1

Žalobkyňa, Nippon Chemi‑Con Corporation, je spoločnosť so sídlom v Japonsku, ktorá vyrába a predáva hliníkové elektrolytické kondenzátory. Do marca 2005 tiež vyrábala tantalové elektrolytické kondenzátory a predávala ich do januára 2011 s priamymi predajmi fakturovanými v Európskom hospodárskom priestore (EHP) do februára 2005. Žalobkyňa vlastní 100 % podiel v Europe Chemi‑Con (Deutschland) GmbH, spoločnosti založenej podľa nemeckého práva, ako aj 100 % podiel v United Chemi‑Con, spoločnosti založenej podľa práva Spojených štátov amerických (ďalej len „Europe Chemi‑Con“ a „United Chemi‑Con“ a spoločne so žalobkyňou „skupina Nippon Chemi‑Con“).

2

Predmetné porušenie sa týka hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov. Kondenzátory sú elektrické komponenty, ktoré v elektrickom poli uskladňujú energiu elektrostatickým spôsobom. Elektrolytické kondenzátory sa používajú takmer vo všetkých elektronických výrobkoch, ako sú osobné počítače, tablety, telefóny, klimatizácie, chladničky, pračky, automobilové výrobky a priemyselné prístroje. Klientela je teda veľmi rozmanitá. Elektrolytické kondenzátory, presnejšie hliníkové a tantalové elektrolytické kondenzátory, sú výrobkami, ktorých cena predstavuje dôležitý konkurenčný parameter.

3

Dňa 4. októbra 2013 spoločnosť Panasonic a jej dcérske spoločnosti podali na Európsku komisiu žiadosť o zapísanie do poradia žiadateľov o oslobodenie od pokuty podľa bodov 14 a 15 oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch (Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17, ďalej len „oznámenie o spolupráci z roku 2006“), pričom poskytli informácie o existencii údajného porušenia v odvetví elektrolytických kondenzátorov.

4

Dňa 28. marca 2014 Komisia na základe článku 18 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) požiadala o informácie viacero podnikov pôsobiacich v odvetví elektrolytických kondenzátorov, najmä žalobkyňu.

5

Od 3. do 6. marca 2015 Komisia vykonala inšpekcie podľa článku 20 ods. 4 nariadenia č. 1/2003 v priestoroch spoločnosti Europe Chemi‑Con.

6

Dňa 4. novembra 2015 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré adresovala žalobkyni.

7

V období od 12. novembra do 17. decembra 2015 mali adresáti oznámenia o výhradách prístup k väčšej časti spisu prostredníctvom „DVD na prístup k spisu“.

8

V nadväznosti na žiadosti o prístup podané viacerými adresátmi oznámenia o výhradách, ktoré sa týkali mien zákazníkov vymazaných z oznámenia o výhradách zo 4. novembra 2015, Komisia sprístupnila dve nové DVD obsahujúce mená začiernených zákazníkov, o ktorých sa žalobkyňa dozvedela 7. marca a 27. apríla 2016.

9

Dňa 4. mája 2016 Komisia zaslala list obsahujúci opis skutkových okolností týkajúci sa určitých prvkov oznámenia o výhradách adresátom tohto oznámenia (ďalej len „list s opisom skutkových okolností“), ku ktorému bola pripojená nová verzia oznámenia o výhradách zo 4. novembra 2015 a jeho prílohy 1 bez výmazov, a stanovila im lehotu dvoch týždňov na odpoveď, ktorá bola predĺžená do 20. mája 2016.

10

Dňa 20. mája 2016 žalobkyňa predložila odpoveď na oznámenie o výhradách, ako aj na list s opisom skutkových okolností.

11

Adresáti oznámenia o výhradách vrátane žalobkyne boli vypočutí Komisiou na vypočutí, ktoré sa konalo od 12. do 14. septembra 2016.

12

Dňa 21. marca 2018 Komisia prijala rozhodnutie C(2018) 1768 final týkajúce sa konania podľa článku 101 [ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.40136 – Kondenzátory) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

13

Napadnutým rozhodnutím Komisia konštatovala existenciu jediného a pokračujúceho porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP v odvetví elektrolytických kondenzátorov, na ktorom sa podieľalo deväť podnikov alebo skupín podnikov, a to konkrétne spoločnosti Elna, Hitachi AIC, Holy Stone, Matsuo, NEC Tokin, Nichicon, Rubycon, Sanyo (spoločne označujúca spoločnosti Sanyo a Panasonic), a žalobkyňa (ďalej spoločne len „účastníci kartelu“) (odôvodnenie 1 a článok 1 napadnutého rozhodnutia).

14

Komisia v podstate uviedla, že predmetné porušenie prebiehalo od 26. júna 1998 do 23. apríla 2012 na celom území EHP a spočívalo v dohodách a/alebo zosúladených postupoch, ktorých cieľom bola koordinácia cenovej politiky, pokiaľ ide o dodávky hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov (odôvodnenie 1 napadnutého rozhodnutia).

15

Kartel bol organizovaný najmä prostredníctvom mnohostranných stretnutí, ktoré sa spravidla konali v Japonsku každý mesiac alebo každý druhý mesiac na úrovni vedúcich pracovníkov predaja a každých šesť mesiacov na úrovni riadiacich pracovníkov, vrátane štatutárov (odôvodnenia 63, 68 a 738 napadnutého rozhodnutia).

16

Mnohostranné stretnutia sa najprv organizovali v rokoch 1998 až 2003 pod názvom „skupina elektrolytických kondenzátorov“ alebo „konferencia elektrolytických kondenzátorov“ (ďalej len „stretnutia ECC“). Následne sa v rokoch 2003 až 2005 organizovali pod názvom „konferencia hliník‑tantal“, alebo „skupina hliníkových alebo tantalových kondenzátorov“ (ďalej len „stretnutia ATC“). Napokon v rokoch 2005 až 2012 boli organizované pod názvom „skupina pre štúdium trhu“ alebo „marketingová skupina“ (ďalej len „stretnutia MK“). Súbežne so stretnutiami MK a na ich doplnenie boli v rokoch 2006 až 2008 organizované stretnutia „zvýšenie nákladov“ alebo „zvýšenie kondenzátorov“ (ďalej len „stretnutia CUP“) (odôvodnenie 69 napadnutého rozhodnutia).

