–

Centraal Israëlitisch Consistorie van België a i. a Kosher Poultry BVBA a i., v zastúpení: E. Maes, C. Caillet, advocaten, a E. Jacubowitz, avocat,

–

Unie Moskeeën Antwerpen VZW a Islamitisch Offerfeest Antwerpen VZW, v zastúpení: I. Akrouh, advocaat,

–

Executief van de Moslims van België a i., v zastúpení: J. Roets, advocaat,

–

Coördinatie Comité van Joodse Organisatie van België – Section belge du Congrès juif mondial et Congrès juif européen VZW a i., v zastúpení: E. Cloots, advocaat,

–

LI, osobne,

–

Vlaamse Regering, v zastúpení: V. De Schepper a J.‑F. De Bock, advocaten,

–

Waalse Regering, v zastúpení: X. Drion, advocaat,

–

Global Action in the Interest of Animals VZW (GAIA), v zastúpení: A. Godfroid, advocaat,

–

dánska vláda, v zastúpení: J. Nymann‑Lindegren, M. P. Jespersen, P. Ngo a M. Wolff, splnomocnení zástupcovia,

–

fínska vláda, v zastúpení: J. Heliskoski a H. Leppo, splnomocnení zástupcovia,

–

švédska vláda, v zastúpení: H. Eklinder, C. Meyer‑Seitz, H. Shev, J. Lundberg a A. Falk, splnomocnené zástupkyne,

–

Rada Európskej únie, v zastúpení: F. Naert a E. Karlsson, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: H. Krämer, A. Bouquet a B. Eggers, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 26 ods. 2 prvého pododseku písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 1099/2009 z 24. septembra 2009 o ochrane zvierat počas usmrcovania (Ú. v. EÚ L 303, 2009, s. 1), ako aj jeho platnosti vzhľadom na články 10, 20, 21 a 22 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú Centraal Israëlitisch Consistorie van België a i. (ďalej len „CICB a i.“), Unie Moskeeën Antwerpen VZW a Islamitisch Offerfeest Antwerpen VZW, JG a KH, Executief van de Moslims van België a i. a Coördinatie Comité van Joodse Organisaties van België – Section belge du Congrès juif mondial et Congrès juif européen VZW a i. na jednej strane a Vlaamse Regering (flámska vláda, Belgicko) na strane druhej, ktorý sa týka platnosti decreet houdende wijziging van de wet van 14 augustus 1986 betreffende de bescherming en het welzijn der dieren, wat de toegelaten methodes voor het slachten van dieren betreft (dekrét, ktorým sa mení zákon zo 14. augusta 1986 o ochrane a dobrých životných podmienkach zvierat v súvislosti s povolenými metódami zabíjania zvierat), zo 7. júla 2017 (Belgisch Staatsblad, 18. júla 2017, s. 73318).

3

Odôvodnenia 2, 4, 6, 11, 14 až 16, 18, 20, 21, 43, 57 a 58 nariadenia č. 1099/2009 stanovujú:

…

…

…

…

…

…

…

…

4

Pod názvom „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“ článok 1 tohto nariadenia stanovuje:

„1.   V tomto nariadení sa ustanovujú pravidlá pre usmrcovanie zvierat rozmnožovaných alebo chovaných na produkciu potravín, vlny, kože, kožušín alebo iných produktov, ako aj pre usmrcovanie zvierat na účely depopulácie a súvisiace úkony.

Pokiaľ však ide o ryby, uplatňujú sa iba požiadavky ustanovené v článku 3 ods. 1.

…

3.   Toto nariadenie sa neuplatňuje:

5

Článok 2 uvedeného nariadenia, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

…

…

…“

6

Článok 3 toto istého nariadenia, nazvaný „Všeobecné požiadavky na usmrcovanie a súvisiace úkony“, v odseku 1 stanovuje:

„Počas usmrcovania a súvisiacich úkonov sa zvieratá ušetria akejkoľvek bolesti, strachu alebo utrpenia, ktorým sa dá vyhnúť.“

7

Článok 4 nariadenia č. 1099/2009 upravujúci „Metódy omračovania“ uvádza:

„1.   Zvieratá sa usmrcujú iba po omráčení v súlade s metódami a konkrétnymi požiadavkami súvisiacimi s uplatňovaním týchto metód, ktoré sú stanovené v prílohe I. Strata vedomia a citlivosti sa musí udržať až do smrti zvieraťa.

Po metódach uvedených v prílohe I, ktoré nemajú za následok okamžitú smrť…, musí čo najrýchlejšie nasledovať postup, ktorý spôsobí smrť, akým je napr. vykrvenie, poškodenie mozgu, usmrtenie elektrickým prúdom alebo dlhšie trvajúca anoxia.

…

4.   V prípade zvierat, ktoré majú byť zabité osobitným spôsobom podľa náboženských rituálov, sa požiadavky odseku 1 neuplatnia za predpokladu, že sa zabitie uskutoční na bitúnku.“

8

Článok 5 tohto nariadenia v odseku 2 s názvom „Kontroly omráčenia“ stanovuje:

„Ak sa na účely článku 4 ods. 4 zvieratá usmrcujú bez predchádzajúceho omračovania, osoby zodpovedné za zabíjanie vykonajú systematické kontroly, aby sa zabezpečilo, že zvieratá pred ukončením znehybnenia nepreukazujú žiadne známky vedomia alebo citlivosti a pred úpravou či obarením žiadne známky života.“

9

Podľa článku 26 nariadenia č. 1099/2009, nazvaného „Prísnejšie vnútroštátne predpisy“:

„1.   Toto nariadenie nebráni členským štátom pri zachovaní akýchkoľvek vnútroštátnych predpisov zameraných na zabezpečenie rozsiahlejšej ochrany zvierat počas ich usmrcovania, ktoré sú účinné v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Členské štáty informujú o takýchto vnútroštátnych predpisoch Komisiu pred 1. januárom 2013. Komisia na ne upozorní ostatné členské štáty.

2.   Členské štáty môžu prijať vnútroštátne predpisy zamerané na zabezpečenie rozsiahlejšej ochrany zvierat počas ich usmrcovania, ako sa poskytuje v tomto nariadení, v súvislosti s týmito oblasťami:

…

Členské štáty oznámia Komisii všetky takéto vnútroštátne predpisy. Komisia na ne upozorní ostatné členské štáty.

…

4.   Členský štát nesmie zakázať ani obmedziť uvedenie výrobkov živočíšneho pôvodu, ktoré pochádzajú zo zvierat usmrtených v iných členských štátoch, do obehu na svojom území z dôvodu, že dotknuté zvieratá neboli usmrtené v súlade s jeho vnútroštátnymi predpismi zameranými na rozsiahlejšiu ochranu zvierat počas ich usmrcovania.“

10

Článok 27 tohto nariadenia, nazvaný „Podávanie správ“, v odseku 1 stanovuje:

„Komisia najneskôr do 8. decembra 2014 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o možnosti zavedenia určitých požiadaviek týkajúcich sa ochrany rýb počas usmrcovania, v ktorej zohľadní aspekty dobrých podmienok zvierat, ako aj sociálno‑ekonomické a environmentálne vplyvy. K tejto správe sa podľa potreby priložia legislatívne návrhy s cieľom zmeniť a doplniť toto nariadenie začlenením konkrétnych pravidiel týkajúcich sa ochrany rýb počas usmrcovania.

Do prijatia uvedených opatrení môžu členské štáty prijať alebo ponechať v platnosti vnútroštátne opatrenia týkajúce sa ochrany rýb počas zabíjania alebo usmrcovania, pričom o nich informujú Komisiu.“

11

Článok 16 ods. 1 Wet betreffende de bescherming en het welzijn der dieren (zákon o ochrane a dobrých životných podmienkach zvierat) zo 14. augusta 1986 (Belgisch Staatsblad, 3. decembra 1986, s. 16382) v jeho znení pred prijatím dekrétu, ktorý je predmetom konania vo veci samej, vo svojom prvom pododseku ukladal povinnosť vykonať zabitie až po omráčení zvieraťa alebo v prípade vyššej moci najmenej bolestivou metódou. V druhom pododseku tohto ustanovenia sa však uvádzalo, že táto povinnosť sa na základe výnimky neuplatňovala „na zabíjanie osobitným spôsobom podľa náboženských rituálov“.

12

Dekrétom, o ktorý ide vo veci samej a ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2019, sa táto výnimka ukončila, pokiaľ ide o Flámsky región. Článok 15 ods. 2 zákona o ochrane a dobrých životných podmienkach zvierat, v jeho znení zmenenom článkom 3 uvedeného dekrétu, totiž stanovuje, že „ak sa zvieratá zabíjajú osobitnými spôsobmi podľa náboženských rituálov, omráčenie musí byť zvratné a smrť zvieraťa nesmie byť spôsobená omráčením“.

13

V prípravných prácach k tomuto dekrétu sa uvádza:

„Flámsko pripisuje veľký význam dobrým životným podmienkam zvierat. Cieľom je preto zakázať vo Flámsku utrpenie zvierat, ktorému sa dá vyhnúť. Zabíjanie zvierat bez omráčenia je nezlučiteľné s touto zásadou. Hoci iné opatrenia, ktoré sú menej drastické ako zákaz zabíjania bez predchádzajúceho omráčenia, môžu do určitej miery obmedziť negatívny vplyv tejto metódy zabíjania na dobré životné podmienky zvierat, takéto opatrenia nemôžu zabrániť veľmi vážnemu zhoršeniu týchto dobrých životných podmienok zvierat. Vždy bude existovať značný priestor medzi odstránením utrpenia zvierat na jednej strane a zabíjaním bez predchádzajúceho omráčenia na druhej strane, aj keď boli prijaté menej radikálne opatrenia na čo najväčšie minimalizovanie poškodzovania dobrých životných podmienok zvierat.

Napriek tomu sa hľadá rovnováha medzi ochranou dobrých životných podmienok zvierat a slobodou náboženského vyznania.

Náboženské rituály, tak židovské ako aj islamské, si vyžadujú, aby zviera stratilo čo najviac krvi. Vedecký výskum ukázal, že obava, že by omračovanie malo negatívny vplyv na vykrvenie, je nepodložená….

Oba náboženské rituály navyše vyžadujú, aby bolo zviera v čase zabitia nezranené a zdravé a aby bolo usmrtené vykrvením. … Elektronarkóza je zvratná (neusmrcujúca) metóda omračovania, pri ktorej zviera, ak medzičasom nedošlo k jeho usmrteniu, po krátkom čase znovu nadobudne vedomie a nepociťuje žiadne nepriaznivé účinky omráčenia. Ak je zviera usmrtené ihneď po omráčení, jeho smrť bude spôsobená výlučne vykrvením. Vzhľadom na to možno prebrať záver uvedený v správe, ktorú predložil pán Vanthemsche. Podľa tohto záveru uplatnenie zvratného a neusmrcujúceho omráčenia pri vykonávaní zabíjania osobitným spôsobom podľa náboženských rituálov predstavuje primerané opatrenie, ktoré rešpektuje duch zabíjania podľa náboženských rituálov v rámci slobody náboženského vyznania a v maximálnej miere zohľadňuje dobré životné podmienky dotknutých zvierat. Povinnosť používať elektronarkózu na zabíjanie, ktoré sa vykonáva v súlade s osobitnými metódami vyžadovanými náboženskými rituálmi, prinajmenšom nepredstavuje neprimeraný zásah do slobody náboženského vyznania.“

14

Žalobcovia vo veci samej návrhmi podanými 17. a 18. januára 2018 podali na Grondwettelijk Hof (Ústavný súd, Belgicko), ktorý je v tejto veci vnútroštátnym súdom, žaloby o neplatnosť dekrétu, o ktorý ide vo veci samej, z dôvodu, že porušuje najmä článok 4 ods. 4 a článok 26 ods. 2 nariadenia č. 1099/2009 v rozsahu, v akom zbavuje židovských a moslimských veriacich záruky, že rituálne zabitie nemôže podliehať podmienke predchádzajúceho omráčenia. Uvedený dekrét bráni všetkým týmto veriacim, a nie len ich menšinovej časti, praktizovať svoje náboženstvo tým, že im neumožňuje získavať mäso zo zvierat zabitých v súlade s ich náboženskými zásadami, keďže technika zvratného omráčenia týmto zásadám odporuje.

15

Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, žalobcovia vo veci samej uvádzajú, že podľa článku 4 ods. 1 nariadenia č. 1099/2009 v spojení s odôvodnením 20 tohto nariadenia musia byť zvieratá pred zabitím v zásade omráčené, t. j. musia byť držané v stave straty vedomia a citlivosti až do ich smrti.

16

Podľa článku 4 ods. 4 uvedeného nariadenia sa však povinnosť omračovania neuplatňuje na zabíjanie zvierat vykonávané osobitným spôsobom stanoveným podľa náboženských rituálov. Podľa odôvodnenia 18 toho istého nariadenia je táto výnimka diktovaná cieľom rešpektovať slobodu náboženského vyznania zaručenú v článku 10 ods. 1 Charty, ako to uviedol Súdny dvor v rozsudku z 29. mája 2018, Liga van Moskeeën en Islamitische Organisaties Provincie Antwerpen a i. (C‑426/16, EU:C:2018:335, body 56 a 57).

17

Grondwettelijk Hof (Ústavný súd) v tejto súvislosti uvádza, že právo zaručené v článku 10 ods. 1 Charty zodpovedá právu zaručenému v článku 9 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“) a Súdny dvor z toho vyvodil, že pojem „náboženstvo“ môže pokrývať jednak forum internum, čiže skutočnosť mať vieru, a jednak forum externum, čiže verejný prejav náboženskej viery.

18

Osobitné metódy zabíjania stanovené náboženskými rituálmi a rešpektovanie náboženských potravinových zásad patria do pôsobnosti slobody náboženského vyznania a možno ich považovať za verejné prejavy náboženského presvedčenia v zmysle článku 9 EDĽP a článku 10 ods. 1 Charty. Cieľom rituálneho zabíjania je najmä poskytnúť dotknutým veriacim mäso zo zvierat zabitých v súlade s ich náboženským presvedčením. Je pravda, že Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti v rozsudku z 27. júna 2000, Cha’are Shalom Ve Tsedek v. Francúzsko (CE:ECHR:2000:0627JUD002741795, § 82), rozhodol, že ak veriaci nie sú zbavení možnosti získať a konzumovať mäso zo zvierat zabitých v súlade s ich náboženským presvedčením, právo na slobodu náboženského vyznania nemôže ísť tak ďaleko, aby zahŕňalo právo na osobný výkon rituálneho zabitia.

19

Za týchto okolností žalobcovia vo veci samej tvrdia, že členské štáty nemôžu použiť článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia č. 1099/2009 na to, aby zbavili zmyslu výnimku z povinnosti vykonať omráčenie pri rituálnom zabíjaní stanovenú v článku 4 ods. 4 tohto nariadenia.

20

Okrem toho žalobcovia vo veci samej tvrdia, že dekrét, o ktorý ide vo veci samej, neprimerane obmedzuje slobodu náboženského vyznania, a to tým viac, že mäso z hovädzieho dobytka zabitého v súlade s náboženskými zásadami predstavuje iba 0,1 % celkového množstva mäsa vyprodukovaného v Belgicku a že prípady, keď predchádzajúce omráčenie zlyhá, sú početnejšie ako tento percentuálny podiel. Okrem toho židovská komunita nemá záruku, že dokáže získať dostatok mäsa zo zvierat zabitých v súlade so zásadami židovského náboženstva. Ďalej, legislatívne oddelenie Raad van State (Štátna rada, Belgicko) dospelo na základe toho k záveru, že zákaz zabíjania bez omráčenia predstavuje neprimeraný zásah do slobody náboženského vyznania.

21

Dekrét, o ktorý ide vo veci samej, tiež porušuje slobodu náboženského vyznania tým, že bráni vyznávačom židovského náboženstva zabíjať zvieratá v súlade s predpismi šehita, teda s rituálom špecifickým pre toto náboženstvo. V tejto súvislosti nemožno zobrať do úvahy skutočnosť, že mäso zo zvierat zabitých v súlade s náboženskými zásadami môže byť dovezené zo zahraničia.

22

Napokon žalobcovia vo veci samej spochybňujú predpoklad flámskeho zákonodarcu, podľa ktorého zvratný proces omračovania, ktorý nespôsobuje smrť zvieraťa, spĺňa náboženské požiadavky v oblasti zabíjania.

23

Flámska a valónska vláda sa naopak domnievajú, že článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia č. 1099/2009 výslovne oprávňuje členské štáty odchýliť sa od článku 4 ods. 4 tohto nariadenia.

24

Vnútroštátny súd jednak uvádza, že cieľom výnimky zo zásady omračovania pred zabitím stanovenej v článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009 je rešpektovať slobodu náboženského vyznania zaručenú v článku 10 ods. 1 Charty, a jednak, že článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) tohto nariadenia v spojení s odôvodneniami 18 a 57 uvedeného nariadenia oprávňuje členské štáty na účely podpory dobrých životných podmienok zvierat odchýliť sa od uvedeného článku 4 ods. 4, avšak bez toho, aby spresnili obmedzenia, ktoré členské štáty musia v tejto súvislosti dodržiavať.

25

Vzniká teda otázka, či sa článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia č. 1009/2009 môže vykladať v tom zmysle, že členské štáty môžu prijať vnútroštátne predpisy, ako sú predpisy sporné vo veci samej, a v prípade, že je to tak, či je toto ustanovenie zlučiteľné so slobodou náboženského vyznania zaručenou článkom 10 ods. 1 Charty.

26

V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že dekrét, o ktorý ide vo veci samej, s účinnosťou od 1. januára 2019 ukončil výnimku z povinnosti predchádzajúceho omráčenia, pokiaľ ide o rituálne zabíjanie. Z prípravných prác k tomuto dekrétu tiež vyplýva, že flámsky zákonodarca vychádzal zo zásady, že zabíjanie bez omráčenia spôsobuje zvieraťu utrpenie, ktorému sa dá vyhnúť. Jeho cieľom preto bolo podporovať dobré životné podmienky zvierat a dosiahnuť rovnováhu medzi cieľom podpory dobrých životných podmienok zvierat na jednej strane a cieľom zabezpečiť slobodu náboženského vyznania na strane druhej.

27

Z tohto hľadiska článok 15 ods. 2 zákona zo 14. augusta 1986 v znení zmenenom dekrétom, o ktorý ide vo veci samej, odteraz v rámci rituálneho zabíjania vyžaduje zvratné omráčenie, ktoré nespôsobuje smrť zvieraťa, aby čo najviac zodpovedal vôli dotknutých náboženských spoločenstiev. Z prípravných prác na tomto dekréte teda vyplýva, že flámsky zákonodarca sa domnieval, že toto ustanovenie zodpovedá vôli dotknutých náboženských spoločenstiev, keďže pri použití techniky zvratného omračovania sú dodržané náboženské zásady vyžadujúce, aby zviera nebolo v čase jeho porážania už mŕtve a aby bolo úplne zbavené krvi.

28

Uskutočnenú legislatívnu zmenu však nemožno vykladať tak, že ukladá všetkým náboženským spoločenstvám povinnosť akceptovať techniku zvratného omračovania. Okrem toho a ako vyplýva z prípravných prác k dekrétu, o ktorý ide vo veci samej, tento dekrét nemá vplyv na možnosť členov týchto spoločenstiev získavať mäso zo zvierat zabitých bez predchádzajúceho omráčenia, keďže neexistuje žiadne ustanovenie zakazujúce dovoz takéhoto mäsa do Flámskeho regiónu. V každom prípade takýto zákaz dovozu by bol v rozpore s článkom 26 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009.

29

Žalobcovia vo veci samej však tvrdia, že čoraz viac členských štátov, podobne ako Flámsky región, zakazuje zabíjanie zvierat bez omráčenia alebo prinajmenšom vývoz mäsa zo zvierat zabitých v súlade s náboženskými zásadami, čo ohrozuje zásobovanie mäsom tohto druhu vo Flámskom regióne. Okrem toho certifikácia dovezeného mäsa neumožňuje s istotou zistiť, či mäso skutočne pochádza zo zvierat zabitých v súlade s náboženskými zásadami.

30

Flámska a valónska vláda namietajú, že niektoré členské štáty nemajú takýto všeobecný zákaz usmrcovania bez predchádzajúceho omráčenia a že obchod s mäsom sa na hraniciach Únie nezastaví.

31

Napokon žalobcovia vo veci samej tvrdia, že ak by sa článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia č. 1099/2009 mal vykladať v tom zmysle, že umožňuje členským štátom prijať také opatrenia, aké stanovuje dekrét dotknutý vo veci samej, porušoval by zásady rovnosti, zákazu diskriminácie a náboženskej rozmanitosti zaručené článkami 20, 21 a 22 Charty. V tomto kontexte žalobcovia vo veci samej poznamenávajú, že uvedený dekrét prijatý na základe uplatnenia tohto nariadenia, zaobchádza odlišne bez akéhokoľvek primeraného odôvodnenia na jednej strane s osobami, ktoré usmrcujú zvieratá pri poľovačke alebo rybolove, alebo v rámci boja proti škodlivým organizmom, a na druhej strane s osobami, ktoré usmrcujú zvieratá v súlade s osobitnými metódami zabíjania stanovenými rituálmi náboženstva.

32

Za týchto podmienok Grondwettelijk Hof (Ústavný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

33

CICB a i. a Kosher Poultry a i. listom doručeným do kancelárie Súdneho dvora 2. októbra 2020 požiadali, aby sa rozhodlo o opätovnom začatí ústnej časti konania na základe článku 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

34

CICB a i. a Kosher Poultry a i. na podporu svojej žiadosti v podstate tvrdia, že Sejm (Parlament, Poľsko) prijal 18. septembra 2020 návrh zákona zakazujúci vývoz mäsa získaného zo zvierat usmrtených v rámci rituálneho zabíjania. Keďže tento členský štát predstavuje pre židovskú komunitu v Belgicku najdôležitejšieho dodávateľa košér mäsa a neexistuje žiadne konkrétne náhradné riešenie, prijatie takéhoto návrhu zákona ešte viac preukazuje neprimeranosť dekrétu, o ktorý ide vo veci samej, a v dôsledku toho predstavuje novú skutočnosť, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora.

35

Podľa článku 83 rokovacieho poriadku Súdny dvor môže kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o opätovnom začatí ústnej časti konania, najmä ak účastník konania uviedol po skončení tejto časti konania novú skutočnosť, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, alebo ak sa má vo veci rozhodnúť na základe tvrdenia, ku ktorému sa nemali možnosť vyjadriť účastníci konania.

36

V prejednávanej veci nejde o taký prípad.

37

Na pojednávaní Súdny dvor prostredníctvom otázky, ktorú smeroval na Flámsky región, ale mohli na ňu reagovať všetci účastníci konania, predpokladal situáciu, ktorá ide nad rámec situácie, na ktorú poukazujú CICB a i. a Kosher Poultry a i. vo svojej žiadosti o opätovné otvorenie ústnej časti konania, keď by všetky členské štáty prijali opatrenie zakazujúce, rovnako ako dekrét dotknutý vo veci samej, usmrcovanie zvierat bez predchádzajúceho omráčenia v rámci rituálneho zabíjania.

38

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže návrh zákona uvedený v bode 34 tohto rozsudku nemôže predstavovať novú skutočnosť, ktorá by mohla mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, ani okolnosť týkajúcu sa tvrdenia, ku ktorému sa účastníci konania nevyjadrili v zmysle článku 83 rokovacieho poriadku, Súdny dvor sa po vypočutí generálneho advokáta domnieva, že nie je potrebné nariadiť opätovné otvorenie ústnej časti konania.

39

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia č. 1099/2009 v spojení s článkom 13 ZFEÚ a článkom 10 ods. 1 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá v rámci rituálneho zabíjania vyžaduje proces zvratného omráčenia, ktorý nespôsobuje smrť zvieraťa.

40

Na úvod treba uviesť, že nariadenie č. 1099/2009, ktorého právnym základom je článok 37 ES (teraz článok 43 ZFEÚ) a ktoré je súčasťou akčného plánu Spoločenstva na ochranu pre dobré životné podmienky zvierat na obdobie 2006 – 2010 [COM (2006) 13 final v konečnom znení z 23. januára 2006], má za cieľ stanoviť spoločné pravidlá ochrany dobrých životných podmienok zvierat pri ich porážaní alebo usmrcovaní v Únii, a ako sa uvádza v odôvodnení 4 tohto nariadenia, vychádza z myšlienky, že ochrana zvierat pri ich porážaní je otázkou všeobecného záujmu.

41

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že článok 4 ods. 1 nariadenia č. 1099/2009 v spojení s odôvodnením 20 tohto nariadenia stanovuje zásadu omračovania zvierat pred usmrtením a dokonca ju povyšuje na povinnosť, keďže vedecké štúdie preukázali, že omráčenie je technika, ktorá v najmenšej miere narušuje dobré životné podmienky zvierat v čase ich zabitia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. februára 2019, Œuvre d’assistance aux bêtes d’abattoirs, C‑497/17, EU:C:2019:137, bod 47). Ako vyplýva z odôvodnenia 4 uvedeného nariadenia, zásada predchádzajúceho omračovania stanovená v tomto ustanovení odráža túto hodnotu Únie, ktorou sú dobré životné podmienky zvierat, ako je v súčasnosti zakotvená v článku 13 ZFEÚ, podľa ktorého Únia a členské štáty musia pri formulovaní a vykonávaní politiky Únie v plnej miere zohľadňovať požiadavky blaha zvierat.

42

Táto zásada zodpovedá hlavnému cieľu ochrany dobrých životných podmienok zvierat, sledovanému nariadením č. 1099/2009, ktorý vyplýva zo samotného názvu tohto nariadenia a jeho odôvodnenia 2 v súlade s článkom 13 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. mája 2018, Liga van Moskeeën en Islamitische Organisaties Provincie Antwerpen a i., C‑426/16, EU:C:2018:335, body 63 a 64).

43

Ďalej článok 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009 stanovuje, že zásada predchádzajúceho omráčenia sa neuplatňuje na zvieratá, ktoré majú byť zabité osobitným spôsobom podľa náboženských rituálov, za predpokladu, že sa zabitie uskutoční na bitúnku. Hoci toto posledné uvedené ustanovenie v spojení s odôvodnením 18 tohto nariadenia pripúšťa prax rituálneho zabíjania, v rámci ktorého možno zviera usmrtiť bez predchádzajúceho omráčenia, táto forma zabitia je v Únii povolená len na základe výnimky a výlučne s cieľom zaručiť rešpektovanie slobody náboženského vyznania, keďže nemôže zmierniť bolesť, strach alebo utrpenie zvieraťa tak účinne ako zabitie, ktorému predchádza omráčenie, ktoré je v súlade s článkom 2 písm. f) uvedeného nariadenia v spojení s odôvodnením 20 tohto nariadenia nevyhnutné na vyvolanie straty vedomia a citlivosti u zvieraťa, a tým značného zníženia jeho utrpenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. februára 2019, Œuvre d’assistance aux bêtes d’abattoirs, C‑497/17, EU:C:2019:137, bod 48).

44

Ako to vyplýva z odôvodnenia 15 nariadenia č. 1099/2009, táto výnimka je založená na potrebe rešpektovať pri formulovaní a vykonávaní politík Únie okrem iného v oblasti poľnohospodárstva a vnútorného trhu legislatívne alebo administratívne ustanovenia a zvyky členských štátov súvisiace najmä s náboženskými rituálmi, kultúrnymi tradíciami a regionálnym dedičstvom. V súlade s článkom 10 ods. 1 Charty tak konkretizuje pozitívny záväzok normotvorcu Únie zabezpečiť účinné dodržiavanie slobody náboženského vyznania a práva prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie prostredníctvom praktík a obradov, najmä v prospech praktizujúcich moslimov a židov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. mája 2018, Liga van Moskeeën en Islamitische Organisaties Provincie Antwerpen a i., C‑426/16, EU:C:2018:335, body 56 a 57).

45

Okrem toho z odôvodnenia 18 uvedeného nariadenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že „ustanovenia [Únie] uplatniteľné na zabíjanie na náboženské účely [vychádzajúce zo smernice 93/119] boli transponované odlišne v závislosti od vnútroštátneho kontextu a vzhľadom na to, že vnútroštátne pravidlá zohľadňujú aspekty, ktoré presahujú účel tohto nariadenia“, normotvorca Únie sa rozhodol „zachovať výnimku z omračovania zvierat pred zabitím a pritom však ponechať každému členskému štátu určitú úroveň subsidiarity“. Na tento účel článok 26 ods. 1 nariadenia č. 1099/2009 oprávňuje členské štáty zachovať akýkoľvek vnútroštátny predpis uplatniteľný ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, ktorého cieľom je zabezpečiť rozsiahlejšiu ochranu zvierat počas ich usmrcovania, zatiaľ čo článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) uvedeného nariadenia stanovuje, že členské štáty môžu prijať vnútroštátne predpisy zamerané na zabezpečenie rozsiahlejšej ochrany zvierat počas ich usmrcovania, ako sa poskytuje v uvedenom nariadení, najmä v súvislosti s oblasťou „zabíjan[ia] zvierat v súlade s článkom 4 ods. 4 a súvisiacimi úkonmi“, pričom sa spresňuje, že podľa článku 2 písm. b) toho istého nariadenia, súvisiace úkony zahŕňajú omráčenie.

46

Nakoniec článok 26 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009 spresňuje, že členský štát nesmie zakázať ani obmedziť uvedenie výrobkov živočíšneho pôvodu, ktoré pochádzajú zo zvierat usmrtených v iných členských štátoch, do obehu na svojom území z dôvodu, že dotknuté zvieratá neboli usmrtené v súlade s jeho vnútroštátnymi predpismi zameranými na rozsiahlejšiu ochranu zvierat počas ich usmrcovania.

47

Rámec stanovený nariadením č. 1099/2009 tak odráža príkaz článku 13 ZFEÚ, podľa ktorého „Únia a členské štáty [berú] maximálny ohľad na požiadavky blaha zvierat ako cítiacich bytostí, pričom rešpektujú zákonné a správne ustanovenia a zvyky členských štátov týkajúce sa najmä náboženských rituálov, kultúrnych tradícií a regionálneho dedičstva“. Tento rámec ukazuje, že toto nariadenie samo osebe nepristupuje k potrebnému zladeniu medzi dobrými životnými podmienkami zvierat a slobodou prejavovať svoje náboženské vyznanie, ale obmedzuje sa na úpravu tohto zladenia medzi týmito dvomi hodnotami, ktoré prináleží vykonať členským štátom.

48

Z úvah uvedených v bodoch 44 až 47 tohto rozsudku vyplýva, že na jednej strane článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia č. 1099/2009 neporušuje slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie, ako je zaručená v článku 10 ods. 1 Charty, a na druhej strane v rámci možnosti, ktorú im priznáva toto ustanovenie, prijať dodatočné predpisy na zabezpečenie rozsiahlejšej ochrany zvierat, než je ochrana stanovená v tomto nariadení, členské štáty môžu najmä uložiť povinnosť omráčenia predchádzajúceho usmrteniu zvierat, ktorá sa uplatňuje tiež v rámci zabíjania osobitným spôsobom podľa náboženských rituálov, avšak s výhradou rešpektovania základných práv zakotvených Chartou.

49

V súlade s článkom 51 ods. 1 Charty sú členské štáty povinné dodržiavať základné práva zakotvené v Charte, keď vykonávajú túto možnosť.

50

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť vnútroštátnych opatrení prijatých na základe článku 26 ods. 2 prvého pododseku písm. c) nariadenia č. 1099/2009 so slobodou prejavovať svoje náboženské vyznanie, treba pripomenúť, že článok 10 ods. 1 Charty stanovuje, že každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania, a spresňuje, že toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním úkonov a zachovávaním obradov.

51

V tejto súvislosti vnútroštátna právna úprava prijatá na základe článku 26 ods. 2 prvého pododseku písm. c) tohto nariadenia, ktorá v rámci rituálneho zabíjania vyžaduje zvratné omráčenie, ktoré nespôsobuje smrť zvieraťa, patrí do oblasti uplatňovania slobody prejavovať svoje náboženské vyznanie, ktorú zaručuje článok 10 ods. 1 Charty.

52

Charta priznáva v nej uvádzanému pojmu „náboženstvo“ široký výklad, ktorý môže pokrývať jednak forum internum, čiže skutočnosť mať vieru, a jednak forum externum, čiže verejný prejav náboženskej viery, a Súdny dvor už rozhodol, že na rituálne zabíjanie zvierat sa vzťahuje sloboda prejavovať náboženské vyznanie, ktorú zaručuje článok 10 ods. 1 Charty (rozsudok z 29. mája 2018, Liga van Moskeeën en Islamitische Organisaties Provincie Antwerpen a i., C‑426/16, EU:C:2018:335, body 44 a 49).

53

Ako tvrdia žalobcovia vo veci samej, vyhláška, o ktorú ide vo veci samej, prijatá na základe článku 26 ods. 2 prvého pododseku písm. c) nariadenia č. 1099/2009, sa zdá byť nezlučiteľná s niektorými židovskými a islamskými náboženskými zásadami tým, že ukladá povinnosť predchádzajúceho omráčenia zvieraťa pri rituálnom zabití, pričom vyžaduje, aby toto omráčenie bolo zvratné a nespôsobilo smrť zvieraťa.

54

V tejto súvislosti z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v prípade žalobcov vo veci samej rituálne zabíjanie zodpovedá osobitným náboženským zásadám, ktoré v podstate vyžadujú, aby veriaci konzumovali mäso len zo zvierat zabitých bez predchádzajúceho omráčenia, aby sa zabezpečilo, že nebudú podrobené žiadnemu procesu, ktorý by mohol spôsobiť smrť pred zabitím, a aby boli vykrvené.

55

Tento dekrét teda obsahuje obmedzenie výkonu slobody židovských a moslimských veriacich prejavovať svoje náboženstvo, ako je zaručené v článku 10 ods. 1 Charty.

56

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 52 ods. 3 Charty sa snaží zabezpečiť potrebnú súdržnosť medzi právami obsiahnutými v Charte a zodpovedajúcimi právami zaručenými EDĽP bez toho, aby tým bola narušená autonómia práva Únie a Súdneho dvora Európskej únie. Pri výklade Charty teda treba zohľadniť zodpovedajúce práva EDĽP ako úroveň minimálnej ochrany [pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov), C‑235/17, EU:C:2019:432, bod 72 a citovanú judikatúru, ako aj zo 6. októbra 2020, La Quadrature du Net a i., C‑511/18, C‑512/18 a C‑520/18, EU:C:2020:791, bod 124]. Keďže z vysvetliviek k článku 10 Charty vyplýva, že sloboda zaručená v odseku 1 tohto ustanovenia zodpovedá slobode zaručenej v článku 9 EDĽP, táto sloboda sa musí zohľadniť na účely výkladu článku 10 ods. 1 Charty.

57

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, sloboda myslenia, svedomia a náboženstva chránená článkom 9 EDĽP je jedným zo základov „demokratickej spoločnosti“ v zmysle tohto dohovoru, keďže pluralizmus, ktorý je rovnako podstatný pre takúto spoločnosť, závisí od tejto slobody (pozri v tomto zmysle rozsudky ESĽP, 18. februára 1999, Buscarini a i. v. Saint‑Marin, CE:ECHR:1999:0218JUD002464594, § 34 a citovanú judikatúru, ako aj 17. februára 2011, Wasmuth v. Nemecko, CE:ECHR:2011:0217JUD001288403, § 50). Článok 9 ods. 2 EDĽP stanovuje, že „sloboda prejavovať náboženstvo alebo vieru môže podliehať len takým obmedzeniam, ktoré sú stanovené zákonom, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti, ochrany verejného poriadku, zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných“.

58

Rovnako podľa článku 52 ods. 1 prvej vety Charty akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v Charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Toto ustanovenie v jeho druhej vete uvádza, že za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.

59

Vzhľadom na tieto úvahy treba preskúmať, či vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje povinnosť predchádzajúceho omráčenia zvieraťa pri rituálnom zabití, pričom vyžaduje, aby toto omráčenie bolo zvratné a nespôsobilo smrť tohto zvieraťa, spĺňa podmienky stanovené v článku 52 ods. 1 a 3 Charty v spojení s článkom 13 ZFEÚ.

60

V prvom rade v rozsahu, v akom vyplýva z dekrétu, o ktorý ide vo veci samej, obmedzenie výkonu práva na slobodu prejavu náboženského vyznania uvedené v bode 55 tohto rozsudku je stanovené zákonom v zmysle článku 52 ods. 1 Charty.

61

Po druhé vnútroštátna právna úprava, ktorá ukladá povinnosť predchádzajúceho omráčenia zvieraťa pri rituálnom zabití, pričom vyžaduje, aby toto omráčenie bolo zvratné a nespôsobilo smrť zvieraťa, rešpektuje podstatný obsah článku 10 Charty, keďže podľa informácií v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, a ktoré sú uvedené v bode 54 tohto rozsudku, zásah vyplývajúci z takejto právnej úpravy je obmedzený na jeden aspekt osobitného rituálneho aktu, ktorý predstavuje uvedené zabitie, keď tento rituálny akt ako taký, však naopak, zakázaný nie je.

62

Po tretie, pokiaľ ide o otázku, či obmedzenie práva zaručeného článkom 10 Charty vyplývajúce z takej vnútroštátnej právnej úpravy, o akú ide vo veci samej, zodpovedá cieľu všeobecného záujmu, z informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že flámsky zákonodarca mal v úmysle podporovať dobré životné podmienky zvierat. V prípravných prácach k dekrétu, o ktorý ide vo veci samej, sa uvádza, že „Flámsko pripisuje veľký význam dobrým životným podmienkam zvierat“, že „cieľom je odstrániť utrpenie zvierat vo Flámsku, ktorému sa dá vyhnúť“, že „zabíjanie zvierat bez omráčenia je nezlučiteľné s touto zásadou“ a že „hoci iné opatrenia, ktoré sú menej drastické ako zákaz zabíjania bez predchádzajúceho omráčenia, môžu do určitej miery obmedziť negatívny vplyv tejto metódy zabíjania na dobré životné podmienky zvierat, také opatrenia nemôžu zabrániť tomu, aby pretrvávalo veľmi závažné porušovanie týchto dobrých životných podmienok“.

63

Tiež z judikatúry Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. januára 2008, Viamex Agrar Handel a ZVK, C‑37/06 a C‑58/06, EU:C:2008:18, bod 22; z 19. júna 2008, Nationale Raad van Dierenkwekers en Liefhebbers a Andibel, C‑219/07, EU:C:2008:353, bod 27; z 10. septembra 2009, Komisia/Belgicko, C‑100/08, neuverejnený, EU:C:2009:537, bod 91, ako aj z 23. apríla 2015, Zuchtvieh‑Export, C‑424/13, EU:C:2015:259, bod 35), ako aj z článku 13 ZFEÚ vyplýva, že ochrana dobrých životných podmienok zvierat predstavuje cieľ všeobecného záujmu uznaný Úniou.

64

Po štvrté, pokiaľ ide o dodržiavanie zásady proporcionality, táto si vyžaduje, aby obmedzenia, ktoré pre slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie prináša dekrét sporný vo veci samej, nešli nad rámec toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných touto právnou úpravou, pričom ak existuje možnosť rozhodnúť sa medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné sa prikloniť k najmenej obmedzujúcemu a ním spôsobené nevýhody nesmú byť neprimerané sledovaným cieľom [pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. marca 2018, Menci, C‑524/15, EU:C:2018:197, bod 46 a citovanú judikatúru, ako aj z 30. apríla 2019, Taliansko/Rada (Kvóta na rybolov stredomorského mečiara veľkého), C‑611/17, EU:C:2019:332, bod 55].

65

Pokiaľ ide o viaceré základné práva a zásady zakotvené v Zmluvách, ako je v prejednávanej veci právo zaručené v článku 10 Charty a dobré životné podmienky zvierat zakotvené v článku 13 ZFEÚ, pri posudzovaní dodržiavania zásady proporcionality sa musí rešpektovať potreba súladu požiadaviek spojených s ochranou rôznych práv a zásad, o ktoré ide, a spravodlivá rovnováha medzi nimi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2019, Deutsche Umwelthilfe, C‑752/18, EU:C:2019:1114, bod 50, a citovanú judikatúru).

66

V tejto súvislosti treba uviesť, že vnútroštátna právna úprava, ktorá ukladá povinnosť predchádzajúceho omráčenia zvieraťa pri rituálnom zabití, pričom vyžaduje, aby toto omráčenie bolo zvratné a nespôsobilo smrť zvieraťa, je vhodná na dosiahnutie cieľa podpory dobrých životných podmienok zvierat uvedeného v bode 62 tohto rozsudku.

67

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že ak ide o otázky všeobecnej politiky, ako je určenie vzťahov medzi štátom a náboženstvami, v prípade ktorých môžu v demokratickom štáte odôvodnene existovať hlboké rozdiely, je potrebné prikladať osobitný význam úlohe vnútroštátneho rozhodovacieho orgánu. V rámci pôsobnosti článku 9 EDĽP teda musí byť štátu v zásade priznaná široká miera voľnej úvahy pri rozhodovaní o tom, či a v akom rozsahu je obmedzenie práva prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie „nevyhnutné“. Miera voľnej úvahy takto priznaná členským štátom v prípade neexistencie konsenzu na úrovni Únie však musí ísť ruka v ruke s európskou kontrolou, ktorá spočíva najmä v preskúmaní, či sú opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni v zásade odôvodnené a či sú primerané (pozri v tomto zmysle ESĽP, 1. júla 2014, S.A.S. v. Francúzsko, CE:ECHR:2014:0701JUD004383511, §§ 129 a 131, ako aj citovanú judikatúru).

68

Ako vyplýva z odôvodnení 18 a 57 nariadenia č. 1099/2009, práve neexistencia konsenzu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o ich spôsob pochopenia rituálneho zabíjania, podnietila prijatie článkov 4 a 26 tohto nariadenia.

69

Odôvodnenie 18 nariadenia č. 1099/2009 totiž uvádza, ako bolo pripomenuté v bode 45 tohto rozsudku, že je dôležité zachovať výnimku z omračovania zvierat pred zabitím, a pritom však ponechať každému členskému štátu určitú úroveň subsidiarity.

70

Pokiaľ ide o odôvodnenie 57 tohto nariadenia, to po poukázaní na skutočnosť, že európski občania očakávajú, že počas zabíjania zvierat sa budú dodržiavať aspoň minimálne pravidlá v súvislosti s dobrými podmienkami zvierat, zdôrazňuje, že v niektorých oblastiach postoj k zvieratám závisí aj od vnímania v danej krajine a v niektorých členských štátoch existuje požiadavka na zachovanie alebo prijatie rozsiahlejších pravidiel, ako sú pravidlá schválené na úrovni Únie. Stále podľa uvedeného odôvodnenia je v záujme zvierat a pod podmienkou, že to neovplyvní fungovanie vnútorného trhu, vhodné, aby sa členským štátom poskytla určitá pružnosť na zachovanie alebo v určitých špecifických oblastiach i prijatie rozsiahlejších vnútroštátnych predpisov.

71

Normotvorca Únie tým, že odkázal na existenciu odlišného „vnímania v… krajine“ vo vzťahu k zvieratám a na potrebu ponechať členským štátom „určitú pružnosť“ alebo „určitú úroveň subsidiarity“, chcel teda zachovať sociálny kontext, ktorý je v tomto ohľade špecifický pre každý členský štát, a priznať každému členskému štátu širokú mieru voľnej úvahy v rámci potrebného zosúladenia článku 13 ZFEÚ a článku 10 Charty s cieľom zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi ochranou dobrých životných podmienok zvierat na jednej strane a dodržiavaním slobody prejavovať náboženské vyznanie na druhej strane.

72

Pokiaľ ide konkrétnejšie o nevyhnutnosť zásahu do slobody prejavu náboženského vyznania vyplývajúceho z dekrétu, o ktorý ide vo veci samej, treba poznamenať, že z vedeckých stanovísk Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) citovaných v odôvodnení 6 nariadenia č. 1099/2009 vyplýva, že sa dospelo k vedeckému konsenzu, že predchádzajúce omráčenie je optimálnym prostriedkom na zníženie utrpenia zvieraťa pri jeho usmrtení.

73

Práve z tohto hľadiska flámsky zákonodarca v prípravných prácach k dekrétu, o ktorý ide vo veci samej, uviedol, že „vždy bude existovať značný priestor medzi odstránením utrpenia zvierat na jednej strane a zabíjaním bez predchádzajúceho omráčenia na druhej strane, aj keď boli prijaté menej radikálne opatrenia na čo najväčšie minimalizovanie poškodzovania dobrých životných podmienok zvierat“.

74

Z toho vyplýva, že flámsky zákonodarca sa mohol bez toho, aby prekročil mieru voľnej úvahy uvedenú v bode 67 tohto rozsudku, domnievať, že obmedzenia, ktoré stanovuje dekrét dotknutý vo veci samej, pokiaľ ide o slobodu prejavovať náboženské vyznanie tým, že ukladá predchádzajúce zvratné omráčenie, ktoré nespôsobuje smrť zvieraťa, spĺňajú podmienku nevyhnutnosti.

75

Napokon, pokiaľ ide o primeranosť zásahu do slobody prejavu náboženského vyznania vyplývajúceho z dekrétu, o ktorý ide vo veci samej, po prvé, ako vyplýva z prípravných prác k tomuto dekrétu citovaných v bode 13 tohto rozsudku, flámsky zákonodarca sa opieral o vedecký výskum, ktorý ukázal, že obava, že by omračovanie malo negatívny vplyv na vykrvenie, je nepodložená. Okrem toho z tých istých prípravných prác vyplýva, že elektronarkóza je neusmrcujúca a zvratná metóda omračovania, takže ak sa zviera ihneď podreže, jeho smrť bude spôsobená len vykrvácaním.

76

Okrem toho flámsky zákonodarca tým, že v rámci rituálneho zabíjania uložil povinnosť predchádzajúceho zvratného omráčenia, ktoré nespôsobuje smrť zvieraťa, mal v úmysle inšpirovať sa aj odôvodnením 2 nariadenia č. 1099/2009, s prihliadnutím na ktoré je potrebné vykladať článok 4 tohto nariadenia ako celok a ktoré v podstate uvádza, že na predchádzanie bolesti a minimalizovanie strachu a utrpenia zvierat počas usmrcovania, ktorým sa dá vyhnúť, je potrebné uprednostňovať najmodernejšiu povolenú metódu usmrcovania, ak značný vedecký pokrok umožňuje znížiť ich utrpenie pri ich usmrcovaní.

77

Po druhé rovnako ako EDĽP, aj Charta je živým nástrojom, ktorý sa má vykladať vzhľadom na súčasné životné podmienky a súčasné koncepcie akceptované v demokratických štátoch [pozri analogicky rozsudok ESĽP, 7. júla 2011, Bayatyan v. Arménsko (VK), CE:ECHR:2011:0707JUD002345903, § 102 a citovanú judikatúru], takže je potrebné zohľadniť vývoj hodnôt a koncepcií v členských štátoch tak zo spoločenského, ako aj z legislatívneho hľadiska. Dobré životné podmienky zvierat ako hodnota, ktorej súčasné demokratické spoločnosti už niekoľko rokov pripisujú narastajúci význam, môžu byť vzhľadom na vývoj spoločnosti v kontexte rituálneho zabíjania zohľadňované viac, a tak môžu prispieť k odôvodneniu primeranosti právnej úpravy, o akú ide vo veci samej.

78

Po tretie v súlade s pravidlom stanoveným v článku 26 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009 tento dekrét nezakazuje ani nebráni uvádzaniu výrobkov živočíšneho pôvodu pochádzajúcich zo zvierat, ktoré boli zabité rituálne a bez predchádzajúceho omráčenia v inom členskom štáte, do obehu na území, na ktorom sa uplatňuje. Komisia v tejto súvislosti vo svojich písomných pripomienkach predložených Súdnemu dvoru tiež zdôraznila, že väčšina členských štátov povoľuje zabitie podľa článku 4 ods. 4 tohto nariadenia bez predchádzajúceho omráčenia. Okrem toho, ako v podstate tvrdia flámska a valónska vláda, vnútroštátna právna úprava, ako je dekrét, o ktorý ide vo veci samej, nezakazuje ani nebráni uvádzaniu výrobkov živočíšneho pôvodu pochádzajúcich zo zvierat, ktoré boli zabité rituálne, ak tieto výrobky pochádzajú z tretej krajiny, do obehu.

79

V meniacom sa spoločenskom a normatívnom kontexte, ktorý je charakterizovaný, ako to bolo zdôraznené v bode 77 tohto rozsudku, narastajúcim povedomím o problematike dobrých životných podmienok zvierat, tak flámsky zákonodarca mohol v nadväznosti na rozsiahlu diskusiu zorganizovanú na úrovni Flámskeho regiónu prijať dekrét dotknutý vo veci samej bez toho, aby prekročil mieru voľnej úvahy, ktorú právo Únie priznáva členským štátom, pokiaľ ide o potrebné zosúladenie článku 10 ods. 1 Charty s článkom 13 ZFEÚ.

80

Treba teda konštatovať, že opatrenia obsiahnuté v dekréte, o ktorý ide vo veci samej, umožňujú zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi významom pripisovaným dobrým životným podmienkam zvierat a slobodou židovských a moslimských veriacich prejavovať svoje náboženské vyznanie, a preto sú primerané.

81

Za týchto podmienok treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia č. 1099/2009 v spojení s článkom 13 ZFEÚ a článkom 10 ods. 1 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá v rámci rituálneho zabíjania vyžaduje proces zvratného omráčenia, ktorý nespôsobuje smrť zvieraťa.

82

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je článok 26 ods. 2 prvý pododsek písm. c) nariadenia č. 1099/2009 vzhľadom na zásady rovnosti, zákazu diskriminácie a kultúrnej, náboženskej a jazykovej rozmanitosti, ktoré sú zaručené v článkoch 20, 21 a 22 Charty, platný. Za predpokladu, že toto ustanovenie oprávňuje členské štáty prijať také opatrenia, ako je povinné omráčenie pri usmrcovaní zvierat v rámci rituálneho zabíjania, totiž uvedené nariadenie neobsahuje žiadne podobné ustanovenie týkajúce sa usmrcovania zvierat v rámci poľovníckych a rybárskych činností alebo počas kultúrnych alebo športových podujatí.

83

Zo znenia tejto otázky vyplýva, že vnútroštátny súd má pochybnosti, pokiaľ ide o súlad tohto ustanovenia nariadenia č. 1099/2009 s článkami 20, 21 a 22 Charty, keďže toto nariadenie síce stanovuje iba podmienečnú výnimku z predchádzajúceho omračovania zvierat v rámci rituálneho zabíjania, ale vylučuje zo svojej pôsobnosti alebo oslobodzuje z povinnosti predchádzajúceho omráčenia, ktorú zavádza, usmrcovanie zvierat v rámci poľovačky, rybolovu, ako aj kultúrnych alebo športových podujatí.

84

V tejto súvislosti treba v prvom rade posúdiť tvrdenie založené na tom, že rituálne zabíjanie je v nariadení č. 1099/2009 predmetom diskriminačného zaobchádzania v porovnaní s usmrcovaním zvierat v rámci kultúrnych a športových podujatí.

85

Na úvod treba pripomenúť, že zákaz diskriminácie je iba osobitným vyjadrením všeobecnej zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá patrí k základným zásadám práva Únie, a že táto zásada vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. októbra 1977, Ruckdeschel a i., 117/76 a 16/77, EU:C:1977:160, bod 7, ako aj zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i., C‑127/07, EU:C:2008:728, bod 23).

86

V prejednávanej veci nariadenie č. 1099/2009 vo svojom článku 1 ods. 1 prvom pododseku uvádza, že jeho cieľom je stanoviť „pravidlá pre usmrcovanie zvierat rozmnožovaných alebo chovaných na produkciu potravín, vlny, kože, kožušín alebo iných produktov, ako aj pre usmrcovanie zvierat na účely depopulácie a súvisiace úkony“ a v článku 1 ods. 3 písm. a) bode iii) spresňuje, že sa neuplatňuje na určité činnosti, medzi ktorými sa uvádza usmrcovanie zvierat počas kultúrnych alebo športových podujatí.

87

Článok 2 písm. h) tohto nariadenia definuje „kultúrne alebo športové podujatia“ ako „podujatia, ktoré hlavne a prevažne súvisia s dlhodobo ustálenými kultúrnymi tradíciami alebo športovými aktivitami vrátane pretekov alebo iných foriem súťaží, v prípade ktorých nedochádza k produkcii mäsa alebo iných živočíšnych produktov alebo pri ktorých je takáto produkcia okrajová v porovnaní so samotným podujatím a nie je z ekonomického hľadiska významná“.

88

Z tejto definície vyplýva, že kultúrne a športové podujatia v zmysle článku 2 písm. h) uvedeného nariadenia vedú nanajvýš k okrajovej produkcii mäsa alebo výrobkov živočíšneho pôvodu v porovnaní s podujatím samotným a že takáto produkcia nie je ekonomicky významná.

89

Tento výklad potvrdzuje odôvodnenie 16 nariadenia č. 1099/2009, podľa ktorého skutočnosť, že tieto činnosti neovplyvňujú obchod s výrobkami živočíšneho pôvodu a nie sú motivované výrobnými účelmi, odôvodňuje ich vylúčenie z pôsobnosti tohto nariadenia.

90

Za týchto okolností kultúrne alebo športové podujatie nemožno rozumne považovať za činnosť výroby potravín v zmysle článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1099/2009. Vzhľadom na tento rozdiel teda normotvorca Únie neporušil zákaz diskriminácie, keď s kultúrnymi alebo športovými podujatiami nezaobchádzal rovnako ako s činnosťou porážania, ktorá ako taká podlieha omračovaniu, a tým zaobchádzal s týmito situáciami rozdielne.

91

Po druhé, pokiaľ pojmy „poľovačka“ a „rekreačný rybolov“ nemajú byť zbavené svojho významu, nemožno tvrdiť, že tieto činnosti možno vykonávať na zvieratách, ktoré boli predtým omráčené. Ako to totiž uvádza odôvodnenie 14 nariadenia č. 1099/2009, uvedené činnosti sa vykonávajú v kontexte, v ktorom sú podmienky usmrcovania veľmi odlišné od podmienok usmrcovania hospodárskych zvierat.

92

Za týchto podmienok normotvorca Únie rovnako neporušil zásadu zákazu diskriminácie tým, že vylúčil z pôsobnosti tohto nariadenia situácie usmrcovania, ktoré nie sú porovnateľné so situáciami uvedenými v predchádzajúcom bode.

93

Po tretie, či už v článku 27 ods. 1 nariadenia č. 1099/2009 alebo v odôvodneniach 6, 11 a 58 tohto nariadenia, normotvorca Únie v dostatočnom rozsahu zdôraznil, že vedecké odporúčania týkajúce sa chovaných rýb sú nedostatočné a že je tiež potrebné prehĺbiť ekonomické posúdenie v tejto oblasti, čo odôvodňuje vylúčenie zaobchádzania s chovnými rybami.

94

Po štvrté vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 84 až 93 tohto rozsudku treba konštatovať, že nariadenie č. 1099/2009 neporušuje kultúrnu, náboženskú a jazykovú rozmanitosť zaručenú článkom 22 Charty, keďže síce stanovuje len podmienečnú výnimku z predchádzajúceho omračovania zvierat v rámci rituálneho zabíjania, ale vylučuje zo svojej pôsobnosti alebo oslobodzuje od povinnosti predchádzajúceho omráčenia, ktorú stanovuje, usmrcovanie zvierat, ktoré sa uskutočňuje v rámci poľovačky, rybolovu a kultúrnych a športových podujatí.

95

Z toho vyplýva, že preskúmanie tretej prejudiciálnej otázky neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 26 ods. 2 prvého pododseku písm. c) nariadenia č. 1099/2009.

96

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto: