–

A, v zastúpení: pôvodne osobne, neskôr P. Snell,

–

Poliisihallitus, v zastúpení: M. Koponen a M. Lehtonen,

–

rakúska vláda, v zastúpení: J. Schmoll a V.‑S. Strasser, splnomocnení zástupcovia,

–

fínska vláda, v zastúpení: H. Leppo, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Huttunen, I. Söderlund a R. Tricot, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Rady 91/477/EHS z 18. júna 1991 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní (Ú. v. ES L 256, 1991, s. 51; Mim. vyd. 13/011, s. 3), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/51/ES z 21. mája 2008 (Ú. v. EÚ L 179, 2008, s. 5) (ďalej len „smernica 91/477“), ako aj článkov 3 a 7 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2403 z 15. decembra 2015, ktorým sa stanovujú spoločné usmernenia pre normy a techniky na deaktiváciu na zabezpečenie trvalej nepoužiteľnosti deaktivovaných strelných zbraní (Ú. v. EÚ L 333, 2015, s. 62)

2

Tento návrh bol podaný v rámci konania začatého na návrh A vo veci rozhodnutia Helsingin poliisilaitos (Policajný úrad Helsinki, Fínsko), ktorým tento úrad odmietol uznať osvedčenia o deaktivácii strelných zbraní vydané v Rakúsku a predložené pri prevoze týchto zbraní do Fínska.

3

Smernica 91/477 bola zrušená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/555 z 24. marca 2021 o kontrole nadobúdania a držania zbraní (Ú. v. EÚ L 115, 2021, s. 1). Na spor vo veci samej sa však vzhľadom na dátum predmetných skutkových okolností uplatňuje smernica 91/477.

4

Podľa tretieho a štvrtého odôvodnenia tejto smernice je jej cieľom aproximácia právnych predpisov týkajúcich sa zbraní prijatím účinných pravidiel umožňujúcich kontrolu nadobúdania a držby strelných zbraní v rámci členských štátov a ich prevozu do iného členského štátu.

5

Smernica 2008/51 zmenila smernicu 91/477 v pôvodnom znení najmä s cieľom začleniť do práva Únie Protokol Organizácie Spojených národov o nezákonnej výrobe a obchodovaní so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom pripojený k Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ktorý bol podpísaný Európskou komisiou v mene Európskeho spoločenstva 16. januára 2002 v súlade s rozhodnutím Rady 2001/748/ES zo 16. októbra 2001 (Ú. v. ES L 280, 2001, s. 5).

6

Odôvodnenia 1, 11, 12 a 15 smernice 2008/51 zneli:

…

…

7

Článok 1 ods. 1 a 2 smernice 91/477 stanovoval:

„1.   Na účely tejto smernice ‚strelná zbraň‘ znamená akúkoľvek prenosnú zbraň s hlavňou, v ktorej sa strela, náboj alebo projektil uvádza do pohybu okamžitým uvoľnením nahromadenej energie, alebo zbraň, ktorá je na tento účel vyrobená alebo ktorú je možné na tento účel upraviť, okrem prípadov, keď je vylúčená z jedného z dôvodov uvedených v prílohe I časti III. Strelné zbrane sú rozdelené do kategórií v prílohe I časti II.

Na účely tejto smernice sa objekt považuje za schopný úpravy na uvedenie strely, náboja alebo projektilu do pohybu okamžitým uvoľnením nahromadenej energie, ak:

…

2.   Na účely tejto smernice ‚podnikateľ v oblasti zbraní‘ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorej obchodná alebo podnikateľská činnosť spočíva úplne alebo čiastočne vo výrobe, obchodovaní, výmene, prenájme, oprave alebo úprave strelných zbraní, súčastí a streliva.“

8

Časť III prílohy I k tejto smernici stanovovala:

„Na účely tejto prílohy predmety, ktoré zodpovedajú definícii ‚strelnej zbrane‘, nebudú zahrnuté do tejto definície, ak:

…

Členské štáty prijmú opatrenia na overenie vyraďovacích [deaktivačných – neoficiálny preklad] opatrení uvedených v písmene a) príslušným orgánom, aby tak zabezpečili, že sa vykonanými úpravami stane strelná zbraň trvale nepoužiteľnou. V rámci tohto overovania členské štáty zabezpečia vydanie osvedčenia alebo záznamu potvrdzujúceho vyradenie [deaktiváciu – neoficiálny preklad] strelnej zbrane, alebo umiestnenie zreteľne viditeľného označenia na danú strelnú zbraň. Komisia vydá v súlade s postupom uvedeným v článku 13a ods. 2 smernice spoločné usmernenia pre vyraďovacie normy a techniky [techniky a normy deaktivácie – neoficiálny preklad], aby tak zabezpečila trvalú nepoužiteľnosť vyradených [deaktivovaných – neoficiálny preklad] strelných zbraní.

Pokiaľ sa neuskutoční koordinácia v celom spoločenstve, môžu členské štáty používať svoje vnútroštátne zákony na strelné zbrane uvedené v zozname v tomto oddiel[e].“

9

Odôvodnenia 2 a 3 vykonávacieho nariadenia 2015/2403 znejú:

10

Článok 2 tohto vykonávacieho nariadenia s názvom „Osoby a subjekty oprávnené na deaktiváciu strelných zbraní“ stanovuje:

„Deaktiváciu strelných zbraní vykonávajú verejné alebo súkromné subjekty alebo jednotlivci na to oprávnení v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.“

11

Článok 3 uvedeného vykonávacieho nariadenia, nazvaný „Overovanie a osvedčovanie deaktivácie strelných zbraní“, stanovuje:

„1.   Členské štáty určia príslušný orgán, ktorý overuje, či deaktivácia strelnej zbrane bol[a] vykonan[á] v súlade s technickými špecifikáciami uvedenými v prílohe I (ďalej len ‚overujúci subjekt‘).

2.   Ak je overujúci subjekt zároveň oprávnený deaktivovať strelné zbrane, členský štát zabezpečí, aby tieto činnosti a osoby ich vykonávajúce v rámci tohto subjektu boli od seba jasne oddelené.

3.   Komisia na svojej webovej stránke zverejní zoznam overujúcich subjektov určených členskými štátmi spolu s podrobnými informáciami o nich, ich značkami a kontaktnými údajmi.

4.   Ak bola deaktivácia strelnej zbrane vykonaná v súlade s technickými špecifikáciami uvedenými v prílohe I, overujúci subjekt vystaví majiteľovi strelnej zbrane osvedčenie o deaktivácii podľa vzoru v prílohe III. Všetky informácie obsiahnuté v osvedčení o deaktivácii sa poskytnú v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa vydáva osvedčenie o deaktivácii, ako aj v angličtine.

…“

12

Článok 6 uvedeného vykonávacieho nariadenia s názvom „Dodatočné deaktivačné opatrenia“ stanovuje:

„1.   Členské štáty môžu zaviesť dodatočné opatrenia na deaktiváciu strelných zbraní na ich území nad rámec technických špecifikácií stanovených v prílohe I.

2.   Komisia spolu s výborom ustanoveným smernicou [91/477] bude pravidelne analyzovať všetky doplňujúce opatrenia prijaté členskými štátmi a zváži, či je namieste revidovať technické špecifikácie uvedené v prílohe I.“

13

Článok 7 toho istého vykonávacieho nariadenia, nazvaný „Prevod [Prevoz – neoficiálny preklad] deaktivovaných strelných zbraní v rámci [Európskej] [ú]nie“, stanovuje:

„1.   Deaktivované strelné zbrane sa môžu prevážať do iného členského štátu pod podmienkou, že nesú spoločné jedinečné označenie a je k nim priložené osvedčenie o deaktivácii podľa tohto nariadenia.

2.   Členské štáty uznajú osvedčenie o deaktivácii vydané iným členským štátom, ak osvedčenie spĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení. Členské štáty, ktoré zaviedli dodatočné opatrenia podľa článku 6, však môžu požadovať dôkaz o tom, že deaktivovaná strelná zbraň, ktorá má byť prevedená na ich územie, je v súlade s týmito doplnkovými opatreniami.“

14

Článok 8 vykonávacieho nariadenia 2015/2403, nazvaný „Oznamovacia povinnosť“, stanovuje:

„Členské štáty Komisii oznámia všetky opatrenia, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tohto nariadenia, ako aj akékoľvek ďalšie opatrenia, ktoré zavedú podľa článku 6. Na tento účel členské štáty uplatňujú postupy oznamovania podľa smernice [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) 2015/1535 [z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 2015, s. 1)].

15

Príloha I k tomuto vykonávaciemu nariadeniu s názvom „Technické špecifikácie pre deaktiváciu strelných zbraní“, ktorá obsahuje tri tabuľky, obsahuje postupy deaktivácie, ktoré sa majú vykonať na zabezpečenie trvalej nepoužiteľnosti rôznych druhov strelných zbraní a ich hlavných častí.

16

Príloha III k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu obsahuje vzor osvedčenia o deaktivácii strelné zbrane, ktorý musia vyplniť kontrolné orgány určené členskými štátmi.

17

§ 91 ampuma‑aselaki (1/1998) [zákon o strelných zbraniach (č. 1/1998) v znení zmien, ďalej len „zákon o strelných zbraniach“] stanovuje, že polícia je v prípade, ak dôjde k zániku alebo zrušeniu podnikateľského oprávnenia v odvetví zbraní alebo povolenia na osobnú držbu na súkromné použitie, povinná nariadiť policajné zaistenie strelných zbraní, častí zbraní, nábojov a obzvlášť nebezpečnej munície, ak tieto zbrane ešte neboli odovzdané držiteľovi riadneho povolenia. Polícia vydá príkaz na zaistenie aj v prípade, ak držiteľ nepovolených strelných zbraní alebo ich súčastí, nábojov alebo obzvlášť nebezpečnej munície z vlastnej iniciatívy nahlási polícii určitý predmet a tento jej odovzdá.

18

§ 112a zákona o strelných zbraniach, nazvaný „Prevoz a dovoz deaktivovaných strelných zbraní do Fínska“, stanovuje, že osoba, ktorá preváža alebo dováža deaktivovanú strelnú zbraň do Fínska, je povinná túto strelnú zbraň do 30 dní od prevozu alebo dovozu predložiť policajnému úradu alebo policajnému riaditeľstvu na účely kontroly.

19

Dňa 17. októbra 2017 A, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť zameranú na predaj vojenských historických predmetov, previezol tri útočné pušky z Rakúska do Fínska.

20

Dňa 24. októbra 2017 v súlade s § 112a zákona o strelných zbraniach A predložil tieto zbrane Policajnému úradu Helsinki ako deaktivované a poskytol osvedčenia o deaktivácii, ktoré 9. októbra 2017 vystavila spoločnosť B so sídlom v Rakúsku.

21

Dňa 15. februára 2018 Policajný úrad Helsinki rozhodol o zaistení uvedených zbraní na základe § 91 ods. 2 zákona o strelných zbraniach. Domnieval sa totiž, že deaktivácia týchto útočných pušiek nespĺňala technické požiadavky stanovené v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu 2015/2403. V dôsledku toho dospel k záveru, že tieto zbrane treba kvalifikovať ako strelné zbrane vyžadujúce povolenie na ich držbu.

22

A podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Helsingin hallinto‑oikeus (Správny súd Helsinki, Fínsko), v ktorej tvrdil, že Policajný úrad Helsinki nemá právomoc overovať deaktiváciu predmetných zbraní, pretože tieto zbrane pochádzali z Rakúska, kde boli deaktivované. Na jednej strane polícia mala v súlade s článkom 7 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2403 uznať osvedčenie o deaktivácii vydané spoločnosťou B. Na druhej strane A predložil dôkazy, ktoré preukazujú, že deaktivácia predmetných zbraní spĺňala požiadavky stanovené v prílohe I k tomuto vykonávaciemu nariadeniu, a to výmenu e‑mailov s rakúskym ministerstvom obrany a športu, v ktorej toto ministerstvo potvrdilo, že spoločnosť B je jedným zo šestnástich overujúcich subjektov určených Rakúskom.

23

Poliisihallitus (Policajný úrad Helsinki) tvrdil, že predmetné zbrane nemožno považovať za deaktivované nielen preto, že vykonaná deaktivácia bola neúplná, ale aj preto, že osvedčenie o deaktivácii bolo vydané spoločnosťou B, ktorá nie je príslušným orgánom v zmysle článku 3 ods. 1 uvedeného nariadenia a nie je uvedená na zozname zostavenom Komisiou podľa článku 3 ods. 3 toho istého nariadenia. V tejto súvislosti zdôraznil, že orgánom uvedeným na tomto zozname Komisie pre Rakúsko nie je spoločnosť B, ale ministerstvo vnútra.

24

Helsingin hallinto‑oikeus (Správny súd Helsinky) rozhodnutím z 26. júna 2019 zamietol žalobu, ktorú podal A. Tento súd sa totiž domnieval, že z článkov 3 a 8 vykonávacieho nariadenia 2015/2403 vyplýva, že len osvedčenie o deaktivácii vydané príslušným overujúcim subjektom zapísaným do zoznamu zostaveného Komisiou možno považovať za osvedčenie, ktoré je v súlade s týmto vykonávacím nariadením. Keďže nebolo predložené osvedčenie o deaktivácii vydané takýmto subjektom, Policajný úrad Helsinki mohol vykonať technickú kontrolu zbraní a následne ich zaistiť.

25

A podal odvolanie na Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd, Fínsko), vnútroštátny súd, ktorý v prejednávanej veci podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

26

Tento súd má pochybnosti v štyroch oblastiach. Po prvé sa domnieva, že režim vzájomného uznávania zavedený vykonávacím nariadením 2015/2403 je nejasný, keďže nestanovuje, či je zápis subjektu určeného členským štátom do zoznamu zostaveného Komisiou, ktorý je stanovený v článku 3 ods. 3 tohto vykonávacieho nariadenia, automatický, alebo či vyplýva z výslovného rozhodnutia Komisie.

27

Po druhé sa pýta, či právnická osoba súkromného práva, akou je obchodná spoločnosť, môže byť kvalifikovaná ako „príslušný orgán“ alebo „overujúci subjekt“ v zmysle časti III prílohy I k smernici 91/477 a článku 3 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/2403.

28

Po tretie má vnútroštátny súd pochybnosti, pokiaľ ide o právne účinky vyvolané zverejnením zoznamu overujúcich subjektov uvedeného v článku 3 ods. 3 tohto vykonávacieho nariadenia. Hoci sa tento súd môže domnievať, že zverejnenie má iba informatívny účinok, prikláňa sa k názoru, že toto zverejnenie má konštitutívny účinok, a teda na to, aby osvedčenie o deaktivácii mohlo byť uznané, musí byť vydané riadne určeným overujúcim subjektom, a podrobné informácie o ňom majú byť uvedené na zozname zostavenom Komisiou na základe tohto ustanovenia. To je totiž najvhodnejší výklad na zaručenie jednotnosti práva Únie a zabránenie riziku odlišného výkladu noriem týkajúcich sa deaktivácie strelných zbraní medzi orgánmi rôznych členských štátov.

29

Napokon po štvrté, keďže rakúske orgány v liste adresovanom A potvrdili, že skutočne určili spoločnosť B ako „overujúci subjekt“ v zmysle článku 3 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/2403, Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd) si kladie otázku, či je na účely nápravy neuvedenia subjektu na zozname zverejnenom Komisiou podľa článku 3 ods. 3 tohto vykonávacieho nariadenia prípustný takýto dôkazný prostriedok na preukázanie postavenia ako „overujúci subjekt“ v zmysle článku 3 ods. 1 uvedeného nariadenia.

30

Za týchto okolností Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„Ak ide o prevoz deaktivovaných strelných zbraní v rámci Únie a ak sa prihliada na ustanovenia smernice [91/477], ako aj na ustanovenia vykonávacieho nariadenia [2015/2403], a najmä na článok 3 ods. 1 tohto nariadenia:

31

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či časť III prílohy I k smernici 91/477 a článok 3 vykonávacieho nariadenia 2015/2403 bránia tomu, aby sa pojem „overujúci subjekt“ uvedený v odseku 1 tohto ustanovenia vzťahoval na právnickú osobu súkromného práva, akou je obchodná spoločnosť, pokiaľ táto osoba nie je uvedená na zozname zverejnenom Komisiou podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia.

32

V prvom rade treba preskúmať otázku, či pojem „overujúci subjekt“ v zmysle článku 3 vykonávacieho nariadenia 2015/2403 má zahŕňať právnickú osobu súkromného práva, akou je obchodná spoločnosť. V tejto súvislosti hoci časť III prílohy I k smernici 91/477, ako aj tento článok 3 uvádzajú pojem „príslušný orgán“, ktorý je v odseku 1 tohto posledného uvedeného ustanovenia nazvaný „overujúci subjekt“, žiadne z týchto ustanovení, ani žiadne iné ustanovenie tejto smernice a tohto vykonávacieho nariadenia nespresňujú, čo treba rozumieť pod pojmom „príslušný orgán“ a „overujúci subjekt“.

33

Vzhľadom na to, že tieto ustanovenia neobsahujú pre tieto pojmy nijaký odkaz na vnútroštátne právo, treba ich na účely zabezpečenia jednotného výkladu vo všetkých členských štátoch považovať za autonómne pojmy práva Únie.

34

V tomto kontexte treba pripomenúť, že určenie významu a rozsahu pojmov, pre ktoré právo Únie neobsahuje definíciu, sa musí vykonať podľa ich obvyklého významu v bežnom jazyku, pričom sa zároveň zohľadnia súvislosti, v ktorých sa používajú, ako aj účel sledovaný právnou úpravou, v ktorej sa nachádzajú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca 2019, Falck Rettungsdienste a Falck, C‑465/17, EU:C:2019:234, bod 28, ako aj citovanú judikatúru).

35

Pokiaľ ide na úvod o znenie týchto ustanovení, treba uviesť, že článok 3 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/2403, ako aj časť III prílohy I k smernici 91/477 stanovujú, že členské štáty určia „príslušný orgán“, nazvaný v tomto vykonávacom nariadení „overujúci subjekt“, aby overil, či deaktivácia strelnej zbrane bola vykonaná v súlade s technickými špecifikáciami uvedenými v prílohe I k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu, a teda aby zaručil, že sa vykonanými úpravami stane strelná zbraň nezvratne nepoužiteľnou.

36

Vo svojom bežnom zmysle sa pojmy „orgán“ alebo „subjekt“ musia chápať tak, že odkazujú na každý celok s určitou právomocou, takže verejnoprávna alebo súkromnoprávna povaha takéhoto celku nie je relevantná. Hoci z článku 3 ods. 1 uvedeného vykonávacieho nariadenia 2015/2043 vyplýva, že úlohou tohto „subjektu“ je „overovanie“, takéto spresnenie iba naznačuje povahu právomoci, ktorú tento subjekt vykonáva, teda právomoc overiť existenciu deaktivácie strelnej zbrane v súlade s technickými špecifikáciami uvedenými v prílohe I k tomuto vykonávaciemu nariadeniu, a v prípade potreby právomoc vydať osvedčenie o deaktivácii v súlade s článkom 3 ods. 4 uvedeného vykonávacieho nariadenia, a nespresňuje verejnoprávnu či súkromnoprávnu povahu uvedeného subjektu.

37

Naopak, z týchto úvah nemožno vyvodiť, že tieto pojmy nevyhnutne patria pod pojem „verejný orgán“, ktorý osobitne odkazuje na štát, územné celky, ako aj na orgány vytvorené štátom alebo týmito celkami na uspokojenie potrieb všeobecného záujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. septembra 2020, NMI Technologietransfer, C‑516/19, EU:C:2020:754, bod 47).

38

Z toho vyplýva, že tak verejné, ako aj súkromné celky môžu patriť pod pojmy „príslušný orgán“ a „overujúci subjekt“ uvedené v článku 3 ods. 1 toho istého vykonávacieho nariadenia, ako aj v časti III prílohy I k smernici 91/477, a teda právnická osoba súkromného práva, napríklad obchodná spoločnosť, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, môže byť takým „príslušným orgánom“ alebo „overujúcim subjektom“.

39

Takýto výklad podporuje kontext, do ktorého patrí článok 3 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/2403. Zatiaľ čo totiž článok 2 tohto vykonávacieho nariadenia stanovuje, že deaktiváciu strelných zbraní vykonávajú verejné alebo súkromné subjekty alebo osoby na to oprávnené v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, článok 3 ods. 2 tohto vykonávacieho nariadenia stanovuje, že za predpokladu, že overujúci subjekt súčasne plní aj úlohu deaktivácie strelných zbraní, členské štáty musia zabezpečiť jasné oddelenie činností a osôb, ktoré ich vykonávajú v rámci tohto subjektu. Preto zo znenia článku 2 v spojení s článkom 3 ods. 2 uvedeného vykonávacieho nariadenia vyplýva, že overovanie deaktivácie strelnej zbrane môže byť zverené právnickej osobe súkromného práva.

40

Napokon ciele sledované smernicou 91/477 a vykonávacím nariadením 2015/2403 tento výklad potvrdzujú.

41

Z odôvodnenia 1 smernice 2008/51 totiž vyplýva, že cieľom smernice 91/477 je zabezpečiť rovnováhu medzi existenciou určitej slobody pohybu niektorých strelných zbraní a potrebou kontrolovať túto slobodu bezpečnostnými zárukami primeranými povahe týchto predmetov, a to s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň verejnej bezpečnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. januára 2018, Buhagiar a i., C‑267/16, EU:C:2018:26, body 49 až 52).

42

Tieto záruky sa po prvé prejavujú v odôvodnení 12 smernice 2008/51 požiadavkou členských štátov vykonávať prísnu kontrolu podnikateľov v oblasti zbraní, predovšetkým overením ich profesijnej bezúhonnosti a schopnosti.

43

Po druhé, ako vyplýva z odôvodnenia 15 tejto smernice, normotvorca mal v úmysle uľahčiť sledovanie strelných zbraní a účinne bojovať proti nedovolenému obchodovaniu s nimi a ich nedovolenej výrobe, ako aj proti nedovolenému obchodovaniu s ich súčasťami a strelivom a ich nedovolenej výrobe.

44

Po tretie z odôvodnení 2 a 3 vykonávacieho nariadenia 2015/2403 vyplýva, že s cieľom predísť riziku reaktivácie nesprávne deaktivovaných strelných zbraní prináleží členským štátom, aby určili overujúci subjekt poverený overením a osvedčením toho, že zmeny vykonané na strelnej zbrani ju robia nezvratne nepoužiteľnou, t. j. že v súlade s časťou III písm. a) prílohy I k smernici 91/477 všetky hlavné časti tejto zbrane sú trvale nepoužiteľné a nemožno ich odstrániť, obnoviť ani upraviť takým spôsobom, aby bolo možné túto strelnú zbraň akýmkoľvek spôsobom reaktivovať.

45

Z toho vyplýva, že vzhľadom na riziká pre verejnú bezpečnosť, ktoré predstavujú deaktivované strelné zbrane, ich voľný pohyb môže byť zabezpečený len prísnym rámcom podmienok týkajúcich sa ich deaktivácie a uistením, že táto deaktivácia bola vykonaná v súlade s technickými špecifikáciami uvedenými v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu 2015/2403, čo musí overiť overujúci subjekt určený dotknutým členským štátom.

46

Ako pritom uviedol generálny advokát v bodoch 43 až 49 svojich návrhov, nie je potrebné domnievať sa, že určenie právnickej osoby súkromného práva ako „overujúceho subjektu“, ktorý je poverený overiť, či došlo k deaktivácii strelných zbraní v súlade s technickými špecifikáciami uvedenými v prílohe I k tomuto vykonávaciemu nariadeniu, a vydať príslušné osvedčenie, je ako také spôsobilé ohroziť ciele sledované uvedenou smernicou a uvedeným vykonávacím nariadením, ak je toto určenie sprevádzané účinnou a prísnou kontrolou tejto osoby príslušnými verejnými orgánmi dotknutého členského štátu, ktorá sa v prípade, že ak ide o podnikateľa v oblasti zbraní, ako je to v prejednávanej veci, týka overenia jeho profesijnej bezúhonnosti a schopnosti.

47

V druhom rade treba určiť, či na to, aby príslušný orgán uvedený v tomto ustanovení mohol byť kvalifikovaný ako „overujúci subjekt“ v zmysle článku 3 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/2403, musí byť uvedený aj na zozname zverejnenom Komisiou podľa odseku 3 tohto článku.

48

V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa článku 3 ods. 1 tohto vykonávacieho nariadenia prináleží členským štátom, aby určili svoj overujúci subjekt, zatiaľ čo odsek 3 tohto článku stanovuje, že Komisia na svojej webovej stránke zverejní zoznam overujúcich subjektov určených členskými štátmi spolu s podrobnými informáciami o nich, ich značkami a kontaktnými údajmi.

49

Okrem toho z článku 8 uvedeného vykonávacieho nariadenia vyplýva, že členské štáty oznámia Komisii všetky opatrenia, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti vykonávacieho nariadenia 2015/2403.

50

Zo spoločného výkladu týchto ustanovení vyplýva, že prináleží každému členskému štátu, aby pri dodržaní zásady lojálnej spolupráce bezodkladne oznámil Komisii nielen podrobné informácie o overujúcom subjekte, ktorý určil, ako aj o jeho značke a kontaktných údajoch tohto subjektu, ale tiež oznámil akúkoľvek zmenu týkajúcu sa týchto informácií tak, aby zoznam uvedený v článku 3 ods. 3 tohto vykonávacieho nariadenia bol neustále aktuálny a úplný.

51

Ako totiž bolo pripomenuté v bode 43 tohto rozsudku, normotvorca Únie mal v úmysle podporiť výmenu informácií medzi členskými štátmi s cieľom uľahčiť sledovanie strelných zbraní a účinne bojovať proti nedovolenému obchodovaniu s nimi a ich nedovolenej výrobe, ako aj proti nedovolenému obchodovaniu s ich súčasťami a strelivom a ich nedovolenej výrobe.

52

Okrem toho, ak sa deaktivované zbrane prevezú do Únie, článok 7 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2403 stanovuje, že členské štáty uznajú osvedčenia o deaktivácii vydané iným členským štátom, ak tieto osvedčenia spĺňajú požiadavky stanovené v tomto vykonávacom nariadení.

53

V tomto rámci má vytvorenie a aktualizácia zoznamu uvedeného v článku 3 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/2403 ústredný význam, a preto je nevyhnutné, aby boli na tomto zozname presne uvedené všetky „overujúce subjekty“ určené členskými štátmi a aby boli bez zbytočného odkladu aktualizované informácie, ktoré obsahuje. Cieľom zostavenia tohto zoznamu je práve umožniť kontrolným orgánom štátu, do ktorého sa prevezú deaktivované strelné zbrane, aby sa prostredníctvom jednoduchého, okamžitého a účinného mechanizmu verejnej povahy mohli ubezpečiť, že subjekt, ktorý vydal predmetné osvedčenia o deaktivácii, je „overujúcim subjektom“ v zmysle článku 3 ods. 1 tohto vykonávacieho nariadenia.

54

Preto treba konštatovať, že zápis „overujúceho subjektu“ do zoznamu zostaveného Komisiou, ktorý predpokladá, že každý členský štát jej v súlade s článkom 8 vykonávacieho nariadenia 2015/2403 oznámi informácie uvedené v článku 3 ods. 3 tohto vykonávacieho nariadenia, predstavuje formálnu podmienku, ktorá sa musí dodržať na to, aby sa právnická osoba súkromného práva, akou je obchodná spoločnosť, považovala za „overujúci subjekt“ v zmysle časti III prílohy I k smernici 91/477 a článku 3 uvedeného vykonávacieho nariadenia.

55

Z toho vyplýva, že údaje pochádzajúce od subjektu uvedeného na tomto zozname, podľa ktorých členský štát, do ktorého tento subjekt patrí, určil iný subjekt, ktorý sa nenachádza na uvedenom zozname ako „overujúci subjekt“, nemôžu postačovať na preukázanie, že tento posledný uvedený subjekt predstavuje „overujúci subjekt“ v zmysle časti III písm. a) prílohy I k smernici 91/477 a článku 3 vykonávacieho nariadenia 2015/2403.

56

Iba výklad pojmu „overujúci subjekt“ vyplývajúci z bodu 54 tohto rozsudku umožňuje kontrolným orgánom štátu, do ktorého sa prevážajú deaktivované strelné zbrane, aby okamžite a účinne overili totožnosť overujúceho subjektu, ktorý vydal osvedčenie o deaktivácii strelných zbraní, a tým zachovali vysokú úroveň verejnej bezpečnosti takým spôsobom, že zabezpečia deaktiváciu strelných zbraní a zabránia akémukoľvek riziku reaktivácie nesprávne deaktivovanej strelnej zbrane.

57

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že časť III prílohy I k smernici 91/477 a článok 3 vykonávacieho nariadenia 2015/2403 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby sa na právnickú osobu súkromného práva, akou je obchodná spoločnosť, vzťahoval pojem „overujúci subjekt“ uvedený v odseku 1 tohto posledného uvedeného ustanovenia, pokiaľ je táto osoba uvedená na zozname zverejnenom Komisiou podľa článku 3 ods. 3 tohto nariadenia.

58

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa časť III prílohy I k smernici 91/477 a článok 7 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2403 majú vykladať v tom zmysle, že ak osvedčenie o deaktivácii strelnej zbrane vydáva overujúci subjekt určený členským štátom, je členský štát, do ktorého je prevezená deaktivovaná strelná zbraň, povinný uznať uvedené osvedčenie.

59

Treba uviesť, že článok 7 ods. 2 tohto vykonávacieho nariadenia stanovuje, že členské štáty uznajú osvedčenie o deaktivácii vydané iným členským štátom, ak osvedčenie spĺňa požiadavky stanovené v uvedenom vykonávacom nariadení.

60

Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že uznanie osvedčenia vydaného „overujúcim subjektom“ nie je, ako uviedol generálny advokát v bodoch 73 a 74 svojich návrhov, automatické ani bezpodmienečné, keďže podlieha podmienke, aby toto osvedčenie spĺňalo požiadavky stanovené uvedeným nariadením.

61

Ako totiž bolo pripomenuté v bode 41 tohto rozsudku, s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň verejnej bezpečnosti musí byť voľný pohyb predmetov, akými sú strelné zbrane, vymedzený zárukami primeranými povahe týchto predmetov, čo znamená, ako bolo pripomenuté v bode 44 tohto rozsudku, že je nevyhnutné čeliť riziku reaktivácie nesprávne deaktivovaných strelných zbraní tým, že sa zabezpečí, aby všetky hlavné časti tejto zbrane boli trvale nepoužiteľné a nebolo možné ich odstrániť, obnoviť ani upraviť takým spôsobom, aby túto strelnú zbraň bolo možné akýmkoľvek spôsobom reaktivovať.

62

Na tento účel môžu orgány členského štátu, do ktorého bola deaktivovaná strelná zbraň prevezená, okrem kontroly prípadných dodatočných deaktivačných opatrení prijatých podľa článku 6 vykonávacieho nariadenia 2015/2403, vykonávať súbor kontrol pri predložení tejto zbrane a sprievodného osvedčenia o deaktivácii.

63

V tejto súvislosti je, ako vyplýva z bodu 57 tohto rozsudku, po prvé dôležité, aby toto osvedčenie o deaktivácii bolo vydané „overujúcim subjektom“ určeným členským štátom a aby sa tento subjekt nachádzal na zozname zverejnenom Komisiou podľa článku 3 ods. 3 tohto vykonávacieho nariadenia.

64

Po druhé článok 3 ods. 4 vykonávacieho nariadenia 2015/2403 vyžaduje, aby vydané osvedčenie o deaktivácii bolo vyplnené podľa vzorového tlačiva uvedeného v prílohe III tohto vykonávacieho nariadenia a aby informácie, ktoré sú v ňom uvedené, boli vypracované nielen v jazyku členského štátu, v ktorom je vydané, ale aj v angličtine.

65

Po tretie z článku 3 ods. 4 uvedeného vykonávacieho nariadenia tiež vyplýva, že vydanie tohto osvedčenia podlieha podmienke, aby deaktivácia strelnej zbrane bola vykonaná v súlade s technickými špecifikáciami uvedenými v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu 2015/2403. Špecifickým cieľom vydania uvedeného osvedčenia je teda konkretizovať zistenie overujúceho subjektu, podľa ktorého bola deaktivácia vykonaná v súlade s týmito technickými špecifikáciami, aby sa zabezpečilo, že strelná zbraň, ako aj jej hlavné časti sú trvale nepoužiteľné a nie je možné ich odstrániť, obnoviť ani upraviť takým spôsobom, aby túto strelnú zbraň bolo možné akýmkoľvek spôsobom reaktivovať.

66

V tomto kontexte, ako uviedol generálny advokát v bode 88 svojich návrhov, príslušné orgány členského štátu, do ktorého bola deaktivovaná strelná zbraň prevezená, nie sú povinné uznať osvedčenie o deaktivácii vydané overujúcim subjektom určeným iným členským štátom a priložené k tejto zbrani, ak tieto orgány pri zbežnom preskúmaní predmetnej zbrane zistia, že toto osvedčenie zjavne nespĺňa požiadavky stanovené v tomto vykonávacom nariadení.

67

Vzhľadom na všetky predchádzajúce dôvody treba na druhú otázku odpovedať tak, že časť III prílohy I k smernici 91/477 a článok 7 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2403 sa majú vykladať v tom zmysle, že ak osvedčenie o deaktivácii strelnej zbrane vydá „overujúci subjekt“, členský štát, do ktorého sa deaktivovaná strelná zbraň preváža, je povinný uznať uvedené osvedčenie, okrem prípadu, že príslušné orgány tohto členského štátu pri zbežnom preskúmaní predmetnej zbrane zistia, že toto osvedčenie zjavne nespĺňa požiadavky stanovené v tomto vykonávacom nariadení.

68

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: