1

Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor:

2

Odôvodnenie 1 smernice 2019/1937 stanovuje:

„… Strach z odvetných opatrení… možných oznamovateľov často odrádza od nahlasovania svojich obáv alebo podozrení. V tejto súvislosti sa na úrovni [Európskej ú]nie aj medzinárodnej úrovni čoraz viac uznáva, že je dôležité zabezpečiť vyváženú a účinnú ochranu oznamovateľov.“

3

Článok 1 tejto smernice stanovuje:

„Účelom tejto smernice je posilniť presadzovanie práva a politík Únie v určitých oblastiach stanovením spoločných minimálnych noriem, ktorými sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie.“

4

Článok 26 uvedenej smernice stanovuje:

„1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 17. decembra 2021.

…

3.   Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach uvedených v odsekoch 1 a 2 alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.“

5

Oznámenie Komisie 2023/C 2/01, nazvané „Finančné sankcie v konaniach o nesplnení povinnosti“ (Ú. v. EÚ C 2, 2023, s. 1, ďalej len „oznámenie z roku 2023“) sa venuje v bodoch 3 a 4 „penále“ a „paušálnej pokute“.

6

Bod 3.2 tohto oznámenia týkajúci sa uplatnenia koeficientu závažnosti pri výpočte denného penále znie takto:

„Nesplnenie povinnosti týkajúce sa… neoznámenia opatrení, ktorými sa transponuje smernica prijatá v súlade s legislatívnym postupom, zo strany členského štátu sa vždy považuje za závažné. S cieľom prispôsobiť výšku sankcie osobitným okolnostiam veci Komisia určuje koeficient závažnosti na základe dvoch parametrov: dôležitosť porušených alebo netransponovaných pravidiel Únie a účinky nesplnenia povinnosti na všeobecné a osobitné záujmy.

…“

7

Bod 3.2.2 uvedeného oznámenia stanovuje:

„Pokiaľ ide o žaloby podané podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ, Komisia systematicky uplatňuje koeficient závažnosti vo výške 10 v prípade úplného neoznámenia transpozičných opatrení. V Únii založenej na rešpektovaní právnych noriem [zásad právneho štátu – neoficiálny preklad] sa všetky legislatívne smernice majú považovať za rovnako dôležité a má sa vyžadovať ich úplná transpozícia členskými štátmi v rámci lehôt, ktoré sú v nich stanovené.

V prípade čiastočného neoznámenia transpozičných opatrení treba pri stanovovaní koeficientu závažnosti, ktorý je nižší ako 10, zohľadniť závažnosť nedostatočnej transpozície. Okrem toho sa môžu zohľadniť účinky nesplnenia povinnosti na všeobecné a osobitné záujmy…“

8

Bod 3.3 oznámenia z roku 2023, nazvaný „Uplatnenie koeficientu trvania“, stanovuje:

„…

Koeficient trvania je vyjadrený ako multiplikačný koeficient vo výške 1 až 3. Je vypočítaný v sadzbe 0,10 mesačne odo dňa prvého rozsudku alebo odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na transpozíciu danej smernice.

…“

9

Bod 3.4 tohto oznámenia, nazvaný „Platobná schopnosť členského štátu“, stanovuje:

„…

Úroveň sankcie, ktorá má mať odradzujúci účinok, sa líši v závislosti od platobnej schopnosti členského štátu. Tento odradzujúci účinok je vyjadrený faktorom n. Je definovaný ako vážený geometrický priemer hrubého domáceho produktu (HDP)… dotknutého členského štátu v porovnaní s priemerom HDP členských štátov, ktorý má váhu dva, a počtu obyvateľov dotknutého členského štátu v porovnaní s priemerom populácie členských štátov, ktorý má váhu jedna. Predstavuje platobnú schopnosť členského štátu vo vzťahu k platobnej schopnosti ostatných členských štátov:

…

Komisia sa… rozhodla revidovať svoju metódu výpočtu faktora n, ktorá teraz vychádza najmä z HDP členských štátov a sekundárne z ich počtu obyvateľov ako demografického kritéria, čo umožňuje zachovať primeranú odchýlku medzi rôznymi členskými štátmi. Zohľadnením počtu obyvateľov členských štátov ako tretiny výpočtu faktora n sa v primeranej miere znižujú rozdiely medzi faktormi n členských štátov v porovnaní s výpočtom založeným výlučne na HDP členských štátov. Zároveň pridáva do výpočtu faktora n prvok stability, keďže je nepravdepodobné, že počet obyvateľov sa bude z roka na rok výrazne meniť. Naopak, HDP členského štátu môže podliehať vyšším ročným výkyvom, najmä v obdobiach hospodárskej krízy. Keďže HDP členského štátu stále predstavuje dve tretiny výpočtu, zostáva hlavným faktorom na účely posúdenia platobnej schopnosti daného členského štátu.

…“

10

Bod 4.2 uvedeného oznámenia spresňuje metódu výpočtu paušálnej pokuty takto:

„Paušálna pokuta sa vypočíta spôsobom, ktorý je vo všeobecnosti podobný metóde výpočtu penále, konkrétne:

…“

11

Bod 4.2.1 toho istého oznámenia stanovuje:

„Pri výpočte paušálnej pokuty sa má denná suma vynásobiť počtom dní trvania nesplnenia povinnosti. Počet dní trvania nesplnenia povinnosti je vymedzený takto:

…

…“

12

Podľa bodu 4.2.2 oznámenia z roku 2023:

„Pri výpočte paušálnej pokuty Komisia uplatňuje rovnaký koeficient závažnosti a rovnaký pevne stanovený faktor n ako pri výpočte penále…

Paušálna suma paušálnej pokuty je nižšia ako paušálna suma penále. …

Paušálna suma vzťahujúca sa na paušálnu pokutu je stanovená v bode 2 prílohy I.

…“

13

Príloha I k tomuto oznámeniu, nazvaná „Údaje použité na výpočet finančných sankcií navrhnutých Súdnemu dvoru“, v bode 2 stanovuje, že paušálna suma paušálnej pokuty uvedená v bode 4.2.2 tohto oznámenia je stanovená vo výške 1000 eur za každý deň, čo predstavuje jednu tretinu paušálnej sumy penále, a v bode 3 je faktor „n“ pre Luxemburské veľkovojvodstvo stanovený na 0,09. V bode 5 tejto prílohy I je uvedené, že minimálna paušálna pokuta stanovená pre Luxemburské veľkovojvodstvo je 252000 eur.

14

Komisia zaslala 21. januára 2022 Luxemburskému veľkovojvodstvu výzvu, v ktorej mu vytýkala, že jej neoznámilo zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 2019/1937, ktorej lehota na prebratie uplynula 17. decembra 2021. Luxemburské veľkovojvodstvo vo svojej odpovedi z 15. marca 2022 informovalo Komisiu, že tieto ustanovenia sa pripravujú.

15

Vzhľadom na to, že Komisii nebolo následne oznámené prebratie smernice 2019/1937, zaslala 15. júla 2022 Luxemburskému veľkovojvodstvu odôvodnené stanovisko, v ktorom ho vyzvala, aby si v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto stanoviska splnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z uvedenej smernice.

16

Luxemburské veľkovojvodstvo vo svojej odpovedi z 25. augusta 2022 uviedlo, že Conseil d’État (Štátna rada, Luxembursko), ktorá bola informovaná o naliehavosti tejto záležitosti, vydá stanovisko k návrhu zákona č. 7945, ktorým sa preberá táto smernica, takže legislatívne práce budú pokračovať v septembri 2022.

17

Komisia sa domnievala, že tento členský štát si stále nesplnil svoje povinnosti, a preto sa 13. marca 2023 rozhodla podať na Súdny dvor túto žalobu.

18

Dňa 17. mája 2023 Luxemburské veľkovojvodstvo oznámilo Komisii zákon zo 16. mája 2023, ktorým sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Mémorial A č. 332 zo 17. mája 2023, ďalej len „zákon zo 16. mája 2023“), ktorý nadobudol účinnosť 21. mája 2023.

19

Podaním z 28. septembra 2023 Komisia informovala Súdny dvor, že po komunikácii s luxemburskými orgánmi možno prebratie smernice 2019/1937 Luxemburským veľkovojvodstvom považovať za úplné k 21. máju 2023. Táto inštitúcia preto jednak čiastočne vzala späť svoju žalobu, a to v rozsahu návrhu na stanovenie penále, a jednak upravila svoje návrhy smerujúce k uloženiu povinnosti uložiť tomuto členskému štátu paušálnu pokutu tak, že z tohto dôvodu požaduje sumu 467100 eur.

20

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 19. decembra 2023 bolo konanie prerušené až do vyhlásenia rozsudku vo veci C‑147/23. Po vyhlásení rozsudku z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch) (C‑147/23, EU:C:2024:346), sa v konaní v tejto veci pokračovalo na základe rozhodnutia predsedu Súdneho dvora z toho istého dňa.

21

Komisia pripomína, že podľa článku 288 tretieho odseku ZFEÚ sú členské štáty povinné prijať ustanovenia potrebné na prebratie smerníc do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov v lehotách stanovených v týchto smerniciach a bezodkladne ich oznámiť Komisii.

22

Táto inštitúcia uvádza, že akékoľvek nesplnenie týchto povinností sa musí posúdiť v závislosti od situácie členského štátu ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, ktoré mu zaslala.

23

V prejednávanej veci však Luxemburské veľkovojvodstvo pred uplynutím lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku z 15. júla 2022 neprijalo zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na prebratie smernice 2019/1937, ani neinformovalo Komisiou o ich prijatí.

24

Luxemburské veľkovojvodstvo uznáva, že tieto ustanovenia neprijalo v stanovenej lehote.

25

Tento členský štát uvádza, že zákon zo 16. mája 2023, ktorý bol oznámený Komisii 17. mája 2023 a nadobudol účinnosť 21. mája 2023, umožnil k tomuto dátumu úplné prebratie smernice 2019/1937.

26

Komisia v tejto súvislosti pripomína, že okolnosť, že dotknutý členský štát si počas sporového konania plní svoje povinnosti, je irelevantná pre konštatovanie, že členský štát si nesplnil svoje povinnosti, keďže táto okolnosť sa musí posúdiť vzhľadom na situáciu tohto členského štátu ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku.

27

Podľa článku 26 ods. 1 smernice 2019/1937 boli členské štáty povinné najneskôr do 17. decembra 2021 uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Navyše článok 26 ods. 3 tejto smernice spresňuje, že členské štáty uvedú priamo v prijatých vnútroštátnych ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Okrem toho podľa tohto článku 26 ods. 3 členským štátom prináleží oznámiť Komisii znenie uvedených vnútroštátnych ustanovení.

28

Podľa ustálenej judikatúry sa má existencia nesplnenia povinnosti hodnotiť vo vzťahu k situácii členského štátu ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, pričom Súdny dvor nemôže brať do úvahy neskoršie zmeny [rozsudok z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23, EU:C:2024:346, bod 28 a citovaná judikatúra].

29

V prejednávanej veci Komisia po tom, čo konštatovala, že Luxemburské veľkovojvodstvo jej neoznámilo ustanovenia potrebné na prebratie smernice 2019/1937, zaslala tomuto členskému štátu 15. júla 2022 odôvodnené stanovisko, v ktorom ho vyzvala, aby si splnil povinnosti uvedené v tomto stanovisku v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.

30

Ako vyplýva z vyjadrenia k žalobe a z dupliky, ktoré Luxemburské veľkovojvodstvo podalo v rámci tohto konania, tento členský štát ku dňu uplynutia tejto lehoty neprijal zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 2019/1937, a teda ani neoznámil tieto ustanovenia Komisii.

31

V dôsledku toho treba konštatovať, že Luxemburské veľkovojvodstvo si tým, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku z 15. júla 2022 neprijalo zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 2019/1937, a tým, že teda tieto ustanovenia neoznámilo Komisii, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 26 ods. 1 a 3 tejto smernice.

32

Na účely stanovenia výšky paušálnej pokuty Komisia vychádza zo všeobecných zásad uvedených v bode 2 oznámenia z roku 2023 a z metódy výpočtu stanovenej v bodoch 3 a 4 tohto oznámenia. Táto inštitúcia najmä uvádza, že stanovenie výšky paušálnej pokuty musí vychádzať zo základných kritérií, akým je závažnosť porušenia, dĺžka jeho trvania a potreba zabezpečiť odradzujúci účinok sankcie, aby sa zabránilo opakovaniu porušenia.

33

Pokiaľ ide v prvom rade o závažnosť porušenia, Komisia pripomína, že koeficient uplatniteľný podľa oznámenia z roku 2023 sa pohybuje v hodnotách od minimálne 1 do maximálne 20. Táto inštitúcia spresňuje, že v súlade s bodom 3.2.2 tohto oznámenia systematicky uplatňuje koeficient závažnosti 10 v prípade úplného nesplnenia povinnosti oznámiť ustanovenia umožňujúce prebratie smernice, keďže každé neprebratie smernice a neoznámenie týchto ustanovení má rovnaký stupeň závažnosti bez ohľadu na povahu ustanovení dotknutej smernice.

34

V druhom rade, pokiaľ ide o dĺžku trvania porušenia, Komisia vysvetľuje, že na účely výpočtu paušálnej pokuty táto sa rovná počtu dní trvania porušenia. Toto trvanie sa vypočíta v súlade s bodom 4.2.1 oznámenia z roku 2023 a v prípade žalôb podaných na základe článku 260 ods. 3 ZFEÚ zodpovedá počtu dní odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na prebratie predmetnej smernice do dňa, keď sa porušenie skončilo alebo, ak nedošlo k náprave, do dňa vyhlásenia rozsudku podľa článku 260 ZFEÚ.

35

Pokiaľ ide v treťom rade o kritérium založené na potrebe zabezpečiť odradzujúci účinok sankcie vzhľadom na platobnú schopnosť dotknutého členského štátu, Komisia uvádza, že toto kritérium je vyjadrené faktorom „n“ stanoveným pre každý členský štát v bode 3 prílohy I k oznámeniu z roku 2023. Jeho výpočet je založený na pomere medzi HDP dotknutého štátu a priemerným národným HDP Únie vynásobenom pomerom medzi počtom obyvateľov tohto štátu a priemerným počtom obyvateľov členských štátov Únie. Prvý pomer má váhu dvoch tretín, zatiaľ čo druhý pomer má váhu jednej tretiny. Podľa tohto bodu 3 je faktor „n“ v prípade Luxemburského veľkovojvodstva 0,09.

36

V dôsledku toho Komisia podľa bodu 4.2 oznámenia z roku 2023 navrhuje použiť koeficient závažnosti 10 a faktor „n“ vo výške 0,09. Súčin týchto dvoch veličín by sa mal vynásobiť paušálnou sumou na výpočet paušálnej pokuty uvedenou v bode 2 prílohy I k tomuto oznámeniu, teda sumou 1000 eur, čo zodpovedá sume 900 eur, ktorú treba v súlade s bodom 4.2.1 uvedeného oznámenia vynásobiť počtom dní, počas ktorých pretrvávalo nesplnenie povinnosti. Komisia uvádza, že zaplatenie paušálnej pokuty vyplývajúcej z tohto výpočtu sa má uložiť v Luxemburskom veľkovojvodstve pod podmienkou, že táto paušálna pokuta bude vyššia ako 252000 eur, čo je výška minimálna paušálna pokuta stanovená pre tento členský štát v bode 5 prílohy I k oznámeniu z roku 2023.

37

Luxemburské veľkovojvodstvo vo svojom vyjadrení k žalobe poukazuje na to, že systematické uplatňovanie koeficientu závažnosti 10 bráni akémukoľvek zohľadneniu okolností špecifických pre legislatívny proces dotknutého členského štátu.

38

Na jednej strane zákon zo 16. mája 2023 zabezpečuje nielen prebratie smernice 2019/1937, ale predstavuje aj širší normatívny rámec zahŕňajúci nahlasovanie porušení vnútroštátneho práva. Toto rozšírenie pôsobnosti ochrany stanovenej smernicou 2019/1937 vysvetľuje omeškanie pri preberaní tejto smernice, ktoré treba zohľadniť pri stanovení koeficientu závažnosti. Na druhej strane Luxemburské veľkovojvodstvo preukázalo transparentnosť a rýchlosť v rámci svojej spolupráce s Komisiou, čo tiež predstavuje poľahčujúcu okolnosť, ktorá musí viesť k zníženiu koeficientu závažnosti.

39

Z týchto dôvodov Luxemburské veľkovojvodstvo požaduje zníženie dennej paušálnej pokuty.

40

Komisia vo svojich doplňujúcich návrhoch z 28. septembra 2023 navrhuje, aby sa v nadväznosti na oznámenie Luxemburského veľkovojvodstva o nadobudnutí účinnosti zákona zo 16. mája 2023, ku ktorému došlo 21. mája 2023, za počet dní trvania porušenia považovalo obdobie od 18. decembra 2021, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na prebratie smernice 2019/1937, do 20. mája 2023, t. j. do dňa predchádzajúceho nadobudnutiu účinnosti zákona, ktorým sa zabezpečuje prebratie tejto smernice. Z toho vyplýva, že navrhovaná denná suma 900 eur (10 × 0,09 × 1000) sa musí vynásobiť počtom dní trvania porušenia, čo je 519 dní. Výška požadovanej paušálnej pokuty je teda 467100 eur.

