15.3.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 88/22


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākā tiesa (Senāts) (Lotyšsko) 11. januára 2021 – Sabiedrisko pakalpojumu regulēšanas komisija, Ekonomikas ministrija, Finanšu ministrija/SIA GM

(Vec C-17/21)

(2021/C 88/31)

Jazyk konania: lotyščina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Augstākā tiesa (Senāts)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa a odporkyňa v konaní o kasačnom opravnom prostriedku: Sabiedrisko pakalpojumu regulēšanas komisija

Žalovaná a navrhovateľka v konaní o kasačnom opravnom prostriedku: SIA GM

Ďalší účastníci konania: Ekonomikas ministrija, Finanšu ministrija

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa povinnosť verejného prevádzkovateľa nakupovať elektrickú energiu za cenu vyššiu, ako je trhová cena, od výrobcov využívajúcich obnoviteľné zdroje energie na výrobu elektrickej energie, na základe povinnosti konečného odberateľa platiť pomerne k skutočnej spotrebe, považovať za zásah štátu alebo zásah prostredníctvom štátnych prostriedkov v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie?

2.

Má sa pojem „liberalizácia trhu s elektrickou energiou“ vykladať v tom zmysle, že sa má za to, že už došlo k liberalizácii, ak existujú určité prvky voľného obchodu, ako napríklad zmluvy uzatvorené medzi verejným prevádzkovateľom a dodávateľmi z iných členských štátov? Možno sa domnievať, že liberalizácia trhu s elektrickou energiou začína v okamihu, keď právna úprava priznáva niektorým odberateľom elektrickej energie (napríklad odberateľom elektrickej energie pripojeným k prenosovej sústave alebo odberateľom elektrickej energie v domácnosti pripojeným k distribučnej sústave) právo zmeniť distribútora elektrickej energie? Aký vplyv má vývoj regulácie trhu s elektrickou energiou v Lotyšsku na posúdenie pomoci poskytnutej výrobcom elektrickej energie s ohľadom na článok 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (na účely odpovede na prvú otázku), najmä na situáciu pred rokom 2007?

3.

Ak z odpovede na prvú a druhú otázku vyplynie, že pomoc poskytnutá výrobcom elektrickej energie nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, má sa náhrada škody považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na základe skutočnosti, že žalobkyňa v súčasnosti pôsobí na liberalizovanom trhu s elektrickou energiou, a že vyplatenie náhrady jej v súčasnosti poskytuje výhodu oproti iným subjektom pôsobiacim na predmetnom trhu?

4.

Ak z odpovede na prvú a druhú otázku vyplynie, že pomoc poskytnutá výrobcom elektrickej energie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, možno sa domnievať, že v kontexte preskúmania štátnej pomoci v zmysle tohto ustanovenia predstavuje návrh žalobkyne na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku neúplného dodržiavania zákonného práva na získanie vyššej platby za vyrobenú elektrickú energiu, žiadosť o novú štátnu pomoc alebo žiadosť o vyplatenie časti štátnej pomoci, ktorá predtým nebola poskytnutá?

5.

Ak sa odpovie na štvrtú prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že žiadosť o náhradu škody sa má v kontexte minulých okolností posúdiť ako žiadosť o vyplatenie časti štátnej pomoci, ktorá nebola predtým poskytnutá, vyplýva z článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie skutočnosť, že na účely rozhodnutia o vyplatení uvedenej štátnej pomoci v súčasnosti je potrebné analyzovať súčasnú situáciu na trhu a zohľadniť platnú právnu úpravu (vrátane obmedzení, ktoré v súčasnosti existujú na zabránenie nadmernej kompenzácii)?

6.

Je na účely výkladu článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie relevantné, že veterným elektrárňam bola v minulosti na rozdiel od vodných elektrární poskytnutá štátna pomoc v plnej výške?

7.

Je na účely výkladu článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie relevantné, že nárok na náhradu škody má v súčasnosti len časť vodných elektrární, ktorým bola poskytnutá neúplná štátna pomoc?

8.

Majú sa článok 3 ods. 2 a článok 7 ods. 1 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis (1) vykladať v tom zmysle, že vzhľadom na to, že výška pomoci, o akú ide v prejednávanej veci, nepresahuje prahovú hodnotu pomoci de minimis, možno sa domnievať, že uvedená pomoc spĺňa kritériá stanovené pre pomoc de minimis? Má sa článok 5 ods. 2 nariadenia č. 1407/2013 vykladať v tom zmysle, že v prejednávanej veci vzhľadom na podmienky na zabránenie nadmernej kompenzácii uvedené v rozhodnutí Komisie SA.43140 môže skutočnosť, že sa vyplatenie náhrady vzniknutej škody považuje za pomoc de minimis, viesť k neprijateľnej kumulácii?

9.

Ak sa v prejednávanej veci považuje štátna pomoc za poskytnutú/vyplatenú, má sa článok 1 písm. b) a c) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (2) vykladať v tom zmysle, že okolnosti, o aké ide v prejednávanej veci, zodpovedajú novej štátnej pomoci a nie existujúcej štátnej pomoci?

10.

V prípade kladnej odpovede na deviatu prejudiciálnu otázku, má sa na účely posúdenia zlučiteľnosti situácie žalobkyne s pomocou, ktorá sa považuje za existujúcu pomoc uvedenú v článku 1 písm. b) bode iv) nariadenia 2015/1589, zohľadniť len dátum skutočného poskytnutia pomoci ako začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle článku 17 ods. 2 nariadenia 2015/1589?

11.

Ak sa štátna pomoc považuje za poskytnutú/vyplatenú, má sa článok 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článok 2 ods. 1 a článok 3 nariadenia 2015/1589 vykladať v tom zmysle, že postup týkajúci sa oznámenia štátnej pomoci, akým je postup v prejednávanej veci, sa považuje za primeraný, ak vnútroštátny súd vyhovie žiadosti o náhradu vzniknutej škody za predpokladu, že bolo prijaté rozhodnutie Komisie o schválení pomoci, a nariadi ministerstvu hospodárstva, aby do dvoch mesiacov od vydania rozhodnutia zaslalo Komisii príslušné vyhlásenie o pomoci týkajúce sa obchodnej činnosti?

12.

Je na účely výkladu článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie relevantná skutočnosť, že náhrada vzniknutej škody sa požaduje od subjektu verejného sektora (Regulačná komisia pre verejné služby), ktorý z historického hľadiska nemusel znášať tieto náklady, ako aj skutočnosť, že rozpočet tohto orgánu tvoria štátne poplatky platené poskytovateľmi verejných služieb patriacich do regulovaných odvetví, ktoré musia byť určené výlučne na regulačnú činnosť?

13.

Je taký systém odškodnenia, o aký ide v prejednávanej veci, zlučiteľný so zásadami uvedenými v práve Únie a uplatniteľnými na regulované odvetvia, najmä s článkom 12 a odôvodnením 30 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (3), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 (4)?


(1)  Ú. v. EÚ L 352, 2013, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9.

(3)  Ú. v. EÚ L 108, 2002, s. 21.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 37).