10

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

11

Žalobkyňa na pojednávaní vyhlásila, že berie späť svoj druhý žalobný návrh, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania.

12

EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

13

Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu.

17

Prvým žalobným dôvodom žalobkyňa odvolaciemu senátu v podstate vytýka jednak, že pripustil dôkazy, ktoré oneskorene predložil vedľajší účastník konania na základe článku 95 ods. 2 nariadenia 2017/1001, a jednak, že v rozpore s článkom 95 ods. 1 nariadenia 2017/1001 ex offo preskúmal niektoré skutočnosti. Prvý žalobný dôvod teda možno rozdeliť na dve samostatné výhrady založené na porušení dvoch vyššie uvedených ustanovení.

23

Podľa článku 95 ods. 2 nariadenia 2017/1001 EUIPO „nemusí zobrať do úvahy skutočnosti ani dôkazy, ktoré účastníci konania nepredložili včas“.

24

Zo znenia článku 95 ods. 2 nariadenia 2017/1001 vyplýva, že spravidla, a pokiaľ nie je uvedené inak, predloženie skutočností a dôkazov účastníkmi konania je stále možné aj po uplynutí lehôt, ktoré sa vzťahujú na takéto predloženie, podľa ustanovení toho istého nariadenia, a že nič nebráni EUIPO, aby zohľadnil skutočnosti a dôkazy, ktoré boli takto oneskorene uvedené alebo predložené [rozsudky z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul, C‑29/05 P, EU:C:2007:162, bod 42; z 19. apríla 2018, EUIPO/Group, C‑478/16 P, neuverejnený, EU:C:2018:268, bod 34, a z 21. marca 2019, Pan/EUIPO – Entertainment One UK (TOBBIA), T‑777/17, neuverejnený, EU:T:2019:180, bod 21].

25

Článok 95 ods. 2 nariadenia č. 2017/2009 tým, že spresňuje, že EUIPO „nemusí“ v rovnakom prípade rozhodnúť, že zohľadní takéto dôkazy, mu totiž priznáva širokú mieru voľnej úvahy, aby rozhodol, či je, alebo nie je potrebné zobrať tieto skutočnosti a dôkazy do úvahy, pričom svoje rozhodnutie v tejto súvislosti odôvodní (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul, C‑29/05 P, EU:C:2007:162, bod 43; z 24. januára 2018, EUIPO/European Food, C‑634/16 P, EU:C:2018:30, bod 56, a z 21. marca 2019, TOBBIA, T‑777/17, neuverejnený, EU:T:2019:180, bod 22).

26

Okrem toho článok 27 ods. 4 nariadenia 2018/625 rámcovo upravuje výkon voľnej úvahy stanovenej v článku 95 ods. 2 nariadenia 2017/1001, pokiaľ ide o skutočnosti uvádzané a dôkazy predložené prvýkrát pred odvolacím senátom. Toto ustanovenie totiž stanovuje:

„V súlade s článkom 95 ods. 2 nariadenia [2017/1001] môže odvolací senát akceptovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mu boli predložené prvýkrát, len ak tieto skutočnosti alebo dôkazy spĺňajú tieto požiadavky:

[omissis]

34

Žalobkyňa tvrdí, že v súlade s článkom 95 ods. 1 nariadenia 2017/1001 EUIPO v konaniach o vyhlásenie neplatnosti založených na absolútnych dôvodoch len skúma dôvody a tvrdenia predložené účastníkmi konania. Na ochrannú známku Európskej únie, ktorá bola zapísaná, sa vzťahuje domnienka platnosti a osobe, ktorá podala návrh na vyhlásenie neplatnosti, prináleží, aby pred EUIPO uviedla konkrétne skutočnosti, ktoré spochybňujú jej platnosť.

35

Žalobkyňa teda usudzuje, že odvolací senát nebol oprávnený vychádzať zo svojich vlastných skutkových zistení. V napadnutom rozhodnutí sa pritom odvolací senát opieral o „dodatočné skutočnosti“, ktoré účastníci konania neuviedli.

36

Podľa žalobkyne sa tieto skutočnosti týkajú po prvé obyvateľstva štátu Montana (bod 29 napadnutého rozhodnutia), po druhé popularity iných turistických destinácií, ako sú štáty Kalifornia alebo Florida (bod 31 napadnutého rozhodnutia), po tretie odkazu na pojmy súvisiace so slovom „montana“ v niektorých európskych jazykoch a spájania tohto slova so švajčiarskou obcou Crans‑Montana (body 32 a 33 napadnutého rozhodnutia), po štvrté percentuálneho vyjadrenia lesov na území Spojených štátov a niektorých členských štátov Únie (body 42 a 43 napadnutého rozhodnutia), ako aj po piate informácií vyplývajúcich z encyklopédie Britannica týkajúcich sa vegetácie štátu Montana a jeho hospodárstva (body 40, 51 a 52 napadnutého rozhodnutia).

37

EUIPO a vedľajší účastník konania spochybňujú argumentáciu žalobkyne.

38

Podľa ustálenej judikatúry v súlade s článkom 95 ods. 1 nariadenia 2017/1001 musia prieskumoví pracovníci EUIPO pri preskúmaní absolútnych dôvodov zamietnutia a odvolacie senáty EUIPO v odvolacom konaní preskúmať skutočnosti aj bez návrhu, aby určili, či sa na ochrannú známku, ktorej zápis sa žiada, vzťahuje alebo nevzťahuje niektorý z absolútnych dôvodov zamietnutia zápisu uvedených v článku 7 tohto nariadenia. Z toho vyplýva, že príslušné orgány EUIPO sa môžu pri odôvodnení svojich rozhodnutí opierať o skutočnosti, ktoré prihlasovateľ neuviedol [pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. marca 2019, All Star/EUIPO – Carrefour Hypermarchés (Tvar podrážky topánky), T‑611/17, neuverejnený, EU:T:2019:210, bod 43, a z 10. júna 2020, Louis Vuitton Malletier/EUIPO – Wisniewski (Zobrazenie šachovnicového vzoru), T‑105/19, neuverejnený EU:T:2020:258, bod 21].

39

V rámci konania o vyhlásenie neplatnosti založeného na absolútnom dôvode zamietnutia však odvolací senát nie je povinný opätovne ex offo preskúmať relevantné skutočnosti, ktoré boli preskúmané v čase zápisu príslušnými inštanciami EUIPO. Z ustanovení článkov 59 a 62 nariadenia 2017/1001 totiž vyplýva, že ochranná známka Európskej únie sa považuje za platnú dovtedy, kým ju EUIPO nevyhlási za neplatnú na základe konania o vyhlásenie neplatnosti. Vzťahuje sa teda na ňu domnienka platnosti, ktorá je logickým dôsledkom kontroly, ktorú vykonáva EUIPO v rámci skúmania prihlášky (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. marca 2019, Tvar podrážky topánky, T‑611/17, neuverejnený, EU:T:2019:210, bod 44, a z 10. júna 2020, Zobrazenie šachovnicového vzoru, T‑105/19, neuverejnený, EU:T:2020:258, bod 22).

40

Táto domnienka platnosti obmedzuje povinnosť EUIPO uvedenú v článku 95 ods. 1 prvej vete nariadenia 2017/1001 ex offo skúmať relevantné skutočnosti, na základe ktorých by mohol uplatniť absolútne dôvody zamietnutia na preskúmanie prihlášky ochrannej známky Európskej únie vykonané prieskumovými pracovníkmi EUIPO a v odvolacom konaní odvolacími senátmi v rámci konania o zápise uvedenej ochrannej známky. Keďže sa však na zapísanú ochrannú známku Európskej únie v rámci konania o vyhlásenie neplatnosti založeného na absolútnom dôvode zamietnutia vzťahuje domnienka platnosti, osobe, ktorá podala návrh na vyhlásenie neplatnosti prináleží, aby v konaní pred EUIPO uviedla konkrétne skutočnosti, ktoré spochybňujú jej platnosť. Podľa druhej vety článku 95 ods. 1 nariadenia 2017/1001, vety, ktorá konsoliduje skoršiu judikatúru Všeobecného súdu [rozsudok z 13. septembra 2013, Fürstlich Castell’sches Domänenamt/ÚHVT – Castel Frères (CASTEL), T‑320/10, EU:T:2013:424, bod 28], EUIPO v konaniach o vyhlásenie neplatnosti začatých na základe článku 59 toho istého nariadenia obmedzí svoje preskúmanie na dôvody a tvrdenia predložené účastníkmi konania (pozri rozsudok z 10. júna 2020, Zobrazenie šachovnicového vzoru, T‑105/19, neuverejnený, EU:T:2020:258, bod 23 a citovanú judikatúru).

41

Hoci domnienka platnosti zápisu obmedzuje povinnosť EUIPO preskúmať relevantné skutočnosti, nemôže mu brániť, najmä vzhľadom na skutočnosti uvedené účastníkom konania, ktorý spochybňuje platnosť napadnutej ochrannej známky, aby sa opieral o všeobecne známe skutočnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. marca 2019, Tvar podrážky topánky, T‑611/17, neuverejnený, EU:T:2019:210, bod 46, a z 10. júna 2020, Zobrazenie šachovnicového vzoru, T‑105/19, neuverejnený, EU:T:2020:258, bod 24).

42

Okrem toho, aj keď v konaniach o vyhlásenie neplatnosti založených na absolútnom dôvode zamietnutia EUIPO obmedzuje svoje preskúmanie na dôvody a tvrdenia predložené účastníkmi konania, neznamená to, že odvolací senát nemôže v rámci svojho vlastného posúdenia skutočností, tvrdení a dôkazov predložených osobou, ktorá podala návrh na vyhlásenie neplatnosti, dospieť k inému záveru, než je ten, ktorý navrhuje táto osoba [pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. októbra 2019, Rubik’s Brand/EUIPO – Simba Toys (Tvar kocky so stranami s mriežkovanou štruktúrou), T‑601/17, neuverejnený, EU:T:2019:765, bod 82]. V tejto súvislosti z článku 71 ods. 1 nariadenia 2017/1001 vyplýva, že odvolací senát môže na základe odvolania, o ktorom rozhoduje, vykonávať všetky právomoci inštancie, ktorá prijala napadnuté rozhodnutie, a musí teda vykonať nové úplné preskúmanie tak právnej, ako aj skutkovej podstaty odvolania [pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul, C‑29/05 P, EU:C:2007:162, bod 57; zo 4. marca 2020, Tulliallan Burlington/EUIPO, C‑155/18 P až C‑158/18 P, EU:C:2020:151, bod 97, a z 28. marca 2019, Robert Bosch/EUIPO (Simply. Connected.), T‑251/17 a T‑252/17, EU:T:2019:202, bod 27].

43

V prejednávanej veci je nesporné, že spor je súčasťou konania o vyhlásenie neplatnosti založeného na absolútnom dôvode neplatnosti. Odvolací senát bol teda povinný preskúmať len dôvody a tvrdenia účastníkov konania bez toho, aby bola dotknutá možnosť zohľadniť všeobecne známe skutočnosti.

44

Nemožno však konštatovať, že odvolací senát išiel nad rámec svojho preskúmania v rozpore s článkom 95 ods. 1 nariadenia 2017/1001.

45

Treba totiž uviesť, že odvolací senát len preskúmal, či absolútny dôvod konkrétne uvedený žalobkyňou mohol viesť k vyhláseniu neplatnosti napadnutej ochrannej známky.

[omissis]

47

Odvolací senát v napadnutom rozhodnutí navyše konštatoval, že ochranná známka MONTANA bola platne zapísaná, čím potvrdil jej platnosť.

48

Odvolací senát preto ex offo nepreskúmal relevantné skutočnosti, ktoré by ho mohli viesť k uplatneniu iných absolútnych dôvodov zamietnutia, ktoré by spochybnili platnosť napadnutej ochrannej známky v súlade s judikatúrou citovanou v bode 40 vyššie.

49

Okrem toho žalobkyňa nemôže tvrdiť, že odvolací senát pri svojom posúdení dotknutého absolútneho dôvodu ex offo skúmal niektoré „dodatočné skutočnosti“ (pozri body 35 a 36 vyššie).

50

Treba totiž uviesť, že konštatovania odvolacieho senátu, ktoré sú taxatívne uvedené v bode 36 vyššie, vyplývajú z jeho posúdenia skutočností, ktoré žalobkyňa uviedla na podporu svojho návrhu na vyhlásenie neplatnosti, a z dôvodov rozhodnutia zrušovacieho oddelenia. Ich cieľom je priblížiť skutočnosti, dôkazy a tvrdenia, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojom návrhu na vyhlásenie neplatnosti a ktoré odvolací senát považoval za nepresné alebo nedostatočne presvedčivé, ako aj vyvrátiť závery, ku ktorým dospelo zrušovacie oddelenie, keď vyhovelo návrhu na vyhlásenie neplatnosti.

[omissis]

56

Z toho vyplýva, že v súlade s judikatúrou citovanou v bode 42 vyššie konštatovania odvolacieho senátu odrážajú len vykonanie nového úplného preskúmania dôvodnosti odvolania, a to tak z právneho, ako aj zo skutkového hľadiska, na základe ktorého dospel k inému záveru, ako si želala žalobkyňa.

57

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že druhá výhrada prvého žalobného dôvodu sa musí zamietnuť, a v dôsledku toho prvý žalobný dôvod v celom jeho rozsahu.

[omissis]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)

rozhodol takto: