1

FTI Touristik GmbH svojím odvolaním žiada zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 30. novembra 2017, FTI Touristik/EUIPO – Prantner a Giersch (Fl) (T‑475/16, neuverejnený, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2017:856), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu o zrušenie rozhodnutia piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zo 16. júna 2016 (vec R 480/2015‑5), týkajúceho sa námietkového konania medzi FTI Touristik a pánmi Haraldom Prantnerom a Danielom Gierschom (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1) bolo zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015 (Ú. v. EÚ L 341, 2015, s. 21), ktoré nadobudlo účinnosť 23. marca 2016. Zmenené nariadenie č. 207/2009 bolo následne s účinnosťou od 1. októbra 2017 zrušené a nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1). Vzhľadom na dátum podania predmetnej prihlášky, v tomto prípade 7. októbra 2013, ktorý je rozhodujúci na účely určenia uplatniteľného hmotného práva, sa však tento spor riadi hmotnoprávnymi ustanoveniami nariadenia č. 207/2009.

3

Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 bol formulovaný takto:

„Na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nebude zapísaná:

…

4

Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie sú takto zhrnuté v bodoch 1 až 15 napadnutého rozsudku:

„1. Dňa 7. októbra 2013 vedľajší účastníci konania páni… Prantner a… Giersch podali na [EUIPO] žiadosť o zápis ochrannej známky Európskej únie podľa nariadenia [č. 207/2009].

2. Prihlasovanou ochrannou známkou bolo toto obrazové označenie:

3. Tovary a služby uvedené v prihláške patria do tried 16, 39 a 43 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení, pričom pre každú z uvedených tried zodpovedajú tomuto opisu:

4. Prihláška ochrannej známky Európskej únie bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Európskej únie č. 225/2013 z 26. novembra 2013.

5. Dňa 26. februára 2014 podala odvolateľka, spoločnosť FTI Touristik…, na základe článku 41 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 46 nariadenia 2017/1001) námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre tovary a služby uvedené v bode 3 vyššie.

6. Námietka bola založená na nasledujúcej skoršej obrazovej ochrannej známke Európskej únie:

označujúcej tovary a služby patriace do tried 16, 39, 41 a 43 a zodpovedajúce pre každú z týchto tried nasledujúcemu opisu:

7. Na podporu námietky bol uvedený dôvod stanovený v článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001].

8. Námietkové oddelenie 3. februára 2015 vyhovelo námietke a zamietlo prihlášku ochrannej známky pre všetky predmetné tovary a služby.

9. Dňa 26. februára 2015 podali vedľajší účastníci konania proti rozhodnutiu námietkového oddelenia odvolanie na EUIPO na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 (teraz články 66 až 71 nariadenia 2017/1001).

10. [Sporným rozhodnutím] piaty odvolací senát EUIPO rozhodnutie námietkového oddelenia zrušil.

11. Najprv v bode 19 [sporného] rozhodnutia uviedol, že predmetné tovary a služby sú určené tak pre širokú verejnosť, ako aj pre špecializovanú verejnosť, pričom je potrebné venovať pozornosť tej skupine verejnosti, ktorá má najnižšiu úroveň pozornosti, konkrétne širokej verejnosti s priemernou úrovňou pozornosti. Ďalej v bode 20 [sporného] rozhodnutia dospel k názoru, že relevantným územím na posúdenie pravdepodobnosti zámeny je celá Európska únia, pričom následne spresnil, že námietke by bolo nutné vyhovieť aj v prípade, že pravdepodobnosť zámeny by existovala len v jedinom členskom štáte.

12. Pokiaľ ide o porovnanie tovarov a služieb, [piaty] odvolací senát [EUIPO] v odseku 25 [sporného] rozhodnutia potvrdil zistenie námietkového oddelenia, ktoré nebolo v konaní pred ním spochybnené, zopakované v bode 24 [sporného] rozhodnutia, že predmetné tovary a služby sú sčasti zhodné a sčasti podobné. Potvrdil teda zhodnosť tovarov patriacich do triedy 16, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka a tovarov patriacich do rovnakej triedy, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka. Rovnako dospel k záveru, že služby patriace do triedy 39, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, sú zhodné so službami patriacimi do tej istej triedy, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, s výnimkou služieb ‚Poskytovanie priestoru pre parkovanie automobilov; Parkovacie služby na letiskách; Parkovacie služby pre letecké dopravné prostriedky‘, ktoré sú podľa neho podobné ‚Prepravným službám‘ podľa skoršej ochrannej známky. Napokon konštatoval, že všetky služby patriace do triedy 43 prihlasovanej ochrannej známky sú zhodné so službami patriacimi do rovnakej triedy skoršej ochrannej známky s výnimkou služieb ‚Objednávacie a rezervačné služby pre reštaurácie a dovolenkové ubytovanie‘, ktoré sú podľa neho podobné ‚hoteliérsk[ym] a gastronomick[ým] služb[ám]‘ podľa skoršej ochrannej známky.

13. [Piaty] odvolací senát [EUIPO] tiež preskúmal kolidujúce označenia a v bode 32 [sporného] rozhodnutia konštatoval, že na vizuálnej úrovni medzi nimi neexistuje žiadna podobnosť. Pokiaľ ide o fonetickú úroveň, v bodoch 33 a 34 [sporného] rozhodnutia v podstate konštatoval, že pre verejnosť, ktorá nepozná anglický pojem ‚fly‘, kolidujúce označenia nevykazujú žiadnu podobnosť. Pre spotrebiteľov, ktorí poznajú anglické slovo ‚fly‘, existuje fonetická podobnosť pod podmienkou, že sa prihlasovaná ochranná známka asociuje so slovom ‚fly‘. Zároveň je však nepravdepodobné, že by k tomu došlo, keďže jednak existuje veľký rozdiel medzi písmenom ‚y‘ a štylizovaným srdcom v prihlasovanej ochrannej známke značke a jednak nie je obvyklé nahrádzať písmeno ‚y‘ symbolom srdca. Pokiaľ ide o koncepčnú úroveň, v bodoch 35 a 36 [sporného] rozhodnutia v podstate konštatoval, že pre verejnosť, ktorá nepozná anglický výraz ‚fly‘, kolidujúce označenia nevykazujú žiadnu podobnosť. Pre verejnosť, ktorá pozná anglické slovo ‚fly‘ a rozumie mu, existuje koncepčná podobnosť pod podmienkou, že v prihlasovanej ochrannej známke rozpozná slovo ‚fly‘. Táto možnosť sa však javí ako okrajová, a to z rovnakých dôvodov, aké boli uvedené v rámci posúdenia fonetickej podobnosti.

14. [Piaty] odvolací senát [EUIPO] v bode 40 [sporného] rozhodnutia dospel k záveru, že skoršia ochranná známka má priemernú vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť v prípade spotrebiteľov neovládajúcich angličtinu a slabú vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť v prípade spotrebiteľov ovládajúcich angličtinu.

15. Pokiaľ ide o preskúmanie pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi označeniami, [piaty] odvolací senát [EUIPO] v bode 47 [sporného] rozhodnutia dospel k záveru, že pravdepodobnosť zámeny neexistuje. V tejto súvislosti v bode 46 [sporného] rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na čisto opisnú povahu spoločného prvku sú fonetické, koncepčné a predovšetkým vizuálne rozdiely medzi označeniami dostatočné na vylúčenie pravdepodobnosti zámeny s istotou, vrátane toho, keď pôjde o rovnaké tovary a služby.“

5

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 26. augusta 2016 odvolateľka podala žalobu o zrušenie sporného rozhodnutia, na ktorej podporu uviedla jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. Odvolateľka v podstate argumentovala tým, že analýza piateho odvolacieho senátu EUIPO, pokiaľ ide o vizuálnu, fonetickú a koncepčnú podobnosť kolidujúcich označení, je nesprávna a že tento odvolací senát postupoval nesprávne, keď vo vzťahu k verejnosti ovládajúcej angličtinu priznal skoršej ochrannej známke slabú vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť, takže podľa neho neexistuje žiadna pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi označeniami.

6

V napadnutom rozsudku Všeobecný súd dospel v prvom rade k záveru, že pokiaľ ide o porovnanie kolidujúcich označení, piaty odvolací senát EUIPO dôvodne konštatoval, že neexistuje vizuálna, fonetická ani koncepčná podobnosť medzi prihlasovanou ochrannou známkou a skoršou ochrannou známkou. V druhom rade, pokiaľ ide o rozlišovaciu spôsobilosť skoršej ochrannej známky, Všeobecný súd rozhodol, že tento odvolací senát správne konštatoval, že skoršia ochranná známka má priemernú rozlišovaciu spôsobilosť v prípade verejnosti neovládajúcej angličtinu a slabú rozlišovaciu spôsobilosť v prípade verejnosti ovládajúcej angličtinu. Po tretie, pokiaľ ide o pravdepodobnosť zámeny, Všeobecný súd konštatoval, že odvolateľka nepreukázala, že uvedený odvolací senát pochybil, keď dospel k záveru o neexistencii pravdepodobnosti zámeny prihlasovanej ochrannej známky a skoršej ochrannej známky. V dôsledku toho Všeobecný súd zamietol jediný žalobný dôvod, ako aj žalobu ako celok.

7

FTI Touristik navrhuje, aby Súdny dvor:

8

EUIPO navrhuje, aby Súdny dvor:

9

Páni Prantner a Giersch navrhujú, aby Súdny dvor odvolanie zamietol.

10

V rámci svojho odvolania odvolateľka uvádza jediný odvolací dôvod založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, ktorý sa skladá zo štyroch častí. V rámci prvej časti jediného odvolacieho dôvodu tiež Všeobecnému súdu vytýka porušenie jeho povinnosti odôvodnenia.

11

V prvej časti jediného odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa v rámci posúdenia existencie pravdepodobnosti zámeny dopustil metodologickej chyby, keď pri svojom skúmaní podobnosti predmetných označení nevzal do úvahy štandardné písomné vyjadrenie prihlasovanej ochrannej známky uvedené vo Vestníku ochranných známok Európskej únie. V tejto súvislosti podľa odvolateľky Všeobecný súd nezohľadnil ani svoju povinnosť odôvodnenia, keď nepreskúmal jej tvrdenie založené na tomto vyjadrení.

12

EUIPO sa domnieva, že prvá časť jediného odvolacieho dôvodu je neprípustná, keďže predstavuje pokus odvolateľky predložiť Súdnemu dvoru na preskúmanie skutkové otázky. Táto časť je podľa neho v každom prípade nedôvodná.

13

Pokiaľ ide o prípustnosť prvej časti jediného odvolacieho dôvodu, je potrebné jednak pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že existencia pravdepodobnosti zámeny zo strany verejnosti sa musí posudzovať celkovo pri zohľadnení všetkých rozhodujúcich faktorov predmetného prípadu. Hoci posúdenie týchto faktorov je skutkovou otázkou, ktorá nepatrí do právomoci preskúmania Súdnym dvorom, opomenutie zohľadniť všetky tieto faktory predstavuje naopak nesprávne právne posúdenie, ktoré môže byť uplatnené pred Súdnym dvorom v rámci odvolania (rozsudok zo 16. júna 2011, Union Investment Privatfonds/UniCredito Italiano, C‑317/10 P, EU:C:2011:405, bod 45 a citovaná judikatúra).

14

Okrem toho rozsah povinnosti odôvodnenia predstavuje právnu otázku, na ktorú sa vzťahuje preskúmanie Súdneho dvora v rámci odvolania (rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, EU:C:2005:408, bod 453).

15

Z toho vyplýva, že prvá časť jediného odvolacieho dôvodu je prípustná.

16

Pokiaľ ide o dôvodnosť tejto časti, najprv je potrebné zamietnuť údajné porušenie povinnosti odôvodnenia zo strany Všeobecného súdu.

17

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry povinnosť odôvodnenia, ktorá prináleží Všeobecnému súdu podľa článku 36 a článku 53 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, mu neukladá povinnosť vypracovať také odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo všetky tvrdenia účastníkov sporu. Odôvodnenie môže byť aj implicitné, ak umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, z ktorých vychádzal Všeobecný súd, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutočnenie preskúmania v rámci odvolania (rozsudok z 20. septembra 2016, Mallis a i./Komisia a ECB, C‑105/15 P až C‑109/15 P, EU:C:2016:702, bod 45, ako aj citovaná judikatúra).

18

V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že z bodu 43 napadnutého rozsudku vyplýva, že „pokiaľ ide o štandardné písomné [vyjadrenie] prihlasovanej ochrannej známky uverejnené vo Vestníku ochranných známok Európskej únie, a to ‚fly‘, je potrebné poznamenať, že toto [vyjadrenie] nemôže byť v rámci námietkového konania určujúce pre posúdenie fonetického dojmu, ktorý vytvárajú kombinované ochranné známky“.

19

Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, keď Všeobecný súd konštatoval, že toto vyjadrenie nemôže byť v danom prípade určujúce pre posúdenie fonetického dojmu, implicitne, ale nevyhnutne tým vyjadril záver, že to isté vyjadrenie nepredstavuje indíciu o tom, ako príslušná skupina verejnosti vníma predmetnú ochrannú známku.

20

Takéto posúdenie navyše neobsahuje ani žiadne nesprávne právne posúdenie. Ako totiž Všeobecný súd pripomenul v bode 21 napadnutého rozsudku, podľa ustálenej judikatúry sa má pravdepodobnosť zámeny posudzovať celkovo podľa toho, ako príslušná skupina verejnosti vníma označenia a dotknuté tovary alebo služby, berúc do úvahy všetky relevantné činitele daného prípadu, predovšetkým vzájomnú previazanosť medzi podobnosťou označení a podobnosťou označovaných tovarov alebo služieb.

21

Ako pritom Všeobecný súd v podstate rozhodol v bode 43 napadnutého rozsudku pripomenutom v bode 18 tohto rozsudku, aj keby štandardné písomné vyjadrenie obrazovej ochrannej známky uverejnené vo Vestníku ochranných známok Európskej únie zodpovedalo úmyslu prihlasovateľa predmetnej ochrannej známky alebo poznámke EUIPO v tomto vestníku, nie je relevantné pre posúdenie fonetického dojmu príslušnej skupiny verejnosti vyvolaného predmetnými označeniami, ktoré si nemožno zamieňať s ich štandardným písomným vyjadrením v uvedenom vestníku.

22

Prvú časť jediného odvolacieho dôvodu je preto potrebné zamietnuť.

23

Druhou časťou jediného odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa rovnako ako piaty odvolací senát EUIPO dopustil metodologickej chyby pri svojom posúdení existencie pravdepodobnosti zámeny. V tomto ohľade, aj keď je predstaviteľné, že fonetické podobnosti môžu byť neutralizované vizuálnymi rozdielmi, takže napriek fonetickej podobnosti neexistuje žiadna pravdepodobnosť zámeny, takáto neutralizácia by sa podľa nej mala preskúmať vo vzťahu k posúdeniu existencie pravdepodobnosti zámeny. V prípade, že by takéto preskúmanie bolo vykonané už fáze porovnania označení, by totiž podľa nej bola vylúčená samotná podobnosť ochranných známok bez toho, aby mohli byť zohľadnené iné vplyvy na pravdepodobnosť zámeny, ako napríklad rozlišovacia spôsobilosť predmetnej ochrannej známky, prípadne totožnosť alebo podobnosť dotknutých tovarov a služieb.

24

EUIPO tvrdí, že druhá časť jediného odvolacieho dôvodu je neprípustná, pretože sa netýka napadnutého rozsudku, ale sporného rozhodnutia. Táto časť je podľa neho v každom prípade ťažko zrozumiteľná a nedôvodná.

25

Pokiaľ ide o prípustnosť druhej časti jediného odvolacieho dôvodu, je potrebné poznamenať, že na rozdiel od toho, čo uvádza EUIPO, sa odvolateľka vo svojom odvolaní neobmedzuje na spochybnenie zákonnosti sporného rozhodnutia, ale tvrdí, že Všeobecný súd dospel v bode 64 napadnutého rozsudku bez toho, aby poskytol primerané odôvodnenie, k záveru o neexistencii podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami, čím sa pri posúdení pravdepodobnosti zámeny dopustil metodologickej chyby. V dôsledku toho je druhá časť jediného odvolacieho dôvodu prípustná.

26

Pokiaľ ide o dôvodnosť tejto časti, je potrebné konštatovať, že sa zakladá na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku.

27

V tejto súvislosti stačí jednak poznamenať, že Všeobecný súd v bode 64 napadnutého rozsudku konštatoval, že „tvrdenie [odvolateľky] týkajúce sa pravdepodobnosti zámeny sa zakladá na mylnom presvedčení, že [piaty] odvolací senát [EUIPO] dospel k záveru, že kolidujúce označenia sú veľmi podobné, keďže pre väčšinu spotrebiteľov obsahujú spoločný slovný prvok ‚fly‘“, pričom v tejto súvislosti odkázal na body 26 až 57 uvedeného rozsudku. Z toho v bode 65 uvedeného rozsudku vyvodil, že odvolateľka nepreukázala, že tento odvolací senát dospel k nesprávnemu záveru o neexistencii pravdepodobnosti zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. Všeobecný súd sa teda v bode 64 napadnutého rozsudku v podstate obmedzil na konštatovanie, že uvedený odvolací senát dôvodne dospel k záveru o neexistencii pravdepodobnosti zámeny v tomto prípade.

28

Okrem toho ani z týchto bodov 26 až 57, a osobitne z bodov 30 až 36 napadnutého rozsudku týkajúcich sa vizuálnej podobnosti kolidujúcich označení, bodov 41 až 44 uvedeného rozsudku týkajúcich sa fonetickej podobnosti týchto označení a bodov 49 až 51 uvedeného rozsudku týkajúcich sa ich koncepčnej podobnosti, nevyplýva, že by Všeobecný súd v rámci svojho posúdenia podobnosti predmetných označení vychádzal z „neutralizácie“ fonetickej podobnosti medzi nimi prostredníctvom ich vizuálnej odlišnosti.

29

Druhú časť jediného odvolacieho dôvodu je preto potrebné zamietnuť.

30

Treťou časťou jediného odvolacieho dôvodu odvolateľka spochybňuje posúdenie uvedené v bode 42 napadnutého rozsudku, na základe ktorého Všeobecný súd dospel k záveru, že keďže skoršia ochranná známka obsahovala prvok „.de“, neexistuje fonetická podobnosť medzi predmetnými označeniami, pretože skoršia ochranná známka bola v dôsledku tohto prvku vždy vyslovovaná vo viacerých slabikách. Podľa odvolateľky tým totiž Všeobecný súd priznal tomuto prvku dominantnú povahu v rámci celkového dojmu, ktorý vyvoláva skoršia ochranná známka, zatiaľ čo rozšírenie o názov domény má podľa nej len funkčný význam, a preto mu zo zásady nemožno priznať takúto povahu.

31

EUIPO tvrdí, že tretia časť jediného odvolacieho dôvodu je nedôvodná.

32

Je potrebné uviesť, že Všeobecný súd v bode 42 napadnutého rozsudku uviedol, že „pokiaľ ide o možnosť, že príslušná skupina verejnosti rozpozná v obrazovom prvku prihlasovanej známky písmeno ‚y‘, táto možnosť sa nezdá byť pravdepodobnou. Ako vyplýva z bodu 34 vyššie, existuje jednak veľký rozdiel medzi písmenom ‚y‘ a symbolom srdca v prihlasovanej ochrannej známke, a jednak nie je obvyklé nahrádzať písmeno ‚y‘ takýmto symbolom. Navyše, aj za predpokladu, ktorý robí [odvolateľka], že spotrebiteľ identifikuje štylizovaný symbol srdca ako písmeno ‚y‘, fonetická zhoda medzi slovnými prvkami ‚fly‘ v každom z kolidujúcich označení by bola zmiernená prítomnosťou slovného prvku ‚.de‘ v skoršej ochrannej známke. [Odvolateľka] pritom nepredložila žiadny argument, ktorý by spochybňoval posúdenie [piateho] odvolacieho senátu [EUIPO] v bode 33 [sporného] rozhodnutia, pokiaľ ide o výslovnosť tohto slovného prvku, v dôsledku ktorého bude skoršia ochranná známka vždy vyslovovaná vo viacerých slabikách, pričom ich presný počet sa bude meniť podľa jazykových pravidiel každého národného jazyka“.

33

Ako vyplýva z bodu 42 napadnutého rozsudku, posúdenie Všeobecného súdu sa zakladá na konštatovaní, že existuje jednak veľký rozdiel medzi písmenom „y“ a symbolom srdca v prihlasovanej ochrannej známke a že ani nie je obvyklé nahrádzať písmeno „y“ takýmto symbolom, takže možnosť, že príslušná skupina verejnosti rozpozná písmeno „y“ v obrazovom prvku prihlasovanej ochrannej známky, je nepravdepodobná. Takéto posúdenie teda bez toho, aby sa odvolateľka v danom prípade odvolala na skreslenie skutkových okolností, nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania (pozri najmä rozsudok z 2. septembra 2010, Calvin Klein Trademark Trust/ÚHVT, C‑254/09 P, EU:C:2010:488, bod 49 a citovanú judikatúru).

34

V tejto súvislosti Všeobecný súd len pre úplnosť konštatoval, že ak by spotrebiteľ identifikoval štylizovaný symbol srdca ako písmeno „y“, fonetická zhoda medzi slovnými prvkami „fly“ v každom z kolidujúcich označení by sa zmiernila prítomnosťou slovného prvku „.de“ v skoršej ochrannej známke.

35

Pritom výhrady týkajúce sa dôvodov napadnutého rozsudku, ktoré boli uvedené len pre úplnosť, v každom prípade nemôžu viesť k zrušeniu tohto rozsudku (rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P, EU:C:2017:632, bod 63 a citovaná judikatúra).

36

Tretia časť jediného odvolacieho dôvodu je preto neúčinná.

37

Odvolateľka v rámci štvrtej časti jediného odvolacieho dôvodu tvrdí, že symbol srdca v prihlasovanej ochrannej známke chceli vedľajší účastníci konania v prvostupňovom konaní s veľkou istotou použiť ako písmeno „y“, keďže vo všetkých ostatných ochranných známkach Európskej únie, ktoré vlastnia, podľa nej symbol srdca tak, ako v tomto prípade, nahrádza písmeno „y“. Aj z internetovej stránky, ktorú prevádzkuje vlastník požadovanej ochrannej známky, podľa nej vyplýva, že symbolom srdca sa tento vlastník snaží nahradiť písmeno „y“.

38

EUIPO spochybňuje prípustnosť štvrtej časti jediného odvolacieho dôvodu, ktorý podľa neho uvádza čisto skutkové okolnosti. Táto časť je podľa neho v každom prípade nedôvodná.

39

Je potrebné pripomenúť, že v súlade s článkom 256 ods. 1 ZFEÚ a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky. Len Všeobecný súd má teda právomoc zisťovať a posudzovať relevantné skutkové okolnosti, ako aj posúdiť dôkazné prostriedky. S výnimkou prípadu ich skreslenia preto posúdenie skutkových okolností a dôkazov nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania (pozri najmä rozsudok z 2. septembra 2010, Calvin Klein Trademark Trust/ÚHVT, C‑254/09 P, EU:C:2010:488, bod 49 a citovanú judikatúru).

40

V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že v rámci štvrtej časti jediného odvolacieho dôvodu sa odvolateľka obmedzuje na spochybňovanie analýzy skutkových okolností, ktorú vykonal Všeobecný súd v bode 42 napadnutého rozsudku.

41

V dôsledku toho je štvrtá časť jediného odvolacieho dôvodu neprípustná.

42

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné zamietnuť odvolanie ako celok.

43

Podľa článku 137 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, uplatniteľného na základe článku 184 ods. 1 tohto istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní, Súdny dvor rozhoduje o trovách konania v rozsudku alebo uznesení, ktorým sa konanie končí. Podľa článku 138 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

44

Keďže EUIPO navrhol uložiť odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania a odvolateľka vo svojich dôvodoch nemala úspech, je opodstatnené rozhodnúť tak, že odvolateľka znáša vlastné trovy konania, a uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli EUIPO. Keďže páni Prantner a Giersch neuviedli žiadny návrh, pokiaľ ide o trovy konania, znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto: