–

AS „PrivatBank“, v zastúpení: A. Medne, advokāte,

–

A, B a Unimain Holdings LTD, v zastúpení: J. Loze, K. Loze a L. Mence, advokāti,

–

Finanšu un kapitāla tirgus komisija, v zastúpení: J. Pogiļdjakova, L. Skolmeistare a I. Skuja‑Ķirķe,

–

lotyšská vláda, v zastúpení: J. Davidoviča, K. Pommere a I. Romanovska, splnomocnení zástupcovia,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci F. Meloncelli, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: L. Malferrari, A. Sauka a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 63 ods. 1 a článku 65 ods. 1 písm. b) ZFEÚ, prílohy I k smernici Rady 88/361/EHS z 24. júna 1988, ktorou sa vykonáva článok 67 zmluvy [ES] [(článok bol zrušený Amsterdamskou zmluvou)] (Ú. v. ES L 178, 1988, s. 5; Mim. vyd. 10/001, s. 10), ako aj článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 2015, s. 73).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi na jednej strane spoločnosťou AS „PrivatBank“, fyzickými osobami A a B, ako aj spoločnosťou Unimain Holdings LTD a na druhej strane Finanšu un kapitāla tirgus komisija (Komisia pre finančný a kapitálový trh, Lotyšsko) (ďalej len „FKTK“) vo veci zákonnosti sankcie a správnych opatrení, ktoré tento orgán prijal voči spoločnosti PrivatBank a ktorých cieľom bolo zabrániť riziku, že sa táto úverová inštitúcia bude podieľať na praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu.

3

Článok 1 ods. 1 smernice 88/361 stanovuje:

„Bez toho, aby tým boli dotknuté nasledujúce ustanovenia, musia členské štáty odstrániť obmedzenia pohybu kapitálu platné pre tuzemcov členských štátov. Aby sa zjednodušilo vykonávanie tejto smernice, pohyb kapitálu sa klasifikuje v súlade s nomenklatúrou v prílohe I.“

4

V úvode prílohy I k tejto smernici sa uvádza:

„V rámci tejto nomenklatúry sú kapitálové pohyby klasifikované podľa ekonomickej povahy aktív a pasív, s ktorými súvisia, vyjadrené buď v národnej mene, alebo v cudzej mene.

Kapitálové pohyby uvedené v tejto terminológii sa týkajú:

…

Táto nomenklatúra nepredstavuje úplný zoznam vysvetlení pojmu kapitálové pohyby, čím je odôvodnený bod XIII – F. ‚Iné kapitálové pohyby – rôzne‘. Preto sa nemôže vykladať ako obmedzujúca rozsah pôsobnosti zásady úplnej liberalizácie kapitálových pohybov uvedenej v článku 1 tejto smernice.“

5

Medzi kapitálovými pohybmi vymenovanými v tejto prílohe I sú v bode VI uvedené „Operácie s bežnými a vkladovými účtami vo finančných inštitúciách“ a v bode VIII „Finančné pôžičky a úvery (nezaradené v bodoch I, VII a XI)“.

6

Uvedená príloha I napokon vo svojej časti nazvanej „Vysvetľujúce poznámky“, spresňuje, že pod pojmami „finančné inštitúcie“, „banky, sporiteľne a inštitúcie špecializujúce sa na poskytovanie krátkodobých, strednodobých a dlhodobých úverov a poisťovne, stavebné sporiteľne, investičné spoločnosti a iné inštitúcie podobného charakteru“, ako aj „úverové inštitúcie…“ treba rozumieť „banky, sporiteľne a inštitúcie špecializujúce sa na poskytovanie krátkodobých, strednodobých a dlhodobých úverov“.

7

Odôvodnenie 1 smernice 2015/849 uvádza:

„Toky peňazí pochádzajúcich z nezákonnej činnosti môžu narušiť integritu, stabilitu a povesť finančného sektora a ohroziť vnútorný trh [Európskej únie], ako aj medzinárodný rozvoj. Pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu a organizovanej trestnej činnosti zostávajú významnými problémami, ktoré by sa mali riešiť na úrovni Únie. Okrem ďalšieho rozvoja trestnoprávneho prístupu na úrovni Únie je nevyhnutné aj cielené a primerané predchádzanie využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré môže priniesť aj ďalšie výsledky.“

8

Článok 1 ods. 1 a 2 tejto smernice stanovuje:

„1.   Táto smernica má za cieľ zabrániť používaniu finančného systému Únie na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu boli zakázané.“

9

Článok 5 uvedenej smernice stanovuje:

„Členské štáty môžu prijať alebo ponechať v účinnosti prísnejšie ustanovenia v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, aby sa predišlo praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to v rámci práva Únie.“

10

Článok 8 ods. 1 a 3 smernice 2015/849 znie takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty prijali potrebné kroky na určenie a hodnotenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a zároveň zohľadnia rizikové faktory vrátane tých, ktoré súvisia s ich klientmi, krajinami alebo geografickými oblasťami, produktmi, službami, transakciami alebo distribučnými kanálmi. Tieto kroky musia byť primerané povahe a veľkosti povinných subjektov.

…

3.   Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty mali politiky, kontroly a postupy na účinné zmiernenie a riadenie rizík v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, zistených na úrovni Únie, členského štátu a povinného subjektu. Tieto politiky, kontroly a postupy musia byť primerané povahe a veľkosti povinných subjektov.“

11

Článok 11 uvedenej smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty uplatňovali opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v týchto situáciách:

…

…“

12

Článok 13 ods. 1 uvedenej smernice znie:

„Opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi zahŕňajú:

…

…“

13

Článok 59 ods. 1, 2 a 4 smernice 2015/849 stanovuje:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa tento článok uplatňoval aspoň na tie porušenia na strane povinných subjektov, ktoré sú vážne, ktoré sa opakujú, ktoré sú systematické, alebo na kombináciu týchto porušení, a to v súvislosti s požiadavkami stanovenými v:

…

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípadoch uvedených v odseku 1 mohli uplatniť správne sankcie a opatrenia, ktoré zahŕňajú aspoň:

…

…

4.   Členské štáty môžu splnomocniť príslušné orgány, aby okrem správnych sankcií uvedených v odseku 2 písm. a) až d) ukladali ďalšie typy správnych sankcií, alebo aby ukladali správne peňažné sankcie presahujúce sumy uvedené v odseku 2 písm. e) a v odseku 3.“

14

Noziedzīgi iegūtu līdzekļu legalizācijas un terorisma un proliferācijas finansēšanas novēršanas likums (zákon o predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a šíreniu jadrových zbraní) zo 17. júla 2008 (Latvijas Vēstnesis, 2008, č. 116, ďalej len „zákon proti praniu špinavých peňazí“) bol zmenený najmä s cieľom prebrať smernicu 2015/849 do lotyšského právneho poriadku.

15

Vnútroštátny súd spresňuje, že § 5, § 6 bod 13 a § 7 ods. 1 bod 3 Finanšu un kapitāla tirgus komisijas likums (zákon o Komisii pre finančný a kapitálový trh) z 1. júna 2000 (Latvijas Vēstnesis, 2000, č. 230/232), § 45 ods. 1 bod 1 zákona proti praniu špinavých peňazí, ako aj § 991 a § 113 ods. 1 bod 4 Kredītiestāžu likums (zákon o úverových inštitúciách) z 5. októbra 1995 (Latvijas Vēstnesis, 1995, č. 163), v znení platnom v čase skutkových okolností, v zásade stanovovali, že FKTK monitoruje a kontroluje, či subjekty na finančnom a kapitálovom trhu dodržiavajú požiadavky zákona proti praniu špinavých peňazí, a že tento orgán je oprávnený uložiť obmedzenia práv a výkonu obchodných činností úverovej inštitúcie vrátane úplného alebo čiastočného pozastavenia poskytovania finančných služieb, ako aj uložiť obmedzenia pri plnení povinností.

16

Spoločnosť PrivatBank je úverová inštitúcia so sídlom v Lotyšsku, ktorej akcionármi sú cyperskí štátni príslušníci A a B, ako aj spoločnosť Unimain Holdings so sídlom na Cypre. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že títo akcionári sú tiež klientmi spoločnosti PrivatBank.

17

FKTK vykonala kontrolu činností spoločnosti PrivatBank, pretože chcela overiť, či táto úverová inštitúcia spĺňa regulačné požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a najmä, či vykonáva svoje úlohy povinnej starostlivosti vo vzťahu k svojim klientom, ktorí sú prepojení s jej akcionármi, a dohliadala na ich transakcie.

18

Pri tejto kontrole FKTK zistila, že PrivatBank porušila niektoré požiadavky v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu stanovené najmä v zákone proti praniu špinavých peňazí. Podľa názoru FKTK systém vnútornej kontroly spoločnosti PrivatBank, pokiaľ ide o povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientom a dohľad nad transakciami, neumožňoval zaručiť, že táto úverová inštitúcia bude zabezpečovať účinné riadenie rizík v danej oblasti. PrivatBank podľa FKTK predovšetkým uplatňovala priaznivejšie podmienky pre časť klientov, v prípade ktorých sú skutočnými užívateľmi výhod jej akcionári, a to tak pri dohľade nad operáciami existujúcich klientov, ako aj pri registrovaní nových klientov.

19

Rozhodnutím z 13. septembra 2019 FKTK uložila spoločnosti PrivatBank pokutu a okrem toho jej až do vykonania určitých opatrení stanovených v tomto rozhodnutí a do získania príslušného súhlasu FKTK uložila správne opatrenie, ktorým jej zakázala od momentu prijatia uvedeného rozhodnutia zakladať nové obchodné vzťahy, ako aj nariadila okamžite ukončiť obchodné vzťahy, ktoré boli založené po prijatí tohto rozhodnutia, s:

20

Okrem toho bola spoločnosti PrivatBank uložená povinnosť zabezpečiť, aby mesačný objem úverov klientov, v prípade ktorých sú skutočnými užívateľmi výhod akcionári tejto úverovej inštitúcie alebo osoby, ktoré sú s nimi prepojené, ako aj osôb patriacich do skupiny klientov, ktorí sú prepojení s týmito klientmi, nepresiahol podľa údajov poskytovaných uvedenou úverovou inštitúciou priemerný mesačný objem úverov dotknutého klienta za rok 2019.

21

PrivatBank podala na vnútroštátny súd, Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko), žalobu domáhajúcu sa zrušenia rozhodnutia z 13. septembra 2019, v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie dotýka konštatovania porušenia a uloženia pokuty. A, B a Unimain Holdings podali na tento súd žalobu, ktorou sa domáhali zrušenia správneho opatrenia uloženého v tomto rozhodnutí.

22

Vo svojej žalobe A, B a Unimain Holdings tvrdia, že správne opatrenie, o ktoré ide vo veci samej, porušuje články 18 a 63 ZFEÚ. Zdôrazňujú, že obmedzenia pohybu kapitálu vyplývajúce z tohto opatrenia nesúvisia s výkonom protiprávnej činnosti ani nie sú založené na ustanoveniach v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí platných v Európskej únii. Tieto obmedzenia boli uložené a majú účinky voči všetkým fyzickým alebo právnickým osobám, aj keď tieto osoby konajú v súlade so zákonom. Navyše FKTK tým, že spoločnosti PrivatBank ukladá povinnosť spolupracovať len s lotyšskými štátnymi príslušníkmi a obchodnými spoločnosťami so sídlom v Lotyšsku, núti ju automaticky považovať všetky ostatné osoby vrátane štátnych príslušníkov členských štátov a podnikov usadených v Európskej únii za potenciálne vysoko rizikové a predstavujúce nebezpečenstvo.

23

FKTK na svoju obranu tvrdí, že správne opatrenie, o ktoré ide vo veci samej, nemožno považovať za obmedzenie voľného pohybu kapitálu, keďže sa uplatňuje len na jednu úverovú inštitúciu, konkrétne na PrivatBank, a týka sa výlučne obmedzenej kategórie klientov. Títo klienti by tak mohli uložiť svoje finančné prostriedky v akejkoľvek inej úverovej inštitúcii, ktorej bolo udelené povolenie v Lotyšskej republike. Cieľom tohto správneho opatrenia je podľa nej najmä ukončiť porušenia právnych predpisov, ktorých sa PrivatBank dopustila, a zabrániť prípadným budúcim porušeniam v oblasti prania špinavých peňazí. V každom prípade uvedené správne opatrenie podľa jej názoru predstavuje odôvodnené a primerané obmedzenie v zmysle článku 65 ods. 1 písm. b) ZFEÚ.

24

Za týchto okolností Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

25

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či pôžičky a finančné úvery, ako aj operácie s bežnými a vkladovými účtami vo finančných inštitúciách, najmä v úverových inštitúciách, predstavujú pohyb kapitálu v zmysle článku 63 ods. 1 ZFEÚ.

26

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora článok 63 ods. 1 ZFEÚ vo všeobecnosti zakazuje všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a tretími krajinami [rozsudok z 21. decembra 2021, Finanzamt V (Successions – Čiastočné zníženie základu dane a odpočítanie povinných podielov), C‑394/20, EU:C:2021:1044, bod 28].

27

Keďže v Zmluve o FEÚ neexistuje definícia pojmu „pohyb kapitálu“ v zmysle článku 63 ods. 1 ZFEÚ, Súdny dvor uznal indikatívnu hodnotu nomenklatúry pohybu kapitálu uvedenej v prílohe I k smernici 88/361 na účely definície tohto pojmu, pričom v súlade s tým, čo je spomenuté v úvode tejto prílohy, táto nomenklatúra nemá taxatívnu povahu (rozsudky z 15. februára 2017, X, C‑317/15, EU:C:2017:119, bod 27 a citovaná judikatúra, ako aj zo 16. septembra 2020, Romenergo a Aris Capital, C‑339/19, EU:C:2020:709, bod 32).

28

Táto príloha I pritom v bode VI uvádza „operácie s bežnými a vkladovými účtami vo finančných inštitúciách“ a v bode VIII uvádza „finančné pôžičky a úvery“. Okrem toho táto príloha v časti nazvanej „Vysvetľujúce poznámky“ spresňuje, že pojem „finančné inštitúcie“ označuje najmä banky.

29

Napokon Súdny dvor už rozhodol, že činnosť spočívajúca v poskytovaní úverov na komerčnom základe sa týka aj voľného pohybu kapitálu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. októbra 2006, Fidium Finanz, C‑452/04, EU:C:2006:631, bod 43, ako aj zo 14. februára 2019, Milivojević, C‑630/17, EU:C:2019:123, bod 53 a citovanú judikatúru).

30

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné na prvú otázku odpovedať tak, že pôžičky a finančné úvery, ako aj operácie s bežnými a vkladovými účtami vo finančných inštitúciách, najmä v úverových inštitúciách, predstavujú pohyb kapitálu v zmysle článku 63 ods. 1 ZFEÚ.

31

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či správne opatrenie, ktorým príslušný vnútroštátny orgán na jednej strane zakazuje úverovej inštitúcii zakladať obchodné vzťahy s osobami, ktoré nie sú lotyšskými štátnymi príslušníkmi, a na druhej strane ukladá povinnosť ukončiť už existujúce obchodné vzťahy s týmito osobami, predstavuje obmedzenie v zmysle článku 63 ods. 1 ZFEÚ.

32

Po prvé je potrebné uviesť, že vnútroštátny súd 10. marca 2022 v odpovedi na žiadosť Súdneho dvora o objasnenie spresnil, že identifikácia osôb, s ktorými PrivatBank nemôže zakladať alebo udržiavať obchodné vzťahy v dôsledku správneho opatrenia dotknutého vo veci samej, je založená jednak na kritériu prepojenia fyzických alebo právnických osôb s Lotyšskom a jednak na kritériu mesačného objemu úverov. Preto toto opatrenie nemá nevyhnutne vplyv iba na vzťahy medzi touto úverovou inštitúciou a fyzickými osobami, ktoré nemajú lotyšskú štátnu príslušnosť.

33

Po druhé sa vnútroštátny súd v rámci tejto druhej otázky pýta Súdneho dvora, či opatrenie, ktoré nevyplýva priamo z vnútroštátnej právnej úpravy, ale ktoré bolo uložené príslušným orgánom členského štátu, akým je FKTK, predstavuje „opatrenie členského štátu v zmysle článku 63 ods. 1 ZFEÚ, ktoré z tohto dôvodu predstavuje obmedzenie zásady voľného pohybu kapitálu medzi členskými štátmi“.

34

V tejto súvislosti je na jednej strane potrebné pripomenúť, že vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť zlučiteľnosť takéhoto správneho opatrenia s vnútroštátnymi ustanoveniami vyššieho stupňa právnej sily. Na druhej strane, ako tvrdí Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, článok 63 ods. 1 ZFEÚ má za cieľ zrušenie najmä administratívnych prekážok, ktoré môžu brániť voľnému pohybu kapitálu medzi členskými štátmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. októbra 2005, Trapeza tis Ellados, C‑329/03, EU:C:2005:645, bod 25 a citovanú judikatúru). Správne opatrenie uvedené v rozhodnutí o výkone dohľadu, ktoré prijal orgán verejnej moci, akým je FKTK, preto môže predstavovať obmedzenie v zmysle tohto ustanovenia.

35

Po tretie je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry platí, že s cieľom poskytnúť súdu, ktorý položil prejudiciálnu otázku, užitočnú odpoveď, môže Súdny dvor vziať do úvahy aj ustanovenia práva Únie, o ktoré sa vnútroštátny súd vo svojej otázke neopieral [rozsudok z 2. septembra 2021, LG a MH (Samopranie), C‑790/19, EU:C:2021:661, bod 43 a citovaná judikatúra].

36

V prejednávanej veci účastníci konania vo veci samej, talianska a lotyšská vláda, ako aj Komisia, vo svojich písomných alebo ústnych pripomienkach tvrdili, že správne opatrenie dotknuté vo veci samej možno analyzovať nielen z hľadiska voľného pohybu kapitálu upraveného v článku 63 ods. 1 ZFEÚ, ale aj z hľadiska slobodného poskytovania služieb zaručeného v článku 56 ZFEÚ.

37

Z judikatúry Súdneho dvora v tejto súvislosti vyplýva, že činnosť úverovej inštitúcie spočívajúca v poskytovaní úverov predstavuje službu v zmysle článku 56 ZFEÚ (rozsudok zo 14. februára 2019, Milivojević, C‑630/17, EU:C:2019:123, bod 58 a citovaná judikatúra).

38

Vzhľadom aj na judikatúru citovanú v bode 29 tohto rozsudku sa teda operácie spočívajúce v poskytovaní úverov na komerčnom základe v zásade vzťahujú tak na slobodné poskytovanie služieb v zmysle článku 56 ZFEÚ a nasl., ako aj na voľný pohyb kapitálu v zmysle článku 63 ZFEÚ a nasl. (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 2019, Milivojević, C‑630/17, EU:C:2019:123, bod 53 a citovanú judikatúru).

