–

„Lifosa“ UAB, v zastúpení: A. Seliava a E. Sinkevičius, advokatai,

–

litovská vláda, v zastúpení: V. Kazlauskaitė‑Švenčionienė, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: F. Clotuche‑Duvieusart a J. Jokubauskaitė, splnomocnené zástupkyne,

1

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 29 ods. 1 a článku 32 ods. 1 písm. e) bodu i) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307, ďalej len „Colný kódex Spoločenstva“), ako aj článku 70 ods. 1 a článku 71 ods. 1 písm. e) bodu i) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1, ďalej len „Colný kódex Únie“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou „Lifosa“ UAB (ďalej len „dovozca“) a Muitinės departamentas prie Lietuvos Respublikos finansų ministerijos (colné oddelenie Ministerstva financií, Litva) vo veci rozhodnutia colných orgánov uplatniť voči dovozcovi okrem iného úpravu colnej hodnoty dovážaného tovaru.

3

Článok 29 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva uvádzal:

„Colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t. j. cena skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie spoločenstva, podľa potreby upravená podľa článku 32 a 33, a to za podmienky že:

…

…“

4

Článok 29 ods. 3 písm. a) tohto kódexu znel:

„Cenou, ktorá bola alebo ktorá má byť za tovar skutočné zaplatená sa rozumie celková platba, ktorá bola alebo má byť zaplatená kupujúcim predávajúcemu alebo v jeho prospech za dovážaný tovar a zahrňuje všetky platby, ktoré boli platené kupujúcim predávajúcemu alebo kupujúcim tretej osobe ako podmienku predaja dovážaného tovaru predávajúcemu alebo tretej osobe k splneniu záväzku predávajúceho. Platba nemusí byť uskutočnená prevodom peňazí. Môže byť uskutočnená prostredníctvom akreditívu a obchodovateľných cenných papierov, a to buď priamo alebo nepriamo.“

5

Článok 32 ods. 1 až 3 uvedeného kódexu stanovoval:

„1.   Pri určovaní colnej hodnoty podľa článku 29 sa pripočítajú k cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá ma byť za dovážaný tovar zaplatená:

…

…

až na miesto, kde tovar vstupuje na colné územie spoločenstva.

2.   Každá položka, ktorá je na základe tohto článku pripočítateľná k cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo má byť zaplatená, ktorá vychádza iba z údajov objektívnych a kvantitatívne vymerateľných.

3.   K cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť, sa pri určovaní colnej hodnoty nepripočítavajú žiadne iné položky s výnimkou tých, ktoré sú ustanovené v tomto článku.“

6

Článok 164 písm. c) nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 (Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), ktorý sa nachádza v kapitole 4 s názvom „Ustanovenia o dopravných nákladoch“ hlavy V časti I tohto nariadenia stanovoval:

„Pri uplatňovaní článku 32 [ods. 1 písm.] e)… [Colného kódexu Spoločenstva]:

…

7

Článok 70 Colného kódexu Únie, nazvaný „Metóda určovania colnej hodnoty založená na prevodnej hodnote“, stanovuje:

„1.   Prvotným základom colnej hodnoty tovaru je prevodná hodnota, t. j. skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz na colné územie Únie a ktorá je podľa potreby upravená.

2.   Skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má za tovar zaplatiť, je celková platba, ktorú zaplatil alebo má zaplatiť kupujúci predávajúcemu alebo kupujúci tretej strane v prospech predávajúceho za dovezený tovar, a zahŕňa všetky platby, ktoré sa zaplatili alebo majú zaplatiť ako podmienka predaja dovezeného tovaru.

3.   Prevodná hodnota sa uplatňuje, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

…

…“

8

Článok 71 tohto kódexu s názvom „Prvky prevodnej hodnoty“ stanovuje:

„1.   Pri určovaní colnej hodnoty podľa článku 70 sa k cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá ma byť za dovážaný tovar zaplatená, pripočítajú:

…

…

2.   Každá položka, ktorá sa podľa odseku 1 pripočíta k cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť, sa zakladá len na údajoch, ktoré sú objektívne a vyčísliteľné.

3.   K cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť, budú pri určovaní colnej hodnoty pripočítané len položky, ktoré sú uvedené v tomto článku.“

9

Článok 138 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia č. 952/2013 (Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 558), s názvom „Náklady na dopravu“ v odseku 3 stanovuje:

„Ak je doprava bezplatná alebo ju poskytuje kupujúci, náklady na dopravu, ktoré sa majú zahrnúť do colnej hodnoty tovaru, sa vypočítajú v súlade so sadzobníkom nákladnej dopravy, ktorý sa bežne uplatňuje na rovnaké dopravné prostriedky.“

10

Dovozcom je spoločnosť so sídlom v Litve, ktorá okrem iného vyrába hnojivá. Dovozca na základe zmluvy uzavretej 23. septembra 2011 v období od 1. januára 2014 do 31. októbra 2016 od sprostredkovateľa, spoločnosti „Transchema“ UAB kúpil a doviezol na colné územie Únie rôzne množstvá technickej kyseliny sírovej, ktorú vyrobila spoločnosť so sídlom v Bielorusku, Naftan JSC (ďalej len „výrobca“).

11

Pre každú transakciu sa uzatvorila doplňujúca zmluva, v ktorej bola okrem iného uvedená konkrétna cena, takzvaná „s dodaním na hranicu“ (DAF), v zmysle doložky Incoterms DAF, ktorá je súčasťou pravidiel Incoterms 2000 vypracovaných Medzinárodnou obchodnou komorou, podľa ktorej výrobca znáša všetky náklady na dopravu dovážaného tovaru na dohodnuté miesto určenia, ktoré je na hranici.

12

Colná hodnota tovaru deklarovaná dovozcom uvádzala sumy skutočne zaplatené, tak ako boli uvedené na faktúrach vystavených sprostredkovateľom.

13

Colný úrad Kaunas (Litva) pri kontrole konštatoval, že takto deklarovaná colná hodnota dovážaného tovaru je nižšia ako skutočné náklady na železničnú prepravu tohto tovaru až po hraničný priechod, ktoré znášal výrobca. Keďže sa Colný úrad Kaunas domnieval, že tieto náklady na dopravu majú byť pripočítané k prevodnej hodnote uvedeného tovaru, prijal 9. februára 2017 rozhodnutie o oprave colnej hodnoty deklarovanej dovozcom v tom zmysle, že k nej pripočítal náklady na dopravu toho istého tovaru mimo colného územia Únie. V dôsledku toho bola dovozcovi uložená povinnosť zaplatiť sumu 25876 eur z titulu úpravy tejto colnej hodnoty, 412 eur ako úroky z omeškania z príslušného nezaplateného cla, 187152 eur z titulu DPH splatnej pri dovoze, 42492 eur ako úroky z omeškania z tejto dane, ako aj pokutu vo výške 42598 eur.

14

Dovozca napadol toto rozhodnutie na colnom oddelení pri ministerstve financií, ktoré toto rozhodnutie potvrdilo.

15

Dovozca podal žalobu na Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius, Litva).

16

Rozhodnutím z 28. novembra 2017 Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius) túto žalobu zamietol ako nedôvodnú, pričom dovozca následne podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva).

17

Podľa vnútroštátneho súdu nie je medzi účastníkmi konania vo veci samej sporné, že predajná cena dovážaného tovaru zahŕňala náklady na dodanie na hranicu, ktoré podľa dohodnutých podmienok dodania uvedených v bode 11 tohto rozsudku znášal výrobca.

18

Uvedený súd tiež spresňuje, že colnú hodnotu tohto tovaru, ktorú dovozca uviedol vo svojich colných vyhláseniach, tvorili sumy zaplatené za uvedený tovar, ktoré zodpovedali skutočnej hodnote tohto tovaru. Takto deklarovaná colná hodnota však bola nižšia než náklady, ktoré výrobca vynaložil na dopravu toho istého tovaru železnicou až po litovskú hranicu.

19

V tejto súvislosti colné orgány tvrdia, že na účely určenia colnej hodnoty dovážaného tovaru colné vyhlásenia bez úpravy prevodnej hodnoty tohto tovaru pripočítaním nákladov na jeho dopravu, ktoré znáša výrobca, neodrážajú všetky zložky uvedeného tovaru, ktoré majú hospodársku hodnotu.

20

Dovozca naopak tvrdí, že predajná cena dovážaného tovaru odráža jeho skutočnú hodnotu, pretože jednak výrobca nemá možnosť tento tovar spracovať ani uskladňovať a jednak zhodnocovanie uvedeného tovaru si vyžaduje veľmi vysoké náklady. Preto hoci táto cena nepokrýva všetky náklady na dopravu, ktoré vynaložil výrobca, uvedená cena ostáva pre výrobcu aj tak odôvodnená a ekonomicky výhodná, pretože výška ekologického poplatku ukladaného v Bielorusku na zhodnocovanie dovážaného tovaru presahuje výšku deklarovanej colnej hodnoty tohto tovaru spolu s nákladmi na jeho dopravu.

21

V prejednávanej veci sa vnútroštátny súd pýta, či na účely určenia colnej hodnoty dovážaného tovaru článok 29 ods. 1 a článok 32 ods. 1 písm. e) bod i) Colného kódexu Spoločenstva, ako aj článok 70 ods. 1 a článok 71 ods. 1 písm. e) bod i) Colného kódexu Únie vyžadujú, aby sa náklady na dopravu pripočítali k jeho prevodnej hodnote v situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej hoci podmienky predaja stanovujú, že predajná cena tohto tovaru zahŕňa náklady na dopravu, sú náklady na dopravu, ktoré znáša výrobca, vyššie ako cena, za ktorú posledný menovaný prenecháva uvedený tovar dovozcovi.

22

Za týchto podmienok Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 29 ods. 1 a článok 32 ods. 1 písm. e) bod i) [Colného kódexu Spoločenstva], ako aj článok 70 ods. 1 a článok 71 ods. 1 písm. e) bod i) [Colného kódexu Únie] vykladať v tom zmysle, že prevodná hodnota musí byť upravená, aby zahŕňala všetky náklady, ktoré skutočne vznikli… výrobcovi pri doprave tovaru na miesto, kde tovar vstúpil na colné územie Únie, keď ako v prejednávanej veci: 1. na základe dodacích podmienok… povinnosť uhradiť tieto náklady prináležala výrobcovi a 2. uvedené náklady na dopravu presiahli dohodnutú cenu, ktorú skutočne zaplatil… dovozca, ale 3. cena, ktorú… dovozca skutočne zaplatil, zodpovedala skutočnej hodnote tovaru napriek tomu, že táto cena nebola dostatočná na pokrytie všetkých nákladov na dopravu, ktoré vznikli… výrobcovi?“

23

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 29 ods. 1 a článok 32 ods. 1 písm. e) bod i) Colného kódexu Spoločenstva, ako aj článok 70 ods. 1 a článok 71 ods. 1 písm. e) bod i) Colného kódexu Únie vykladať v tom zmysle, že na účely určenia colnej hodnoty dovážaného tovaru sa majú k prevodnej hodnote tohto tovaru pripočítať náklady na jeho dopravu na miesto jeho vstupu na colné územie Únie, ktoré skutočne znáša výrobca, keď podľa dohodnutých dodacích podmienok uhradiť tieto náklady prináleží výrobcovi, uvedené náklady presahujú cenu, ktorú skutočne zaplatil dovozca, ale táto cena zodpovedá skutočnej hodnote tovaru.

24

Na úvod je potrebné pripomenúť, že cieľom právnej úpravy Únie týkajúcej sa colného ohodnotenia je vytvorenie spravodlivého, jednotného a nestranného systému, ktorý by vylučoval uplatňovanie svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt. Colná hodnota musí teda odrážať skutočnú hospodársku hodnotu dovezeného tovaru a zohľadňovať všetky zložky tohto tovaru, ktoré majú hospodársku hodnotu. Aj keď cena, ktorá je skutočne zaplatená za tovar, tvorí vo všeobecnosti základ na výpočet jeho colnej hodnoty, táto cena je údajom, ktorý prípadne podlieha úprave, ak je tento krok potrebný na to, aby sa zabránilo určeniu svojvoľnej alebo fiktívnej colnej hodnoty (rozsudok z 20. júna 2019, Oribalt Rīga,C‑1/18, EU:C:2019:519, body 22 a 23, ako aj citovaná judikatúra).

25

V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že cena zaplatená za dovážaný tovar zodpovedá jeho skutočnej hodnote a že neexistuje žiadna skutočnosť, ktorá by umožňovala tvrdiť, že cena skutočne zaplatená dovozcom za tento tovar je fiktívna, pretože vychádza z podvodu alebo zneužitia práva.

26

V dôsledku toho sa zdá, že spor vo veci samej sa netýka svojvoľnej alebo fiktívnej colnej hodnoty, čo bude prislúchať overiť vnútroštátnemu súdu, ale týka sa výlučne otázky, či v situácii, o akú ide vo veci samej, článok 29 ods. 1 a článok 32 ods. 1 písm. e) bod i) Colného kódexu Spoločenstva, ako aj článok 70 ods. 1 a článok 71 ods. 1 písm. e) bod i) Colného kódexu Únie vyžadujú, aby sa na účely určenia colnej hodnoty dovážaného tovaru k jeho prevodnej hodnote pripočítali náklady na dopravu, ktoré podľa zmluvných podmienok znáša výrobca a sú zahrnuté v predajnej cene, ak táto cena neumožňuje v celom rozsahu pokryť náklady na dopravu.

27

V prvom rade v súlade s článkom 29 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva a článkom 70 ods. 1 Colného kódexu Únie je prevodná hodnota dovážaného tovaru „prvotným základom“ na určenie jeho colnej hodnoty. K tomuto základu sa len doplnkovo môžu na základe článku 32 Colného kódexu Spoločenstva a článku 71 Colného kódexu Únie pripočítať niektoré ďalšie zložky, a to s cieľom vyjadriť skutočnú hospodársku hodnotu tohto tovaru.

28

Hoci článok 32 ods. 1 písm. e) bod i) Colného kódexu Spoločenstva a článok 71 ods. 1 písm. e) bod i) Colného kódexu Únie umožňujú pripočítať k cene, ktorá bola skutočne zaplatená, náklady na dopravu, tieto ustanovenia vyžadujú, aby tieto náklady neboli ešte zahrnuté v tejto cene, ako sú v nej zahrnuté v prípade, keď je v podmienkach predaja stanovená cena „s dodaním na hranicu“.

29

Takýto prístup potvrdzuje aj článok 164 písm. c) nariadenia č. 2454/93 a článok 138 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/2447. Tieto ustanovenia totiž umožňujú pripočítanie nákladov na dopravu k prevodnej hodnote dovážaného tovaru len vtedy, ak je doprava zabezpečená buď bezplatne, alebo ju zabezpečuje dovozca vlastnými prostriedkami.

30

Vnútroštátny súd však uvádza jednak to, že vo veci samej žiadna skutočnosť neumožňuje tvrdiť, že dohodnutá kúpna cena nezahŕňala náklady na dopravu dovážaného tovaru, a jednak to, že cena zaplatená dovozcom zodpovedala skutočnej hodnote tohto tovaru.

31

V dôsledku toho v situácii, o akú ide vo veci samej, nie sú splnené ani podmienky stanovené v článku 32 ods. 1 písm. e) bode i) Colného kódexu Spoločenstva a v článku 71 ods. 1 písm. e) bode i) Colného kódexu Únie, ani podmienky stanovené v článku 164 písm. c) nariadenia č. 2454/93 a v článku 138 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/2447.

32

Odlišný výklad týchto ustanovení by viedol k tomu, že by sa od dovozcu vyžadovalo, aby dvakrát zaplatil náklady na dopravu dovážaného tovaru, a vo svojom dôsledku by viedol k záveru, že pri dovozoch s podmienkami predaja stanovujúcimi zahrnutie týchto nákladov do predajnej ceny tohto tovaru musí z úradnej moci dôjsť k úprave prevodnej hodnoty.

33

Okolnosť, že v prejednávanej veci náklady na dopravu dovážaného tovaru, ktoré znáša výrobca, prevyšujú cenu skutočne zaplatenú dovozcom, nemôže zmeniť tento záver, a to pod podmienkou, že táto cena odráža skutočnú hodnotu tohto tovaru, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

34

V druhom rade riziko, ktoré uvádza Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, podľa ktorého by sa hospodársky subjekt mohol vyhnúť povinnostiam týkajúcim sa určenia colnej hodnoty dovážaného tovaru, odvolávajúc sa na svoju zmluvnú autonómiu, sa nezdá byť za okolností, o aké ide vo veci samej, dôvodné. Takéto riziko by totiž vychádzalo z predpokladu, že náklady na dopravu tohto tovaru neboli zaplatené, pričom ako uvádza vnútroštátny súd, o takýto prípad v prejednávanej veci nejde. Okrem toho zohľadnenie podmienok predaja pri určovaní colnej hodnoty uvedeného tovaru vyplýva z ustanovení článku 29 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva a článku 70 ods. 1 Colného kódexu Únie.

35

Hoci sa hospodársky subjekt nemôže vyhnúť právu Únie odvolaním sa na svoje zmluvné povinnosti, rozhodovanie o určení colnej hodnoty dovážaného tovaru nemôže prebiehať abstraktným spôsobom. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora sa toto určovanie zakladá na podmienkach, za ktorých sa dotknutý predaj uskutočňuje, a to aj vtedy, keď sa tieto podmienky líšia od obchodných zvyklostí alebo keď ich možno pri danom type zmluvy považovať za neobvyklé (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. februára 1986, Van Houten International, 65/85, EU:C:1986:53, bod 13). Súdny dvor tak rozhodol, že na účely posúdenia, či colná hodnota dovážaného tovaru odráža jeho skutočnú hospodársku hodnotu, je potrebné zohľadniť konkrétnu právnu situáciu zmluvných strán kúpnej zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2010, Gaston Schul, C‑354/09, EU:C:2010:439, bod 38). Preto by nezohľadnenie podmienok predaja v rámci určovania colnej hodnoty tohto tovaru bolo nielen v rozpore s ustanoveniami článku 29 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva a článku 70 ods. 1 Colného kódexu Únie, ale viedlo by navyše aj k výsledku, ktorý by neumožňoval zohľadniť skutočnú hospodársku hodnotu uvedeného tovaru.

36

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné na položenú otázku odpovedať tak, že článok 29 ods. 1 a článok 32 ods. 1 písm. e) bod i) Colného kódexu Spoločenstva, ako aj článok 70 ods. 1 a článok 71 ods. 1 písm. e) bod i) Colného kódexu Únie sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely určenia colnej hodnoty dovážaného tovaru sa nemajú k prevodnej hodnote tohto tovaru pripočítať náklady na jeho dopravu na miesto jeho vstupu na colné územie Únie, ktoré skutočne znáša výrobca, keď podľa dohodnutých dodacích podmienok povinnosť uhradiť tieto náklady prináleží výrobcovi, a to aj keď uvedené náklady presahujú cenu, ktorú skutočne zaplatil dovozca, pokiaľ táto cena zodpovedá skutočnej hodnote uvedeného tovaru, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

37

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Článok 29 ods. 1 a článok 32 ods. 1 písm. e) bod i) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, ako aj článok 70 ods. 1 a článok 71 ods. 1 písm. e) bod i) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely určenia colnej hodnoty dovážaného tovaru sa nemajú k prevodnej hodnote tohto tovaru pripočítať náklady na jeho dopravu na miesto jeho vstupu na colné územie Európskej únie, ktoré skutočne znáša výrobca, keď podľa dohodnutých dodacích podmienok povinnosť uhradiť tieto náklady prináleží výrobcovi, a to aj keď uvedené náklady presahujú cenu, ktorú skutočne zaplatil dovozca, pokiaľ táto cena zodpovedá skutočnej hodnote uvedeného tovaru, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.