UZNESENIE PODPREDSEDU SÚDNEHO DVORA

z 27. októbra 2021 ( *1 )

„Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Článok 279 ZFEÚ – Návrh na nariadenie predbežných opatrení – Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Účinná súdna ochrana – Nezávislosť sudcov – Disciplinárny režim sudcov – Preskúmanie právnych otázok týkajúcich sa nedostatku nezávislosti sudcov – Penále“

Vo veci C–204/21 R,

ktorej predmetom je návrh na nariadenie predbežných opatrení podľa článku 279 ZFEÚ, podaný 7. septembra 2021,

Európska komisia, v zastúpení: K. Herrmann a P. J. O. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia,

navrhovateľka,

ktorú v konaní podporujú:

Belgické kráľovstvo, v zastúpení: M. Jacobs, C. Pochet a L. Van den Broeck, splnomocnené zástupkyne,

Dánske kráľovstvo, v zastúpení: M. Søndahl Wolff a V. Pasternak Jørgensen, splnomocnené zástupkyne,

Holandské kráľovstvo, v zastúpení: M. K. Bulterman a J. Langer, splnomocnení zástupcovia,

Fínska republika, v zastúpení: H. Leppo, splnomocnená zástupkyňa,

Švédske kráľovstvo, v zastúpení: H. Shev, C. Meyer‑Seitz, M. Salborn Hodgson, H. Eklinder, R. Shahsavan Eriksson, O. Simonsson a J. Lundberg, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastníci konania,

proti

Poľskej republike, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

odporkyňa,

PODPREDSEDA SÚDNEHO DVORA,

po vypočutí generálneho advokáta A. M. Collinsa,

vydal toto

Uznesenie

Európska komisia vo svojom návrhu na nariadenie predbežných opatrení navrhuje, aby Súdny dvor uložil Poľskej republike povinnosť platiť denné penále do rozpočtu Európskej únie s cieľom, aby tento členský štát čo najskôr vykonal povinnosti, ktoré mu vyplývajú z uznesenia podpredsedníčky Súdneho dvora zo 14. júla 2021, Komisia/Poľsko (C‑204/21 R, ďalej len „uznesenie zo 14. júla 2021“, EU:C:2021:593).

Tento návrh bol podaný v konaní o žalobe o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, podanej Komisiou 1. apríla 2021, v ktorej Komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Poľská republika si tým, že:

–

prijala a ponechala v platnosti článok 42a ods. 1 a 2 a článok 55 ods. 4 ustawa – Prawo o ustroju sądów powszechnych (zákon o organizácii všeobecných súdov) z 27. júla 2001 (Dz. U. z roku 2001, č. 98, položka 1070) v znení ustawa o zmianie ustawy – Prawo o ustroju sądów powszechnych, ustawy o Sądzie Najwyższym oraz niektórych innych ustaw (zákon, ktorým sa mení zákon o organizácii všeobecných súdov, zákon o Najvyššom súde a niektoré ďalšie zákony) z 20. decembra 2019 (Dz. U. z roku 2020, položka 190, ďalej len „novela“) (ďalej spolu len „zmenený zákon o organizácii všeobecných súdov“), článok 26 ods. 3 a článok 29 ods. 2 a 3 ustawa o Sądzie Najwyższym (zákon o Najvyššom súde) z 8. decembra 2017 (Dz. U. z roku 2018, položka 5) v znení novely (ďalej len „zmenený zákon o Najvyššom súde“), článok 5 ods. 1a a 1b ustawa – Prawo o ustroju sądów administracyjnych (zákon o organizácii správnych súdov) z 25. júla 2002 (Dz. U. z roku 2002, položka 1269) v znení novely (ďalej len „zmenený zákon o organizácii správnych súdov“), ako aj článok 8 novely, ktoré vyhlasujú za neprípustné, aby akýkoľvek vnútroštátny súd skúmal splnenie požiadaviek Únie týkajúcich sa nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) vzhľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ako aj z článku 267 ZFEÚ a zo zásady prednosti práva Únie,

–

prijala a ponechala v platnosti článok 26 ods. 2, článok 26 ods. 4 až 6 a článok 82 ods. 2 až 5 zmeneného zákona o Najvyššom súde, ako aj článok 10 novely, podľa ktorých preskúmanie sťažností a právnych otázok týkajúcich sa nedostatku nezávislosti súdu alebo sudcu patrí do výlučnej právomoci Izba Kontroli Nadzwyczajnej i Spraw Publicznych Sądu Najwyższego (senát pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné) na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko) (ďalej len „senát pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné“), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty, ako aj z článku 267 ZFEÚ a zo zásady prednosti práva Únie,

