1.

Má sa článok 2 smernice 2003/88 (1) vykladať v tom zmysle, že za okolností, aké nastali v prejednávanej veci, sa za pracovný čas považuje „trvalá dostupnosť“ (pracovná pohotovosť mimo pracoviska), počas ktorej je pracovník vykonávajúci prácu v rámci stanice pre rozhlasové a televízne vysielanie povinný byť v čase pracovného voľna (v ktorom nie je potrebná jeho fyzická prítomnosť na pracovisku) telefonicky zastihnuteľný, pričom v prípade potreby sa musí do hodiny vrátiť na pracovisko?

2.

Má na stanovenie povahy inštitútu „trvalej dostupnosti“ (pracovná pohotovosť mimo pracoviska), za okolností, aké nastali v prejednávanej veci, vplyv skutočnosť, že pracovník je ubytovaný v mieste výkonu svojej práce (stanica pre rozhlasové a televízne vysielanie), keďže každodenné dochádzanie do miesta bydliska („dole do údolia“) je vzhľadom na zemepisné vlastnosti danej lokality nemožné (alebo sťažené)?

3.

Mala by byť odpoveď na vyššie uvedené otázky odlišná v prípade, ak by išlo o miesto, v ktorom má pracovník v dôsledku zemepisných vlastností danej lokality obmedzené možnosti venovať sa voľnočasovým aktivitám alebo má obmedzenejšie možnosti nakladať s voľným časom a starať sa o svoje záujmy (v porovnaní s prípadom, ak by bol ubytovaný v mieste svojho bydliska)?