1.

Účastníkmi konania, ktoré sa vedie na vnútroštátnom súde, sú na jednej strane tvorca systému skladania bicyklov (a podnik, ktorý tieto bicykle vyrába) a na druhej strane kórejská spoločnosť, ktorá vyrába podobné bicykle a ktorú uvedený tvorca obviňuje z toho, že porušuje jeho autorské práva.

2.

Vnútroštátny súd musí objasniť, či bicykel, ktorého skladací systém bol chránený patentom, ktorého platnosť už zanikla, možno považovať za dielo, ktoré môže byť chránené autorským právom. Konkrétne sa pýta, či je táto ochrana vylúčená, ak je tvar predmetu ochrany „nevyhnutný na dosiahnutie určitého technického výsledku“, a aké kritériá má použiť pri posudzovaní tejto otázky.

3.

Hoci sa toto prejudiciálne konanie zameriava na predpisy Európskej únie týkajúce sa autorského práva, dotýka sa otázky (zlučiteľnosť ochrany, ktorá je charakteristická pre autorské právo, s ochranou založenou na priemyselnom vlastníctve), o ktorej nedávno rozhodol Súdny dvor. ( 2 )

4.

Podľa článku 2 bodov 1 a 7:

…

5.

V súlade s článkom 7:

„Ochrana a dodržiavanie práv duševného vlastníctva by mali prispieť k podpore technických inovácií a k prevodu a rozširovaniu technológie, k vzájomným výhodám výrobcov a užívateľov technických znalostí spôsobom, ktorý prispeje k sociálnemu a ekonomickému blahobytu a k rovnováhe práv a záväzkov.“

6.

Podľa článku 26:

„1.   Majiteľ chráneného priemyselného vzoru bude mať právo zabrániť tretím stranám, ktoré nemajú jeho súhlas, vyrábať, predávať alebo dovážať výrobky, ktoré zahŕňajú alebo obsahujú vzor, ktorý je kópiou alebo v podstate kópiou chráneného vzoru, ak sa také činnosti uskutočňujú na obchodné účely.

…“

7.

Článok 27 stanovuje:

„1.   … patenty [sa môžu udeliť] na akékoľvek vynálezy bez ohľadu na to, či ide o výrobky alebo výrobné postupy vo všetkých oblastiach techniky, za predpokladu, že sú nové, obsahujú tvorivú činnosť a sú priemyselne využiteľné.…

…“

8.

Článok 29 znie:

„1.   Členovia budú požadovať, aby prihlasovateľ patentu objasnil vynález dostatočne jasným a úplným spôsobom, aby odborník mohol realizovať tento vynález, a môžu požadovať, aby prihlasovateľ uviedol najlepší spôsob realizácie vynálezu tak, ako je vynálezcovi známy ku dňu podania prihlášky…

…“

9.

Odôvodnenie 60 znie:

„Ochrana zabezpečená podľa tejto smernice platí bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne ustanovenia alebo právne ustanovenia spoločenstva v iných oblastiach, ako je priemyselné vlastníctvo, ochrana údajov, podmienečný prístup, prístup k verejným dokumentom a pravidlo chronologického využívania médií, ktoré môžu ovplyvniť ochranu autorských práv alebo iných s nimi súvisiacich práv.“

10.

Články 2 až 4 osobitne vyžadujú, aby členské štáty zabezpečili autorom výlučné práva udeliť súhlas alebo zakázať rozmnožovanie ich diel [článok 2 písm. a)], udeliť súhlas alebo zakázať verejný prenos týchto diel (článok 3 ods. 1) a udeliť súhlas alebo zakázať ich šírenie (článok 4 ods. 1).

11.

V článku 9 („Pokračovanie uplatňovania iných právnych ustanovení“) sa uvádza:

„Táto smernica platí bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa predovšetkým patentových práv, ochranných známok, dizajnových práv…“.

12.

Odôvodnenie 10 má nasledujúce znenie:

„Technologickým inováciám by sa nemalo brániť udeľovaním ochrany dizajnu, ktorého znaky sú dané výlučne technickou funkciou. …“

13.

Odôvodnenie 32 stanovuje:

„V prípade neexistencie úplnej harmonizácie zákona o autorských právach je dôležité, aby sa stanovil princíp kumulovania ochrany podľa dizajnu spoločenstva a podľa zákona o autorských právach, pričom sa ponechá na členských štátoch, aby stanovili rozsah ochrany a podmienok, za ktorých sa takáto ochrana udelí.“

14.

Článok 3 písm. a) vymedzuje pojem „dizajn“ ako:

„vonkajšiu úpravu celku alebo časti výrobku, ktorá vyplýva zo znakov najmä línií, obrysov, farieb, tvaru, textúry a/alebo materiálov samotného výrobku a/alebo jeho zdobenia“.

15.

V článku 8 sa uvádza:

„1.   Dizajn spoločenstva nespočíva v znakoch vonkajšej úpravy výrobku, ktoré sú dané výlučne jeho technickou funkciou.

…“

16.

Článok 96 („Vzťah k ostatným formám ochrany podľa vnútroštátnych právnych predpisov“) v odseku 2 stanovuje:

„Dizajn chránený dizajnom spoločenstva je tiež spôsobilý na ochranu podľa autorského práva členských štátov od dátumu, kedy sa dizajn vytvoril alebo zafixoval v akejkoľvek forme. Rozsah, do ktorého a podmienky, za ktorých sa takáto ochrana udeľuje, zahrňujúca stupeň požadovanej novosti [vrátane požadovaného stupňa pôvodnosti – neoficiálny preklad], stanovuje jednotlivý členský štát.“

17.

Článok 1 ods. 1 („Trvanie autorských práv“) znie:

„Práva autora literárneho alebo umeleckého diela v zmysle článku 2 Bernského dohovoru trvajú počas života autora a 70 rokov po jeho smrti, bez ohľadu na to, kedy bolo dielo oprávnene sprístupnené verejnosti.“

18.

Pán SI v roku 1975 vytvoril model skladacieho bicykla, ktorý nazval Brompton.

19.

V nasledujúcom roku založil spoločnosť Brompton Ltd. s cieľom uviesť na trh svoj skladací bicykel v spolupráci s niektorým väčším podnikom, ktorý by zabezpečil jeho výrobu a distribúciu. Keďže nenašiel nijaký podnik, ktorý by mal o to záujem, ďalej pracoval sám.

20.

V roku 1981 dostal prvú objednávku na 30 bicyklov Brompton, pričom vonkajšia úprava týchto vyrobených bicyklov sa trochu odlišovala od pôvodnej vonkajšej úpravy.

21.

Odvtedy rozvíjal činnosť svojej spoločnosti s cieľom zviditeľniť svoj skladací bicykel, ktorý od roku 1987 uvádzal na trh v tomto tvare:

22.

Brompton Ltd. bola majiteľom patentu na mechanizmus skladania bicykla (ktorý sa vyznačoval tým, že môže mať tri polohy: rozloženú polohu, polohu „stand by“ a zloženú polohu), pričom doba platnosti patentu už uplynula. ( 7 )

23.

Pán SI tiež tvrdí, že je nositeľom majetkových práv odvodených od autorských práv k vonkajšej úprave bicykla Brompton.

24.

Kórejská spoločnosť GET2GET, ktorá sa špecializuje na výrobu športových potrieb, vyrába a uvádza na trh skladací bicykel (Chedech), ktorý má tiež tri polohy a ktorý má podobnú vonkajšiu úpravu ako bicykel Brompton:

25.

Keďže Brompton Ltd. a pán SI sa domnievali, že GET2GET porušila ich autorské práva k bicyklu Brompton, podali proti nej na vnútroštátnom súde žalobu, ktorou sa v podstate domáhali, aby tento súd: a) určil, že bicykle Chedech, nezávisle od rozlišovacích znakov, ktoré sú ich súčasťou, porušujú autorské práva spoločnosti Brompton Ltd. a osobnostné práva pána SI k bicyklu Brompton, a b) nariadil ukončenie činností porušujúcich ich práva a stiahnutie tohto výrobku z trhu. ( 8 )

26.

GET2GET uviedla, že vonkajšia úprava jej bicykla je daná požadovaným technickým riešením a že si dobrovoľne zvolila technológiu skladania (ktorá bola predtým chránená patentom spoločnosti Brompton Ltd., ktorého doba platnosti už uplynula), keďže táto metóda bola z funkčného hľadiska najvhodnejšia. Tvrdí, že toto technické obmedzenie určuje vonkajšiu úpravu bicykla Chedech.

27.

Brompton Ltd. a pán SI v tejto súvislosti uviedli, že na trhu existujú iné skladacie bicykle, ktoré sa dajú zložiť do troch polôh a ktoré majú inú vonkajšiu úpravu než ich bicykel, a preto majú autorské práva k tomuto bicyklu. Jeho vonkajšia úprava je dôkazom uskutočnenia tvorivých rozhodnutí, a teda pôvodnosti.

28.

Za uvedených okolností vnútroštátny súd položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

29.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 14. júna 2018.

30.

Písomné pripomienky predložili pán SI a Brompton Ltd., GET2GET, belgická a poľská vláda, ako aj Komisia. Komisia a účastníci konania vo veci samej sa zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo 14. novembra 2019.

31.

Vnútroštátny súd formuluje svoje otázky týkajúce sa autorskoprávnej ochrany v súvislosti s dielom, „ktor[ého] tvar je nevyhnutný na dosiahnutie určitého technického výsledku“. Žiada Súdny dvor len o výklad smernice 2001/29.

32.

Ako už bolo vysvetlené, „dielom“, ktorého sa týka spor, je bicykel, ktorého skladací systém bol kedysi chránený patentovým právom.

33.

Zo znenia pripomienok pána SI a spoločnosti Brompton Ltd. ( 9 ) vyplýva, že pôvodná vonkajšia úprava uvedeného bicykla sa líši od vonkajšej úpravy bicykla, ktorý má byť v súčasnosti chránený podľa autorského práva, hoci oba bicykle používajú skladací systém. ( 10 )

34.

V návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je vôbec uvedené, že bicykel Brompton bol chránený ako dizajn na účely jeho priemyselného využívania. Vnútroštátny súd neodkazuje ani na vnútroštátne predpisy alebo predpisy Únie, ktoré upravujú vnútroštátne dizajny alebo dizajny Spoločenstva.

35.

Hoci bicykel Brompton mohol byť v roku 1987 chránený len prostredníctvom vnútroštátneho dizajnu, nič nebránilo tomu, aby sa naň neskôr mohli uplatniť právne predpisy týkajúce sa dizajnov ( 11 ), a to buď na základe smernice 98/71/ES ( 12 ), alebo na základe nariadenia č. 6/2002. Toto nariadenie dokonca upravuje „krátkodobý nezapísaný dizajn [Spoločenstva]“ ( 13 ).

36.

Pri zodpovedaní prejudiciálnych otázok sa nemožno vyhnúť problémom spojeným s kumuláciou viacerých druhov ochrany (jednak ochrany na základe duševného vlastníctva a jednak ochrany na základe priemyselného vlastníctva), na ktoré hneď poukážem. Preto sa domnievam, že je vhodnejšie zaoberať sa nimi tak pre prípad, že skladací systém by bol chránený len patentom, ako aj pre prípad, že vonkajšia úprava bicykla by zodpovedala priemyselnému vzoru.

37.

Obe označenia (patenty aj dizajny) majú aj napriek svojmu odlišnému predmetu ( 14 ) spoločné znaky, ktoré treba mať na zreteli:

38.

Na otázky vnútroštátneho súdu treba odpovedať vo všeobecnejšom kontexte, v ktorom budú zohľadnené jednotlivé predmety a ciele, ktoré sleduje jednak ochrana priemyselného vlastníctva a jednak ochrana autorského práva, ako aj záujmy, z ktorých oba druhy ochrany vychádzajú.

39.

K zložkám všeobecného záujmu patrí stimulácia technického pokroku a podpora hospodárskej súťaže. Platnosť zásady kumulácie nemôže spôsobiť nadmernú ochranu autorského práva, ktorá by odporovala verejným záujmom, lebo by blokovala systém ochrany práv priemyselného vlastníctva.

40.

Cieľom priznania práva na výlučné využívanie nositeľovi patentového práva alebo pôvodcovi dizajnu je práve nastoliť rovnováhu súkromných a verejných záujmov:

41.

Uvedená citlivá rovnováha – ktorej najviditeľnejším prejavom je kratšia doba ochrany pre vynálezcu alebo pôvodcu dizajnu – by bola narušená, ak by sa stanovená doba automaticky predĺžila tak, že by dosiahla veľkorysé lehoty charakteristické pre autorské právo. Pôvodcovia dizajnov by stratili stimuly na využívanie systému priemyselného vlastníctva, ak by pri vynaložení menších nákladov a splnení menej prísnych formálnych požiadaviek (okrem iného neexistencia zápisu) mali zaručenú ochranu svojich výtvorov podľa autorského práva, a to počas oveľa dlhšej doby. ( 19 )

42.

Tiež nemožno prehliadnuť vplyv na právnu istotu: oficiálne zverejnenie, ktoré sa vyžaduje v prípade priemyselného vzoru, umožňuje, aby konkurenti s istotou vedeli, kde sa nachádzajú hranice ich vlastných priemyselných výtvorov a dokedy sú tieto výtvory chránené.

43.

