v súlade s dodržiavaním zásady, podľa ktorej by sa mali všetky služby nesúvisiace s elektronickými komunikáciami uvádzať na faktúrach osobitne,

f)

spoločné výberové konania pri obstarávaní služieb a zariadení musia byť transparentnejšie.

5.7.4

Zvýšená ochrana spotrebiteľov plánovaná v návrhu o univerzálnej službe nezaručuje v plnej miere vysokú mieru ochrany, tak ako to vyžaduje článok 153 Zmluvy o ES, pretože sa v tomto návrhu právo účastníkov bez sankcií odstúpiť od zmluvy, ktorú uzavreli s poskytovateľmi sietí alebo služieb elektronických komunikácií na dobu neurčitú, nepovažuje za všeobecnú zásadu.

5.7.5

Ochrana spotrebiteľov sa však v niektorých aspektoch zlepšila, a to napríklad pokiaľ ide o:

informovanie o cenách s transparentnými, aktualizovanými a porovnateľnými tarifami, ako aj o druhoch ponúkaných služieb,

reformu nariadenia č. 2006/2004, ktorá umožňuje medzinárodnú spoluprácu, s cieľom predchádzať nežiaducim praktikám, ako je phishing  (13), cyberstalkingspoofing.

5.8

Pokiaľ ide o súkromie a elektronické komunikácie, EHSV sa domnieva, že návrh predstavuje pre platné predpisy prínos a vyzýva Komisiu, aby posilnila dôverný charakter komunikácií a súvisiacich prenosných dát, uskutočňovaných prostredníctvom verejných komunikačných sietí a služieb elektronických komunikácií dostupných verejnosti, v súlade s kritériami stanovenými v judikatúre Európskeho súdneho dvora (14).

5.8.1

EHSV podporuje posilnenie regulácie základných práv súvisiacich s elektronickými komunikáciami, ako je ochrana súkromia, ochrana osobných údajov, listové tajomstvo, dôverný charakter komunikácií, ako aj určité obchodné aspekty týkajúce sa duševného vlastníctva.

5.8.2

Pokiaľ ide o bezpečnosť (15), mali by sa prijať primeraná opatrenia, ktoré zaručia spoľahlivosť (16) sietí a využívanie dostatočne výkonného kódovacieho systému, s cieľom posilniť ochranu súkromia.

5.8.3

Uplatňovanie ochrany stanovenej v tejto smernici aj na verejné komunikačné siete podporujúce zariadenia na zhromažďovanie a identifikáciu údajov (vrátane bezkontaktových zariadení akými sú zariadenia na identifikáciu rádiovou frekvenciou – RFID) (17), sa javí ako pozitívne.

5.9

Pokiaľ ide o nevyžiadané reklamné oznamy (spam), EHSV opakovane pripomína (18), že považuje za potrebné, aby právne predpisy v tejto oblasti vychádzali jednoznačne zo zásady výslovného a predchádzajúceho súhlasu spotrebiteľa, pretože v snahe predchádzať rozosielaniu nevyžiadanej reklamnej pošty by mali byť prvoradé záujmy spotrebiteľa. Mali by sa preto zvážiť všetky potrebné opatrenia, ktoré by zaručili dodržiavanie tejto zásady, a v prípade potreby by sa mali zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

V Bruseli 29. mája 2008

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Ú. v. EÚ L 344, 28.12.2007, s. 65.

(2)  Tento úrad bol zriadený podľa rozhodnutia Komisie 2002/627/ES z 29.7.2002, ktoré bolo poslednýkrát zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie zo 6.12.2007, Ú. v. EÚ L 323, 8.12.2007, s. 43.

(3)  Pozri stanovisko Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 50, spravodajca: pán Retureau.

(4)  Prieskumné stanovisko na tému Budúca právna úprava prístupnosti elektronických technológií, Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007, s. 91-95.

(5)  Ú. v. EÚ C 151, 17.6.2008, s. 25.

(6)  Rozhodnutie ESD z 2.5.2006 vo veci C-436/03.

(7)  Tamtiež. Právny základ 44 a 45.

(8)  BAVASSO, A: „Electronics Communications: A New Paradigm for European Regulation“, CML Rev. 41, 2004, s. 110.

(9)  De STREEL, A: „The Integration of Competition Law Principles in the New European Regulatory Framework for Electronics Communications“, World Competition, 26, 2003, s. 497.

(10)  Pre podrobnejšiu analýzu týchto otázok pozri: MOREIRO GONZÁLEZ, Carlos J.: Las cláusulas de Seguridad Nacional. Iustel, 207, s. 26-31 a 53-64.

(11)  Pozri stanoviská CESE 267/2008 (prijaté 14.2.2008) a 976/2006 (prijaté 12.7.2006), spravodajca: pán Hencks.

(12)  Stanovisko EHSV prijaté na plenárnom zasadnutí 28. februára a 1. marca 2001, Ú. v. ES C 139, 11.5.2001, s. 15.

(13)  Ide o spôsob podvodu, ktorého cieľom je získať bez súhlasu užívateľa prístupové údaje k bankovému účtu, dostať sa k nemu a previesť z neho finančné prostriedky.

(14)  Pozri hlavne rozhodnutie Európskeho súdneho dvora z 29. januára 2008 (prípad C-275/06).

(15)  EHSV pracuje na stanovisku (INT/417) DT R/CESE 480/2008 o boji proti podvodom a falšovaniu platobných prostriedkov.

(16)  Pozri stanovisko na tému Bezpečnosť sietí a informácií, spravodajca: pán Retureau, Ú. v. ES C 48, 21.2.2002, s. 20.

(17)  Pozri stanovisko na tému Rádiofrekvenčná identifikácia (RFID), spravodajca: pán Morgan, Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007, s. 66.

(18)  Stanovisko EHSV prijaté na plenárnom zasadnutí 24. a 25. januára 2001. Ú. v. ES. C 123, 25.4.2001, s. 53.