1. 

Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania nastoľuje otázku, či povinnosť, ktorú majú jednak tureckí pracovníci vstupujúci na územie Holandska s cieľom vykonávať tam zamestnanie a jednak rodinní príslušníci tureckých pracovníkov nachádzajúcich sa už na uvedenom území, ktorí sa tam chcú k nim pripojiť, a to poskytnúť odtlačky desiatich prstov a zobrazenie tváre predtým, než sa tieto biometrické údaje uložia do registračného systému cudzích štátnych príslušníkov používanom buď na účely overenia pravosti dokladov a totožnosti ich držiteľa, alebo zistenia totožnosti páchateľov trestného činu, predstavuje obmedzenie zakázané článkom 7 rozhodnutia č. 2/76 ( 2 ) z 20. decembra 1976 prijatého Asociačnou radou (ďalej len rozhodnutie č. 2/76) zriadenou na základe Dohody o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, ktorá bola podpísaná 12. septembra 1963 v Ankare Tureckou republikou na jednej strane a členskými štátmi EHS a Spoločenstvom na strane druhej, pričom v mene Spoločenstva bola uzatvorená, schválená a potvrdená rozhodnutím Rady 64/732/EHS z 23. decembra 1963 ( 3 ) (ďalej len „dohoda o pridružení“), a najmä článkom 13 rozhodnutia Asociačnej rady č. 1/80 ( 4 ) z 19. septembra 1980 o rozvoji pridruženia (ďalej len „rozhodnutie č. 1/80“).

2.

Vnútroštátny systém, o ktorý ide vo veci samej, možno opísať nasledovne.

3.

Z holandských právnych predpisov vyplýva, že štátni príslušníci tretích štátov, medzi nimi aj tureckí štátni príslušníci, ktorí sa chcú v Holandsku zdržiavať dlhšie ako 90 dní na základe riadneho povolenia na pobyt, musia byť pri vstupe na územie v zásade držiteľmi dočasného povolenia na pobyt. Takéto povolenie vydávajú diplomatické a konzulárne orgány Holandska. Na to, aby žiadatelia o dočasné povolenie na pobyt mohli toto povolenie získať, musia splniť hmotnoprávne podmienky a navyše aj „spolupracovať pri zhromažďovaní údajov na účely [ich] identifikácie“ ( 5 ).

4.

Zákon o cudzincoch udelil holandským orgánom právomoc získavať a spracúvať biometrické údaje štátnych príslušníkov tretích štátov. Najmä § 106a tohto zákona, ktorý v podstate stanovuje, že zobrazenie tváre a odtlačkov desiatich prstov cudzieho štátneho príslušníka možno vyhotoviť a spracovať pre potreby ich identifikácie na účely vykonávania uvedeného zákona. Uvedené zobrazenia sa ihneď porovnajú so zobrazeniami v registračnom systéme cudzích štátnych príslušníkov a následne sa do neho uložia.

5.

Článok 107 zákona o cudzincoch upravuje vytvorenie registračného systému cudzích štátnych príslušníkov, ktorý obsahuje biometrické údaje uvedené v článku 106a tohto zákona a konkrétne spresňuje, že tieto údaje sa budú spracúvať na účely vykonávania uvedeného zákona, ( 6 ) ako aj na účely odhaľovania trestných činov a trestných stíhaní. ( 7 ) Sprístupnenie biometrických údajov štátnych príslušníkov tretích štátov na účely odhaľovania trestných činov a trestných stíhaní podlieha splneniu podmienok stanovených v § 107 ods. 6 zákona o cudzincoch. Pri príslušnom trestnom čine by malo byť umožnené uvalenie vyšetrovacej väzby ( 8 ) a vyšetrujúci sudca by mal na žiadosť prokurátora písomne povoliť nahliadnutie do registračného systému, ak existuje dôvodné podozrenie, že podozrivá osoba je štátnym príslušníkom tretieho štátu, ( 9 ) alebo keď je to v záujme vyšetrovania, a to za predpokladu, že predbežné vyšetrovanie nepokročilo alebo sú pre vyšetrenie prípadu potrebné rýchle výsledky. ( 10 ) Správanie podozrivej osoby musí navyše vyvolávať vážne obavy.

6.

Biometrické údaje sa uchovávajú počas piatich rokov po zamietnutí žiadosti o dočasné povolenie na pobyt, odchode z Holandska po skončení legálneho pobytu alebo strate platnosti zákazu vstupu alebo rozhodnutia, ktorým sa osoba vyhlasuje za nežiaducu. Údaje sa teda zničia po uplynutí tohto obdobia alebo ešte predtým v prípade, že štátny príslušník tretieho štátu získa holandské štátne občianstvo. ( 11 )

7.

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že právomoc získavať, spracúvať a uchovávať biometrické údaje v registračnom systéme cudzích štátnych príslušníkov sa môže vykonávať vo vzťahu k štátnym príslušníkom tretích štátov, ktorí chcú získať povolenie na pobyt v Holandsku v dĺžke viac ako 90 dní, alebo ktorí sa v tomto členskom štáte zdržiavajú nelegálne.

8.

Osoba B je turecký štátny príslušník narodený v roku 1982, ktorého manželka P ( 12 ) má dvojité občianstvo, holandské a turecké. P podala 17. februára 2014 žiadosť o dočasné povolenie na pobyt pre B na účely zlúčenia rodiny. Po tom, ako Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (štátny tajomník pre spravodlivosť a bezpečnosť, ďalej len „štátny tajomník“) pôvodne túto žiadosť zamietol, nakoniec rozhodnutím zo 4. apríla 2014 požadované povolenie udelil pod podmienkou, že B poskytne svoje biometrické údaje. B súhlasil s odobratím biometrických údajov a neskôr, 2. mája 2014, spoločne s P podali odvolanie v správnom konaní proti odobratiu a spracovaniu svojich biometrických údajov, v ktorom B a P namietali, že povinnosť poskytnúť biometrické údaje je v rozpore s článkom 7 rozhodnutia č. 2/76 a článkom 13 rozhodnutia č. 1/80. Dňa 23. decembra 2014 štátny tajomník odmietol tvrdenie, podľa ktorého mala takáto povinnosť predstavovať nové obmedzenie v zmysle uvedených článkov, lebo povinnosť spolupracovať pri zaznamenávaní údajov na účely identifikácie existovala už predtým na základe právnej úpravy z roku 1965. Hoci je pravda, že odobratím a spracovaním údajov sú dotknuté články 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie, ( 13 ) toto opatrenie je odôvodnené legitímnym cieľom. Štátny tajomník usúdil, že odobratie a spracovanie biometrických údajov nie je v súčasnosti v rozpore s článkom 9 Dohody o pridružení. ( 14 ) Na rozdiel od prípadu občanov Únie, povolenie na pobyt tureckých štátnych príslušníkov pri prvom vstupe na holandské územie nie je deklaratórne, ale konštitutívne, čo podľa neho odôvodňuje, že sa biometrické údaje občanom Únie neodoberajú ani neuchovávajú. Štátny tajomník ďalej poznamenal, že pasy občanov Únie už obsahujú biometrické údaje.

9.

Osoba A je turecký štátny príslušník, ktorý sa narodil v roku 1966 a od 1. decembra 2013 bol zamestnaný počas piatich rokov ako vodič medzinárodnej cestnej dopravy. Dňa 15. novembra 2013 hostiteľ A – čiže jeho zamestnávateľ – podal žiadosť o vydanie dočasného povolenia na pobyt na účely výkonu zamestnania. Dňa 28. marca 2014 štátny tajomník tejto žiadosti vyhovel. V rozhodnutí o udelení povolenia sa však stanovilo, že požadované povolenie sa udelí až vtedy, keď A poskytne svoje biometrické údaje. Po tom, ako A spolupracoval pri odoberaní uvedených údajov, podal odvolanie v správnom konaní proti odobratiu a spracovaniu svojich biometrických údajov. Štátny tajomník rozhodol o tomto odvolaní 6. januára 2015 s tým, že zaujal rovnaké stanovisko, aké zaujal vo svojom rozhodnutí z 23. decembra 2014, ktorým zamietol správne odvolanie B a P.

10.

A na jednej strane a B a P na druhej strane podali proti uvedeným dvom rozhodnutiam štátneho tajomníka žalobu na Rechtbank den Haag (súd v Haagu, Holandsko), ktorý 3. februára 2016 vydal dva rozsudky. Rechtbank den Haag (súd v Haagu) najprv rozhodol, že povinnosť spolupracovať pri odoberaní a spracúvaní biometrických údajov, ktorej splnenie je podmienkou na vydanie dočasného povolenia na pobyt, predstavuje formálnu podmienku prvého vstupu na územie Holandska a ako taká predstavuje novú podmienku vzhľadom na predmetné údaje. Ďalej rozhodol, že cieľ takejto povinnosti, čiže predchádzanie a zamedzovanie podvodom s identitou a dokladmi, je legitímny. Napokon usúdil, že dotknutá povinnosť je vzhľadom na sledovaný legitímny cieľ neprimeraná. V tejto súvislosti Rechtbank den Haag (súd v Haagu) rozhodol, že štátny tajomník dostatočne nepreukázal nevyhnutnosť spracovania biometrických údajov v registračnom systéme cudzích štátnych príslušníkov, ktorý je upravený v článku 107 ods. 1 zákona o cudzincoch. Podľa jeho názoru štátny tajomník nepreukázal, že by tureckí štátni príslušníci používali sfalšované cestovné doklady alebo pravé doklady vydané na základe sfalšovaných dokladov vo väčšej miere než štátni príslušníci iných tretích štátov. Tvrdenie, že vytvorenie takéhoto informačného systému je nevyhnutné, aby sa zabezpečilo, že držiteľ cestovného dokladu – ktorý už obsahuje biometrické údaje – nepodá žiadosť pod inou identitou, nebolo prijaté z dôvodu, že situácia tureckých štátnych príslušníkov sa v tomto ohľade nelíši od situácie tých občanov Únie, ktorí nemajú holandské štátne občianstvo a v súvislosti s ktorými vnútroštátne právne predpisy nestanovujú zadávanie biometrických údajov do centrálneho registračného systému. Rechtbank den Haag (súd v Haagu) nakoniec rozhodol, že sprístupnenie biometrických údajov na účely identifikácie páchateľov trestných činov ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho cieľa. Rechtbank den Haag (súd v Haagu) rozhodol, že povinnosť spolupracovať pri odoberaní biometrických údajov a poskytnúť súhlas s ich spracovaním v centrálnom registračnom systéme podľa § 107 zákona o cudzincoch je novým obmedzením, ktoré je zakázané článkom 7 rozhodnutia č. 2/76 a článkom 13 rozhodnutia č. 1/80.

11.

Štátny tajomník podal odvolanie na vnútroštátny súd, pred ktorým tvrdil, že odoberanie a spracúvanie biometrických údajov v registračnom systéme štátnych príslušníkov tretích štátov je nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho cieľa predchádzania a zamedzovania podvodom s identitou. Určenie totožnosti porovnaním odtlačkov desiatich prstov je podľa neho spoľahlivejšie a doba uchovávania údajov je nevyhnutná a primeraná cieľu spoľahlivo určiť totožnosť cudzích štátnych príslušníkov. Právomoc spracúvať biometrické údaje je časovo obmedzená a podľa štátneho tajomníka sa skončí 1. marca 2021. Samotné poskytovanie biometrických údajov na účely identifikácie páchateľov trestných činov údajne slúži legitímnemu cieľu zachovania verejného poriadku a je primerané.

12.

Vnútroštátny súd vychádza z predpokladu, že právomoc odoberať a spracúvať biometrické údaje tureckých štátnych príslušníkov je novým obmedzením v zmysle článku 7 rozhodnutia č. 2/76 a článku 13 rozhodnutia č. 1/80. So zreteľom najmä na rozsudok Genc ( 15 ), podľa ktorého je nové obmedzenie zakázané, ibaže by bolo odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, alebo by bolo vhodné na zabezpečenie realizácie sledovaného cieľa, ktorý je legitímny, a nešlo by nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné, má vnútroštátny súd predovšetkým pochybnosti o nevyhnutnosti a primeranosti odoberania a spracúvania biometrických údajov. Po prvé má pochybnosti o nevyhnutnosti a primeranosti vytvorenia registračného systému cudzincov, v ktorom sa biometrické údaje uchovávajú pomerne dlhý čas. Po druhé má pochybnosti, či možnosť sprístupnenia registračného systému policajným orgánom v rámci zisťovania totožnosti páchateľa trestného činu nejde nad rámec toho, čo je na dosiahnutie legitímneho cieľa v súvislosti s trestnoprávnym postihom nevyhnutné.

13.

Za týchto podmienok Raad van State (Štátna rada, Holandsko) rozhodla prerušiť konanie a rozhodnutím, doručeným kancelárii Súdneho dvora 2. februára 2018, podala na Súdny dvor návrh na začatie konania o týchto prejudiciálnych otázkach:

14.

V prejednávanej veci predložili písomné pripomienky osoba A, dánska a holandská vláda a vláda Spojeného kráľovstva, ako aj Európska komisia.

15.

Na pojednávaní pred Súdnym dvorom, ktoré sa konalo 17. januára 2019, boli vypočuté prednesy osoby A, holandskej a írskej vlády, ako aj Komisie.

16.

Pred samotnou analýzou by som rád uviedol tri súbory úvodných poznámok.

17.

Po prvé článok 7 rozhodnutia č. 2/76, resp. článok 13 rozhodnutia č. 1/80, stanovujú nepodmienenú klauzulu „standstill“, pokiaľ ide o zavedenie nových obmedzení prístupu pracovníkov k zamestnaniu, ktorí sa oprávnene zdržiavajú a sú legálne zamestnaní na území zmluvných štátov. ( 17 ) Uvedená klauzula v oboch článkoch vo všeobecnosti zakazuje zavedenie akéhokoľvek nového vnútroštátneho opatrenia, ktorého cieľom alebo následkom by bolo to, že vykonávanie voľného pohybu pracovníkov tureckým štátnym príslušníkom na vnútroštátnom území by podliehalo prísnejším podmienkam, ako sú podmienky, ktoré sa uplatňovali v čase nadobudnutia účinnosti uvedených rozhodnutí vo vzťahu k dotknutému členskému štátu. ( 18 ) Súdny dvor už rozhodol, že článok 7 rozhodnutia č. 2/76 sa uplatňuje ratione temporis na vnútroštátne opatrenia zavedené v období od 20. decembra 1976 do 30. novembra 1980 a článok 13 rozhodnutia č. 1/80 sa uplatňuje ratione temporis na vnútroštátne opatrenia zavedené od 1. decembra 1980. ( 19 ) Keďže režim, o ktorý ide vo veci samej, vyplýva zo zákonov a vyhlášok prijatých po tomto dátume, jeho preskúmanie patrí len do časovej pôsobnosti článku 13 rozhodnutia č. 1/80, takže ho budem analyzovať len z hľadiska tohto ustanovenia.

18.

Po druhé poznamenávam, že Súdnemu dvoru nebola predložená otázka, či režim dotknutý vo veci samej predstavuje alebo nepredstavuje nové obmedzenie z časového hľadiska, ani otázka, či je tento režim odôvodnený naliehavým dôvodom všeobecného záujmu v zmysle judikatúry Súdneho dvora. Ide tu o prvé dve fázy skúmania, ktoré uskutočňuje Súdny dvor, aby určil, či ide o nové obmedzenie, ktoré je zlučiteľné s článkom 13 rozhodnutia č. 1/80. ( 20 ) Súdnemu dvoru bola predložená iba otázka nevyhnutnosti a primeranosti. Aj keď sa od nás pochopiteľne vyžaduje, aby sme zodpovedali otázky, ktoré nám boli predložené, mám výhrady k tvrdeniu, že povinnosť spolupracovať pri odoberaní biometrických údajov ako taká predstavuje nové obmedzenie. V tejto súvislosti zo spisu vyplýva, že od roku 1965 sa biometrické údaje mohli odoberať, ak sa to podľa názoru úradníka zodpovedného za hraničný dozor alebo kontrolu cudzincov javilo ako odôvodnené oprávnenými dôvodmi. ( 21 ) Za týchto podmienok by sa malo vychádzať z toho, že ustanovenia vyplývajúce z novely zákona o cudzincoch z roku 2013, ktoré osobitne od tureckých pracovníkov a ich rodinných príslušníkov vyžadujú, aby spolupracovali pri odoberaní desiatich odtlačkov prstov a snímaní fotografie tváre, nemožno ako také považovať za nové obmedzenie, ale skôr za nový technologický vývoj požiadavky identifikácie, ktorá v holandskom práve existovala ešte pred nadobudnutím účinnosti rozhodnutia č. 1/80. Existenciu takého obmedzenia možno teda spochybniť.

19.

Nemožno však zastrieť skutočnosť, že režim dotknutý vo veci samej sa neobmedzuje len na uloženie povinnosti poskytnúť biometrické údaje, ale upravuje aj ich spracovanie v registračnom systéme, do ktorého môžu nahliadať tretie osoby na rôzne účely, ako aj ich uchovávanie počas obdobia, ktoré by sa mohlo javiť ako veľmi dlhé. Nový technologický vývoj, ktorý som už spomenul, so sebou priniesol možné porušovanie práv tureckých pracovníkov, ktoré odôvodňuje, aby sa režim dotknutý vo veci samej považoval vo vzťahu k rozsahu povinnosti uloženej v roku 1965 za spadajúci pod pojem „nové obmedzenie“.

20.

Okrem toho však treba pripomenúť, že Súdny dvor už uznal, že článok 13 rozhodnutia č. 1/80 bráni tomu, aby od nadobudnutia platnosti rozhodnutia č. 1/80 v príslušnom členskom štáte boli do právnej úpravy tohto členského štátu zavedené akékoľvek nové obmedzenia týkajúce sa výkonu voľného pohybu pracovníkov, a to vrátane obmedzení týkajúcich sa hmotnoprávnych a/alebo procesných podmienok prvého vstupu na územie tohto členského štátu tureckých štátnych príslušníkov, ktorí tam chcú využívať uvedenú slobodu, ( 22 ) čo je, ako sa zdá, prípad osoby A. Režim dotknutý vo veci samej teda skutočne patrí prima facie do vecnej pôsobnosti článku 13 rozhodnutia č. 1/80. ( 23 )

21.

Po tretie poznamenávam, že sám vnútroštátny súd už konštatoval existenciu dvoch naliehavých dôvodov všeobecného záujmu, z ktorých prvý sa týka predchádzania a zamedzovania podvodom s identitou a dokladmi, a druhý sa týka predchádzania, odhaľovania a vyšetrovania trestných činov. Konštatovanie vnútroštátneho súdu musí byť potvrdené Súdnym dvorom. Zamedzovanie podvodom s identitou a dokladmi treba totiž prirovnať k cieľu zamedzovania nelegálnemu vstupu a nelegálnemu pobytu či dokonca k cieľu účinného riadenia migračných tokov, ktoré Súdny dvor už označil za naliehavé dôvody všeobecného záujmu. ( 24 ) Hoci Súdny dvor v kontexte Dohody o pridružení doposiaľ neuznal – pokiaľ viem – predchádzanie, odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov za naliehavý dôvod všeobecného záujmu, mal by sa považovať za následok zachovávania verejného poriadku, ktorý môže odôvodniť nové obmedzenie podľa článku 14 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80, ( 25 ) a teda predstavuje cieľ, ktorý možno legitímne sledovať.

22.

Vzhľadom na uvedené prejdime k analýze prvej otázky.

23.

Svojou prvou otázkou chce vnútroštátny súd zistiť, či režim dotknutý vo veci samej, ktorý upravuje spracovávanie a uchovávanie biometrických údajov štátnych príslušníkov tretích krajín, medzi nimi aj tureckých pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, na účely predchádzania a zamedzovania podvodom s identitou a dokladmi, nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného legitímneho cieľa. Vnútroštátny súd má pochybnosti, či je doba uchovávania údajov v tomto ohľade skutočnosťou, ktorá má význam. Podstatou tejto otázky je to, či nové obmedzenie, ktoré spočíva v uložení dotknutým tureckým štátnym príslušníkom povinnosti spolupracovať pri odoberaní ich biometrických údajov s tým, že sa tieto údaje následne uložia do registračného systému cudzincov a spracujú sa v ňom, je odôvodnené v zmysle článku 13 rozhodnutia č. 1/80.

24.

Hlavné charakteristiky režimu dotknutého vo veci samej možno v podstate zhrnúť takto. Štátni príslušníci tretích štátov sú až na niektoré výnimky ( 26 ) povinní spolupracovať pri odoberaní odtlačkov ich desiatich prstov a snímaní fotografie tváre v prípade, že im má byť vydané dočasné povolenie na pobyt. Toto povolenie má formu nálepky v platnom cestovnom doklade. Nálepka obsahuje biometrické údaje držiteľa. Dva odtlačky prstov sa uložia do povolenia na pobyt vydaného po príchode dotknutého jednotlivca na územie Holandska. Všetky odobrané údaje sa okrem toho uložia do biometrického registra cudzincov, ktorý je súčasťou registračného systému cudzincov. Do registračného systému vrátane biometrického registra môžu nahliadať len zamestnanci, ktorých na tento účel osobitne poverili orgány podieľajúce sa na uskutočňovaní vnútroštátnej cudzineckej politiky, t. j. v zásade zamestnanci diplomatických misií a konzulárnych úradov pri výkone svojich úloh. Pokiaľ ide o prijímacie orgány, tieto sa obmedzujú len na overovanie, v náležitých prípadoch nahliadnutím do registračného systému. Zavedením tohto registračného systému, pokiaľ ide o jeho biometrickú časť, sa spĺňa požiadavka overiť nielen pravú totožnosť osoby, ktorá je držiteľom a predkladá cestovný doklad, ale aj to, či je držiteľ dočasného povolenia na pobyt tou osobou, ktorá podala žiadosť o toto povolenie. Porovnanie údajov žiadateľa s údajmi už vloženými do registračného systému umožňuje orgánom uistiť sa, že žiadateľ ešte nemá podanú žiadosť pod inou identitou a ani sa neoprávnene nezdržiaval na území Holandska. Biometrické údaje v registračnom systéme sa uchovávajú počas piatich rokov po zamietnutí žiadosti, odchode dotknutého jednotlivca z územia na konci legálneho pobytu alebo strate platnosti zákazu vstupu alebo rozhodnutia, ktorým sa osoba vyhlasuje za nežiaducu. Ak dotknutá osoba získa holandské štátne občianstvo, biometrické údaje sa ihneď zničia. Relatívne dlhú dobu uchovávania údajov by bolo možné odôvodniť sledovaným cieľom, ktorým je zamedzenie obchodovaniu s identitou, ku ktorému môže dôjsť po tom, ako dotknutá osoba ukončila svoj pobyt na území Holandska.

25.

Na účely zodpovedania položenej otázky treba najprv zdôrazniť, že biometrické údaje sú citlivé osobné údaje, ktorých používanie a spracúvanie musia byť právne vymedzené. Ako také sú chránené článkom 8 Charty. V judikatúre Súdneho dvora už bola uznaná ich úloha pri identifikácii osôb. Súdny dvor konkrétne rozhodol, že na odtlačky prstov sa vzťahuje pojem „osobné údaje“, keďže objektívne obsahujú jedinečné informácie o fyzických osobách a umožňujú ich presnú identifikáciu. ( 27 ) Normotvorca Únie upravil používanie tohto typu údajov na účely zisťovania totožnosti občanov Únie ( 28 ) alebo štátnych príslušníkov tretích krajín ( 29 ). Okrem toho konanie vnútroštátnych orgánov spočívajúce v odobratí a uložení odtlačkov prstov na vízovej nálepke a v centrálnom registračnom systéme cudzincov treba považovať za spracovanie osobných údajov, ktoré je takisto právne vymedzené. ( 30 )

26.

Porušenie práva na ochranu osobných údajov môže predstavovať akékoľvek spracovávanie osobných údajov tretími osobami. ( 31 ) Výnimky z ochrany osobných údajov a obmedzenia tejto ochrany sa musia uplatňovať v rámci toho, čo je striktne nevyhnutné. ( 32 ) Nevyhnutnosť a primeranosť režimu dotknutého vo veci samej by sa preto mali posúdiť vzhľadom na tieto úvahy. V rámci toho bude potrebné preskúmať nevyhnutnosť odobratia a uchovávania údajov na dosiahnutie sledovaného cieľa, povahu údajov, ich množstvo a dobu ich uchovávania, ako aj podmienky, za akých môžu byť v registračnom systéme sprístupnené.

27.

Ako som už uviedol, je úplne legitímne, ak sa členský štát prostredníctvom stanovenia podmienok vstupu na svoje územie usiluje overiť pravú totožnosť žiadateľa o dočasné povolenie na pobyt. Uloženie odtlačkov dvoch prstov na vízovej nálepke umožňuje uistiť sa, že držiteľ nálepky je tou osobou, ktorej bolo takéto povolenie skutočne vydané. Pokiaľ ide o ukladanie biometrických údajov žiadateľov do centrálneho registračného systému cudzincov, opäť je podľa mňa nevyhnutné vzhľadom na to, že holandská vláda v tomto smere podporovaná ostatnými vládami, ktoré sa zúčastnili na tomto prejudiciálnom konaní, zdôraznila potrebu zamedzovaniu podvodnému používaniu identity, čo si môže vyžadovať overenie, či žiadateľ nemá už podanú žiadosť pod inou identitou, porovnaním jeho odtlačkov prstov s tými, ktoré sú už uložené v registri.

28.

Povaha zbieraných údajov je, samozrejme, v súlade so sledovaným cieľom vo vzťahu k vnútornej spojitosti medzi biometrickými údajmi a totožnosťou osôb.

29.

Množstvo údajov sa nezdá byť neprimerané. Normotvorca EÚ sa rozhodol uložiť žiadateľom o vízum povinnosť poskytnúť odtlačky desiatich prstov a zobrazenie tváre. ( 33 ) Takéto údaje sa spracúvajú tiež vo vízovom informačnom systéme, ( 34 ) ktorého cieľom je zlepšiť vykonávanie spoločnej politiky v oblasti víz a zamedzenie podvodom.

30.

Pri posudzovaní primeranosti nového obmedzenia sa, samozrejme, musí zohľadniť doba uchovávania údajov v zmysle článku 13 rozhodnutia č. 1/80. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že doba uchovávania osobných údajov musí vždy spĺňať objektívne kritériá, ktoré vymedzujú vzťah medzi osobnými údajmi, ktoré sa majú uchovávať, a sledovaným cieľom. ( 35 ) Holandská vláda uznáva, že doba uchovávania je v praxi často dlhšia ako päť rokov a viaže sa na dĺžku pobytu v Holandsku. Ako sa zdá, táto lehota je však stanovená so zreteľom na sledovaný cieľ. Požiadavka overenia totožnosti žiadateľa o dočasné povolenie na pobyt nezanikne hneď, ako dotknutý jednotlivec vstúpil na holandské územie, alebo po tom, ako ho opustil. Totožnosť žiadateľa sa môže ešte overovať v prípade, že sa jeho právo na pobyt bude preskúmavať alebo potvrdzovať. Podobne môže byť dlhotrvajúce uchovávanie biometrických údajov v registračnom systéme cudzincov odôvodnené zamedzovaním podvodom s identitou a viacnásobnými identitami. To však môže byť na prospech príslušníkov tretích štátov, ktorí sa na území Holandska už nachádzajú, pokiaľ bola žiadosť o dočasné povolenie na pobyt podaná v ich mene, a teda pod falošnou identitou. Pracovníci konzulárnych orgánov by si potom mohli napríklad overovať, či preukazovaná totožnosť zodpovedá biometrickým údajom, ktoré už boli odobraté. Komisia v tejto súvislosti vhodne poukázala na to, že v návrhu na zmenu nariadenia o VIS predpokladá, že doba uchovávania údajov o žiadateľoch o víza, dlhodobé víza alebo povolenia na pobyt sa po uplynutí platnosti týchto dokladov predĺži na päť rokov. ( 36 )

31.

Stanovené podmienky nahliadania do registračného systému sú v súlade s jeho funkciou a sledovaným cieľom, keďže pracovníci diplomatických misií a konzulárnych úradov sú oprávnení vkladať do neho údaje a nahliadať do neho vždy na overenie totožnosti žiadateľa a skutočnosti, či nedošlo ku krádeži totožnosti alebo podvodu s identitou. Prijímacie orgány môžu do registra nahliadať len na tie isté účely.

32.

Na základe preskúmania režimu dotknutého vo veci samej sa teda nezistil žiadny dôvod, ktorý by mohol spochybniť nevyhnutnosť a primeranosť nového obmedzenia vzhľadom na cieľ zamedzovania podvodom s identitou a dokladmi.

33.

Z uvedeného teda vyplýva, že článok 13 rozhodnutia č. 1/80 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni režimu dotknutému vo veci samej, ktorý ukladá na jednej strane tureckým pracovníkom, ktorí chcú vstúpiť na územie Holandska na účely výkonu zamestnania, a na druhej strane rodinným príslušníkom tureckých pracovníkov nachádzajúcich sa už na tomto území, ktorí sa tam chcú k nim pripojiť a získať dočasné povolenie na pobyt v Holandsku v dĺžke viac ako 90 dní, potrebné na vstup na územie Holandska, povinnosť spolupracovať pri odoberaní odtlačkov ich desiatich prstov a snímaní fotografie ich tváre na účely ich uloženia a spracovania v registračnom systéme cudzincov, do ktorého môžu nahliadať zamestnanci konzulárnych a diplomatických orgánov a prijímacích orgánov na účely predchádzania a zamedzovania podvodom s identitou a dokladmi, pričom sa tieto údaje budú uchovávať počas piatich rokov po zamietnutí žiadosti o dočasné povolenie na pobyt, po odchode z Holandska po skončení legálneho pobytu alebo strate platnosti zákazu vstupu na územie alebo rozhodnutia o vyhlásení osoby za nežiaducu.

34.

Svojou druhou otázkou predloženou Súdnemu dvoru sa vnútroštátny súd snaží zistiť, či je možné, aby vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej nespadala pod pojem „nové obmedzenie“ v zmysle článku 13 rozhodnutia č. 1/80, pokiaľ by bol jej vplyv na prístup tureckých štátnych príslušníkov k zamestnaniu príliš neurčitý a príliš nepriamy na to, aby sa mohlo konštatovať, že existuje prekážka ich prístupu k zamestnaniu. Napriek tomu, že je návrh na začatie prejudiciálneho konania formulovaný všeobecne, vyplýva z neho, že táto otázka bola položená v súvislosti s druhou funkciou registračného systému cudzincov, a to funkciou, ktorej cieľom je zamedzenie, odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov.

35.

Ako som už uviedol, klauzula „standstill“ v článku 13 rozhodnutia č. 1/80 všeobecne zakazuje zavedenie akéhokoľvek nového opatrenia, ktorého cieľom alebo následkom by bolo to, že výkon hospodárskej slobody tureckého štátneho príslušníka na území dotknutého členského štátu by podliehal prísnejším podmienkam, ako sú podmienky, ktoré pre neho platili v čase nadobudnutia účinnosti uvedeného rozhodnutia. Ak teda nové obmedzenie môže ovplyvniť slobodu A vykonávať v Holandsku zamestnanie, uplatňovanie vnútroštátneho režimu dotknutého vo veci samej, malo by sa zrušiť. Okrem toho rozhodnutie osoby P usadiť sa, a najmä zostať v Holandsku ako turecká pracovníčka, by mohlo byť negatívne ovplyvnené v prípade, že by vnútroštátna právna úprava sťažovala alebo znemožňovala zlúčenie rodiny s B, v dôsledku čoho by P mohla byť prípadne nútená vybrať si medzi svojou činnosťou v Holandsku a svojím rodinným životom v Turecku. ( 37 ) V tejto súvislosti je teda otázne, či samotná možnosť využívania biometrických údajov tureckých štátnych príslušníkov – pracovníkov alebo rodinných príslušníkov pracovníkov – na trestnoprávne účely môže mať vplyv na výkon hospodárskej činnosti týchto pracovníkov, a je teda „novým obmedzením“ v zmysle článku 13 rozhodnutia č. 1/80 výkonu voľného pohybu týmito pracovníkmi.

36.

V tejto súvislosti treba pripomenúť ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej zo znenia Dohody o pridružení, ako aj z cieľa rozhodnutia č. 1/80 možno vyvodiť záver, že zásady prijaté v súvislosti s článkami 45 a 46 ZFEÚ by mali byť v rámci možnosti prenesené na tureckých štátnych príslušníkov, ktorí majú práva priznané uvedeným rozhodnutím. ( 38 ) Treba teda vychádzať z judikatúry Súdneho dvora zaoberajúcej sa pojmom „prekážka voľného pohybu pracovníkov v Únii“, aby sa určilo, či režim dotknutý vo veci samej tým, že stanovuje, že biometrické údaje odobraté tureckým štátnym príslušníkom v čase vydania dočasného povolenia na pobyt na účely výkonu zamestnania na území Holandska alebo pripojenia sa na území Holandska k tureckému pracovníkovi, ktorý sa tam už nachádza, môžu byť sprístupnené na identifikáciu páchateľov trestných činov, môže mať vplyv na výkon ekonomickej činnosti tureckými štátnymi príslušníkmi.

37.

Vnútroštátny súd a holandská vláda sa okrem iného odvolávali na rozsudok Graf. ( 39 ) Z tohto rozsudku vydaného vo veci voľného pohybu pracovníkov v Únii vyplýva, že ak sa obmedzujúci účinok vnútroštátneho opatrenia javí ako príliš neurčitý a príliš nepriamy, toto opatrenie nemožno považovať za prekážku voľného pohybu pracovníkov. ( 40 )

38.

Okolnosť spočívajúca v sprístupnení biometrických údajov A alebo B v registračnom systéme cudzincov s cieľom napomôcť identifikácii osôb podozrivých zo spáchania trestných činov je príliš neurčitá a nepriama, aby mohla predstavovať obmedzenie výkonu slobody pohybu tureckých štátnych príslušníkov.

39.

Režim dotknutý vo veci samej tým, že zabezpečuje sprístupnenie biometrických údajov tureckých pracovníkov a ich rodinných príslušníkov na účely identifikácie páchateľov trestných činov podľa môjho názoru ako taký neznemožňuje uvedeným pracovníkom zdržiavať sa a vykonávať ekonomickú činnosť na území Holandska, resp. ich od toho neodrádza, lebo sprístupnenie týchto údajov závisí od celého radu budúcich a hypotetických udalostí, a to od a) podozrenia zo spáchania trestného činu, pre ktoré je možné vyhľadávať údaje v registračnom systéme cudzincov, alebo od toho, že nahliadnutie do registračného systému je v záujme vyšetrovania, b) skutočnosti, že existuje vážne podozrenie, že páchateľ je štátnym príslušníkom niektorého z tretích štátov, c) skutočnosti, že správanie daného cudzinca je dôvodom na vážne obavy a napokon d) skutočnosti, že uvedené vyhľadanie údajov si vyžiadala prokuratúra a povolil ho sudca. ( 41 )

40.

Len ťažko si viem preto predstaviť, že by osoba P bola odradená od toho, aby zostala pracovať v Holandsku, skutočnosťou, že jej biometrické údaje alebo údaje jej manžela môžu byť sprístupnené príslušným orgánom v prípade, že bude vážne podozrivá z účasti na spáchaní trestného činu alebo že by A bol z rovnakého dôvodu ochotný vzdať sa svojej činnosti medzinárodného vodiča. Tvrdenie holandskej vlády, ktoré nebolo účastníkmi konania pred Súdnym dvorom spochybnené, že registračný systém cudzincov je sprístupňovaný na trestnoprávne účely 10 až 30‑krát ročne, podľa môjho názoru potvrdzuje, že toto sprístupnenie má na výkon ekonomickej slobody tureckými štátnymi príslušníkmi príliš neurčitý a príliš nepriamy vplyv. Holandská vláda na pojednávaní v odpovedi na otázku Súdneho dvora tiež potvrdila, že údaje žalobcov vo veci samej neboli v trestnom konaní použité.

41.

Za týchto podmienok režim dotknutý vo veci samej tým, že umožňuje poskytnúť biometrické údaje tureckých pracovníkov a ich rodinných príslušníkov z registračného systému tretím osobám na zamedzenie, odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov, nepredstavuje nové obmedzenie v zmysle článku 13 rozhodnutia č. 1/80 z dôvodu jeho príliš neurčitého a nepriameho vplyvu na prístup takýchto pracovníkov k zamestnaniu.

42.

Keďže tretia prejudiciálna otázka je predložená Súdnemu dvoru pre prípad kladnej odpovede na druhú otázku, netreba ju podľa mojej analýzy preskúmať.

43.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položila Raad van State (Štátna rada, Holandsko), takto: