1.

Má sa povinnosť všeobecného a nediferencovaného uchovávania, uložená poskytovateľom na základe ustanovení článku 15 ods. 1 smernice [2002/58/ES] z 12. júla 2002 (1), považovať, v kontexte poznačenom vážnou a pretrvávajúcou hrozbou pre národnú bezpečnosť, najmä pokiaľ ide o riziko terorizmu, za zásah odôvodnený právom na bezpečnosť zaručeným v článku 6 Charty základných práv Európskej únie a požiadavkami národnej bezpečnosti, za ktoré nesú zodpovednosť len členské štáty podľa článku 4 Zmluvy o Európskej únii?

2.

Má sa smernica z 12. júla 2002, v spojení s Chartou základných práv Európskej únie, vykladať v tom zmysle, že povoľuje legislatívne opatrenia, akými sú opatrenia zhromažďovania, v reálnom čase, údajov o prenose dát a polohe určitých jednotlivcov, ktoré, aj keď zasahujú do práv a povinností poskytovateľov služieb elektronických komunikácií, neukladajú im žiadne špecifické povinnosti uchovávania ich údajov?

3.

Má sa smernica z 12. júla 2002, v spojení s Chartou základných práv Európskej únie, vykladať v tom zmysle, že v každom prípade podmieňuje regulárnosť postupov zhromažďovania údajov o pripojení požiadavke informovania dotknutých osôb, pokiaľ takáto informácia už nemôže ohroziť vyšetrovania vedené príslušnými orgánmi alebo ak takéto postupy sa môžu považovať za zákonné vzhľadom na všetky ostatné existujúce procesné záruky za predpokladu, že tieto zaručujú efektívnosť práva na účinný prostriedok nápravy?