–

rozhodnutie z 21. decembra 2021 o prerušení konania podľa článku 69 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu až do vyhlásenia rozsudku vo veci C‑883/19 P, HSBC Holdings a i./Komisia,

–

rozsudok z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia (C‑883/19 P, EU:C:2023:11), a s ním súvisiace pripomienky účastníkov konania predložené v rámci repliky a dupliky,

–

rozsudky z 20. decembra 2023, JPMorgan Chase a i./Komisia (T‑106/17, vec v odvolacom konaní, EU:T:2023:832), a z 20. decembra 2023, Crédit agricole a Crédit agricole Corporate and Investment Bank/Komisia (T‑113/17, vec v odvolacom konaní, EU:T:2023:847), a s nimi súvisiace pripomienky účastníkov konania,

1

Svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ žalobkyne, HSBC Holdings plc, HSBC Bank plc a HSBC Continental Europe (ďalej spoločne len „HSBC“), navrhujú na jednej strane zrušenie článku 1 rozhodnutia Komisie C(2021) 4600 final z 28. júna 2021, ktorým sa mení rozhodnutie Komisie C(2016) 8530 final zo 7. decembra 2016 týkajúce sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP [vec AT.39914 – Úrokové deriváty denominované v eurách (EIRD)] (ďalej len „rozhodnutie z roku 2021“), ako aj zrušenie článku 2 písm. b) rozhodnutia Komisie C(2016) 8530 final zo 7. decembra 2016 týkajúceho sa konania podľa článku 101 [ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP [vec AT.39914 – Úrokové deriváty denominované v eurách (EIRD)] (ďalej len „rozhodnutie z roku 2016“), v znení zmien, a subsidiárne zníženie pokuty, ktorá im bola uložená rozhodnutím z roku 2021.

[omissis]

16

Žalobkyne v podstate navrhujú, aby Všeobecný súd:

17

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

36

Vo svojom prvom žalobnom dôvode žalobkyne uvádzajú, že rozhodnutie z roku 2021 bolo prijaté po uplynutí desaťročnej premlčacej lehoty stanovenej v článku 25 ods. 5 nariadenia č. 1/2003. V podstate tvrdia, že táto premlčacia lehota nebola na základe článku 25 ods. 6 nariadenia č. 1/2003 prerušená podaním odvolania vo veci C‑806/19 P Komisiou (pozri bod 8 vyššie), keďže už k tomuto dátumu mala Komisia v úmysle prijať nové rozhodnutie voči HSBC bez toho, aby počkala na výsledok odvolacieho konania. Podľa žalobkýň Komisia nemohla podať odvolanie s jediným cieľom prerušiť premlčaciu lehotu, aby získala dodatočnú lehotu na prijatie nového rozhodnutia v medziobdobí. Toto odvolanie, podané na nevhodný účel, bolo bezpredmetné a neprerušilo plynutie premlčacej lehoty.

37

Okrem toho podľa žalobkýň, aj keby odvolanie podané Komisiou prerušilo plynutie premlčacej lehoty od 31. októbra 2019, toto prerušenie v každom prípade skončilo odoslaním listu z 8. mája 2020, keď člen Komisie zodpovedný za hospodársku súťaž oznámil HSBC svoj zámer navrhnúť kolégiu komisárov prijatie nového rozhodnutia, ktoré má byť adresované HSBC (pozri bod 9 vyššie). Podľa žalobkýň Komisia k tomuto dátumu preukázala, že jej nebolo „zabránené“ konať bez ohľadu na prebiehajúce konanie o odvolaní. Jej záujem na výsledku odvolania zanikol, keď podnikla kroky smerujúce k prijatiu nového rozhodnutia voči HSBC.

38

Komisia s tvrdeniami žalobkýň nesúhlasí.

39

V tejto súvislosti treba uviesť, že cieľom článku 25 nariadenia č. 1/2003 je zaviesť právnu úpravu upravujúcu lehoty, v rámci ktorých je Komisia oprávnená uložiť pokuty a penále podnikom, ktoré sú predmetom konaní o uplatnení pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, bez toho, aby bola ohrozená základná požiadavka právnej istoty (rozsudok z 21. januára 2021, Whiteland Import Export, C‑308/19, EU:C:2021:47, bod 38). Toto ustanovenie vyplýva zo zosúladenia, ktoré vykonal normotvorca Únie pri výkone právomocí, ktoré sú mu zverené, medzi dvoma cieľmi, ktoré si môžu vyžadovať protichodné opatrenia, a to na jednej strane potrebou zabezpečiť právnu istotu tým, že sa zabráni tomu, aby sa mohli donekonečna spochybňovať situácie konsolidované uplynutím času, a na druhej strane potrebou zabezpečiť dodržiavanie práva stíhaním, zisťovaním a trestaním porušení práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2022, Ferriere Nord/Komisia, T‑667/19, vec v odvolacom konaní, EU:T:2022:692, bod 354 a citovanú judikatúru).

40

Podľa článku 25 ods. 2, 3 a 5 nariadenia č. 1/2003 sa právomoc Komisie uložiť pokutu premlčí v prípade úkonov Komisie zameraných na vyšetrovanie alebo stíhanie porušenia najneskôr desať rokov odo dňa, keď sa trvajúce alebo opakované porušenie skončilo. Okrem toho článok 25 ods. 6 nariadenia č. 1/2003 stanovuje, že plynutie premlčacej lehoty sa preruší, pokiaľ je rozhodnutie Komisie predmetom prebiehajúceho konania na Súdnom dvore Európskej únie. Podľa odseku 5 toho istého článku sa desaťročná premlčacia doba predĺži o čas, počas ktorého je premlčacia lehota prerušená v súlade s jeho odsekom 6.

41

V prejednávanej veci je medzi účastníkmi konania nesporné, že premlčacia lehota začala plynúť v súlade s článkom 25 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 27. marca 2007, teda v deň, keď sa skončilo jediné a pokračujúce porušenie vytýkané žalobkyniam. Komisia prijala rozhodnutie z roku 2016 7. decembra 2016, teda deväť rokov, osem mesiacov a desať dní po ukončení porušenia. Rovnako je medzi účastníkmi konania nesporné, že plynutie premlčacej lehoty bolo v súlade s článkom 25 ods. 6 nariadenia č. 1/2003 prerušené od 17. februára 2017, t. j. od podania žaloby vo veci T‑105/17, teda deväť rokov, desať mesiacov a dvadsať dní po skončení porušenia, až do vyhlásenia rozsudku v tejto veci 24. septembra 2019. K tomuto dátumu mala Komisia vzhľadom na maximálnu premlčaciu lehotu desať rokov stanovenú v článku 25 ods. 5 nariadenia č. 1/2003 jeden mesiac a jedenásť dní na prijatie nového rozhodnutia o uložení pokuty.

42

Dňa 31. októbra 2019, teda jeden mesiac a sedem dní po vyhlásení rozsudku z 24. septembra 2019, HSBC Holdings a i./Komisia (T‑105/17, EU:T:2019:675), Komisia podala odvolanie vo veci C‑806/19 P.

43

Rozhodnutie z roku 2021 bolo prijaté 28. júna 2021, zatiaľ čo konanie vo veci C‑806/19 P týkajúce sa odvolania podaného Komisiou prebiehalo na Súdnom dvore.

44

Na účely určenia, či k premlčaniu došlo v čase prijatia rozhodnutia z roku 2021, ako tvrdia žalobkyne, treba vzhľadom na tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti uvádzajú, určiť na jednej strane, či odvolanie podané Komisiou vo veci C‑806/19 P malo za následok prerušenie predmetnej premlčacej lehoty, a na druhej strane, či toto prípadné prerušenie pretrvávalo až do prijatia tohto rozhodnutia. Je totiž nesporné, že ku dňu podania odvolania Komisiou premlčacia lehota ešte neuplynula.

45

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 25 ods. 6 nariadenia č. 1/2003 sa plynutie premlčacej lehoty prerušuje, pokiaľ je rozhodnutie Komisie predmetom konania na jednom zo súdov Únie. Z toho jednoznačne vyplýva, že prerušenie premlčacej lehoty v zmysle tohto ustanovenia je založené na objektívnej okolnosti, ktorá je v prejednávanej veci splnená a týka sa samotnej existencie prebiehajúceho súdneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., C‑201/09 P a C‑216/09 P, EU:C:2011:190, bod 141 a citovanú judikatúru). Na rozdiel od toho, čo v podstate vyplýva z tvrdení žalobkýň, toto ustanovenie nepodmieňuje prerušenie žiadnou subjektívnou podmienkou, akou je „cieľ“ sledovaný podaním žaloby alebo „úmysel“ účastníka konania, ktorý ju podal.

46

V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že článok 25 ods. 6 nariadenia č. 1/2003 chráni Komisiu pred účinkom premlčania v situáciách, keď musí čakať na rozhodnutie súdu Únie v konaniach, nad ktorými nemá kontrolu, aby sa dozvedela, či napadnuté opatrenie je alebo nie je postihnuté nezákonnosťou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, EU:C:2002:582, body 144 a 151).

47

Pojem „zabránenie“ Komisii konať, na ktorý odkazuje judikatúra (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, EU:C:2002:582, bod 144), na ktorý sa odvolávajú žalobkyne, nemožno chápať ako absolútnu nemožnosť Komisie prijať, ako v prejednávanej veci, prípravné akty na účely prípadného prijatia nového rozhodnutia s cieľom vyhovieť rozsudku Všeobecného súdu, ktorým bola konštatovaná nezákonnosť jej rozhodnutia. Tento pojem „zabránenie“ sa vzťahuje na objektívnu okolnosť týkajúcu sa samotnej existencie prebiehajúceho súdneho konania, z dôvodu ktorého pretrváva neistota, pokiaľ ide o zákonnosť rozhodnutia Komisie.

48

V prejednávanej veci sa Komisia podaním odvolania vo veci C‑806/19 P obrátila na Súdny dvor s cieľom posúdiť zákonnosť článku 2 písm. b) rozhodnutia z roku 2016, ktorý Všeobecný súd spochybnil v rozsudku z 24. septembra 2019, HSBC Holdings a i./Komisia (T‑105/17, EU:T:2019:675). Kým prebiehalo konanie o tomto odvolaní, existovala neistota, pokiaľ ide o zákonnosť tejto časti rozhodnutia z roku 2016.

49

Je pravda, že ako žalobkyne v podstate tvrdia, v súlade s ustálenou judikatúrou existencia záujmu na konaní predpokladá, že odvolanie by svojím výsledkom mohlo priniesť prospech účastníkovi, ktorý ho podal (pozri rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, C‑293/13 P a C‑294/13 P, EU:C:2015:416, bod 46 a citovanú judikatúru). Hoci by však neexistencia takéhoto záujmu na konaní v čase podania žaloby, aj keby bola preukázaná, mohla viesť k zamietnutiu odvolania ako neprípustného a zánik záujmu na konaní v priebehu konania by mohol viesť súd Únie k rozhodnutiu o zastavení konania, takáto okolnosť nemôže retroaktívne zrušiť prerušenie premlčania právomoci Komisie uložiť pokuty z dôvodu začatia odvolacieho konania. Prerušenie totiž odôvodňuje samotná skutočnosť, že žaloba je prejednávaná na Všeobecnom súde alebo na Súdnom dvore, a nie závery, ku ktorým tieto súdy dospeli v rozhodnutí, ktorým sa konanie ukončí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, EU:C:2002:582, bod 153).

50

Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, podanie odvolania Komisiou malo za následok prerušenie premlčania právomoci uložiť im pokuty až do prijatia rozhodnutia Súdnym dvorom, ktorým sa ukončí konanie v tejto veci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, EU:C:2002:582, body 147 a 157), a to bez ohľadu na kroky, ktoré Komisia podnikla s cieľom prijať rozhodnutie z roku 2021, hoci toto konanie o odvolaní prebiehalo.

51

V každom prípade sa žalobkyne nemôžu účinne odvolávať na zánik záujmu Komisie na rozhodnutí o výsledku jej odvolania od 8. mája 2020, keď prejavila svoj zámer prijať nové rozhodnutie voči HSBC. Súdny dvor totiž uznal, že samotná skutočnosť formulovania návrhu aktu s cieľom vyhovieť rozsudku Všeobecného súdu nemôže byť sama osebe vykladaná ako konečný a formálny súhlas Komisie s predmetným rozsudkom Všeobecného súdu a sama osebe neznamená zánik akéhokoľvek záujmu Komisie na podaní odvolania a na vyriešení sporu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. januára 2002, Francúzsko/Monsanto a Komisia, C‑248/99 P, EU:C:2002:1, bod 31, a z 13. júna 2013, Versalis/Komisia, C‑511/11 P, EU:C:2013:386, bod 125).

52

Analogicky v prejednávanej veci samotná skutočnosť, že Komisia podnikla kroky smerujúce k prijatiu nového rozhodnutia po vyhlásení rozsudku z 24. septembra 2019, HSBC Holdings a i./Komisia (T‑105/17, EU:T:2019:675), nepreukazuje, že Komisia stratila akýkoľvek záujem na konštatovaní zákonnosti článku 2 písm. b) rozhodnutia z roku 2016, pričom tento záujem pretrváva až do prijatia rozhodnutia Súdneho dvora, ktorým sa konanie končí, alebo prinajmenšom do prijatia tohto nového rozhodnutia. Skutočnosť, že po prijatí rozhodnutia z roku 2021 Komisia vzala späť svoje odvolanie vo veci C‑806/19 P (pozri bod 14 vyššie) tento záver nijako nemení.

53

Okrem toho treba uviesť, že iba rozhodnutie prijaté kolégiom komisárov obsahuje konečné a formálne stanovisko Komisie, čo nie je prípad poskytnutých informácií alebo vyhlásení o zámere formulovaných členom Komisie zodpovedným za hospodársku súťaž, pokiaľ ide o prijatie takéhoto rozhodnutia, ako Komisia správne zdôraznila v liste z 8. mája 2021 adresovanom žalobkyniam.

54

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy výkon sankčnej právomoci Komisie vo vzťahu k protiprávnym konaniam žalobkýň nebol premlčaný v čase prijatia rozhodnutia z roku 2021 28. júna 2021 vzhľadom na skutočnosť, že pred Súdnym dvorom prebiehalo konanie o odvolaní vo veci C‑806/19 P.

55

Preto treba prvý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

[omissis]

252

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)

rozhodol takto: