–

litovská vláda, v zastúpení: K. Dieninis a V. Kazlauskaitė‑Švenčionienė, splnomocnení zástupcovia,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: F. Clotuche‑Duvieusart a J. Jokubauskaitė, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 124 ods. 1 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1, ďalej len „Colný kódex Únie“), článku 2 písm. b) a článku 7 ods. 1 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú. v. EÚ L 9, 2009, s. 12), ako aj článku 2 ods. 1 písm. d) a článku 70 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1, ďalej len „smernica o DPH“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi UB, žalobcom vo veci samej, na jednej strane a Kauno teritorinė muitinė (územný colný úrad Kaunas, Litva) a Muitinės departamentas prie Finansų ministerijos (Colný odbor ministerstva financií, Litva) na strane druhej v súvislosti s rozhodnutím tohto územného colného úradu, ktorým sa stanovuje výška spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorú má UB zaplatiť v dôsledku nezákonného vstupu cigariet z Bieloruska na litovské územie.

3

Podľa článku 42 ods. 1 Colného kódexu Únie:

„Každý členský štát ustanoví sankcie za nedodržanie colných predpisov. Takéto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.“

4

Článok 79 tohto kódexu s názvom „Colný dlh, ktorý vzniká nesplnením povinnosti alebo nedodržaním podmienky“ stanovuje:

„1.   Pri tovare, ktorý podlieha dovoznému clu, vzniká colný dlh pri dovoze v dôsledku nesplnenia niektorej z týchto povinností alebo podmienok:

…“

5

Článok 124 uvedeného kódexu s názvom „Zánik“ stanovuje:

„1.   Bez toho, aby boli dotknuté platné právne predpisy týkajúce sa prípadov, v ktorých sa suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, nevyberie z dôvodu vyhlásenia platobnej neschopnosti dlžníka súdom, zaniká colný dlh pri dovoze alebo vývoze jedným z týchto spôsobov:

…

…

2.   V prípadoch, uvedených v odseku 1 písm. e), sa colný dlh nepovažuje za zaniknutý na účely určenia sankcie za porušenie colných predpisov, ak je podľa práva členského štátu základom na určenie sankcie dovozné alebo vývozné clo alebo existencia colného dlhu.

…“

6

Uvedený kódex podľa svojho článku 286 ods. 1 zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex) (Ú. v. EÚ L 145, 2008, s. 1), ktorým sa zasa zrušilo nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307).

7

Nariadenie č. 450/2008 vo svojom článku 86 s názvom „Zánik“ stanovovalo:

„1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 68 a platné právne predpisy týkajúce sa prípadov, v ktorých sa suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, nevyberie z dôvodu vyhlásenia platobnej neschopnosti dlžníka súdom, zaniká colný dlh pri dovoze alebo vývoze jedným z týchto spôsobov:

…

…“

8

Nariadenie č. 2913/92 vo svojom článku 202 stanovovalo:

„1.   Colný dlh pri dovoze vzniká:

Na účely tohto článku nezákonným dovozom sa rozumie akýkoľvek dovoz tovaru v rozpore s ustanoveniami článkov 38 až 41 a článku 177, druhá zarážka.

2.   Colný dlh vzniká v okamihu nezákonného dovozu tovaru.

…“

9

Článok 233 tohto nariadenia s názvom „Zánik colného dlhu“ stanovoval:

„Bez tohto, aby tým boli dotknuté platné právne predpisy týkajúce sa premlčania colného dlhu a nevybratia tohto dlhu z dôvodu vyhlásenia platobnej neschopnosti dlžníka súdom, colný dlh zaniká:

…

…“

10

Podľa článku 2 písm. b) smernice 2008/118:

„Tovar podliehajúci spotrebnej dani je predmetom spotrebnej dane v čase:

…

b) jeho dovozu na územie Spoločenstva.“

11

Článok 7 ods. 1 a 2 tejto smernice stanovuje:

„1.   Daňová povinnosť k spotrebnej dani vzniká v čase uvedenia tovaru do daňového voľného obehu a v členskom štáte, v ktorom je tento tovar do daňového voľného obehu uvedený.

2.   Na účely tejto smernice ‚uvedenie do daňového voľného obehu‘ znamená:

…

12

Článok 2 ods. 1 písm. d) smernice o DPH stanovuje:

„1.   „DPH podliehajú tieto transakcie:

…

d) dovoz tovaru.“

13

Podľa článku 70 tejto smernice „zdaniteľná udalosť nastáva a daňová povinnosť vzniká v čase dovozu tovaru“.

14

Podľa článku 71 ods. 1 druhého pododseku tejto smernice „keď však dovážaný tovar podlieha clu, poľnohospodárskym poplatkom alebo poplatkom, ktoré majú rovnaký účinok ustanovený podľa spoločnej politiky, zdaniteľné plnenie sa uskutoční a daňová povinnosť vzniká vtedy, keď nastane zdaniteľná udalosť pre tieto poplatky Spoločenstva a takéto poplatky sa stanú splatné“.

15

§ 93 Lietuvos Respublikos mokesčių administravimo įstatymas (zákon Litovskej republiky o správe daní) z 13. apríla 2004 (Žin, 2004, č. 63‑2243), s názvom „Zánik daňovej povinnosti“ v odseku 2 bode 3 stanovoval, že „pokiaľ ide o poplatky spravované colnou správou, daňová povinnosť zaniká… aj vtedy,… ak je pašovaný tovar zaistený v čase jeho nezákonného vstupu a ak je zároveň alebo neskôr zhabaný“.

16

Toto ustanovenie bolo s účinnosťou od 1. januára 2017 zrušené a nahradené týmito ustanoveniami:

17

UB, žalobca vo veci samej pôsobiaci v rámci skupiny s ďalšími osobami, zorganizoval nezákonný vstup (pašovanie) tovaru podliehajúceho spotrebnej dani z Bieloruska na územie Litvy. Dňa 22. septembra 2016 bolo na odľahlom mieste cez hranicu prehodených a pozbieraných 6000 balíčkov cigariet (ďalej len „predmetný tovar“). V ten istý deň príslušníci pohraničnej stráže zastavili vozidlo, ktoré prevážalo predmetný tovar na litovskom území, a tento tovar zaistili.

18

Vilnius apygardos teismas (Krajský súd Vilnius, Litva) trestným rozkazom z 23. januára 2017 uznal UB vinného z trestného činu, uložil mu pokutu vo výške 16947 eur, rozhodol o zhabaní predmetného tovaru a nariadil jeho zničenie.

19

Na základe tohto trestného rozkazu regionálny colný úrad v Kaunase rozhodol, že UB je spoločne a nerozdielne s tretími osobami dlžníkom daňového dlhu vo výške 10237 eur na spotrebnej dani a 2679 eur na DPH pri dovoze, pričom úrok z omeškania bol stanovený na 1674 eur a 438 eur. Pokiaľ však ide o clo, tento regionálny colný úrad nevypočítal ani nezaznamenal výšku cla, pretože usúdil, že colný dlh podľa článku 124 ods. 1 písm. e) Colného kódexu Únie zanikol.

20

Colný odbor ministerstva financií na základe sťažnosti, ktorú podal UB, rozhodnutím z 9. mája 2018 potvrdil rozhodnutie regionálneho colného úradu v Kaunase.

21

UB podal žalobu na Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius). UB v podstate tvrdil, že keďže colný dlh zanikol z dôvodu uvedeného v článku 124 ods. 1 písm. e) Colného kódexu Únie, treba za zaniknutú považovať aj jeho povinnosť zaplatiť spotrebnú daň a DPH pri dovoze.

22

Rozsudkom z 30. októbra 2018 Vilnius apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius) túto žalobu zamietol ako právne nedôvodnú. Tento súd najmä usúdil, že Colný kódex Únie neupravuje dôvody zániku povinnosti zaplatiť spotrebnú daň a/alebo DPH pri dovoze.

23

UB sa proti tomuto rozsudku odvolal na Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

24

Vnútroštátny súd si na jednej strane kladie otázku, či zaistenie a zhabanie, o aké ide vo veci samej, predstavujú dôvod zániku colného dlhu podľa článku 124 ods. 1 písm. e) Colného kódexu Únie. Uvádza, že znenie tohto ustanovenia sa líši od znenia článku 233 prvého odseku písm. d) nariadenia č. 2913/92, ktorý výslovne stanovoval, že na to, aby sa colný dlh považoval za zaniknutý, muselo dôjsť k zaisteniu pašovaného tovaru „pri nezákonnom dovoze“. Možno teda usúdiť, že podľa Colného kódexu Únie je už okamih zaistenia irelevantný a že colný dlh zaniká aj vtedy, ak je pašovaný tovar zaistený v čase, keď už vstúpil na colné územie Únie, čiže mimo oblasti, v ktorej sa nachádza prvý colný úrad v rámci tohto územia.

25

Na druhej strane si vnútroštátny súd kladie otázku o vplyve zániku colného dlhu na povinnosť zaplatiť spotrebnú daň a DPH pri dovoze. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti poznamenáva, že hoci sa zdá, že judikatúra Súdneho dvora, vrátane rozsudku z 29. apríla 2010, Dansk Transport og Logistik (C‑230/08), predpokladá existenciu „paralely“ medzi jednak zánikom colného dlhu a jednak zánikom iných daňových povinností, ako sú povinnosti zaplatiť spotrebnú daň a DPH pri dovoze, ani smernica 2008/118, ani smernica o DPH neobsahujú ustanovenia, ktoré by stanovovali zánik týchto povinností v prípade nezákonného vstupu, po ktorom nasleduje zaistenie a zhabanie tovaru.

26

Za týchto podmienok Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd Litvy) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

27

Svojou prvou otázkou chce vnútroštátny súd zistiť, či sa má článok 124 ods. 1 písm. e) Colného kódexu Únie vykladať v tom zmysle, že colný dlh zaniká, keď je tovar zaistený a následne zhabaný, hoci už predtým nezákonne vstúpil na colné územie Únie.

28

Na úvod je potrebné pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že na účely výkladu ustanovenia práva Únie treba zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou, a najmä vývoj tejto právnej úpravy (rozsudok z 5. apríla 2022, Commissioner of An Garda Síochána, C‑140/20, EU:C:2022:258, bod 32).

29

Pokiaľ ide o znenie článku 124 ods. 1 písm. e) Colného kódexu Únie, toto ustanovenie stanovuje, že bez toho, aby boli dotknuté platné právne predpisy týkajúce sa prípadov, v ktorých sa suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, nevyberie z dôvodu vyhlásenia platobnej neschopnosti dlžníka súdom, zaniká colný dlh pri dovoze alebo okrem iného vtedy, ak je tovar, ktorý podlieha dovoznému alebo vývoznému clu, zaistený a súčasne alebo následne zhabaný.

30

Znenie tohto ustanovenia preto neodkazuje na okamih, v ktorom dôjde k zaisteniu tovaru, ako na podmienku zániku colného dlhu.

31

V tejto súvislosti, ako uviedol generálny advokát v bodoch 30, 34 a 35 svojich návrhov, sa znenie tohto ustanovenia, ktoré nahradilo článok 86 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 450/2008, líši od znenia článku 233 prvého odseku písm. d) nariadenia č. 2913/92, ktoré výslovne odkazovalo na zaistenie „pri nezákonnom dovoze“ tovaru na colné územie Únie.

32

Podľa postupu stanoveného v článku 233 prvého odseku písm. d) nariadenia č. 2913/92 na to, aby zaistenie tovaru, ktorý nezákonne vstúpil na colné územie Spoločenstva, spôsobilo zánik colného dlhu, muselo k tomuto zaisteniu dôjsť predtým, ako tento tovar prekročil prvý colný úrad nachádzajúci sa v rámci tohto územia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2010, Dansk Transport og Logistik, C‑230/08, EU:C:2010:231, bod 50).

33

Pri prijímaní článku 86 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 450/2008 a následne článku 124 ods. 1 písm. e) Colného kódexu Únie sa normotvorca Únie rozhodol, že už nebude podmieňovať zánik colného dlhu tým, že k zaisteniu dôjde súčasne so vstupom tovaru na colné územie Únie.

34

Preto skutočnosť, že k zaisteniu a neskoršiemu zhabaniu tovaru došlo až po jeho nezákonnom vstupe na colné územie Únie, nemá vplyv na uplatniteľnosť článku 124 ods. 1 písm. e) Colného kódexu Únie, takže príslušný colný dlh treba aj v tomto prípade považovať za zaniknutý.

35

Tento výklad článku 124 ods. 1 písm. e) Colného kódexu Únie je v súlade s cieľmi sledovanými týmto kódexom, medzi ktoré patrí najmä zavedenie adekvátnej úrovne účinných, primeraných a odradzujúcich sankcií v rámci celého vnútorného trhu na účely ochrany finančných záujmov Únie v zmysle odôvodnení 11 a 23 tohto kódexu.

36

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zánik colného dlhu nijako nebráni uloženiu sankcií za nedodržanie colných predpisov.

37

Podľa článku 42 ods. 1 Colného kódexu Únie je každý členský štát povinný stanoviť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za nedodržanie colných predpisov a podľa článku 124 ods. 2 tohto kódexu sa colný dlh nepovažuje za zaniknutý na účely sankcií za porušenie colných predpisov, ak je podľa práva členského štátu základom na určenie sankcií dovozné alebo vývozné clo alebo existencia colného dlhu.

38

Zánik colného dlhu stanovený v článku 124 ods. 1 písm. e) uvedeného kódexu v prípade zaistenia a zhabania tovaru po jeho nezákonnom vstupe na colné územie Únie teda nemôže brániť uplatneniu sankcií ani ohroziť ich odrádzajúci účinok.

39

Na prvú otázku je preto potrebné odpovedať tak, že článok 124 ods. 1 písm. e) Colného kódexu Únie sa má vykladať v tom zmysle, že colný dlh zaniká, keď je tovar zaistený a následne zhabaný, hoci už predtým nezákonne vstúpil na colné územie Únie.

40

Svojou druhou otázkou chce vnútroštátny súd v podstate zistiť, či sa článok 2 písm. b) a článok 7 ods. 1 smernice 2008/118, ako aj článok 2 ods. 1 písm. d) a článok 70 smernice o DPH majú vykladať v tom zmysle, že zánik colného dlhu z dôvodu uvedeného v článku 124 ods. 1 písm. e) Colného kódexu Únie spôsobuje zánik dlhu spojeného so spotrebnou daňou a DPH vzťahujúcimi sa na tovar, ktorý nezákonne vstúpil na colné územie Únie.

41

Pokiaľ ide o povinnosť platiť spotrebnú daň, je potrebné pripomenúť, že podľa článku 2 písm. b) smernice 2008/118 je tovar podliehajúci spotrebnej dani predmetom spotrebnej dane v čase jeho dovozu na územie Únie. Podľa článku 7 ods. 1 uvedenej smernice vzniká daňová povinnosť k spotrebnej dani v čase uvedenia tovaru do daňového voľného obehu a v členskom štáte, v ktorom je tento tovar do daňového voľného obehu uvedený. Článok 7 ods. 2 písm. d) uvedenej smernice stanovuje, že pojem „uvedenie do daňového voľného obehu“ znamená dovoz tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, vrátane neoprávneného dovozu, pokiaľ nie je tovar podliehajúci spotrebnej dani bezodkladne po dovoze uvedený do režimu pozastavenia dane.

42

Ako uviedol generálny advokát v bode 42 svojich návrhov, v smernici 2008/118 sa nenachádza ustanovenie upravujúce zánik povinnosti zaplatiť spotrebnú daň v prípade zániku príslušného colného dlhu v súvislosti s pašovaným tovarom z dôvodu uvedeného v článku 124 ods. 1 písm. e) Colného kódexu Únie. Z toho vyplýva, že ak vznikla daňová povinnosť k spotrebnej dani z takéhoto tovaru, táto daň je naďalej splatná.

43

Toto posúdenie potvrdzuje skutočnosť, že pokiaľ orgány zaistia a zhabú nezákonne dovezený tovar po tom, čo opustil prvý colný úrad nachádzajúci sa v rámci územia Únie, treba usúdiť, že tento tovar bol dovezený do Únie, takže v súvislosti s ním nastala zdaniteľná udalosť týkajúca sa spotrebnej dane (pozri analogicky rozsudok z 29. apríla 2010, Dansk Transport og logistik, C‑230/08, EU:C:2010:231, bod 74).

44

Okrem toho sa tovar, ktorý bol takto nezákonne dovezený, považuje za tovar uvedený do daňového voľného obehu, takže jeho neskoršie umiestnenie do režimu colného uskladňovania po jeho zaistení a zhabaní nemá nijaký vplyv na splatnosť spotrebnej dane (pozri analogicky rozsudok z 29. apríla 2010, Dansk Transport og logistik, C‑230/08, EU:C:2010:231, bod 81).

45

Keďže v tomto prípade bol dotknutý tovar zaistený a zhabaný po uvedení do daňového voľného obehu v zmysle článku 7 ods. 2 písm. d) smernice 2008/118, spotrebná daň zostáva splatná, pričom zánik príslušného colného dlhu je v tejto súvislosti irelevantný.

46

Pokiaľ ide o povinnosť platiť DPH, treba konštatovať, že podľa článku 2 ods. 1 písm. d) smernice o DPH podlieha dovoz tovaru DPH. Podľa článku 70 uvedenej smernice zdaniteľná udalosť nastáva a daňová povinnosť vzniká v čase dovozu tovaru.

47

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry majú DPH pri dovoze a clo porovnateľné podstatné znaky, keďže vznikajú na základe dovozu do Únie a následného vstupu tovaru do hospodárskeho obehu členských štátov. Túto paralelu navyše potvrdzuje skutočnosť, že článok 71 ods. 1 druhý pododsek smernice o DPH umožňuje členským štátom naviazať zdaniteľnú udalosť a splatnosť DPH pri dovoze na udalosť vedúcu ku vzniku cla a na jeho splatnosť [rozsudok z 3. marca 2021, Hauptzollamt Münster (Miesto vzniku DPH), C‑7/20, EU:C:2021:161, bod 29 a citovaná judikatúra].

48

Popri colnom dlhu môže teda vzniknúť aj dlh na DPH, ak na základe protiprávneho konania, ktoré viedlo ku vzniku colného dlhu, možno predpokladať, že predmetný tovar vstúpil do hospodárskeho obehu Únie, a mohol byť spotrebovaný, čo je zdaniteľná udalosť, na ktorú sa vzťahuje DPH [rozsudok z 3. marca 2021, Hauptzollamt Münster (Miesto vzniku DPH), C‑7/20, EU:C:2021:161, bod 30 a citovaná judikatúra].

49

Smernica o DPH neobsahuje ustanovenie, ktorým by zanikla povinnosť zaplatiť daň v prípade zániku colného dlhu v súvislosti s pašovaným tovarom z dôvodu uvedeného v článku 124 ods. 1 písm. e) Colného kódexu Únie. Z toho vyplýva, že po vzniku daňovej povinnosti je DPH z takéhoto tovaru naďalej splatná.

50

Toto posúdenie podporuje skutočnosť, že ak bol tovar zaistený a zhabaný po opustení prvého colného úradu na colnom území Únie, zdaniteľná udalosť pre DPH už nastala, a tým vznikla daňová povinnosť (pozri analogicky rozsudok z 29. apríla 2010, Dansk Transport og logistik, C‑230/08, EU:C:2010:231, bod 94).

51

V tomto prípade keďže príslušný tovar bol zaistený a zhabaný po jeho dovoze, v zmysle článku 70 smernice o DPH zostáva DPH splatná, pričom zánik príslušného colného dlhu je v tomto ohľade irelevantný.

52

Na druhú otázku je preto potrebné odpovedať tak, že článok 2 písm. b) a článok 7 ods. 1 smernice 2008/118, ako aj článok 2 ods. 1 písm. d) a článok 70 smernice o DPH sa majú vykladať v tom zmysle, že zánik colného dlhu z dôvodu uvedeného v článku 124 ods. 1 písm. e) colného kódexu Únie nespôsobuje zánik dlhu spojeného so spotrebnou daňou a DPH vzťahujúcimi sa na tovar, ktorý nezákonne vstúpil na colné územie Únie.

53

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: