24.8.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 279/57


Žaloba podaná 8. júla 2020 – Max Heinr.Sutor/SRB

(Vec T-427/20)

(2020/C 279/72)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Max Heinr.Sutor OHG (Hamburg, Nemecko) (v zastúpení: A. Glos, H. Nemeczek a T. Kreft, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií z 15. apríla 2020 o výpočte príspevkov platených vopred do jednotného fondu na riešenie krízových situácií za rok 2020 (SRB/ES/2020/24 – 1405146-2020-JB) v rozsahu, v akom týka žalobkyne,

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza tieto žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod: porušenie článku 5 ods. 1 písm. e) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/63 (1), pretože dôvernícky spravované peniaze klientov žalobkyňou neboli vylúčené z výpočtu príspevkov platených vopred do jednotného fondu na riešenie krízových situácií za rok 2020.

2.

Druhý žalobný dôvod: porušenie článku 70 ods. 2 druhý pododsek písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (2) v spojení s článkom 103 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (3), pretože rozhodnutie je v rozpore so zásadou proporcionality tým, že výlučne na základe bezrizikových dôverníckych záväzkov uvedených žalobkyňou v účtovnej súvahe stanovuje 200 násobne vyšší bankový odvod.

3.

Tretí žalobný dôvod: porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, pretože rozhodnutie žalovanej bez objektívneho dôvodu rozdielne zaobchádza s úverovými inštitúciami, ktorých vnútroštátne štandardy účtovných súvah nevyžadujú výpis dôverníckych záväzkov alebo ktoré robia súvahu podľa IFRS, ako aj s investičnými spoločnosťami, ktoré spravujú peniaze klientov.

4.

Štvrtý žalobný dôvod: porušenie článku 16 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), pretože rozhodnutie zasahuje do slobody podnikania, keďže zahrnutie bezrizikových dôverníckych záväzkov do vymeriavacieho základu vedie k zvýšeniu bankového odvodu žalobkyne za rok 2020 o faktor 200 bez toho, aby bol takýto zásah odôvodnený.

5.

Piaty žalobný dôvod: porušenie článku 49 v spojení s článkom 54 ZFEÚ, keďže rozhodnutie žalobkyňu obmedzuje v jej slobodnej zárobkovej činnosti v členskom štáte jej hlavného sídla, pričom toto obmedzenie je neprimerané a diskriminuje žalobkyňu v porovnaní s úverovými inštitúciami v iných členských štátoch.

6.

Šiesty žalobný dôvod: porušenie článku 41 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Charty, pretože žalobkyňa nebola vypočutá pred schválením rozhodnutia na prezidiálnom zasadnutí žalovanej.

7.

Siedmy žalobný dôvod: porušenie článku 41 ods. 1 a ods. 2 písm. c) Charty, ako aj článku 296 ods. 2 ZFEÚ, pretože rozhodnutie nespĺňa požiadavky kladené na odôvodnenie právnych aktov európskych správnych orgánov.

8.

Ôsmy žalobný dôvod (subsidiárne): neplatnosť právneho základu pre vymeriavací základ podľa článku 14 ods. 2 v spojení s článkom 3 bodom 11 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 z dôvodu porušenia zásady rovnosti zaobchádzania, pretože s úverovými inštitúciami, ktoré podľa vnútroštátnych štandardov účtovných súvah musia dôvernícke záväzky vykázať na strane pasív súvahy, sa bez objektívneho dôvodu zaobchádza rozdielne než s inými úverovými inštitúciami, ktorých vnútroštátne štandardy účtovných súvah nevyžadujú výpis dôverníckych záväzkov alebo ktoré robia súvahu podľa IFRS.

9.

Deviaty žalobný dôvod (subsidiárne): neplatnosť právneho základu pre vymeriavací základ podľa článku 14 ods. 2 v spojení s článkom 3 bodom 11 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 z dôvodu porušenia článku 16 Charty, pretože rozhodnutie zasahuje do slobody podnikania a taký zásah nie je odôvodnený.

10.

Desiaty žalobný dôvod (subsidiárne): neplatnosť právneho základu pre vymeriavací základ podľa článku 14 ods. 2 v spojení s článkom 3 bodom 11 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 z dôvodu porušenia článku 49 v spojení s článkom 54 ZFEÚ, pretože je v rozpore so slobodou usadiť sa.


(1)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 44).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014 , ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190).