Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 15. júla 2021 – Európska komisia/Poľská republika

(Vec C-791/19) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Disciplinárny systém uplatniteľný na sudcov - Právny štát - Nezávislosť sudcov - Účinná súdna ochrana v oblastiach upravených právom Únie - Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ - Článok 47 Charty základných práv Európskej únie - Disciplinárne priestupky vyplývajúce z obsahu súdnych rozhodnutí - Nezávislé disciplinárne súdy zriadené zákonom - Dodržanie primeranej lehoty a práva na obhajobu v disciplinárnom konaní - Článok 267 ZFEÚ - Obmedzenie práva a povinnosti vnútroštátnych súdov predložiť Súdnemu dvoru návrhy na začatie prejudiciálneho konania)

(2021/C 382/02)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne K. Banks, S. L. Kalėda a H. Krämer, neskôr K. Banks, S. L. Kalėda a P. J. O. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Poľská republika (v zastúpení: B. Majczyna, D. Kupczak, S. Żyrek, A. Dalkowska a A. Gołaszewska, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalobkyňu: Belgické kráľovstvo (v zastúpení: C. Pochet, M. Jacobs a L. Van den Broeck, splnomocnení zástupcovia), Dánske kráľovstvo (v zastúpení: pôvodne M. Wolff, M. Jespersen a J. Nymann-Lindegren, neskôr M. Wolff a J. Nymann-Lindegren, splnomocnení zástupcovia), Holandské kráľovstvo (v zastúpení: M. K. Bulterman a J. Langer, splnomocnení zástupcovia), Fínska republika (v zastúpení: M. Pere a H. Leppo, splnomocnení zástupcovia), Švédske kráľovstvo (v zastúpení: C. Meyer-Seitz, H. Shev, A. Falk, J. Lundberg a H. Eklinder, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

Poľská republika si tým, že

—

nezabezpečila nezávislosť a nestrannosť Izby Dyscyplinarnej (disciplinárna komora) Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko), ktorej prináleží preskúmavať rozhodnutia vydané v disciplinárnych konaniach voči sudcom [článok 3 bod 5, článok 27 a článok 73 ods. 1 ustawy o Sądzie Najwyższym (zákon o Najvyššom súde) z 8. decembra 2017 v konsolidovanom znení uverejnenom v Dzienniku Ustaw Rzeczypospolitej Polskiej z roku 2019 (položka 825) v spojení s článkom 9a ustawy o Krajowej Radzie Sądownictwa (zákon o Štátnej súdnej rade) z 12. mája 2011 v znení ustawy o zmianie ustawy o Krajowej Radzie Sądownictwa oraz niektórych innych ustaw (zákon o zmene zákona o Štátnej súdnej rade a niektorých ďalších zákonov) z 8. decembra 2017],

—

umožnila, aby mohol byť obsah súdnych rozhodnutí kvalifikovaný ako disciplinárne priestupky sudcov všeobecných súdov [článok 107 ods. 1 ustawy – Prawo o ustroju sądów powszechnych (zákon o organizácii všeobecných súdov) z 27. júla 2001 v znení vyplývajúcom z postupných zmien uverejnených v Dzienniku Ustaw Rzeczypospolitej Polskiej z roku 2019 (položky 52, 55, 60, 125, 1469 a 1495) a článku 97 ods. 1 a 3 zákona o Najvyššom súde v konsolidovanom znení uverejnenom v Dzienniku Ustaw Rzeczypospolitej Polskiej z roku 2019 (položka 825)],

—

priznala predsedovi Izby Dyscyplinarnej (disciplinárnej komory) Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) diskrečnú právomoc určiť príslušný disciplinárny súd na prvom stupni vo veciach týkajúcich sa sudcov všeobecných súdov [článok 110 ods. 3 a článok 114 ods. 7 zákona o organizácii všeobecných súdov v znení vyplývajúcom z postupných zmien uverejnených v Dzienniku Ustaw Rzeczypospolitej Polskiej z roku 2019 (položky 52, 55, 60, 125, 1469 a 1495), a v dôsledku toho nezabezpečila, že disciplinárne veci budú preskúmané súdom „zriadeným zákonom“, a

—

nezabezpečila, aby boli disciplinárne veci týkajúce sa sudcov všeobecných súdov preskúmané v primeranej lehote (článok 112b ods. 5 druhá veta tohto zákona), ako aj tým, že stanovila, že akty súvisiace s ustanovením právneho zástupcu a ujatím sa obhajoby týmto právnym zástupcom nemajú odkladný účinok na priebeh disciplinárneho konania (článok 113a uvedeného zákona) a že disciplinárny súd vedie konanie aj v prípade odôvodnenej neprítomnosti obvineného sudcu, ktorý bol o tom upovedomený, alebo jeho právneho zástupcu (článok 115a ods. 3 rovnakého zákona), a v dôsledku toho nezabezpečila právo obvinených sudcov všeobecných súdov na obhajobu,

nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ.

2.	Poľská republika si tým, že umožnila, aby bolo právo súdov podať Súdnemu dvoru Európskej únie návrh na začatie prejudiciálneho konania obmedzené možnosťou začať disciplinárne konanie, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 267 druhého a tretieho odseku ZFEÚ.

3.	Poľská republika znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Európskej komisie vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.

4.	Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo, Holandské kráľovstvo, Fínska republika a Švédske kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 413, 9.12.2019.