13.1.2020 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 10/6 |
Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 7. novembra 2019 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Tribunal Supremo – Španielsko) – Asociación Española de la Industria Eléctrica (UNESA) (C-80/18), Endesa Generación SA (C-82/18)/Administración General del Estado, Iberdrola Generación Nuclear SAU (C-80/18 a C-82/18) a Endesa Generación SA (C-81/18), Iberdrola Generación Nuclear SAU (C-83/18)/Administración General del Estado (C-81/18 a C-83/18)
(spojené veci C-80/18 až C-83/18) (1)
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Zásada „znečisťovateľ platí“ - Spoločné pravidlá pre vnútorný trh s elektrinou - Smernica 2009/72/ES - Článok 3 ods. 1 a 2 - Zásada zákazu diskriminácie - Financovanie deficitu sadzieb - Dane zaťažujúce výlučne spoločnosti, ktoré na výrobu elektriny používajú atómovú energiu)
(2020/C 10/07)
Jazyk konania: španielčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Tribunal Supremo
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: Asociación Española de la Industria Eléctrica (UNESA) (C-80/18), Endesa Generación SA (C-82/18), Endesa Generación SA (C-81/18), Iberdrola Generación Nuclear SAU (C-83/18)
Žalovaní: Administración General del Estado, Iberdrola Generación Nuclear SAU (C-80/18 a C-82/18), Administración General del Estado (C-81/18 a C-83/18)
Výrok rozsudku
1. |
Zásada zákazu diskriminácie, ako ju stanovuje článok 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zavádza dane z produkcie a ukladania jadrového paliva a odpadu, ako sú dane, o ktoré ide vo veciach samých, ktoré sa uplatňujú len na podniky vyrábajúce elektrinu použitím atómovej energie a ktorých hlavný cieľ nespočíva v ochrane životného prostredia, ale vo zvýšení príjmov vo finančnom systéme spojenom s elektrickou energiou. |
2. |
Článok 3 ods. 2 smernice 2009/72 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veciach samých, ak environmentálny účel a znaky, ktoré definujú environmentálne dane, stanovené v tejto právnej úprave, nie sú konkretizované v texte tejto právnej úpravy s normatívnou silou. |