11.2.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 54/6


Žaloba podaná 16. novembra 2018 – Európska komisia/Spolková republika Nemecko

(Vec C-718/18)

(2019/C 54/09)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: M. Noll-Ehlers a O. Beynet, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Návrhy žalobkyne

1.

Konštatovať, že Spolková republika Nemecko si tým, že riadne neprebrala

článok 2 bod 21 smernice 2009/72/ES a článok 2 bodu 20 smernice 2099/73/ES,

článok 19 ods. 3 v spojení s článkom 19 ods. 8 smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES,

článok 19 ods. 5 smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES,

článok 37 ods. 1 písm. a) a 6 písm. a) a b) smernice 2009/72/ES a článok 41 ods. 1 písm. a) a 6 písm. a) a b) smernice 2009/73/ES,

nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72 ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (1) a zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (2).

2.

Uložiť žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetom žaloby je nesprávne prebratie smerníc 2009/72 a 2099/73, ktoré sa týkajú vnútorného trhu s elektrinou a so zemným plynom, prostredníctvom Energiewirtschaftsgesetz (zákon o energiách, EnWG). Komisia usudzuje, prebratie prostredníctvom EnWG bolo nedostačené zo štyroch dôvodov. Po prvé, definícia vertikálne integrovaného podniku, ktorá určuje, na ktoré podniky sa vzťahujú pravidlá oddelenia smerníc, bola prebratá do nemeckého práva len v obmedzenej miere. Po druhé ustanovenia prechodných obdobiach týkajúcich sa zmeny funkcie v rámci vertikálne integrovanému podniku neboli v plnej miere prebraté. Po tretie ustanovenia, ktoré ukladajú zákaz mať určité záujmy alebo poberať určité finančné výhody z časti vertikálne integrovaného podniku, boli prebraté len v obmedzenej miere. Spôsob, akým EnWG priznáva právomoci, je v rozpore s výlučnými právomocami národného regulačného orgánu, ako ich stanovujú smernice.

Komisia zastáva názor, že tieto nesplnenia povinnosti predstavujú porušenia článku 2 bod 21 smernice 2009/72/ES a článku 2 bodu 20 smernice 2099/73/ES, článku 19 ods. 3 v spojení s článkom 19 ods. 8 smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES, článku 19 ods. 5 smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES, ako aj článku 37 ods. 1 písm. a) a 6 písm. a) a b) smernice 2009/72/ES a článku 41 ods. 1 písm. a) a 6 písm. a) a b) smernice 2009/73/ES.


(1)  Ú. v. ES L 211, 2009, s. 55.

(2)  Ú. v. ES L 211, 2009, s. 94.