1

Predmetom prejednávanej veci je určenie výšky trov konania, ktoré vznikli spoločnosti United Parcel Service Inc. (ďalej len „UPS“) v súvislosti s vecou C‑265/17 P.

2

Odvolaním podaným 16. mája 2017 sa Európska komisia domáhala zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 7. marca 2017, United Parcel Service/Komisia (T‑194/13, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2017:144), ktorým uvedený súd zrušil rozhodnutie Komisie C(2013) 431 z 30. januára 2013, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a fungovaním Dohody o Európskom hospodárskom priestore (vec COMP/M.6570 – UPS/TNT Express) (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

3

Súdny dvor rozsudkom zo 16. januára 2019, Komisia/United Parcel Service (C‑265/17 P, EU:C:2019:23), toto odvolanie zamietol a rozhodol, že Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

4

Vzhľadom na to, že medzi UPS a Komisiou nedošlo k žiadnej dohode o výške nahraditeľných trov odvolacieho konania, UPS podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 20. januára 2020 podala na základe článku 145 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora prejednávaný návrh.

5

UPS navrhuje, aby Súdny dvor stanovil výšku nahraditeľných trov konania na sumu 866629,89 eura. Táto suma podľa nej zodpovedá nutným výdavkom, ktoré jej vznikli v súvislosti s odvolacím konaním, najmä s odmenami advokátov a ekonómov a cestovnými výdavkami.

6

Komisia navrhuje tento návrh zamietnuť a stanoviť výšku nahraditeľných trov konania na 45500 eur za advokátov a 5000 eur za ekonómov.

7

UPS na podporu svojho návrhu uvádza, že trovy konania, ktoré zahŕňajú odmeny advokátov a ich výdavky, ako aj odmeny ekonómov, vznikli v súvislosti s odvolacím konaním a boli nutné. V tejto súvislosti tvrdí, že celková výška trov a výdavkov, ktorých náhrady sa domáha, je primeraná vzhľadom na skutkové okolnosti veci a stupeň zložitosti predmetu a povahy odvolacieho konania.

8

UPS sa v prvom rade domnieva, že dotknutý spor vyvolal právne otázky, ktorých stupeň zložitosti nie je zanedbateľný a ktoré odôvodňovali vysoký počet hodín práce jej advokátov. Po prvé tvrdí, že spor bol z hľadiska svojho predmetu a povahy zložitý, lebo sa týkal rozhodnutia Komisie o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, pričom takéto rozhodnutia sú často zložité, ako ostatne uznala generálna advokátka vo svojich návrhoch v prejednávanej veci. UPS pripomína, že napadnutý rozsudok sa týkal zákonnosti 450‑stranového rozhodnutia takejto povahy, ktoré sa do značnej miery opieralo o ekonomické a ekonometrické analýzy.

9

V tomto ohľade UPS uvádza, že niektoré odvolacie dôvody Komisie ju na účely odpovede priviedli k uskutočneniu hĺbkových analýz ekonomických a právnych otázok. Uvádza, že Komisia v treťom odvolacom dôvode tvrdila, že Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku nevyjadril k jej argumentácii, podľa ktorej UPS by mohla „intuitívne“ pochopiť model cenovej koncentrácie použitý na základe modelov oznámených v priebehu správneho konania. Tieto tvrdenia podnietili UPS k tomu, aby sa obrátila na nezávislých znalcov v odbore ekonómia.

10

UPS ďalej uvádza, že Komisia vo svojom štvrtom odvolacom dôvode tvrdila, že analýza cenovej koncentrácie, ktorá bola chybná z dôvodu chýb, ktoré obsahuje, nemohla viesť k úplnému zrušeniu sporného rozhodnutia. Táto argumentácia priviedla zástupcov a poradcov spoločnosti UPS k tomu, aby vykonali hĺbkovú analýzu rozsudku z 25. októbra 2011Solvay/Komisia (C‑109/10 P, EU:C:2011:686), a jeho uplatnenia v prejednávanej veci Všeobecným súdom.

11

UPS po druhé tvrdí, že spor bol významný z hľadiska práva Únie, lebo vyzdvihol všeobecne uplatniteľnú základnú procesnú zásadu, ktorá má význam pre každodennú prax Komisie na základe nariadenia o koncentráciách. Z rozsudku zo 16. januára 2019, Komisia/United Parcel Service (C‑265/17 P, EU:C:2019:23), ako aj z návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott v tejto veci, jasne vyplýva, že sa táto vec týkala základnej zásady, v súvislosti s ktorou Komisia nedisponovala žiadnou mierou voľnej úvahy. Toto konanie si po prvýkrát vyžadovalo aj to, aby Súdny dvor prehĺbil svoje chápanie ekonometrických modelov.

12

UPS po tretie tvrdí, že sa spor vyznačoval osobitnými ťažkosťami, ktoré zvýšili množstvo práce jej zástupcov a ich poradcov. Zvýšené množstvo práce a stupeň zložitosti veci potvrdila žiadosť Komisie o druhú výmenu vyjadrení, ktorej Súdny dvor vyhovel, aby Komisia mohla odpovedať na vyjadrenie spoločnosti UPS k odvolaniu.

13

Podľa názoru UPS tak celkové množstvo stráveného času a výška nárokovaných trov konania pri spore, ktorý mal pre ňu osobitný ekonomický význam vzhľadom na to, že pôvodná suma dotknutej koncentrácie predstavovala 5,2 miliardy eura, sú primerané so zreteľom na dobu trvania a mimoriadnu zložitosť tohto konkrétneho konania.

14

UPS sa navyše domnieva, že primeranosť trov konania v prejednávanej veci sa musí posúdiť so zreteľom na uznesenie Všeobecného súdu z 28. júna 2004, Airtours/Komisia (T‑342/99 DEP, EU:T:2004:192).

15

UPS v druhom rade tvrdí, že odmeny advokátov boli vynaložené efektívne. Uvádza, že na účely určenia celkového počtu hodín práce, ktoré sa môžu javiť ako objektívne nutné, treba zohľadniť iba stupeň zložitosti veci bez ohľadu na počet advokátov, medzi ktorých mohli byť vykonané služby rozdelené. Ďalej tvrdí, že z opisu vykonanej práce vyplýva, že duplicita práce bola obmedzená na „absolútne minimum“ a organizovaná na základe úrovne skúseností jednotlivých poradcov. Okrem toho UPS uvádza, že jej poradcovia očakávali, že sa bude konať pojednávanie pred Súdnym dvorom a pripravili sa naň. Hoci Súdny dvor napokon usúdil, že pojednávanie nie je v danej veci potrebné, mali by sa zohľadniť náklady, ktoré v tejto súvislosti vznikli spoločnosti UPS.

16

UPS v treťom rade tvrdí, že zapojenie znalcov v odbore ekonómia bolo odôvodnené hospodárskou povahou konania, podobne ako vo veci, v ktorej bolo vydané uznesenie z 28. júna 2004, Airtours/Komisia (T‑342/99 DEP, EU:T:2004:192). UPS uvádza, že sa obrátila na tých istých ekonómov, ktorých služby využila na svoju argumentáciu v správnom konaní a súdnom konaní na prvom stupni. Ich zapojenie si podľa nej vyžiadali tvrdenia Komisie vo veľmi neskorom štádiu konania. Okrem toho je podľa jej názoru úplne opodstatnená vzhľadom na význam modelu cenovej koncentrácie pre konanie. Napokon je celkový počet hodín práce, ktoré ekonómovia venovali konaniu, relatívne obmedzený vzhľadom na zložité hospodárske a ekonometrické tvrdenia, na ktorých je založená argumentácia Komisie v štádiu odvolania.

17

Komisia uvádza, že výška požadovaných trov konania v prejednávanej veci je najvyššia, aká sa kedy požadovala v rámci odvolania. Tvrdí, že návrh výšky trov nie je dostatočne odôvodnený a je zjavne neprimeraný.

18

V prvom rade uvádza, že ani predchádzajúca korešpondencia účastníkov konania, ani návrh na určenie výšky trov konania neobsahujú dôkazy o sumách skutočne účtovaných spoločnosti UPS alebo zaplatených spoločnosťou UPS.

19

UPS síce tvrdí, že na „záverečnú“ fázu odvolania bolo nutných 212,3 hodiny práce, avšak táto spoločnosť neuviedla, aká práca sa v priebehu uvedených hodín vykonala, ani to, prečo bola táto práca „nutná“ vzhľadom na rozvrhnutie hodín medzi všetkých advokátov.

20

Komisia uvádza, že súdy Únie posudzujú množstvo a hodnotu vykonanej práce na základe presných informácií poskytnutých žalobcom, najmä datovaných a podpísaných faktúr. Tieto dôkazy však podľa nej v prejednávanej veci chýbajú.

21

To isté sa týka požadovaných odmien za prácu ekonómov, ktorých výdavky predstavujú 300000 eur, čo navyše nemožno kvalifikovať ako „ohraničené náklady“.

22

Komisia v druhom rade tvrdí, že požadované trovy konania sú zjavne neprimerané. Po prvé sa domnieva, že celkovú sumu priznanú v inom prípade nemožno jednoducho preniesť z jednej veci na druhú, na rozdiel od toho, čo sa snaží dosiahnuť UPS. Odôvodnenie uznesenia z 28. júna 2004, Airtours/Komisia (T‑342/99 DEP, EU:T:2004:192), sa podľa jej názoru v prejednávanej veci nemôže uplatniť, lebo Všeobecný súd v tomto uznesení uviedol len málo podrobností o prácach, ktoré považoval za nutné pre priebeh konania. Okrem toho sa táto vec týkala prvostupňového konania so všetkými skutkovými otázkami, ktoré s tým súvisia, a nie odvolacieho konania, tak ako v prejednávanej veci.

23

Po druhé sa Komisia domnieva, že využitie služieb trinástich advokátov za obdobie od 7. marca 2017 do 16. januára 2019 je neprimerané. Doba práce, ktorú treba vziať do úvahy, je iba približne šesť mesiacov a začína plynúť dňom doručenia odvolania spoločnosti UPS a končí dňom podania dupliky spoločnosťou UPS. Hodinové sadzby uplatnené dvoma hlavnými advokátmi, a to 862 eur/h a od 695 eur/h do viac ako 820 eur/h, sú takisto neprimerané vzhľadom na odmeny od 360 do 495 eur/h, ktoré Súdny dvor podľa všetkého uznal za prípustné v predchádzajúcich veciach. UPS sa údajne domáhala náhrady za 878,4 hodiny práce advokátov pri priemernej hodinovej sadzbe 600 eur/h, hoci bolo do práce zapojených veľa mladých advokátov a stážistov. Komisia sa domnieva, že by sa mala uplatniť priemerná sadzba 350 eur/h. Využitie služieb trinástich ekonómov, o ktorých zistila, keď spočítala položky uvedené spoločnosťou UPS v jej prílohách, že odpracovali 363,5 hodiny za priemernú hodinovú sadzbu 824 eur/h, je takisto neprimerané.

24

Náklady vynaložené v súvislosti s výdavkami, t. j. približne 36000 eur cestovných nákladov a kancelárskych výdavkov, ktorých náhrady sa domáha UPS, neboli riadne preukázané. Komisia v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v Luxembursku sa nekonalo žiadne pojednávanie.

25

Komisia po tretie poznamenáva, že celkový počet hodín práce, za ktoré sa požaduje náhrada, nie je v návrhu na určenie výšky trov konania uvedený. Celkový počet hodín požadovaných za advokátov v prílohe A návrhu za všetky fázy odvolania predstavuje 878,4 hodiny. Komisia sa domnieva, že tento celkový súčet, prepočítaný na pracovné dni, zodpovedá 110 pracovným dňom advokátov, t. j. 22 týždňom v rozsahu 5 pracovných dní v týždni v prípade 25‑stranového odvolania a 10‑stranovej repliky, čo je neprimerané a prehnané.

26

Komisia vysvetľuje, že dĺžka sporného rozhodnutia nie je relevantná v rámci odvolania proti rozsudku Všeobecného súdu vydaného na základe žaloby o neplatnosť, ktorú proti tomuto rozhodnutiu podala UPS, lebo advokáti spoločnosti UPS nadobudli vďaka podaniu tejto žaloby presné znalosti o uvedenom rozhodnutí. Komisia sa ďalej domnieva, že v štádiu odvolania bolo možné použiť ekonomické analýzy predložené Všeobecnému súdu a že z povahy odvolania a z rokovacieho poriadku v každom prípade vyplýva, že v tomto štádiu nemohol byť prípustný žiadny nový znalecký posudok.

27

Komisia preto usudzuje, že pripomienky predložené advokátmi v štádiu odvolania si vyžiadali len 130 hodín práce, čo podľa nej pri použití priemernej hodinovej sadzby 350 eur/h predstavuje sumu 45500 eur. Domnieva sa, že odmeny ekonómov sa vzťahujú na predloženie dôkazov, ktoré boli neprípustné, ale ak by Súdny dvor dospel k záveru, že povaha veci odôvodňuje využitie služieb takýchto poradcov, nemal by z tohto dôvodu priznať viac ako 5000 eur. Ak by Súdny dvor nakoniec dospel k záveru, že spoločnosti UPS vznikli výdavky, mohli by byť nahradené len kancelárske výdavky vo výške 500 eur.

28

Podľa článku 144 písm. b) rokovacieho poriadku sa nahradzujú ako trovy konania „nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom v súvislosti s konaním, najmä cestovné náklady a výdavky spojené s pobytom a odmena splnomocneného zástupcu, poradcu alebo advokáta“.

29

Zo znenia tohto ustanovenia teda vyplýva, že odmena advokáta patrí medzi nutné výdavky v zmysle tohto ustanovenia. Vyplýva z neho aj to, že nahraditeľné trovy konania sú ohraničené jednak trovami, ktoré vznikli v súvislosti s konaním pred Súdnym dvorom, a jednak trovami, ktoré boli v tejto súvislosti nutné (uznesenie z 5. decembra 2018, TV2/Danmark/Viasat Broadcasting UK, C‑657/15 P‑DEP, neuverejnené, EU:C:2018:985, bod 13).

30

Súd Únie navyše nie je oprávnený rozhodnúť o výške odmien, ktoré majú účastníci konania zaplatiť svojim vlastným advokátom, ale má určiť sumu, do výšky ktorej môžu byť tieto odmeny nahradené účastníkom konania, ktorému bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania (uznesenie z 5. decembra 2018, TV2/Danmark/Viasat Broadcasting UK, C‑657/15 P‑DEP, neuverejnené, EU:C:2018:985, bod 14).

31

Keďže právo Únie neobsahuje ustanovenia povahy sadzobníka, musí Súdny dvor voľne posúdiť skutkové okolnosti veci, pričom musí vziať do úvahy predmet a povahu sporu, jeho význam z hľadiska práva Únie, ako aj zložitosť veci, množstvo práce, ktorú môže vyžadovať sporové konanie od splnomocnených zástupcov alebo od zúčastnených poradcov, ako aj hospodárske záujmy, ktoré spor predstavuje pre účastníkov konania (uznesenie z 5. decembra 2018, TV2/Danmark/Viasat Broadcasting UK, C‑657/15 P‑DEP, neuverejnené, EU:C:2018:985, bod 15).

32

Určiť výšku nahraditeľných trov konania v prejednávanej veci treba určiť práve so zreteľom na všetky tieto skutočnosti.

33

Pokiaľ ide po prvé o predmet a povahu sporu, treba uviesť, že išlo o odvolacie konanie, ktoré sa svojou povahou obmedzuje na právne otázky a netýka sa zistenia ani posúdenia skutkových okolností veci (uznesenie z 15. októbra 2015, Rada/Ningbo Yonghong Fastings, C‑601/12 P‑DEP, neuverejnené, EU:C:2015:726, položka 19).

34

Veci týkajúce sa rozhodnutí Komisie podľa nariadenia o kontrole koncentrácií pritom predstavujú zložité hospodárske a právne problémy, ktoré sa týkajú transakcií, ktorých výška presahuje obvyklý rámec sporov predkladaných Súdnemu dvoru. Odvolanie sa totiž týkalo koncentrácie v počiatočnej výške 5,2 miliardy eur, čo dokazuje, že prejednávaná vec predstavuje pre UPS značné hospodárske záujmy.

35

Z tohto dôvodu je účasť ekonómov v zásade možné považovať za nutnú a s ňou spojené náklady možno nahradiť podľa článku 144 písm. b) rokovacieho poriadku, pričom treba zohľadniť hospodársku a právnu povahu posúdení vykonaných Komisiou v rámci kontroly koncentrácie, najmä ak ide o ekonometrický model prijatý Komisiou s cieľom vyhlásiť uvedenú koncentráciu za nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

36

V tejto súvislosti treba uviesť, že Komisia na podporu svojho odvolania pred Súdnym dvorom uplatnila štyri odvolacie dôvody. Keďže tretí a štvrtý odvolací dôvod boli založené najmä na zohľadnení ekonometrických modelov a cenovej koncentrácie, odvolanie z tohto dôvodu vyvolalo zložité otázky tak právnej, ako aj hospodárskej povahy, ktoré odôvodňujú využitie služieb znalcov v odbore ekonómia.

37

Podľa vyššie uvedenej judikatúry sa nahraditeľné trovy konania obmedzujú na trovy vzniknuté v súvislosti s konaním pred Súdnym dvorom, ktoré boli v súvislosti s ním nutné. Je na žalobcovi, ktorý žiada o určenie výšky trov konania, aby preukázal, že pri výdavkoch, ktorých náhrady sa domáha, ide práve o takýto prípad, aby súd Únie mohol určiť sumu, do výšky ktorej môžu byť odmeny, ktoré žalobca zaplatil advokátom a znalcom v odbore ekonómia, na ktorých sa obrátil, nahradené účastníkom konania, ktorý vo veci nemal úspech.

38

Pokiaľ ide po druhé o význam sporu z hľadiska práva Únie a zložitosť veci, treba poznamenať, že odvolanie podané Komisiou smerovalo k zrušeniu napadnutého rozsudku, ktorým Všeobecný súd vyhovel žalobnému dôvodu UPS založenému na tom, že Komisia porušila právo na obhajobu tým, že prijala sporné rozhodnutie na základe ekonometrického modelu odlišného od modelu, ktorý bol predmetom kontradiktórnej diskusie počas správneho konania, a toto rozhodnutie zrušil.

39

Ďalej treba konštatovať, že uvedené dôvody vyvolali nové právne otázky, ktoré sa netýkali jednoduchého uplatnenia práva Únie, ako ho vykladá Súdny dvor, čo napokon odôvodnilo pridelenie odvolania päťčlennej komore, ako aj skutočnosť, že Súdny dvor mal pri rozhodovaní k dispozícii návrhy. V dôsledku toho nikto nemôže spochybniť, že uvedené otázky si vyžadovali hĺbkovú analýzu (pozri v tomto zmysle uznesenie z 30. januára 2014, Éditions Odile Jacob/Komisia a Lagardère, C‑553/10 P‑DEP a C‑554/10 P‑DEP, EU:C:2014:56, bod 28).

40

Hlavná otázka nastolená odvolaním spočívala v preskúmaní, či podnik mohol „intuitívne“ pochopiť model cenovej koncentrácie použitý Komisiou na základe modelov oznámených v priebehu správneho konania v rámci preskúmavania, či boli dodržané práva podnikov na obhajobu v priebehu konania o kontrole koncentrácie pred Komisiou.

41

Túto otázku treba považovať za novú a dôležitú vzhľadom na to, že generálna advokátka vo svojich návrhoch zdôraznila, že okrem rozhodnutia v konkrétnej veci rozsudok pripraví pôdu pre budúcu správnu prax Komisie v zložitých konaniach o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, ale aj budúcu správnu prax vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž a súdov, ktoré sa často dôsledne riadia normami platnými na úrovni Únie.

42

Po tretie, pokiaľ ide o množstvo vykonanej práce, treba pripomenúť, že pri určovaní výšky nahraditeľných trov konania treba zohľadniť celkový počet hodín práce, ktoré sa môžu javiť ako objektívne nevyhnutné v súvislosti s konaním, bez ohľadu na počet advokátov, medzi ktorých sa uvedená práca rozdelila (uznesenie z 3. septembra 2009, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, C‑326/05 P‑DEP, neuverejnené, EU:C:2009:497, bod 48).

43

V prejednávanej veci odvolacie konanie neviedlo ku konaniu pojednávania.

44

Z toho vyplýva, že výdavky, ktoré vznikli po skončení písomnej časti konania pred Súdnym dvorom, nemožno považovať za objektívne nutné v súvislosti s týmto konaním, a preto nemôžu byť zahrnuté v prejednávanom návrhu na určenie výšky trov konania. Týka sa to najmä nákladov vzniknutých v súvislosti s prípravou prípadného pojednávania, ktoré Súdny dvor nepovažoval za potrebné, s analýzou návrhov generálnej advokátky alebo aj analýzou rozsudku Súdneho dvora, pričom účastníci konania musia sami znášať finančné dôsledky takejto stratégie v súdnom spore.

45

V prejednávanej veci sa prejednávaný návrh na určenie výšky trov konania vyznačuje tým, že v jeho rámci nebola predložená podrobná, datovaná a podpísaná faktúra, ktorej zaplatenie sa vyžaduje od spoločnosti UPS, či už zo strany advokátskych kancelárií alebo tiež od znalcov v odbore ekonómia zapojených do odvolacieho konania. Na takýto nedostatok presnosti a dôkazov treba prihliadnuť pri posudzovaní trov konania, ktoré sa budú javiť ako nutné pre konanie a ktoré môže nahradiť účastník konania, ktorému bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania. Pokiaľ ide totiž o množstvo práce, ktoré si sporové konanie mohlo vyžiadať od zapojených splnomocnených zástupcov alebo poradcov, treba pripomenúť, že možnosť posúdiť hodnotu práce vykonanej advokátom, ktorú má súd Únie, závisí od presnosti poskytnutých informácií (uznesenie z 26. septembra 2018, Viasat Broadcasting UK/TV2/Danmark, C‑660/15 P‑DEP, neuverejnené, EU:C:2018:778, bod 33 a citovaná judikatúra).

46

Za týchto podmienok UPS vo svojom návrhu na určenie výšky trov konania, ktoré predstavujú 866629,89 eura, neuvádza jasne a presne celkový počet účtovaných hodín práce a ich priemernú hodinovú sadzbu. Prejednávaný návrh na určenie výšky trov konania sa preto nejaví ako dostatočne transparentný a odôvodnený.

47

V tejto súvislosti treba osobitne poznamenať, že dokumenty poskytnuté spoločnosťou UPS síce umožňujú v prípade právnych služieb určiť pre každú zapojenú osobu hodinovú sadzbu, ako aj strávený čas, ktorý si účtovala, avšak v prípade služieb ekonómov to tak nie je. V prípade služieb ekonómov je uvedený iba čas strávený zapojenými osobami, bez toho, aby bolo možné určiť hodinovú sadzbu uplatňovanú každou z nich, pričom UPS sa obmedzuje na uvedenie celkových výdavkov vo výške približne 300000 eur za znalecké posudky v odbore ekonómia, ktoré použila.

48

Vzhľadom na celkovú výšku trov nárokovaných spoločnosťou UPS treba poznamenať, že UPS stanovila priemernú hodinovú sadzbu na 600 eur/h pre advokátov a 824 eur/h pre ekonómov. Takéto priemerné hodinové sadzby však výrazne presahujú sumy, ktoré Súdny dvor obvykle uzná v konaniach o určenie výšky trov konania.

49

Podľa ustálenej judikatúry sa pritom súd Únie môže za súčasného stavu práva Únie, keď neexistuje stupnica odmien advokátov alebo znalcov v odbore ekonómia, odchýliť od ustálenej judikatúry len v prípade, že sa účtovaná priemerná hodinová sadzba javí ako zjavne neprimeraná, a môže stanoviť ex æquo et bono výšku nahraditeľných odmien advokátov a znalcov v odbore ekonómia (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 4. júla 2017, AESA/Heli‑Flight, C‑61/15 P‑DEP, neuverejnené, EU:C:2017:530, bod 16).

50

Z príloh prejednávaného návrhu na určenie výšky trov konania navyše vyplýva, že UPS tvrdí, že v súvislosti s dotknutým odvolacím konaním bolo nutných 878,4 hodín práce advokátov a 363,5 hodín práce ekonómov.

51

V prípade advokátov, ktorí majú vysokú kvalifikáciu a skúsenosti v oblasti práva hospodárskej súťaže a ktorých služby sa účtujú priemernou hodinovou sadzbou 600 eur, sa však predpokladá, že veci, ktoré im boli zverené, vrátane vecí vyznačujúcich sa určitým stupňom zložitosti, vybavujú efektívne a rýchlo [pozri v tomto zmysle uznesenia z 3. októbra 2018, Orange/Komisia, C‑486/15 P‑DEP, neuverejnené, EU:C:2018:824, bod 37, a z 10. apríla 2019, Giant (China)/EBMA, C‑61/16 P‑DEP, neuverejnené, EU:C:2019:298, bod 31].

52

Hoci je v tejto súvislosti pravda, že Komisia svojimi odvolacími dôvodmi nastolila nové právne otázky, hlavní advokáti poverení spoločnosťou UPS už mohli nadobudnúť podrobné znalosti v predmetnej veci v priebehu konania pred Všeobecným súdom, čo muselo nielen uľahčiť prácu, ale aj skrátiť čas nutný na preštudovanie odvolania a vypracovanie vyjadrení k odvolaniu a dupliky [pozri v tomto zmysle uznesenie z 10. apríla 2019, Giant (China)/EBMA, C‑61/16 P‑DEP, neuverejnené, EU:C:2019:298, bod 32].

53

Týka sa to tiež znalcov v odbore ekonómia, ktorí už nadobudli podrobné znalosti v predmetnej veci v priebehu konania pred Všeobecným súdom, lebo dotknuté komplexné ekonometrické modely už boli centrom diskusií.

54

Z toho vyplýva, že suma 866629,89 eura, ktorú UPS požaduje od Komisie z dôvodu trov konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s odvolacím konaním, sa v celom rozsahu nejaví ako „nutn[á] v súvislosti s konaním“ v zmysle článku 144 písm. b) rokovacieho poriadku.

55

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy by sa v prejednávanej veci mala ex æquo et bono stanoviť výška nahraditeľných odmien advokátov a znalcov v odbore ekonómia na celkovú sumu 200000 eur.

56

Pokiaľ ide nakoniec o iné výdavky ako odmeny advokátov a odmeny znalcov v odbore ekonómia, UPS požaduje sumu 35912,19 eura z dôvodu cestovných nákladov a nákladov na kópie a komunikáciu. Vzhľadom na neuskutočnenie pojednávania a neposkytnutie príslušných dokladov požadovaných pre každý z týchto výdavkov nemôže ísť o nahraditeľnú sumu z dôvodu týchto výdavkov (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 16. mája 2013, Deoleo/Aceites del Sur‑Coosur, C-498/07 P-DEP, neuverejnené, EU:C:2013:302, bod 34).

57

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy by bolo správne stanoviť celkovú výšku trov konania spoločnosti UPS, ktoré má nahradiť Komisia v súvislosti s vecou C‑265/17 P, na 200000 eur.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

Celková výška trov konania vo veci C‑265/17 P, ktoré má Európska komisia nahradiť spoločnosti United Parcel Service Inc., sa stanovuje na 200000 eur.