–

estónska vláda, v zastúpení: N. Grünberg, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: J. Aquilina a E. Randvere, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 72 nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 277, 2005, s. 1), článku 33 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, 2005, s. 1), článku 71 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 320), ako aj článku 56 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi združením Mittetulundusühing Järvelaev (ďalej len „Järvelaev“) a Põllumajanduse Registrite ja Informatsiooni Amet (Poľnohospodársky registračný a informačný úrad, Estónsko) (ďalej len „PRIA“) o vymáhaní platieb vyplatených združeniu Järvelaev v rámci operácie spolufinancovanej z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) v rámci osi Leader uvedenej v nariadení č. 1698/2005.

3

Podľa odôvodnení 61 a 62 nariadenia č. 1698/2005:

4

Podľa článku 2 tohto nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmov“:

„Na účely tohto nariadenia platia tieto vymedzenia pojmov:

…

…“

5

Článok 71 uvedeného nariadenia s názvom „Oprávnenosť výdavkov“ vo svojom odseku 3 prvom pododseku stanovuje:

„Pravidlá pre oprávnenosť výdavkov sa stanovujú na vnútroštátnej úrovni a podliehajú osobitným podmienkam ustanoveným týmto nariadením pre niektoré opatrenia rozvoja vidieka.“

6

Článok 72 toho istého nariadenia s názvom „Trvalosť operácií súvisiacich s investíciami“ stanovuje:

„1.   Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá pre slobodu usadiť sa a voľné poskytovanie služieb v zmysle článkov 43 a 49 zmluvy, členský štát zabezpečí, aby si investičná operácia udržala príspevok z EPFRV, ak počas piatich rokov od rozhodnutia riadiaceho orgánu o jej financovaní neprejde podstatnou zmenou, ktorá:

2.   Neoprávnene vyplatené sumy sa vymáhajú v súlade s článkom 33 nariadenia [č. 1290/2005].“

7

Podľa článku 74 nariadenia č. 1698/2005, nazvaného „Zodpovednosť členských štátov“:

„1.   Členské štáty prijmú všetky právne a správne opatrenia v súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia č. 1290/2005, aby zabezpečili účinnú ochranu finančných záujmov Spoločenstva.

2.   Členské štáty určia pre každý program rozvoja vidieka tieto orgány:

…“

8

Článok 33 nariadenia č. 1290/2005 stanovuje:

„1.   Členské štáty vykonávajú finančné úpravy vyplývajúce z nezrovnalostí a nedbanlivostí zistených v operáciách alebo programoch na rozvoj vidieka úplným alebo čiastočným zrušením príslušného financovania Spoločenstvom. Členské štáty zohľadňujú povahu a závažnosť zistených nezrovnalostí, ako aj úroveň finančnej straty pre EPFRV.

2.   Ak už boli prostriedky Spoločenstva vyplatené prijímateľovi, vymáha ich akreditovaná platobná agentúra podľa svojich vlastných vymáhacích postupov a znovu sa použijú v súlade s odsekom 3 písm. c).

…

10.   Ak Komisia vykoná finančnú úpravu, členský štát nie je zbavený povinnosti vymáhať zaplatené čiastky z dôvodu svojej finančnej účasti podľa článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999, ustanovujúceho podrobné pravidlá uplatňovania článku 93 Zmluvy o založení ES [(Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339)].“

9

Článok 48 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1974/2006 z 15. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 368, 2006, s. 15), stanovuje:

„Na účely článku 74 ods. 1 nariadenia [č. 1698/2005] členské štáty zabezpečia, aby opatrenia na rozvoj vidieka, ktoré hodlajú realizovať, boli overiteľné a kontrolovateľné. Za týmto účelom členské štáty určia kontrolné mechanizmy, ktoré im poskytnú primerané ubezpečenie o tom, že sa kritériá oprávnenosti a iné záväzky dodržiavajú.“

10

Článok 71 nariadenia č. 1303/2013, nazvaný „Dĺžka trvania operácií“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Príspevok z [Európskeho štrukturálneho a investičného fondu] na operáciu zloženú z investície do infraštruktúry alebo investície do výroby sa musí vrátiť, ak je operácia do piatich rokov od záverečnej platby poskytnutej prijímateľovi alebo prípadne v období stanovenom v pravidlách o štátnej pomoci predmetom niektorej z nasledujúcich skutočností:

Sumy vyplatené neoprávnene v súvislosti s operáciou vráti členský štát späť, a to vo výške, ktorá je úmerná obdobiu, počas ktorého požiadavky neboli splnené.

Členské štáty môžu lehotu stanovenú v prvom pododseku skrátiť na tri roky v prípadoch súvisiacich so zachovaním investícií alebo pracovných miest vytvorených MSP.“

11

Článok 152 tohto nariadenia, nazvaný „Prechodné ustanovenia“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani na úpravu vrátane úplného alebo čiastočného zrušenia pomoci schválenej Komisiou na základe nariadenia [Rady] (ES) č. 1083/2006 [z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 2006, s. 25),] alebo akýchkoľvek iných právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na túto pomoc k 31. decembru 2013. Uvedené nariadenie alebo takéto iné uplatniteľné právne predpisy sa po 31. decembri 2013 naďalej uplatňujú na túto pomoc alebo na príslušné operácie až do ich skončenia. Na účely tohto odseku sa pomoc týka operačných programov a veľkých projektov.“

12

Podľa článku 88 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 487):

„Nariadenie [č. 1698/2005] sa zrušuje.

Nariadenie [č. 1698/2005] sa ďalej uplatňuje na operácie vykonávané podľa programov schválených Komisiou v rámci uvedeného nariadenia pred 1. januárom 2014.“

13

Článok 54 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 stanovuje:

„Členské štáty v prípade akýchkoľvek neoprávnených platieb v dôsledku nezrovnalosti alebo nedbanlivosti požiadajú prijímateľa o ich vrátenie do 18 mesiacov po tom, ako platobná agentúra alebo orgán zodpovedný za vymáhanie schválil prípadne dostal správu o kontrole alebo podobný dokument, v ktorom sa uvádza, že došlo k nezrovnalosti. Príslušné sumy sa v čase požiadania o vrátenie platieb zaznamenajú v účtovnej knihe dlžníkov platobnej agentúry.“

14

Článok 56 prvý odsek tohto nariadenia stanovuje:

„Ak sa zistia nezrovnalosti alebo nedbanlivosť v operáciách alebo programoch súvisiacich s rozvojom vidieka, členské štáty úplne alebo čiastočne zrušia príslušné financovanie Úniou. Členské štáty zohľadňujú povahu a závažnosť zistených nezrovnalostí, ako aj úroveň finančnej straty pre EPFRV.“

15

V zmysle článku 119 uvedeného nariadenia:

„1.   Nariadenia [Rady] (EHS) č. 352/78 [z 20. februára 1978 o pripisovaní zábezpek, kaucií a záruk, ktoré sa poskytli v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a následne prepadli (Ú. v. ES L 50, 1978, s. 1; Mim. vyd. 03/003, s. 197)], (ES) č. 165/94 [z 24. januára 1994 o spolufinancovaní detekčných kontrol Spoločenstvom, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 3508/92, ktorým sa stanovuje integrovaný systém spravovania a kontroly určitých schém poskytovania pomoci v Spoločenstve (Ú. v. ES L 24, 1994, s. 6), (ES) č. 2799/98 [z 15. decembra 1998, ktoré stanovuje poľnohospodárske menové dojednania pre euro (Ú. v. ES L 349, 1998, s. 1; Mim. vyd. 03/024, s. 226)], (ES) č. 814/2000 [zo 17. apríla 2000 o informačných opatreniach týkajúcich sa Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. ES L 100, 2000, s. 7; Mim. vyd. 03/029, s. 22)], [č. 1290/2005] a (ES) č. 485/2008 [z 26. mája 2008 o kontrole opatrení tvoriacich súčasť systému financovania Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, vykonávaných členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 143, 2008, s. 1)], sa zrušujú.

Článok 31 nariadenia [č. 1290/2005] a príslušné vykonávacie pravidlá sa však uplatňujú až do 31. decembra 2014.

2.   Odkazy na zrušené nariadenia sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.“

16

Podľa článku 121 nariadenia č. 1306/2013:

„1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

2.   Nasledujúce ustanovenia sa však uplatňujú takto:

17

Z ustanovení článku 119 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 v spojení s tabuľkou zhody nachádzajúcej sa v jeho prílohe III vyplýva, že odkazy na článok 33 nariadenia č. 1290/2005 sa považujú za odkazy na články 54 a 56 nariadenia č. 1306/2013.

18

Ustanovenie § 111 ods. 1 Euroopa Liidu ühise põllumajanduspoliitika rakendamise seadus (zákon o uplatnení spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie) z 19. novembra 2014 (RT I 2014, 3) stanovuje:

„Ak sa po vyplatení podpory zistí, že podpora bola z dôvodu nezrovnalostí alebo omeškania vyplatená neoprávnene, okrem iného ak nebola použitá účelne, podpora sa bude od prijímateľa – vybratého v danom prípade vo výberovom konaní – v celom rozsahu alebo čiastočne vymáhať podľa podmienok a lehôt stanovených v nariadeniach [č. 1303/2013 a 1306/2013], ako aj v iných relevantných nariadeniach Únie.“

19

§ 131 toho uvedeného zákona stanovuje:

„Podpora, ktorá bola poskytnutá na základe zákona o uplatnení spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie, ktorý bol účinný pred 1. januárom 2015, sa vymáha na základe a v súlade s konaním stanoveným v tomto zákone.“

20

Ustanovenie § 35 ods. 2 Põllumajandusministri määrus nr 92 – Leader‑meetme raames antava kohaliku tegevusgrupi toetuse ja projektitoetuse saamise nõuded, toetuse taotlemise ja taotluse menetlemise täpsem kord (výnos ministra poľnohospodárstva č. 92 o podmienkach schválenia podpory a podpory projektu, poskytnutej v rámci opatrenia „Leader“ miestnou akčnou skupinou, presný postup pri podaní žiadosti o podporu a spracovaní žiadosti), z 27. septembra 2010 (RT I 2010, 71, 538, ďalej len „výnos č. 92“), stanovuje:

„Od podania žiadosti o podporu projektu do uplynutia piatich rokov od vyplatenia poslednej splátky podpory zo strany PRIA žiadateľ alebo prijímateľ bezodkladne písomne informuje PRIA a miestnu akčnú skupinu o zmene svojej adresy a kontaktných údajov, ako aj v záujme získania súhlasu PRIA a miestnej akčnej skupiny informuje o týchto skutočnostiach:

…“

21

Ustanovenie § 36 ods. 3 bodu 1 uvedeného výnosu stanovuje:

„Prijímateľ je povinný náležite zachovať a použiť investičný objekt nadobudnutý prostredníctvom podpory projektu aspoň po dobu piatich rokov od vyplatenia poslednej splátky podpory zo strany PRIA.“

22

Järvelaev je neziskové združenie, ktorého cieľom je zachovanie tradície plachtenia na jazere Võrtsjärv (Estónsko). Toto združenie podalo žiadosť o podporu na základe opatrení týkajúcich sa osi Leader upravenej nariadením č. 1698/2005 s cieľom nadobudnúť tradičnú rybársku plachetnicu a súvisiace vybavenie.

23

Vo svojej žiadosti o podporu Järvelaev uviedol svoj zámer vytvoriť po nadobudnutí dotknutej plachetnice pracovné miesta v regióne a zamestnať posádku, ako aj informovať PRIA a miestnu akčnú skupinu o akejkoľvek zmene týkajúcej sa použitia plachetnice. Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že hoci vytvorenie nových pracovných miest nepredstavovalo zákonnú požiadavku, bolo jedným z viacerých kritérií uplatnených na zoradenie žiadostí podľa priorít na účely získania podpory.

24

Rozhodnutím PRIA zo 6. septembra 2011 bola združeniu Järvelaev poskytnutá žiadaná podpora.

25

PRIA pri kontrole, ktorú vykonal 4. decembra 2014 v združení Järvelaev, konštatoval, že Järvelaev na základe zmluvy o prenájme z 1. júla 2014 prenajal rybársku plachetnicu nadobudnutú na základe podpory inému neziskovému združeniu, konkrétne Mittetulundusühing Kaleselts (ďalej len „Kaleselts“), na obdobie piatich rokov.

26

Za týchto okolností PRIA rozhodnutím z 27. januára 2015 žiadal od združenia Järvelaev vrátenie skutočne vyplatenej podpory z dôvodu, že nebola použitá účelne a v súlade so sledovaným cieľom. PRIA konkrétne uviedol, že § 36 ods. 3 bod 1 výnosu č. 92 ukladá združeniu Järvelaev povinnosť, aby aspoň po dobu piatich rokov od vyplatenia poslednej splátky podpory zachoval a používal objekt nadobudnutý prostredníctvom spolufinancovanej investičnej operácie.

27

Námietka podaná združením Järvelaev proti tomuto rozhodnutiu bola zamietnutá rozhodnutím PRIA zo 14. apríla 2015.

28

Järvelaev podalo na Tartu Halduskohus (Správny súd Tartu, Estónsko) žaloby o neplatnosť rozhodnutia PRIA z 27. januára 2015. Järvelaev na jednej strane tvrdilo, že vnútroštátna právna úprava neukladá príjemcovi podpory povinnosť, aby financovaný objekt používal výlučne osobne, a že na druhej strane cieľ vytvoriť pracovné miesta, uvedený v žiadosti o podporu, je druhoradý vo vzťahu k hlavnému cieľu, ktorým je používanie plachetnice na účely rozvoja služieb spojených s vidieckym cestovným ruchom a ich uvádzanie na trh, takže prvý z týchto cieľov nemusel byť nevyhnutne dosiahnutý. Järvelaev tiež zdôraznilo, že vzhľadom na to, že malo ťažkosti s prijímaním zamestnancov, bol prenájom rybárskej plachetnice inému združeniu zárukou, že táto plachetnica bude použitá účelne, ako bolo stanovené v zmluve o poskytnutí podpory, a to pri splnení požiadaviek výnosu č. 92.

29

Dňa 11. januára 2016 Tartu Halduskohus (Správny súd Tartu) žalobu zamietol, pričom uviedol, že rozdiel medzi záväzkami združenia Järvelaev obsiahnutými v žiadosti o podporu a skutočným používaním rybárskej plachetnice odôvodňuje, aby PRIA vymáhal sumy vyplatené z titulu podpory.

30

Järvelaev podalo odvolanie na Tartu Ringkonnakohus (Odvolací súd Tartu, Estónsko). Pred týmto súdom predložilo Järvelaev ako dodatočné dôkazy tri pracovné zmluvy uzatvorené v priebehu odvolacieho konania a uviedlo, že druhoradý cieľ projektu, a síce vytvorenie pracovných miest, môže byť dosiahnutý počas piatich rokov trvania tohto projektu.

31

Tartu Ringkonnakohus (Odvolací súd Tartu) 20. októbra 2016 tieto nové dôkazy odmietol, odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Tartu Halduskohus (Správny súd Tartu).

32

Järvelaev podalo kasačný opravný prostriedok na Riigikohus (Najvyšší súd, Estónsko), ktorým sa domáhalo zrušenia rozhodnutí Tartu Halduskohus (Správny súd Tartu) a Tartu Ringkonnakohus (Odvolací súd Tartu).

33

Järvelaev najprv poznamenalo, že zo znenia § 36 ods. 3 bodu 1 výnosu č. 92 nemožno s istotou vyvodiť, že príjemca podpory na projekt musí osobne používať objekt nadobudnutý vďaka podpore, a následne tvrdilo, že v prejednávanom prípade nedošlo k prevodu výlučnej držby rybárskej plachetnice nájomcovi a že práve on vystavoval faktúry za používanie tejto plachetnice. Okrem toho Järvelaev uvádza, že nemalo povinnosť vytvoriť pracovné miesta a že vytvorenie takýchto pracovných miest, ako je uvedené v žiadosti o podporu, je prognózou potenciálnych účinkov v prípade vyhovenia tejto žiadosti, a nie pevným záväzkom.

34

Järvelaev napokon zdôrazňuje, že v priebehu súdneho konania ukončil zmluvu o prenájme plachetnice.

35

Za týchto podmienok Riigikohus (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

36

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či trvalosť investičnej operácie, ktorá bola rovnako ako vo veci samej schválená a spolufinancovaná z EPFRV v programovom období 2007 – 2013, sa musí posudzovať s prihliadnutím na ustanovenia článku 72 nariadenia č. 1698/2005 alebo ustanovenia článku 71 ods. 1 nariadenia č. 1303/2013. Tiež sa pýta, či vymáhanie neoprávnene vyplatených platieb v rámci tejto operácie sa musí v prípade, že k nemu dochádza po skončení uvedeného programového obdobia, teda po 1. januári 2014, zakladať na článku 33 ods. 1 nariadenia č. 1290/2005 alebo na článku 56 nariadenia č. 1306/2013.

37

V prvom rade, pokiaľ ide o ustanovenia, podľa ktorých sa má posudzovať trvalosť investičnej operácie schválenej a spolufinancovanej z EPFRV v programovom období 2007 – 2013, treba uviesť, že podpora poskytnutá v rámci operácie tejto povahy bola poskytnutá na účely dosiahnutia cieľov sledovaných nariadením č. 1698/2005, ktoré obsahuje všeobecné ustanovenia týkajúce sa fungovania EPFRV počas uvedeného obdobia. Z toho vyplýva, že trvalosť takejto operácie sa musí nevyhnutne posudzovať s prihliadnutím na ustanovenia tohto nariadenia.

38

Tento záver nemôže byť spochybnený skutočnosťou, že od 1. januára 2014 bolo nariadenie č. 1698/2005 zrušené nariadením č. 1305/2013. Podľa článku 88 druhého odseku tohto posledného uvedeného nariadenia sa totiž nariadenie č. 1698/2005 naďalej uplatňuje na operácie vykonávané podľa programov schválených Komisiou v rámci uvedeného nariadenia pred 1. januárom 2014.

39

V druhom rade, pokiaľ ide o to, ktoré nariadenie sa uplatňuje na vymáhanie neoprávnene vyplatených platieb v rámci investičnej operácie schválenej a spolufinancovanej z EPFRV v programovom období 2007 – 2013 v prípade, že k vymáhaniu dochádza, ako vo veci samej, po 1. januári 2014, treba uviesť, že nariadenie č. 1306/2013, ktoré zrušilo nariadenie č. 1290/2005, nadobudlo účinnosť podľa článku 121 ods. 1 prvého pododseku dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, teda 20. decembra 2013, a uplatňuje sa od 1. januára 2014 v súlade s článkom 121 ods. 1 druhým pododsekom.

40

Je pravda, že článok 119 ods. 1 druhý pododsek nariadenia č. 1306/2013 odchylne od týchto ustanovení spresnil, že článok 31 nariadenia č. 1290/2005 a príslušné vykonávacie pravidlá sa budú aj naďalej uplatňovať do 31. decembra 2014. článok 121 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 tiež stanovil odloženú uplatniteľnosť určitých článkov tohto nariadenia.

41

Na vymáhanie neoprávnene vyplatených platieb v rámci investičnej operácie schválenej a spolufinancovanej z EPFRV v programovom období 2007 – 2013 sa však nevzťahuje žiadne z týchto odchylných ustanovení.

42

Na prvú prejudiciálnu otázku preto treba odpovedať tak, že trvalosť investičnej operácie, ktorá bola rovnako ako vo veci samej schválená a spolufinancovaná z EPFRV v programovom období 2007 – 2013, sa musí posudzovať s prihliadnutím na ustanovenia článku 72 nariadenia č. 1698/2005. Pokiaľ k vymáhaniu neoprávnene vyplatených platieb v rámci tejto operácie dochádza po skončení uvedeného programového obdobia, teda po 1. januári 2014, musí sa zakladať na článku 56 nariadenia č. 1306/2013.

43

Druhou otázkou písm. a) a treťou otázkou písm. a), ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či skutočnosť, že príjemca podpory, ktorá bola rovnako ako vo veci samej vyplatená v rámci investičnej operácie spolufinancovanej z EPFRV v rámci osi Leader uvedenej v nariadení č. 1698/2005, prenajme objekt nadobudnutý prostredníctvom tejto podpory tretej osobe, ktorá ho používa na tú istú operáciu, akú mal vykonávať príjemca uvedenej podpory, predstavuje podstatnú zmenu tejto spolufinancovanej investičnej operácie v zmysle článku 72 ods. 1 písm. a) alebo b) nariadenia č. 1698/2005. Tiež sa pýta, či na účely záveru o existencii neoprávnenej výhody v zmysle článku 72 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia je potrebné, aby príslušný vnútroštátny orgán konštatoval, v čom konkrétne spočíva neoprávnená výhoda. Napokon sa pýta, či neoprávnené zvýhodnenie môže spočívať v tom, že skutočnému užívateľovi objektu investície by podpora projektu nebola poskytnutá, ak by o ňu požiadal sám.

44

Hneď na úvod treba pripomenúť, že Súdnemu dvoru neprináleží konkrétne posúdiť zmeny, o ktoré ide vo veci samej. Takéto posúdenie totiž patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu. Úlohou Súdneho dvora je iba poskytnúť vnútroštátnemu súdu výklad práva Únie potrebný na rozhodnutie, ktoré má vnútroštátny súd prijať v rámci sporu, o ktorom rozhoduje. Súdny dvor však pritom môže určiť relevantné podklady spôsobilé viesť vnútroštátny súd pri jeho posúdení [pozri analogicky, pokiaľ ide o článok 30 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (Ú. v. ES L 161, 1999, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 31), rozsudok zo 14. novembra 2013, Comune di Ancona, C‑388/12, EU:C:2013:734, bod 19 a citovanú judikatúru].

45

Okrem toho, zatiaľ čo obe podmienky stanovené v článku 30 ods. 4 písm. a) a b) nariadenia č. 1260/1999 boli spojené priraďovacou spojkou „a“, nie je to tak v prípade dvoch podmienok uvedených v článku 72 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 1698/2005, takže pre existenciu podstatnej zmeny dotknutej investičnej operácie v zmysle posledného uvedeného ustanovenia nie je potrebné, aby obe podmienky uvedené v tomto ustanovení boli splnené kumulatívne.

46

Uvedený článok 72 ods. 1 tak v skutočnosti uvádza viacero alternatívnych podmienok, a to dve pod písmenom a) a dve pod písmenom b) tohto ustanovenia, pričom z každej z nich môže prípadne vyplývať záver, že v operácii, ktorá je predmetom spolufinancovanej investície, došlo k podstatnej zmene v zmysle tohto ustanovenia počas piatich rokov, ktoré stanovuje.

47

V tomto kontexte treba zdôrazniť, že vzhľadom na to, že normotvorca Únie doplnil v článku 72 ods. 1 nariadenia č. 1698/2005 k dotknutej zmene prívlastok „podstatná“, vyplýva z toho, že zmena môže spadať do pôsobnosti tohto ustanovenia len vtedy, ak má určitý rozsah (pozri analogicky rozsudok zo 14. novembra 2013, Comune di Ancona, C‑388/12, EU:C:2013:734, bod 35).

48

V prvom rade tak treba preveriť, či dotknutá zmena spĺňa podmienky spomenuté v článku 72 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1698/2005, ktorá vyžaduje, aby táto zmena vyplývala buď zo zmeny povahy vlastníctva položky infraštruktúry, alebo z ukončenia alebo premiestnenia výrobnej činnosti. Pri preverovaní týchto podmienok totiž treba posúdiť okolnosti, ktoré predchádzali dotknutej zmene, a tak predstavujú jej príčiny (pozri analogicky rozsudok zo 14. novembra 2013, Comune di Ancona, C‑388/12, EU:C:2013:734, bod 21).

49

V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu nevyplýva, že došlo k ukončeniu alebo premiestneniu výrobnej činnosti. Objekt nadobudnutý v rámci investičnej operácie dotknutej vo veci samej bol totiž aj potom, čo bol daný do prenájmu, používaný na rovnakú operáciu, ako bola uvedená v žiadosti o podporu.

50

Okrem toho, pokiaľ ide o existenciu prípadnej zmeny formy vlastníctva určitej položky infraštruktúry, treba uviesť, že táto podmienka sa na rozdiel od podmienky preskúmanej v predchádzajúcom bode netýka používania dotknutej infraštruktúry, ale titulu, na základe ktorého ju má jej vlastník v držbe. Skutočnosť, že vlastník v rámci zmluvného vzťahu udelí tretej osobe určité práva k infraštruktúre, a to prípadne vrátane práva používať ju výlučným spôsobom počas určitého obdobia, tak sama osebe neznamená zmenu formy vlastníctva tejto infraštruktúry.

51

V prejednávanom prípade z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, čo však prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, že práva, ktorá Järvelaev udelilo združeniu Kaleselts v rámci prenájmu, na ktorom sa dohodli, boli čisto zmluvnej povahy.

52

V druhom rade treba skúmať, či sa na posudzovanú zmenu vzťahuje niektorý z predpokladov spomenutých v článku 72 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia, čiže ovplyvnenie povahy alebo podmienok vykonávania investičnej operácie alebo neoprávnené zvýhodnenie akéhokoľvek podniku alebo verejného subjektu, pričom tieto predpoklady sa týkajú účinkov predmetnej zmeny (pozri analogicky rozsudok zo 14. novembra 2013, Comune di Ancona, C‑388/12, EU:C:2013:734, bod 22).

53

Z toho dôvodu je potrebné predtým, ako sa určí, či existuje alebo neexistuje podstatná zmena, preveriť, či dotknutá zmena vyvolala neoprávnenú výhodu a/alebo či sú ňou ovplyvnené povaha alebo podmienky vykonávania (pozri analogicky rozsudok zo 14. novembra 2013, Comune di Ancona, C‑388/12, EU:C:2013:734, bod 32).

54

Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa povahy a podmienok vykonávania dotknutej investičnej operácie, treba zohľadniť cieľ opatrenia, v rámci ktorého bola táto operácia financovaná, a síce rozvoj služieb spojených s vidieckym cestovným ruchom a ich uvádzanie na trh.

55

Tento cieľ je súčasťou všeobecnejšieho cieľa osi Leader, ktorým je podpora regionálneho rozvoja na vidieckych územiach. V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa článku 61 nariadenia č. 1698/2005 bolo cieľom tohto programu okrem iného financovať oblastné stratégie miestneho rozvoja určené pre presne vyznačené vidiecke územia. Z toho vyplýva, že zmeny v operácii dotknutej vo veci samej sa majú posudzovať z tejto perspektívy, a síce zabezpečiť predovšetkým rozvoj vopred určeného územia podporou služieb spojených s vidieckym cestovným ruchom.

56

Vzhľadom na to, že podpora dotknutá vo veci samej spadala predovšetkým pod cieľ rozvoja vopred určenej územnej oblasti, samotná skutočnosť, že pri vykonávaní projektu dotknutého spolufinancovanou investičnou operáciou dotknutou vo veci samej bol subjekt poverený týmto projektom, teda Järvelaev, nahradený iným subjektom, teda združeniu Kaleselts, sama osebe neznamená, že dotknutý cieľ nebol dosiahnutý, a teda došlo k zmene určitého rozsahu v povahe alebo podmienkach vykonávania tejto operácie.

57

Samotná skutočnosť, že objekt nadobudnutý v rámci spolufinancovanej investičnej operácie bol prenajatý, neumožňuje dospieť k záveru, že došlo k zmene povahy alebo podmienok vykonávania investičnej operácie v zmysle článku 72 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1698/2005.

58

Také nahradenie vlastníka nájomcom však na účely uskutočnenia operácie, rovnako ako nevytvorenie pracovných miest, ktoré boli pôvodne plánované v priebehu výberového konania týkajúceho sa poskytnutia podpory, ako zmieňuje vnútroštátny súd v šiestej otázke, predstavujú okolnosti, ktoré môžu odôvodniť záver, že v povahe alebo podmienkach vykonávania operácie k takej zmene došlo, ak významným spôsobom znižuje schopnosť dotknutej operácie dosiahnuť cieľ, ktorý jej bol pridelený, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 14. novembra 2013, Comune di Ancona, C‑388/12, EU:C:2013:734, bod 37).

59

Napokon, pokiaľ ide o podmienku stanovenú v článku 72 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1698/2005, že trvalosť spolufinancovanej investičnej operácie okrem iného predpokladá, že akémukoľvek podniku alebo verejnému subjektu nebola poskytnutá neoprávnená výhoda, treba uviesť, že toto ustanovenie odkazuje na výhodu poskytnutú akémukoľvek podniku, takže v takom prípade, o aký ide vo veci samej, by vytvorenie takej výhody, či už v prospech vlastníka infraštruktúry alebo združenia, ktoré ju používa v rámci nájmu schváleného týmto vlastníkom, mohlo predstavovať podstatnú zmenu v dotknutej operácii v zmysle tohto ustanovenia.

60

Aj v prípade existencie skutočností poukazujúcich prima facie na existenciu neoprávnenej výhody však musí mať príjemca podpory možnosť preukázať, že prenájom objektu nadobudnutého vďaka podpore neposkytol jemu ani jeho skutočnému užívateľovi žiadnu výhodu.

61

Pokiaľ ide o príjemcu podpory, existenciu a rozsah takej výhody treba posúdiť s prihliadnutím na prípadný rozdiel medzi finančnými či inými výhodami, ktoré mal tento príjemca získať z operácie, ako bola pôvodne zamýšľaná, a tými, ktoré získava z tejto zmenenej operácie. V prejednávanom prípade tak vnútroštátny súd bude musieť predovšetkým overiť, či finančné príjmy, ktoré Järvelaev mohlo získať z prevádzky plachetnice nadobudnutej vďaka dotknutému spolufinancovaniu, boli porovnateľné so sumami vyplatenými týmto združením združeniu Kaleselts ako odmena za prenajatie plachetnice posledným uvedeným, pretože aj rozdiel určitého rozsahu v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 47 tohto rozsudku predstavuje podstatnú zmenu v operácii v zmysle článku 72 ods. 1 nariadenia č. 1698/2005.

62

Okrem toho nie je vylúčené, že prenájom dotknutého objektu poskytne neoprávnenú výhodu jeho skutočnému užívateľovi, pretože tento užívateľ môže vďaka majetku, ktorý iné združenie nadobudlo prostredníctvom podpory, získavať príjmy, na ktoré by nemal nárok, ak by uvedený objekt nemohol používať. Okrem toho možno neoprávnenú výhodu konštatovať tiež v prípade, že výška nájomného nebola stanovená podľa trhových podmienok. Vnútroštátny súd tak bude musieť overiť, či nájomné, ktoré platí Kaleselts, bolo stanovené vo výške podstatne odlišnej od výšky nájomného, ktoré by prípadne platil za prenájom podobnej lodi od iného majiteľa, než od združenia Järvelaev.

63

Pokiaľ ide o otázku, či na účely záveru o existencii neoprávnenej výhody v zmysle článku 72 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1698/2005 je potrebné, aby príslušný vnútroštátny orgán konštatoval, v čom konkrétne spočíva táto výhoda, treba najprv uviesť, že v súlade s článkom 74 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1698/2005 členské štáty prijmú všetky právne a správne predpisy, aby zabezpečili účinnú ochranu finančných záujmov Únie a určia pre každý program rozvoja vidieka príslušné orgány a určenia funkcie riadiaceho orgánu a ostatných subjektov.

64

Okrem toho článok 48 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006 stanovuje, že na účely článku 74 ods. 1 nariadenia č. 1698/2005 členské štáty zabezpečia, aby všetky opatrenia na rozvoj vidieka, ktoré hodlajú realizovať, boli overiteľné a kontrolovateľné a že na tieto účely určia kontrolné mechanizmy, ktoré im poskytnú primerané ubezpečenie o tom, že sa kritériá oprávnenosti a iné záväzky dodržiavajú.

65

Je potrebné uviesť, že príslušný vnútroštátny orgán nebude môcť kontrolovať existenciu neoprávnenej výhody zodpovedajúcim spôsobom v konkrétnom prípade, ak nie je schopný určiť, v čom táto výhoda spočíva. Predovšetkým pri neexistencii takého určenia nebude môcť posúdiť oprávnenú alebo neoprávnenú povahu výhody.

66

Z toho vyplýva, že v prípade, keď má príslušný vnútroštátny orgán zisťovať, či bola neoprávnená výhoda poskytnutá niektorému podniku alebo verejnému subjektu v zmysle článku 72 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1698/2005, prináleží mu nevyhnutne určiť, v čom konkrétne neoprávnená výhoda spočíva.

67

Pokiaľ ide o význam, ktorý sa má priznať skutočnosti, že skutočný užívateľ objektu nadobudnutého v rámci dotknutej spolufinancovanej investičnej operácie by nezískal podporu, ak by o ňu požiadal, treba uviesť, že taká okolnosť nemôže byť rozhodujúca pri posúdení uvedenom v predchádzajúcom bode, ktoré sa týka oprávnenej či neoprávnenej povahy výhody získanej subjektom, ktorý nahrádza príjemcu podpory na účely uskutočnenia operácie a používa infraštruktúru spolufinancovanú vďaka tejto podpore. Pokiaľ je preukázané, čo musí v prejednávanom prípade overiť vnútroštátny súd, že tento subjekt mohol sám získať totožnú podporu na základe podania žiadosti o podporu, taká okolnosť by mohla svedčiť v prospech neexistencie neoprávnenej výhody, avšak nič to nemení na tom, že existencia takej výhody musí byť určená s prihliadnutím na posúdenie uvedené v predchádzajúcom bode.

68

Na druhú otázku písm. a) a tretiu otázku písm. a) treba odpovedať tak, že skutočnosť, že príjemca podpory, ktorá bola rovnako ako vo veci samej vyplatená v rámci investičnej operácie spolufinancovanej z EPFRV v rámci osi Leader uvedenej v nariadení č. 1698/2005, prenajme objekt nadobudnutý prostredníctvom tejto podpory tretej osobe, ktorá ho používa na tú istú operáciu, akú mal vykonávať príjemca uvedenej podpory, môže predstavovať podstatnú zmenu tejto spolufinancovanej investičnej operácie v zmysle článku 72 ods. 1 tohto nariadenia, čo musí vnútroštátny súd overiť vzhľadom na všetky dotknuté skutkové a právne okolnosti z hľadiska alternatívnych podmienok uvedených pod písmenami a) a b) tohto ustanovenia. Na účely záveru o existencii neoprávnenej výhody poskytnutej niektorému podniku alebo verejnému subjektu v zmysle článku 72 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia je potrebné, aby príslušný vnútroštátny orgán pod dohľadom príslušných vnútroštátnych súdov konštatoval, v čom konkrétne spočíva neoprávnená výhoda. Otázka, či by s prihliadnutím na právne a skutkové okolnosti skutočný užívateľ podpory mal nárok na podporu, ak by o ňu sám požiadal, je síce relevantná, avšak na účely uplatnenia uvedeného článku 72 ods. 1 písm. a) nie je rozhodujúca.

69

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku netreba odpovedať na druhú otázku písm. b) a tretiu otázku písm. b).

70

Svojou štvrtou a piatou otázkou, ktoré je potrebné preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 72 ods. 1 nariadenia č. 1698/2005 vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá ukladá príjemcovi podpory vyplatenej v rámci investičnej operácie spolufinancovanej z EPFRV povinnosť zachovať a osobne používať minimálne počas piatich rokov od vyplatenia poslednej splátky podpory objekt nadobudnutý v rámci tejto investičnej operácie.

71

Na úvod treba na jednej strane uviesť, že estónska vláda sa domnieva, že zákaz, aby príjemca podpory akokoľvek podstatne zmenil investičnú operáciu počas piatich rokov odo dňa rozhodnutia o financovaní, ktorý je stanovený v článku 72 ods. 1 nariadenia č. 1698/2005, nestačí na to, aby bola v každom prípade zabezpečená účinná kontrola vykonávania operácie a účelného používania podpory. Podľa tejto vlády totiž toto obdobie piatich rokov začína často ešte predtým, než má príjemca podpory k dispozícii objekt nadobudnutý v rámci spolufinancovanej investičnej operácie. Uvedená vláda sa tiež domnieva, že normotvorca Únie ponecháva členským štátom určitú mieru voľnej úvahy, pretože z uvedeného ustanovenia nemožno vyvodiť, že obdobie dohľadu nesmie prekročiť túto lehotu piatich rokov odo dňa rozhodnutia o financovaní.

72

Na druhej strane, hoci článok 72 ods. 1 nariadenia č. 1698/2005 výslovne nestanovuje, že príjemca podpory musí osobne používať objekt nadobudnutý prostredníctvom tejto podpory počas obdobia piatich rokov, zdá sa, že Estónska republika ukladá príjemcovi podpory povinnosť zachovať a osobne používať uvedený objekt počas dotknutého obdobia takisto na účely zabezpečenia účinného a trvalého dohľadu nad týmto objektom.

73

V tejto súvislosti, pokiaľ ide v prvom rade o povinnosť príjemcu podpory, uvedenú v nariadení č. 1698/2005, zachovať a osobne používať po určitú dobu taký objekt, akým je rybárska plachetnica dotknutá vo veci samej, ktorý nadobudol v rámci tejto podpory, treba pripomenúť, že v súlade s článkom 72 ods. 1 tohto nariadenia príspevok z EPFRV sa neudrží, ak v lehote uvedenej v tomto ustanovení dôjde k podstatnej zmene spolufinancovanej investičnej operácie za podmienok uvedených v písmenách a) a b) tohto ustanovenia.

74

Pritom o otázke, či na základe článku 72 ods. 1 nariadenia č. 1698/2005 vedie prenajatie takého objektu príjemcom podpory k zrušeniu príspevku z EPFRV, sa musí rozhodnúť na základe posúdenia jednotlivých prípadov. Ako totiž vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora na druhú otázku písm. a) a tretiu otázku písm. a), treba posúdiť, či tento prenájom môže viesť k zmene spolufinancovanej investičnej operácie, na ktorú sa vzťahuje jedna z podmienok uvedených v tomto článku 72 ods. 1 písm. a) alebo b), a ak je to tak, či je táto zmena podstatná.

75

Z toho vyplýva, že vnútroštátna právna úprava, ktorá v každom prípade podmieňuje definitívne získanie podpory tým, že príjemca má v držbe a osobne používa objekt financovaný z tejto podpory, pričom neumožňuje posúdiť, či v konkrétnom prípade predstavuje prenájom tohto objektu podstatnú zmenu spolufinancovanej investičnej operácie v zmysle článku 72 ods. 1 nariadenia č. 1698/2005, nie je v súlade s týmto ustanovením.

76

Je pravda, že článok 74 ods. 1 nariadenia č. 1698/2005 oprávňuje členské štáty prijať všetky právne a správne predpisy, aby zabezpečili účinnú ochranu finančných záujmov Únie, pokiaľ ide o podporu rozvoja vidieka z EPFRV. Okrem toho z článku 71 ods. 3 prvého pododseku tohto nariadenia vyplýva, že členské štáty majú právomoc stanoviť pravidlá pre oprávnenosť výdavkov v danej oblasti.

77

Žiadne z týchto dvoch ustanovení však nie je relevantné pre posúdenie zlučiteľnosti povinnosti, ktorá je predmetom štvrtej a piatej otázky, s článkom 72 ods. 1 nariadenia č. 1698/2005.

78

Článok 74 nariadenia č. 1698/2005, ktorý sa nachádza v hlave VI s názvom „Riadenie, kontrola a informovanie“, sa totiž týka overenia, ktoré musia členské štáty vykonať s cieľom zabezpečiť, že ustanovenia, ktoré upravujú správnosť operácií spolufinancovaných z EPFRV a medzi ktoré patrí článok 72 tohto nariadenia, sú dodržané.

79

Pokiaľ ide o článok 71 nariadenia č. 1698/2005, vzťahuje sa na podmienky oprávnenosti výdavkov, na základe ktorých by sa mali posudzovať výdavky na príspevok z EPFRV, pričom tieto podmienky sú odlišné od podmienok stanovených v článku 72 tohto nariadenia týkajúcich sa trvalosti operácií súvisiacich s investíciami. Za týchto okolností a vzhľadom na to, že uvedený článok 72 neobsahuje žiadne ustanovenie podobné článku 71 ods. 3 nariadenia č. 1698/2005, treba konštatovať, že podmienky týkajúce sa trvalosti uvedených operácií stanovuje skôr výlučne toto nariadenie, a najmä jeho článok 72, než vnútroštátne právo.

80

Tento výklad uvedeného článku 72 nie je vyvrátený skutočnosťou, že pojem „príjemca“ je v článku 2 písm. h) nariadenia č. 1698/2005 definovaný ako „hospodársky subjekt, orgán alebo podnik, verejný alebo súkromný, ktorý zodpovedá za vykonávanie operácií alebo prijímanie podpory“. Pojem „zodpovedá za vykonávanie“ uvedený v tomto ustanovení sa totiž musí posudzovať spoločne s príslušným právnym rámcom a s cieľom opatrenia, do ktorého rámca spadá investičná operácia, a ktorým je rozvoj vopred určených území. V takej veci, o akú ide v tomto prípade, tak treba na účely dosiahnutia dotknutého cieľa posúdiť trvalosť dotknutej operácie z hľadiska podmienok stanovených v článku 72 ods. 1 uvedeného nariadenia, a predovšetkým podmienky týkajúcej sa povahy a podmienok riadneho vykonávania dotknutej operácie.

81

Pokiaľ ide po druhé o lehotu minimálne piatich rokov od vyplatenia poslednej splátky podpory, počas ktorej je príjemca povinný na základe vnútroštátnej úpravy zachovať a osobne používať dotknutý objekt, a to pod sankciou vrátenia vyplatenej podpory, treba konštatovať, že podľa článku 72 ods. 1 nariadenia č. 1698/2005 príspevok z EPFRV sa udrží, pokiaľ v operácii, na ktorú sa tento príspevok poskytol, nedôjde k podstatnej zmene v zmysle tohto ustanovenia v lehote piatich rokov od rozhodnutia vnútroštátneho riadiaceho orgánu o financovaní, pričom táto lehota je tak zvyčajne kratšia než lehota stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave.

82

Za týchto podmienok treba na štvrtú a piatu otázku odpovedať tak, že článok 72 ods. 1 nariadenia č. 1698/2005 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá príjemcovi podpory vyplatenej v rámci investičnej operácie spolufinancovanej z EPFRV ukladá povinnosť zachovať a osobne používať minimálne počas piatich rokov od vyplatenia poslednej splátky podpory objekt nadobudnutý v rámci tejto investičnej operácie.

83

Svojou šiestou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 56 prvý odsek nariadenia č. 1306/2013 vykladať v tom zmysle, že nezrovnalosť v zmysle tohto ustanovenia predstavuje skutočnosť, že príjemca podpory poskytnutej v rámci investičnej operácie spolufinancovanej z EPFRV a spadajúcej pod os Leader uvedenú v nariadení č. 1698/2005 nesplnil jednu z okolností operácie uvedených príjemcom v jeho žiadosti o podporu, ktorá predstavovala jedno z kritérií, na základe ktorých boli žiadosti o podporu posúdené na účely ich zoradenia podľa priorít, hoci príslušná vnútroštátna právna úprava toto kritérium nepožaduje.

84

V prejednávanej veci, ako bolo uvedené v bode 23 tohto rozsudku, hoci vytvorenie nových pracovných miest patrilo medzi kritériá, s prihliadnutím na ktoré boli žiadosti o podporu zaraďované podľa priorít, je nesporné, že Järvelaev vo svojej vlastnej žiadosti vyjadrilo zámer vytvoriť pracovné miesta v danej oblasti a najať pre svoju rybársku plachetnicu posádku.

85

V tejto súvislosti treba konštatovať, že vytvorenie pracovných miest nepredstavuje podmienku pre poskytnutie podpory na základe nariadenia č. 1698/2005 a podľa vnútroštátneho súdu ani na základe estónskej právnej úpravy. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania okrem toho nevyplýva, že vytvorenie pracovných miest je dohodnutou zmluvnou podmienkou v rámci podpory dotknutej vo veci samej, čo však prípadne prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

86

Nevytvorenie pracovných miest v rámci vykonávania investičnej operácie spolufinancovanej z EPFRV nemôže byť preto samo osebe považované za nezrovnalosť v zmysle článku 56 prvého pododseku nariadenia č. 1306/2013.

87

Estónska vláda však vo svojich pripomienkach tvrdí, že Järvelaev sa podpisom zmluvy o financovaní zaviazalo vykonať projekt spôsobom opísaným v žiadosti o podporu. Ako však bolo uvedené v bodoch 23 a 84 tohto rozsudku, vytvorenie pracovných miest v danej oblasti a najatie posádky pre rybársku plachetnicu boli uvedené v tejto žiadosti o podporu.

88

Vnútroštátny súd bude musieť prípadne overiť, či sa Järvelaev na základe relevantných ustanovení vnútroštátneho práva skutočne zaviazalo k tomu, že zabezpečí, aby tieto dva aspekty spočívajúce vo vytvorení pracovných miest v danej oblasti a v najatí posádky pre jeho rybársku plachetnicu boli uskutočnené.

89

V súlade s tým, ako bolo rozhodnuté v bode 58 tohto rozsudku, nemožno v každom prípade vylúčiť, že nesplnenie jednej okolnosti uvedenej v žiadosti o podporu predstavuje, aj ak by bola zásadná z hľadiska sledovaného cieľa, podstatnú zmenu v zmysle článku 72 ods. 1 nariadenia č. 1698/2005 investičnej operácie, ako bola prijatá v rámci spolufinancovania. Prípadne bude vecou vnútroštátneho súdu posúdiť dosah takého nesplnenia z hľadiska podmienok stanovených v tomto ustanovení.

90

Ak by bolo po takom posúdení preukázané, že nevykonanie kritéria dotknutého vo veci samej predstavovalo takú podstatnú zmenu, bolo by ju treba považovať za nezrovnalosť v zmysle článku 56 prvého pododseku nariadenia č. 1306/2013.

91

Hoci sa na základe článku 72 ods. 2 nariadenia č. 1698/2005 musia neoprávnene vyplatené platby v prospech investičnej operácie, v ktorej došlo k podstatnej zmene, vymáhať v súlade s článkom 33 nariadenia č. 1290/2005, z článku 119 nariadenia č. 1306/2013 v spojení s jeho prílohou III vyplýva, že odkazy na tento článok 33 sa považujú predovšetkým za odkazy na článok 56 posledného uvedeného nariadenia.

92

S prihliadnutím na vyššie uvedené treba na šiestu otázku odpovedať tak, že článok 56 prvý odsek nariadenia č. 1306/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že nezrovnalosť v zmysle tohto ustanovenia predstavuje skutočnosť, že príjemca podpory poskytnutej v rámci investičnej operácie spolufinancovanej z EPFRV a spadajúcej pod os Leader uvedenú v nariadení č. 1698/2005 nesplnil jednu z okolností operácie uvedených príjemcom v jeho žiadosti o podporu, ktorá predstavovala jedno z kritérií, na základe ktorých boli žiadosti o podporu posúdené na účely ich zoradenia podľa priorít, hoci príslušná vnútroštátna právna úprava toto kritérium nepožaduje, za predpokladu, že nesplnenie takej okolnosti má za následok podstatnú zmenu investičnej operácie v zmysle článku 72 ods. 1 nariadenia č. 1698/2005, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu.

93

Na úvod treba poznamenať, že s prihliadnutím na to, čo bolo konštatované v bodoch 81 a 82 tohto rozsudku, sa treba domnievať, že vnútroštátny súd tým, že v siedmej otázke odkázal na obdobie piatich rokov od poslednej splátky, mal na mysli obdobie uvedené v článku 72 ods. 1 nariadenia č. 1698/2005.

94

Siedmou otázkou sa teda vnútroštátny súd napokon pýta, či sa má článok 56 prvý odsek nariadenia č. 1306/2013 vykladať v tom zmysle, že bráni začatiu postupu vymáhania neoprávnene vyplatenej podpory pred uplynutím lehoty piatich rokov od rozhodnutia riadiaceho orgánu o financovaní. Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či sa toto ustanovenie má vykladať v tom zmysle, že bráni pokračovaniu v takom postupe vymáhania v prípade, keď v priebehu konania príjemca podpory ukončí nesplnenie povinnosti, ktoré odôvodňovalo začatie uvedeného postupu.

95

V prvom rade, pokiaľ ide o možnosť členského štátu začať postup vymáhania neoprávnene vyplatenej podpory pred uplynutím lehoty piatich rokov od vyplatenia poslednej splátky podpory, treba pripomenúť, že podľa článku 54 ods. 1 a článku 56 prvého pododseku nariadenia č. 1306/2013 členský štát, ktorý konštatuje existenciu nezrovnalosti, je povinný vymáhať neoprávnene vyplatenú podporu. Konkrétne musí členský štát požiadať prijímateľa o jej vrátenie do 18 mesiacov potom, ako platobná agentúra alebo orgán zodpovedný za vymáhanie schválil, prípadne dostal, správu o kontrole alebo podobný dokument, v ktorom sa uvádza, že došlo k nezrovnalosti.

96

Z toho vyplýva, že členské štáty môžu a v záujme riadneho finančného riadenia zdrojov Únie musia zabezpečiť uvedené vymáhanie bez zbytočného odkladu. Za týchto podmienok skutočnosť, že o vrátenie sa požiadalo pred uplynutím piatich rokov od rozhodnutia riadiaceho orgánu o financovaní, nemá žiadny vplyv na uvedené vymáhanie.

97

V druhom rade, pokiaľ ide o otázku, či právo Únie bráni pokračovaniu v postupe vymáhania v prípade, že v priebehu konania príjemca podpory ukončí nesplnenie povinnosti, ktoré odôvodňovalo začatie uvedeného postupu, treba uviesť, ako zdôrazňuje Komisia, že ak by sa príjemcovi podpory umožnilo napraviť v priebehu súdneho konania o vymáhaní nezrovnalosť, ku ktorej došlo pri vykonávaní operácie, taká možnosť by mohla ostatných príjemcov podnecovať k tomu, aby sa dopúšťali nesplnenia povinnosti, pretože by mali istotu, že budú môcť toto nesplnenie povinnosti napraviť a posteriori po jeho zistení príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Z toho dôvodu skutočnosť, že príjemca podpory sa snaží o ukončenie nesplnenia povinnosti v priebehu súdneho konania vo veci vymáhania, alebo ho dokonca ukončil, nemôže mať vplyv na uvedené vymáhanie.

98

Na siedmu otázku tak treba odpovedať, že článok 56 nariadenia č. 1306/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa začal postup vymáhania neoprávnene vyplatenej podpory pred uplynutím lehoty piatich rokov od rozhodnutia riadiaceho orgánu o financovaní. Toto ustanovenie nebráni ani tomu, aby sa v takom postupe vymáhania pokračovalo v prípade, keď v priebehu konania príjemca podpory ukončí nesplnenie povinnosti, ktoré odôvodňovalo začatie uvedeného postupu.

99

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto: