27.1.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 20/9

1.

Tvorí odmietnutie podniku s dominantným postavením úplne uspokojiť objednávky veľkoobchodníkov s farmaceutickými výrobkami vyvolané jeho úmyslom obmedziť ich vývoznú činnosť, a tým aj obmedziť škodu spôsobovanú súbežným obchodovaním ipso facto, zneužitie v zmysle článku 82 ES? Je odpoveď na túto otázku ovplyvnená skutočnosťou, že súbežné obchodovanie je výnosné obzvlášť pre veľkoobchodníkov z dôvodu rozličných cien, ktoré vyplývajú zo štátneho zásahu v členských štátoch Európskej únie, alebo inak povedané, skutočnosťou, že na trhu s farmaceutickými výrobkami neprevažujú neobmedzené podmienky hospodárskej súťaže, ale prevažuje režim, ktorý je vo veľkom rozsahu regulovaný zásahom štátu? Nakoniec je povinnosťou vnútroštátneho úradu uplatniť pravidlá hospodárskej súťaže Spoločenstva rovnako na trhy fungujúce podľa pravidiel hospodárskej súťaže, ako aj na trhy, na ktorých je takéto konanie ovplyvnené zásahom štátu?

2.

Za okolností, že Súdny dvor rozhodne, že obmedzenie súbežného obchodovania z vyššie uvedených dôvodov neznamená zneužitie postavenia vždy, keď je uskutočňované podnikom s dominantným postavením, ako je potom možné hodnotiť prípadné zneužitie?

2.1.

Je možné považovať za vhodné kritérium percentuálne vyjadrenie, o ktoré je presiahnutá bežná vnútroštátna spotreba a/alebo strata utrpená podnikom s dominantným postavením v porovnaní s jeho celkovým obratom a celkovými ziskami? V prípade kladnej odpovede, akým spôsobom je možné určiť výšku percentuálneho prekročenia a výšku straty – pri strate ide o percentuálne vyjadrenie vo vzťahu k obratu a celkovým ziskom – ktoré možno považovať za zneužitie?

2.2.

Je na mieste zvoliť prístup založený na vyvažovaní záujmov, a ak áno, aké záujmy by sa mali brať do úvahy pri tomto porovnávaní?

Zvlášť:

2.3.

Aké ďalšie kritériá a prístupy sú považované za vhodné v prejednávanej veci?