1.

Zahŕňa pojem „nárok“ v článku 81 nariadenia č. 883/2004 (1) pretrvávajúci stav poberania pravidelnej dávky z prvého členského štátu (ak má byť dávka správne vyplácaná druhým členským štátom) vždy a v každom prípade, keď je táto dávka vyplácaná, a to aj po pôvodnej žiadosti a po pôvodnom rozhodnutí prvého členského štátu o priznaní dávky?

2.

Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, potom za okolností, ak sa nárok na sociálne zabezpečenie uplatní nesprávne v pôvodnom členskom štáte, keď sa mal uplatniť v druhom členskom štáte, má sa povinnosť druhého členského štátu podľa článku 81 nariadenia č. 883/2004 (konkrétne povinnosť považovať nárok v pôvodnom členskom štáte za prípustný v druhom členskom štáte) vykladať tak, že je úplne nezávislá od povinnosti žalobkyne poskytnúť správne informácie o mieste jej bydliska podľa článku 76 ods. 4 nariadenia č. 883/2004, takže nesprávne uplatnený nárok v pôvodnom členskom štáte musí byť akceptovaný ako prípustný druhým členským štátom na účely článku 81, bez ohľadu na to, že žalobkyňa neposkytla správne informácie o mieste svojho pobytu podľa článku 76 ods. 4, v lehote na uplatnenie nároku stanovenej právnymi predpismi druhého členského štátu?

3.

Je dôsledkom všeobecnej zásady efektivity práva Únie, že prístup k právam Únie je neúčinný za takých okolností, ako sú okolnosti tohto konania (najmä okolností, keď štátny príslušník EÚ, ktorý využíva právo voľného pohybu, porušuje svoju povinnosť podľa článku 76 ods. 4 informovať orgány sociálneho zabezpečenia členského štátu pôvodu o zmene krajiny pobytu) na základe požiadavky vnútroštátneho práva členského štátu, ktorou sa uplatňuje právo voľného pohybu, že na získanie prídavku na dieťa za minulé obdobie, štátny príslušník EÚ musí požiadať o takúto dávku v druhom členskom štáte v lehote dvanástich mesiacov stanovenej vnútroštátnymi právnymi predpismi druhého členského štátu?