1.

Preukázanie, že výrobnému odvetviu Únie bola v dôsledku dumpingového dovozu spôsobená ujma, je základnou požiadavkou na prijatie antidumpingových opatrení. V rámci analýzy zameranej na preukázanie existencie takejto ujmy je Európska komisia okrem iného povinná vykonať objektívne preskúmanie vplyvu predmetného dovozu na ceny podobných výrobkov na trhu Únie, a to najmä prostredníctvom určenia, či došlo k cenovému podhodnoteniu.

2.

Má Komisia pri takomto zložitom preskúmaní povinnosť – a ak áno, v akých prípadoch – zohľadniť segmenty trhu týkajúce sa posudzovaného výrobku? Je v rámci tohto preskúmania uvedená inštitúcia povinná prihliadať na celkový predaj podobných výrobkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky vybranej na účely prešetrovania? Aký je v tejto súvislosti rozsah súdneho preskúmania, ktoré má súd Únie vykonať, pokiaľ ide o uvedený druh analýzy Komisie zahŕňajúcej posudzovanie zložitých hospodárskych situácií?

3.

Uvedené otázky sú v podstate základnými otázkami nastolenými v prejednávanej veci týkajúcej sa odvolania, ktorým Európska komisia navrhuje Súdnemu dvoru zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 24. septembra 2019, Hubei Xinyegang Special Tube/Komisia (ďalej len „napadnutý rozsudok“) ( 2 ), ktorým uvedený súd zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/804 z 11. mája 2017, ktorým sa ukladá antidumpingové clo na určité druhy rúr a rúrok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike ( 3 ).

4.

V článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (ďalej len „základné nariadenie“) ( 4 ), ktorý má názov „Stanovenie ujmy“, sa uvádza:

„1.   Pokiaľ nie je stanovené inak, na účely tohto nariadenia pojem ‚ujma‘ znamená značnú ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie, hrozbu značnej ujmy výrobnému odvetviu Únie alebo značné oneskorenie v založení tohto výrobného odvetvia a interpretuje sa v súlade s ustanoveniami tohto článku.

2.   Stanovenie ujmy je založené na nesporných dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie:

3.   Pokiaľ ide o objem dumpingových dovozov, pozornosť sa venuje tomu, či došlo k významnému nárastu dumpingových dovozov v absolútnom vyjadrení alebo relatívnom vyjadrení vo vzťahu k výrobe alebo spotrebe v Únii. Pokiaľ ide o vplyv dumpingových dovozov na ceny, pozornosť sa venuje tomu, či došlo prostredníctvom dumpingových dovozov k významnému zníženiu cien v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného odvetvia Únie, alebo či vplyv takýchto dovozov inak spôsobí cenové podhodnotenie vo významnej miere alebo zabráni vo významnej miere rastu cien, ku ktorému by inak došlo. Ani jeden alebo ani viacero z týchto faktorov nemôžu byť nevyhnutne smerodajn[é].

…

5.   Vyhodnotenie dosahu dumpingových dovozov na dotknuté výrobné odvetvie Únie zahŕňa vyhodnotenie všetkých relevantných hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia….

6.   Zo všetkých relevantných dôkazov predložených vo vzťahu k odseku 2 sa musí preukázať, že dumpingové dovozy spôsobujú ujmu v zmysle tohto nariadenia. Špecificky to znamená preukázanie toho, že objem a/alebo úrovne cien špecifikované podľa odseku 3 majú dôsledky na výrobné odvetvie Únie tak, ako je stanovené v odseku 5, a že tieto dôsledky sú takého rozsahu, že ho možno klasifikovať ako značný.

7.   Iné známe faktory, ako sú dumpingové dovozy, ktoré súčasne spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Únie, sa taktiež preskúmajú, aby sa zabezpečilo, že ujmu spôsobenú týmito inými faktormi nemožno pripísať dumpingovým dovozom podľa odseku 6. Medzi faktory, ktoré možno v tomto ohľade zvážiť, patrí objem a ceny dovozu nepredávané za dumpingové ceny, pokles dopytu alebo zmeny modelov spotreby, postupy obmedzujúce obchod a hospodársku súťaž medzi výrobcami z Únie a tretej krajiny… rozvoj technológií a exportná výkonnosť a produktivita výrobného odvetvia Únie.“

5.

Dňa 13. februára 2016 začala Komisia na základe podnetu antidumpingové prešetrovanie vo veci dovozu určitých druhov bezšvových rúr a rúrok zo železa (iného než zliatina) alebo z ocele (inej než nehrdzavejúcej ocele) s kruhovým prierezom a vonkajším priemerom presahujúcim 406,4 mm (ďalej len „posudzovaný výrobok“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

6.

V priebehu prešetrovania bola ako súčasť vzorky čínskych vyvážajúcich výrobcov na základe článku 17 základného nariadenia vybraná čínska spoločnosť Hubei Xinyegang, ktorá vyrába a vyváža do Únie bezšvové rúry a rúrky.

7.

Dňa 11. novembra 2016 Komisia prijala nariadenie (EÚ) 2016/1977, ktorým sa zavádza dočasné antidumpingové clo na dovoz posudzovaného výrobku z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „predbežné nariadenie“) ( 5 ).

8.

Dňa 11. mája 2017 Komisia prijala napadnuté nariadenie, v ktorého článku 1 sa ukladá konečné antidumpingové clo všetkým čínskym vyvážajúcim výrobcom posudzovaného výrobku. Pokiaľ ide o výrobky vyrábané a vyvážané spoločnosťou Hubei Xinyegang, sadzba antidumpingového cla bola stanovená na 54,9 %.

9.

Dňa 7. augusta 2017 podala Hubei Xinyegang na Všeobecný súd žalobu o neplatnosť napadnutého nariadenia, pričom na podporu svojho návrhu uviedla štyri žalobné dôvody.

10.

Všeobecný súd sa zaoberal iba analýzou prvého žalobného dôvodu rozdeleného do dvoch častí a týkajúceho sa porušenia článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia a článkov 3.1 a 3.2 Dohody o uplatňovaní článku IV Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 ( 6 ) (ďalej len „antidumpingová dohoda“) a druhého žalobného dôvodu týkajúceho sa porušenia článku 3 ods. 6 základného nariadenia a článku 3.5 uvedenej dohody.

11.

Po tom, čo Všeobecný súd v napadnutom rozsudku zamietol prvú časť prvého žalobného dôvodu, ( 7 ) pričom táto otázka nie je predmetom prejednávanej veci, naopak vyhovel druhej časti prvého žalobného dôvodu spoločnosti Hubei Xinyegang týkajúcej sa metódy, ktorú Komisia použila v rámci zisťovania existencie ujmy na porovnanie cien dumpingového dovozu a cien výrobkov predávaných v rámci daného výrobného odvetvia Únie. Všeobecný súd konštatoval, že Komisia pri analýze cenového podhodnotenia a vplyvu dumpingového dovozu na ceny podobných výrobkov na trhu Únie nezohľadnila všetky príslušné údaje týkajúce sa tohto prípadu, a to v rozpore s článkom 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia. Všeobecný súd dospel k uvedenému záveru najmä s odkazom na správu odvolacieho orgánu zriadeného orgánom na urovnávanie sporov (Dispute Settlement Body) Svetovej obchodnej organizácie (WTO) (ďalej len „odvolací orgán WTO“) v rámci sporu „Čína – Opatrenie ukladajúce antidumpingové clá na vysoko výkonné bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele ‚HP‑SSST‘ pochádzajúce z Japonska“ (WT/DS 454/AB/R a WT/DS 460/AB/R zo 14. októbra 2015, ďalej len „správa odvolacieho orgánu ‚HP‑SSST‘“) a na vlastný rozsudok z 28. októbra 2004, Shanghai Teraoka Electronic/Rada (T‑35/01, EU:T:2004:317, ďalej len „rozsudok Shanghai Teraoka“).

12.

Všeobecný súd predovšetkým konštatoval, že hoci Komisia zistila existenciu troch segmentov trhu týkajúcich sa posudzovaného výrobku, konala nesprávne, keď takúto segmentáciu nezohľadnila vo svojej analýze cenového podhodnotenia a, všeobecnejšie, pri analýze vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie. ( 8 ) Ďalej a okrem toho Všeobecný súd si osvojil tvrdenie spoločnosti Hubei Xinyegang, podľa ktorého Komisia postupovala pri analýze cenového podhodnotenia nesprávne, keď nezohľadnila 17 zo 66 druhov výrobkov predávaných výrobcami z Únie zaradenými do vzorky. Všeobecný súd napokon usúdil, že závery, ku ktorým dospel, nemožno spochybniť dôkazmi, ktoré Komisia založila do spisu po pojednávaní, t. j. v neskoršej fáze konania.

13.

Všeobecný súd následne vyhovel aj druhému žalobnému dôvodu spoločnosti Hubei Xinyegang vychádzajúcemu z porušenia článku 3 ods. 6 základného nariadenia, ako aj článku 3.5 antidumpingovej dohody. ( 9 ) Všeobecný súd v podstate rozhodol, že vzhľadom na to, že v rámci analýzy prvého žalobného dôvodu konštatoval, že Komisia nezohľadnila všetky príslušné skutočnosti na účely určenia cenového podhodnotenia a vplyvu dovozu na ceny podobných výrobkov na trhu Únie, bolo rovnako potrebné konštatovať, že záver Komisie týkajúci sa existencie príčinnej súvislosti v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia vychádzal z neúplného skutkového stavu. ( 10 )

14.

Všeobecný súd z tohto dôvodu zrušil napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa týkalo spoločnosti Hubei Xinyegang, pričom sa nezaoberal ďalšími žalobnými dôvodmi, ktorých sa táto spoločnosť dovolávala na podporu svojho návrhu.

15.

Komisia vo svojom odvolaní navrhuje Súdnemu dvoru, aby zrušil napadnutý rozsudok, zamietol ako nedôvodné prvý a druhý žalobný dôvod žaloby podanej na prvom stupni, vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie v súvislosti s ostatnými žalobnými dôvodmi a rozhodol, že o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania sa rozhodne neskôr.

16.

Hubei Xinyegang navrhuje Súdnemu dvoru, aby odvolanie zamietol, subsidiárne navrhuje, aby vec vrátil Všeobecnému súdu na ďalšie konanie týkajúce sa ostatných žalobných dôvodov, a uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania aj konania na Všeobecnom súde.

17.

Spoločnosti ArcelorMittal Tubular Products Roman SA, Válcovny trub Chomutov a. s. a Vallourec Deutschland GmbH (ďalej len „ArcelorMittal a i.“), ktoré vstúpili do konania na Všeobecnom súde na podporu návrhov Komisie, ( 11 ) navrhujú Súdnemu dvoru, aby zrušil napadnutý rozsudok, zamietol ako právne nedôvodné prvý a druhý žalobný dôvod v rámci žaloby podanej na prvom stupni, vrátil vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol o treťom a štvrtom žalobnom dôvode v rámci žaloby podanej na prvom stupni, uložil spoločnosti Hubei Xinyegang povinnosť nahradiť trovy tohto odvolacieho konania a rozhodol, že o trovách odvolacieho konania sa rozhodne neskôr.

18.

Na podporu svojho odvolania uvádza Komisia, s podporou spoločnosti ArcelorMittal a i., šesť odvolacích dôvodov, ktoré možno rozdeliť do troch skupín.

19.

Prvé tri odvolacie dôvody majú za cieľ spochybniť časť napadnutého rozsudku, v ktorej Všeobecný súd vytkol Komisii, že vo svojej analýze vo veci cenového podhodnotenia postupovala nesprávne, keď nezohľadnila viaceré segmenty trhu týkajúce sa posudzovaného výrobku. ( 12 )

20.

Cieľom štvrtého a piateho odvolacieho dôvodu je spochybniť časť napadnutého rozsudku, v ktorej Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia postupovala pri analýze cenového podhodnotenia nesprávne, keď nezohľadnila 17 zo 66 druhov výrobkov predávaných výrobcami z Únie. ( 13 )

21.

Napokon šiestym odvolacím dôvodom Komisia poukazuje na to, že Všeobecný súd nesprávne vymedzil rozsah súdneho preskúmania.

22.

Pred analýzou odvolacích dôvodov predložených Komisiou považujem za vhodné uviesť niekoľko úvodných pripomienok.

23.

Prejednávaná vec sa týka analýzy cenového podhodnotenia, ktorú Komisia vykonáva v rámci antidumpingového konania s cieľom preukázať existenciu ujmy na úkor výrobného odvetvia Únie. Preukázanie takejto ujmy je nevyhnutnou podmienkou na prijatie antidumpingových opatrení. ( 14 ) Stanovenie ujmy sa riadi ustanoveniami článku 3 základného nariadenia.

24.

V tejto súvislosti treba v zhode so Všeobecným súdom ( 15 ) predovšetkým konštatovať, že odseky 1, 2 a 3 článku 3 základného nariadenia obsahujú v podstate totožné ustanovenia ako články 3.1 a 3.2 antidumpingovej dohody. Z uvedeného vyplýva zámer normotvorcu Únie implementovať do práva Únie prostredníctvom uvedených ustanovení osobitnú povinnosť prijatú na základe dohôd WTO. ( 16 ) Za uvedených okolností a v rámci týchto obmedzení prináleží súdu Únie, aby preskúmal zákonnosť napadnutého nariadenia so zreteľom na predmetné ustanovenia antidumpingovej dohody. ( 17 ) V rámci takéhoto preskúmania zákonnosti je súd Únie tiež povinný zohľadniť výklad jednotlivých ustanovení uvedenej dohody, ktorý poskytol orgán na urovnávanie sporov WTO. ( 18 )

25.

Ďalej treba poznamenať, že z článku 3 ods. 2 základného nariadenia je zrejmé, že stanovenie ujmy musí vychádzať z nesporných dôkazov a zahŕňa objektívne preskúmanie jednak objemu dumpingových dovozov a vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie, jednak následného dosahu takýchto dovozov na výrobné odvetvie Únie.

26.

Konkrétne, pokiaľ ide o analýzu vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie, z článku 3 ods. 3 druhej vety základného nariadenia vyplýva, že pozornosť treba venovať najmä tomu, či došlo prostredníctvom dumpingových dovozov k významnému zníženiu cien v porovnaní s cenou podobného výrobku z Únie, alebo, inak povedané, či došlo k výraznému „podhodnoteniu“ cien. ( 19 )

27.

Určenie vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov výrobného odvetvia Únie, konkrétnejšie preukázanie existencie cenového podhodnotenia, zahŕňa preskúmanie vzťahu medzi cenami vyššie uvedených dovozov a cenami podobných výrobkov, čiže preskúmanie, ktoré predpokladá, že sa vykoná porovnanie medzi týmito dvoma cenami. ( 20 )

28.

Článok 3 antidumpingovej dohody, a z tohto dôvodu ani článok 3 základného nariadenia, však nestanovujú konkrétnu analytickú metódu na preukázanie existencie ujmy ani, konkrétnejšie, existenciu cenového podhodnotenia. ( 21 ) Takáto analýza však musí vychádzať z nesporných dôkazov a z objektívneho preskúmania, ktoré má byť preto nestranné a spravodlivé a zohľadňuje všetky relevantné dôkazy. ( 22 )

29.

V tomto ohľade treba napokon pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora inštitúcie Únie disponujú v oblasti spoločnej obchodnej politiky a osobitne vo veciach obchodných ochranných opatrení širokou mierou voľnej úvahy, a to z dôvodu zložitosti hospodárskych a politických situácií, ktoré musia preskúmavať. ( 23 ) Súdny dvor výslovne uznal, že takáto široká miera voľnej úvahy existuje, najmä pokiaľ ide o preukázanie existencie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. ( 24 )

30.

Ako správne konštatoval Všeobecný súd, analýza cenového podhodnotenia, ako aj, všeobecnejšie, analýza vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov výrobného odvetvia Únie nepochybne zahŕňajú posúdenie zložitých hospodárskych situácií ( 25 ), čo má, ako sa podrobnejšie uvádza v rámci analýzy šiesteho odvolacieho dôvodu, vplyv na stupeň súdneho preskúmania vykonávaného súdom Únie.

31.

V treťom rade v konkrétnej súvislosti s prejednávanou vecou je potrebné špecifikovať niektoré skutkové okolnosti, ktoré konštatoval Všeobecný súd, a medzi účastníkmi konania nie sú sporné.

32.

Predovšetkým v rámci antidumpingového prešetrovania Komisia usúdila, že posudzovaný výrobok pozostával z určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa (iného než zliatina) alebo z ocele (inej než nehrdzavejúcej ocele s kruhovým prierezom a vonkajším priemerom presahujúcim 406,4 mm s pôvodom v Čínskej ľudovej republike). ( 26 ) Komisia konštatovala existenciu troch segmentov trhu týkajúcich sa uvedeného výrobku, t. j. odvetvie ropy a zemného plynu, odvetvie výroby elektriny a odvetvie stavebníctva. ( 27 ) Hoci vymedzenie posudzovaného výrobku a podobného výrobku bolo v správnom konaní napadnuté, Hubei Xinyegang v konaní pred Všeobecným súdom túto definíciu nespochybnila, a preto je potrebné dané vymedzenie považovať za konečné.

33.

Ďalej je potrebné poznamenať, že Komisia vykonala v prejednávanej veci analýzu zameranú na stanovenie cenového podhodnotenia čínskych dovozov v porovnaní s cenami výrobného odvetvia Únie, a to na základe porovnania cien dovozov s cenami výrobného odvetvia Únie s použitím systému kontrolného čísla výrobku („PCN“, ďalej aj „metóda PCN“).

34.

Na základe tejto metódy sa každému druhu výrobku vyrábanému a predávanému čínskymi vyvážajúcimi výrobcami a každému druhu výrobku vyrábanému a predávanému výrobným odvetvím Únie pridelilo jedinečné PCN, ktoré záviselo od hlavných vlastností výrobku. ( 28 ) Druhy výrobku dovážané z Číny sa porovnávali na základe PCN s výrobkami vyrobenými a predávanými výrobným odvetvím Únie, ktoré majú rovnaké alebo podobné vlastnosti. ( 29 ) Pri výpočte cenového podhodnotenia Komisia porovnala podľa jednotlivých PCN predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky s predajnými cenami čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Pre každé PCN, pri ktorom došlo k zodpovedajúcemu predaju, Komisia stanovila rozpätie cenového podhodnotenia. Následne vypočítala vážený priemer rozpätia podhodnotenia posudzovaného výrobku, a to vo vzťahu ku každému z čínskych vývozcov zaradených do vzorky. Použitie tejto metódy viedlo k stanoveniu rozpätia cenového podhodnotenia medzi 15,2 % a 29,1 %. ( 30 ) Hubei Xinyegang nespochybnila samotné požitie metódy PCN ako porovnávacej metódy. ( 31 )

35.

Napokon je preukázané a medzi účastníkmi konania nesporné, že analýza v rámci určenia cenového podhodnotenia sa týkala celkového čínskeho dovozu. ( 32 )

36.

Prvými troma odvolacími dôvodmi Komisia spochybňuje napadnutý rozsudok v časti, v ktorej Všeobecný súd v bodoch 59 až 67 konštatoval, že Komisia postupovala vo svojej analýze cenového podhodnotenia nesprávne, keď nezohľadnila rôzne segmenty trhu týkajúce sa posudzovaného výrobku. V rámci tretieho odvolacieho dôvodu Komisia napáda najmä body 77 až 79 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd odmietol niektoré dôkazy predložené Komisiou na jeho žiadosť, a to po pojednávaní v prvom stupni konania.

37.

V bodoch 59 až 67 napadnutého rozsudku Všeobecný súd považoval za nesporné, že hoci Komisia zistila existenciu troch segmentov trhu týkajúcich sa posudzovaného výrobku, nezohľadnila túto segmentáciu pri analýze cenového podhodnotenia.

38.

V tejto súvislosti však Všeobecný súd uviedol, že prejednávanú vec charakterizovali štyri skutočnosti (analyzované v bodoch 61, 62, 63 a 64 napadnutého rozsudku): predovšetkým, nie všetky druhy výrobkov zahrnuté pod podobné výrobky boli priamo zameniteľné na strane dopytu, aj keď výrobcovia mohli presmerovať svoju ponuku, ďalej použitie rôznych surovín pri výrobe druhov výrobkov ovplyvnilo cenové rozdiely medzi segmentmi trhu, t. j. rozdiely, ktoré ako vyplýva zo správy odvolacieho orgánu „HP‑SSST“, predstavovali relevantnú skutočnosť, ktorú bolo potrebné zohľadniť na účely analýzy cenového podhodnotenia, po tretie Komisia potvrdila, že 75,1 % čínskych dovozov zaradených do vzorky sa koncentrovalo v segmente stavebníctva, ktorý ako vyplýva z rozsudku Shanghai Teraoka, mal byť predmetom samostatnej analýzy, a po štvrté z predbežného nariadenia bolo zrejmé, že viac ako 60 % predaja najväčšej spoločnosti z výrobcov z Únie súviselo s ropným a plynárenským odvetvím.

39.

Ďalej Všeobecný súd v bode 65 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia v napadnutom nariadení stanovila súvislosť medzi analýzou cenového podhodnotenia dumpingových dovozov a vývojom cien v rámci výrobného odvetvia Únie, ktorá však bola určená súhrnne, bez rozlišovania medzi rôznymi segmentmi trhu.

40.

Za týchto okolností dospel Všeobecný súd v bode 66 napadnutého rozsudku k záveru, že Komisia nevychádzala pri svojom preskúmaní zo všetkých relevantných okolností prípadu, keďže v rámci analýzy cenového podhodnotenia nezohľadnila segmentáciu trhu s popudzovaným výrobkom a, všeobecnejšie, vplyv dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie. Všeobecný súd ďalej v bode 67 napadnutého rozsudku dodal, že vzhľadom na štyri skutočnosti uvedené v bode 38 vyššie sa mala Komisia prinajmenšom ubezpečiť, či pokles cien v rámci výrobného odvetvia Únie nepochádzal zo segmentu, v ktorom bol dovoz z Číny obmedzený, alebo mal úroveň podhodnotenia – ak by sa pripustilo, že existuje –, ktorú nebolo možné považovať za „významnú“ v zmysle článku 3 ods. 3 základného nariadenia. Všeobecný súd konštatoval, že uvedený záver nebráni tomu, aby Komisia použila, tak ako v prejednávanej veci, metódu PCN, pokiaľ je táto metóda súčasťou analýzy zohľadňujúcej segmentáciu trhu.

41.

Napokon v bodoch 77 a 79 napadnutého rozsudku Všeobecný súd usúdil, že závery, ku ktorým dospel, nebolo možné spochybniť dôkazmi, ktoré Komisia založila do spisu po pojednávaní, v neskoršej fáze konania. Podľa Všeobecného súdu sa totiž Komisia nemohla na podporu napadnutého nariadenia účinne dovolávať nových dôvodov, ktoré uviedla až po podaní žaloby.

42.

V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu, ktorý je rozdelený do troch častí, Komisia s podporou spoločnosti ArcelorMittal a i. spochybňuje záver Všeobecného súdu, podľa ktorého mala Komisia v každom prípade vykonať analýzu ujmy podľa segmentu trhu, a to napriek tomu, že všetky prešetrované rúry a rúrky nepochybne predstavovali jediný „podobný výrobok“.

43.

V prvej časti Komisia uvádza, že Všeobecný súd sa konštatovaním, že uvedená inštitúcia bola povinná vykonať samostatné preskúmanie cenového podhodnotenia pre každý segment trhu s posudzovaným výrobkom, dopustil porušenia článku 1 ods. 2 a 4, článku 3 ods. 2, 3 a 8, ako aj článku 4 základného nariadenia. Z týchto ustanovení vyplýva, že je postačujúce, ak Komisia vykoná analýzu cenového podhodnotenia na úrovni „podobného výrobku“ v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia. V uvedených ustanoveniach sa neukladá povinnosť podrobnejšej analýzy ani povinnosť vykonať analýzu cenového podhodnotenia osobitne pre každý segment trhu. Keďže ani vymedzenie „podobného výrobku“, ani definícia „výrobného odvetvia Únie“ podľa napadnutého nariadenia neboli predmetom sporu pred Všeobecným súdom, nemožno ich spochybniť v rámci dôvodov týkajúcich sa stanovenia existencie ujmy. Všeobecný súd vykonal analýzu vychádzajúcu z pojmu relevantný trh, ktorý je vlastný právu hospodárskej súťaže, líši sa však od pojmu „podobný výrobok“ podľa antidumpingových právnych predpisov.

44.

V druhej časti Komisia uvádza, že Všeobecný súd nesprávne vyložil dva precedensy, z ktorých vychádzal pri svojej analýze (čiže správu odvolacieho orgánu „HP‑SSST“ a rozsudok Shanghai Teraoka), alebo subsidiárne nesprávne kvalifikoval alebo skreslil skutkový stav v daných veciach, ktorý bol úplne odlišný od príslušného skutkového stavu v prejednávanej veci. Ani jeden z uvedených dvoch precedensov totiž nemôže byť základom pre záver, že Komisia bola povinná vykonať popri analýze na úrovni podobného výrobku aj analýzu cenového podhodnotenia pre každý segment trhu.

45.

V tretej časti Komisia namieta, že Všeobecný súd nesprávne vyložil napadnuté nariadenie alebo subsidiárne nesprávne právne kvalifikoval skutkový stav, keď v bode 67 napadnutého rozsudku konštatoval, že skutočnosti zistené v bodoch 59, 61, 62 (prvej časti) a 64 napadnutého rozsudku predstavovali mimoriadne okolnosti, ktoré si vyžadovali analýzu cenového podhodnotenia podľa segmentu trhu.

46.

Hubei Xinyegang na úvod poznamenáva, že Komisia nesprávne opisuje napadnutý rozsudok. Všeobecný súd nestanovil všeobecnú povinnosť Komisie vykonať analýzu cenového podhodnotenia pre každý segment trhu, ale iba konštatoval, že vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu Komisia postupovala v napadnutom nariadení nesprávne, keď v rámci analýzy cenového podhodnotenia nezohľadnila segmentáciu trhu. Tvrdenia týkajúce sa údajnej povinnosti vykonať analýzu cenového podhodnotenia pre každý segment trhu sú preto irelevantné. Okrem toho implicitné spochybnenie viacerých skutočností bez namietania ich skreslenia je neprípustné, pričom dodatočné informácie poskytnuté Komisiou sú nové, a preto tiež neprípustné.

47.

Pokiaľ ide o prvú časť, Hubei Xinyegang uvádza, že odkaz v článku 4 ods. 1 a článku 3 ods. 2 základného nariadenia na „podobné výrobky“ v množnom čísle preukazuje, že pojem „podobný výrobok“ môže zahŕňať niekoľko druhov výrobkov, a teda rôzne segmenty trhu. Takýto záver potvrdzuje aj judikatúra Súdneho dvora. Okrem toho odvolací orgán WTO zdôrazňuje význam preskúmania existencie rôznych trhových segmentov v rámci analýzy cenového podhodnotenia a napadnutý rozsudok takémuto stanovisku zodpovedá. Hubei Xinyegang zastáva názor, že hoci neexistuje povinnosť stanoviť existenciu cenového podhodnotenia pre každý druh výrobku alebo segment trhu, Komisia je v každom prípade povinná preskúmať všetky príslušné skutočnosti vrátane otázky, ako môže existencia odlišných segmentov trhu celkovo ovplyvniť analýzu vplyvu na ceny, v tomto prípade cenové podhodnotenie.

48.

Pokiaľ ide o druhú časť, Hubei Xinyegang uvádza, že základom zrušenia napadnutého nariadenia je povinnosť vychádzať pri príslušných zisteniach z nesporných dôkazov v zmysle článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia. Odkaz na správu odvolacieho orgánu „HP‑SSST“ a na rozsudok Shanghai Teraoka podporuje iba tvrdenie, že ak existujú segmenty trhu so značnými cenovými rozdielmi, je potrebné zohľadniť vplyv takejto segmentácie na analýzu cenového podhodnotenia. Viaceré tvrdenia Komisie týkajúce sa týchto dvoch precedensov sú navyše nepresné. Napokon ako uviedol Všeobecný súd, tvrdenie, že v prejednávanej veci sa čínsky dovoz, ako aj výrobky predávané výrobný odvetvím Únie koncentrovali v tom istom trhovom segmente, sa v napadnutom nariadení nenachádza.

49.

Aj tretiu časť treba podľa názoru spoločnosti Hubei Xinyegang zamietnuť. Na jednej strane totiž dotknutí účastníci konania nastolili otázku existencie rôznych segmentov trhu, a to už nie v rámci vymedzenia posudzovaného výrobku, ale v rámci stanovenia ujmy a príčinnej súvislosti. Na druhej strane, pokiaľ ide o úpravu vykonanú Komisiou na účely výpočtu rozpätia ujmy v dôsledku hospodárskej situácie a ziskovosti najväčšej spoločnosti vo vzorke výrobcov z Únie, tieto skutočnosti majú na analýzu ujmy jednoznačne významný vplyv.

50.

Druhým odvolacím dôvodom Komisia napáda body 60 a 67 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd v podstate rozhodol, že metóda PCN nie je vhodná na zohľadnenie segmentácie trhu. Týmto spôsobom Všeobecný súd nesprávne vyložil odôvodnenie 24 napadnutého nariadenia, ako aj vysvetlenia poskytnuté v správnom konaní a v ústnych a písomných pripomienkach Komisie pred Všeobecným súdom. Subsidiárne Komisia uvádza, že Všeobecný súd skreslil dôkazy predložené v tejto súvislosti.

51.

Metóda PCN predstavuje podľa Komisie najpodrobnejšiu možnú analýzu na účely porovnania posudzovaného výrobku a podobného výrobku. Táto metóda, ktorú navyše hlavní obchodní partneri Únie nepoužívajú, spočíva v omnoho podrobnejšej analýzy, ako je analýza vykonávaná na úrovni segmentov trhu s podobným výrobkom. Štruktúra PCN totiž zohľadňuje všetky vlastnosti výrobku a umožňuje tak Komisii porovnať každý výrobok čínskych výrobcov zaradených do vzorky s porovnateľným výrobkom výrobcu z Únie zaradeného do, pokiaľ možno, najviac porovnateľnej vzorky. Prvá číslica PCN zohľadňuje segment trhu, do ktorého patrí druh výrobku. Nie je možné dospieť k záveru, že Komisia nezohľadnila na základe PCN určité špecifické vlastnosti výrobku alebo trhu (najmä zmeny cien). Poňatie a fungovanie metódy PCN sú zárukou analýzu podľa segmentov trhu.

52.

Podľa názoru spoločnosti Hubei Xinyegang Všeobecný súd v napadnutom rozsudku iba uviedol, že v prejednávanej veci bolo použitie metódy PCN samo osebe nedostatočné na zohľadnenie segmentácie trhu. Je pravda, že táto metóda umožnila Komisii zistiť, či sa čínsky dovoz spadajúci pod PCN alebo pod druh konkrétneho výrobku súvisiaceho so špecifickým segmentom trhu uskutočňoval za nižšie ceny (podhodnotenie), než boli predajné ceny fakturované výrobcami z Únie zaradenými do vzorky pre rovnaké PCN alebo druh výrobku zaradený v rovnakom segmente trhu. Metóda PCN však neumožnila Komisii určiť vplyv predmetných dovozov v určitom segmente na predajné ceny výrobného odvetvia Únie vo vzťahu k výrobkom patriacim do iných segmentov.

53.

Prostredníctvom tretieho odvolacieho dôvodu, rozdeleného do dvoch častí, Komisia napáda body 77 až 79 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd odmietol dôkazy, ktoré Komisia predložila po pojednávaní v prvom stupni a ktoré preukazovali jednak skutočnosť, že k cenovému podhodnoteniu dochádzalo vo všetkých troch dotknutých segmentoch trhu, a jednak fakt, že predaj výrobcov z Únie sa koncentroval v segmente stavebníctva.

54.

V prvej časti Komisia uvádza, že Všeobecný súd uvedeným odmietnutím nesprávne a príliš reštriktívne vyložil povinnosť Komisie poskytnúť odôvodnenie v oblasti antidumpingových predpisov. Takýto výklad je v rozpore s judikatúrou, ako aj s článkom 296 ZFEÚ. Nebolo potrebné, aby Komisia v napadnutom nariadení konkrétne vysvetlila, že cenové podhodnotenie zistila vo všetkých troch trhových segmentoch a že predaj výrobcov z Únie sa koncentroval v segmente stavebníctva. Približné informácie v tomto zmysle boli spoločnosti Hubei Xinyegang v každom prípade oznámené počas prešetrovania.

55.

V druhej časti Komisia namieta, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, ktoré mala k dispozícii, keď v bode 78 napadnutého rozsudku vyhlásil, že analýza podľa segmentov trhu bola vykonaná iba ex post. Rozdiel medzi rôznymi segmentmi trhu sa zámerne uviedol v rámci analýzy metódou PCN, ktorú Všeobecný súd ignoroval alebo nepochopil a skreslil jej fungovanie.

56.

Pokiaľ ide o prvú časť, Hubei Xinyegang poznamenáva, že rozsudok, ktorý je základom argumentácie Komisie ( 33 ), sa týka konkrétnej situácie, v ktorej spoločnosť, ktorá sa nezúčastnila správneho konania, namietala porušenie povinnosti odôvodnenia v súvislosti s tvrdeniami, ktoré nepredniesla. Pozícia spoločnosti Hubei Xinyegang je však zásadne odlišná v tom, že od začiatku správneho konania zdôrazňovala, že existencia rôznych segmentov trhu je významná na účely analýzy cenového podhodnotenia. Z judikatúry tiež vyplýva, že inštitúcie sú povinné uviesť skutočnosti a právne úvahy, ktoré majú zásadný význam v rámci štruktúry rozhodnutia, pričom odôvodnenie rozhodnutia je potrebné uviesť v jeho texte. Okrem toho tvrdenie, že odporkyňa si bola vedomá, že cenové podhodnotenie sa zistilo vo všetkých troch segmentoch trhu a že predaj výrobcov z Únie sa koncentroval v segmente stavebníctva, je nepresné, pretože dotknutá spoločnosť nemala prístup k príslušným výpočtom cenového podhodnotenia ostatných čínskych výrobcov, a to z dôvodov zachovania dôvernosti.

57.

Pokiaľ ide o druhú časť, Hubei Xinyegang uvádza, že Všeobecný súd nevytýka Komisii, že neuplatnila metódu PCN podľa segmentov a nevykonala analýzu podľa segmentov. Všeobecný súd kritizoval skutočnosť, že metóda PCN umožnila Komisii stanoviť cenové podhodnotenie iba v určitom segmente, pričom jej neumožnila analyzovať vplyv cenového podhodnotenia zisteného v konkrétnom segmente na predajné ceny fakturované výrobcami z Únie v inom segmente.

58.

Na to, aby bolo možné analyzovať prvý, druhý a tretí odvolací dôvod Komisie je podľa môjho názoru potrebné predovšetkým spresniť rozsah výhrady formulovanej Všeobecným súdom v napadnutom rozsudku. Účastníci konania sa totiž nezhodujú v otázke rozsahu, ktorý sa má napadnutému rozsudku pripísať. ( 34 )

59.

Z bodov 65, 66 a 67 napadnutého rozsudku, na ktoré sa odkazuje v bodoch 39 a 40 vyššie, podľa môjho názoru vyplýva, že Všeobecný súd vzal v tomto rozsudku na vedomie použitie metódy PCN zo strany Komisie na účely analýzy existencie cenového podhodnotenia, zastáva však názor, že použitie predmetnej metódy nie je dostatočné na to, aby sa s ohľadom na štyri skutočnosti uvedené v bode 38 vyššie, ktorými sa vyznačuje prejednávaná vec, primerane zohľadnila segmentáciu trhu na účely analýzy vplyvu dumpingového dovozu na ceny výrobného odvetvia Únie. Všeobecný súd tak Komisii vytkol, že pri svojej analýze nevychádzala zo všetkých údajov relevantných v prejednávanej veci.

60.

Všeobecný súd zastáva názor, že vzhľadom na to, že Komisia zistila súvislosť medzi analýzou cenového podhodnotenia a cenovým vývojom v rámci výrobného odvetvia Únie, ktorý bol určený súhrnne bez zohľadnenia segmentácie trhu, ( 35 ) táto inštitúcia sa mala so zreteľom na okolnosti prípadu prinajmenšom ubezpečiť, že vývoj cien v rámci výrobného odvetvia Únie (t. j. zníženie týchto cien) „nepochádzal“ zo segmentu, v ktorom bol čínsky dovoz obmedzený alebo v ktorom úroveň podhodnotenia nebola „významná“. Inak povedané, Všeobecný súd dospel k záveru, že napriek použitiu metódy PCN mala Komisia konštatovať, že uvedené zníženie cien podobného výrobku v rámci výrobného odvetvia Únie ako celku nebolo výsledkom dynamiky prítomnej v segmente trhu, kde nemal dumpingový dovoz žiadny podstatný vplyv z dôvodu jeho nepodstatného objemu alebo nevýznamnej úrovne podhodnotenia; v takom prípade totiž predmetný pokles nebol dôsledkom (vplyvu na ceny) dumpingových dovozov.

61.

V danom kontexte je cieľom nasledujúcej analýzy najskôr určiť rozsah povinností, ktoré má Komisia pri skúmaní cenového podhodnotenia v prípade, že v súvislosti s dotknutými výrobkami možno v rámci prešetrovania identifikovať viaceré segmenty trhu. Následne bude potrebné overiť, či Všeobecný súd správne konštatoval, že vzhľadom na skutočnosti, ktorými sa vyznačuje prejednávaná vec, bola analýza Komisie postihnutá porušením článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia.

62.

Predovšetkým je potrebné položiť si otázku, či článok 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia – vykladaný s ohľadom na ďalšie ustanovenia tohto nariadenia a zodpovedajúce ustanovenia antidumpingovej dohody – predpokladá všeobecnú povinnosť Komisie vykonať analýzu cenového podhodnotenia podľa jednotlivých segmentov vždy, keď je možné v rámci posudzovaného výrobku identifikovať viaceré segmenty trhu. ( 36 )

63.

Domnievam sa, že to tak nie je, pričom v tejto súvislosti poznamenávam, že účastníci konania sa zhodujú na tom, že Komisia nemá nijakú takúto povinnosť všeobecného charakteru.

64.

Ako správne uvádza Komisia, zo samotného znenia článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia vyplýva, že analýzu vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie a najmä preskúmanie zamerané na otázku, či sa tento dovoz uskutočňoval za významne nižšie ceny, ako sú ceny podobných výrobkov v rámci výrobného odvetvia Únie (a teda či došlo k cenovému podhodnoteniu), je potrebné vykonať s odkazom na podobný výrobok, tak, ako sa vymedzuje v článku 1 ods. 4 základného nariadenia. Z týchto ustanovení ani zo žiadneho iného ustanovenia základného nariadenia nevyplýva, že by Komisia mala všeobecnú povinnosť vykonať analýzu existencie cenového podhodnotenia na podrobnejšej úrovni, než je úroveň podobného výrobku.

65.

Takýto výklad napokon potvrdzuje aj výklad článku 3.2 antidumpingovej dohody uvedený v správe odvolacieho orgánu „HP‑SSST“, ktorý výslovne uviedol, že podľa tohto ustanovenia nie je orgán zodpovedný za prešetrovanie povinný stanoviť existenciu cenového podhodnotenia pre každý druh výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, ani pre celú škálu výrobkov, z ktorých podobný výrobok pozostáva. ( 37 )

66.

Z uvedeného vyplýva, že ihneď po určení posudzovaného výrobku a podobného výrobku v prípade, že ich vymedzenie sa nespochybňuje, v zásade stačí, aby Komisia vykonala analýzu vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie na úrovni takto vymedzeného podobného výrobku a nie na podrobnejšej úrovni.

67.

Z článku 3 ods. 2 základného nariadenia však vyplýva, že Komisia je povinná objektívne preskúmať vplyv dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie. Objektívne preskúmanie potrebné podľa tohto ustanovenia, vykladaného s ohľadom na výklad zodpovedajúceho ustanoveniu článku 3.1 antidumpingovej dohody podľa odvolacieho orgánu WTO, vyžaduje, aby sa zohľadnili všetky príslušné dôkazy, ktoré môžu prípadne zahŕňať zohľadnenie relatívnych podielov na trhu každého druhu výrobku dotknutého prešetrovaním. ( 38 )

68.

Z uvedeného je zrejmé, že s cieľom za určitých okolností zabezpečiť „objektivitu“ preskúmania existencie významného cenového podhodnotenia na úrovni podobného výrobku ( 39 ) je vhodné zohľadniť trhové podiely rôznych druhov predmetného výrobku, pričom z tohto dôvodu môže byť potrebné zohľadniť rôzne segmenty trhu s posudzovaným výrobkom.

69.

Treba si preto položiť otázku, v akých prípadoch je na účely zabezpečenia objektivity preskúmania zameraného na zistenie existencie cenového podhodnotenia vhodné alebo dokonca nevyhnutné vykonať analýzu po jednotlivých segmentoch, pri zohľadnení príslušného trhového podielu každého druhu výrobku. Na základe takejto analýzy bude následne potrebné overiť, či Všeobecný súd správne usúdil, že prejednávaná vec spadá do tejto kategórie prípadov.

70.

V tejto súvislosti Všeobecný súd s cieľom odôvodniť nutnosť preskúmania cenového podhodnotenia podľa jednotlivých segmentov v prejednávanej veci v napadnutom rozsudku odkázal na dva precedensy, ktoré boli predmetom rozsiahlej diskusie medzi účastníkmi konania: rozsudok Všeobecného súdu vo veci Shanghai Teraoka a správu odvolacieho orgánu „HP‑SSST“.

71.

Prvý z týchto precedensov, a to rozsudok Shanghai Teraoka, sa týkal prípadu, v ktorom boli v rámci predmetného výrobku identifikovateľné tri odlišné segmenty a v ktorom sa 97 % dotknutých dovozov koncentrovalo iba v jednom z týchto troch segmentov.

72.

Rada Európskej únie preskúmala počas príslušného antidumpingového prešetrovania cenové podhodnotenie iba v súvislosti s daným segmentom, pričom následne vyvodila závery týkajúce sa vplyvu na ceny na tento segment vo vzťahu k podobnému výrobku ako celku. ( 40 ) V príslušnom konaní pred Všeobecným súdom žalobkyňa uviedla, že Rada uvedeným spôsobom porušila článok 3 základného nariadenia, pretože vykonala analýzu vplyvu dumpingových dovozov iba vo vzťahu k časti podobného výrobku. ( 41 )

73.

V uvedenom skutkovom kontexte Všeobecný súd na jednej strane rozhodol, že pri určovaní ujmy podľa článku 3 základného nariadenia môžu inštitúcie Únie vykonať analýzu po segmentoch, aby zhodnotili rozličné ukazovatele ujmy, najmä ak sa výsledky získané s použitím inej metódy ukážu byť skreslené z akéhokoľvek dôvodu, za predpokladu, že sa riadne vezme do úvahy relevantný výrobok ako celok. ( 42 ) Na druhej strane Všeobecný súd konštatoval, že v situácii, v ktorej sa 97 % dovozov koncentruje v konkrétnom segmente, je logické, ak to nie je pre správny výsledok prešetrovania priam nevyhnutné, aby sa dotknutý segment posúdil v rámci predmetnej analýzy osobitne. ( 43 ) Na základe uvedených úvah Všeobecný súd odmietol toto tvrdenie žalobkyne.

74.

Z tohto rozsudku podľa môjho názoru z právneho hľadiska vyplýva, že v prípade, ak sa dovozy dotknutého výrobku intenzívne koncentrujú v jednom trhovom segmente, inštitúcie Únie sa v rámci ich širokej miery voľnej úvahy v oblasti obchodných ochranných opatrení, na ktorú sa odkazuje v bode 29 vyššie, môžu obmedziť na analýzu cenového podhodnotenia s ohľadom na takýto jeden segment, pokiaľ je to vhodné na zabezpečenie objektivity preskúmania vplyvu antidumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie, za predpokladu, že sa dotknutý výrobok náležite zohľadní ako celok. Okrem toho s cieľom zabezpečiť objektivitu tohto preskúmania môže byť v závislosti od okolností prípadu vhodné alebo dokonca nevyhnutné samostatné posúdenie konkrétneho segmentu.

75.

Pokiaľ ide o druhý precedens, t. j. správu odvolacieho orgánu „HP‑SSST“, týkal sa prípadu, v ktorom bolo v súvislosti s podobným výrobkom, tak ako ho vymedzili čínske orgány zodpovedné za antidumpingové prešetrovanie, možné identifikovať tri segmenty (trieda A, trieda B a trieda C). V danom prípade sa dumpingové dovozy a domáci predaj koncentrovali v rôznych segmentoch trhu: domáci predaj sa koncentroval v segmente súvisiacom s triedou A, v ktorom sa realizovalo zanedbateľné množstvo dovozu (v hodnote 1,45 %); dumpingové dovozy sa naopak koncentrovali v segmentoch zodpovedajúcim triedam B a C. Navyše ceny výrobkov zahrnutých do tried B a C boli dvojnásobne, resp. trojnásobne vyššie ako ceny zahrnuté do triedy A. Za uvedených okolností čínske orgány zistili existenciu cenového podhodnotenia v segmentoch zodpovedajúcich triedam B a C, na ktoré sa koncentroval dovoz, ale nezistili žiadne podhodnotenie v segmente týkajúcom sa triedy A, na ktorý sa koncentrovala domáca výroba. ( 44 ) Čínske orgány preto nezistili podhodnotenie na úrovni podobného výrobku, ale obmedzili sa na zistenie podhodnotenia iba v prípade tried B a C. ( 45 )

76.

V danom skutkovom kontexte odvolací orgán WTO na jednej strane konštatoval, že objektívne preskúmanie zamerané na preukázanie existencie významného cenového podhodnotenia v dôsledku dumpingových dovozov v porovnaní s podobným domácim výrobkom (pozostávajúcim z troch druhov výrobkov) malo zohľadniť príslušné trhové podiely rôznych druhov výrobkov, pričom na druhej strane uviedol, že pri náležitej analýze vplyvu na ceny sa malo prihliadnuť na to, že medzi cenami rôznych druhov výrobkov existovali značné rozdiely. Odvolací orgán tiež usúdil, že orgán zodpovedný za prešetrovanie nemôže ignorovať dôkazy naznačujúce, že dumpingové dovozy nemajú vplyv na domáce ceny alebo majú iba obmedzený vplyv. ( 46 )

77.

Zo správy odvolacieho orgánu „HP‑SSST“ preto vyplýva, že v situácii vyznačujúcej sa intenzívnou koncentráciou domáceho predaja a dumpingového dovozu v rôznych segmentoch, ktoré charakterizujú pomerne výrazné cenové rozdiely, je s cieľom zabezpečiť objektivitu preskúmania existencie cenového podhodnotenia požadovanú podľa článku 3.1 antidumpingovej dohody (čiže podľa článku 3 ods. 2 základného nariadenia) potrebné zohľadniť trhové podiely každého druhu výrobku a uvedené výrazné cenové rozdiely.

78.

Vyššie uvedené dva precedensy poskytujú informácie o konkrétnych situáciách, v ktorých je vhodné alebo dokonca potrebné zohľadniť segmentáciu trhu, aby sa zabezpečilo objektívne preskúmanie cenového podhodnotenia. Z tohto dôvodu je s ohľadom na všetky predchádzajúce úvahy potrebné analyzovať, či Všeobecný súd správne usúdil, že v prejednávanej veci bolo nutné, aby Komisia zohľadnila segmentáciu trhu s posudzovaným výrobkom, pričom v dôsledku skutočnosti, že tak nekonala, nevychádzala pri svojej analýze zo všetkých dôkazov relevantných v prejednávanej veci.

79.

Aby bolo možné vykonať analýzu uvedenú v predchádzajúcom bode, je v každom prípade potrebné najskôr overiť, či Všeobecný súd rozhodol správne, keď ako vyplýva z bodov 77 až 79 napadnutého rozsudku, odmietol zohľadniť dôkazy predložené Komisiou po pojednávaní v prvom stupni, alebo či sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ako uvádza Komisia v rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu. Predmetné dôkazy majú totiž z hľadiska pochopenia presného kontextu prejednávanej veci zásadný význam.

80.

V tejto súvislosti zo spisu vyplýva, že v nadväznosti na diskusiu, ktorá sa uskutočnila na pojednávaní pred Všeobecným súdom, tento súd sám uložil Komisii lehotu, aby mu poskytla niektoré informácie na účely objasnenia percentuálneho podielu predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky v troch dotknutých segmentoch trhu, ako aj ďalšie údaje o dovozoch čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

81.

Komisia tejto žiadosti vyhovela a poskytla údaje vyplývajúce z uplatnenia metódy PCN na predaj výrobcov zaradených do vzorky pochádzajúcich z Číny, ako aj z Únie. Z týchto údajov na jednej strane vyplynulo, že v rámci každého z troch predmetných segmentov existovala zhoda medzi dumpingovými dovozmi a predajom výrobného odvetvia Únie, ktoré boli na takmer rovnakej úrovni. Konkrétnejšie, z uvedených údajov je zrejmé, že dovoz aj domáci predaj sa koncentrovali predovšetkým v segmente stavebníctva (s podielom 75,1 % a 71,6 %), že zaznamenali nezanedbateľnú úroveň v segmente ropy a zemného plynu (17,3 % a 15,3 %) a že v menšej miere, hoci nie nevýznamnej, boli prítomné v segmente výroby elektriny (7,4 %, respektíve 13,1 %). Na druhej strane z predmetných údajov vyplynulo, že k cenovému podhodnoteniu došlo vo všetkých troch uvedených segmentoch.

82.

Všeobecný súd odmietol relevantnosť takýchto údajov, pričom vo vyššie uvedených bodoch napadnutého rozsudku v podstate uviedol, že Komisia nemohla doplniť odôvodnenie napadnutého nariadenia o dôvody predložené po podaní žaloby na Všeobecný súd.

83.

V tejto súvislosti je však potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa odôvodnenie požadované v článku 296 ZFEÚ musí prispôsobiť druhu príslušného právneho aktu a musí byť posudzované v závislosti od okolností prípadu a s ohľadom na jeho kontext a na všetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblasť. ( 47 )

84.

Najmä v prípade aktu so všeobecnou platnosťou, ako je nariadenie, ktorým sa ukladajú antidumpingové clá, treba povinnosť odôvodnenia vykladať v tom zmysle, že od inštitúcií Únie nemožno požadovať, aby v ňom boli vysvetlené rozličné skutočnosti, často veľmi početné a zložité, na základe ktorých bolo nariadenie prijaté, a tým menej, aby obsahovalo viac či menej úplné zhodnotenie týchto skutočností. ( 48 )

85.

V tomto ohľade je potrebné poznamenať, že Všeobecný súd nenamietol nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého nariadenia, ale odmietol zohľadniť niektoré údaje poskytnuté Komisiou na jeho žiadosť, ktoré s cieľom odpovedať na tvrdenia žalobkyne poskytli podrobnejší prehľad záverov uvedených v napadnutom nariadení. Konkrétne, v rámci odpovede na tvrdenia uvedené spoločnosťou Hubei Xinyegang predmetné údaje podrobne opisujú záver – ktorého dostatočnosť odôvodnenia sa nespochybňuje – že analýza založená na metóde PCN preukázala, že v prejednávanej veci existovalo cenové podhodnotenie na úrovni podobného výrobku. ( 49 )

86.

V tomto kontexte sa domnievam, že Komisia by mala mať možnosť odpovedať na tvrdenia uvedené v žalobe o neplatnosť nariadenia, ktorým sa ukladajú antidumpingové clá, a to poskytnutím doplňujúcich údajov, ktoré súdu Únie umožnia – ak je to potrebné, s cieľom umožniť vykonanie jeho súdneho preskúmania napadnutého aktu – v plnom rozsahu porozumieť analýze zahŕňajúcej posúdenie zložitých hospodárskych situácií a vychádzajúcej z mnohých hospodárskych údajov, ktorú Komisia vykonala s cieľom dospieť k záverom uvedeným v dotknutom všeobecne platnom akte. V tejto súvislosti poznamenávam, že judikatúra samotného Všeobecného súdu v antidumpingovej oblasti sa podľa všetkého uberá práve uvedeným smerom. ( 50 )

87.

Okrem toho v prípade, že to súd Únie považuje za potrebné, môže požiadať, tak ako Všeobecný súd v prejednávanej veci dotknutú inštitúciu o informácie a vysvetlenia s cieľom získať ďalšie objasnenia týkajúce sa odôvodnenia, ktoré je stručné ale dostatočné na prijatie právneho predpisu so všeobecnou platnosťou. ( 51 )

88.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že podľa môjho názoru mal Všeobecný súd zohľadniť údaje vyplývajúce z uplatnenia metódy PCN a uvedené v bode 81 vyššie, ktorými Komisia na žiadosť Všeobecného súdu a s cieľom vyvrátiť tvrdenia uvedené spoločnosťou Hubei Xinyegang v jej žalobe podrobnejšie vysvetlila záver napadnutého nariadenia týkajúci sa zistenia existencie cenového podhodnotenia na úrovni podobného výrobku v prejednávanej veci.

89.

Z uvedeného podľa môjho názoru vyplýva, že tretiemu odvolaciemu dôvodu Komisie je potrebné vyhovieť a že napadnutý rozsudok je v tejto otázke postihnutý nesprávnym právnym posúdením. Z tohto dôvodu treba v rámci nasledujúcej analýzy zohľadniť skutočnosti uvedené v bode 81 vyššie.

90.

Na úplné pochopenie preskúmania, ktoré v prejednávanej veci vykonala Komisia s cieľom stanoviť existenciu cenového podhodnotenia dumpingových dovozov v porovnaní s cenami podobných výrobkov v rámci výrobného odvetvia Únie a ktoré Všeobecný súd podrobil v napadnutom rozsudku kritike, je potrebné prehĺbiť analýzu metódy PCN použitej na uvedené účely Komisiou, na ktorú sa odkazuje už v bodoch 33 a 34 vyššie.

91.

Z odôvodnenia 24 napadnutého nariadenia, ako aj z informácií uvedených v spise vyplýva, že PCN sú alfanumerické kódy, z ktorých každý zodpovedá jednej kategórii výrobkov. Tieto kódy sa stanovujú ihneď po začatí prešetrovania na základe špecifických hlavných vlastností výrobku. ( 52 )

92.

V prejednávanej veci sa pri použití tejto metodiky rôzne výrobky skúmané počas prešetrovania rozdelili do 5 kategórií identifikovateľných podľa prvého čísla kódu, ktoré označuje druh výrobku. Je nesporné, že výrobky, ktoré boli súčasťou PCN zodpovedajúceho kategóriám 1 a 2, boli zaradené do ropného a plynárenského segmentu, že výrobky zodpovedajúce kategórii 3 boli využívané v sektore stavebníctva a že výrobky zodpovedajúce kategóriám 4 a 5 patrili do segmentu výroby elektriny.

93.

Ako sa uviedlo v bode 34 vyššie, Komisia s cieľom stanoviť existenciu významného cenového podhodnotenia na základe metódy PCN porovnala, podľa jednotlivých PCN, ceny dovozov s cenami výrobcov z Únie. Následne porovnala predaj každého posudzovaného výrobku patriaceho do PCN čínskymi výrobcami zaradenými do vzorky so zodpovedajúcim výrobkom výrobného odvetvia Únie. Komisia týmto spôsobom v rámci analýzy cenového podhodnotenia zohľadnila uvedené segmenty, a to, ako je zrejmé z predchádzajúceho bodu, v rozsahu, v akom rozdelenie výrobkov podľa PCN vychádzalo z kritérií umožňujúcich prihliadnuť na rôzne segmenty, do ktorých sa patril dotknutý výrobok.

94.

Na základe informácií založených v spise ( 53 ) možno konštatovať, že použitie uvedenej metódy umožnilo zohľadniť relatívne objemy rôznych predajov na úrovni rôznych segmentov. Uvedené napokon preukazuje skutočnosť, že na základe predmetnej analýzy bolo možné určiť, tak ako to urobila Komisia, rôzne podiely predaja pre každý segment. Ako je zrejmé z bodu 81 vyššie, na základe takéhoto určenia bolo možné stanoviť, že medzi čínskymi dovozmi a domácim predajom v Únii existovala vo viacerých segmentoch podstatná zhoda, a najmä, že uvedený dovoz a domáci predaj sa koncentrovali v rovnakom segmente, konkrétne segmente stavebníctva, pričom však v ostatných dvoch segmentoch existovala nezanedbateľná prítomnosť dovozu a domáceho predaja.

95.

Použitie uvedenej metódy umožnilo tiež zohľadniť úroveň cenového podhodnotenia v rôznych segmentoch trhu, čo dokazuje skutočnosť, že Komisia mohla konštatovať existenciu cenového podhodnotenia v každom segmente.

96.

Z predchádzajúcich úvah podľa môjho názoru vyplýva nesprávnosť tvrdenia uvedeného v bodoch 60 a 66 napadnutého rozsudku, že napriek použitiu metódy PCN Komisia pri skúmaní cenového podhodnotenia nezohľadnila segmentáciu zodpovedajúcu rôznym druhom posudzovaného výrobku, v dôsledku čoho neprihliadla na všetky relevantné údaje. Spôsob poňatia tejto metódy a jej použitie predstavovali totiž v prejednávanej veci konkrétnu záruku analýzy prešetrovaných výrobkov podľa trhových segmentov.

97.

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Hubei Xinyegang, že metóda PCN neumožnila Komisii určiť vplyv dovozov v určitom segmente na predajné ceny v rámci výrobného odvetvia Únie v súvislosti s výrobkami patriacimi do iných segmentov, domnievam sa, že takáto dodatočná analýza nie je potrebná v situácii, keď dovoz a domáci predaj boli v troch existujúcich segmentoch v podstate na rovnakej úrovni a keď sa podhodnotenie cien zistilo vo všetkých troch segmentoch.

98.

Z vyššie uvedeného podľa môjho názoru vyplýva, že aj druhému odvolaciemu dôvodu Komisie treba vyhovieť.

99.

V bode 67 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že vzhľadom na štyri okolnosti charakterizujúce prejednávanú vec – ktoré analyzoval v bodoch 61 až 64 napadnutého rozsudku a na ktoré sa odkazuje v bode 38 vyššie – sa mala Komisia napriek použitiu metódy PCN prinajmenšom ubezpečiť, že cenový vývoj v rámci výrobného odvetvia Únie (t. j. zníženie týchto cien) „nepochádzal“ zo segmentu, v ktorom bol čínsky dovoz obmedzený alebo bol na úrovni nevýznamného podhodnotenia. Z tohto dôvodu, ako sa uviedlo v bode 60 vyššie, prítomnosť takýchto okolností podľa Všeobecného súdu vyžadovala, aby Komisia napriek metóde PCN použitej s cieľom zabezpečiť objektívne preskúmanie cenového podhodnotenia a všeobecnejšie vplyvu dumpingových dovozných cien na ceny podobných výrobkov na trhu Únie, vykonala dodatočnú analýzu zameranú na overenie, či zníženie cien podobného výrobku výrobného odvetvia Únie, posudzované vcelku, bolo skutočne dôsledkom (vplyvu na ceny) dumpingového dovozu. Všeobecný súd dospel k záveru, že v dôsledku nevykonania takejto dodatočnej analýzy bolo preskúmanie vykonané Komisiou neúplné.

100.

Z tohto dôvodu je potrebné preskúmať, či bolo na základe predmetných štyroch okolností s ohľadom na prejednávanú vec potrebné, aby Komisia napriek preskúmaniu uskutočnenému pomocou metódy PCN vykonala analýzu vyžadovanú Všeobecným súdom v bode 67 napadnutého rozsudku.

101.

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o prvú z uvedených okolností, t. j. zložitú zameniteľnosť rôznych druhov výrobkov zahrnutých do vymedzeného podobného výrobku, ( 54 ) poznamenávam, že hoci je nahraditeľnosť z hľadiska dopytu jednoznačne základným analytickým kritériom pre vymedzenie relevantného trhu v oblasti hospodárskej súťaže, nehrá rovnako zásadnú úlohu v antidumpingovej oblasti. Kritériá používané na vymedzenie podobného výrobku v antidumpingových veciach podľa článku 1 ods. 4 základného nariadenia sú rôzne, pričom nie je nezvyčajné, že v rámci antidumpingového prešetrovania sa ako podobný výrobok vymedzí výrobok zahŕňajúci rôzne druhy výrobkov, ktoré by sa podľa právnych predpisov o hospodárskej súťaži zaradili do rôznych relevantných trhov daného výrobku. V tejto súvislosti treba tiež poznamenať, že Hubei Xinyegang pred Všeobecným súdom nenamietala vymedzenie podobného výrobku, takže toto vymedzenie je potrebné považovať za preukázané a nemožno ho spochybniť na úrovni analýzy zameranej na stanovenie existencie ujmy. ( 55 )

102.

Z uvedeného vyplýva, že zložitá zameniteľnosť výrobkov, ktoré sú predmetom prešetrovania, sa na strane dopytu nejaví ako relevantný faktor pre konštatovanie, že v prejednávanej veci bola Komisia povinná vykonať popri analýze na základe metódy PCN dodatočnú analýzu vyžadovanú Všeobecným súdom v bode 67 napadnutého rozsudku.

103.

Pokiaľ ide o druhú z uvedených okolností, t. j. existenciu cenových rozdielov medzi rôznymi segmentmi, Všeobecný súd s odkazom na správu odvolacieho orgánu „HP‑SSST“ dospel k záveru, že existencia týchto cenových rozdielov bola prvkom, ktorý bolo potrebné zohľadniť na účely analýzy cenového podhodnotenia, pričom existencia takýchto cenových rozdielov medzi segmentmi prispela k potrebe vykonať dodatočnú analýzu uvedenú v bode 67 napadnutého rozsudku. ( 56 )

104.

Ak je však pravda, ako sa uvádza v bode 76 vyššie, že odvolací orgán v predmetnej správe konštatoval, že primeraná analýza vplyvu na ceny mala v danom prípade zohľadniť výrazné rozdiely medzi cenami rôznych druhov výrobkov, domnievam sa, že z tohto precedensu nemožno vyvodiť povinnosť Komisie vykonať na účely zabezpečenia objektívneho preskúmania cenového podhodnotenia podľa článku 3 ods. 2 základného nariadenia analýzu uvedenú v bode 67 napadnutého rozsudku.

105.

Ako je totiž zrejmé z bodov 75 až 77 vyššie, v prípade skúmanom odvolacím orgánom WTO sa dumpingový dovoz a domáci predaj koncentrovali v rôznych segmentoch, pričom cenové podhodnotenie sa zistilo iba v dvoch z troch predmetných segmentov, v ktorých sa koncentroval dovoz, a nepreukázalo sa v segmente, v ktorom sa koncentroval domáci predaj. Naopak v prejednávanej veci sa dumpingový dovoz a domáci predaj, ako vyplýva z údajov uvedených v bode 81 vyššie, koncentrovali v rovnakom segmente, s tým, že v ostatných segmentoch boli prítomné na porovnateľnej úrovni. Okrem toho cenové podhodnotenie sa v prejednávanej veci preukázalo vo všetkých segmentoch, do ktorých sa posudzovaný výrobok rozdelil. Zo spisu ďalej vyplýva, že porovnanie prostredníctvom metódy PCN umožnilo prihliadnuť na cenové rozdiely medzi rôznymi druhmi výrobkov zahrnutých do rôznych segmentov. Za týchto okolností je potrebné dospieť k záveru, že ani druhá okolnosť zistená Všeobecným súdom, zohľadnená s ohľadom na správu odvolacieho orgánu „HP‑SSST“, v prejednávanej veci Komisii neukladá, aby vykonala dodatočnú analýzu vyžadovanú v bode 67 napadnutého rozsudku.

106.

Pokiaľ ide o tretiu okolnosť posudzovanú Všeobecným súdom, t. j. skutočnosť, že 75,1 % dovozov čínskych výrobcov zahrnutých do vzorky sa koncentrovalo v segmente stavebníctva, Všeobecný súd s odkazom na rozsudok Shanghai Teraoka uviedol, že táto skutočnosť si logicky, ak nie nevyhnutne, vyžaduje samostatnú analýzu dotknutého segmentu. ( 57 ) Na základe uvedeného precedensu však podľa môjho názoru nemožno konštatovať analytické pochybenie Komisie v prejednávanej veci. Na jednej strane sa predmetný rozsudok, ako je zrejmé z bodov 71 až 74 vyššie, v skutočnosti týka odlišnej situácie, než aká nastala v prejednávanej veci. Na rozdiel od predmetného rozsudku sa totiž Komisia v prejednávanej veci neobmedzila na preskúmanie cenového podhodnotenia iba vo vzťahu k segmentu, v ktorom sa dovozy koncentrovali, ale takéto preskúmanie vykonala vo vzťahu k posudzovanému výrobku ako celku. Na druhej strane prostredníctvom metódy PCN Komisia v súlade s požiadavkou uvedeného precedensu zohľadnila segmentáciu trhu. ( 58 ) V každom prípade vzhľadom na skutočnosť, že dumpingový dovoz a domáci predaj sa koncentrovali v rovnakom segmente, pričom v ostatných segmentoch boli prítomné na porovnateľnej úrovni, a tiež vzhľadom na fakt, že cenové podhodnotenie sa preukázalo vo všetkých segmentoch, do ktorých sa posudzovaný výrobok rozdelil, ani na základe tretej okolnosti uvedenej Všeobecným súdom nemožno preukázať chybu v analýze Komisie.

107.

Napokon pokiaľ ide o štvrtú okolnosť identifikovanú Všeobecným súdom, t. j. skutočnosť, že z predbežného nariadenia vyplýva, že viac ako 60 % predaja najväčšej spoločnosti spomedzi výrobcov Únie súviselo s ropným a plynárenským výrobným odvetvím, ani toto zistenie nepodporuje záver Všeobecného súdu, podľa ktorého bola v prejednávanej veci potrebná dodatočná analýza v zmysle bodu 67 napadnutého rozsudku. Význam uvedenej okolnosti, ktorou mal Všeobecný súd v úmysle naznačiť možnosť, že dumpingový dovoz a predaj výrobného odvetvia Únie sa koncentrovali v rôznych segmentoch, je však v zjavnom rozpore so zistením vyplývajúcim z informácií uvedených v bode 81 vyššie, podľa ktorého sa dumpingové dovozy a predaj Únie koncentrovali v tom istom segmente, čiže segmente stavebníctva.

108.

Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že nijaká zo štyroch okolností uvedených Všeobecným súdom nebola spôsobilá odôvodniť potrebu dodatočnej analýzy, na akú sa odkazuje v bode 67 napadnutého rozsudku. Konkrétnejšie, v situácii, keď Komisia použila metódu PCN na určenie cenového podhodnotenia a na jednej strane dumpingový dovoz a domáci predaj sa koncentrovali v tom istom segmentu, pričom v ostatných segmentoch boli na porovnateľnej úrovni, a na druhej strane cenové podhodnotenie bolo prítomné vo všetkých segmentoch, do ktorých sa posudzovaný výrobok rozdelil, Komisii nemožno vytýkať, že nevykonala dodatočnú analýzu v zmysle bodu 67 napadnutého rozsudku.

109.

S ohľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné dospieť k záveru, že napadnutý rozsudok je postihnutý niekoľkými vadami v časti, v ktorej Všeobecný súd konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že Komisia pri analýze cenového podhodnotenia a všeobecnejšie vplyvu na ceny nezohľadnila segmentáciu trhu, táto inštitúcia nevychádzala pri svojej analýze zo všetkých údajov relevantných v prejednávanej veci, a že napriek použitiu metódy PCN sa mala Komisia v danom prípade prinajmenšom ubezpečiť, či vývoj cien v rámci výrobného odvetvia Únie (t. j. zníženie týchto cien) „nepochádzal“ zo segmentu, v ktorom bol čínsky dovoz obmedzený, alebo úroveň cenového podhodnotenia bola nevýznamná.

110.

Z tohto dôvodu sa domnievam, že prvému, druhému a tretiemu odvolaciemu dôvodu Komisie treba vyhovieť.

111.

Prostredníctvom štvrtého a piateho odvolacieho dôvodu Komisia s podporou spoločnosti ArcelorMittal a i. spochybňuje napadnutý rozsudok v časti, v ktorej Všeobecný súd v bodoch 68 až 76 konštatoval, že Komisia postupovala nesprávne, keď vo svojej analýze cenového podhodnotenia nezohľadnila určitý objem podobného výrobku pochádzajúceho od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

112.

V uvedených bodoch napadnutého rozsudku Všeobecný súd poznamenal, že Komisia pri analýze cenového podhodnotenia nezohľadnila 17 zo 66 druhov výrobkov predávaných výrobcami Únie zaradenými do vzorky, ktoré predstavujú 8 % z objemu predaja týchto výrobcov, keďže čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky takéto výrobky nevyviezli, a preto nemohlo dôjsť k porovnaniu.

113.

Na základe správy odvolacieho orgánu „HP‑SSST“ Všeobecný súd v bode 71 napadnutého rozsudku konštatoval, že nič nevedie k záveru, že v rámci analýzy podľa článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia je možné nezohľadniť určitý objem podobného výrobku, ktorého sa netýka cenové podhodnotenie. Ďalej, v bodoch 72 až 74 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že súvislosť medzi analýzou cenového podhodnotenia dumpingových dovozov a vývojom cien výrobného odvetvia Únie, ktorú Komisia stanovila v napadnutom nariadení, nevyhnutne vychádza z neprávneho skutkového základu, pretože Komisia túto súvislosť konštatovala bez prihliadnutia na vyššie uvedených 17 druhov výrobkov, ktorých sa netýkalo cenové podhodnotenie. Všeobecný súd preto usúdil, že pri neexistencii príslušného konkrétneho odôvodnenia v rámci napadnutého nariadenia nebolo možné vylúčiť, že predmetných 17 druhov výrobkov sa v nezanedbateľnej miere podieľalo na znížení cien výrobcov Únie zaradených do vzorky. Všeobecný súd na základe toho usúdil, že Komisia pri analýze cenového podhodnotenia a vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie nezohľadnila všetky príslušné údaje daného prípadu, čím sa dopustila porušenia článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia.

114.

Vo štvrtom odvolacom dôvode, rozdelenom do dvoch častí, Komisia s podporou spoločnosti ArcelorMittal a i. vytýka Všeobecnému súdu, že konal v rozpore s článkom 3 ods. 2 základného nariadenia.

115.

V prvej časti Komisia uvádza, že záver Všeobecného súdu, podľa ktorého sa analýza cenového podhodnotenia má vykonávať v súvislosti so všetkými druhmi výrobku predávanými v rámci výrobného odvetvia Únie, vychádza z nesprávneho pochopenia preskúmania cenového podhodnotenia. Zo samotných ustanovení článku 3 ods. 3 základného nariadenia podľa Komisie vyplýva, že takéto preskúmanie sa nevykonáva vo vzťahu ku každému druhu výrobku alebo PCN predávaného výrobným odvetvím Únie, ale že cenové podhodnotenie sa stanovuje na úrovni podobného výrobku. Komisia má najprv vypočítať cenové podhodnotenie na úrovni každého PCN a následne vážený priemer podhodnotenia vo vzťahu ku všetkým PCN vyrábaným výrobcami Únie zaradenými do vzorky. Ak sa pri určitom PCN nezistí podhodnotenie, alebo sa preukáže negatívne podhodnotenie, neznamená to, že antidumpingové clo nemožno uložiť aj na PCN, vo vzťahu ku ktorým sa cenové podhodnotenie nekonštatovalo.

116.

V druhej časti Komisia uvádza, že keď Všeobecný súd dospel k záveru, že preskúmanie vplyvu na ceny podľa článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia znamená aj povinné posúdenie 17 PCN, ktoré čínski výrobcovia zaradení do vzorky nevyrábajú, zamenil si uvedené preskúmanie s analýzou „nepripísania ujmy“ podľa článku 3 ods. 7 základného nariadenia. Zo samotného znenia predmetných ustanovení totiž vyplýva, že ich predpokladom je posúdenie cenového podhodnotenia medzi výrobkom, ktorý je predmetom dumpingového dovozu, a podobným výrobkom a nie vplyv PCN predaných výrobným odvetvím Únie, nie však čínskymi vyvážajúcimi výrobcami. V napadnutom rozhodnutí Komisia určila vplyv na ceny v súvislosti s PCN, pre ktoré čínska vzorka predaja umožňovala priradiť konkrétne PCN ku vzorke predaja z Únie. Komisia však nemohla stanoviť cenové podhodnotenie pre 17 PCN predávaných výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, ktoré však čínski výrobcovia zaradení do vzorky nevyvážali. Otázka identifikovaná v bodoch 72 až 74 napadnutého rozsudku, podľa ktorých Komisia mala posúdiť riziko, že výrobné odvetvie Únie mohlo v reakcii na skutočnosť, že v rámci Únie sa predalo 17 PCN, ktoré čínski vyvážajúci výrobcovia nevyviezli, utrpieť významné straty, patrí podľa Komisie do rámca analýzy vo veci nepripísania ujmy podľa článku 3 ods. 7 základného nariadenia. Hubei Xinyegang sa však na podporu svojej žaloby nedovolávala porušenia takéhoto ustanovenia. Okrem toho správa odvolacieho orgánu „HP‑SSST“ nijakým spôsobom nepodporuje závery Všeobecného súdu.

117.

Hubei Xinyegang predovšetkým uvádza, že Komisia nesprávne opisuje napadnutý rozsudok. Všeobecný súd nekonštatoval, že cenové podhodnotenie sa má určiť na úrovni každého PCN, ale jednoducho iba namietal skutočnosť, že Komisia rozšírila svoje zistenia o existencii cenového podhodnotenia súvisiace s určitým druhom výrobkov na iné druhy výrobkov, vo vzťahu ku ktorým k takémuto zisteniu nedošlo, a to bez uvedenia vysvetlenia.

118.

Pokiaľ ide o prvú časť, Hubei Xinyegang poznamenáva, že Všeobecný súd dospel k správnemu záveru, že obavy uvedené v judikatúre ( 59 ) v súvislosti s vylúčením vývozných transakcií do Únie týkajúcich sa niektorých druhov posudzovaného výrobku z výpočtu dumpingového rozpätia sa vzťahovali aj na oblasť analýzy cenového podhodnotenia alebo vplyvu na ceny. Ak by sa malo vychádzať z predpokladu, že Komisia nie je povinná zohľadniť celkový predaj výrobcov zaradených do vzorky Únie, hrozilo by aj riziko manipulácie. Mohlo by jej to totiž umožniť, aby konštatovala cenové podhodnotenie iba vo vzťahu k obmedzenej časti predaja v rámci výrobného odvetvia Únie a rozšírila takéto zistenie na zvyšný predaj, bez povinnosti vysvetliť, aký bol vplyv tohto zvyšného predaja na ceny.

119.

Pokiaľ ide o druhú časť, Hubei Xinyegang uvádza, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého analýza vplyvu na ceny a určenie príčinnej súvislosti predstavujú fázy, ktoré sú od seba úplne nezávislé, je irelevantné, keďže Komisia nespochybnila bod 86 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd konštatoval existenciu vzťahu medzi stanovením cenového podhodnotenia a stanovením existencie príčinnej súvislosti. V každom prípade článok 3 ods. 2 základného nariadenia zahŕňa v časti, v ktorej odkazuje na dosah dumpingových dovozov na výrobné odvetvie Únie, aj požiadavky týkajúce sa príčinnej súvislosti a nepripísania ujmy, ktoré sa ďalej spresňujú v článku 3 ods. 6 a 7 tohto nariadenia. Okrem toho Všeobecný súd správne odkázal na správu odvolacieho orgánu „HP‑SSST“, z ktorej vyplýva potreba preukázať vplyv na ceny, pokiaľ ide o výrobok ako celok, bez vylúčenia druhov výrobkov, vo vzťahu ku ktorým sa nepreukázalo cenové podhodnotenie.

120.

Piatym odvolacím dôvodom Komisia poukazuje na to, že Všeobecný súd sa dopustil porušenia článku 17 základného nariadenia, ( 60 ) keď usúdil, že Komisia postupovala nesprávne, keď nezohľadnila vplyv 17 výrobkov, ktoré nepredávajú čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, predávajú ich však výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Neexistencia dovozu, pokiaľ ide o 17 dotknutých PCN, je inherentným dôsledkom použitia metódy výberu vzorky v prejednávanej veci, v súvislosti s ktorou má Komisia určitú mieru voľnej úvahy. Okrem toho, keďže vzorka sa považuje za reprezentatívnu, zistenie cenového podhodnotenia na základe váženého priemeru rozpätia podhodnotenia stanoveného pre PCN predávané čínskymi vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky je reprezentatívne pre všetky PCN, čiže aj pre posudzovaný výrobok. Výklad Všeobecného súdu zbavuje výber vzorky akéhokoľvek potrebného účinku a neoprávnene obmedzuje voľnú úvahu, ktorú má v tejto súvislosti Komisia.

121.

Hubei Xinyegang vo svojom vyjadrení predovšetkým uvádza, že hoci Komisia má pri výbere vzorky určitú mieru voľnej úvahy, faktom zostáva, že po výbere vzorky je povinná dodržiavať všetky právne povinnosti stanovené v základnom nariadení, vrátane povinnosti vykonať riadnu analýzu vplyvu na ceny. Ďalej, napadnutý rozsudok nezasahuje do možnosti Komisie vybrať vzorku, ani nebráni flexibilite, ktorou v tomto ohľade disponuje. Napadnutý rozsudok vyžaduje iba to, aby sa po výbere vzorky zohľadnil vplyv všetkých dumpingových dovozov zo strany vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na ceny všetkých druhov výrobkov predávaných výrobcami z Únie, ktorí sú súčasťou vzorky.

122.

Na to, aby bolo možné analyzovať štvrtý a piaty odvolací dôvod, je najskôr potrebné, rovnako ako pri prvých troch odvolacích dôvodoch, spresniť rozsah výhrady formulovanej Všeobecným súdom. Aj pokiaľ ide o časť napadnutého rozsudku, ktorá sa namieta prostredníctvom týchto odvolacích dôvodov, účastníci konania sa v skutočnosti nezhodujú na rozsahu, ktorý sa má pripísať výhrade Všeobecného súdu.

123.

Komisia a ArcelorMittal a i. uvádzajú, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku Komisii uložil povinnosť vykonať analýzu cenového podhodnotenia pre každý druh výrobku, čiže pre každé PCN predávané výrobným odvetvím Únie. Títo účastníci konania ďalej dodávajú, že základná výhrada formulovaná Všeobecným súdom nepatrí do rámca analýzy vplyvu dumpingových dovozov na ceny výrobného odvetvia Únie, ale do rámca tzv. analýzy „nepripísania ujmy“ podľa článku 3 ods. 7 základného nariadenia, ktorý nebol predmetom konania pred Všeobecným súdom.

124.

Hubei Xinyegang naopak uvádza, že Všeobecný súd Komisii vytkol, že jednoducho rozšírila rozsah svojich zistení týkajúcich sa cenového podhodnotenia niektorých druhov výrobkov na druhy výrobkov, vo vzťahu ku ktorým sa cenové podhodnotenie nepreukázalo, a to bez odôvodnenia. Z tohto dôvodu v dôsledku vylúčenia vyššie uvedených 17 druhov výrobkov zo svojej analýzy Komisia v rozpore s článkom 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia nepreukázala vplyv na ceny, pokiaľ ide o dovoz podobného výrobku ako celku.

125.

V tejto súvislosti predovšetkým poznamenávam, že Všeobecný súd v bode 69 napadnutého rozsudku najprv konštatoval, že pri použití metódy PCN Komisia nedokázala určiť rozpätie cenového podhodnotenia pre 17 výrobkov výrobného odvetvia Únie, vo vzťahu ku ktorým neexistovali zodpovedajúce dovážané výrobky. Ďalej, v bode 71 Všeobecný súd s odkazom na správu odvolacieho orgánu „HP‑SSST“ konštatoval, že príslušné ustanovenia v nijakej časti neumožňovali dospieť k záveru, že z analýzy podľa článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia by bolo možné vylúčiť určitý objem podobného výrobku, ktorého sa netýkalo cenové podhodnotenie, t. j. uvedených 17 výrobkov, vo vzťahu ku ktorým nebolo prostredníctvom metódy PCN možné určiť rozpätie cenového podhodnotenia.

126.

Všeobecný súd týmto tvrdením vyjadril podľa môjho názoru zásadu, podľa ktorej je Komisia pri analýze vplyvu na ceny povinná zohľadniť celkový predaj podobného výrobku výrobného odvetvia Únie. Následne Všeobecný súd uplatnil túto zásadu na prejednávanú vec a rozhodol, že vzhľadom na to, že uvedená analýza sa v tomto prípade vykonala prostredníctvom určenia cenového podhodnotenia na základe použitia metódy PCN, Komisia bola na zabezpečenie toho, aby jej analýza vychádzala zo všetkých príslušných údajov, povinná nutne zohľadniť všetky PCN výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

127.

Ďalej Všeobecný súd v bodoch 73 a 74 napadnutého rozsudku v zásade Komisii vytkol, že pri konštatovaní súvislosti medzi analýzou cenového podhodnotenia a vývojom cien výrobného odvetvia Únie vychádzala z nesprávneho skutkového základu, keďže nezohľadnila 17 druhov dotknutých výrobkov, a to z dôvodu, že nebolo možné vylúčiť, že tieto druhy výrobkov „sa v nezanedbateľnej miere podieľali na znížení cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky“.

128.

Z uvedeného vyplýva, že základná výhrada Všeobecného súdu voči Komisii spočíva v tom, že táto inštitúcia pri svojej analýze nezohľadnila potenciálny význam (cien) predmetných 17 druhov výrobkov – vo vzťahu ku ktorým nebolo možné stanoviť rozpätie podhodnotenia – v rámci ich možného vplyvu na vývoj cien výrobcov z Únie, ktorý Komisia vypočítala v súvislosti s podobným výrobkom posudzovaným ako celok.

129.

V tejto súvislosti je predovšetkým potrebné položiť si otázku, či existuje povinnosť Komisie, ako to podľa všetkého vyplýva z bodu 71 napadnutého rozsudku, aby pri svojom preskúmaní vplyvu dumpingových dovozov na ceny zakaždým prihliadla na všetky druhy výrobkov predávaných v rámci výrobného odvetvia Únie, najmä ak sa takéto preskúmanie vykonáva prostredníctvom zistenia cenového podhodnotenia.

130.

Všeobecný súd na podporu svojho zásadného tvrdenia uvedeného v bode 71 napadnutého rozsudku odkázal na bod 5.180 správy odvolacieho orgánu „HP‑SSST“, v ktorom tento orgán konštatoval, že v uvedenom prípade boli čínske orgány „povinné posúdiť významný charakter cenového podhodnotenia dumpingových dovozov vo vzťahu k ‚pomernej časti domácej výroby, pri ktorej sa nezistilo cenové podhodnotenie‘“.

131.

Všeobecný súd analogicky rozšíril rozsah uvedeného tvrdenia na prejednávanú vec a vzhľadom na to, že v bode 70 napadnutého rozsudku najskôr konštatoval, že vo vzťahu k dotknutým 17 výrobkom sa „nezistilo cenové podhodnotenie“, v bode 71 z tohto vyhlásenia odvodil vyššie uvedenú zásadu, podľa ktorej z preskúmania vplyvu na ceny nemožno vylúčiť časť podobného výrobku.

132.

Nie som však presvedčený, že z uvedeného bodu správy odvolacieho orgánu „HP‑SSST“ možno odvodiť všeobecnú zásadu, ako je zásada, ku ktorej dospel Všeobecný súd. Tento bod totiž treba vykladať v kontexte prípadu, ktorým sa v danej veci zaoberal odvolací orgán WTO. Ako je zrejmé z bodu 75 vyššie, uvedená vec sa týkala situácie, v ktorej čínske orgány nepodrobili analýze a v dôsledku toho nezistili cenové podhodnotenie pri výrobkoch patriacich do segmentu týkajúceho sa triedy A, v ktorej sa koncentroval vnútroštátny predaj, na daný segment však iba rozšírili zistenia o cenovom podhodnotení, pokiaľ išlo o segmenty trhu týkajúce sa tried B a C, v ktorých sa koncentrovali dumpingové dovozy.

133.

Z uvedeného vyplýva, že zámerom odvolacieho orgánu v predmetnom bode bolo naznačiť, že v uvedenej, pomerne konkrétnej situácii, keď sa domáci predaj intenzívne koncentroval v jednom segmente (trieda A), pričom dumpingové dovozy sa koncentrovali v iných segmentoch (triedy B a C), sa čínske orgány nemohli obmedziť na rozšírenie zistení vo veci cenového podhodnotenia, ku ktorým dospeli vo vzťahu ku triedam B a C, na výrobky zaradené do segmentu triedy A.

134.

Na rozdiel od uvedeného prípadu Komisia v prejednávanej veci nevylúčila „pomernú časť domácej výroby“ zo zistenia cenového podhodnotenia z účelových dôvodov, ale preto, že ako pripustil samotný Všeobecný súd, v jej situácii nebolo možné vypočítať rozpätie podhodnotenia pre predmetné výrobky, a to v dôsledku vzorky a analytickej metódy, ktorú zvolila v rámci svojej voľnej úvahy. ( 61 )

135.

Z uvedeného podľa môjho názoru vyplýva, že predmetný bod správy odvolacieho orgánu „HP‑SSST“ nemôže byť základom všeobecnej zásady, akou je zásada, ktorú možno odvodiť z tvrdenia uvedeného v bode 71 napadnutého rozsudku, podľa ktorej má Komisia vo svojej analýze cenového podhodnotenia a vplyvu na ceny nutne zakaždým zohľadniť všetky druhy výrobkov predávaných výrobným odvetvím Únie, ktoré patria do rámca vymedzeného podobného výrobku.

136.

Hubei Xinyegang však upozorňuje na to, že uvedená zásada zodpovedá prístupu, ktorý zaujal Súdny dvor v rozsudku Changshu City. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor v uvedenom rozsudku rozhodol, že článok 2 ods. 11 základného nariadenia nemožno vzhľadom na jeho znenie, cieľ a kontext, do ktorého patrí, vykladať tak, že umožňuje vylúčiť z výpočtu dumpingového rozpätia vývozné transakcie do Únie, ktoré sa týkajú určitých druhov posudzovaného výrobku, pričom z tohto ustanovenia naopak vyplýva, že inštitúcie Únie sú povinné na účely predmetného výpočtu zohľadniť všetky tieto transakcie. ( 62 )

137.

V tomto ohľade sa však domnievam, že výklad článku 2 ods. 11 základného nariadenia, ktorý v súvislosti s výpočtom dumpingového rozpätia poskytol Súdny dvor v uvedenom rozsudku, nie je nutne automaticky uplatniteľný na preskúmanie cenového podhodnotenia podľa článku 3 ods. 2 a 3 tohto nariadenia. Už z gramatického hľadiska je potrebné poznamenať, že tieto dve ustanovenia sú formulované zásadne odlišným spôsobom. V článku 2 ods. 11 základného nariadenia sa totiž výslovne stanovuje povinnosť zohľadnenia „cien všetkých vývozných transakcií“ ( 63 ). Z tohto dôvodu možno usúdiť, že v rozsahu, v akom sú ustanovenia článku 3 ods. 2 a 3 formulované odlišne, nevyžadujú, aby sa v rámci predmetnej analýzy nutne zohľadnili všetky predaje podobného výrobku zo strany výrobného odvetvia Únie.

138.

Zdá sa, že takýto záver napokon zodpovedá aj odlišnej logike, ktorá je základom pre výpočet dumpingového rozpätia, resp. určenie cenového podhodnotenia. Kým výpočet dumpingového rozpätia sa totiž bežne vykonáva ( 64 ) s prihliadnutím na domáci predaj a vývoz toho istého podniku, t. j. vyvážajúceho výrobcu, určenie cenového podhodnotenia naopak predpokladá porovnanie predajov viacerých výrobcov (čiže dumpingových dovozov predávajúcich výrobcov a domácich predajov výrobného odvetvia Únie).

139.

Z predchádzajúcej analýzy vyplýva, že ani správa odvolacieho orgánu „HP‑SSST“, z ktorej Všeobecný súd vychádzal, ani rozsudok Changshu City, ktorého sa dovolávala Hubei Xinyegang, nemôžu byť základom zásady, podľa ktorej je Komisia povinná, aby pri analýze cenového podhodnotenia a, všeobecnejšie, vplyvu dumpingových dovozov na ceny, vždy a za každých okolností zohľadnila celkový predaj všetkých druhov podobných výrobkov zo strany výrobcov z Únie.

140.

V nadväznosti na uvedené však považujem za potrebné uviesť nasledujúce úvahy.

141.

Predovšetkým, ako sa uviedlo v bodoch 28 a 67 vyššie, z článku 3 ods. 2 základného nariadenia vyplýva, že Komisia je povinná vykonať objektívne preskúmanie vplyvu dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie. Nemožno preto vylúčiť, že na účely zabezpečenia objektivity tohto preskúmania je za určitých okolností potrebné zohľadniť celkový predaj výrobkov výrobného odvetvia Únie.

142.

Ďalej, ako je zrejmé zo samotného znenia článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia, predmetná analýza predpokladá preskúmanie vplyvu dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie. Ako sa už uviedlo v bode 35 vyššie, v prejednávanej veci sa nespochybňuje, že takéto preskúmanie sa vykonalo v súvislosti s celkovým dovozom posudzovaného výrobku realizovaného čínskymi vývozcami zaradenými do vzorky.

143.

V treťom rade, ako sa pripomenulo v bodoch 28 a 29 vyššie, v článku 3 základného nariadenia sa nestanovuje špecifická analytická metóda na účely stanovenia existencie ujmy, ani, konkrétnejšie, existencie cenového podhodnotenia, pričom inštitúcie Únie majú v tejto súvislosti širokú mieru voľnej úvahy, a to vzhľadom na zložitosť hospodárskych a politických situácií, ktoré sú povinné preskúmať. Za týchto okolností prináleží uvedeným inštitúciám, v rozsahu, v akom sa zaručuje objektivita tohto preskúmania, aby zvolili analytickú metódu na určenie vplyvu cien, ktorú v závislosti od osobitostí predmetného prešetrovania považujú za najvhodnejšiu.

144.

Po štvrté, pokiaľ ide o prejednávanú vec, z napadnutého nariadenia na jednej strane vyplýva, že Komisia sa rozhodla využiť výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia, ( 65 ) a to jednak vo vzťahu k čínskym vyvážajúcim výrobcom, jednak vo vzťahu k výrobcom z Únie. Takýto výber vzorky, v súvislosti s ktorým judikatúra priznala určitú mieru voľnej úvahy, ( 66 ) sa v prejednávanej veci nespochybnil.

145.

Na druhej strane, ako sa už uviedlo v bodoch 33, 34, ako aj 90 a nasledujúcich vyššie, Komisia sa v prejednávanej veci na základe uplatnenia vyššie uvedenej voľnej úvahy rozhodla, že na účely stanovenia cenového podhodnotenia použije metódu PCN. Cieľom tejto metódy, ktorú rovnako nikto nespochybnil, bolo okrem iného zabezpečiť porovnateľnosť cien výrobkov pochádzajúcich od rôznych podnikov, ktoré bolo potrebné porovnať. Ako sa už uviedlo, na účely zaistenia tejto porovnateľnosti sa pri stanovení rôznych PCN vychádzalo z fyzických a technických charakteristík výrobkov. Ako však správne poznamenávajú ArcelorMittal a i., použitie uvedeného systému predpokladá kompromis medzi na jednej strane potrebou zabezpečiť vyššie uvedenú cenovú kompatibilitu a na druhej strane potrebou zaistiť možnosť porovnania čo najvyššieho počtu dovozov a domácich predajov, aby bol výsledok čo najreprezentatívnejší. Z tohto hľadiska čím je PCN podrobnejšie, tým porovnateľnejšie budú dovážané a domáce výrobky zahrnuté do PCN. Zároveň však platí, že čím podrobnejšie je PCN, tým väčšie je riziko, že niektoré výrobky (PCN) nemajú ekvivalenty, a preto ich nemožno pri analýze zohľadniť. V prejednávanej veci sa preukázalo, že použitie metódy PCN navrhnutej Komisiou umožnilo pomerne vysokú úroveň porovnateľnosti, keďže, pokiaľ ide o podniky zaradené do vzorky, porovnalo sa 100 % dumpingového dovozu s 92 % domáceho predaja. Ako sa už uviedlo, túto metódu nikto nespochybnil.

146.

Analýzu nesprávneho postupu, ktorý Všeobecný súd vytkol Komisii, je potrebné vykonať s ohľadom na vyššie uvedené úvahy.

147.

Z bodu 76 napadnutého rozsudku je zrejmé, že Všeobecný súd Komisii vytkol, že v rámci preskúmania cenového podhodnotenia a vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trh Únie nezohľadnila všetky údaje relevantné v prejednávanej veci.

148.

Z bodov 73 a 74 napadnutého rozsudku, na ktoré sa odkazuje v bodoch 113 a 127 vyššie, vyplýva, že pokiaľ ide o druhú výhradu, príslušné údaje, ktoré Komisia podľa súdu v rámci svojho nesprávneho postupu nezohľadnila, sa týkali potenciálneho účinku predajných cien 17 druhov výrobkov, pri ktorých nebolo možné preukázať cenové podhodnotenie, na zníženie predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky, a to v súvislosti s podobným výrobkom posudzovaným ako celok. Ako sa uviedlo v bode 128 vyššie, Všeobecný súd Komisii v zásade vytkol, že pri svojej analýze cenového podhodnotenia a vplyvu na ceny nezohľadnila potenciálny význam predaja predmetných 17 druhov výrobkov v rámci ich možného vplyvu na vývoj cien výrobcov z Únie, a to v súvislosti s podobným výrobkom posudzovaným ako celok.

149.

V tejto súvislosti však na jednej strane poznamenávam, že ako sa uviedlo v bode 142 vyššie, zo znenia článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia jednoznačne vyplýva, že analýza vplyvu na ceny sa týka vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobného výrobku na trhu Únie a nie vplyvu cien časti podobných výrobkov. V prejednávanej veci však Všeobecný súd Komisii nevytkol, že by uvedené ustanovenia porušila tým, že nezohľadnila vplyv dovozov (keďže 100 % z nich sa v analýze zohľadnilo), ale kritizoval ju za predmetné porušenie z dôvodu, že neprihliadla na vplyv predaja 17 druhov výrobkov zo strany výrobcov z Únie.

150.

Na druhej strane uvedená výhrada sa týka údajného neoverenia skutočnosti, či zníženie cien podobného výrobku posudzovaného ako celok nebolo „v nezanedbateľnej miere“ spôsobené znížením ceny 17 druhov dotknutých výrobkov. Inak povedané, Komisia mala preskúmať, či ceny predmetných 17 druhov výrobkov neprimerane prispeli k zníženiu cien podobného výrobku ako celku, a to v porovnaní s dôsledkami na takto posudzovaný podobný výrobok vyplývajúcimi zo zníženia cien ostatných 49 druhov výrobkov, pri ktorých sa cenové podhodnotenie preukázalo.

151.

Ako však správne poznamenali Arcelor Mittal a i., k takémuto neprimeranému zníženiu mohlo v súvislosti so 17 dotknutými druhmi výrobkov dôjsť iba z dvoch dôvodov: buď v dôsledku neprimeraného vplyvu dumpingových dovozov na uvedené výrobky, alebo v dôsledku vplyvu iných, vnútorných alebo vonkajších faktorov, odlišných od predmetných dovozov. Za týchto okolností však dva uvedené dôsledky nemôžu nastať kumulatívne. V prvom prípade by uvedený neprimeraný pokles znamenal, že dumpingový dovoz mal na ceny týchto 17 druhov výrobkov ešte väčší vplyv, než aký určila Komisia pri ostatných druhoch výrobkov, vo vzťahu ku ktorým sa preukázalo cenové podhodnotenie. V takom prípade však záver o existencii negatívneho vplyvu na ceny podobného výrobku v dôsledku dovozu na trh Únie nemožno istotne spochybniť ako nesprávny. Neprimeraný pokles cien predmetných výrobkov by bol v druhom prípade naopak spôsobený vplyvom „iných faktorov [odlišných od dovozu], ktoré súčasne spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Únie“. Ako však upozornila Komisia, preskúmanie takýchto iných faktorov je súčasťou analýzy „nepripísania ujmy“ podľa článku 3 ods. 7 základného nariadenia, ktorého porušenie Hubei Xinyegang nenamietala, a preto nemôže byť dôvodom, pre ktorý súd vyhovie jej žalobe. ( 67 )

152.

Pokiaľ ide o predmetných 17 druhov výrobkov, musím tiež poznamenať, že Všeobecný súd dospel podľa môjho názoru v bode 71 in fine napadnutého rozsudku k nesprávnemu záveru – vychádzajúcemu zo zistenia uvedeného v bode 70 napadnutého rozsudku – podľa ktorého sa predmetných 17 druhov výrobkov cenové podhodnotenie vôbec netýkalo. Nemožnosť výpočtu rozpätia podhodnotenia pre uvedené druhy výrobkov je totiž dôsledkom výberu vzorky a voľby metódy PCN, čo napokon konštatoval samotný Všeobecný súd v bode 69 napadnutého rozsudku. ( 68 ) To však neznamená, že týchto 17 druhov výrobkov sa, samých osebe, netýkalo cenové podhodnotenie. Nie je totiž vylúčené, že iní čínski vývozcovia, ktorí neboli zaradení do vzorky, doviezli týchto 17 druhov výrobkov za významne nižšie ceny, než sú ceny výrobcov z Únie. ( 69 ) Takéto konštatovanie nebolo možné iba z dôvodu výberu metódy, ktorý uskutočnila Komisia v rámci svojej voľnej úvahy a ktorú napokon nikto nespochybnil.

153.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že aj analýza Všeobecného súdu uvedená v bodoch 68 až 76 napadnutého rozsudku je podľa môjho názoru postihnutá nesprávnym právnym posúdením, pričom Všeobecný súd z tohto dôvodu vychádzal aj pri tejto časti rozsudku z nesprávneho výkladu článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia.

154.

Šiesty odvolací dôvod, ktorý vzniesla Komisia s podporou spoločnosti ArcelorMittal a i., sa delí do troch častí. V prvej časti Komisia Všeobecnému súdu vytýka, že prekvalifikoval prvý a druhý žalobný dôvod, a tak rozhodol ultra petita, čím rozšíril rozsah sporu nad rámec úzkych limitov stanovených v samotnej žalobe. Hubei Xinyegang totiž nenapadla vymedzenie skutkového stavu, ale spochybnením spôsobu, akým Komisia vykonala svoju voľnú úvahu, napadla posúdenie skutkového stavu.

155.

V druhej časti Komisia uvádza, že Všeobecný súd v bodoch 34, 35 a 45 napadnutého rozsudku nesprávne vymedzil rozsah súdneho preskúmania, ktoré mal vykonať. V napadnutom rozsudku vychádzal z extenzívneho výkladu pojmu „vymedzenie skutkového stavu“, ktorý nemá oporu v právnej vede a nie je zlučiteľný s rozsahom súdneho preskúmania, ktorý uznáva ustálená judikatúra. Všeobecný súd vykonal úplné súdne preskúmanie v prípade, na ktorý sa naopak vzťahovalo kritérium zjavne neprávneho posúdenia.

156.

V tretej časti Komisia poukazuje na nesprávne posúdenie Všeobecného súdu pri právnej kvalifikácii skutkového stavu. Aj keby bol rozsah súdneho preskúmania stanovený Všeobecným súdom primeraný, čo nie je, Komisia sa mu prispôsobila, keďže počas prešetrovania zhromaždila všetky údaje potrebné na vykonanie analýzy podľa segmentov trhu a na posúdenie 17 sporných PCN.

157.

Pokiaľ ide o prvú časť, Hubei Xinyegang uvádza, že už na základe samotného obsahu žaloby je zrejmé, že Všeobecný súd neprekvalifikoval jej žalobné dôvody, ale jednoducho im vyhovel. V súvislosti s druhou časťou uvedená spoločnosť poznamenáva, že Všeobecný súd vykonal súdne preskúmanie správne, v súlade s judikatúrou Súdneho dvora. Pokiaľ ide o tretiu časť, odporkyňa uvádza, že ak by aj bola pravda, že Komisia zhromaždila všetky údaje potrebné pre analýzu, z napadnutého nariadenia ani z dôkazov predložených Všeobecnému súdu to nevyplýva.

158.

Predovšetkým, pokiaľ ide o prvú časť tohto odvolacieho dôvodu, súhlasím so spoločnosťou Hubei Xinyegang, že z obsahu žaloby je zrejmé, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku skutočne vyhovel jej žalobným dôvodom týkajúcim sa porušenia článku 3 ods. 2, 3 a 6 základného nariadenia, pričom ich neprekvalifikoval. Prvú časť tohto odvolacieho dôvodu preto treba podľa môjho názoru zamietnuť.

159.

To však neznamená, že Všeobecný súd nemohol týmto postupom, ako namieta Komisia v rámci druhej časti, uplatniť nesprávny rozsah súdneho preskúmania.

160.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že určenie existencie ujmy výrobnému odvetviu Únie predpokladá posúdenie zložitých hospodárskych situácií, a preto sa súdne preskúmanie takéhoto posúdenia musí obmedziť na overenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či boli správne zistené skutočnosti a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu uvedených skutočností alebo k zneužitiu právomoci. Tak je to najmä v prípade určenia faktorov, ktoré spôsobili ujmu výrobnému odvetviu Únie, v rámci dumpingového prešetrovania. ( 70 )

161.

V tejto súvislosti Súdny dvor tiež rozhodol, že preskúmanie dôkazov Všeobecným súdom, na ktorých inštitúcie Únie založili svoje konštatovania, nepredstavuje nové posúdenie skutkových okolností nahrádzajúce posúdenie vykonané týmito inštitúciami. Toto preskúmanie nenarúša širokú mieru voľnej úvahy týchto inštitúcií v oblasti obchodnej politiky, ale obmedzuje sa na zistenie, či tieto prvky sú takej povahy, že podporujú závery vyvodené inštitúciami. Všeobecný súd musí preto posúdiť nielen vecnú presnosť predložených dôkazov, ich vierohodnosť a koherenciu, ale tiež preskúmať, či tieto dôkazy ako celok predstavujú relevantné údaje, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní zložitej situácie, a či svojou povahou môžu odôvodniť konštatovania, ku ktorým sa týmto posúdením dospelo. ( 71 )

162.

Okrem toho súd Únie v rámci preskúmania zákonnosti podľa článku 263 ZFEÚ nemôže v nijakom prípade nahradiť odôvodnenie autora napadnutého aktu svojím vlastným odôvodnením. ( 72 )

163.

Pokiaľ ide o prejednávanú vec, predovšetkým poznamenávam, že Všeobecný súd v bode 34 napadnutého rozsudku odkázal na formuláciu, ktorá je súčasťou jeho ustálenej judikatúry ( 73 ) a ktorá v podstate vyjadruje zásady stanovené v judikatúre Súdneho dvora uvedenej v bodoch 160 a 161 vyššie. Uvedená formulácia však obsahuje vetu, ktorá sa v predmetnej judikatúre Súdneho dvora nenachádza, t. j. výrok, podľa ktorého „takéto obmedzené súdne preskúmanie však neznamená, že súd Únie sa zdrží preskúmania výkladu údajov hospodárskej povahy inštitúciami“. Zdá sa, že táto veta je jednoznačne prevzatá z judikatúry týkajúcej sa rozsahu súdneho preskúmania vo veciach hospodárskej súťaže. ( 74 ) Nedomnievam sa však, že rozsah súdneho preskúmania, ktorý Súdny dvor stanovil vo veciach hospodárskej súťaže, možno automaticky preniesť na rozhodovanie v antidumpingových veciach. Hoci obe uvedené oblasti majú hospodársky charakter, keďže obe sa týkajú obchodného správania a obe patria do oblasti výlučnej právomoci Únie, v každom prípade sa v určitých aspektoch výrazne líšia. Konkrétne, na jednej strane, vyšetrovacie právomoci inštitúcií Únie sú v uvedených dvoch oblastiach dosť odlišné, pričom, na rozdiel od oblasti hospodárskej súťaže, základné nariadenie v antidumpingovej oblasti nedáva Komisii právomoc prešetrovania, ktorá by jej umožnila donútiť spoločnosti, aby sa zúčastnili na prešetrovaní alebo predložili informácie. ( 75 ) Na druhej strane miera voľnej úvahy priznaná inštitúciám v antidumpingových veciach musí byť zo zásady širšia, keďže, ako je zrejmé z judikatúry, táto miera voľnej úvahy vyplýva z potreby posudzovať nielen zložité hospodárske situácie, rovnako ako v oblasti hospodárskej súťaže, ale aj komplexné situácie politického charakteru. ( 76 )

164.

Ďalej treba pripomenúť, že tak ako uviedol Všeobecný súd a odkazuje sa na to v bode 28 vyššie, článok 3 základného nariadenia nestanovuje konkrétnu analytickú metódu na účely stanovenia existencie ujmy ani, konkrétnejšie, cenového podhodnotenia. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nepredpisuje presná metóda na vykonanie uvedenej analýzy zahŕňajúcej posúdenie zložitých hospodárskych situácií, tým skôr existuje priestor pre voľnú úvahu Komisie.

165.

V tejto súvislosti je podľa môjho názoru vhodné zdôrazniť, že hoci je Všeobecný súd, ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 161 vyššie, povinný preskúmať, či dôkazy, ktoré má Komisia k dispozícii, tvoria súbor relevantných údajov, ktoré je potrebné zohľadniť pri posudzovaní zložitej situácie, faktom zostáva, že Všeobecný súd nemôže pri takomto posúdení prekročiť hranice obmedzeného súdneho preskúmania a konať v takom rozsahu, že by posúdenie Komisie nahradil svojim vlastným posúdením. Konštatovanie, že Komisia nemala k dispozícii celý súbor príslušných údajov vedie nevyhnutne k záveru, že uvedená inštitúcia sa z tohto dôvodu dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Inými slovami, judikatúru uvedenú v bode 161 vyššie treba vykladať s ohľadom na judikatúru uvedenú v bode 160 vyššie. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby bolo možné zrušiť nariadenie, o aké ide v prejednávanej veci, musí súd Únie dospieť k záveru, že prípadná nedostatočnosť údajov relevantných na posúdenie zložitej hospodárskej situácie viedla k zjavne nesprávnemu posúdeniu Komisie.

166.

V treťom rade a pokiaľ ide o vyššie uvedené úvahy, podľa môjho názoru je potrebné vysvetliť rozsah spomenutej miery voľnej úvahy priznanej inštitúciám. Deliaca čiara medzi potvrdením dostatočnosti údajov relevantných na posúdenie zložitej hospodárskej situácie a spochybnením použitej analytickej metódy je v skutočnosti veľmi tenká.

167.

V tejto súvislosti sa domnievam, že v situácii, aká nastala v prejednávanej veci, sa predmetná miera voľnej úvahy rozširuje prinajmenšom na rozhodnutia týkajúce sa výberu analytickej metódy, na údaje a dôkazy, ktoré sa majú zhromaždiť, na metódu výpočtu, ktorá sa má použiť na stanovenie rozpätia podhodnotenia, ako aj na výklad a hodnotenie zhromaždených údajov. V súvislosti so všetkými týmito otázkami treba uplatniť štandard zjavne nesprávneho posúdenia, pričom súdne preskúmanie, ktoré má vykonať súd Únie, je obmedzené.

168.

Pri skúmaní prejednávanej veci s ohľadom na vyššie uvedené úvahy je z bodov 59 a 60 vyššie zrejmé, že prvá výhrada Všeobecného súdu voči Komisii spočíva jednak v tom, že napriek použitiu metódy PCN neprihliadla pri analýze cenového podhodnotenia a, všeobecnejšie, vplyvu na ceny, na segmentáciu trhu, jednak v tom, že nevykonala dodatočnú analýzu zameranú na overenie, či pokles cien podobného výrobku v rámci výrobného odvetvia Únie, posudzovaného ako celok, nebol výsledkom dynamiky, ku ktorej došlo v trhovom segmente, v ktorom dumpingové dovozy nemali z dôvodu ich malého objemu alebo nevýznamnej úrovne cenového podhodnotenia podstatný význam.

169.

Z vyššie uvedeného bodu 128 vyplýva, že v rámci druhej výhrady Všeobecný súd Komisii vytkol, že pri svojej analýze nezohľadnila potenciálny význam cien 17 druhov výrobkov, vo vzťahu ku ktorým nebolo možné zistiť podhodnotenie, v rámci ich možného vplyvu na vývoj cien výrobcov z Únie vypočítaný s odkazom na podobný výrobok posudzovaný ako celok.

170.

Práve z dôvodu týchto dvoch údajných analytických pochybení dospel Všeobecný súd v bode 76 napadnutého rozsudku k záveru, že Komisia nezohľadnila všetky príslušné údaje týkajúce sa prejednávanej veci.

171.

V tejto súvislosti na jednej strane poznamenávam, že uvedené výhrady preukazujú pomerne vysoký stupeň zásahu Všeobecného súdu do analýzy cenového podhodnotenia vykonanej Komisiou, ktorý je podľa môjho názoru ťažko zlučiteľný s obmedzeným rozsahom súdneho preskúmania stanoveným judikatúrou uvedenou v bode 160 vyššie. V danom ohľade okrem iného uvádzam, že ako vyplýva z nadpisu oddielu napadnutého rozsudku začínajúceho sa bodom 53, druhá časť prvého žalobného dôvodu, ktorú pred Všeobecným súdom predniesla Hubei Xinyegang a ktorej Všeobecný súd vyhovel, mala za cieľ spochybniť metódu použitú Komisiou na účely jej preskúmania cenového podhodnotenia, ktorá podľa môjho názoru, ako sa uvádza v bode 167 vyššie, nepochybne patrí do širokého rámca voľnej úvahy priznaného v tejto oblasti Komisii.

172.

Na druhej strane poznamenávam, že Všeobecný súd vôbec nekonštatoval, že údajné nezohľadnenie všetkých príslušných údajov týkajúcich sa prejednávanej veci znamenalo zjavne nesprávne posúdenie Komisie. Z uvedeného podľa môjho názoru vyplýva, že Všeobecný súd neuplatnil štandard, ktorý vyžaduje judikatúra na účely výkonu súdneho preskúmania v prípade, aký je predmetom prejednávanej veci.

173.

S ohľadom na všetky vyššie uvedené úvahy sa domnievam, že aj šiestemu odvolaciemu dôvodu treba vyhovieť.

174.

Z vyššie uvedených bodov 109, 110, 153 a 173 podľa môjho názoru vyplýva, že jednak časť napadnutého rozsudku týkajúca sa prvej výhrady Všeobecného súdu (body 59 až 67 a body 77 až 79), jednak časť tohto rozsudku týkajúca sa druhej výhrady (body 68 až 76) sú postihnuté nesprávnym právnym posúdením. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť v časti týkajúcej sa analýzy Všeobecného súdu súvisiacej s prvým žalobným dôvodom uvedeným spoločnosťou Hubei Xinyegang.

175.

V rozsahu, v akom Všeobecný súd vyhovel druhému žalobnému dôvodu spoločnosti Hubei Xinyegang výlučne na základe rovnakých zistení, k akým dospel v rámci analýzy prvého žalobného dôvodu, čo je zrejmé z bodu 88 napadnutého rozsudku, je potrebné, ako uvádza Komisia, zrušiť aj časť napadnutého rozsudku týkajúcu sa analýzy druhého žalobného dôvodu (body 82 až 89), čiže napadnutý rozsudok treba zrušiť v celom rozsahu.

176.

Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu môže Súdny dvor vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje.

177.

Domnievam sa, že stav konania v prejednávanej veci to dovoľuje, pokiaľ ide o prvý a druhý žalobný dôvod, ktoré Hubei Xinyegang uviedla v návrhu podanom na Všeobecný súd a ktoré uvedený súd zhrnul v bodoch 24, 25 a 82 napadnutého rozsudku. Zo všetkých vyššie uvedených úvah totiž na rozdiel od konštatovania Všeobecného súdu vyplýva, že tvrdenia uvedené spoločnosťou Hubei Xinyegang v rámci týchto prvých dvoch žalobných dôvodov nepreukazujú nijaké zjavné pochybenie Komisie pri analýze cenového podhodnotenia a vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie.

178.

Na druhej strane sa domnievam, že stav konania nedovoľuje, aby Súdny dvor rozhodol o treťom a štvrtom žalobnom dôvode, ktorými sa Všeobecný súd v napadnutom rozsudku nezaoberal a v prípade ktorých nie je možné vylúčiť potrebu doplniť dokazovanie. Za týchto okolností zastávam názor, že pokiaľ ide o uvedené zvyšné žalobné dôvody, vec treba vrátiť na rozhodnutie Všeobecného súdu.

179.

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania. Keďže takýto prípad v prejednávanej veci nenastal, o trovách konania sa rozhodne neskôr.

180.

S ohľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: