–

Vodafone GmbH, v zastúpení: D. Herrmann, Rechtsanwältin,

–

Bundesnetzagentur für Elektrizität, Gas, Telekommunikation, Post und Eisenbahnen, v zastúpení: C. Mögelin a F. Still, splnomocnení zástupcovia,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a D. Klebs, splnomocnení zástupcovia,

–

holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a J. M. Hoogveld, splnomocnení zástupcovia,

–

rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: T. Scharf, G. Braun a L. Nicolae, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6a a článku 6b ods. 1 prvého pododseku nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 531/2012 z 13. júna 2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 172, 2012, s. 10), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015 (Ú. v. EÚ L 310, 2015, s. 1) (ďalej len „nariadenie o roamingu“), ako aj článku 2 ods. 2 a článku 4 ods. 2 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/2286 z 15. decembra 2016, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá o uplatňovaní politiky primeraného využívania a o metodike na posúdenie udržateľnosti zrušenia maloobchodných roamingových príplatkov, ako aj o žiadosti, ktorú má poskytovateľ roamingu predložiť na účely tohto posúdenia (Ú. v. EÚ L 344, 2016, s. 46, ďalej len „vykonávacie nariadenie“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Vodafone GmbH a Bundesrepublik Deutschland (Spolková republika Nemecko), ktorú zastupuje Bundesnetzagentur für Elektrizität, Gas, Telekommunikation, Post und Eisenbahnen (Spolková agentúra pre elektrickú energiu, plyn, telekomunikácie, poštu a železnice, Nemecko) (ďalej len „Bundesnetzagentur“), týkajúceho sa rozhodnutia, ktorým Bundesnetzagentur uložila tejto spoločnosti povinnosť skončiť niektoré z jej služieb prístupu k internetu.

3

Odôvodnenia 6, 8 a 9 nariadenia 2015/2120 stanovujú:

…

4

Článok 1 tohto nariadenia s názvom „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“ v odseku 1 uvádza:

„Týmto nariadením sa stanovujú spoločné pravidlá na zabezpečenie rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania s prevádzkou pri poskytovaní služieb prístupu k internetu a súvisiacich práv koncových užívateľov.“

5

Článok 3 uvedeného nariadenia, nazvaný „Zabezpečenie prístupu k otvorenému internetu“, v odsekoch 1 až 3 stanovuje:

„1.   Koncoví užívatelia majú právo na prístup k informáciám a obsahu a právo šíriť informácie a obsah, využívať a poskytovať aplikácie a služby a využívať koncové zariadenie podľa vlastného výberu, bez ohľadu na umiestnenie koncového užívateľa alebo poskytovateľa, alebo na umiestnenie, pôvod či určenie informácií, obsahu, aplikácie alebo služby prostredníctvom ich služby prístupu k internetu.

…

2.   Dohodami medzi poskytovateľmi služieb prístupu k internetu a koncovými užívateľmi o obchodných a technických podmienkach a charakteristických znakoch služieb prístupu k internetu, ako je cena, objemy dát alebo rýchlosť, a akýmikoľvek obchodnými praktikami, ktoré vykonávajú poskytovatelia služieb prístupu k internetu, sa nesmie obmedziť výkon práv koncových užívateľov ustanovených v odseku 1.

3.   Poskytovatelia služieb prístupu k internetu zaobchádzajú pri poskytovaní týchto služieb s každou prevádzkou rovnako, bez diskriminácie, obmedzení alebo zasahovania a bez ohľadu na odosielateľa a príjemcu, obsah, ku ktorému sa pristupuje alebo ktorý sa distribuuje, použité alebo poskytnuté aplikácie alebo služby alebo použité koncové zariadenie.

Prvým pododsekom sa nebráni poskytovateľom služieb prístupu k internetu vo vykonávaní opatrení na primerané riadenie prevádzky [primeraných opatrení na riadenie prevádzky – neoficiálny preklad]. Aby sa takéto opatrenia považovali za primerané, musia byť transparentné, nediskriminačné a proporcionálne, a nesmú sa zakladať na obchodných kritériách, ale na objektívne rozdielnych technických požiadavkách na kvalitu služby špecifických kategórií prevádzky. Takéto opatrenia nemonitorujú špecifický obsah a nezachovávajú sa dlhšie, než je nevyhnutné.

Poskytovatelia služieb prístupu k internetu nesmú vykonávať opatrenia na riadenie prevádzky, ktoré presahujú opatrenia uvedené v druhom pododseku, a najmä nesmú blokovať, spomaľovať, meniť, obmedzovať, narúšať, znehodnocovať alebo diskriminovať špecifický obsah, aplikácie alebo služby alebo ich špecifické kategórie, iba ak je to potrebné, a iba tak dlho, ako je potrebné, aby:

6

Spoločnosť Vodafone pôsobí v odvetví informačných a komunikačných technológií.

7

Okrem základného balíka ponúka svojim zákazníkom bezplatné tarifné možnosti známe ako „nulová tarifa“ nazývané „Vodafone Pass“ („Video Pass,“„Music Pass“, „Chat Pass“ a „Social Pass“). Tieto tarifné možnosti umožňujú využívať služby partnerských spoločností spoločnosti Vodafone bez toho, aby sa objem dát spotrebovaných pri využívaní týchto služieb odpočítaval od objemu dát zahrnutého v základnom balíku. Zníženie prenosovej rýchlosti, ktoré nastane po vyčerpaní objemu dát zahrnutého v základnom balíku, sa však uplatní aj na využívanie služieb partnerských spoločností. Prvá zvolená tarifná možnosť je už zahrnutá v základnom balíku a zákazníci si môžu za príplatok predplatiť ďalšiu tarifnú možnosť.

8

Všeobecné zmluvné podmienky stanovovali, že tieto tarifné možnosti platia len v tuzemsku. V zahraničí sa objem dát spotrebovaných na využívanie služieb partnerských spoločností odpočítava od objemu dát zahrnutého v základnom balíku. Vodafone si vyhradzuje právo ponúkať v budúcnosti tarifné možnosti aj v ostatných členských štátoch. V tomto prípade sa mala uplatňovať „politika primeraného využívania“, podľa ktorej platí v týchto druhých štátoch maximálne mesačné využitie 5 GB na jednu tarifnú možnosť.

9

Bundesnetzagentur rozhodnutím z 15. júna 2018 na jednej strane konštatovala, že tým, že sa objem mobilných dát určených na využívanie v rámci „Vodafone Pass“ v zahraničí odpočítaval od základného balíka, bola táto skutočnosť v rozpore s článkom 6a v spojení s článkom 2 ods. 2 písm. r) nariadenia o roamingu. Na druhej strane konštatovala, že maximálny objem 5 GB na využívanie v zahraničí je v rozpore s článkom 6b ods. 1 tohto nariadenia v spojení s článkom 4 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Bundesnetzagentur preto zakázala spoločnosti Vodafone využívať dotknuté tarifné možnosti, keďže boli v rozpore s uvedenými ustanoveniami.

10

Dňa 9. júla 2018 Vodafone podala proti tomuto rozhodnutiu z 15. júna 2018 sťažnosť, ktorú Bundesnetzagentur rozhodnutím z 23. novembra 2018 zamietla.

11

Vodafone podala 11. decembra 2018 žalobu proti tomuto rozhodnutiu na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Na podporu svojej žaloby v podstate tvrdila, že tarifné možnosti predstavujú samostatnú službu prenosu dát a nie sú súčasťou jednotnej regulovanej dátovej roamingovej služby v zmysle článku 6a nariadenia o roamingu. Okrem toho tieto tarifné možnosti sú doplnkovými a zodpovedajú otvorenému dátovému balíku v zmysle článku 4 ods. 2 prvého pododseku vykonávacieho nariadenia.

12

Vnútroštátny súd sa pýta, či v takomto prípade dotknutá spoločnosť porušuje články 6a a 6b nariadenia o roamingu v spojení s článkom 2 ods. 2 písm. m) tohto nariadenia, ako aj článkom 4 ods. 2 prvým pododsekom a článkom 2 ods. 2 písm. c) vykonávacieho nariadenia.

13

Za týchto okolností Verwaltungsgericht Köln (Správny súd Kolín, Nemecko), ktorý sa domnieval, že na rozhodnutie sporu vo veci samej je potrebný výklad práva Únie, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

14

Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 6a a 6b nariadenia o roamingu v spojení s článkom 2 ods. 2 písm. m) tohto nariadenia, ako aj článkom 4 ods. 2 prvým pododsekom a článkom 2 ods. 2 písm. c) vykonávacieho nariadenia majú vykladať v tom zmysle, že bránia obmedzeniu využívania počas roamingu z dôvodu aktivácie tarifnej možnosti nazývanej „nulová tarifa“.

15

Na úvod treba spresniť, že tarifná možnosť nazývaná „nulová tarifa“ predstavuje obchodnú praktiku, v rámci ktorej poskytovateľ prístupu k internetu uplatňuje „nulovú“ alebo výhodnejšiu tarifu na celú alebo časť dátovej prevádzky týkajúcej sa určitej aplikácie alebo určitej kategórie špecifických aplikácií ponúkaných partnermi uvedeného poskytovateľa prístupu. Tieto dáta teda nie sú odpočítavané od objemu dát predplateného v rámci základného balíka. Takáto možnosť, ktorá je ponúkaná v rámci obmedzených balíkov, teda umožňuje poskytovateľom prístupu k internetu zvýšiť atraktivitu svojej ponuky.

16

Otázky položené Súdnemu dvoru, ktorých cieľom je umožniť vnútroštátnemu súdu rozhodnúť o zákonnosti podmienok používania súvisiacich s tarifnou možnosťou nazývanou „nulová tarifa“, vychádzajú z predpokladu, že takáto tarifná možnosť je sama osebe zlučiteľná s právom Únie, najmä s článkom 3 nariadenia 2015/2120, ktorým mal normotvorca v úmysle zakotviť zásady otvorenosti a neutrality internetu.

17

Článok 3 ods. 1 nariadenia 2015/2120 v spojení s odôvodnením 6 tohto nariadenia stanovuje právo koncových užívateľov nielen na prístup k informáciám a obsahu, využívať aplikácie a služby, šíriť informácie a obsah, ale aj poskytovať aplikácie a služby.

18

Podľa článku 3 ods. 2 nariadenia 2015/2120 sa dohodami uzavretými medzi poskytovateľmi služieb prístupu k internetu a koncovými užívateľmi ani obchodnými praktikami vykonávanými týmito poskytovateľmi nesmie obmedziť výkon práv koncových užívateľov, ako sú stanovené v odseku 1 uvedeného článku.

19

Článok 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 v prvom rade vo svojom prvom pododseku stanovuje, že poskytovatelia služieb prístupu k internetu zaobchádzajú so všetkou prevádzkou rovnako, bez diskriminácie, obmedzení alebo zasahovania, a najmä bez ohľadu na použité aplikácie alebo služby.

20

Tento článok 3 ods. 3 ďalej vo svojom druhom pododseku uvádza, že jeho prvý pododsek nebráni poskytovateľom služieb prístupu k internetu vo vykonávaní primeraných opatrení na riadenie prevádzky, pričom spresňuje, že na to, aby sa takéto opatrenia považovali za primerané, musia byť po prvé transparentné, nediskriminačné a proporcionálne, po druhé nesmú sa zakladať na obchodných kritériách, ale na objektívnych technických rozdieloch medzi špecifickými kategóriami prevádzky, a po tretie sa nesmú týkať monitorovania obsahu a nesmú sa zachovávať dlhšie, než je nevyhnutné.

21

Napokon uvedený článok 3 ods. 3 vo svojom treťom pododseku stanovuje, že poskytovatelia služieb prístupu k internetu nesmú vykonávať opatrenia na riadenie prevádzky, ktoré idú nad rámec opatrení uvedených v jeho druhom pododseku, a najmä, že nesmú blokovať, spomaľovať, meniť, obmedzovať, narúšať, znehodnocovať alebo diskriminovať špecifické aplikácie alebo služby alebo špecifické kategórie aplikácií či služieb, okrem prípadov, keď je to potrebné, a iba tak dlho, ako je to potrebné, aby dodržali legislatívne akty Únie, vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú v súlade s právom Únie, alebo opatrenia, ktorými sa vykonávajú takéto legislatívne akty Únie alebo vnútroštátne právne predpisy, alebo aby sa zachovala integrita a bezpečnosť siete, služieb poskytovaných prostredníctvom nej a koncového zariadenia koncových užívateľov, alebo aby sa predchádzalo preťaženiu siete či sa zmiernili účinky takého preťaženia.

22

Cieľom týchto rôznych ustanovení, ako vyplýva z článku 1 nariadenia 2015/2120, je zabezpečiť rovnaké a nediskriminačné zaobchádzanie s prevádzkou pri poskytovaní služieb k internetu, ako aj súvisiace práva koncových užívateľov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2020, Telenor Magyarország, C‑807/18 a C‑39/19, EU:C:2020:708, body 23 až 27).

23

V prvom rade treba pripomenúť, že Súdny dvor už mal príležitosť spresniť, že ak je správanie poskytovateľa služieb prístupu k internetu nezlučiteľné s článkom 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120, nie je potrebné určovať, či je toto správanie zlučiteľné s povinnosťami vyplývajúcimi z článku 3 ods. 2 daného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2020, Telenor Magyarország, C‑807/18 a C‑39/19, EU:C:2020:708, bod 28).

24

V dôsledku toho porušenie povinnosti rovnakého zaobchádzania s celou prevádzkou nemôže byť odôvodnené na základe zásady zmluvnej slobody uznanej v článku 3 ods. 2 toho istého nariadenia.

25

V druhom rade Súdny dvor tiež zdôraznil, že článok 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 bráni akémukoľvek opatreniu, ktoré je v rozpore s povinnosťou rovnakého zaobchádzania s prevádzkou, ak takéto opatrenie spočíva na obchodných kritériách.

26

Najprv treba poznamenať, že ako vyplýva z bodu 19 tohto rozsudku, prvý pododsek článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 v spojení s odôvodnením 8 tohto nariadenia ukladá poskytovateľom služieb prístupu k internetu všeobecnú povinnosť rovnakého zaobchádzania bez diskriminácie, obmedzení alebo zasahovaní do prevádzky, pričom od tejto povinnosti sa v žiadnom prípade nemožno odchýliť prostredníctvom obchodných praktík vykonávaných týmito poskytovateľmi ani na základe dohôd, ktoré títo poskytovatelia uzavreli s koncovými užívateľmi (rozsudok z 15. septembra 2020, Telenor Magyarország, C‑807/18 a C‑39/19, EU:C:2020:708, bod 47).

27

Ďalej z druhého pododseku článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120, ako aj z odôvodnenia 9 tohto nariadenia, ktoré treba zohľadniť pri výklade daného pododseku, vyplýva, že hoci sú poskytovatelia služieb prístupu k internetu povinní túto všeobecnú povinnosť dodržiavať, naďalej majú možnosť prijať primerané opatrenia na riadenie prevádzky. Táto možnosť však podlieha najmä podmienke, že takéto opatrenia sú založené na „objektívne rozdielnych technických požiadavkách na kvalitu služby špecifických kategórií prevádzky“ a nie na „obchodných kritériách“. Za opatrenia založené na „obchodných kritériách“ treba predovšetkým považovať akékoľvek opatrenie poskytovateľa služieb prístupu k internetu voči každému koncovému užívateľovi, ktoré bez toho, aby spočívalo na takýchto objektívnych rozdieloch, vedie k tomu, že s obsahom, aplikáciami alebo so službami ponúkanými rôznymi poskytovateľmi obsahu, aplikácií alebo služieb sa nezaobchádza rovnako a bez diskriminácie (rozsudok z 15. septembra 2020, Telenor Magyarország, C‑807/18 a C‑39/19, EU:C:2020:708, bod 48).

28

Tarifná možnosť nazývaná „nulová tarifa“, o ktorú ide vo veci samej, vykonáva pritom na základe obchodných úvah rozlišovanie v rámci internetovej prevádzky tak, že od základného balíka sa neodpočítava prevádzka určená pre aplikácie partnerských poskytovateľov obsahu. V dôsledku toho takáto obchodná praktika nespĺňa všeobecnú povinnosť rovnakého zaobchádzania s prevádzkou bez diskriminácie či zasahovania do prevádzky podľa článku 3 ods. 3 prvom pododseku nariadenia 2015/2120.

29

Treba zdôrazniť, že toto nespĺňanie, ktoré vyplýva zo samotnej povahy takejto tarifnej možnosti z dôvodu stimulu, ktorý tým podnecuje, naďalej existuje bez ohľadu na prípadnú možnosť alebo nemožnosť pokračovať po vyčerpaní základného balíka v slobodnom pristupovaní k obsahu poskytovanému partnerskými poskytovateľmi poskytovateľa prístupu k internetu.

30

Okrem toho nie je dôležité, či sa na takúto možnosť vzťahuje dohoda v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia 2015/2120, ako bolo pripomenuté v bode 24 tohto rozsudku, alebo či má za cieľ uspokojiť skutočný dopyt zákazníka alebo poskytovateľa obsahu.

31

Napokon výnimky stanovené pre opatrenia na riadenie prevádzky nemožno vziať do úvahy, pretože v súlade s článkom 3 ods. 3 druhým pododsekom nariadenia 2015/2120 takéto opatrenia nemôžu byť založené na obchodných kritériách, ktoré sleduje poskytovateľ prístupu k internetu.

32

Z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že obmedzenie využívania tarifnej možnosti v roamingu, na ktoré sa vzťahujú všetky otázky položené týmto súdom, sa uplatňuje výlučne z dôvodu aktivácie tarifnej možnosti nazývanej „nulová tarifa“.

33

Keďže takáto tarifná možnosť je v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi z článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120, tento rozpor pretrváva bez ohľadu na formu alebo povahu podmienok využívania spojených s ponúkanými tarifnými možnosťami, akou je obmedzenie využívania tarifnej možnosti mimo tuzemska, o ktoré ide vo veci samej.

34

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 3 nariadenia 2015/2120 sa má vykladať v tom zmysle, že obmedzenie využívania počas roamingu z dôvodu aktivácie tarifnej možnosti nazývanej „nulová tarifa“ je nezlučiteľné s povinnosťami vyplývajúcimi z odseku 3 tohto článku.

35

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Článok 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie, sa má vykladať v tom zmysle, že obmedzenie využívania počas roamingu z dôvodu aktivácie tarifnej možnosti nazývanej „nulová tarifa“ je nezlučiteľné s povinnosťami vyplývajúcimi z odseku 3 tohto článku.