17

Okrem týchto mnohostranných stretnutí mali účastníci kartelu podľa potreby aj dvojstranné a trojstranné kontakty ad hoc (odôvodnenia 63, 75 a 739 napadnutého rozhodnutia) (ďalej spolu „protisúťažné kontakty“).

18

V rámci protisúťažných kontaktov si účastníci kartelu v podstate vymieňali informácie o uplatňovaných a budúcich cenách, o budúcich zníženiach cien a rozpätiach týchto znížení, o ponuke a dopyte vrátane budúcej ponuky a dopytu a v niektorých prípadoch uzatvárali a dodržiavali dohody o cenách (odôvodnenia 62, 715, 732 a 741 napadnutého rozhodnutia).

19

Komisia sa domnievala, že správanie účastníkov kartelu predstavovalo formu dohody a/alebo zosúladeného postupu, ktorého účelom bol spoločný cieľ, a to zabrániť hospodárskej súťaži prostredníctvom cien a koordinovať ich budúce správanie v súvislosti s predajom elektrolytických kondenzátorov, znižujúc týmto spôsobom neistotu na trhu (odôvodnenia 726 a 731 napadnutého rozhodnutia).

20

Komisia dospela k záveru, že toto správanie malo jediný protisúťažný cieľ (odôvodnenie 743 napadnutého rozhodnutia).

21

Komisia konštatovala zodpovednosť žalobkyne z dôvodu jej priamej účasti na karteli od 26. júna 1998 do 23. apríla 2012 [odôvodnenie 959 a článok 1 písm. g) napadnutého rozhodnutia].

22

Článok 2 písm. j) napadnutého rozhodnutia ukladá žalobkyni pokutu vo výške 97921000 eur.

23

Na účel stanovenia výšky pokút Komisia postupovala podľa metodológie uvedenej v usmerneniach k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, ďalej len „usmernenia z roku 2006“) (odôvodnenie 980 napadnutého rozhodnutia).

24

Po prvé pri stanovení základnej výšky pokuty uloženej žalobkyni Komisia v súlade s bodom 13 usmernení z roku 2006 zohľadnila hodnotu predaja počas posledného celého roku účasti na porušení (odôvodnenie 989 napadnutého rozhodnutia).

25

Komisia vypočítala hodnotu predajov na základe predajov hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov fakturovaných zákazníkom so sídlom v EHP (odôvodnenie 990 napadnutého rozhodnutia).

26

Okrem toho Komisia vypočítala relevantnú hodnotu predaja oddelene pre obe kategórie výrobkov, a to hliníkové elektrolytické kondenzátory a tantalové elektrolytické kondenzátory, a uplatnila na ne rôzne násobiace koeficienty v závislosti od dĺžky trvania (odôvodnenie 991 napadnutého rozhodnutia).

27

Pokiaľ ide o žalobkyňu, Komisia sa na úvod domnievala, že ako referenčné obdobie treba zohľadniť jednak posledný celý rok účasti na porušení, pokiaľ ide o hodnotu predajov hliníkových elektrolytických kondenzátorov, teda rok 2011 – 2012, a jednak posledný celý rok, počas ktorého žalobkyňa predávala tantalové elektrolytické kondenzátory, teda rok 2003 – 2004, keďže ich prestala predávať pred ukončením svojej účasti na porušení (odôvodnenia 34, 989 až 991 a 1007, tabuľka 1 a poznámka pod čiarou č. 1657 napadnutého rozhodnutia).

28

Komisia ďalej konštatovala, že žalobkyňa prostredníctvom spoločností Europe Chemi‑Con a United Chemi‑Con fakturovala priame predaje hliníkových elektrolytických kondenzátorov do EHP počas celej doby trvania jej účasti na porušení (odôvodnenia 990 a 998 napadnutého rozhodnutia) a priame predaje tantalových elektrolytických kondenzátorov do EHP až do 1. februára 2005 (odôvodnenia 34 a 1006 napadnutého rozhodnutia).

29

Nakoniec Komisia použila voči žalobkyni násobiaci koeficient 13,82 (zodpovedajúci obdobiu od 26. júna 1998 do 23. apríla 2012) pre hliníkové elektrolytické kondenzátory a 5,26 (zodpovedajúci obdobiu od 29. októbra 1999 do 1. februára 2005) pre tantalové elektrolytické kondenzátory (odôvodnenie 1007, tabuľka 1 napadnutého rozhodnutia).

30

Komisia stanovila časť hodnoty predaja, ktorá sa má zohľadniť z dôvodu závažnosti porušenia, na 16 %. V tejto súvislosti sa domnievala, že horizontálne „dohody“ o cenovej koordinácii patria svojou povahou medzi najzávažnejšie porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP a že kartel sa vzťahoval na celé územie EHP (odôvodnenia 1001 až 1003 napadnutého rozhodnutia).

31

Komisia uplatnila dodatočnú sumu 16 % na základe bodu 25 usmernení z roku 2006, aby sa uistila o dostatočne odstrašujúcom charaktere uloženej pokuty (odôvodnenie 1009 napadnutého rozhodnutia).

32

Komisia tak stanovila základnú výšku pokuty, ktorá sa mala uložiť žalobkyni, na 205649000 eur (odôvodnenie 1010 napadnutého rozhodnutia).

33

Po druhé, pokiaľ ide o úpravy základnej výšky pokút, Komisia voči žalobkyni neuplatnila existenciu nijakej priťažujúcej alebo poľahčujúcej okolnosti (odôvodnenie 1054 napadnutého rozhodnutia).

34

Po tretie Komisia uplatnila hornú hranicu 10 % celkového obratu dosiahnutého počas predchádzajúceho obchodného roka na základe článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 (odôvodnenia 1057 a 1058 napadnutého rozhodnutia).

35

Komisia v dôsledku toho stanovila celkovú výšku pokuty uloženej žalobkyni na 97921000 eur (odôvodnenie 1139, tabuľka 3 napadnutého rozhodnutia).

[omissis]

37

Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 5. júna 2018 podala túto žalobu.

38

Dňa 19. októbra 2018 doručila Komisia kancelárii Všeobecného súdu svoje vyjadrenie.

39

Replika bola doručená do kancelárie Všeobecného súdu 27. februára 2018 a duplika 5. júna 2019.

40

Všeobecný súd podľa článku 28 svojho rokovacieho poriadku na návrh druhej komory rozhodol o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

41

Keďže sa zmenilo zloženie komôr Všeobecného súdu, podľa článku 27 ods. 5 rokovacieho poriadku bola sudkyňa spravodajkyňa pridelená k deviatej rozšírenej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená.

42

Na základe návrhu sudkyne spravodajkyne Všeobecný súd (deviata rozšírená komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 rokovacieho poriadku položil účastníkom konania písomné otázky, na ktoré ich vyzval odpovedať na pojednávaní.

43

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky, ktoré im položil Všeobecný súd, boli vypočuté na pojednávaní z 23. októbra 2020.

44

Po tom, čo sudca Berke dňa 1. augusta 2021 zomrel, traja sudcovia, ktorých podpisy sú na tomto rozsudku, pokračovali v rozhodovaní v súlade s článkom 22 a článkom 24 ods. 1 rokovacieho poriadku.

45

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

46

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

56

Žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov na podporu svojich hlavných návrhov, ktorými sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj svojich subsidiárnych návrhov smerujúcich k zrušeniu alebo zníženiu pokuty, ktorá jej bola uložená.

57

Prvými piatimi žalobnými dôvodmi žalobkyňa spochybňuje záver Komisie týkajúci sa existencie jediného a pokračujúceho porušenia článku 101 ZFEÚ v odvetví elektrolytických kondenzátorov na celom území EHP počas takmer štrnástich rokov. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva byť vypočutý, článku 41 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), práva na obhajobu a zásady nedotknuteľnosti aktu. Druhý žalobný dôvod je založený na nedostatku dôkazov o porušení, na skutkových omyloch a premlčaní. Tretí žalobný dôvod je založený na neexistencii jediného a pokračujúceho porušenia. Štvrtý žalobný dôvod je založený na neexistencii porušenia z hľadiska cieľa. Piaty žalobný dôvod je založený na nedostatku územnej právomoci Komisie uplatniť v danom prípade článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP.

58

Šiestym žalobným dôvodom žalobkyňa spochybňuje pokutu, ktorá jej bola uložená, pričom navrhuje jej zrušenie alebo zníženie jej výšky. Tento žalobný dôvod je založený na pochybeniach pri výpočte výšky pokuty a porušení usmernení z roku 2006, ako aj zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality.

[omissis]

71

Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia v odôvodnení 660 napadnutého rozhodnutia nesprávne dospela k záveru, že mala územnú právomoc uplatniť v prejednávanej veci článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP z dôvodu, že protisúťažné správanie sa uskutočňovalo na celosvetovej úrovni, vrátane EHP, hoci uvedené správanie bolo zamerané na Áziu a v EHP nebolo realizované, ani nemalo významný účinok.

72

Komisia spochybňuje tieto tvrdenia.

73

Pokiaľ ide o územnú uplatniteľnosť článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP, treba pripomenúť, že pravidlo hospodárskej súťaže Únie uvedené v článku 101 ZFEÚ zakazuje dohody a postupy, ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže „v rámci vnútorného trhu“.

74

Treba tiež uviesť, že podmienky pre územnú pôsobnosť článku 101 ZFEÚ sú splnené v oboch prípadoch.

75

Po prvé je uplatnenie článku 101 ZFEÚ odôvodnené, pokiaľ sa postupy, ktorých sa týka, realizujú na území vnútorného trhu, a to bez ohľadu na miesto ich vytvorenia. Určenie, že uplatniteľnosť zákazov stanovených v práve hospodárskej súťaže závisí od miesta vytvorenia kartelu, by totiž evidentne ponúklo podnikom ľahký spôsob, ako sa uvedeným zákazom vyhnúť (rozsudok z 27. septembra 1988, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, 89/85, 104/85, 114/85, 116/85, 117/85 a 125/85 až 129/85, EU:C:1988:447, bod 16).

76

S cieľom určiť, či sa miesto, kde sa kartel realizuje, nachádza v EHP, je na jednej strane nepodstatné, či účastníci kartelu využívajú alebo nevyužívajú dcérske spoločnosti so sídlom v EHP s cieľom vytvoriť kontakty medzi nimi a kupujúcimi, ktorí tam majú sídlo (rozsudok z 27. septembra 1988, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, 89/85, 104/85, 114/85, 116/85, 117/85 a 125/85 až 129/85, EU:C:1988:447, bod 17). Na druhej strane toto kritérium realizácie kartelu ako prvok jeho spojenia s územím Únie je splnené jednoduchým predajom výrobku, ktorého sa kartel týka, v Únii bez ohľadu na umiestnenie zdrojov zásobovania a výrobných zariadení (pozri rozsudok z 9. septembra 2015, LG Electronics/Komisia, T‑91/13, neuverejnený, EU:T:2015:609, bod 149 a citovanú judikatúru).

77

Po druhé uplatnenie článku 101 ZFEÚ je odôvodnené aj s ohľadom na medzinárodné právo verejné vtedy, keď sa dá predpokladať, že postupy, ktorých sa týka, budú mať bezprostredný a podstatný účinok na vnútornom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. novembra 1971, Béguelin Import, 22/71, EU:C:1971:113, bod 11).

78

V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení 660 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že je orgánom príslušným uplatňovať tak článok 101 ZFEÚ, ako aj článok 53 Dohody o EHP na základe článku 56 Dohody o EHP, keďže kartel sa uskutočňoval na celosvetovej úrovni, vrátane EHP.

79

V tejto súvislosti sa Komisia domnievala, že hoci účastníci kartelu boli podnikmi so sídlom v Japonsku a protisúťažné kontakty sa uskutočnili v Japonsku, tieto kontakty mali buď celosvetový dosah, takže zahŕňali EHP, alebo sa priamo týkali EHP. Spojenie s EHP bolo odôvodnené najmä tým, že účastníci kartelu, vrátane žalobkyne, predávali elektrolytické kondenzátory v EHP počas obdobia porušenia. Účastníci kartelu si na jednej strane vymieňali informácie o zákazníkoch so sídlom v EHP alebo zákazníkoch s výrobnými závodmi v EHP a na druhej strane koordinovali svoju obchodnú politiku najmä v závislosti od výkyvov výmenných kurzov, vrátane eura, a zvýšenia ceny surovín bez geografického obmedzenia. Napokon vymieňané informácie sa vzťahovali na všetky predaje, či už boli určené pre Japonsko alebo do zahraničia, a bez ohľadu na to, či išlo o japonských alebo zahraničných zákazníkov (odôvodnenia 665 až 672 napadnutého rozhodnutia).

80

Je síce pravda, že žalobkyňa na jednej strane spochybňuje existenciu súvislosti medzi niektorými protisúťažnými kontaktmi a EHP, čo je otázka, ktorá bude predmetom analýzy Všeobecného súdu v rámci druhého a tretieho žalobného dôvodu, a na druhej strane tvrdí, že medzi kartelom a EHP existovala obmedzená väzba, ktorá bude preskúmaná v rámci druhého, tretieho a šiesteho žalobného dôvodu.

81

Žalobkyňa však nepopiera, že účastníci kartelu, vrátane jej samotnej, priamo alebo nepriamo uskutočňovali predaje elektrolytických kondenzátorov na celosvetovej úrovni, vrátane Európy, hoci žalobkyňa tvrdí, že predaj v tejto geografickej oblasti bol veľmi obmedzený a vykonávaný jej dcérskymi spoločnosťami.

82

Z toho vyplýva, že kritérium realizácie kartelu ako prvku spájajúceho kartel s územím Únie je v prejednávanej veci splnené a že porušenie, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutie, teda patrí do pôsobnosti článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Preto sa Komisia správne domnievala, že má právomoc na účely uplatnenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP.

83

Piaty žalobný dôvod je teda potrebné zamietnuť.

[omissis]

308

Svojím tretím žalobným dôvodom žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia nepreukázala existenciu jediného a pokračujúceho porušenia vzťahujúceho sa na všetky elektrolytické kondenzátory počas celého trvania údajného porušenia.

309

Tento dôvod sa ďalej delí na tri časti. Prvá časť je založená na nepreukázaní celkového plánu. Druhá časť je založená na neexistencii dôkazu o doplňujúcom vzťahu medzi protisúťažnými kontaktmi. Tretia časť je založená na tom, že Komisia nezohľadnila heterogénnu povahu priemyslu kondenzátorov, ktorý znemožňuje existenciu údajného porušenia.

[omissis]

314

V prejednávanej veci sa Komisia domnievala, že rôzne protisúťažné kontakty opísané v časti 4.3.6 napadnutého rozhodnutia boli súčasťou globálneho plánu s jediným protisúťažným cieľom. Cieľom sledovaným účastníkmi konania, ktorý vyplýva z týchto výmen informácií, bolo vyhnúť sa hospodárskej súťaži prostredníctvom cien a koordinovať ich budúce správanie v súvislosti s predajom elektrolytických kondenzátorov, čím sa zníži neistota na trhu (odôvodnenia 730 a 731 napadnutého rozhodnutia).

315

Tento jediný protisúťažný cieľ bol sledovaný prostredníctvom diskusií o cenách, vrátane budúcich cien, diskusií o ponuke a dopyte, vrátane budúcej ponuky a dopytu (najmä o objeme výroby alebo zvýšení či znížení dodávok), a v určitých prípadoch o uzatvorení, uplatňovaní a dodržiavaní dohôd o cenách (odôvodnenia 62 a 715 napadnutého rozhodnutia).

316

Komisia sa domnievala, že hoci sa kartel časom vyvíjal, cieľ sa nezmenil, keďže 113 protisúťažných kontaktov opísaných v napadnutom rozhodnutí má spoločné vlastnosti, pokiaľ ide o účastníkov, povahu a vecný rozsah diskusií, ktoré sa prekrývali. Mnohostranné stretnutia organizované pod rôznymi názvami (stretnutia ECC od roku 1998 do roku 2003, stretnutia ATC od roku 2003 do roku 2005, stretnutia MK od roku 2005 do roku 2012 a stretnutia CUP od roku 2006 do roku 2008) tak v rôznych okamihoch nasledovalo deväť účastníkov kartelu a týkali sa tak hliníkových, ako aj tantalových elektrolytických kondenzátorov. Paralelne prebiehali dvojstranné a trojstranné kontakty v závislosti od potrieb, ktoré pokrývali osobitné otázky. Tí istí jednotlivci alebo podľa prípadu ich nástupcovia boli zapojení do protisúťažných kontaktov (odôvodnenia 70 až 75, 726, 732, 741, 743 napadnutého rozhodnutia).

317

Komisia dospela k záveru, že porušenie pokračovalo bez prerušenia napriek vývoju hospodárskej reality, zmenám organizačnej štruktúry niektorých dotknutých podnikov a zmenám, ku ktorým došlo vo vzťahu k zamestnancom, ktorý boli do neho zapojení (odôvodnenia 76, 729, 742 a 745 napadnutého rozhodnutia).

318

Žalobkyňa uvádza, že Komisia nepreukázala existenciu celkového plánu, keďže v podstate po prvé Komisia nepreukázala, že každý protisúťažný kontakt mal ten istý jediný cieľ, hoci skutočnosť, že stretnutia CUP používali „mechanizmus“ odlišný od mechanizmu iných stretnutí preukazuje rozdielnosť cieľov medzi rôznymi protisúťažnými kontaktmi. Po druhé opis celkového plánu tak v oznámení o výhradách ako aj v napadnutom rozhodnutí je príliš vágny a nepresný, hoci pojem celkového plánu si vyžaduje odkaz na špecifické výrobky, geografickú zónu a na mechanizmus tajnej dohody. Po tretie dôkazy, ktorých sa dovoláva Komisia, nepreukazujú, že jediný protisúťažný cieľ sa sledoval počas celého obdobia porušenia.

319

Komisia spochybňuje tieto tvrdenia.

320

V prejednávanej veci treba uviesť, že skutočnosti, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí a najmä skutočnosti pripomenuté v bodoch 314 až 317 vyššie, týkajúce sa spoločných vlastností protisúťažných kontaktov, ktorých konečným cieľom bola koordinácia správania v oblasti cien, sú vzhľadom na požiadavky, ktoré vyplývajú z judikatúry pripomenutej v bodoch 150 a 151, 310 a 311 vyššie, dostatočné na preukázanie toho, že majú rovnaký cieľ a sú súčasťou globálneho plánu, ktorý sleduje jediný cieľ.

321

Argumentácia žalobkyne nespochybňuje tento záver.

322

V prvom rade Komisia nemala ako overiť, či bolo účelom každého z rôznych protisúťažných kontaktov čeliť jednému alebo viacerým dôsledkom riadnej hospodárskej súťaže a interakciou prispievať k uskutočneniu súhrnu protisúťažných účinkov plánovaných ich autormi v rámci globálneho plánu sledujúceho jediný cieľ. Spoločný plán, ako ho predpokladá judikatúra uvedená v bode 313 vyššie, predstavuje súhrn protisúťažných účinkov zamýšľaných účastníkmi kartelu.

323

Okrem toho žalobkyňa neuvádza nijaký konkrétny dôkaz umožňujúci dospieť k záveru, že niektoré správania mali vlastnosti naznačujúce, že nemajú rovnaký protisúťažný cieľ, a teda že neboli súčasťou toho istého celkového plánu.

324

V tejto súvislosti žalobkyňa nesprávne tvrdí, že stretnutia CUP mali odlišný cieľ, odhalený skutočnosťou, že tieto stretnutia používali iný „mechanizmus“ než ostatné stretnutia. Je síce pravda, že Komisia konštatovala, že účastníci stretnutí CUP uzavreli dohody o cenách a zaviedli systém zápisníc o činnostiach podnikov na účely kontroly ich stratégie na zvýšenie cien (pozri odôvodnenie 72 napadnutého rozhodnutia). Ako však vyplýva z bodu 314 vyššie, tento „mechanizmus“ monitorovania alebo kontroly stratégie pre zvyšovanie cien bol len jedným z prostriedkov na sledovanie konečného cieľa koordinácie správania v oblasti cien. Komisia navyše tiež konštatovala, že tento „mechanizmus“ kontroly patrí do celkovej stratégie, podľa ktorej podniky všeobecne monitorovali svoje vzájomné správanie, a teda aj mimo stretnutí CUP (pozri odôvodnenie 716 napadnutého rozhodnutia).

325

Hoci teda v rámci stretnutí CUP účastníci sledovali dohody v oblasti cien a systém kontroly cenovej stratégie, zatiaľ čo v rámci iných stretnutí si vymieňali informácie o cenách alebo o ponuke a dopyte, stretnutia CUP nemožno vnímať ako sledujúce iný cieľ než iné protisúťažné kontakty.

326

Z vyššie uvedeného vyplýva, že je potrebné zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého Komisia nepreukázala, že protisúťažné kontakty opísané v napadnutom rozhodnutí mali jediný cieľ vzhľadom na údajne odlišný cieľ sledovaný stretnutiami CUP.

327

V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že opis celkového plánu v napadnutom rozhodnutí je „veľmi vágny a nepresný“ a nie je „nič viac ako všeobecným odkazom na narušenie hospodárskej súťaže na trhu“.

328

Je síce pravda, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 312 vyššie, že pojem jediný cieľ nemožno vymedziť všeobecným odkazom na narušenie hospodárskej súťaže na trhu dotknutom porušením.

329

V prejednávanej veci sú však tvrdenia žalobkyne založené na nedostatočnom opise celkového plánu v rámci oznámenia o výhradách neúčinné. Aktom, ktorý je predmetom tejto žaloby, je totiž napadnuté rozhodnutie, a nie oznámenie o výhradách, ktoré je navyše čisto predbežným aktom. Hoci oznámenie o výhradách by malo uvádzať všetky základné skutočnosti z ktorých Komisia vychádza v tomto štádiu konania, toto oznámenie môže byť stručné a rozhodnutie nemusí byť nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách, pretože toto oznámenie predstavuje prípravný dokument, ktorého skutkové a právne posúdenia majú iba čisto predbežnú povahu (pozri rozsudok z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia, C‑448/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:801, body 41 a 42 a citovanú judikatúru).

330

Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, opis celkového plánu nie je „vágny“, pokiaľ ide o výrobky, zosúladené mechanizmy a dotknuté trhy. Všetky tieto skutočnosti jasne vyplývajú z opisu uvádzaného v napadnutom rozhodnutí, ako je zhrnutie v článku 1 tohto rozhodnutia, podľa ktorého predmetné porušenie prebiehalo od 26. júna 1998 do 23. apríla 2012 na celom území EHP a spočívalo v dohodách a/alebo zosúladených postupoch, ktorých cieľom bola koordinácia cenovej politiky, pokiaľ ide o dodávky hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov (pozri bod 14 vyššie).

331

Napokon treba konštatovať, že argumentácia žalobkyne na podporu „vágneho“ opisu celkového plánu je z veľkej časti založená na odôvodneniach 767, 769 a 770 napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahujú odpoveď Komisie na tvrdenia žalobkyne rozvinuté v rámci jej odpovede na oznámenie o výhradách a list s opisom skutkových okolností (pozri bod 10 vyššie). Ako tvrdí Komisia, žalobkyňa neberie do úvahy odôvodnenia 730 až 743 napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahujú dôvody, pre ktoré Komisia dospela k záveru o existencii celkového plánu so spoločným cieľom.

332

Z uvedených odôvodnení 730 až 743 napadnutého rozhodnutia však okrem iných odôvodnení pripomenutých v bodoch 314 až 316 vyššie vyplýva, že Komisia na jednej strane definovala celkový plán ako plán spočívajúci v zabránení hospodárskej súťaži prostredníctvom cien a koordinácii budúceho správania účastníkov v súvislosti s predajom hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov, čím sa zníži neistota na trhu. Na druhej strane Komisia vysvetlila, akým spôsobom sa tento spoločný cieľ dosahoval a dôvody, pre ktoré protisúťažné kontakty opísané v napadnutom rozhodnutí predstavovali pokračujúce správanie pri sledovaní jediného hospodárskeho cieľa v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 310 vyššie.

333

V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že dôkazy, na ktoré sa odvoláva Komisia, nepreukazujú, že počas celého obdobia porušenia sa sledoval jediný protisúťažný cieľ.

334

V tejto súvislosti tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sa Komisia odvoláva len na dôkazy týkajúce sa stretnutí ECC a ATC bez toho, aby spresnila cieľ, ktorý je základom ostatných stretnutí, je priamo v rozpore so samotným obsahom napadnutého rozhodnutia. Tvrdenie žalobkyne je totiž založené predovšetkým na odôvodnení 733 napadnutého rozhodnutia, ktoré neobsahuje taxatívny zoznam skutočností preukazujúcich cieľ účastníkov, ale obmedzuje sa na to, že ako „príklad“ uvádza určité skutočnosti založené na časti 4.3.6 napadnutého rozhodnutia.

335

Uvedená časť 4.3.6 napadnutého rozhodnutia však obsahuje úplnú chronológiu protisúťažných kontaktov s detailmi týkajúcimi sa každého mnohostranného stretnutia a každého dvojstranného alebo trojstranného kontaktu, ako aj údaj v poznámkach pod čiarou o dôkazoch použitých Komisiou. Navyše odôvodnenia 77 až 105 napadnutého rozhodnutia obsahujú stručný prehľad protisúťažných kontaktov, pokiaľ ide o dátumy, miesta, účastníkov a témy rozoberané v rôznych skupinách stretnutí a kontaktov. Dôkazy, o ktoré sa opiera Komisia, sa nachádzajú aj v poznámkach pod čiarou, ktoré sa týkajú týchto odôvodnení.

336

Vzhľadom na vyššie uvedené treba zamietnuť aj argumentáciu žalobkyne smerujúcu k spochybneniu správnosti vyhlásení účastníkov konania na niektorých stretnutiach ATC – v tom, že tieto vyhlásenia sa nenachádzajú v zápisniciach a neodrážajú širší cieľ – na ktoré sa odvoláva Komisia v odôvodnení 733 napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie žalobkyne je totiž založené na nesprávnom predpoklade, že Komisia určila spoločný cieľ kartelu len na základe uvedených vyhlásení, hoci sú uvedené ako príklad a záver Komisie o tomto spoločnom cieli sa zakladal na viacerých ďalších dôkazoch. Aj za predpokladu, že by argumentácia žalobkyne týkajúca sa presnosti vyhlásení účastníkov konania na niektorých stretnutiach ATC bola dôvodná, nemôže spochybniť záver Komisie o existencii spoločného cieľa všetkých protisúťažných kontaktov.

337

Ako totiž vyplýva z judikatúry pripomenutej v bodoch 148 a 149 vyššie, každý dôkaz predložený Komisiou nemusí nevyhnutne zodpovedať týmto kritériám vo vzťahu ku každému prvku porušenia. Postačuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa Komisia opiera, zodpovedá tejto požiadavke v celkovom posúdení. Dôkazy uvádzané Komisiou v napadnutom rozhodnutí s cieľom preukázať existenciu porušenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ podnikom sa teda nemajú posudzovať samostatne, ale ako celok.

[omissis]

345

V každom prípade neexistencia výslovného odkazu na EHP na niektorých stretnutiach neznamená, že všetky protisúťažné kontakty, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, nepreukazujú existenciu spojitosti s EHP. V prejednávanej veci treba na jednej strane, ako vyplýva z bodu 271 vyššie, konštatovať existenciu súboru súhlasných nepriamych dôkazov, ktorý postačuje na vyvodenie súvislosti medzi napadnutými kontaktmi posudzovanými ako celok a EHP. Na druhej strane sa Komisia správne domnievala, že účastníci kartelu, vrátane žalobkyne, zabezpečovali priamy predaj elektrolytických kondenzátorov v EHP. V tomto kontexte Komisia na preukázanie spojenia s EHP nebola povinná preukázať, že žalobkyňa uskutočňovala predaje v EHP všetkým zákazníkom, ktorých sa týkali protisúťažné kontakty.

346

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia správne dospela k záveru o existencii celkového plánu.

347

Prvú časť tretieho žalobného dôvodu teda treba zamietnuť.

[omissis]

388

Žalobkyňa tvrdí, že heterogénna povaha priemyslu kondenzátorov znemožňuje tajnú dohodu týkajúcu sa všetkých elektrolytických kondenzátorov. Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala existenciu jediného a pokračujúceho porušenia vzťahujúceho sa na všetky hliníkové a tantalové elektrolytické kondenzátory vo všeobecnosti. Kondenzátory sú totiž veľmi rôznorodé výrobky, ktoré sa odlišujú mnohými vlastnosťami a pri ktorých vzhľadom na ich model dominantného zásobovania neexistuje jednotná trhová cena. V dôsledku toho dotknuté porušenie nemohlo zahŕňať všetky predaje elektrolytických kondenzátorov v EHP. Dve odlišné kategórie hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov totiž pokrývajú širokú škálu typov výrobkov, najmä pokiaľ ide o ich cenu a dotknutú geografickú oblasť. Výmeny všeobecných informácií, ku ktorým došlo počas protisúťažných kontaktov, boli nedostatočné na zníženie neistoty na trhu a uľahčenie koordinácie cien medzi konkurentmi o to viac, že všetky typy hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov neboli predmetom tejto komunikácie.

389

Komisia spochybňuje tieto tvrdenia.

390

Na úvod treba uviesť, že žalobkyňa si nesprávne vykladá napadnuté rozhodnutie, keď tvrdí, že Komisia sa domnievala, že existovalo jediné a pokračujúce porušenie, ktoré ako celok pokrývalo všetky typy hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov.

391

Z napadnutého rozhodnutia a najmä z odôvodnenia 736 však vyplýva, že Komisia po preskúmaní všetkých stretnutí a so stretnutiami súvisiacich dôkazov konštatovala, že všetky protisúťažné kontakty sa týkali hliníkových alebo tantalových elektrolytických kondenzátorov vo všeobecnosti, alebo dokonca oboch typov.

392

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Komisia nie je povinná vymedziť relevantný trh na základe ekonomických kritérií. Sú to práve samotní členovia kartelu, ktorí určujú výrobky, ktoré sú predmetom ich diskusií a zosúladených postupov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T‑71/03, T‑74/03, T‑87/03 a T‑91/03, neuverejnený, EU:T:2005:220, bod 90).

393

Okrem toho výrobky, ktorých sa kartel týkal, sa určujú s odkazom na listinné dôkazy o skutočnom protisúťažnom správaní vo vzťahu ku konkrétnym výrobkom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2003, Adriatica di Navigazione/Komisia, T‑61/99, EU:T:2003:335, bod 27).

394

Treba tiež zdôrazniť, že Komisia sa v tejto súvislosti nemôže opierať o domnienku, ktorá nie je podložená nijakým dôkazom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. novembra 2019, ABB/Komisia, C‑593/18 P, EU:C:2019:1027, body 44 a 45).

395

V prejednávanej veci však Komisia po prvé v napadnutom rozhodnutí uviedla, že zo všetkých protisúťažných kontaktov, a najmä zo stretnutí z 29. augusta 2002, 22. decembra 2006, 25. júna 2008 a 20. decembra 2010, citovaných ako príklad, vyplýva, že vymieňané informácie sa neobmedzovali len na určité podtypy hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov, ale že sa týkali hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov vo všeobecnosti (pozri odôvodnenie 796 napadnutého rozhodnutia).

396

Po druhé vymieňané informácie sa týkali tiež špecifických otázok, ale relevantných na účely určenia predajnej ceny výrobkov, takých ako rastúce ceny surovín a kolísanie výmenných kurzov, ktoré sa neobmedzovali na určité podtypy hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov (pozri najmä odôvodnenie 796 a poznámky pod čiarou č. 1417 a 1418 napadnutého rozhodnutia).

397

Po tretie účastníci kartelu vo svojich vyhláseniach podniku neuviedli nijaké obmedzenie, pokiaľ ide o definíciu výrobkov, na ktoré sa vzťahoval kartel (pozri odôvodnenie 797 napadnutého rozhodnutia).

398

Po štvrté väčšina zástupcov účastníkov kartelu bola zodpovedná za výrobu a/alebo predaj hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov vo všeobecnosti, a nie za škálu špecifických kondenzátorov (pozri odôvodnenie 798 napadnutého rozhodnutia).

399

Za týchto okolností a vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 151 a 392 až 394 vyššie nemožno Komisii vytýkať, že sa domnievala, že informácie vymieňané počas protisúťažných kontaktov sa v ich súhrne vzťahovali na všetky hliníkové a tantalové elektrolytické kondenzátory, a teda že jediné a pokračujúce porušenie sa vzťahovalo na všetky tieto výrobky.

400

Z toho vyplýva, že tretiu časť tretieho žalobného dôvodu treba zamietnuť, a preto treba zamietnuť tretí žalobný dôvod v celom jeho rozsahu.

[omissis]

460

Žalobkyňa v podstate napáda skutočnosť, že Komisia vypočítala hodnotu predajov so zahrnutím predajov skupiny Nippon Chemi-Con a najmä Europe Chemi-Con, fakturovaných všetkým zákazníkom so sídlom v EHP. Po prvé Komisia nezohľadnila skutočnosť, že žalobkyňa sama nerealizovala predaje do EHP a že správanie opísané v napadnutom rozhodnutí sa iba v malej miere týkalo zákazníkov skupiny Nippon Chemi-Con. Spomedzi šesťdesiatich zákazníkov uvedených v napadnutom rozhodnutí, iba dvaja boli svetovými zákazníkmi United Chemi-Con a iba štyria boli svetovými zákazníkmi Europe Chemi-Con. Po druhé Komisia nezohľadnila skutočnosť, že Europe Chemi-Con a United Chemi-Con mali samostatnú cenovú právomoc vo vzťahu ku svojim miestnym zákazníkom ako aj svetovým zákazníkom so sídlom v Európe, pričom táto právomoc stačila na vyvrátenie domnienky podľa ktorej tieto dcérske spoločnosti v 100 % vlastníctve žalobkyne boli súčasťou toho istého podniku. Po tretie Komisia nepreukázala, že predaje skupiny Nippon Chemi-Con jej miestnym a svetovým zákazníkom boli v priamom alebo nepriamom vzťahu k porušeniu, ani že toto porušenie malo špecifické účinky v EHP.

461

Komisia spochybňuje tieto tvrdenia.

462

Podľa ustálenej judikatúry sa právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže, najmä článok 101 ZFEÚ, týka činností podnikov a pojem „podnik“ označuje každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od jeho právneho postavenia a spôsobu jeho financovania (pozri rozsudky z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C‑97/08 P, EU:C:2009:536, bod 54 a citovanú judikatúru, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, C‑286/13 P, EU:C:2015:184, bod 140 a citovanú judikatúru).

463

V tejto súvislosti Súdny dvor jednak spresnil, že pod pojmom podnik v tomto kontexte treba rozumieť hospodársku jednotku, aj keď je táto hospodárska jednotka z právneho hľadiska zložená z viacerých fyzických alebo právnických osôb, a jednak, že ak takýto hospodársky subjekt porušuje pravidlá hospodárskej súťaže, podľa zásady osobnej zodpovednosti za toto porušovanie zodpovedá (rozsudok z 26. októbra 2017, Global Steel Wire a i./Komisia, C‑457/16 P a C‑459/16 P až C‑461/16 P, neuverejnený, EU:C:2017:819, bod 82 a citovaná judikatúra).

464

Ďalej, pokiaľ ide o pojem podnik, tentokrát v kontexte výpočtu pokuty, treba pripomenúť, že pri určení sumy pokuty je dovolené zohľadniť tak celkový obrat podniku, ktorý je ukazovateľom, i keď iba približným a nepresným, veľkosti podniku a jeho hospodárskej sily, ako aj časť tohto obratu, ktorá pochádza z výrobkov, ktoré sú predmetom porušenia, a ktorá je teda spôsobilá naznačiť rozsah tohto porušenia (pozri rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, C‑286/13 P, EU:C:2015:184, bod 145 a citovanú judikatúru). V každom prípade časť celkového obratu pochádzajúca z predaja výrobkov, ktoré sú predmetom porušenia, môže najlepšie odrážať hospodársky význam tohto porušenia (pozri rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, C‑286/13 P, EU:C:2015:184, bod 149 a citovaná judikatúra).

465

Okrem toho v osobitnom prípade, keď materská spoločnosť vlastní celé alebo takmer celé základné imanie svojej dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila porušenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, existuje vyvrátiteľná domnienka, podľa ktorej táto materská spoločnosť skutočne uplatňuje rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spoločnosť (pozri rozsudok z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia, C‑516/15 P, EU:C:2017:314, bod 54 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C‑97/08 P, EU:C:2009:536, bod 63). Takáto domnienka v prípade, že nie je vyvrátená, znamená, že skutočné uplatňovanie rozhodujúceho vplyvu materskou spoločnosťou na jej dcérsku spoločnosť sa považuje za preukázané a oprávňuje Komisiu, aby považovala túto materskú spoločnosť za zodpovednú za správanie jej dcérskej spoločnosti bez toho, aby musela predložiť akýkoľvek dodatočný dôkaz (pozri rozsudok z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia, C‑516/15 P, EU:C:2017:314, bod 55 a citovanú judikatúru).

466

Je pravda, že judikatúra vytvorila domnienku neexistencie samostatnosti dcérskych spoločností s cieľom umožniť pripísať správanie jedného právneho subjektu (dcérskej spoločnosti) druhému (materskej spoločnosti). Táto domnienka neexistencie samostatnosti dcérskych spoločností je však rovnako platná, pokiaľ ide, tak ako v prejednávanej veci, o určenie relevantnej hodnoty predaja na účely výpočtu základnej výšky pokuty, ktorá sa má uložiť materskej spoločnosti, ktorá sa priamo zúčastnila na porušení a ktorá počas obdobia porušenia predávala výrobky dotknuté týmto porušením v EHP prostredníctvom svojich dcérskych spoločností.

467

V prejednávanej veci je nesporné, že počas celého trvania porušenia žalobkyňa vlastnila 100 % podiel v spoločnosti Europe Chemi‑Con, ako aj 100 % podiel v spoločnosti United Chemi‑Con (pozri bod 1 vyššie). Z toho vyplýva, že žalobkyňa a jej dcérske spoločnosti tvoria v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 463 vyššie jednu hospodársku jednotku a tvoria tak jeden podnik v zmysle článku 101 ZFEÚ. Z toho tiež vyplýva, že existuje vyvrátiteľná domnienka neexistencie samostatnosti dotknutých dcérskych spoločností.

468

Žalobkyňa však neuvádza žiadnu konkrétnu skutočnosť umožňujúcu vyvrátiť túto domnienku neexistencie samostatnosti a preukázať údajnú nezávislú cenovú právomoc svojich dcérskych spoločností. Naopak, z analýzy druhého žalobného dôvodu vyplýva, že niektorí zákazníci spoločností Europe Chemi‑Con a United Chemi‑Con, ktorí mali svoje sídlo alebo výrobné závody v Európe, boli predmetom rokovaní počas určitých protisúťažných kontaktov (pozri body 249, 280 a 296 vyššie), čo napokon pripúšťa samotná žalobkyňa v žalobe.

469

Treba teda konštatovať, že domnienka neexistencie samostatnosti dcérskych spoločností žalobkyne nebola v prejednávanej veci vyvrátená.

470

Okrem toho treba uviesť, že hodnota predajov relevantná pre výpočet základnej výšky pokuty musí zodpovedať hodnote predajov tovarov alebo služieb, ktoré „podnik“ v EHP dosiahol v priamej alebo nepriamej súvislosti s porušením (pozri bod 434 vyššie). To znamená, že v prejednávanej veci musí hodnota predajov zahŕňať predaje hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov, ktoré v EHP dosiahla hospodárska jednotka tvorená žalobkyňou a jej dcérskymi spoločnosťami v 100 % vlastníctve.

471

Komisii preto nemožno vytýkať, že pri určení hodnoty predajov dosiahnutých podnikom v priamej alebo nepriamej súvislosti s porušením, v súlade s bodom 13 usmernení z roku 2006 zohľadnila sumu predajov elektrolytických kondenzátorov, ktoré dcérske spoločnosti žalobkyne fakturovali zákazníkom so sídlom v Európe (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, C‑286/13 P, EU:C:2015:184, bod 150).

[omissis]

474

Druhú výhradu prvej časti šiesteho žalobného dôvodu teda treba zamietnuť.

[omissis]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata rozšírená komora)

rozhodol takto: