–

Eco TLC, v zastúpení: F. Molinié, avocat,

–

Fédération des entreprise du recyclage, v zastúpení: A. Gossement, avocat,

–

francúzska vláda, v zastúpení: A.‑L. Desjonquères a P. Dodeller, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Bouchagiar, K.‑P. Wojcik a C. Georgieva‑Kecsmar, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 107 ZFEÚ.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Eco TLC na jednej strane a ministre d’État, ministre de la Transition écologique et solidaire (vicepremiér pre ekologickú a solidárnu transformáciu, Francúzsko) a ministre de l’Économie et des Finances (minister hospodárstva a financií, Francúzsko) na druhej strane vo veci zákonnosti výnosu stanovujúceho prehodnotenie finančnej podpory, ktorú vypláca Eco TLC zmluvným prevádzkovateľom zodpovedným za spracovanie odpadu z výrobkov odevného textilu, bytového textilu a obuvi.

3

Článok L. 541‑10‑3 code de l’environnement (Zákonník o životnom prostredí), v znení uplatniteľnom na vec samu (ďalej len „Zákonník o životnom prostredí“), stanovuje:

„Od 1. januára 2007 sú všetky fyzické alebo právnické osoby, ktoré v rámci podnikateľskej činnosti uvádzajú na vnútroštátny trh nové výrobky odevného textilu, obuvi alebo bytového textilu určené pre domácnosti, povinné platiť príspevky alebo zabezpečovať recykláciu a spracovanie odpadov pochádzajúcich z týchto výrobkov.

Od 1. januára 2020 sa na všetky fyzické alebo právnické osoby, ktoré v rámci podnikateľskej činnosti uvádzajú na vnútroštátny trh všetky hotové výrobky bytového textilu, s výnimkou tých, ktoré sú súčasťou nábytku alebo určené na ochranu alebo dekoráciu častí nábytku, vzťahuje rovnaká povinnosť, ako je stanovená v prvom odseku.

Osoby uvedené v prvých dvoch odsekoch túto povinnosť plnia:

Podmienky uplatňovania tohto článku, najmä spôsob výpočtu príspevku, podmienky, za ktorých je zvýhodnené začlenenie osôb s ťažkosťami pri hľadaní zamestnania, ako aj sankcie v prípade nedodržania povinnosti uvedenej v prvom odseku sú stanovené dekrétom Conseil d’Etat [Štátna rada].“

4

Podľa článku R. 543‑214 druhého odseku Zákonníka o životnom prostredí každá organizácia na podporu svojej žiadosti o povolenie preukáže svoju technickú a finančnú spôsobilosť na účely úspešnej realizácie činností požadovaných na to, aby prostredníctvom podpísaných dohôd a prerozdelenia získaných finančných príspevkov uprednostnila opätovné použitie, recykláciu, materiálové zhodnocovanie a spracovanie odpadov uvedených v článku L. 541‑10‑3 uvedeného zákonníka a uvedie podmienky, za ktorých plánuje splniť jednotlivé ustanovenia špecifikácií podmienok, ktoré budú súčasťou tohto povolenia.

5

V súlade s článkom R. 543‑215 prvým odsekom Zákonníka o životnom prostredí povolené organizácie určujú celkovú výšku finančného príspevku, ktorý vyberajú od osôb uvedených v článku L. 541‑10‑3 prvom odseku tohto zákonníka tak, aby každý rok pokryli výdavky vyplývajúce z vykonávania špecifikácií podmienok uvedených v článku R. 543‑214 uvedeného zákonníka.

6

Podľa článku R. 543‑218 Zákonníka o životnom prostredí špecifikácie podmienok uvedené v článku R. 543‑214 tohto zákona spresňujú najmä ciele stanovené z hľadiska množstva triedeného, opätovne použitého, recyklovaného alebo zhodnoteného odpadu, ako aj ciele integrácie osôb s ťažkosťami pri hľadaní zamestnania v zmysle článku L. 541‑10‑3 uvedeného zákonníka a stanovuje zníženie príspevku vyplácaného prevádzkovateľovi triedenia odpadu v prípade, že nedodrží minimálny cieľ začlenenia týchto osôb.

7

Arrêté du 3 avril 2014 relatif à la procédure d’agrément et portant cahier des charges des organismes ayant pour objet de contribuer au traitement des déchets issus des produits textiles d’habillement, du linge de maison et des chaussures, conformément à l’article R. 543‑214 du code de l’environnement et portant agrément d’un organisme, en application des articles L. 541‑10‑3 et R. 543‑224 du code de l’environnement (výnos z 3. apríla 2014 o povoľovacom konaní a o špecifikáciách podmienok pre organizácie, ktorých predmetom činnosti je prispievať na spracovanie odpadov z odevného textilu, bytového textilu a obuvi v súlade s článkom R. 543‑214 Zákonníka o životnom prostredí a o povolení organizácie podľa článkov L. 541‑10‑3 a R. 543‑214 až R. 543-224 Zákonníka o životnom prostredí) (JORF zo 14. mája 2014, s. 7969, ďalej len „výnos z 3. apríla 2014), udelil spoločnosti Eco TLC povolenie vyberať od obchodníkov s výrobkami odevného textilu, bytového textilu a obuvi (ďalej len „výrobky TBO“) finančné príspevky na spracovanie odpadov z týchto výrobkov a vyplácať ich ďalej vo forme finančnej podpory predovšetkým prevádzkovateľom triedenia odpadu v súlade so špecifikáciou podmienok, ktorá je prílohou tohto výnosu.

8

Samotná príloha výnosu z 3. apríla 2014 s názvom „Špecifikácia podmienok k povoleniu ekologickej organizácie vydaná podľa článkov L. 541‑10‑3 a R. 543‑214 až R. 543-224 Zákonníka o životnom prostredí na obdobie rokov 2014‑2019“ obsahuje niekoľko príloh. Medzi nimi príloha III s názvom „Sadzobník finančnej podpory vyplácanej zmluvným prevádzkovateľom triedenia odpadu v roku N +1 za rok N“ určuje spôsob výpočtu rôznych druhov finančnej podpory, ktoré sa môžu vyplatiť zmluvným prevádzkovateľom triedenia odpadu, konkrétne podpory na udržateľnosť, materiálové triedenie a na rozvoj. Táto príloha predovšetkým stanovuje, že výška podpory na udržateľnosť sa rovná súčtu pomoci na udržateľnosť na základe materiálového a energetického zhodnocovania odpadu a zneškodňovania odpadu a že pomoc na udržateľnosť na základe materiálového zhodnocovania odpadu sa vypočíta tak, že „triedená tonáž, ktorá je predmetom materiálového zhodnocovania (opätovné použitie + recyklácia + iné spôsoby materiálového zhodnocovania)“ sa vynásobí koeficientom stanoveným na 65 eur za tonu.

9

Arrêté du 19 septembre 2017 portant modification de l’arrêté du 3 avril 2014 (výnos z 19. septembra 2017, ktorým sa mení výnos z 3. apríla 2014) (JORF zo 4. októbra 2017, text č. 5, ďalej len „výnos z 19. septembra 2017“) prehodnotil výšku podpory na udržateľnosť. Podľa článku 1 tohto výnosu sa koeficient pre výpočet tejto podpory zvýšil na 82,5 eura za tonu pre podpory vyplácané od 1. januára 2018.

10

Eco TLC je ekologická organizácia povolená verejnými orgánmi na výber finančných príspevkov od obchodníkov s výrobkami TBO ako protiplnenie za službu spočívajúcu v tom, že na ich účet zabezpečí splnenie ich zákonnej povinnosti spracovať odpad z týchto výrobkov. Na tieto účely Eco TLC uzatvára dohody s oprávnenými prevádzkovateľmi triedenia odpadu a vypláca im rôzne druhy finančnej podpory, a to podporu na udržateľnosť, podporu na materiálové triedenie a podporu na rozvoj, na činnosti recyklácie a spracovania odpadov z výrobkov TBO.

11

Zatiaľ čo výnos z 3. apríla 2014 stanovil koeficient na účely výpočtu podpory na udržateľnosť pri materiálovom zhodnocovaní odpadu na 65 eur za tonu, výnos z 19. septembra 2017 pristúpil k prehodnoteniu tejto podpory tak, že tento koeficient stanovil na 82,5 eura za tonu, pokiaľ ide o sumy vyplácané od 1. januára 2018.

12

Eco TLC podala proti výnosu z 19. septembra 2017 žalobu na Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko), v ktorej najmä tvrdila, že tento výnos zavádza štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

13

Vnútroštátny súd uvádza, že v súlade s článkom L. 541‑10‑3 Zákonníka o životnom prostredí, ktorý sa týka zásady rozšírenej zodpovednosti výrobcov, majú obchodníci s výrobkami TBO povinnosť platiť príspevky alebo zabezpečovať recykláciu a spracovanie odpadu z týchto výrobkov. S cieľom splniť túto povinnosť uvedený súd spresňuje, že uvedení obchodníci musia buď sami zabezpečiť spracovanie odpadov z výrobkov TBO, alebo preniesť zodpovednosť za tento odpad povolenej organizácii poverenej výberom ich príspevkov, aby na ich účet zabezpečila spracovanie týchto odpadov tak, že na tento účel uzavrie dohody s prevádzkovateľmi triedenia odpadu.

14

V tomto kontexte vnútroštátny súd v prvom rade konštatuje, že Eco TLC je jedinou organizáciou povolenou na tento účel a že obchodníci sa rozhodli, že nebudú sami zabezpečovať spracovanie odpadov pochádzajúcich z výrobkov TBO.

15

V druhom rade spresňuje, že sadzobník finančnej podpory, ktorú prevádzkovateľom triedenia odpadu vypláca Eco TLC, bol stanovený výnosom z 3. apríla 2014 v závislosti od cieľov zhodnocovania odpadu a zamestnávania osôb v ťažkej sociálnej situácii. Vnútroštátny súd poznamenáva, že v súlade s týmto výnosom musí Eco TLC upraviť výšku príspevkov, ktoré vyberá od obchodníkov, na úrovni, ktorá je nevyhnutná na plnenie jej povinností, ktorými sú vyplácanie finančnej podpory prevádzkovateľom triedenia odpadu podľa sadzobníka upraveného v tomto výnose, ako aj rôzne aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia a prevenciu, bez možnosti vytvárať zisk alebo stratu alebo vykonávať činnosti v iných oblastiach.

16

V treťom a poslednom rade vnútroštátny súd uvádza, že kontrolór určený štátom sa zúčastňuje na zasadnutiach správnej rady spoločnosti Eco TLC bez hlasovacieho práva a je informovaný o plánovaných investíciách spoločnosti pred ich schválením správnou radou, pričom sa môže oboznamovať so všetkými dokumentmi súvisiacimi s finančnou správou uvedenej spoločnosti, aby v prípade nedodržania pravidiel riadneho finančného hospodárenia informoval príslušné štátne orgány, ktoré môžu rozhodnúť o uložení pokuty až do výšky 30000 eur alebo dokonca o pozastavení alebo odobratí povolenia. Spresňuje, že s týmito výhradami Eco TLC slobodne prijíma svoje riadiace rozhodnutia a že okrem iného sa na finančné prostriedky určené prevádzkovateľom triedenia odpadu nevzťahuje žiadna osobitná povinnosť úschovy.

17

Za týchto podmienok Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 107 [ZFEÚ] vykladať v tom zmysle, že mechanizmus…, ktorým súkromná nezisková ekologická organizácia, ktorá je držiteľom povolenia vydaného verejnými orgánmi, vyberá od obchodníkov s určitou kategóriou výrobkov, ktorí s ňou na tento účel podpíšu dohodu, finančné príspevky ako protiplnenie za služby spočívajúce v tom, že v ich mene zabezpečí splnenie povinnosti spracovať odpad pochádzajúci z týchto výrobkov a subjektom povereným triedením odpadu a jeho zhodnocovaním vypláca dotácie, ktorých výška je stanovená v povolení so zreteľom na environmentálne a sociálne ciele, sa musí považovať za štátnu pomoc v zmysle [tohto ustanovenia]?“

18

Na úvod treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak sa má opatrenie kvalifikovať ako „štátna pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyžaduje sa, aby boli splnené všetky nasledujúce podmienky. Po prvé musí ísť o zásah zo strany štátu alebo zo štátnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byť spôsobilý ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Po tretie musí príjemcovi poskytovať selektívnu výhodu. Po štvrté musí narúšať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže (rozsudok zo 6. marca 2018, Komisia/FIH Holding a FIH Erhvervsbank, C‑579/16 P, EU:C:2018:159, bod 43, ako aj citovaná judikatúra).

19

Pokiaľ ide o prvú z týchto podmienok, treba pripomenúť, že na to, aby mohli byť zvýhodnenia považované za „pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byť na jednej strane poskytnuté priamo alebo nepriamo zo štátnych prostriedkov a na druhej strane musia byť pripísateľné štátu (rozsudok z 15. mája 2019, Achema a i., C‑706/17, EU:C:2019:407, bod 47, ako aj citovaná judikatúra).

20

Navyše podľa ustálenej judikatúry v rámci konania na základe spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zakotveného v článku 267 ZFEÚ, prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, o ktorej vnútroštátny súd rozhoduje. Z tohto hľadiska Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené (rozsudok z 2. apríla 2020, Ruska Federacija, C‑897/19 PPU, EU:C:2020:262, bod 43 a citovaná judikatúra).

21

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd sa v skutočnosti pýta len na prvú z podmienok uvedených v bode 18 tohto rozsudku a že skutkové okolnosti, ktoré poskytol Súdnemu dvoru, sa týkajú predovšetkým tejto prvej podmienky.

22

V tejto súvislosti treba konštatovať, že vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že mechanizmus, ktorým súkromná nezisková ekologická organizácia, ktorá je držiteľom povolenia vydaného verejnými orgánmi, vyberá od obchodníkov s určitou kategóriou výrobkov, ktorí s ňou na tento účel podpíšu dohodu, finančné príspevky ako protiplnenie za služby spočívajúce v tom, že v ich mene zabezpečí splnenie povinnosti spracovať odpad pochádzajúci z týchto výrobkov a subjektom povereným triedením odpadu a jeho zhodnocovaním vypláca dotácie, ktorých výška je stanovená v povolení so zreteľom na environmentálne a sociálne ciele, predstavuje zásah zo strany štátu alebo zo štátnych prostriedkov v zmysle tohto ustanovenia.

23

V prvom rade treba na účely posúdenia pripísateľnosti opatrenia štátu preskúmať, či sa verejné orgány podieľali na prijatí tohto opatrenia (rozsudok z 15. mája 2019, Achema a i., C‑706/17, EU:C:2019:407, bod 48, ako aj citovaná judikatúra).

24

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že mechanizmus týkajúci sa rozšírenej zodpovednosti výrobcu účinný v odvetví nakladania s odpadmi z výrobkov TBO bol zavedený textami zákonnej a regulačnej povahy, a to Zákonníkom o životnom prostredí, ako aj výnosom z 3. apríla 2014, ktorý bol zmenený výnosom z 19. septembra 2017. Tento mechanizmus sa tak musí považovať za pripísateľný štátu v zmysle judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

25

V druhom rade na účely určenia, či výhoda bola poskytnutá priamo alebo nepriamo zo štátnych prostriedkov, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry zákaz uvedený v článku 107 ods. 1 ZFEÚ zahŕňa tak pomoc poskytnutú priamo štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ako aj pomoc poskytovanú verejnými alebo súkromnými orgánmi zriadenými alebo určenými týmto štátom na účely jej spravovania (rozsudok z 15. mája 2019, Achema a i., C‑706/17, EU:C:2019:407, bod 50, ako aj citovaná judikatúra).

26

V tomto ustanovení rozlišovanie medzi „pomocou poskytovanou členským štátom“ a „pomocou poskytovanou zo štátnych prostriedkov“ neznamená, že všetky výhody poskytované štátom predstavujú štátnu pomoc bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú financované zo štátnych prostriedkov, ale jeho cieľom je začleniť do tohto pojmu tak výhody priamo poskytované štátom, ako aj výhody poskytované prostredníctvom verejných alebo súkromných inštitúcií, ktoré tento štát zriadil alebo poveril (rozsudok z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia, C‑405/16 P, EU:C:2019:268, bod 53 a citovaná judikatúra).

27

Právo Únie totiž nemôže pripustiť, aby samotné vytvorenie autonómnych inštitúcií poverených rozdeľovaním pomoci umožnilo obísť pravidlá vzťahujúce sa na štátnu pomoc (rozsudok z 9. novembra 2017, Komisia/TV2/Dánsko, C‑656/15 P, EU:C:2017:836, bod 45).

28

V prejednávanej veci na základe zásady rozšírenej zodpovednosti výrobcu stanovenej v článku L. 541‑10‑3 Zákonníka o životnom prostredí sú obchodníci s výrobkami TBO, teda výrobcovia, dovozcovia a distribútori, povinní zabezpečovať alebo platiť príspevky za spracovanie odpadu z týchto výrobkov.

29

Na splnenie tejto povinnosti musia buď sami zabezpečovať spracovanie odpadu z výrobkov TBO, alebo finančne prispievať ekologickej organizácii povolenej verejnými orgánmi, ktorej cieľom je zabezpečiť nakladanie s týmito odpadmi tak, že s prevádzkovateľmi triedenia odpadu uzavrie dohody a vypláca im finančnú podporu na činnosti recyklácie a spracovania uvedeného odpadu.

30

Hoci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že na splnenie svojej povinnosti vyplývajúcej z článku L. 541‑10‑3 Zákonníka o životnom prostredí sa obchodníci s výrobkami TBO rozhodli stať sa členom spoločnosti Eco TLC, organizácie povolenej na tento účel výnosom z 3. apríla 2014, táto okolnosť sama osebe neumožňuje domnievať sa, že príspevky, ktoré odvádzajú tejto ekologickej organizácii, predstavujú povinné príspevky uložené právnou úpravou štátu.

31

Okrem toho Eco TLC vyberá od obchodníkov s výrobkami TBO finančné príspevky ako protiplnenie za službu spočívajúcu v tom, že na ich účet zabezpečí splnenie ich zákonnej povinnosti spracovať odpad z týchto výrobkov. Na tieto účely Eco TLC uzatvára dohody s oprávnenými prevádzkovateľmi triedenia odpadu a vypláca im finančnú podporu na činnosti recyklácie a spracovania odpadov z uvedených výrobkov.

32

V tejto súvislosti treba konštatovať, že mechanizmus, o ktorý ide vo veci samej, stanovuje v prvom rade prevod finančných príspevkov pochádzajúcich od súkromných hospodárskych subjektov do súkromnoprávnej spoločnosti a v druhom rade vyplácanie časti týchto príspevkov touto spoločnosťou iným súkromným hospodárskym subjektom.

33

Ako uviedol generálny advokát v bode 85 svojich návrhov, tieto príspevky si počas celého ich obehu zachovávajú súkromnú povahu. Finančné prostriedky vytvorené z uvedených príspevkov nikdy neprechádzajú cez rozpočet štátu alebo cez rozpočet iného verejného orgánu a nikdy sa nestávajú vlastníctvom verejných orgánov. Okrem toho zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že dotknutý členský štát sa z akéhokoľvek dôvodu nevzdáva prostriedkov, ako sú napríklad dane, poplatky, príspevky alebo iné prostriedky, ktoré by podľa vnútroštátnej právnej úpravy mali byť uhradené do štátneho rozpočtu.

34

Z toho vyplýva, že mechanizmus, o ktorý ide vo veci samej, nevedie k žiadnemu priamemu alebo nepriamemu prevodu štátnych prostriedkov.

35

Z judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že opatrenia, ktoré nie sú spojené s prevodom štátnych prostriedkov, môžu spadať pod pojem „pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 9. novembra 2017, Komisia/TV2/Danmark, C‑656/15 P, EU:C:2017:836, bod 43 a citovaná judikatúra).

36

Článok 107 ods. 1 ZFEÚ sa totiž vzťahuje na všetky peňažné prostriedky, ktoré môžu orgány verejnej moci skutočne použiť na podporu podnikov bez ohľadu na to, či tieto prostriedky trvalo patria do majetku štátu. Aj keď sumy zodpovedajúce dotknutému opatreniu pomoci nie sú trvalým spôsobom vo vlastníctve štátnej pokladnice, skutočnosť, že sú stále pod verejnou kontrolou, a teda sú k dispozícii príslušným vnútroštátnym orgánom, stačí na to, aby sa považovali za „štátne prostriedky“ (rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C‑482/99, EU:C:2002:294, bod 37, ako aj z 15. mája 2019, Achema a i., C‑706/17, EU:C:2019:407, bod 53).

37

Treba teda overiť, či finančné prostriedky, ktoré Eco TLC použila na vyplácanie finančnej podpory zmluvným prevádzkovateľom triedenia odpadu, sú stále pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii príslušným vnútroštátnym orgánom.

38

V tejto súvislosti v prvom rade, ako bolo konštatované v bode 33 tohto rozsudku, tieto finančné prostriedky nikdy neprechádzajú cez rozpočet štátu alebo cez rozpočet iného verejného orgánu a nikdy sa nestávajú vlastníctvom verejných orgánov.

39

Okrem toho zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, po prvé vyplýva, že na uvedené finančné prostriedky sa nevzťahuje žiadna osobitná povinnosť úschovy, po druhé, že v prípade ukončenia činnosti ekologickej organizácie sa sumy, ktoré sú prípadne k dispozícii po tom, čo boli započítané náklady spojené s ukončením činnosti a po odpočítaní dlhov tejto ekologickej organizácie voči štátu a všetkých jej veriteľov, nevyplácajú verejným orgánom, a po tretie, že spory týkajúce sa vymáhania príspevkov, ktoré sú dlžní obchodníci na základe mechanizmu dotknutého vo veci samej, patria do právomocí občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych súdov.

40

Z toho vyplýva, že štát nemá nikdy skutočný prístup k uvedeným finančným prostriedkom a že ekologická organizácia nedisponuje žiadnou výsadou, ktorá je vlastná orgánom verejnej moci.

41

V druhom rade finančné prostriedky použité spoločnosťou Eco TLC v rámci mechanizmu, o ktorý ide vo veci samej, sú určené výlučne na plnenie úloh, ktoré sú jej určené v súlade s právom. Táto právna zásada výlučného určenia týchto prostriedkov skôr preukazuje, v prípade neexistencie akejkoľvek skutočnosti, ktorá by preukazovala opak, že štát nemôže konkrétne disponovať s týmito prostriedkami, to znamená rozhodnúť o inom určení, než ktoré stanoví zákon (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia, C‑405/16 P, EU:C:2019:268, bod 76).

42

V treťom rade je pravda, že sadzobník finančných podpôr vyplácaných povolenou ekologickou organizáciou prevádzkovateľom triedenia odpadu stanovuje štát.

43

Na jednej strane, ako vyplýva z bodov 5 a 15 tohto rozsudku, však povolené organizácie určujú celkovú výšku finančného príspevku, ktorý od obchodníkov vyberajú tak, aby každý rok zabezpečili výdavky vyplývajúce z vykonávania špecifikácie podmienok, a to vyplácanie finančnej podpory prevádzkovateľom triedenia odpadu, úhradu prevádzkových výdavkov, ako aj rôzne aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia a prevenciu.

44

Na druhej strane francúzska vláda vo svojich písomných pripomienkach uviedla, že v súlade so špecifikáciou podmienok pripojenou k výnosu z 3. apríla 2014 zodpovedá sadzobník finančných podpôr vyplácaných povolenou ekologickou organizáciou prevádzkovateľom triedenia odpadu čistým nákladom triedenia. Pokiaľ ide konkrétne o prehodnotenie vykonané výnosom z 19. septembra 2017, toto bolo určené verejnými orgánmi na základe návrhov obsiahnutých vo výročnej správe Observatoire environnemental, économique et social du tri et de la valorisation des déchets issus des produits TLC (Stredisko pre monitorovanie triedenia a zhodnocovania odpadu z TBO z environmentálneho, ekonomického a sociálneho hľadiska). Toto stredisko, ktoré zriadila Eco TLC, spísalo na účely vypracovania tejto výročnej správy náklady a príjmy prevádzkovateľov triedenia odpadu a konštatovalo nedostatočnú náhradu za činnosti triedenia odpadu.

45

Povolená ekologická organizácia tak zohráva rozhodujúcu úlohu pri určovaní a vývoji sadzobníka finančnej podpory vyplácanej prevádzkovateľom triedenia odpadu, čo však prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

46

Po štvrté, hoci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že výnos z 3. apríla 2014 stanovuje určité podmienky spôsobilosti, ktoré musia prevádzkovatelia triedenia odpadu dodržiavať, aby mohli využívať túto finančnú podporu, francúzska vláda však vo svojich písomných pripomienkach zdôraznila, že povolená ekologická organizácia disponuje určitou zmluvnou slobodou vo svojich vzťahoch s prevádzkovateľmi triedenia odpadu na účely stanovenia dodatočných podmienok spôsobilosti. Navyše podľa tejto vlády Eco TLC túto slobodu využila tým, že z vlastnej iniciatívy zaviedla podmienky spôsobilosti pre finančnú podporu, ktoré sú prísnejšie, než podmienky stanovené štátom.

47

Eco TLC má preto vplyv na určenie príjemcov finančnej podpory, ktorá môže byť vyplatená v rámci mechanizmu, o ktorý ide vo veci samej. Vnútroštátnemu súdu však prináleží overiť, či ide o taký prípad.

48

V piatom a poslednom rade z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že kontrolór určený štátom sa zúčastňuje na zasadnutiach správnej rady spoločnosti Eco TLC, je informovaný o plánovaných investíciách spoločnosti pred ich schválením správnou radou, pričom sa môže oboznamovať so všetkými dokumentmi súvisiacimi s finančnou správou, aby v prípade nedodržania pravidiel riadneho finančného hospodárenia informoval príslušné verejné orgány, ktoré môžu rozhodnúť o uložení pokuty, či dokonca o pozastavení alebo odobratí povolenia.

49

Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, však na jednej strane vyplýva, že uvedený kontrolór nemá v správnej rade spoločnosti Eco TLC hlasovacie právo, ktoré by mu umožňovalo ovplyvňovať správu finančných prostriedkov použitých touto spoločnosťou na vyplácanie finančnej podpory prevádzkovateľom triedenia odpadu. Na druhej strane sa zdá, že úlohou uvedeného kontrolóra je výlučne dbať na zachovanie finančnej spôsobilosti uvedenej spoločnosti.

50

Z vyššie uvedeného vyplýva, že s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, finančné prostriedky, ktoré Eco TLC používa na vyplácanie finančnej podpory prevádzkovateľom triedenia odpadu, nie sú stále pod verejnou kontrolou v zmysle judikatúry citovanej v bode 36 tohto rozsudku, a nepredstavujú tak štátne prostriedky v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

51

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že mechanizmus, ktorým súkromná nezisková ekologická organizácia, ktorá je držiteľom povolenia vydaného verejnými orgánmi, vyberá od obchodníkov s určitou kategóriou výrobkov, ktorí s ňou na tento účel podpíšu dohodu, finančné príspevky ako protiplnenie za služby spočívajúce v tom, že v ich mene zabezpečí splnenie povinnosti spracovať odpad pochádzajúci z týchto výrobkov, a subjektom povereným triedením odpadu a jeho zhodnocovaním vypláca dotácie, ktorých výška je stanovená v povolení so zreteľom na environmentálne a sociálne ciele, nepredstavuje zásah zo štátnych prostriedkov v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ tieto prostriedky nie sú stále pod verejnou kontrolou, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

52

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že mechanizmus, ktorým súkromná nezisková ekologická organizácia, ktorá je držiteľom povolenia vydaného verejnými orgánmi, vyberá od obchodníkov s určitou kategóriou výrobkov, ktorí s ňou na tento účel podpíšu dohodu, finančné príspevky ako protiplnenie za služby spočívajúce v tom, že v ich mene zabezpečí splnenie povinnosti spracovať odpad pochádzajúci z týchto výrobkov, a subjektom povereným triedením odpadu a jeho zhodnocovaním vypláca dotácie, ktorých výška je stanovená v povolení so zreteľom na environmentálne a sociálne ciele, nepredstavuje zásah zo štátnych prostriedkov v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ tieto prostriedky nie sú stále pod verejnou kontrolou, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.