201807270112025032018/C 285/513302018TC28520180813SK01SKINFO_JUDICIAL20180523343631

Vec T-330/18: Žaloba podaná 23. mája 2018 – Carvalho a iní/Parlament a Rada


C2852018SK3410120180523SK0051341363

Žaloba podaná 23. mája 2018 – Carvalho a iní/Parlament a Rada

(Vec T-330/18)

2018/C 285/51Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Armando Carvalho (Santa Comba Dão, Portugalsko) a 36 iných (v zastúpení: G. Winter, profesor, R. Verheyen, lawyer a H. Leith, barrister)

Žalovaní: Rada Európskej únie a Európsky parlament

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

vyhlásil „akty o emisiách SP“ ( 1 ) za protiprávne, keďže umožňujú emisie medzi rokmi 2021 a 2030 zodpovedajúce v roku 2021 80 % množstva emisií skleníkových plynov z roku 1990 a klesajúce na úroveň 60 % emisií z roku 1990 v roku 2030,

zrušil akty o emisiách SP, keďže stanovujú ciele zníženia emisií SP v roku 2030 o 40 % oproti hodnotám z roku 1990, a to osobitne článok 9 ods. 2 smernice 2003/87/ES naposledy zmenený smernicou 2018/410, článok 4 ods. 2 a Prílohu I nariadenia 2018/842 a článok 4 nariadenia 2018/841,

uložil žalovaným povinnosť prijať opatrenia podľa aktov o emisiách SP, ktorými sa požadované zníženie emisií skleníkových plynov stanoví na úroveň 50 %-60 % úrovne z roku 1990 pre rok 2030 alebo o toľko výraznejšie zníženie, aké bude Všeobecný súd pokladať za primerané,

alternatívne, ak Všeobecný súd nebude presvedčený v prospech vydania príkazu na prijatie opatrení a jeho rozhodnutie o zrušení cieľov zníženia bude vydané príliš neskoro, aby umožnilo zmenu relevantných ustanovení pred rokom 2021, žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd nariadil, že predmetné ustanovenia aktov o emisiách SP ostanú účinné až do stanoveného dátumu, ku ktorému budú musieť byť zmenené v súlade s požiadavkami vyššej právnej sily,

uložil žalovaným povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú desať žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod týkajúci sa ich návrhu na neplatnosť a založený na tom, že Únia je právnymi normami vyššej právnej sily zaviazaná predchádzať škode spôsobenej klimatickou zmenou, a to na základe medzinárodnoprávnej obyčaje, ktorá štátom zakazuje spôsobovať škody a ukladá im povinnosť predchádzať škodám podľa článku 191 ZFEÚ. Únia je podobne povinná predchádzať porušeniam základných práv chránených Chartou základných práv Európskej únie spôsobeným klimatickou zmenou. Tieto práva zahŕňajú právo na život a telesnú nedotknuteľnosť, právo na vykonávanie povolania, vlastnícke právo, práva dieťaťa a právo na rovnaké zaobchádzanie.

2.

Druhý žalobný dôvod týkajúci sa ich návrhu na neplatnosť a založený na tom, že vzhľadom na príčinnú súvislosť medzi emisiami skleníkových plynov a nebezpečnou klimatickou zmenou je Únia zodpovedná za prijatie opatrení na regulovanie emisií skleníkových plynov vnútri Únie, aby sa predišlo tejto škode a tomuto porušeniu základných práv.

3.

Tretí žalobný dôvod týkajúci sa ich návrhu na neplatnosť a založený na tom, že klimatická zmena už v súčasnosti spôsobuje škody a porušovanie základných ľudských práv a bude ich spôsobovať aj naďalej. Akékoľvek ďalšie emisie skleníkových plynov prispievajúce k týmto účinkom budú teda protiprávne, ak nemôžu byť odôvodnené na základe objektívnych dôvodov a ak sa Únia nepokúsi dosiahnuť zníženie v rámci svojich technických a hospodárskych možností.

4.

Štvrtý žalobný dôvod týkajúci sa ich návrhu na neplatnosť a založený na tom, že z nasledujúcich dôvodov nemá Únia žiadne prijateľné odôvodnenie pre prijatie cieľov stanovených aktmi o emisiách SP:

ciele umožňujú emisie v množstvách, ktoré významne prekračujú spravodlivý podiel EÚ na emisnom rozpočte vyplývajúci z cieľa stanoveného Parížskym dohovorom, ktorý predstavuje maximálne zvýšenie priemernej svetovej teploty o 1,5 oC alebo výrazne pod 2 oC,

ciele boli stanovené bez toho, aby žalovaní preskúmali rozsah technických a hospodárskych možností Únie dosiahnuť zníženie. Ciele boli zvolené skôr ako najlepšia kombinácia nákladovo účinných prostriedkov dosiahnutia vopred stanoveného dlhodobého emisného cieľa, ktorý Parížsky dohovor medzičasom zrušil,

dôkazy, ktoré majú žalobcovia k dispozícii preukazujú, že Únia v skutočnosti bola schopná prijať opatrenia umožňujúce zníženie skleníkových plynov aspoň o 50-60 % pod úrovňou z roku 1990 v roku 2030.

5.

Piaty žalobný dôvod týkajúci sa ich návrhu na uloženie povinnosti prijať opatrenia a opäť založený na tom, že Únia je právnymi normami vyššej právnej sily zaviazaná predchádzať škode spôsobenej klimatickou zmenou, a to na základe medzinárodnoprávnej obyčaje, ktorá štátom zakazuje spôsobovať škody a ukladá im povinnosť predchádzať škodám podľa článku 191 ZFEÚ. Únia je podobne povinná predchádzať porušeniam základných práv chránených Chartou základných práv Európskej únie spôsobeným klimatickou zmenou.

6.

Šiesty žalobný dôvod týkajúci sa ich návrhu na uloženie povinnosti prijať opatrenia a založený na tom, že Únia je vzhľadom na svoju zodpovednosť za emisie skleníkových plynov v stave pretrvávajúceho porušenia týchto skorších povinností:

Únia porušila povinnosť predchádzať vzniku škôd, a to od roku 1992, keď bol prijatý Rámcový dohovor OSN o zmene klímy a povedomie o klimatickej zmene sa stalo všeobecne rozšíreným,

Porušenie povinnosti zo strany Únie sa rozšírilo v roku 2009, keď nadobudli účinnosť tak článok 191 ZFEÚ, ako aj Charta základných práv EÚ,

V týchto časových míľnikoch bolo podľa žalobcov pokračovanie v emisiách skleníkových plynov zakázané, pokiaľ toto konanie nebolo objektívne odôvodnené. Únia netvrdila, a ani to nemôže tvrdiť, že úroveň emisií, ktorú aj naďalej počas tohto obdobia umožňovala, je v súlade s jej technickými a hospodárskymi možnosťami znižovania emisií.

7.

Siedmy žalobný dôvod týkajúci sa ich návrhu na uloženie povinnosti prijať opatrenia a založený na tom, že Únia aj v súčasnosti pokračuje v porušovaní svojich povinností, keď v aktoch o emisiách SP stanovila ciele zníženia emisií. Ako bolo uvedené v žalobných dôvodoch týkajúcich sa ich návrhu na zrušenie, akty o emisiách SP neznižujú emisie a umožňujú ich pokračujúce vypúšťanie, a to na úrovniach, ktoré sú protiprávne a neodôvodniteľné.

8.

Ôsmy žalobný dôvod týkajúci sa ich návrhu na uloženie povinnosti prijať opatrenia a založený na tom, že porušenie povinností zo strany Únie predstavuje dostatočne závažné porušenie právneho pravidla, ktoré priznáva práva jednotlivcovi. Únia nemá diskrečnú právomoc odkladať posudzovanie alebo prijatie opatrení na zníženie emisií, ktoré sú v rozsahu jej technických a hospodárskych možností.

9.

Deviaty žalobný dôvod týkajúci sa ich návrhu na uloženie povinnosti prijať opatrenia a založený na tom, že porušenia povinností vyvolali nebezpečnú klimatickú zmenu, ktorá niektorým zo žalobcov spôsobila materiálnu škodu a bude žalobcom túto a ďalšie druhy škody spôsobovať aj naďalej v budúcnosti.

10.

Desiaty žalobný dôvod týkajúci sa ich návrhu na uloženie povinnosti prijať opatrenia a založený na tom, že Únie je povinná zabezpečiť, že bude konať v súlade so svojou právnou povinnosťou prispôsobiť emisie primerane svojim technickým a hospodárskym možnostiam, čo podľa dôkazov predstavuje zníženie aspoň o 50-60 % úrovne emisií z roku 1990 v roku 2030. Žalobcovia sa domáhajú toho, aby Všeobecný súd uložil povinnosť prijať opatrenia v tomto zmysle.


( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 (Ú. v. EÚ L 76, 2018, s. 3); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 2018, s. 26); a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 2018, s. 1). (Žalobcovia vo svojej žalobe odkazujú na nariadenia 2018/842 a 2018/841 v znení prijatom Radou 14. mája 2018, pred podpisom a uverejnením v Úradnom vestníku.)