39

V prípade, že sa vnútroštátne opatrenie týka zároveň slobodného poskytovania služieb aj voľného pohybu kapitálu, treba skúmať, do akej miery je ovplyvnený výkon týchto základných slobôd a či za okolností, o aké ide vo veci samej, má jedna z týchto zásad prednosť pred druhou. Súdny dvor bude v zásade skúmať sporné opatrenie len z hľadiska jednej z týchto dvoch slobôd, ak sa ukáže, že za okolností prejednávanej veci je jedna z nich úplne sekundárna vo vzťahu k druhej a možno ju k nej priradiť (rozsudok zo 14. februára 2019, Milivojević, C‑630/17, EU:C:2019:123, bod 54 a citovaná judikatúra).

40

V prejednávanej veci sa zdá, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 44 a 45 svojich návrhov, že správne opatrenie dotknuté vo veci samej sa týka tak využívania finančných služieb spoločnosti PrivatBank, ako aj pohybu kapitálu ako takého.

41

Po prvé toto správne opatrenie, založené najmä na kritériu mesačného objemu úverov, sa priamo dotýka pohybu kapitálu bez ohľadu na to, či dotknutý zákazník využil alebo nevyužil poradenské služby poskytované spoločnosťou PrivatBank. Po druhé správne opatrenie zakazujúce zakladať obchodné vzťahy a ukladajúce povinnosť ukončiť existujúce obchodné vzťahy s určitými klientmi ovplyvňuje slobodné poskytovanie služieb tejto úverovej inštitúcie.

42

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné preformulovať druhú položenú otázku v tom zmysle, že vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či článok 56 prvý odsek a článok 63 ods. 1 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že správne opatrenie, ktorým príslušný orgán členského štátu na jednej strane zakazuje úverovej inštitúcii zakladať obchodné vzťahy s akýmikoľvek fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré nie sú prepojené s členským štátom, v ktorom má táto úverová inštitúcia sídlo, a ktorých mesačný objem úverov prekračuje určitú sumu, a na druhej strane ukladá uvedenej inštitúcii povinnosť ukončiť s týmito osobami takéto obchodné vzťahy, pokiaľ boli založené po prijatí tohto opatrenia, predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb v zmysle prvého z týchto ustanovení, ako aj obmedzenie pohybu kapitálu v zmysle druhého z týchto ustanovení.

43

V prvom rade je potrebné pripomenúť, že článok 56 ZFEÚ bráni uplatneniu akejkoľvek vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá má za následok, že poskytovanie služieb medzi členskými štátmi bude zložitejšie, než je poskytovanie služieb výlučne v rámci jedného členského štátu. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora totiž článok 56 ZFEÚ vyžaduje odstránenie akýchkoľvek obmedzení slobodného poskytovania služieb založených na tom, že poskytovateľ je usadený v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa poskytuje služba (rozsudok z 22. novembra 2018, Vorarlberger Landes‑ und Hypothekenbank, C‑625/17, EU:C:2018:939, bod 28, ako aj citovaná judikatúra).

44

Vnútroštátne opatrenia, ktoré výkon tejto slobody zakazujú, bránia mu alebo ho robia menej príťažlivým, predstavujú obmedzenia slobodného poskytovania služieb (rozsudok z 22. novembra 2018, Vorarlberger Landes‑ und Hypothekenbank, C‑625/17, EU:C:2018:939, bod 29, ako aj citovaná judikatúra).

45

Okrem toho podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora článok 56 ZFEÚ priznáva práva nielen samotnému poskytovateľovi služieb, ale aj príjemcovi uvedených služieb (rozsudok z 30. januára 2020, Anton van Zantbeek, C‑725/18, EU:C:2020:54, bod 24 a citovaná judikatúra).

46

V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že správne opatrenie, o ktoré ide vo veci samej, bráni tomu, aby PrivatBank mohla vo vyšších sumách, než sú sumy stanovené v opatrení, ponúkať určité bankové služby napríklad v súvislosti s poskytovaním úverov alebo finančných prostriedkov fyzickým osobám, ktoré nemajú žiadnu väzbu na Lotyšsko, alebo právnickým osobám, ktorých obchodná činnosť nie je prepojená s týmto členským štátom. Toto opatrenie teda môže sťažiť poskytovanie služieb medzi členskými štátmi v porovnaní s poskytovaním služieb výlučne v rámci Lotyšskej republiky.

47

Preto podľa judikatúry citovanej v bodoch 43 až 45 tohto rozsudku predstavuje správne opatrenie, o aké ide vo veci samej, obmedzenie slobodného poskytovania služieb, ktoré je v zásade zakázané článkom 56 prvým odsekom ZFEÚ.

48

V druhom rade z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pojem „obmedzenie“ uvedený v článku 63 ZFEÚ zahŕňa vo všeobecnosti akúkoľvek prekážku pohybu kapitálu, ktorá existuje tak medzi členskými štátmi, ako aj medzi členskými štátmi a tretími krajinami (rozsudok zo 6. októbra 2021, ECOTEX BULGARIA, C‑544/19, EU:C:2021:803, bod 62 a citovaná judikatúra).

49

Tento pojem osobitne zahŕňa štátne opatrenia, ktoré majú diskriminačnú povahu, keďže priamo alebo nepriamo zavádzajú rozdielne zaobchádzanie medzi vnútroštátnymi pohybmi kapitálu a cezhraničnými pohybmi kapitálu, nezodpovedajúce objektívnemu rozdielu medzi situáciami, a ktoré sú preto spôsobilé odradiť fyzické alebo právnické osoby z iných členských štátov alebo tretích krajín od uskutočnenia cezhraničného pohybu kapitálu [rozsudok z 18. júna 2020, Komisia/Maďarsko (Transparentnosť združení), C‑78/18, EU:C:2020:476, bod 53 a citovaná judikatúra].

50

V prejednávanej veci, ako uviedla generálna advokátka v bode 47 svojich návrhov, správne opatrenie dotknuté vo veci samej, ktoré ukladá spoločnosti PrivatBank povinnosť ukončiť svoje obchodné vzťahy s akoukoľvek fyzickou osobou, ktorá nemá väzbu na Lotyšsko, a s akoukoľvek právnickou osobou, ktorej obchodná činnosť nie je prepojená s týmto členským štátom, a ktoré jej zakazuje zakladať takéto vzťahy, predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti.

51

Aj keď takéto správne opatrenie, ktoré sa obmedzuje na kritérium prepojenia s Lotyšskom, neodkazuje priamo na štátnu príslušnosť dotknutých osôb, môže výraznejšie postihnúť štátnych príslušníkov iného členského štátu ako Lotyšskej republiky a spoločnosti usadené v takomto inom členskom štáte, keďže v ich prípade je značne nižšia pravdepodobnosť, že budú prepojené s Lotyšskou republikou, ako je to v prípade lotyšských štátnych príslušníkov alebo spoločností so sídlom v Lotyšsku.

52

V treťom rade na rozdiel od toho, čo tvrdí lotyšská vláda vo svojich písomných pripomienkach, skutočnosť, že klienti, ktorí môžu byť dotknutí predmetným správnym opatrením, si môžu slobodne zriadiť účet v akejkoľvek inej úverovej inštitúcii povolenej v Lotyšsku a vkladať naň peňažné prostriedky, keďže toto opatrenie sa uplatňuje výlučne na PrivatBank, alebo aj skutočnosť, že toto opatrenie sa uplatňuje iba dočasne, nemôžu zbaviť uvedené opatrenie jeho obmedzujúcej povahy.

53

V tejto súvislosti podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora aj obmedzenie základnej slobody, ktoré je rozsahovo malé či menej významné, je v zásade zakázané Zmluvou o FEÚ (rozsudok z 22. septembra 2022, Admiral Gaming Network a i., C‑475/20 až C‑482/20, EU:C:2022:71, bod 40 a citovaná judikatúra).

54

Na druhej strane, ako uviedla generálna advokátka v bode 53 svojich návrhov, skutočnosť, že fyzická alebo právnická osoba sa môže slobodne rozhodnúť, s ktorou úverovou inštitúciou bude chcieť založiť obchodný vzťah napríklad s cieľom využiť špecifické podmienky alebo produkty, spadá pod samotnú podstatu slobodného poskytovania služieb a voľného pohybu kapitálu.

55

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné odpovedať na druhú otázku tak, že článok 56 prvý odsek a článok 63 ods. 1 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že správne opatrenie, ktorým príslušný orgán členského štátu na jednej strane zakazuje úverovej inštitúcii zakladať obchodné vzťahy s akýmikoľvek fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré nie sú prepojené s členským štátom, v ktorom má táto úverová inštitúcia sídlo, a ktorých mesačný objem úverov prekračuje určitú sumu, a na druhej strane ukladá uvedenej inštitúcii povinnosť ukončiť takéto obchodné vzťahy, pokiaľ boli založené po prijatí tohto opatrenia, predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb v zmysle prvého z týchto ustanovení, ako aj obmedzenie pohybu kapitálu v zmysle druhého z týchto ustanovení.

56

Svojou treťou a štvrtou otázkou, ktoré je potrebné preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či obmedzenie slobodného poskytovania služieb a voľného pohybu kapitálu uložené správnym opatrením, ktorým príslušný orgán členského štátu na jednej strane zakazuje úverovej inštitúcii zakladať obchodné vzťahy s akýmikoľvek fyzickými osobami, ktoré nemajú väzbu na členský štát, v ktorom má táto úverová inštitúcia sídlo, a ktorých mesačný objem úverov prekračuje sumu 15000 eur, alebo s akýmikoľvek právnickými osobami, ktorých obchodná činnosť nie je prepojená s týmto členským štátom a ktorých mesačný objem úverov prekračuje sumu 50000 eur, a na druhej strane navyše ukladá uvedenej inštitúcii povinnosť ukončiť takéto obchodné vzťahy, pokiaľ boli založené po prijatí tohto opatrenia, môže byť odôvodnené cieľom zabrániť praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, uvedeným v článku 1 smernice 2015/849 a či sa na toto opatrenie prípadne vzťahuje článok 65 ods. 1 písm. b) ZFEÚ.

57

Pokiaľ ide v prvom rade o voľný pohyb kapitálu, v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora ho možno obmedziť opatrením štátu len v prípade, že je toto opatrenie odôvodnené jedným z dôvodov uvedených v článku 65 ZFEÚ alebo naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu v zmysle judikatúry Súdneho dvora, a to pokiaľ neexistuje harmonizačné opatrenie na úrovni Únie zabezpečujúce ochranu týchto záujmov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, ECOTEX BULGARIA, C‑544/19, EU:C:2021:803, bod 67 a citovanú judikatúru).

58

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že správne opatrenie, o ktoré ide vo veci samej, bolo prijaté po prvé s cieľom ukončiť porušovania zákonov a právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorých sa dopúšťala PrivatBank, a po druhé zabrániť v budúcnosti opakovaniu takýchto porušení zo strany tejto úverovej inštitúcie, keďže tieto porušenia môžu mať za následok nielen zapojenie samotnej spoločnosti PrivatBank do prania alebo pokusu o pranie špinavých peňazí, ako aj do obchádzania alebo porušovania medzinárodných sankcií, ale aj to, že týmito porušeniami je povesť vnútroštátneho finančného sektora vystavená značným rizikám.

59

V tejto súvislosti predovšetkým článok 65 ods. 1 písm. b) ZFEÚ stanovuje, že článok 63 ZFEÚ sa nedotýka práva členských štátov prijať najmä všetky opatrenia potrebné na zabránenie porušovaniu ich vnútroštátnych zákonov a nariadení, najmä pokiaľ ide o dohľad nad finančnými inštitúcií, alebo prijať opatrenia, ktoré možno odôvodniť verejným záujmom či verejnou bezpečnosťou.

60

Súdny dvor spresnil, že na to, aby sa dotknuté opatrenie mohlo považovať za „potrebné opatrenie“ v zmysle tohto článku 65 ods. 1 písm. b) ZFEÚ, musí mať za cieľ zabrániť porušovaniu zákonov a nariadení v oblasti dohľadu nad finančnými inštitúciami (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2012, VBV – Vorsorgekasse, C‑39/11, EU:C:2012:327, bod 30).

61

V tejto súvislosti Súdny dvor už uznal, že boj proti praniu špinavých peňazí, ktorý sa spája s cieľom ochrany verejného poriadku, predstavuje legitímny cieľ, ktorý môže odôvodniť obmedzenie základných slobôd zaručených Zmluvou (rozsudok z 31. mája 2018, Zheng, C‑190/17, EU:C:2018:357, bod 38 a citovaná judikatúra).

62

V súlade s ustálenou judikatúrou sa na také dôvody spojené s verejným poriadkom možno odvolávať len vtedy, ak existuje skutočné a dostatočne závažné ohrozenie jedného zo základných záujmov spoločnosti, pričom tieto dôvody navyše nemôžu slúžiť len na hospodárske účely (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 2020, Romenergo a Aris Capital, C‑339/19, EU:C:2020:709, bod 40 a citovanú judikatúru).

63

Ako však už Súdny dvor uviedol, normotvorca Únie vykonal len čiastočnú harmonizáciu opatrení smerujúcich k boju proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, takže členské štáty sú aj naďalej oprávnené odvolávať sa na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na účely odôvodnenia vnútroštátnych ustanovení obmedzujúcich voľný pohyb kapitálu ako na dôvody týkajúce sa verejného poriadku [rozsudok z 18. júna 2020, Komisia/Maďarsko (Transparentnosť združení), C‑78/18, EU:C:2020:476, bod 89].

64

V tomto kontexte treba na jednej strane pripomenúť, že smernica 2015/849 vykonáva len minimálnu harmonizáciu, pretože jej článok 5 oprávňuje členské štáty prijať alebo ponechať v účinnosti prísnejšie ustanovenia, keďže cieľom týchto ustanovení je posilniť boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v rámci hraníc práva Únie (rozsudok zo 17. novembra 2022, Rodl & Partner, C‑562/20, EU:C:2022:883, bod 46).

65

Na druhej strane v súlade s článkom 59 ods. 4 tejto smernice členské štáty môžu splnomocniť príslušné orgány, aby okrem správnych sankcií uvedených v tomto článku ukladali ďalšie typy správnych sankcií alebo aby ukladali správne peňažné sankcie presahujúce sumy uvedené v tomto článku.

66

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy môže byť obmedzenie voľného pohybu kapitálu zavedené správnym opatrením odôvodnené jednak podľa článku 65 ods. 1 písm. b) ZFEÚ, ak je toto opatrenie potrebné na zabránenie porušovaniu vnútroštátnych zákonov a predpisov, najmä v oblasti dohľadu nad finančnými inštitúciami. Okrem toho takéto obmedzenie môže byť odôvodnené aj potrebou predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a bojovať proti nim.

67

Vzhľadom na ciele, ktoré tak sleduje správne opatrenie dotknuté vo veci samej, ktoré sú uvedené v bode 58 tohto rozsudku, takéto opatrenie zodpovedá podmienkam uvedeným v predchádzajúcom bode, overenie čoho prináleží vnútroštátnemu súdu.

68

Pokiaľ ide v druhom rade o slobodné poskytovanie služieb, stačí uviesť, že Súdny dvor už uznal, že boj proti praniu špinavých peňazí, ktorý sa spája s cieľom ochrany verejného poriadku, predstavuje legitímny cieľ, ktorý je spôsobilý odôvodniť tiež obmedzenie slobodného poskytovania služieb (rozsudok z 25. apríla 2013, Jyske Bank Gibraltar, C‑212/11, EU:C:2013:270, bod 64).

69

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že s výhradou overení, ktorých vykonanie prináleží vnútroštátnemu súdu, správne opatrenie dotknuté vo veci samej môže byť odôvodnené tak legitímnym cieľom spočívajúcim v predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a v boji proti nim, ako aj na základe článku 65 ods. 1 písm. b) ZFEÚ, pokiaľ toto správne opatrenie sleduje jeden z cieľov uvedených v tomto ustanovení.

70

V tejto súvislosti je ešte potrebné, aby uvedené správne opatrenie v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora rešpektovalo zásadu proporcionality, čo najmä znamená, že musí byť spôsobilé koherentným a systematickým spôsobom zaručiť dosiahnutie sledovaného cieľa a nesmie ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie [rozsudok z 18. júna 2020, Komisia/Maďarsko (Transparentnosť združení), C‑78/18, EU:C:2020:476, bod 76 a citovaná judikatúra].

71

Hoci v konečnom dôsledku prislúcha vnútroštátnemu súdu, ktorý je jediný príslušný na posúdenie skutkových okolností a na výklad vnútroštátnej právnej úpravy, aby určil, či v prejednávanej veci boli tieto požiadavky splnené, Súdny dvor má v rámci prejudiciálneho konania právomoc poskytnúť na základe spisu vo veci samej, ako aj na základe písomných a ústnych pripomienok, ktoré mu boli predložené, užitočné usmernenia, aby umožnil vnútroštátnemu súdu rozhodnúť spor, ktorý prejednáva (rozsudok zo 6. októbra 2021, ECOTEX BULGARIA, C‑544/19, EU:C:2021:803, bod 72 a citovaná judikatúra).

72

Pokiaľ ide v prvom rade o otázku, či správne opatrenie, o ktoré ide vo veci samej, je vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je vnútroštátne opatrenie vhodné na zabezpečenie dosiahnutia uvedeného cieľa len vtedy, ak skutočne zodpovedá úsiliu dosiahnuť ho koherentne a systematicky (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, ECOTEX BULGARIA, C‑544/19, EU:C:2021:803, bod 73 a citovanú judikatúru).

73

Okrem toho Súdny dvor spresnil, že v prípade, že cieľom vnútroštátneho opatrenia je predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, toto opatrenie treba považovať za vhodné na zabezpečenie dosiahnutia takto uvádzaného preventívneho cieľa, pokiaľ pomáha znížiť riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. marca 2016, Safe Interenvíos, C‑235/14, EU:C:2016:154, bod 104).

74

V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že správne opatrenie dotknuté vo veci samej bolo prijaté najmä z dôvodu, že PrivatBank porušila určité požiadavky v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu stanovené vnútroštátnou právnou úpravou. Presnejšie, ako bolo uvedené v bode 18 tohto rozsudku a ako uviedli FKTK a lotyšská vláda na pojednávaní, systém vnútornej kontroly spoločnosti PrivatBank týkajúci sa povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientom a dohľadu nad transakciami bol vyhodnotený ako systém, ktorý neumožňoval zaručiť, že táto úverová inštitúcia bude zabezpečovať účinné riadenie rizík v danej oblasti. Konkrétne, keďže PrivatBank nemohla získať informácie o svojich klientoch, nemohla ich poznať a v dôsledku toho si splniť úlohy povinnej starostlivosti, ktoré jej prislúchali.

75

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že ustanovenia smernice 2015/849, ktoré majú preventívnu povahu, majú za cieľ stanoviť v súlade s prístupom založeným na hodnotení rizík súbor preventívnych a odstrašujúcich opatrení na účinný boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, aby sa zabránilo tomu, ako vyplýva z odôvodnenia 1 tejto smernice, že toky peňazí pochádzajúcich z nezákonnej činnosti by mohli narušiť integritu, stabilitu a povesť finančného sektora a ohroziť vnútorný trh Únie, ako aj medzinárodný rozvoj (rozsudok zo 17. novembra 2022, Rodl & Partner, C‑562/20, EU:C:2022:883, bod 34, ako aj citovaná judikatúra).

76

Medzi tieto preventívne a odstrašujúce opatrenia na účinný boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu patria opatrenia uvedené v článku 8 ods. 1 a 3 a článku 11 smernice 2015/849, ktoré ukladajú povinným subjektom povinnosti, pokiaľ ide o určenie a hodnotenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojených s ich klientmi a identifikáciu týchto klientov v rámci prijímania opatrení povinnej starostlivosti.

77

Povinné subjekty musia najmä uplatniť riadne opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientom, pokiaľ v rámci svojho hodnotenia rizík spojených s klientom identifikovali bežnú úroveň rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (rozsudok zo 17. novembra 2022, Rodl & Partner, C‑562/20, EU:C:2022:883, bod 68).

78

Pokiaľ ide o samotné opatrenia povinnej starostlivosti, ktoré musia povinné subjekty vykonať, článok 13 ods. 1 uvedenej smernice uvádza niekoľko z nich vrátane identifikácie klienta a overenie jeho totožnosti [písm. a)], posúdenia a v prípade potreby získania informácií o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu [písm. c)], ako aj vykonávania priebežného monitorovania obchodného vzťahu vrátane preskúmania transakcií vykonaných v priebehu trvania tohto vzťahu, aby sa zabezpečilo, že vykonávané transakcie sú v súlade s poznatkami povinného subjektu o klientovi, obchodnom a rizikovom profile vrátane, ak je to potrebné, zdroja finančných prostriedkov a zabezpečenia aktualizácie dokumentov, údajov alebo informácií, ktoré majú k dispozícii [písm. d)].

79

V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že hranica mesačného objemu úverov vo výške 15000 eur stanovená správnym opatrením dotknutým vo veci samej pre fyzické osoby, ktorá navyše zodpovedá prahovej hodnote, ktorá vedie k uplatneniu opatrení povinnej starostlivosti podľa článku 11 písm. b), i) smernice 2015/849, sa týka situácie, v ktorej sa možno oprávnene domnievať, že existuje riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Rovnako primeranosť prahu mesačného objemu úveru vo výške 50000 eur pre právnické osoby stanoveného týmto správnym opatrením, ktorý bol podľa FKTK stanovený podľa vnútroštátnej právnej úpravy, nebola v rámci konania vo veci samej spochybnená.

80

Po druhé, ako bolo pripomenuté v bode 74 tohto rozsudku, zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že systém vnútornej kontroly spoločnosti PrivatBank týkajúci sa povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientom a dohľadu nad transakciami bol považovaný zo strany FKTK za systém, ktorý neumožňoval zaručiť, že táto úverová inštitúcia bude zabezpečovať účinné riadenie rizík v danej oblasti. V rámci posúdenia spôsobilosti správneho opatrenia dotknutého vo veci samej zaručiť legitímny cieľ predchádzania a boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je potrebné zohľadniť takéto nedostatky systému riadenia rizík spoločnosti PrivatBank.

81

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa zdá, že správne opatrenie, o ktoré ide vo veci samej, je v rozsahu, v akom ukladá spoločnosti PrivatBank povinnosť nad určitú sumu ukončiť jej obchodné vzťahy a nezakladať takéto vzťahy s akýmikoľvek fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré nie sú prepojené s Lotyšskom, vhodné na zabezpečenie toho, aby táto úverová inštitúcia mohla splniť povinnosti identifikácie, ktoré jej boli uložené v rámci jednak prípadného hodnotenia rizík spojených s klientom a jednak prípadného prijatia opatrení povinnej starostlivosti.

82

V dôsledku toho a vzhľadom na nedostatky systému riadenia rizík spoločnosti PrivatBank, ako na ne poukazuje samotný vnútroštátny súd a ktoré účastníci konania vo veci samej nespochybnili, ako aj na riziko, že táto úverová inštitúcia nebude môcť splniť najmä svoje úlohy povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientom, ktorí nie sú prepojení s Lotyšskom a vykazujú vysoké objemy úverov, sa správne opatrenie dotknuté vo veci samej zdá byť spôsobilé koherentným a systematickým spôsobom znížiť riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

83

Pokiaľ ide v druhom rade o nevyhnutnosť správneho opatrenia dotknutého vo veci samej, treba pripomenúť, že opatrenia obmedzujúce základnú slobodu možno odôvodniť len vtedy, ak sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť menej obmedzujúcimi opatreniami (rozsudok zo 7. septembra 2022, Cilevičs a i., C‑391/20, EU:C:2022:638, bod 81).

84

V prejednávanej veci je nesporné, že správne opatrenie dotknuté vo veci samej ukladá zákaz zakladať obchodné vzťahy a povinnosť ukončiť existujúce obchodné vzťahy s klientmi, ktorí nie sú prepojení s Lotyšskom, pokiaľ boli dosiahnuté prahové hodnoty súm stanovené v uvedenom opatrení.

85

Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby určil, či toto správne opatrenie možno považovať za nevyhnutné s prihliadnutím najmä na skutočnosť, že – ako uviedla generálna advokátka v bode 80 svojich návrhov – podmienka týkajúca sa neexistencie prepojenia s Lotyšskom sa vzhľadom na svoju širokú povahu môže pravdepodobne týkať tak fyzických, ako aj právnických osôb, ktoré v súlade so smernicou 2015/849 nepredstavujú osobitné riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

86

V tejto súvislosti možno zohľadniť ťažkosti uvedenej úverovej inštitúcie získavať informácie od jej klientov, ktoré boli podľa pripomienok FKTK, uvedených na pojednávaní pred Súdnym dvorom, potvrdené, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Tomuto súdu predovšetkým prináleží overiť, či nedostatky opatrení povinnej starostlivosti alebo ich vykonanie boli také, že vyžadovali prijatie širokého opatrenia zavádzajúceho nepriamu diskrimináciu.

87

Okrem toho treba tiež zohľadniť skutočnosť, že v súlade s článkom 59 ods. 1 a 2 smernice 2015/849 v prípade vážnych, opakovaných alebo systematických porušení povinností dotknutého povinného subjektu, najmä povinností povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uvedených v článkoch 10 až 24 tejto smernice, môžu vnútroštátne orgány prijať sankcie a správne opatrenia voči týmto subjektom.

88

Medzi týmito sankciami a týmito opatreniami sú okrem peňažných administratívnych sankcií uvedené v článku 59 ods. 2 písm. c) smernice 2015/849 sankcie odňatia alebo pozastavenia povolenia, ak dotknutý povinný subjekt podlieha takémuto povoleniu.

89

Okrem toho, ako bolo pripomenuté v bode 65 tohto rozsudku, článok 59 ods. 4 smernice 2015/849 stanovuje, že členské štáty môžu splnomocniť príslušné orgány, aby okrem správnych sankcií uvedených v odseku 2 písm. a) až d) tohto článku ukladali ďalšie typy správnych sankcií.

90

Ako uviedla generálna advokátka v bode 85 svojich návrhov, správne opatrenie, o ktoré ide vo veci samej, sa zdá byť – s výhradou overenia vnútroštátnym súdom – menej reštriktívne než odňatie alebo pozastavenie povolenia uvedené v článku 59 ods. 2 písm. c) smernice 2015/849.

91

Lotyšská vláda okrem toho na pojednávaní uviedla, že v minulosti boli spoločnosti PrivatBank uložené povinnosti zvýšenej povinnej starostlivosti, ktoré menej zasahovali do základných slobôd, než povinnosti stanovené v predmetnom správnom opatrení, ale že tieto opatrenia neboli dostatočne účinné na boj proti zisteným rizikám.

92

Z vyššie uvedeného vyplýva, že s výhradou overení, ktoré má vykonať vnútroštátny súd, sa správne opatrenie, o ktoré ide vo veci samej, javí ako najmenej obmedzujúce správne opatrenie na účely účinného predchádzania riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorému bola vystavená PrivatBank.

93

V treťom rade je potrebné určiť, či správne opatrenie, ktorého cieľom je boj a predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, akým je opatrenie dotknuté vo veci samej, nepredstavuje neprimeraný zásah do práv a záujmov chránených v súlade s článkami 56 a 63 ZFEÚ, ktoré prislúchajú dotknutej úverovej inštitúcii a jej klientom.

94

V tejto súvislosti po prvé zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že správne opatrenie dotknuté vo veci samej bolo prijaté s tým, že sa bude uplatňovať počas obmedzeného obdobia, a to až do vykonania iných opatrení stanovených v rozhodnutí uvedenom v bode 19 tohto rozsudku a do schválenia tohto vykonania zo strany FKTK. Z toho vyplýva, ako uviedla generálna advokátka v bode 89 svojich návrhov, že samotná PrivatBank môže ovplyvniť zrušenie obmedzení.

95

Po druhé generálna advokátka v bode 90 svojich návrhov uviedla, že intenzita správneho opatrenia, o ktoré ide vo veci samej, sa nezdá neprimeraná vzhľadom na sledovaný legitímny cieľ, ktorým je predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a boj proti ním. Na jednej strane totiž vzhľadom na to, že toto správne opatrenie bolo uplatňované až od okamihu prijatia rozhodnutia dotknutého vo veci samej, PrivatBank mohla zachovať obchodné vzťahy, ktoré založila pred jeho prijatím, a to aj s klientmi, ktorí nie sú prepojení s Lotyšskom a ktorých mesačný objem úverov bol vyšší ako prahové hodnoty stanovené týmto opatrením. Na druhej strane táto úverová inštitúcia mohla naďalej zakladať nové obchodné vzťahy s osobami, ktoré neboli nijako prepojené s Lotyšskom, za predpokladu, že ich mesačný objem úverov bol nižší ako tieto prahové hodnoty.

96

Po tretie podľa FKTK bolo prijatie správneho opatrenia dotknutého vo veci samej nevyhnutné z dôvodu systematických a opakovaných porušení vnútroštátnych zákonov a právnych predpisov v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorých sa dopúšťala PrivatBank. Zdá sa teda, že PrivatBank svojím zavinením sama prispela k rizikovej situácii v tejto oblasti, na ktorú bol príslušný vnútroštátny orgán nútený reagovať.

97

Po štvrté, ako zdôraznila generálna advokátka v bode 92 svojich návrhov, hoci voľný pohyb kapitálu znamená, že klient si môže slobodne vybrať úverovú inštitúciu, ktorej zamýšľa zveriť najmä správu svojich bankových účtov, táto základná sloboda nepriznáva právo založiť obchodné vzťahy s konkrétnou úverovou inštitúciou bez ohľadu na konkrétne okolnosti, akými sú nedodržiavanie zákonov a právnych predpisov v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu touto inštitúciou.

98

Za týchto podmienok a s výhradou overení, ktorých vykonanie prináleží vnútroštátnemu súdu, sa nezdá, že by správne opatrenie dotknuté vo veci samej predstavovalo neprimeraný zásah do práv a záujmov chránených v súlade s článkami 56 a 63 ZFEÚ, ktoré prináležia dotknutej úverovej inštitúcii a jej klientom.

99

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné na tretiu a štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 56 prvý odsek ZFEÚ a článok 63 ods. 1 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia správnemu opatreniu, ktorým príslušný orgán členského štátu na jednej strane zakazuje úverovej inštitúcii zakladať obchodné vzťahy s akýmikoľvek fyzickými osobami, ktoré nemajú žiadnu väzbu na členský štát, v ktorom má táto úverová inštitúcia sídlo, a ktorých mesačný objem úverov prekračuje sumu 15000 eur, alebo s akýmikoľvek právnickými osobami, ktorých obchodná činnosť nie je prepojená s týmto členským štátom, a ktorých mesačný objem úverov prekračuje sumu 50000 eur, a na druhej strane ukladá uvedenej inštitúcii povinnosť ukončiť takéto obchodné vzťahy, pokiaľ boli založené po prijatí tohto opatrenia, a to za predpokladu, že toto správne opatrenie je po prvé odôvodnené cieľom predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, alebo ak je toto opatrenie potrebné na zabránenie porušovaniu vnútroštátnych zákonov a právnych predpisov v oblasti dohľadu nad finančnými inštitúciami alebo je odôvodnené dôvodmi verejného poriadku uvedenými v článku 65 ods. 1 písm. b) ZFEÚ, po druhé je vhodné na zabezpečenie dosiahnutia týchto cieľov, po tretie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na ich dosiahnutie, a po štvrté nezasahuje neprimerane do práv a záujmov chránených v súlade s článkami 56 a 63 ZFEÚ, ktoré prislúchajú dotknutej úverovej inštitúcii a jej klientom.

100

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: