14.5.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 166/40

Žaloba podaná 15. marca 2018 – Lipitalia 2000 a Assograssi/Komisia

(Vec T-189/18)

(2018/C 166/52)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyne: Lipitalia 2000 SpA (Turín, Taliansko), Assograssi – Associazione Nazionale Produttori Grassi e Proteine Animali (Buccinasco, Taliansko) (v zastúpení: M. Moretto, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—

rozhodol, že Európska komisia tým, že regulačnému výboru nepredložila na hlasovanie podľa postupu v zmysle článku 5a rozhodnutia 1999/648/ES návrh opatrenia na preskúmanie zákazu vývozu organických hnojív a zúrodňovacích látok obsahujúcich spracované živočíšne bielkoviny pochádzajúce z prežúvavcov, ako je stále upravené v prílohe IV, kapitole V, časti E bode 2 nariadenia č. 999/2001, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z nariadenia č. 999/2001, nariadenia č. 178/2002 a nariadenia č. 1069/2009, ako aj zo všeobecných zásad zákazu diskriminácie a proporcionality,

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne uvádzajú, že síce od 1. júla 2017 Komisia opäť povolila vývoz spracovaných živočíšnych bielkovín (SŽB) pochádzajúcich z prežúvavcov, aby zohľadnila významné zlepšenie nákazového štatútu BSE (Spongiformná encefalopatia hovädzieho dobytka) v Únii, vývoz organických hnojív a zúrodňovacích látok (OHZL), ktoré obsahujú rovnaké SŽB z prežúvavcov, je stále z nevysvetliteľných dôvodov zakázaný v prílohe IV, kapitole V, časti E bode 2 nariadenia č. 999/2001. Tento zákaz sa aj naďalej uplatňuje, hoci takmer všetky členské štáty už získali status krajín so zanedbateľným rizikom výskytu BSE a napriek tomu, že medzinárodný štandard stanovený OIE (Medzinárodný úrad pre nákazy zvierat) nestanovuje podobný zákaz pre OHZL pochádzajúce z krajín, ktoré majú tento štatút.

Navyše žalobkyne tvrdia, že Únia síce na jednej strane v rozpore s medzinárodným štandardom stanoveným OIE zakazuje vývoz OHZL (obsahujúcich SŽB z prežúvavcov), aj keď majú pôvod v členských štátoch so zanedbateľným rizikom, ale zároveň povoľuje uvádzanie rovnakých výrobkov na trh na svojom území. A nielen to: povoľuje tiež dovoz SŽB z tretích krajín, vrátane krajín s kontrolovaným alebo neurčeným rizikom výskytu BSE taktiež z prežúvavcov, a dovoz výrobkov obsahujúcich SŽB, ako sú OHZL.

Škody, ktoré vznikajú hospodárskym subjektom v Únii v dôsledku zákazu vývozu OHZL obsahujúcich SŽB z prežúvavcov, sú značné.

Žalobkyne uvádzajú na podporu svojej žaloby, že právo Únie ukladá Komisii povinnosť prijať opatrenia na nápravu takejto situácie.

Konkrétne žalobkyne namietajú:

Porušenie povinnosti uloženej Komisii podľa článku 7 a článku 5 ods. 1 a 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorou sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (Ú. v. ES L 147, 2001, s. 1; Mim. vyd. 03/032, s. 289) a článku 5 ods. 3 a článku 7 nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 2002, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 463) a článku 43 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 2009, s. 1).

2.	Porušenie povinnosti konať uložené Komisii na základe zásad zákazu diskriminácie a proporcionality, článku 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 178/2002, ako aj článkov 23 a 24 nariadenia (ES) č. 999/2001.