41

Článok 260 ods. 3 prvý pododsek ZFEÚ stanovuje, že ak Komisia podá na Súdny dvor žalobu podľa článku 258 ZFEÚ, lebo sa domnieva, že dotknutý členský štát si nesplnil povinnosť oznámiť ustanovenia potrebné na prebratie smernice prijatej v súlade s legislatívnym postupom, Komisia môže, ak to považuje za vhodné, navrhnúť výšku paušálnej pokuty alebo penále, ktoré má tento členský štát zaplatiť a ktoré považuje v daných podmienkach za primerané. Článok 260 ods. 3 druhý pododsek ZFEÚ stanovuje, že ak Súdny dvor dospeje k záveru, že došlo k nesplneniu povinnosti, môže dotknutému členskému štátu uložiť paušálnu pokutu alebo penále do výšky navrhnutej Komisiou, pričom platobná povinnosť nadobúda účinnosť dňom, ktorý Súdny dvor určí vo svojom rozsudku.

42

Keďže ako vyplýva z bodu 31 tohto rozsudku, je preukázané, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku z 15. júla 2022 Luxemburské veľkovojvodstvo neprijalo zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na prebratie ustanovení smernice 2019/1937 do svojho vnútroštátneho práva, a teda ich Komisii ani neoznámilo, takto konštatované nesplnenie povinnosti patrí do pôsobnosti článku 260 ods. 3 ZFEÚ.

43

Okrem toho treba pripomenúť, že cieľom sledovaným mechanizmom stanoveným v článku 260 ods. 3 ZFEÚ nie je len podnietiť členské štáty, aby čo najskôr ukončili nesplnenie povinnosti, ktoré by v prípade neexistencie takéhoto ustanovenia malo tendenciu pretrvávať, ale aj zjednodušiť a zrýchliť postup ukladania peňažných sankcií v súvislosti s nesplnením povinnosti oznámiť vnútroštátne ustanovenia na prebratie smernice prijatej v súlade s legislatívnym postupom [rozsudok z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23, EU:C:2024:346, bod 57 a citovaná judikatúra].

44

Na dosiahnutie tohto cieľa článok 260 ods. 3 ZFEÚ stanovuje uloženie okrem iného paušálnej pokuty ako peňažnej sankcie.

45

Uloženie povinnosti uložiť paušálnu pokutu je založené na posúdení dôsledkov nesplnenia povinností dotknutého členského štátu vo vzťahu k dotknutým súkromným a verejným záujmom, najmä ak porušenie pretrvávalo dlhší čas [pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23, EU:C:2024:346, bod 59 a citovanú judikatúru].

46

V tejto súvislosti Komisia odôvodňuje povahu a výšku požadovaných peňažných sankcií, pričom zohľadňuje usmernenia, ktoré prijala, akými sú usmernenia uvedené v jej oznámeniach, ktoré síce nie sú pre Súdny dvor záväzné, ale prispievajú k zabezpečeniu transparentnosti, predvídateľnosti a právnej istoty krokov prijímaných Komisiou [rozsudok z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23, EU:C:2024:346, bod 60 a citovaná judikatúra].

47

Pokiaľ ide o vhodnosť uloženia paušálnej pokuty, je úlohou Súdneho dvora, aby v každej veci a v závislosti od okolností veci, v ktorej koná, ako aj od stupňa presvedčovania a odrádzania, ktorý považuje za potrebný, uložil primerané peňažné sankcie, aby sa najmä zabránilo opakovaniu podobných porušení práva Únie [rozsudok z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23, EU:C:2024:346, bod 62 a citovaná judikatúra].

48

V prejednávanej veci všetky právne a skutkové okolnosti, ktorými sa vyznačuje konštatované nesplnenie povinnosti, poukazujú na to, že účinná prevencia pred opakovaním podobných porušení práva Únie v budúcnosti si môže vyžadovať prijatie takého odradzujúceho opatrenia, akým je uloženie paušálnej pokuty.

49

Pokiaľ ide o výpočet výšky tejto paušálnej pokuty, treba pripomenúť, že podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ len Súdny dvor má právomoc uložiť členskému štátu peňažnú sankciu. V rámci konania začatého na základe tohto ustanovenia však má Súdny dvor len obmedzenú mieru voľnej úvahy, keďže v prípade konštatovania nesplnenia povinnosti zo strany Súdneho dvora je Súdny dvor viazaný návrhmi Komisie, pokiaľ ide o povahu a maximálnu výšku peňažnej sankcie, ktorú môže uložiť [rozsudok z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23, EU:C:2024:346, bod 67 a citovaná judikatúra].

50

Pri výkone svojej voľnej úvahy v tejto oblasti, ako je vymedzená v návrhoch Komisie, Súdnemu dvoru prináleží, ako je pripomenuté v bode 47 tohto rozsudku, aby stanovil výšku paušálnej pokuty, ktorá bude členskému štátu uložená podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ, tak, aby bola jednak prispôsobená okolnostiam a jednak primeraná spáchanému porušeniu. Medzi relevantné faktory v tejto súvislosti patrí najmä závažnosť konštatovaného nesplnenia povinnosti, obdobie jeho trvania a platobná schopnosť dotknutého členského štátu [rozsudok z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23, EU:C:2024:346, body 68 a 87, ako aj citovaná judikatúra].

51

Treba tiež pripomenúť, že v rámci tejto voľnej úvahy také usmernenia, aké sú uvedené v oznámeniach Komisie, nie sú pre Súdny dvor záväzné, ale prispievajú k zabezpečeniu transparentnosti, predvídateľnosti a právnej istoty opatrení samotnej Komisie, keď táto inštitúcia predkladá návrhy Súdnemu dvoru [rozsudok z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23, EU:C:2024:346, bod 69, a citovaná judikatúra].

52

V prejednávanej veci Komisia pri odôvodnení svojho návrhu na uloženie povinnosti Luxemburskému veľkovojvodstvu zaplatiť paušálnu pokutu, ako aj pri stanovení jej výšky vychádzala z oznámenia z roku 2023.

53

V prvom rade, pokiaľ ide o závažnosť konštatovaného nesplnenia povinnosti, z bodu 3.2 oznámenia z roku 2023 vyplýva, že podľa Komisie sa neoznámenie ustanovení umožňujúcich prebratie smernice prijatej v súlade s legislatívnym postupom vždy považuje za závažné. Toto nesplnenie povinnosti teda odôvodňuje automatické uplatnenie koeficientu závažnosti 10.

54

Luxemburské veľkovojvodstvo spochybňuje výšku tohto koeficientu a jeho automatické uplatnenie za okolností konštatovaného nesplnenia povinnosti.

55

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že povinnosť prijať ustanovenia na zabezpečenie úplného prebratia smernice a povinnosť oznámiť ich Komisii sú základnými povinnosťami členských štátov na zabezpečenie plnej účinnosti práva Únie, a preto treba nesplnenie týchto povinností považovať za značne závažné [pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. apríla 2024, rozsudok z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23, EU:C:2024:346, bod 72 a citovanú judikatúru].

56

V prejednávanej veci treba zdôrazniť, že smernica 2019/1937 je kľúčovým nástrojom práva Únie, keďže podľa svojho článku 1 v spojení s odôvodnením 1 tejto smernice stanovuje spoločné minimálne normy zabezpečujúce vysokú úroveň vyváženej a účinnej ochrany osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie v oblastiach, v ktorých by takéto porušenia mohli obzvlášť nepriaznivo ovplyvniť všeobecný záujem. Zavedením systému ochrany osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie v profesijnom kontexte, táto smernica totiž prispieva k predchádzaniu zásahov do verejného záujmu v osobitne citlivých oblastiach, akými sú verejné obstarávanie, predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ochrana životného prostredia alebo finančných záujmov Únie. Ustanovenia tejto smernice tak ukladajú subjektom verejného aj súkromného sektora povinnosť vytvoriť interné kanály nahlasovania a postupy na prijímanie hlásení a následných opatrení v nadväznosti na ne, pričom zaručujú práva osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie a podmienky, za ktorých môžu požívať takto priznanú ochranu [rozsudok z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23, EU:C:2024:346, bod 73].

57

Neprebratie ustanovení smernice 2019/1937 v stanovenej lehote však nevyhnutne porušuje právo Únie a jeho jednotné a účinné uplatňovanie, keďže porušenia práva Únie nemusia byť nahlasované, ak osoby, ktoré o takýchto porušeniach vedia, nie sú chránené pred možnými odvetnými opatreniami [rozsudok z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23, EU:C:2024:346, bod 74].

58

Výška peňažných sankcií uložených členskému štátu podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ však musí byť prispôsobená okolnostiam a primeraná spáchanému porušeniu [rozsudok z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23, EU:C:2024:346, bod 75], ako bolo pripomenuté v bode 50 tohto rozsudku.

59

Z tohto dôvodu Súdny dvor rozhodol, že automatické uplatnenie rovnakého koeficientu závažnosti vo všetkých prípadoch, keď smernica nebola úplne prebratá, a teda v prípade, že opatrenia na prebratie tejto smernice neboli oznámené, tak nevyhnutne bráni tomu, aby výška peňažných sankcií bola prispôsobená okolnostiam porušenia a aby boli uložené primerané sankcie [rozsudok z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23, EU:C:2024:346, bod 76].

60

V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že pokiaľ Komisia predpokladá, že porušenie povinnosti oznámiť opatrenia na prebratie smernice treba považovať za rovnako závažné bez ohľadu na dotknutú smernicu, nie je schopná upraviť peňažné sankcie v závislosti od účinkov nedodržania tejto povinnosti na súkromné a verejné záujmy, ako je uvedené v bode 3.2.2 oznámenia z roku 2023 [rozsudok z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23, EU:C:2024:346, bod 77].

61

V prejednávanej veci je nesplnenie povinnosti prijať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na prebratie smernice 2019/1937 obzvlášť závažné, keďže ako bolo zdôraznené v bode 56 tohto rozsudku, ustanovenia tejto smernice v rozsahu, v akom je ich cieľom ochrana osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje, prispievajú k zabezpečeniu jednotného a účinného uplatňovania práva Únie [rozsudok z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23, EU:C:2024:346, bod 79].

62

Pokiaľ ide o poľahčujúce okolnosti, na ktoré sa odvoláva Luxemburské veľkovojvodstvo, je potrebné na jednej strane uviesť, že prijatie právnych predpisov, ktorých pôsobnosť presahuje pôsobnosť smernice 2019/1937, nemôže mať vplyv na posúdenie závažnosti nesplnenia povinnosti, keďže ide o zámerné rozhodnutie členského štátu, ktoré bolo v prejednávanej veci prijaté na úkor prebratia tejto smernice v požadovanej lehote.

63

Na druhej strane, keďže Luxemburské veľkovojvodstvo tvrdí, že jeho spolupráca s Komisiou bola transparentná a rýchla, je potrebné poznamenať, že povinnosť lojálnej spolupráce s Komisiou majú v každom prípade členské štáty na základe článku 4 ods. 3 ZEÚ, čo znamená, že každý členský štát je povinný uľahčiť tejto inštitúcii plnenie jej úlohy, ktorá v súlade s článkom 17 ZEÚ spočíva v tom, že ako strážkyňa Zmlúv zabezpečuje uplatňovanie práva Únie pod kontrolou Súdneho dvora. Preto jedine spolupráca s Komisiou vyznačujúca sa úkonmi svedčiacimi o úmysle čo najskôr splniť povinnosti, ktoré vyplývajú zo smernice, by sa mohla zohľadniť ako poľahčujúca okolnosť v rámci posúdenia závažnosti porušenia [rozsudok z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23, EU:C:2024:346, bod 98, a citovaná judikatúra].

64

V prejednávanej veci treba konštatovať, že Luxemburské veľkovojvodstvo nekonalo príkladnou rýchlosťou, keď na splnenie povinností, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice, potrebovalo 8 mesiacov od uplynutia lehoty dvoch mesiacov, ktorá mu bola poskytnutá po jeho oznámení v odôvodnenom stanovisku z 15. júla 2022, a približne 17 mesiacov od uplynutia lehoty stanovenej v článku 26 ods. 1 smernice 2019/1937.

65

V druhom rade v rámci posúdenia dĺžky trvania porušenia treba pripomenúť, že pokiaľ ide o začiatok obdobia, ktoré sa musí zohľadniť pri stanovení výšky paušálnej pokuty, dátumom, ktorý treba vziať do úvahy na účely posúdenia trvania predmetného nesplnenia povinnosti, nie je dátum uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku Komisie, ale dátum uplynutia lehoty na prebratie stanovenej predmetnou smernicou [rozsudok z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23, EU:C:2024:346, bod 80 a citovaná judikatúra].

66

Je pritom nesporné, že Luxemburské veľkovojvodstvo ku dňu uplynutia lehoty na prebratie stanovenej v článku 26 ods. 1 smernice 2019/1937, teda k 17. decembru 2021, neprijalo zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na zabezpečenie prebratia tejto smernice, a teda tieto ustanovenia ani neoznámilo Komisii, čo je v rozpore s tým, čo stanovuje článok 26 ods. 3 uvedenej smernice. Z toho vyplýva, že predmetné nesplnenie povinnosti, ktoré sa skončilo až 20. mája 2023 nadobudnutím účinnosti zákona zo 16. mája 2023, trvalo viac ako rok a pol.

67

V treťom rade, pokiaľ ide o platobnú schopnosť dotknutého členského štátu, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že bez toho, aby bola dotknutá možnosť Komisie navrhnúť finančné sankcie založené na viacerých kritériách s cieľom umožniť najmä zachovanie primeraného rozdielu medzi rôznymi členskými štátmi, HDP tohto členského štátu by sa mal zohľadniť ako prevažujúci faktor na účely posúdenia jeho platobnej schopnosti a stanovenia sankcií, ktoré sú dostatočne odrádzajúce a primerané, s cieľom účinne predchádzať budúcemu opakovanému výskytu podobných porušení práva Únie [rozsudok z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23, EU:C:2024:346, bod 81 a citovaná judikatúra].

68

V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane rozhodol, že treba zobrať do úvahy najnovší vývoj HDP tohto členského štátu, ako je vyjadrený v čase posudzovania skutkového stavu Súdnym dvorom [rozsudok z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23, EU:C:2024:346, bod 82 a citovaná judikatúra].

69

V prejednávanej veci je faktor „n“, ktorý predstavuje platobnú schopnosť dotknutého členského štátu vo vzťahu k platobnej schopnosti iných členských štátov, uplatnený Komisiou v súlade s bodmi 3.4 a 4.2 oznámenia z roku 2023, definovaný ako vážený geometrický priemer HDP dotknutého členského štátu vo vzťahu k priemeru HDP členských štátov, ktorý predstavuje dve tretiny výpočtu faktora „n“, a počtu obyvateľov dotknutého členského štátu vo vzťahu k priemeru počtu obyvateľov členských štátov, ktorý predstavuje jednu tretinu výpočtu faktora „n“, ako vyplýva z rovnice uvedenej v bode 9 tohto rozsudku. Komisia odôvodňuje túto metódu výpočtu faktora „n“ tak cieľom zachovať primeranú odchýlku faktorov „n“ členských štátov v porovnaní s výpočtom založeným výlučne na HDP členských štátov, ako aj cieľom zabezpečiť určitú stabilitu pri výpočte faktora „n“, keďže je nepravdepodobné, že by sa počet obyvateľov každoročne výrazne menil [rozsudok z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23, EU:C:2024:346, bod 83 a citovaná judikatúra].

70

Súdny dvor však rozhodol, že pri určovaní platobnej schopnosti dotknutého členského štátu preto nemôže byť do metódy výpočtu faktora „n“ zahrnuté zohľadnenie demografického kritéria v súlade s postupmi stanovenými v bodoch 3.4 a 4.2 oznámenia z roku 2023 [pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. apríla 2024, Komisia/Poľsko (Smernica o oznamovateľoch), C‑147/23, EU:C:2024:346, body 84 až 86].

71

V súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 67 tohto rozsudku a vzhľadom na neexistenciu relevantného kritéria, ktoré by Komisia predložila na zabezpečenie stability výpočtu a zachovanie primeraného rozdielu medzi faktormi „n“ členských štátov tak treba výšku paušálnej pokuty stanoviť s prihliadnutím na priemer HDP Luxemburského veľkovojvodstva za posledné tri roky.

72

Vzhľadom na tieto úvahy a na voľnú úvahu priznanú Súdnemu dvoru článkom 260 ods. 3 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že Súdny dvor nemôže stanoviť paušálnu pokutu vo výške presahujúcej výšku navrhnutú Komisiou, treba konštatovať, že účinné predchádzanie budúcemu opakovaniu podobných porušení, ako je porušenie článku 26 ods. 1 smernice 2019/1937, ktoré narúša plnú účinnosť práva Únie, si vyžaduje uloženie paušálnej pokuty, ktorej výška musí byť stanovená na 375000 eur.

73

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla uložiť Luxemburskému veľkovojvodstvu povinnosť nahradiť trovy konania a Luxemburské veľkovojvodstvo nemalo úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené rozhodnúť, že znáša svoje vlastné trovy konania a je povinné nahradiť trovy konania Komisie.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto: