ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)

zo 7. novembra 2019 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v občianskych veciach – Nariadenie (EÚ) č. 655/2014 – Európsky príkaz na zablokovanie účtov – Článok 5 písm. a) – Konanie o vydanie príkazu – Článok 4 body 8 až 10 – Pojmy ‚rozsudok‘, ‚súdny zmier‘ a ‚verejná listina‘ – Vnútroštátny platobný rozkaz, proti ktorému možno podať odpor – Článok 18 ods. 1 – Lehoty – Článok 45 – Výnimočné okolnosti – Pojem“

Vo veci C‑555/18,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia, Bulharsko) zo 16. augusta 2018 a doručený Súdnemu dvoru 30. augusta 2018, ktorý súvisí s konaním:

K.H.K.

proti

B.A.C.,

E.E.K.,

SÚDNY DVOR (šiesta komora),

v zložení: predseda šiestej komory M. Safjan, sudcovia L. Bay Larsen a C. Toader (spravodajkyňa),

generálny advokát: M. Szpunar,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Európska komisia, v zastúpení: I. Zaloguin, M. Wilderspin, M. Heller a C. Georgieva‑Kecsmar, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 29. júla 2019,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 z 15. mája 2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 189, 2014, s. 59).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou K.H.K. na jednej strane a B.A.C. a E.E.K. (ďalej len, spoločne, „dlžníci“) na strane druhej, vo veci núteného vymáhania pohľadávky, ktorú K.H.K. údajne vlastní voči B.A.C. a E.E.K. konkrétne na základe európskeho príkazu na zablokovanie bankových účtov.

 Právny rámec

 Právo Únie

3        V odôvodneniach 5, 13, 14 a 37 nariadenia č. 655/2014 sa uvádza:

„(5)      Vnútroštátne konania o vydanie ochranných opatrení, ako sú napríklad príkazy na zablokovanie účtov, existujú vo všetkých členských štátoch, ale podmienky na vydanie takýchto opatrení a efektívnosť ich vykonávania sa značne líšia. Využitie vnútroštátnych ochranných opatrení môže byť okrem toho v prípadoch s cezhraničnými dôsledkami komplikované, najmä ak sa veriteľ snaží zablokovať viacero účtov nachádzajúcich sa v rôznych členských štátoch. Zdá sa preto nevyhnutné a primerané prijať záväzný a priamo uplatniteľný právny akt Únie, ktorým sa zavedie nové konanie Únie umožňujúce v cezhraničných prípadoch účinne a urýchlene zablokovať finančné prostriedky vedené na bankových účtoch.

(13)      S cieľom zabezpečiť úzke prepojenie medzi konaním vo veci príkazu na zablokovanie a konaním vo veci samej by medzinárodnú právomoc vydať príkaz mali mať súdy členského štátu, ktorého súdy majú právomoc konať vo veci samej. Na účely tohto nariadenia by pojem konanie vo veci samej mal zahŕňať akékoľvek konanie, ktorého cieľom je získať exekučný titul vo vzťahu k príslušnej pohľadávke, vrátane konania, akými sú napríklad skrátené konania týkajúce sa platobných rozkazov a konania, ako napríklad francúzske konanie nazývané ‚procédure de référé‘. Ak je dlžníkom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko v členskom štáte, právomoc vydať príkaz by mali mať len súdy tohto členského štátu.

(14)      Podmienkami vydania príkazu na zablokovanie by sa mala zabezpečiť primeraná rovnováha medzi záujmom veriteľa o vydanie príkazu a záujmom dlžníka predísť zneužitiu príkazu.

(37)      S cieľom zabezpečiť, aby bol príkaz na zablokovanie vydaný a vykonaný rýchlo a bezodkladne, by sa týmto nariadením mali stanoviť lehoty, v rámci ktorých sa musia dokončiť jednotlivé kroky konania. Súdy alebo orgány zapojené do tohto konania by mali mať možnosť odchýliť sa od týchto lehôt len za výnimočných okolností, napríklad v prípadoch, ktoré sú z právnej alebo skutkovej stránky zložité.“

4        Článok 1 tohto nariadenia stanovuje:

„1.      Týmto nariadením sa zavádza konanie Únie, na základe ktorého môže veriteľ dosiahnuť vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov (ďalej len ‚príkaz na zablokovanie‘ alebo ‚príkaz‘), ktorým sa zabraňuje ohrozeniu následného vymáhania veriteľovej pohľadávky prevodom alebo vybraním finančných prostriedkov, ktoré má dlžník na bankovom účte vedenom v členskom štáte, a to až do sumy uvedenej v príkaze.

2.      Príkaz na zablokovanie je veriteľovi k dispozícii ako alternatíva opatrení na zablokovanie podľa vnútroštátneho právneho poriadku.“

5        Podľa článku 4 bodov 8 až 10 uvedeného nariadenia:

„8.      ‚rozsudok‘ je každé rozhodnutie súdu členského štátu bez ohľadu na jeho označenie vrátane rozhodnutia súdneho úradníka o určení trov alebo výdavkov;

9.      ‚súdny zmier‘ je zmier schválený súdom členského štátu alebo uzavretý na súde členského štátu počas konania;

10.      ‚verejná listina‘ je písomnosť, ktorá bola úradne vyhotovená alebo zaregistrovaná ako verejná listina v členskom štáte a ktorej pravosť:

a)      súvisí s jej podpisom a obsahom a

b)      bola potvrdená orgánom verejnej moci alebo iným orgánom oprávneným na tento účel“.

6        Podľa článku 5 toho istého nariadenia s názvom „Dostupnosť“, ktorý je súčasťou kapitoly 2 tohto nariadenia, nazvanej „Konanie o vydanie príkazu na zablokovanie“:

„Príkaz na zablokovanie je veriteľovi dostupný v týchto situáciách:

a)      pred tým, ako veriteľ začne v členskom štáte konanie voči dlžníkovi vo veci samej alebo v ktoromkoľvek štádiu takého konania až do vydania rozsudku alebo uzavretia súdneho zmieru;

b)      po tom, ako veriteľ dosiahol v členskom štáte vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, ktorými sa od dlžníka vyžaduje, aby zaplatil veriteľovu pohľadávku.“

7        Článok 6 nariadenia č. 655/2014, nazvaný „Právomoc“, v odsekoch 1 a 4 stanovuje:

„1.      Ak veriteľ ešte nedosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru ani verejnej listiny, právomoc vydať príkaz na zablokovanie majú súdy členského štátu, ktoré majú právomoc rozhodovať vo veci samej v súlade s príslušnými uplatniteľnými normami o určení právomoci.

4.      V prípade, že veriteľ už dosiahol vydanie verejnej listiny, právomoc vydať príkaz na zablokovanie v súvislosti s pohľadávkou uvedenou v tejto listine majú na tento účel určené súdy v členskom štáte, v ktorom sa táto listina vyhotovila.“

8        Článok 7 tohto nariadenia znie:

„1.      Súd vydá príkaz na zablokovanie, ak veriteľ predložil dostatočné dôkazy, na základe ktorých je súd presvedčený, že je naliehavo potrebné prijať ochranné opatrenie vo forme príkazu na zablokovanie, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymoženie veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené.

2.      Ak veriteľ v členskom štáte ešte nedosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru ani verejnej listiny, ktorými sa vyžaduje, aby dlžník zaplatil veriteľovu pohľadávku, veriteľ musí tiež predložiť dostatočné dôkazy, ktoré presvedčia súd o tom, že je pravdepodobné, že veriteľ bude vo veci svojej pohľadávky voči dlžníkovi úspešný.“

9        Podľa článku 8 ods. 1 uvedeného nariadenia:

„Návrhy na vydanie príkazu na zablokovanie sa podávajú na tlačive stanovenom v súlade s konzultačným postupom podľa článku 52 ods. 2“

10      Článok 14 ods. 1 tohto istého nariadenia stanovuje:

„Ak veriteľ dosiahol v členskom štáte vydanie vykonateľného rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, podľa ktorých je dlžník povinný zaplatiť veriteľovu pohľadávku, a veriteľ má dôvody domnievať sa, že dlžník má jeden alebo viacero účtov v banke v konkrétnom členskom štáte, avšak nepozná ani názov a/ani adresu banky, ani kód IBAN, BIC alebo iné bankové číslo, ktoré umožňuje identifikovanie banky, môže požiadať súd, na ktorý sa podal návrh na vydanie príkazu na zablokovanie, aby požiadal informačný orgán členského štátu výkonu, aby získal informácie potrebné na to, aby bolo možné identifikovať banku alebo banky a účet alebo účty dlžníka.

Bez ohľadu na prvý pododsek môže veriteľ podať žiadosť uvedenú v uvedenom pododseku, ak rozsudok, súdny zmier alebo verejná listina, ktorých vydanie dosiahol, ešte nie sú vykonateľné, ak suma, ktorá sa má zablokovať, je významná vzhľadom na okolnosti prípadu a veriteľ predložil dostatočné dôkazy, na základe ktorých sa súd presvedčil, že tieto informácie sú naliehavo potrebné, pretože hrozí, že bez nich bude ohrozené následné vymoženie veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi, v dôsledku čoho by sa mohla podstatne zhoršiť finančná situácia veriteľa.“

11      Článok 18 nariadenia č. 655/2014 sa týka lehôt určených na rozhodnutie o návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie. V jeho odsekoch 1 a 2 sa uvádza:

„1.      Ak veriteľ ešte nedosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru ani verejnej listiny, súd vydá rozhodnutie do konca desiateho pracovného dňa po tom, ako veriteľ podal, prípadne doplnil svoj návrh.

2.      Ak veriteľ už dosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, súd vydá rozhodnutie do konca piateho pracovného dňa po tom, ako veriteľ podal, prípadne doplnil svoj návrh.“

12      Článok 45 tohto nariadenia stanovuje, že „ak za výnimočných okolností nie je možné, aby súd alebo dotknutý orgán dodržali lehoty uvedené v… článku 18…, súd alebo orgán prijmú v tejto súvislosti čo najskôr kroky požadované v uvedených ustanoveniach“.

 Bulharské právo

13      § 47 Graždanski procesualen kodex (Občiansky súdny poriadok), v znení uplatniteľnom vo veci samej (ďalej len „GPK“), s názvom „Doručenie vyvesením upovedomenia“, v odseku 1 stanovuje, že „ak v lehote jedného mesiaca nie je možné zastihnúť žalovaného na adrese uvedenej v súdnom spise a nájsť osobu, ktorá je ochotná prevziať zásielku, doručovateľ pripevní upovedomenie na bytové dvere alebo na poštovú schránku dotknutej osoby; ak k ničomu z toho nemá prístup, pripevní upovedomenie na domové dvere alebo na viditeľné miesto v ich blízkosti. Ak má prístup k poštovej schránke, vhodí doručovateľ upovedomenie aj do nej. Neexistencia možnosti zastihnúť žalovaného na adrese uvedenej v súdnom spise sa konštatuje, ak najmenej tri návštevy na tejto adrese s odstupom zakaždým aspoň jedného týždňa boli neúspešné, pričom najmenej jedna návšteva sa musí uskutočniť v deň pracovného pokoja. Táto úprava neplatí, ak doručovateľ prostredníctvom podania informácií od správcu spoločenstva vlastníkov bytov alebo starostu príslušnej obce alebo iným spôsobom získal informácie, že žalovaný nebýva na tejto adrese, a osvedčil to uvedením zdroja informácií v oznámení“.

14      Podľa § 410 GPK, nazvaného „Návrh na vydanie platobného rozkazu“, ktorý je súčasťou kapitoly 37 tohto nariadenia týkajúcej sa konania o platobnom rozkaze:

„1.      Navrhovateľ môže podať návrh na vydanie rozkazu:

(1)      vo veciach peňažných pohľadávok alebo zastupiteľných vecí, ak návrh patrí do právomoci okresného súdu;

(2)      vo veciach vydania hnuteľnej veci, ktorú dlžník dostal s povinnosťou vrátiť ju, ktorá je zaťažená záložným právom alebo ktorá bola dlžníkovi odovzdaná s povinnosťou previesť vlastníctvo, ak návrh patrí do právomoci okresného súdu.

2.      Návrh musí obsahovať návrh na vydanie exekučného titulu a musí spĺňať požiadavky § 127 ods. 1 a 3 a § 128 bodov 1 a 2. V návrhu musia byť uvedené aj bankové údaje alebo údaje k iným spôsobom platby.“

15      § 414 GPK znie takto:

„1.      Dlžník môže proti platobnému rozkazu alebo jeho časti písomne podať odpor. Odôvodnenie odporu sa s výnimkou prípadov podľa § 414a nevyžaduje.

2.      Odpor musí byť podaný v lehote dvoch týždňov od doručenia platobného rozkazu. Lehotu nie je možné predĺžiť.“

16      Podľa § 415 ods. 1 a 5 GPK:

„1.      Súd poučí navrhovateľa o možnosti podať žalobu na uplatnenie svojej pohľadávky v nasledujúcich prípadoch:

(1)      ak bol odpor podaný včas;

(2)      ak bol platobný rozkaz doručený dlžníkovi v súlade s podmienkami stanovenými v § 47 ods. 5;

(3)      ak súd zamietol návrh na vydanie platobného rozkazu.

5.      Ak navrhovateľ nepredloží dôkaz o tom, že podal žalobu v stanovenej lehote, súd čiastočne alebo v celom rozsahu zruší platobný rozkaz a exekučný titul vydaný podľa § 418.“

17      § 416 GPK sa týka toho, kedy sa platobný rozkaz stáva vykonateľným, a stanovuje, že „ak odpor nebol podaný včas alebo bol vzatý späť, alebo ak rozsudok, ktorým sa uzná pohľadávka, nadobudol právoplatnosť, platobný rozkaz sa stáva vykonateľným. Na základe platobného rozkazu súd nariadi nútený výkon rozhodnutia a vyznačí to na platobnom rozkaze.

18      Podľa § 618a GPK týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov podľa nariadenia č. 655/2014:

„1.      Návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov je možné podať pred podaním žaloby na prvostupňovom súde príslušnom pre spor vo veci samej.

2.      Návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov možno podať po vyhotovení verejnej listiny v zmysle článku 4 bodu 10 [nariadenia č. 655/2014] príslušným prvostupňovým súdom.

3.      Žalobca môže kedykoľvek v priebehu súdneho konania až do jeho skončenia podať návrh, aby súd, ktorý vedie konanie, vydal európsky príkaz na zablokovanie účtov. Ak je návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov podaný v rámci kasačného konania, príkaz vydá kasačný súd.

4.      Návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov možno podať po vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu konajúceho vo veci samej alebo po schválení súdneho zmieru.“

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

19      Žalobca vo veci samej podal na vnútroštátny súd predkladajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania (ďalej len „vnútroštátny súd“), konkrétne 155. senát, III. oddelenie Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia, Bulharsko) návrh na vydanie platobného rozkazu podľa § 410 GPK voči dlžníkom, ktorí mali byť solidárne zaviazaní, aby mu zaplatili sumu zodpovedajúcu zálohe na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 20. októbra 2017 a prílohy k tejto zmluve, navýšenú o zákonné úroky od 2. marca 2018 až do konečného zaplatenia požadovanej sumy.

20      Dňa 5. apríla 2018 vnútroštátny súd vydal platobný rozkaz na základe § 410 GPK. Kópie tohto platobného rozkazu boli 18. apríla 2018 zaslané dlžníkom na ich adresy v Sofii (Bulharsko), ktoré uviedol žalobca vo veci samej a ktoré zodpovedali adresám zapísaným vo vnútroštátnom registri obyvateľstva.

21      Tieto oznámenia sa vrátili odosielateľovi, keďže dlžníci neboli zastihnutí na uvedených adresách. Okrem toho v stanovenej lehote nezareagovali na upovedomenia uskutočnené v súlade s § 47 ods. 1 GPK, ktoré boli umiestnené na ich dverách alebo poštovej schránke. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátnemu súdu nebola známa iná adresa dlžníkov.

22      Uznesením z 2. augusta 2018 tento súd poučil žalobcu vo veci samej o možnosti podať voči dlžníkom žalobu na určenie svojej pohľadávky podľa § 415 ods. 1 bodu 2 GPK.

23      V ten istý deň, keď bolo prijaté toto uznesenie, žalobca vo veci samej požiadal vnútroštátny súd, aby v jeho prospech na základe § 618a GPK a článku 8 nariadenia č. 655/2014 vydal európsky príkaz na zablokovanie účtov v držbe dlžníkov vo Švédsku z dôvodu, že títo dlžníci z Bulharska odišli a v danom období sa zdržiavali vo Švédsku.

24      Uznesením z 2. augusta 2018 vnútroštátny súd odovzdal tento nový návrh spolu s prílohami predsedovi II. občianskoprávneho oddelenia Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia) na účely začatia samostatného konania a vymenovania sudcu spravodajcu. Tento predseda však vrátil vec vnútroštátnemu súdu a nariadil mu vydať rozhodnutie z dôvodu, že uznesenie o vydaní platobného rozkazu z 5. apríla 2018, prijaté na základe § 410 GPK, predstavuje „verejnú listinu“ v zmysle článku 4 bodu 10 nariadenia č. 655/2014 a nie je potrebné začať samostatné konanie.

25      Vnútroštátny súd sa nestotožňuje s týmto názorom. Domnieva sa, že platobný rozkaz vydaný na základe § 410 GPK nie je okamžite vykonateľný, keďže proti nemu možno podať odpor podľa § 414 GPK. Takýto platobný rozkaz preto nemôže predstavovať „verejnú listinu“ v zmysle článku 4 bodu 10 nariadenia č. 655/2014. Táto neexistencia bezprostrednej vykonateľnosti vyplýva aj z § 415 ods. 5 GPK, podľa ktorého prináleží veriteľovi, aby preukázal, že návrh podal v stanovenej lehote, inak bude platobný rozkaz zrušený. V prejednávanej veci teda neexistuje vykonateľný platobný rozkaz, ktorý by predstavoval verejnú listinu a na základe ktorého by vnútroštátny súd mohol v rámci konania o vydanie platobného rozkazu vydať európsky príkaz na zablokovanie účtov na základe § 618a ods. 2 GPK. Takýto príkaz na zablokovanie účtov možno prijať len v rámci samostatného konania vo veci samej podľa § 618a ods. 3 GPK.

26      Navyše vnútroštátny súd uvádza, že v rámci konania o vydanie platobného rozkazu, ktoré je zakotvené v § 410 GPK, súd, ktorý rozhoduje v takomto konaní, nie je viazaný nijakou inou lehotou, ako je lehota stanovená vnútroštátnym právom na vydanie platobného rozkazu, ktorá neplynie počas súdnych prázdnin. Článok 18 ods. 1 nariadenia č. 655/2014 však stanovuje lehotu, v ktorej je súd povinný rozhodnúť o návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov. Vnútroštátny súd sa pýta, či táto lehota má prednosť pred ustanoveniami vnútroštátneho práva, takže je povinný rozhodnúť v lehote stanovenej v článku 18 ods. 1 tohto nariadenia, aj keď táto lehota uplynie počas súdnych prázdnin.

27      Za týchto okolností Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Je platobný rozkaz podľa § 410 [GPK], ktorý ešte nenadobudol vykonateľnosť, verejnou listinou v zmysle článku 4 bodu 10 nariadenia [č. 655/2014]?

2.      Ak platobný rozkaz podľa § 410 [GPK] nie je verejnou listinou, musí sa na návrh veriteľa začať samostatné konanie odlišné od konania podľa § 410 [GPK] v súlade s článkom 5 písm. a) nariadenia [č. 655/2014]?

3.      Ak platobný rozkaz podľa § 410 [GPK] je verejnou listinou, je súd povinný rozhodnúť v lehote stanovenej v článku 18 ods. 1 nariadenia [č. 655/2014], ak vnútroštátna právna úprava stanovuje, že lehoty počas súdnych prázdnin neplynú?“

 O prejudiciálnych otázkach

 Úvodné pripomienky

28      Treba pripomenúť, že v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zavedeného článkom 267 ZFEÚ prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť prejednávaný spor. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prislúcha prípadne preformulovať otázky, ktoré sú mu položené (rozsudok z 26. septembra 2019, UTEP 2006., C‑600/18, EU:C:2019:784, bod 17 a citovaná judikatúra). Povinnosťou Súdneho dvora je totiž vykladať všetky ustanovenia práva Únie, ktoré vnútroštátne súdy potrebujú na rozhodovanie o sporoch, ktoré im boli predložené, aj keď tieto ustanovenia nie sú výslovne spomenuté v otázkach položených Súdnemu dvoru týmito súdmi.

29      V dôsledku toho napriek tomu, že položené otázky sa z formálneho hľadiska v zásade vzťahujú na výklad článku 4 bodu 10, článku 5 písm. a) a článku 18 ods. 1 nariadenia č. 655/2014, táto okolnosť nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol výklad všetkých častí práva Únie, ktoré môžu byť užitočné pre rozhodnutie vo veci samej. V tejto súvislosti Súdnemu dvoru prislúcha, aby zo všetkých skutočností, ktoré uviedol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu zistil aspekty práva Únie, ktoré si so zreteľom na predmet sporu vo veci samej vyžadujú výklad (pozri analogicky rozsudky zo 4. septembra 2014, eco cosmetics a Raiffeisenbank St. Georgen, C‑119/13 a C‑120/13, EU:C:2014:2144, bod 33, ako aj z 26. septembra 2019, UTEP 2006., C‑600/18, EU:C:2019:784, bod 18 a citovanú judikatúru).

 prvej otázke

30      Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 4 bod 10 nariadenia č. 655/2014 má vykladať v tom zmysle, že pojem „verejná listina“ v zmysle tohto ustanovenia sa vzťahuje na platobný rozkaz, ako je ten vo veci samej, ktorý nie je vykonateľný.

31      Na úvod treba uviesť, že z článku 1 nariadenia č. 655/2014 vyplýva, že toto nariadenie alternatívne k ochranným opatreniam stanoveným vnútroštátnym právom zavádza konanie na úrovni Únie, na základe ktorého môže veriteľ dosiahnuť vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov, ktorý bráni tomu, aby neskoršie vymáhanie jeho pohľadávky bolo ohrozené prevodom alebo výberom finančných prostriedkov, ktoré má dlžník na bankovom účte vedenom v členskom štáte, a to až do sumy uvedenej v príkaze.

32      Ako vyplýva z odôvodnenia 5 nariadenia č. 655/2014, účelom tohto nariadenia je prijať záväzné a priamo uplatniteľné ustanovenia, ktoré by upravovali jednotné konanie na úrovni Únie na zablokovanie bankových účtov, ktoré by v cezhraničných sporoch umožnilo účinne a urýchlene zablokovať finančné prostriedky vedené na bankových účtoch.

33      S cieľom uľahčiť uplatňovanie uvedeného nariadenia v praxi toto nariadenie zavádza vzorové tlačivo pre návrh na vydanie príkazu na zablokovanie, ktoré je uvedené v prílohe I vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1823 z 10. októbra 2016, ktorým sa stanovujú tlačivá uvedené v nariadení č. 655/2014 (Ú. v. EÚ L 283, 2016, s. 1), ktoré musí veriteľ použiť na základe článku 8 nariadenia č. 655/2014.

34      V súlade s článkom 5 nariadenia č. 655/2014 môže veriteľ podať návrh na vydanie takého príkazu na zablokovanie účtov predtým, ako začne v členskom štáte konanie voči dlžníkovi vo veci samej alebo v ktoromkoľvek štádiu takého konania až do vydania rozsudku alebo uzavretia súdneho zmieru. Zároveň môže veriteľ podať návrh na vydanie takého príkazu potom, ako dosiahol v členskom štáte vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, ktorými sa od dlžníka vyžaduje, aby danú pohľadávku zaplatil.

35      Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia č. 655/2014, ak veriteľ ešte nedosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru ani verejnej listiny, právomoc vydať európsky príkaz na zablokovanie účtov majú súdy členského štátu, ktoré majú právomoc rozhodovať vo veci samej v súlade s uplatniteľnými normami o určení právomoci. Odseky 3 a 4 tohto článku sa týkajú prípadu, keď veriteľ už dosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny. Na jednej strane z článku 6 ods. 3 tohto nariadenia vyplýva, že právomoc vydať takýto príkaz na zablokovanie účtov v súvislosti s pohľadávkou uvedenou v rozsudku alebo v súdnom zmieri majú súdy členského štátu, v ktorom bol vydaný rozsudok alebo schválený či uzavretý súdny zmier. Na druhej strane podľa článku 6 ods. 4 uvedeného nariadenia, ak veriteľ už dosiahol vydanie verejnej listiny, právomoc vydať európsky príkaz na zablokovanie účtov v súvislosti s pohľadávkou uvedenou v tejto listine majú na tento účel určené súdy v členskom štáte, v ktorom sa táto listina vyhotovila. Toto rozlíšenie je prevzaté do rubriky 5 s názvom „Súdna právomoc“ tlačiva uvedeného v prílohe I vykonávacieho nariadenia 2016/1823.

36      Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že vnútroštátny súd v podstate zastáva názor, že uznesenie o platobnom rozkaze, ktoré vydal v rámci sporu vo veci samej na základe § 410 GPK, nebolo vykonateľné v deň, keď žalobca vo veci samej podal návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov podľa článku 8 nariadenia č. 655/2014. Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd nemá právomoc prijať takéto uznesenie.

37      Na účely určenia, či súd, ktorý vydal rozhodnutie o platobnom rozkaze na základe vnútroštátneho práva, je tiež príslušný na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov, treba overiť, či „rozsudok“, „súdny zmier“ alebo „verejná listina“, ktorých vydanie veriteľ dosiahol v členskom štáte pôvodu, musia byť v zmysle nariadenia č. 655/2014 vykonateľné.

38      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora z požiadaviek jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a pôsobnosť, si v zásade vyžaduje v celej Únii autonómny a jednotný výklad, ktorý musí zohľadňovať nielen znenie tohto ustanovenia, ale aj jeho kontext a cieľ sledovaný príslušnou právnou úpravou (rozsudok z 23. mája 2019, WB, C‑658/17, EU:C:2019:444, bod 50 a citovaná judikatúra).

39      Článok 4 body 8 až 10 nariadenia č. 655/2014, ktorý definuje pojmy „rozsudok“, „súdny zmier“ a „verejná listina“, výslovne nespresňuje, či sporný akt musí byť vykonateľný. Treba teda konštatovať, že doslovný výklad tohto ustanovenia sám osebe neumožňuje určiť, či pojem „verejná listina“ v zmysle uvedeného nariadenia predpokladá, že predmetný akt je vykonateľný.

40      Pokiaľ ide o analýzu kontextu, do ktorého patrí uvedené ustanovenie, článok 7 nariadenia č. 655/2014 v spojení s odôvodnením 14 tohto nariadenia má za cieľ zaviesť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami veriteľa a dlžníka v rozsahu, v akom stanovuje odlišné podmienky pre vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov v závislosti od toho, či veriteľ dosiahol vydanie exekučného titulu, podľa ktorého je dlžník povinný zaplatiť pohľadávku v členskom štáte pôvodu. Konkrétne, v prvom prípade musí veriteľ preukázať len naliehavú povahu opatrenia z dôvodu existencie bezprostredného nebezpečenstva, zatiaľ čo v druhom prípade musí tiež presvedčiť súd o fumus boni iuris.

41      Ako zdôraznil generálny advokát v bodoch 68 a 69 svojich návrhov, výklad článku 4 bodov 8 až 10 nariadenia č. 655/2014, podľa ktorého exekučný titul dosiahnutý veriteľom, ktorý nie je vykonateľný v členskom štáte pôvodu, predstavuje „rozhodnutie“, „verejnú listinu“ alebo „súdny zmier“ v zmysle uvedeného ustanovenia, by mohol ohroziť rovnováhu uvedenú v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

42      Okrem toho tento výklad potvrdzuje znenie článku 14 ods. 1 nariadenia č. 655/2014 v spojení s jeho odôvodnením 20, ktorý stanovuje, že žiadosť o získanie informácií o účtoch dlžníka možno podať predovšetkým na základe exekučného titulu. Takáto žiadosť môže výnimočne a len vtedy, ak sú splnené prísnejšie podmienky, vychádzať z exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný.

43      Aj prípravné práce na nariadení č. 655/2014 potvrdzujú takýto výklad. Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa v záujme uľahčenia cezhraničného vymáhania pohľadávok v občianskych a obchodných veciach vytvára európsky príkaz na zablokovanie účtov [KOM(2011) 445 v konečnom znení], rozlišoval na jednej strane prípad, v ktorom veriteľ už má k dispozícii vykonateľný rozsudok, súdny zmier alebo verejnú listinu vo vykonávajúcom členskom štáte, a na druhej strane prípad, keď veriteľ ešte nezačal súdne konanie vo veci samej, alebo keď voči žalovanému dosiahol vydanie titulu, ktorý je vykonateľný v členskom štáte pôvodu, ale ešte nebol vyhlásený za vykonateľný vo vykonávajúcom členskom štáte.

44      Od tohto rozdielu medzi vykonateľnosťou titulov v členskom štáte pôvodu a vo vykonávajúcom členskom štáte však normotvorca Únie upustil a podmienky vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtov, o ktorých sa uvažovalo v prípade, že veriteľ už má exekučný titul v členskom štáte pôvodu, boli prenesené aj na prípad, keď veriteľ má exekučný titul, ktorým sa od dlžníka vyžaduje, aby zaplatil pohľadávku veriteľa. Z analýzy prípravných prác k nariadeniu č. 655/2014 tak vyplýva, že na to, aby ho bolo možné považovať za „rozsudok“, „súdny zmier“ alebo „verejnú listinu“ v zmysle uvedeného nariadenia, musí byť tento titul vykonateľný v členskom štáte pôvodu.

45      Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 4 bod 10 nariadenia č. 655/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „verejná listina“ v zmysle tohto ustanovenia sa nevzťahuje na platobný rozkaz, ako je ten vo veci samej, ktorý nie je vykonateľný.

 druhej otázke

46      Svojou druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 5 písm. a) nariadenia č. 655/2014 má vykladať v tom zmysle, že prebiehajúce konanie o platobnom rozkaze, o aké ide vo veci samej, možno označiť za „konanie vo veci samej“ v zmysle tohto ustanovenia.

47      Z odôvodnenia 13 tohto nariadenia vyplýva, že pojem konanie vo veci samej by mal zahŕňať akékoľvek konanie, ktorého cieľom je získať exekučný titul vo vzťahu k príslušnej pohľadávke, vrátane konania, akými sú napríklad skrátené konania týkajúce sa platobných rozkazov. Nariadenie č. 655/2014 tak priznáva tomuto pojmu široký rozsah.

48      Keďže v prejednávanej veci dlžníci neboli zastihnutí na uvedenej adrese v Bulharsku a nereagovali na vyvesenie upovedomení v lehote dvoch týždňov stanovenej v § 414 GPK, súd informoval žalobcu vo veci samej, že môže podať žalobu na uplatnenie svojej pohľadávky na základe § 415 ods. 1 bodu 2 GPK.

49      Okrem toho podľa § 415 ods. 5 GPK, ak navrhovateľ nepredloží dôkaz, že podal svoju žalobu v stanovenej lehote, súd čiastočne alebo v celom rozsahu zruší platobný rozkaz. S výhradou overení vnútroštátnym súdom však z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, že konanie bolo prerušené alebo zrušené.

50      Z toho vyplýva, že s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, musí byť konanie o vydanie platobného rozkazu začaté na tomto súde žalobcom vo veci samej, považované za konanie vo veci samej prebiehajúce na tomto súde v zmysle článku 5 písm. a) nariadenia č. 655/2014.

51      V prejednávanej veci by teda nemalo byť nevyhnutné, aby žalobca vo veci samej podal samostatný návrh, odlišný od konania podľa podľa § 410 GPK.

52      Vzhľadom na vyššie uvedené treba na druhú prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 5 písm. a) nariadenia č. 655/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že prebiehajúce konanie o platobnom rozkaze, o aké ide vo veci samej, možno označiť za „konanie vo veci samej“ v zmysle tohto ustanovenia.

 tretej otázke

53      Svojou treťou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 45 nariadenia č. 655/2014 má vykladať v tom zmysle, že na súdne prázdniny sa vzťahuje pojem „výnimočné okolnosti“ v zmysle tohto ustanovenia.

54      Pokiaľ ide o otázky vnútroštátneho súdu týkajúce sa dodržania lehoty uvedenej v článku 18 ods. 1 nariadenia č. 655/2014, toto ustanovenie stanovuje, že príslušný súd vydá rozhodnutie do konca desiateho pracovného dňa po tom, čo veriteľ podal, prípadne doplnil svoj návrh.

55      Z odôvodnenia 37 tohto nariadenia však vyplýva, že tieto lehoty sú stanovené na to, aby európsky príkaz na zablokovanie účtov mohol byť bezodkladne vydaný a vykonaný. Článok 45 uvedeného nariadenia však stanovuje možnosť odchýliť sa od uvedených lehôt, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti, napríklad v právne alebo fakticky zložitých prípadoch, ako to uvádza odôvodnenie 37 toho istého nariadenia. V tejto súvislosti nemožno súdne prázdniny považovať za „výnimočné okolnosti“ v zmysle tohto ustanovenia.

56      Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že článok 45 nariadenia č. 655/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že na súdne prázdniny sa nevzťahuje pojem „výnimočné okolnosti“ v zmysle tohto ustanovenia.

 O trovách

57      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

1.      Článok 4 bod 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 z 15. mája 2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „verejná listina“ v zmysle tohto ustanovenia sa nevzťahuje na platobný rozkaz, ako je ten vo veci samej, ktorý nie je vykonateľný.

2.      Článok 5 písm. a) nariadenia č. 655/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že prebiehajúce konanie o platobnom rozkaze, o aké ide vo veci samej, možno označiť za „konanie vo veci samej“ v zmysle tohto ustanovenia.

3.      Článok 45 nariadenia č. 655/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že na súdne prázdniny sa nevzťahuje pojem „výnimočné okolnosti“ v zmysle tohto ustanovenia.

Podpisy


*      Jazyk konania: bulharčina.