26.7.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 297/18


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Ravensburg (Nemecko) 12. apríla 2021 – CR, AY, ML, BQ/Volkswagen Bank GmbH, Audi Bank

(Vec C-232/21)

(2021/C 297/20)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landgericht Ravensburg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: CR, AY ML, BQ

Žalovaní: Volkswagen Bank GmbH, Audi Bank

Prejudiciálne otázky

1.

K domnienke zákonnosti podľa článku 247 § 6 ods. 2 tretej vety, § 12 ods. 1 tretej vety EGBGB (zákon, ktorým sa zavádza Občiansky zákonník)

a)

Sú článok 247 § 6 ods. 2 tretia veta a článok 247 § 12 ods. 1 tretia veta EGBGB, pokiaľ konštatujú, že zmluvné ustanovenia odporujúce ustanoveniam článku 10 ods. 2 písm. p) smernice 2008/48/ES (1) vyhovujú požiadavkám článku 247 § 6 ods. 2 prvej a druhej vety EGBGB a požiadavkám stanoveným v článku 247 § 12 ods. 1 druhej vete bode 2 písm. b) EGBGB, v rozpore s článkom 10 ods. 2 písm. p) a článkom 14 ods. 1 smernice 2008/48/ES?

V prípade kladnej odpovede:

b)

Vyplýva z práva Únie, osobitne z článku 10 ods. 2 písm. p) a článku 14 ods. 1 smernice 2008/48/ES, že článok 247 § 6 ods. 2 tretia veta a článok 247 § 12 ods. 1 tretia veta EGBGB sa neuplatnia, pokiaľ konštatujú, že zmluvné ustanovenia odporujúce ustanoveniam článku 10 ods. 2 písm. p) smernice 2008/48/ES vyhovujú požiadavkám článku 247 § 6 ods. 2 prvej a druhej vety EGBGB a požiadavkám stanoveným v článku 247 § 12 ods. 1 druhej vete bode 2 písm. b) EGBGB?

Bez ohľadu na odpoveď na otázky 1. a) a b):

2.

O povinných informáciách podľa článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES

a)

Má sa článok 10 ods. 2 písm. p) smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že výška úroku za deň, ktorú má obsahovať zmluva o úvere musí matematicky vyplývať zo zmluvne dohodnutej úrokovej sadzby uvedenej v zmluve?

b)

O článku 10 ods. 2 písm. r) smernice 2008/48/ES:

aa)

Má sa toto ustanovenie vykladať v tom zmysle, že informácie o kompenzácii za predčasné splatenie v prípade predčasného splatenia úveru uvedené v zmluve o úvere musia byť také presné, aby spotrebiteľ mohol aspoň približne vypočítať výšku pripadajúcej kompenzácie?

[v prípade, že predchádzajúca otázka aa) bude zodpovedaná kladne]

bb)

Je vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej v prípade neúplných informácií v zmysle článku 10 ods. 2 písm. r) smernice 2008/48/ES lehota na odstúpenie predsa začína plynúť uzavretím zmluvy a zaniká len právo veriteľa na kompenzáciu za predčasné splatenie úveru, v rozpore s článkom 10 ods. 2 písm. r) a článkom 14 ods. 1 druhou vetou smernice 2008/48/ES?

Ak odpoveď na prinajmenšom jednu z predchádzajúcich otázok 2. a) alebo b) bude kladná:

c)

Má sa článok 14 ods. 1 druhá veta písm. b) smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že lehota na odstúpenie začína plynúť len vtedy, ak informácie podľa článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES boli poskytnuté úplne a správne?

V prípade zápornej odpovede:

d)

Aké sú rozhodujúce kritériá pre to, že dôjde k začatiu plynutia lehoty na odstúpenie napriek neúplným alebo nesprávnym informáciám?

Ak predchádzajúce otázky 1. a) a/alebo jedna z otázok 2. a) alebo b) budú zodpovedané kladne:

3.

O zániku práva na odstúpenie od zmluvy podľa článku 14 ods. 1 prvej vety smernice 2008/48/ES:

a)

Podlieha právo na odstúpenie od zmluvy podľa článku 14 ods. 1 prvej vety smernice 2008/48/ES zániku?

Ak áno:

b)

Ide v prípade zániku o časové ohraničenie práva na odstúpenie od zmluvy, ktoré musí byť upravené v zákone?

Ak nie:

c)

Je predpokladom zániku zo subjektívneho hľadiska, že spotrebiteľ mal vedomosť o práve na odstúpenie, alebo prinajmenšom išlo v prípade nevedomosti z jeho strany o hrubú nedbanlivosť? Platí to aj pri ukončených zmluvách?

Ak nie:

d)

Bráni možnosť veriteľa dodatočne poskytnúť informácie dlžníkovi podľa článku 14 ods. 1 druhej vety písm. b) smernice 2008/48/ES a tým vyvolať začatie plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy uplatneniu právnej úpravy týkajúcej sa zániku práva na základe dobrej viery? Platí to aj v prípade ukončených zmlúv?

Ak nie:

e)

Je to zlučiteľné s existujúcimi zásadami medzinárodného práva, ktorými sú podľa Grundgesetz (základný zákon, ďalej len „GG“) viazané nemecké súdy?

Ak áno:

f)

Ako má nemecký účastník právneho vzťahu vyriešiť konflikt medzi záväznými predpismi medzinárodného práva a požiadavkami Súdneho dvora Európskej únie?

4.

O domnienke zneužívajúceho uplatnenia práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy podľa článku 14 ods. 1 prvej vety smernice 2008/48/ES:

a)

Môže byť uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy podľa článku 14 ods. prvej vety smernice 2008/48/ES zneužitím práva?

Ak áno:

b)

Ide v prípade domnienky zneužívajúceho uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy o obmedzenie práva na odstúpenie od zmluvy, ktoré musí byť upravené v zákone?

Ak nie:

c)

Predpokladá domnienka zneužívajúceho uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy zo subjektívneho hľadiska, že spotrebiteľ vedel o existencii svojho práva na odstúpenie od zmluvy, alebo prinajmenšom možno tvrdiť, že jeho nevedomosť bola dôsledkom hrubej nedbanlivosti? Platí to aj pri ukončených zmluvách?

Ak nie:

d)

Bráni možnosť veriteľa dodatočne poskytnúť informácie dlžníkovi podľa článku 14 ods. 1 druhej vety písm. b) smernice 2008/48/ES a tým vyvolať začatie plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy uznaniu zneužívajúceho uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy na základe dobrej viery? Platí to aj v prípade ukončených zmlúv?

Ak nie:

e)

Je to zlučiteľné s existujúcimi zásadami medzinárodného práva, ktorými sú podľa základného zákona viazané nemecké súdy?

Ak áno:

f)

Ako má nemecký účastník právneho vzťahu vyriešiť konflikt medzi záväznými predpismi medzinárodného práva a požiadavkami Súdneho dvora Európskej únie?

Bez ohľadu na odpoveď na otázky 1. až 4.:

5.

a)

Je zlučiteľné s právom Únie, ak podľa vnútroštátneho práva v prípade zmluvy o úvere spojenej s kúpnou zmluvou po účinnom uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy podľa článku 14 ods. 1 smernice 2008/48/ES

aa)

splatnosť nároku spotrebiteľa na vrátenie zaplatených splátok úveru voči veriteľovi nastane až vtedy, keď spotrebiteľ vydá veriteľovi kúpenú vec alebo preukáže, že túto vec odoslal veriteľovi?

bb)

žaloba spotrebiteľa na vrátenie poskytnutých splátok úveru po vydaní predmetu kúpy sa má nateraz zamietnuť ako neodôvodnená, ak sa veriteľ nedostal do omeškania s prevzatím predmetu kúpy?

Ak nie:

b)

Vyplýva z práva Únie, že vnútroštátne predpisy uvedené pod písm. a) bode aa) a/alebo písm. a) bode bb) sa neuplatnia?

Bez ohľadu na odpoveď na vyššie uvedené otázky 1. až 5:

6.

Je § 348a ods. 2 bod 1 ZPO (Civilný procesný poriadok), pokiaľ sa toto ustanovenie vzťahuje aj na vydanie uznesení o návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ods. 2 ZFEÚ, v rozpore s oprávnením vnútroštátnych súdov predkladať návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ods. 2 ZFEÚ, a teda sa nemá uplatňovať na vydávanie uznesení o návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ods. 2 ZFEÚ?


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66).