–

prijala a ponechala v platnosti článok 107 ods. 1 body 2 a 3 zmeneného zákona o organizácii všeobecných súdov, ako aj článok 72 ods. 1 body 1 až 3 zmeneného zákona o Najvyššom súde, ktoré umožňujú kvalifikovať ako „disciplinárne previnenie“ preskúmanie splnenia požiadaviek Únie týkajúcich sa nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty, ako aj z článku 267 ZFEÚ,

–

poverila Izba Dyscyplinarna (disciplinárny senát) na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) (ďalej len „disciplinárny senát“), ktorého nezávislosť a nestrannosť nie je zaručená, rozhodovať vo veciach, ktoré majú priamy vplyv na postavenie a výkon funkcie sudcov a justičných čakateľov, ako je napríklad na jednej strane rozhodovanie o žiadostiach o udelenie súhlasu s trestným stíhaním sudcu a justičného čakateľa alebo s ich zatknutím a na druhej strane rozhodovanie vo veciach v oblasti pracovného práva a sociálneho zabezpečenia sudcov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) a vo veciach týkajúcich sa odchodu týchto sudcov do dôchodku, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ,

–

prijala a ponechala v platnosti článok 88a zmeneného zákona o organizácii všeobecných súdov, článok 45 ods. 3 zmeneného zákona o Najvyššom súde a článok 8 ods. 2 zmeneného zákona o organizácii správnych súdov, porušila právo na rešpektovanie súkromného života a právo na ochranu osobných údajov zaručené článkom 7 a článkom 8 ods. 1 Charty, ako aj článkom 6 ods. 1 písm. c) a e), článkom 6 ods. 3 a článkom 9 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1).

Uznesením zo 14. júla 2021 podpredsedníčka Súdneho dvora nariadila Poľskej republike až do vyhlásenia rozsudku, ktorým sa skončí konanie vo veci C‑204/21:

pozastaviť jednak uplatňovanie ustanovení článku 27 ods. 1 bodu 1a zmeneného zákona o Najvyššom súde, podľa ktorých má disciplinárny senát právomoc rozhodovať tak v prvostupňovom konaní, ako aj v druhostupňovom konaní o žiadostiach o udelenie súhlasu s trestným stíhaním sudcov alebo justičných čakateľov, s ich vzatím do väzby, zatknutím alebo predvedením, a jednak účinky rozhodnutí už prijatých disciplinárnym senátom na základe tohto článku a povoľujúcich trestné stíhanie sudcu alebo jeho zatknutie, a zdržať sa postúpenia vecí uvedených v tomto článku súdu, ktorý nespĺňa požiadavky nezávislosti definované najmä v rozsudku z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu) (C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982);

pozastaviť uplatňovanie ustanovení článku 27 ods. 1 bodov 2 a 3 zmeneného zákona o Najvyššom súde, na základe ktorých má disciplinárny senát právomoc rozhodovať vo veciach týkajúcich sa postavenia a výkonu funkcie sudcu na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), najmä vo veciach v oblasti pracovného práva a sociálneho zabezpečenia, ako aj vo veciach týkajúcich sa odchodu týchto sudcov do dôchodku, a zdržať sa postúpenia týchto vecí súdu, ktorý nespĺňa požiadavky nezávislosti definované najmä v rozsudku z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu) (C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982);

pozastaviť uplatňovanie ustanovení článku 107 ods. 1 bodov 2 a 3 zmeneného zákona o organizácii všeobecných súdov, ako aj článku 72 ods. 1 bodov 1 až 3 zmeneného zákona o Najvyššom súde, ktoré umožňujú vznik disciplinárnej zodpovednosti sudcov z dôvodu, že preskúmali spĺňanie požiadaviek nezávislosti a nestrannosti súdu vopred zriadeného zákonom v zmysle ustanovení článku 19 ods. 1 ZEÚ v spojení s ustanoveniami článku 47 Charty;

pozastaviť uplatňovanie ustanovení článku 42a ods. 1 a 2, ako aj článku 55 ods. 4 zmeneného zákona o organizácii všeobecných súdov, článku 26 ods. 3, ako aj článku 29 ods. 2 a 3 zmeneného zákona o Najvyššom súde, článku 5 ods. 1a a 1b zmeneného zákona o organizácii správnych súdov, a článku 8 novely v rozsahu, v akom vyhlasujú za neprípustné, aby vnútroštátne súdy preskúmali splnenie požiadaviek Únie týkajúcich sa nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom v zmysle ustanovení článku 19 ods. 1 ZEÚ v spojení s ustanoveniami článku 47 Charty;

pozastaviť uplatňovanie ustanovení článku 26 ods. 2 a článku 26 ods. 4 až 6, ako aj článku 82 ods. 2 až 5 zmeneného zákona o Najvyššom súde a článku 10 novely, zavádzajúcich výlučnú právomoc senátu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné na preskúmanie sťažností založených na nedostatku nezávislosti sudcu alebo súdu, a

f)	oznámiť Komisii najneskôr do jedného mesiaca od doručenia uznesenia zo 14. júla 2021 všetky opatrenia, ktoré prijala na zaistenie úplného súladu s týmto uznesením.

Návrhy účastníkov konania

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–	uložil Poľskej republike povinnosť zaplatiť do rozpočtu Únie denné penále vo výške, ktorá môže viesť tento členský štát k tomu, aby čo najskôr vykonal predbežné opatrenia nariadené v uznesení zo 14. júla 2021,

–

rozhodol, že denné penále sa platí odo dňa vydania uznesenia, ktorým sa rozhoduje o prejednávanom návrhu na nariadenie predbežných opatrení až dovtedy, kým tento členský štát prijme všetky opatrenia nevyhnutné na zaistenie súladu so všetkými predbežnými opatreniami nariadenými v tomto uznesení, alebo až do vyhlásenia rozsudku, ktorým sa skončí konanie vo veci C–204/21, a

–	uložil Poľskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

5	Poľská republika vo svojich pripomienkach podaných 1. októbra 2021 požiadala, aby túto vec preskúmala veľká komora Súdneho dvora a navrhla zamietnutie návrhu Komisie.

O žiadosti Poľskej republiky o pridelenie veci veľkej komore Súdneho dvora

Tvrdenia účastníkov konania

Poľská republika sa domnieva, že vzhľadom na povahu uznesenia zo 14. júla 2021 ako precedensu a na petit návrhu Komisie musí tento návrh preskúmať veľká komora Súdneho dvora. V tejto súvislosti tvrdí, že rozhodnutie o uložení penále členskému štátu nesmie prijať samosudca, a to najmä vo veci, v ktorej boli formulované zásadné námietky voči právomoci Únie.

Zdôrazňuje tiež, že prejednávaná vec predstavuje prvý návrh Komisie, v ktorom sa navrhuje uloženie povinnosti zaplatiť penále predbežným opatrením v nadväznosti na nevykonanie predchádzajúceho uznesenia, a že tento návrh je neurčitý. Navyše uznesenie podpredsedníčky Súdneho dvora z 20. septembra 2021, Česká republika/Poľsko (C–121/21 R, EU:C:2021:752), ktoré je jediným rozhodnutím Súdneho dvora ukladajúcim penále za takých podmienok, neobsahuje žiadne odôvodnenie kritérií, ktoré boli použité na určenie výšky penále.

Posúdenie

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že v súlade s článkom 161 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora v spojení s článkom 1 rozhodnutia Súdneho dvora 2012/671/EÚ z 23. októbra 2012 o súdnej funkcii podpredsedu Súdneho dvora (Ú. v. EÚ L 300, 2012, s. 47), podpredseda Súdneho dvora rozhoduje o návrhu na odklad výkonu alebo o návrhu na nariadenie predbežných opatrení sám alebo tieto návrhy bezodkladne postúpi Súdnemu dvoru.

Na základe týchto ustanovení má teda podpredseda Súdneho dvora zverenú právomoc rozhodnúť o každom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia alebo ak sa domnieva, že osobitné okolnosti si vyžadujú jeho pridelenie rozhodovacej komore, postúpiť takýto návrh Súdnemu dvoru (uznesenia podpredsedníčky Súdneho dvora z 20. septembra 2021, Česká republika/Poľsko, C–121/21 R, EU:C:2021:752, bod 10, a zo 6. októbra 2021, Poľsko/Komisia, C‑204/21 R‑RAP, EU:C:2021:834, bod 6).

Z toho vyplýva, že len podpredsedovi Súdneho dvora prináleží, aby v každom jednotlivom prípade posúdil, či si návrhy na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré mu boli predložené, vyžadujú postúpenie veci Súdnemu dvoru na účely pridelenia rozhodovacej komore (uznesenia podpredsedníčky Súdneho dvora z 20. septembra 2021, Česká republika/Poľsko, C–121/21 R, EU:C:2021:752, bod 11, a zo 6. októbra 2021, Poľsko/Komisia, C‑204/21 R‑RAP, EU:C:2021:834, bod 7).

11	V tomto prípade návrh Komisie na uloženie penále neobsahuje žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla vyžadovať jeho pridelenie rozhodovacej komore.

Hoci totiž v prvom rade Poľská republika odkazuje na význam otázok preskúmaných v uznesení zo 14. júla 2021 a na skutočnosť, že sa domnieva, že tieto otázky nepatria do právomoci Únie, treba uviesť, že preskúmanie návrhu Komisie nezahŕňa posúdenie uvedených otázok, ale iba určenie, či je uloženie penále nevyhnutné na zabezpečenie rešpektovania tohto uznesenia (pozri v tomto zmysle uznesenie z 20. novembra 2017, Komisia/Poľsko, C‑441/17 R, EU:C:2017:877, bod 104).

V druhom rade treba v každom prípade odmietnuť tvrdenie Poľskej republiky založené na novosti návrhu na uloženie povinnosti zaplatiť penále predbežným opatrením a na neurčitosti pravidiel upravujúcich preskúmanie takého návrhu, keďže veľká komora Súdneho dvora už uznesením z 20. novembra 2017, Komisia/Poľsko (C–441/17 R, EU:C:2017:877), rozhodla o návrhu Komisie na uloženie penále a keďže podpredsedníčka už uznesením z 20. septembra 2021, Česká republika/Poľsko (C–121/21 R, EU:C:2021:752), uložila penále v nadväznosti na nevykonanie uznesenia podpredsedníčky Súdneho dvora z 21. mája 2021, Česká republika/Poľsko (C–121/21 R, EU:C:2021:420).

V treťom rade treba uviesť, že tvrdenie, podľa ktorého povinnosť zaplatiť penále nemôže vo všeobecnosti uložiť podpredseda Súdneho dvora bez postúpenia danej veci rozhodovacej komore, už bolo zamietnuté v uznesení podpredsedníčky Súdneho dvora z 20. septembra 2021, Česká republika/Poľsko (C‑121/21 R, EU:C:2021:752).

15	Prejednávaný návrh Komisie preto nie je potrebné postúpiť veľkej komore Súdneho dvora.

O prípustnosti návrhu Komisie na uloženie penále

Tvrdenia účastníkov konania

16	Poľská republika tvrdí, že návrh Komisie na uloženie penále je neprípustný.

V tejto súvislosti tvrdí, že tento návrh nespresňuje výšku penále, ktorého uloženie Komisia navrhuje. Prináleží však Komisii, aby presne vymedzila obsah predbežných opatrení, ktorých nariadenie navrhuje. Toto opomenutie navyše porušuje právo Poľskej republiky na obranu, pretože zbavuje tento členský štát práva uviesť svoje pripomienky k výške tohto penále.

Posúdenie

Treba pripomenúť, že v systéme opravných prostriedkov stanovenom Zmluvou môže účastník konania navrhnúť odklad výkonu aktu napadnutého vo veci samej nielen podľa článku 278 ZFEÚ, ale na účely návrhu na nariadenie predbežných opatrení sa môže dovolávať aj článku 279 ZFEÚ. Na základe tohto posledného uvedeného ustanovenia môže sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení predovšetkým predbežne adresovať primerané príkazy druhému účastníkovi konania (uznesenie z 20. novembra 2017, Komisia/Poľsko, C‑441/17 R, EU:C:2017:877, bod 96).

19	Článok 279 ZFEÚ tak zveruje Súdnemu dvoru právomoc nariadiť akékoľvek predbežné opatrenie, ktoré považuje za nevyhnutné na zabezpečenie plnej účinnosti konečného rozhodnutia (uznesenie z 20. novembra 2017, Komisia/Poľsko, C–441/17 R, EU:C:2017:877, bod 97).

Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení musí byť najmä schopný zabezpečiť účinnosť príkazu adresovaného účastníkovi konania podľa článku 279 ZFEÚ tým, že prijme akékoľvek opatrenie, ktorého cieľom je, aby tento účastník konania rešpektoval uznesenie o nariadení predbežného opatrenia. Takéto opatrenie môže predovšetkým spočívať v uložení penále pre prípad, že dotknutý účastník konania nebude rešpektovať uvedený príkaz (uznesenie z 20. novembra 2017, Komisia/Poľsko, C–441/17 R, EU:C:2017:877, bod 100).

21	V tejto súvislosti treba uviesť, že ani článok 279 ZFEÚ, ani článok 160 rokovacieho poriadku neupravujú povinnosť Komisie navrhnúť Súdnemu dvoru presnú výšku, keď navrhuje uloženie penále predbežným opatrením.

Navyše návrhy týkajúce sa výšky penále, ktoré sa má uložiť, prípadne formulované Komisiou, nemôžu v žiadnom prípade zaväzovať sudcu rozhodujúceho o návrhu na nariadenie predbežných opatrení, ktorý môže určiť ukladané penále vo výške a vo forme, ktoré považuje za vhodné, pričom určené penále musí byť jednak prispôsobené okolnostiam a jednak primerané platobnej schopnosti tohto členského štátu (pozri v tomto zmysle uznesenie podpredsedníčky Súdneho dvora z 20. septembra 2021, Česká republika/Poľsko (C‑121/21 R, EU:C:2021:752, bod 50).

23	Okrem toho vo veci, v ktorej bolo vydané uznesenie z 20. novembra 2017, Komisia/Poľsko (C–441/17 R, EU:C:2017:877), Súdny dvor určil výšku penále, ktoré mal platiť členský štát, hoci návrh Komisie na jeho uloženie neobsahoval jeho presnú výšku.

Uloženie penále na základe návrhu, ktorý nešpecifikuje jeho výšku, navyše nemôže porušiť právo dotknutého členského štátu na obranu, pretože tento štát si zachováva možnosť uviesť vo svojich pripomienkach, a to prípadne subsidiárne, výšku penále, ktorú považuje za vhodnú s prihliadnutím na okolnosti veci a svoju platobnú schopnosť.

25	Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti treba zamietnuť námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Poľská republika.

O dôvodnosti návrhu Komisie na uloženie penále

Tvrdenia účastníkov konania

26	Komisia sa domnieva, že na rešpektovanie uznesenia zo 14. júla 2021 musia všetky orgány Poľskej republiky, vrátane súdov, prestať uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva uvedené v tomto uznesení až do dňa vyhlásenia rozsudku, ktorým sa skončí konanie vo veci C–204/21.

27	Z údajov uvedených v liste Poľskej republiky zo 16. augusta 2021 však nevyplýva, že prijala všetky opatrenia nevyhnutné na vykonanie predbežných opatrení formulovaných v uvedenom uznesení.

28	Po prvé nebolo prijaté žiadne opatrenie na to, aby sa disciplinárnemu senátu výslovne zabránilo vykonávať právomoci, ktoré mu boli zverené vo veciach uvedených v bode 1 písm. a) a b) výroku uznesenia zo 14. júla 2021.

Predovšetkým opatrenia, ktoré prijala prvá predsedníčka Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), priznávajú predsedovi disciplinárneho senátu možnosť prijať naliehavé procesné opatrenia vo veciach, v ktorých má byť pozastavená právomoc disciplinárneho senátu. Tento senát navyše naďalej prejednáva veci, ktoré mu boli pridelené do 5. augusta 2021, pričom jeho predseda alebo členovia majú na základe vlastného uváženia rozhodnúť, či je potrebné pokračovať v začatom konaní v týchto veciach. Vo viacerých z týchto vecí napokon disciplinárny senát rozhodol, že nariadi pojednávanie alebo rozhodne vo veci samej.

30	Okrem toho tieto opatrenia sa uplatňujú iba najneskôr do 15. novembra 2021, a nie až do vyhlásenia rozsudku, ktorým sa skončí konanie vo veci C–204/21.

Po druhé aj opatrenia, ktoré prijala predsedníčka senátu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné, sú nedostatočné, pretože jednak tento senát môže naďalej rozhodovať v prebiehajúcich veciach a jednak jeho výlučná právomoc rozhodovať vo veciach uvedených v bode 1 písm. e) výroku uznesenia zo 14. júla 2021 nebola pozastavená, čo znamená, že všeobecné súdy sú stále povinné vylúčiť sa z rozhodovania takýchto vecí.

Po tretie Poľská republika neinformovala o žiadnom opatrení, ktoré by malo vykonať povinnosť pozastaviť účinky rozhodnutí už prijatých disciplinárnym senátom, ako to vyžaduje bod 1 písm. a) výroku tohto uznesenia, alebo rešpektovať predbežné opatrenia uvedené v bode 1 písm. c) a d) výroku uvedeného uznesenia.

Za týchto okolností sa Komisia domnieva, že na zaručenie plnej účinnosti uznesenia zo 14. júla 2021, efektívneho uplatňovania práva Únie, ako aj rešpektovania zásad právneho štátu a integrity právneho poriadku Únie je nevyhnutné, aby bola Poľskej republike uložená povinnosť zaplatiť denné penále vo výške, ktorá môže viesť tento členský štát k tomu, aby čo najskôr plne vykonal predbežné opatrenia formulované v tomto uznesení.

34	Poľská republika tvrdí, že všetky opatrenia nevyhnutné na vykonanie uznesenia zo 14. júla 2021 boli prijaté.

Tento členský štát sa domnieva, že podľa tohto uznesenia nie je povinný pozastaviť záväznosť uplatňovania uvedených ustanovení, ale iba ich uplatňovanie, čo si nevyžaduje prijatie všeobecne záväzných ustanovení. Povinnosti vyplývajúce z uvedeného uznesenia preto majú iba orgány povolané uplatňovať tieto ustanovenia, teda súdy a disciplinárni zástupcovia.

Orgány zákonodarnej moci tak nie sú adresátmi uvedených povinností z dôvodu, že majú iba právomoc, ktorá im umožňuje prijímať alebo rušiť všeobecne záväzné ustanovenia, čo v tomto prípade nie je nevyhnutné. Uvedené orgány nemajú ani právomoc meniť obsah alebo záväznosť súdnych rozhodnutí, inak by došlo k porušeniu zásady deľby moci. Ani výkonná moc nemá v poľskom právnom poriadku právomoc vykonať príkaz pozastaviť uplatňovanie ustanovení legislatívnej povahy.

37	V súlade s týmito zásadami a procesnou autonómiou členských štátov prijala prvá predsedníčka Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) usmernenia, podľa ktorých je vhodné prenechať senátom úlohu prijímať rozhodnutia o pozastavení alebo odklade prebiehajúcich vecí, ktoré prejednávajú.

Dôvody uvádzané Komisiou, ktoré majú preukazovať, že Poľská republika nevykonala uznesenie zo 14. júla 2021, sa v skutočnosti týkajú iba jeho obmedzenej časti. Príklady uvádzané Komisiou neumožňujú spochybniť skutočnosť, že väčšina poľských súdov rozhoduje v súlade s týmto uznesením. V zriedkavých veciach, v ktorých sa chcú poľské súdy odchýliť od uvedeného uznesenia, nemajú verejné orgány prostriedky na to, aby ovplyvnili ich rozhodnutie. Spochybnenie takýchto rozhodnutí možno zabezpečiť neskôr prostredníctvom riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Existujúci právny rámec je teda dostatočný a vzhľadom na zásadu nezávislosti sudcov nemôže byť členský štát zaviazaný na zaplatenie penále z dôvodu individuálnych rozhodnutí vyhlásených jeho vnútroštátnymi súdmi.

39	Okrem toho opatrenia prijaté Poľskou republikou v prejednávanej veci sú podobné opatreniam, ktoré tento členský štát prijal v nadväznosti na uznesenie z 8. apríla 2020, Komisia/Poľsko (C–791/19 R, EU:C:2020:277). Vo veci, v ktorej bolo vydané toto uznesenie, však Komisia nenavrhla uloženie penále.

40	V prípade, ak by sa Súdny dvor domnieval, že Poľská republika neprijala všetky opatrenia nevyhnutné na vykonanie uznesenia zo 14. júla 2021, treba zohľadniť viaceré poľahčujúce okolnosti, ktoré bránia uloženiu penále.

Po prvé Poľská republika prijala všetky opatrenia, ktoré sú možné podľa poľského práva. Po druhé poľské súdy v zásade rešpektujú uznesenie zo 14. júla 2021 a prípadné odporujúce rozhodnutia možno zrušiť alebo nezohľadniť. Po tretie opatrenia nevyhnutné na vykonanie tohto uznesenia boli určené v súlade s praxou Komisie vo veci, v ktorej bolo vydané uznesenie z 8. apríla 2020, Komisia/Poľsko (C‑791/19 R, EU:C:2020:277). Po štvrté Poľská republika plánuje rôzne reformy, v dôsledku ktorých sa stane bezpredmetným spor, ktorého sa týka vec C–204/21.

Posúdenie

O uložení penále

42	Uznesením zo 14. júla 2021 podpredsedníčka Súdneho dvora nariadila súbor predbežných opatrení, pripomenutých v bode 3 tohto uznesenia, ktorý bola Poľská republika povinná okamžite rešpektovať.

43	Treba však v prvom rade uviesť, že zo spisu nevyplýva, že opatrenia, ktoré prijala Poľská republika, sú dostatočné na zabezpečenie výkonu týchto predbežných opatrení.

Predovšetkým, hoci sa Poľská republika odvoláva na organizačné opatrenia, ktoré prijala prvá predsedníčka Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), argumentácia uvádzaná v tejto súvislosti neumožňuje preukázať, že tieto opatrenia zabezpečujú úplne vykonanie povinností formulovaných v bode 1 písm. a) a b) výroku uznesenia zo 14. júla 2021.

45	Poľskej republike sa tak nepodarilo spochybniť tvrdenie Komisie, že predseda disciplinárneho senátu si zachováva právomoc prijímať naliehavé opatrenia vo veciach, ktoré patria do právomoci tohto senátu podľa vnútroštátnych ustanovení uvedených vo výroku uznesenia zo 14. júla 2021.

Rovnako zo zhodujúcich sa pripomienok účastníkov konania vyplýva, že rozhodnutie, či sa bude pokračovať v preskúmaní vecí prejednávaných disciplinárnym senátom, prijíma v závislosti od okolností predseda alebo členovia tohto senátu, pričom opatrenia prijaté prvou predsedníčkou Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) im neukladajú povinnosť pozastaviť toto preskúmanie.

47	Navyše Poľská republika vôbec netvrdila, že účinky rozhodnutí už prijatých disciplinárnym senátom, uvedených v bode 1 písm. a) výroku uznesenia zo 14. júla 2021, boli pozastavené, pričom tento členský štát uvádza iba jednu vec, v ktorej sa rozhodlo o takomto pozastavení.

48	Treba sa preto domnievať, že vnútroštátne ustanovenia upravujúce právomoc disciplinárneho senátu vo veciach uvedených v bode 1 písm. a) a b) výroku tohto uznesenia sa naďalej uplatňujú v poľskom právnom poriadku.

Hoci Poľská republika tvrdí, že prijaté opatrenia sú napriek tomu postačujúce z dôvodu, že nie je nevyhnutné prijať všeobecné opatrenia, ktoré by pozastavovali záväznosť dotknutých vnútroštátnych ustanovení, stačí uviesť, že skutočnosť, že disciplinárny senát nerešpektoval niektoré z povinností vyplývajúcich z uznesenia zo 14. júla 2021, ako to uznáva tento členský štát, preukazuje, že spôsob ním zvolený na zabezpečenie vykonania tohto uznesenia neponúka v tejto súvislosti skutočné záruky.

Poľská republika ďalej nespochybnila tvrdenie Komisie, že nebolo prijaté žiadne vnútroštátne opatrenie na vykonanie povinností vyplývajúcich z bodu 1 písm. c) a d) výroku uvedeného uznesenia. Tento členský štát navyše neposkytol Súdnemu dvoru žiadnu informáciu o spôsobe, akým poľské súdy a orgány rešpektujú tieto povinnosti.

Napokon, pokiaľ ide o povinnosti formulované v bode 1 písm. e) výroku uznesenia zo 14. júla 2021, Poľskej republike sa nepodarilo spochybniť tvrdenia Komisie, podľa ktorých jednak senát pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné môže stále preskúmať prebiehajúce veci, ktoré prejednáva, a jednak mu všeobecné súdy stále musia postúpiť veci, ktoré patria do jeho právomoci.

V druhom rade, hoci Poľská republika tvrdí, že nebolo možné prijať alternatívne opatrenia na vykonanie uznesenia zo 14. júla 2021 vzhľadom na medze výkonu právomoci vnútroštátnych zákonodarných a výkonných orgánov, ako aj na výlučnú právomoc poľských súdov rozhodovať v prebiehajúcich alebo už ukončených veciach, tomuto tvrdeniu nemožno vyhovieť.

Je pravda, že keďže toto uznesenie v súlade s článkom 279 ZFEÚ formuluje iba predbežné opatrenia, neukladá Poľskej republike povinnosť zrušiť ustanovenia uvedené v jeho výroku. Rovnako právo Únie nijako nevylučuje možnosť, aby vykonanie takého uznesenia čiastočne spočívalo na opatreniach prijatých súdmi.

Treba však pripomenúť, že na jednej strane sa členský štát nemôže dovolávať ustanovení, praxe alebo situácií vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku, aby tým odôvodnil nerešpektovanie povinností vyplývajúcich z práva Únie [rozsudok z 12. novembra 2019, Komisia/Írsko (Veterná farma v Derrybrien), C–261/18, EU:C:2019:955, bod 89], a na druhej strane, že povinnosť členských štátov rešpektovať právo Únie platí pre všetky ich orgány, vrátane súdnych orgánov v rámci ich právomocí [rozsudok zo 4. októbra 2018, Komisia/Francúzsko (Zrážková daň z hnuteľného majetku), C–416/17, EU:C:2018:811, bod 106].

Aj keby teda pravidlá účinné v poľskom právnom poriadku neumožňovali zákonodarným alebo výkonným orgánom prijať všeobecné opatrenia nariaďujúce pozastavenie uplatňovania vnútroštátnych ustanovení uvedených vo výroku uznesenia zo 14. júla 2021, táto okolnosť nemá vplyv na to, či Poľská republika skutočne rešpektovala toto uznesenie alebo či treba na zaručenie účinnosti predbežných opatrení nariadených v tomto uznesení uložiť povinnosť zaplatiť penále.

V treťom rade okolnosť, že Poľská republika v prejednávanej veci prijala opatrenia podobné tým, ktoré prijala na rešpektovanie uznesenia z 8. apríla 2020, Komisia/Poľsko (C–791/19 R, EU:C:2020:277), a že v tejto poslednej uvedenej veci Komisia nepovažovala za vhodné navrhnúť po prijatí týchto opatrení uloženie penále, nemôže v žiadnom prípade preukazovať, že tento členský štát skutočne rešpektoval uznesenie zo 14. júla 2021.

Za týchto okolností sa zdá nevyhnutné posilniť účinnosť predbežných opatrení nariadených v tomto uznesení tým, že sa Poľskej republike uloží povinnosť zaplatiť penále s cieľom odradiť tento členský štát od toho, aby odďaľoval dosiahnutie súladu svojho konania s uvedeným uznesením (pozri analogicky uznesenie podpredsedníčky Súdneho dvora z 20. septembra 2021, Česká republika/Poľsko, C–121/21 R, EU:C:2021:752, bod 49).

O výške penále

Na účely určenia výšky penále, ktoré sa má uložiť v prejednávanej veci, treba pripomenúť, že uznesenie zo 14. júla 2021 sa týka predbežných opatrení, ktorých rešpektovanie je nevyhnutné na to, aby nebola spôsobená vážna a nenapraviteľná ujma právnemu poriadku Únie, a teda právam, ktoré osoby podliehajúce súdnej právomoci vyvodzujú z práva Únie, ako ani hodnotám formulovaným v článku 2 ZEÚ, na ktorých je táto Únia založená, najmä hodnote právneho štátu.

59	Navyše treba uviesť, že tvrdeniam, ktoré uvádza Poľská republika, aby preukázala existenciu „poľahčujúcich okolností“, nemožno vyhovieť.

60	V prvom rade tak z judikatúry pripomenutej v bode 54 tohto uznesenia vyplýva, že okolnosť, že poľské právo bránilo prijatiu ďalších opatrení na rešpektovanie uznesenia zo 14. júla 2021, nemožno zohľadniť pri posúdení výšky penále, ktoré sa má uložiť.

61	V druhom rade, aj keď Poľská republika tvrdí, že napriek nedostatočnosti opatrení prijatých v nadväznosti na prijatie tohto uznesenia ho poľské súdy v zásade rešpektujú, treba uviesť, že v každom prípade nepredložila dôkazy, ktoré by mohli preukazovať dôvodnosť tohto tvrdenia.

V treťom rade okolnosť, že Komisia nepovažovala v inej veci za vhodné začať konanie potrebné na zabezpečenie vykonania uznesenia nariaďujúceho predbežné opatrenia, aj keby bola táto okolnosť preukázaná, nemôže Poľskej republike umožňovať, aby sa vyhla povinnostiam vyplývajúcim z uznesenia zo 14. júla 2021 alebo odôvodniť zníženie penále, ktoré je potrebné na odradenie tohto členského štátu, aby pokračoval vo svojom správaní.

63	V štvrtom rade úmysel vyjadrený Poľskou republikou prijať v lehote jedného roka sériu opatrení zameraných na reformu poľského súdneho systému nemôže bez okamžitého zásahu tohto členského štátu zabrániť vzniku ujmy uvedenej v bode 58 tohto uznesenia.

V dôsledku toho treba nariadiť Poľskej republike, vzhľadom na okolnosti veci a platobnú schopnosť tohto členského štátu, aby zaplatila Komisii penále vo výške 1000000 eur denne odo dňa doručenia tohto uznesenia Poľskej republike až do dňa, keď tento členský štát splní povinnosti vyplývajúce z uznesenia zo 14. júla 2021, alebo ak k splneniu týchto povinností nedôjde, až do dňa vyhlásenia rozsudku, ktorým sa skončí konanie vo veci C–204/21.

Z týchto dôvodov podpredseda Súdneho dvora nariadil:

Poľská republika je povinná zaplatiť Európskej komisii penále vo výške 1000000 eur denne odo dňa doručenia tohto uznesenia Poľskej republike až do dňa, keď tento členský štát splní povinnosti vyplývajúce z uznesenia podpredsedníčky Súdneho dvora zo 14. júla 2021, Komisia/Poľsko (C–204/21 R, EU:C:2021:593), alebo ak k splneniu týchto povinností nedôjde, až do dňa vyhlásenia rozsudku, ktorým sa skončí konanie vo veci C–204/21.

2.	O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: poľština.