Ak necháme bokom nezapísané dizajny ( 20 ), zdá sa opodstatnené, aby sa konkurenti subjektu, ktorý formálne získal právo priemyselného vlastníctva, spoliehali na verejný charakter zápisu na účely využívania zapísanej technickej inovácie po skončení platnosti práv majiteľa zapísaného dizajnu. V odôvodnení 21 nariadenia č. 6/2002 sa uznáva, že „výlučná povaha práva udeleného zapísaným dizajnom spoločenstva je v zhode s jeho väčšou právnou istotou“ ( 21 ). Naproti tomu, ak vôbec nedochádza k verejnému zápisu, ako je to v prípade autorských práv, hospodárske subjekty nemajú istotu, pokiaľ ide o obsah duševných výtvorov určených na priemyselné účely.

44.

Tieto úvahy sú v skutočnosti len obmenami úvah o tej istej téme, ktorej sa už generálny advokát Szpunar venoval vo svojich návrhoch vo veci Cofemel, na ktoré odkazujem. ( 22 )

45.

Ciele a hodnoty, ktoré sleduje jedna kategória právnych režimov (týkajúcich sa priemyselného vlastníctva) a druhá kategória právnych režimov (autorské práva), sa v konečnom dôsledku musia porovnávať primerane, aby sa zabránilo tomu, že nadmerná ochrana druhej uvedenej kategórie zbaví obsahu prvú uvedenú kategóriu.

46.

Právo Únie pripúšťa, aby právna ochrana určená pre dizajny existovala popri ochrane založenej na autorskom práve. V minulosti to stanovovala smernica 98/71, ktorej článok 17 uznával, že dizajny (zapísané v každom členskom štáte) môžu byť chránené podľa autorského práva. V uvedenom ustanovení však bolo ďalej stanovené, že „rozsah, v akom a podmienky, za ktorých sa takáto ochrana udeľuje, vrátane požadovaného stupňa pôvodnosti, určí každý členský štát“ ( 23 ).

47.

Zásada „kumulácie“ bola neskôr prevzatá do článku 96 ods. 2 nariadenia č. 6/2002, ktorý treba vykladať so zreteľom na odôvodnenie 32 tohto nariadenia, pokiaľ ide o dizajny Spoločenstva chránené na úrovni Únie.

48.

Z hľadiska osobitnej ochrany autorských práv sa v odôvodnení 60 smernice 2001/29 uvádza, že „ochrana zabezpečená podľa tejto smernice platí bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne ustanovenia alebo právne ustanovenia spoločenstva v iných oblastiach“.

49.

To znamená, že „smernica 2001/29… zachováva v platnosti ustanovenia v oblasti dizajnov v ich súčasnom rozsahu, vrátane zásady ‚kumulácie‘“ ( 24 ).

50.

Napriek tomu pretrvávali určité pochybnosti o vzájomnom dopĺňaní sa týchto dvoch druhov ochrany. Konkrétne bolo sporné, či členské štáty môžu vyžadovať, aby priemyselné vzory na to, aby mohli požívať ochranu, ktorou sa vyznačuje autorské právo, zahŕňali určité prísnejšie požiadavky pôvodnosti.

51.

Rozsudok Cofemel potvrdil všeobecné pravidlo, že „ochrana dizajnov a ochrana podľa autorského práva môžu byť… poskytnuté kumulatívne tomu istému predmetu“.

52.

Po tomto konštatovaní však nasledujú určité spresnenia, ktoré takpovediac zmierňujú alebo relativizujú význam zásady kumulácie.

53.

V prvom rade, „hoci ochrana dizajnov a ochrana podľa autorského práva môžu byť podľa práva Únie poskytnuté kumulatívne tomu istému predmetu, táto kumulácia je možná len v určitých situáciách“ ( 25 ).

54.

V druhom rade zmysel poskytovanej ochrany je v oboch prípadoch odlišný. Zatiaľ čo dizajny majú zabrániť napodobňovaniu zo strany konkurentov, autorské právo má inú právnu a ekonomickú funkciu. ( 26 )

55.

V treťom rade nadobudnutie autorského práva k predmetu, ktorý už požíva ochranu určenú pre dizajny, vyvoláva určité riziká, ktoré nemožno prehliadať. ( 27 ) Konkrétne „dôsledkom priznania ochrany podľa autorského práva predmetu, ktorý je chránený ako dizajn, nemôže byť to, že budú ohrozené jednotlivé ciele a efektivita týchto dvoch druhov ochrany“ ( 28 ).

56.

V štvrtom rade je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, kedy ide o jednu z „určitých situácií“, ktoré dovoľujú kumuláciu viacerých druhov ochrany. Tento súd teda v každom prípade musí nastoliť rovnováhu medzi ochranou autorského práva a všeobecným záujmom.

57.

V prvom rade opäť poukazujem na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci Cofemel, v ktorých rozoberá tak judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa pojmu dielo, ako aj uplatnenie tejto judikatúry na dizajny. ( 29 )

58.

Domnievam sa, že uvedený rozbor je dostatočne úplný na to, aby som k nemu nemusel dopĺňať nijaké vysvetlenia. Okrem toho Súdny dvor ho začlenil do odôvodnenia rozsudku Cofemel, pričom spresnil znaky pojmu „dielo“ ako autonómneho pojmu práva Únie. ( 30 )

59.

V rámci uvedenej judikatúry by som chcel na tomto mieste zdôrazniť prvok pôvodnosti ( 31 ), ktorý Súdny dvor už uviedol v predchádzajúcich rozsudkoch ( 32 ), pričom určil, že tento prvok musí odrážať osobnosť tvorcu diela. ( 33 )

60.

Jedným z dôležitých prínosov rozsudku Cofemel je, že tento rozsudok neumožňuje spojiť pôvodnosť údajného „diela“ (v uvedenom prípade odevov) s jeho estetickými zložkami. Súdny dvor vylúčil možnosť uviesť estetickú stránku ako dôvod na ochranu dizajnu podľa autorského práva, pričom uviedol, že „článok 2 písm. a) smernice 2001/29… sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava priznávala ochranu podľa autorského práva dizajnom…, aj keď [z dôvodu, že – neoficiálny preklad] tieto dizajny vytvárajú nad rámec sledovaného úžitkového cieľa vizuálny efekt, ktorý má z estetického hľadiska vlastný a badateľný charakter“ ( 34 ).

61.

Ak sú estetické účinky vylúčené, podstatou sporu je, či sa pri posudzovaní pôvodnosti ako predpokladu existencie vlastného duševného výtvoru autora ( 35 ) môžu uplatniť požiadavky vyplývajúce z potreby dosiahnuť určitý technický alebo funkčný výsledok ako dôvod na odmietnutie ochrany diela podľa autorského práva. Vnútroštátny súd poukazuje osobitne na tento problém.

62.

Súdny dvor sa už zaoberal touto otázkou v súvislosti s autorskoprávnou ochranou počítačových programov. ( 36 )

63.

Konkrétne rozhodol, že pokiaľ je vyjadrenie zložiek predmetu „dané ich technickou funkciou, ktorú uvedené prvky plnia, kritérium pôvodnosti nie je splnené, keďže jednotlivé spôsoby realizácie danej myšlienky sú natoľko obmedzené, že myšlienka a jej vyjadrenie splývajú“ ( 37 ). Uvedená situácia neumožňuje „autorovi vyjadriť svoju tvorivosť originálnym spôsobom a dospieť k výsledku, ktorý predstavuje autorov vlastný duševný výtvor“ ( 38 ).

64.

V tom istom zmysle konštatoval, že pôvodný vlastný duševný výtvor môže byť chránený prostredníctvom autorského práva, ale to neplatí v prípade, ak tento výtvor zodpovedá „technick[ým] posúdeni[am], pravidl[ám] alebo ťažkost[iam], ktoré neponechávajú nijaké miesto pre tvorivú slobodu“ ( 39 ).

65.

Z uvedených rozhodnutí možno vyvodiť, že vo všeobecnosti platí, že ochranu podľa autorského práva nemožno poskytnúť dielam (predmetom) úžitkového umenia, ktorých tvar závisí od ich funkcie. Ak je vonkajšia úprava jedného z týchto diel daná výlučne jeho technickou funkciou ako rozhodujúcim faktorom, nemôže požívať ochranu podľa autorského práva. ( 40 )

66.

Uplatnenie uvedeného kritéria na autorské právo zodpovedá tomu, čo platí pre dizajny a ochranné známky:

67.

Stručne povedané, dizajny, ktorých úprava je daná technickými dôvodmi, ktoré nenechávajú priestor na uplatnenie slobody tvorby, nemôžu byť chránené podľa autorského práva. Naopak samotná skutočnosť, že dizajn má určité funkčné prvky, neznamená, že nemôže byť chránený podľa autorského práva.

68.

Toto pravidlo nevyvoláva závažnejšie problémy, keď spomenuté technické dôvody prakticky vylučujú priestor na tvorivosť. Ťažkosti však vznikajú, keď dizajny majú tak funkčné, ako aj umelecké znaky. Nie je opodstatnené, aby tieto zmiešané dizajny boli a priori vyňaté z ochrany podľa autorského práva, ale o taký prípad naopak pôjde, ak funkčné prvky prevažujú nad umeleckými do takej miery, že umelecké prvky už nie sú rozhodujúce. ( 44 )

69.

Analýza judikatúry Súdneho dvora týkajúca sa tvarov spojených s funkčnými prvkami v oblastiach priemyselného vlastníctva a práva ochranných známok môže poskytnúť určité spôsoby výkladu, ktoré možno analogicky uplatniť na autorské právo.

70.

Je pravda, že každá z týchto troch oblastí (dizajny, právo ochranných známok a autorské právo) má vlastné znaky, ktoré znemožňujú posudzovať ich právne režimy rovnako. Domnievam sa však, že nič nebráni tomu, aby sa úvahy, ktoré Súdny dvor uviedol v súvislosti s jednou oblasťou, s určitou mierou obozretnosti uplatnili na ostatné oblasti, ak ide o výklad kritéria, ktoré sa – aj keď s odchýlkami – vzťahuje na všetky z nich. ( 45 )

71.

Domnievam sa, že v rámci uvedenej judikatúry treba poukázať na rozsudok zo 14. septembra 2010, Lego Juris/ÚHVT ( 46 ), ktorý vydala veľká komora a v ktorom bol podaný výklad zákazu zapísať ako ochrannú známku označenie pozostávajúce z tvaru výrobku, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku ( 47 ).

72.

Súdny dvor rozhodol, že uvedený zákaz „zabezpečuje to, že podniky nemôžu používať právo ochranných známok na časovo neobmedzené udržanie si výlučných práv na technické riešenia“ ( 48 ).

73.

Tiež uviedol, že „obmedzením dôvodu zamietnutia zápisu podľa článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia č. 40/94 na označenia, ktoré pozostávajú ‚výhradne‘ z tvaru výrobku, ktorý je ‚nevyhnutný‘ na dosiahnutie technického výsledku, normotvorca správne zohľadnil, že celý tvar výrobku je do istej miery funkčnej povahy, a bolo by teda nevhodné zamietnuť zápis určitého tvaru výrobku ako ochrannej známky len z dôvodu, že má úžitkové vlastnosti. Použitím pojmov ‚výhradne‘ a „nevyhnutný‘ uvedené ustanovenie zabezpečuje, aby bol zamietnutý zápis len tých tvarov, ktoré predstavujú výlučne technické riešenie a ktorých zápis ako ochrannej známky by teda skutočne bránil používaniu tohto technického riešenia inými podnikmi“ ( 49 ).

74.

Na základe uvedeného predpokladu Súdny dvor uviedol niekoľko dôležitých spresnení týkajúcich sa „existenci[e] jedného alebo niekoľkých ľubovoľných menej významných prvkov v trojrozmernom označení, ktorého všetky podstatné prvky sú dané technickým riešením prejaveným v tomto trojrozmernom označení“:

75.

Pokiaľ ide o pojem tvar nevyhnutný na dosiahnutie zamýšľaného technického výsledku, Súdny dvor potvrdil stanovisko Všeobecného súdu, teda „že táto podmienka neznamená, že jedine predmetným tvarom možno dosiahnuť daný výsledok“ ( 52 ). Dodal, že „existencia iných tvarov umožňujúcich dosiahnutie toho istého technického výsledku“ nie je „okolnosťou, na základe ktorej by sa mohlo neprihliadnuť na tento dôvod zamietnutia zápisu“ ( 53 ).

76.

So zreteľom na tieto úvahy, ktoré podľa môjho názoru treba analogicky uplatniť na tento spor, možno odpovedať vnútroštátnemu súdu. Tento súd podľa všetkého tvrdí, že vonkajšia úprava sporného bicykla bola nevyhnutná na dosiahnutie technického výsledku ( 54 ), čo je skutkové posúdenie, ktoré môže vykonať len samotný vnútroštátny súd. Ak je cieľom tohto tvrdenia vyjadriť, že medzi vonkajšou úpravou a funkčnosťou existuje vzťah výlučnosti, ktorý som spomenul vyššie, na prvú otázku vnútroštátneho súdu by sa malo odpovedať tak, že ochranu podľa autorského práva nemožno poskytnúť.

77.

Vnútroštátny súd chce najmä vedieť, aký vplyv na posúdenie vzťahu medzi poňatím tvaru predmetu a dosiahnutím požadovaného technického výsledku by mohli mať štyri konkrétne faktory, ktoré tento súd uvádza.

78.

Obrátim poradie uvedených faktorov, ako sú uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, a najprv preskúmam, aký vplyv môže mať existencia skoršieho patentu, ktorého doba platnosti už uplynula.

79.

Vzhľadom na platnosť zásady kumulácie by táto okolnosť sama osebe nemala znamenať uprednostnenie práva priemyselného vlastníctva (najmä ak toto právo už prestalo platiť) do takej miery, že by bránila ochrane podľa autorského práva. Úvahy, ktoré som uviedol v súvislosti s podobnosťou patentov a priemyselných vzorov, pokiaľ ide o túto otázku ( 55 ), svedčia v prospech rozšírenia uvedenej zásady aj na predmety chránené patentom.

80.

Pokiaľ však ide o hodnotiace prvky, domnievam sa, že vnútroštátny súd správne poukazuje na túto okolnosť, ktorej vplyv môže byť dvojaký:

81.

Vnútroštátny súd sa pýta, aký vplyv by mohla mať existencia iných tvarov umožňujúcich dosiahnutie toho istého technického výsledku. Konkrétne poukazuje na dva protichodné prístupy založené na takzvanej „teórii rozmanitosti tvarov“ a takzvanej „teórii príčinnej súvislosti“.

82.

Generálny advokát Saugmandsgaard Øe v návrhoch, ktoré predniesol vo veci DOCERAM, ( 56 ) nedávno komplexne rozobral uvedené dve teórie uplatnené na dizajny. Keďže súhlasím s jeho úvahami, odkazujem na ne.

83.

Súdny dvor v tejto súvislosti v rozsudku DOCERAM, v ktorom sa v podstate stotožnil s názorom generálneho advokáta (vnútroštátny súd cituje tak uvedený rozsudok, ako aj návrhy generálneho advokáta), ( 57 ) uviedol:

84.

V znení uvedeného rozsudku sa teda zdôrazňuje, že alternatívne riešenia nie sú rozhodujúce pri posudzovaní vzťahu výlučnosti medzi znakmi vonkajšej úpravy a technickou funkciou výrobku. Tento rozsudok však nedovoľuje vylúčiť akýkoľvek vplyv týchto alternatívnych riešení ako vhodného prvku na uznanie priestoru pre duševný výtvor, ktorý vedie k tomu istému technickému výsledku.

85.

V prípade dizajnov, v ktorých sa obzvlášť zreteľne prelína umenie s dizajnom, budú existovať väčšie možnosti tvorivej voľnosti ( 60 ) na vytvorenie vonkajšej úpravy výrobku. Ako Komisia navrhla na pojednávaní, bude potrebné podrobne preskúmať spojenie formálnych aspektov s funkčnými aspektmi v dielach úžitkového umenia s cieľom určiť, či celá vonkajšia úprava týchto diel nevyplýva z technických požiadaviek. V niektorých prípadoch bude možné – aspoň teoreticky – oddeliť prvky, ktoré zodpovedajú funkčným dôvodom, od prvkov, ktoré zodpovedajú len slobodným (pôvodným) rozhodnutiam ich tvorcu, ktoré by mohli byť chránené podľa autorského práva. ( 61 )

86.

Chápem, že tieto úvahy možno označiť skôr za teoretické a možno nie sú príliš užitočné pre vnútroštátny súd, ktorý stojí pred zložitou úlohou, ktorou je určiť, ktoré tvorivé prvky by mohli byť chránené v prípade bicykla, ktorého funkčnosť si vyžaduje prítomnosť kolies, reťaze, rámu a riadidiel, a to bez ohľadu na ich tvar. ( 62 )

87.

Z hľadiska súvisiaceho skôr s výkladom pravidla než s jeho uplatnením na daný prípad je v každom prípade dôležité pripomenúť, že podľa Súdneho dvora odpoveď na túto časť druhej prejudiciálnej otázky vyplýva z rozsudku DOCERAM.

88.

Uvedené riešenie týkajúce sa dizajnov možno mutatis mutandis uplatniť aj pri určovaní stupňa pôvodnosti priemyselne využiteľných „diel“, ktorých tvorcovia sa domáhajú ich ochrany podľa autorského práva.

89.

Na to, aby súd mohol posúdiť, či z objektívneho hľadiska došlo k protiprávnemu konaniu, v zásade nie je rozhodujúca vôľa subjektu, ktorý uvádza na trh predmet chránený autorským právom, hoci na to nemá oprávnenie.

90.

Inou otázkou je, že vôľu dosiahnuť určitý technický výsledok možno posúdiť pri skúmaní vzťahu medzi tvarom a funkčnosťou. Je logické, že jediným zámerom subjektu, ktorý vyrobí predmet chránený patentom, ktorého doba platnosti už uplynula, je dosiahnuť očakávaný technický výsledok. ( 63 )

91.

Pokiaľ sa však tvrdí, že tvar dizajnu nevychádza z funkčného, ale čisto estetického rozhodnutia, nič nebráni tomu, aby ten, kto tvrdí opak (teda že použil tento tvar výlučne z technických alebo funkčných dôvodov), túto okolnosť preukázal. ( 64 )

92.

Pri overovaní existencie práva na ochranu predmetu ako diela môže súd preskúmať prvotný zámer vynálezcu alebo pôvodcu dizajnu pred tým, ako preskúma zámer osoby, ktorá napodobní jeho vynález alebo dizajn.

93.

Na tento účel musí súd vychádzať z okamihu pôvodného vytvorenia vynálezu alebo dizajnu ( 65 ) s cieľom posúdiť, či jeho tvorca skutočne chcel uskutočniť vlastný duševný výtvor, alebo či sa skôr usiloval výlučne chrániť určitú myšlienku uplatniteľnú na zhotovenie pôvodného priemyselného výrobku, aby ho mohol vyrábať a vo veľkom rozsahu predávať na trhu. Z okolnosti, že došlo k priemyselnému využitiu vynálezu alebo dizajnu alebo získaniu obchodného prospechu z neho, môžu vyplývať indície, ktorým treba venovať pozornosť.

94.

Domnievam sa, že z tohto hľadiska nie je rozhodujúce, že neskoršie uznanie dizajnu je dokonca dôvodom na jeho vystavovanie v múzeách. Tento faktor alebo iné podobné faktory, ako je získanie ocenení v oblasti priemyselných vzorov, skôr potvrdzujú, že ide o priemyselný predmet, ktorý si vo svojej oblasti zaslúži chválu alebo dokonca obdiv, alebo že tento dizajn má dôležité estetické zložky.

95.

Vnútroštátny súd neuvádza dostatok informácií na to, aby bolo možné pochopiť, aký je presný význam tejto časti druhej prejudiciálnej otázky, v súvislosti s ktorou neposkytuje nijaké vysvetlenie.

96.

Z tohto dôvodu – a preto, lebo sa domnievam, že vyššie uvedené úvahy stačia na opísanie vzťahu medzi tvarom výrobku a jeho funkciou alebo technickým výsledkom – uvediem už len niekoľko úvah.

97.

Je logické, že ak by tvar, ktorý navrhol konštruktér výrobku (v tomto prípade bicykla), nebol vhodný na splnenie požadovanej funkcie, chýbal by samotný predpoklad budúceho priemyselného využívania. Preto treba predpokladať, že navrhnutý tvar je efektívny na tento účel (v tejto veci na výrobu bicykla, na ktorom možno nielen jazdiť, ale ktorý sa dá tiež zložiť).

98.

V každom prípade prináleží vnútroštátnemu súdu posúdiť tento faktor vzhľadom na dôkazy (osobitne znalecké posudky), ktoré mu boli predložené.

99.

Kritériá na posúdenie vzťahu výlučnosti medzi vonkajšou úpravou výrobku a jeho technickým výsledkom pravdepodobne nie sú obmedzené na štyri kritériá, ktoré som rozobral vyššie. Ako však generálny advokát Saugmandsgaard Øe uviedol v návrhoch, ktoré predniesol vo veci DOCERAM ( 66 ), nebolo by vhodné zostaviť taxatívny či demonštratívny zoznam uvedených kritérií v abstraktnej rovine, ak je uvedené (skutkové) posúdenie v skutočnosti viazané na súbor okolností, ktoré sa ťažko dajú vopred vymedziť.

100.

Napokon dodávam, že prípadné odmietnutie ochrany podľa autorského práva by nebránilo využitiu iných predpisov stanovených na boj proti otrockým alebo parazitujúcim napodobeninám. Ako Komisia uviedla na pojednávaní, právne predpisy týkajúce sa nekalej súťaže – aj keď nie sú úplne harmonizované na úrovni Únie ( 67 ) – môžu poskytnúť prostriedky na nápravu tohto nežiaduceho javu. ( 68 )

101.

Ako som uviedol v inej veci, touto poslednou uvedenou úvahou „nemám v úmysle zasahovať do možností, ktoré môže vnútroštátny súd v rámci svojho vnútroštátneho práva využiť na označenie sporného správania. Chcel by som len naznačiť perspektívu, z ktorej možno predvídať procesné reakcie na možné protiprávne správanie, ktoré presahuje rozsah práva ochranných známok“ ( 69 ).

102.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Tribunal de l’entreprise de Liège (Súd pre spory medzi podnikmi Liège, Belgicko), takto: