–

A Oy, v zastúpení: M. Kallio a H. Huhtala,

–

fínska vláda, v zastúpení: J. Heliskoski, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: J. Jokubauskaitė a I. Koskinen, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ods. 1 písm. a) a c), článku 14 ods. 1, ako aj článku 24 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci konania začatého na podnet spoločnosti A Oy vo veci posúdenia plnení na účely uplatnenia dane z pridanej hodnoty (DPH) uskutočnených jednak na základe zmluvy o demolácii, ktorá ukladá poskytovateľovi povinnosť odviesť odpad z demolácie, pričom ide o odpad, ktorý v prípade, že obsahuje šrot, môže tento poskytovateľ na základe tejto zmluvy ďalej predať, a jednak na základe zmluvy o kúpe tovaru na účely demontáže, ktorá ukladá nadobúdateľovi povinnosť vykonať demoláciu alebo demontáž (ďalej spoločne len „demontáž“) a odviesť tento tovar, ako aj odpad vzniknutý z tejto demontáže.

3

Článok 2 ods. 1 písm. a) a c) smernice 2006/112 stanovuje:

„DPH podliehajú tieto transakcie:

…

4

Článok 14 ods. 1 tejto smernice znie:

„‚Dodanie tovaru‘ je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako majiteľ [ako vlastník – neoficiálny preklad].“

5

Článok 24 ods. 1 uvedenej smernice uvádza:

„Poskytovaním služieb je každá transakcia, ktorá nie je dodaním tovaru.“

6

Podľa článku 73 tej istej smernice:

„V prípade dodania tovaru a poskytovania služieb, ktoré nie sú uvedené v článkoch 74 až 77, zahŕňa základ dane všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú získal alebo má získať dodávateľ alebo poskytovateľ za tieto transakcie od odberateľa alebo od tretej strany vrátane dotácií priamo spojených s cenou týchto transakcií.“

7

Článok 199 ods. 1 písm. a) a d) smernice 2006/112 stanovuje:

„Členské štáty môžu stanoviť, že osobou povinnou platiť DPH je zdaniteľná osoba, ktorej bola vykonaná ktorákoľvek z týchto dodávok:

…

8

Body 1 a 4 prílohy VI tejto smernice, nazvanej „Zoznam dodaní tovaru a poskytnutí služieb uvedený v článku 199 ods. 1 písm. d)“, znejú:

…

9

Arvonlisäverolaki (1501/1993) [zákon o dani z pridanej hodnoty (1501/1993)] z 30. decembra 1993, v znení uplatniteľnom v čase skutkových okolností vo veci samej (ďalej len „AVL“), ktorým bola do fínskeho práva prebraná smernica 2006/112, v § 1 prvom odseku bode 1 stanovuje:

„DPH sa v súlade s ustanoveniami tohto zákona odvádza:

z predaja tovaru a poskytovania služieb, ktoré sa vo Fínsku uskutočňujú v rámci obchodnej činnosti“.

10

V súlade s § 2 prvým odsekom AVL osobou, ktorá platí DPH, teda zdaniteľnou osobou, ktorá platí DPH z predaja v zmysle § 1 tohto zákona, je predávajúci tovaru alebo poskytovateľ služby, ak nie je stanovené inak. Môže ísť najmä o § 8d AVL.

11

Tento posledný paragraf stanovuje, že mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti sa uplatňuje na nadobúdateľov šrotu a odpadu, pokiaľ ide o podnikateľa zapísaného v registri zdaniteľných osôb.

12

Podľa § 17 AVL sa hmotný majetok považuje za „tovar“, rovnako ako elektrina, plyn, tepelná energia, chladiaca energia, ako aj akýkoľvek porovnateľný energetický produkt. Za „službu“ sa považuje všetko, čo nie je tovarom a čo možno predávať v rámci ekonomickej činnosti.

13

Podľa § 18 AVL za „predaj tovaru“ sa považuje prevod vlastníctva tovaru za protihodnotu a za „predaj služby“ sa považuje poskytnutie služby alebo iného plnenia za protihodnotu.

14

Spoločnosť A sa špecializuje na environmentálne služby v priemysle a stavebníctve. Pracuje pre rôzne priemyselné odvetvia, v oblasti nehnuteľností a v stavebníctve a poskytuje environmentálne služby vo Fínsku a Švédsku. Jej oblasti činnosti zahŕňajú služby v oblasti priemyslu a nehnuteľností, demolačné služby a služby súvisiace s recykláciou a spracovaním odpadu.

15

Spoločnosť A v rámci svojich činností poskytuje na základe zmluvy o demolácii (ďalej len „zmluva o demolácii“) svojim zákazníkom demolačné práce. Podmienky zmluvy sa zakladajú na všeobecných zmluvných podmienkach pre stavebné práce, ktoré spoločne stanovili podniky pôsobiace v stavebníctve. Na základe tohto typu zmluvy sa táto spoločnosť zaväzuje, že zbúra budovy starej továrne patriace jej zákazníkovi a prevezme úlohy hlavného dodávateľa a podniku zodpovedného za stavebné práce a vedenie stavby. V súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami pre stavebné práce patria k záväzkom spoločnosti A aj vhodný odvoz a vhodné spracovanie materiálu určeného na odvoz a odpadu.

16

Časť materiálu a odpadu tvorí šrot a odpad, ako je stanovený v § 8d AVL, kde má pri jeho predaji daňovú povinnosť nadobúdateľ. Sčasti ide o predmety, ktoré môže spoločnosť A následne predať podnikom, ktoré skupujú recyklovateľný šrot. Spoločnosť A musí vopred ohodnotiť množstvo tohto tovaru a posúdiť cenu, za ktorú ho bude môcť predať, a zohľadní ich pri stanovení ceny v rámci vypracovania ponuky za uskutočnenie demolačných prác, aby bola cena ponúknutá zákazníkovi za tieto práce čo najkonkurenčnejšia. Odhadovaná cena uvedeného tovaru sa však nedojednáva so zákazníkom ani ju tento zákazník v rámci zmluvy o demolácii neurčuje, ale zákazníkovi sa vždy ponúkne celková cena za demolačné práce.

17

Spoločnosť A v rámci svojich činností navyše odkupuje od svojich zákazníkov staré stroje a prístroje, ktoré na základe kúpnej zmluvy na účely demontáže (ďalej len „kúpna zmluva na účely demontáže“) musí zničiť alebo rozobrať (ďalej len spoločne „rozobrať“) a odviesť z priestorov alebo sídla dotknutého zákazníka, ako aj odviesť odpad z tejto demontáže v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve. Príkladom tohto typu zmluvy je zmluva o kúpe určených budov nachádzajúcich sa v areáli továrne. Táto zmluva stanovuje, že spoločnosť A kúpi budovy a stavby nachádzajúce sa v areáli nad úrovňou zeme, ako aj stroje, prístroje a ostatný hnuteľný majetok a sama rozoberie a odvezie tovar, ktorý kúpila.

18

Vzhľadom na povahu kúpeného tovaru, demontáž, odvoz a vhodné spracovanie tohto tovaru, ako aj odvoz vzniknutého odpadu predstavujú pre spoločnosť A náklady, ktoré sa snaží vopred vyčísliť a zohľadniť v cene, ktorú ponúka, ako faktor, ktorý znižuje kúpnu cenu. Zmluvné strany sa však nedohadujú o týchto nákladoch v rámci svojich vyjednávaní, ani nestanovia ich výšku v zmluve, pričom táto suma sa nemá nikdy oznámiť predávajúcemu.

19

Spoločnosť A požiadala daňový úrad o predbežné rozhodnutie v súvislosti s výpočtom splatnej DPH v rámci zmluvy o demolácii za poskytnuté demolačné práce a v rámci kúpnej zmluvy na účely demontáže za kúpu šrotu a kovového odpadu.

20

Daňový úrad predbežným rozhodnutím z 11. júna 2015 týkajúcim sa obdobia od 11. júna 2015 do 31. decembra 2016 na jednej strane vyhlásil, že v rámci zmluvy o demolácii sa spoločnosť A považuje za osobu, ktorá predáva demolačné služby svojmu zákazníkovi a ktorá od neho odkúpi šrot. Tento úrad dospel k záveru, že spoločnosť A musí zaplatiť DPH za služby, ktoré poskytuje svojmu zákazníkovi, ako aj v rámci mechanizmu samolikvidácie za šrot, ktorý od neho kúpi.

21

Na druhej strane daňový úrad v tom istom predbežnom rozhodnutí vyhlásil, že pokiaľ ide o kúpnu zmluvu na účely demontáže, spoločnosť A sa považuje za osobu, ktorá svojmu zákazníkovi poskytuje demolačné služby a ktorá od neho odkúpi šrot. Tento úrad dospel k záveru, že spoločnosť A musí zaplatiť DPH za poskytnutie služieb svojmu zákazníkovi, ako aj v rámci mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti za šrot, ktorý od neho kúpi.

22

Ani v jednom názornom prípade, ktoré boli predmetom predbežného rozhodnutia, daňový úrad nerozhodol o stanovení ceny protihodnoty.

23

Spoločnosť A podala proti tomuto predbežnému rozhodnutiu z 11. júna 2015 žalobu na Helsingin hallinto‑oikeus (Správny súd Helsinki, Fínsko)

24

Rozsudkom zo 16. decembra 2015 uvedený súd túto žalobu zamietol. Usúdil, že v rámci zmluvy o demolácii, ako aj kúpnej zmluvy na účely demontáže sa musí spoločnosť A považovať za osobu, ktorá uzatvorila zmluvu o výmene so svojím zákazníkom, v rámci ktorej poskytne demolačné služby a odkúpi šrot, a je preto povinná zaplatiť DPH tak za služby poskytnuté zákazníkovi, ako aj za šrot, ktorý od neho kúpi.

25

Spoločnosť A podala proti rozsudku Helsingin hallinto‑oikeus (Správny súd Helsinki) odvolanie na Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd, Fínsko).

26

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, zastáva názor, že v prípade zmluvy o demolácii spoločnosť poskytuje služby za protihodnotu, a že pokiaľ ide o kúpnu zmluvu na účely demontáže, nadobúda tovar za protihodnotu. V spore vo veci samej ide teda o otázku, či aj v prvom prípade nadobúda spoločnosť A tovar za protihodnotu a či aj v druhom prípade poskytuje službu za protihodnotu. Vnútroštátny súd spresňuje, že spoločnosť A namieta proti tomu, aby boli uvedené zmluvy kvalifikované ako zmluvy o výmene, pretože podľa tejto spoločnosti šrot nepredstavuje v zmluve o demolácii protihodnotu za demolačné služby a demolačné služby nepredstavujú v kúpnej zmluve na účely demontáže protihodnotu za kúpu šrotu, keďže neexistuje priama súvislosť medzi dotknutým poskytnutím služby alebo dodaním tovaru a získanou protihodnotou.

27

Za týchto okolností Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

28

Vnútroštátny súd sa svojou prvou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 2 ods. 1 písm. a) a c) smernice 2006/112 v spojení s článkom 14 ods. 1 a článkom 24 ods. 1 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že ak má podľa zmluvy o demolácii poskytovateľ služieb, a to spoločnosť vykonávajúca demolačné práce, vykonať demolačné práce a v prípade, že odpad z demolácie obsahuje šrot, môže tento šrot predať, táto zmluva zahŕňa jedno plnenie alebo dve plnenia na účely DPH.

29

Na úvod možno uviesť, že podľa článku 2 ods. 1 písm. a) a c) smernice 2006/112 DPH podlieha „dodanie tovaru za protihodnotu na území členského štátu zdaniteľnou osobou, ktorá koná ako taká“ a „poskytovanie služieb za protihodnotu na území členského štátu zdaniteľnou osobou, ktorá koná ako taká“.

30

V tejto súvislosti článok 14 ods. 1 smernice 2006/112 definuje dodanie tovaru ako „prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník“, zatiaľ čo podľa článku 24 ods. 1 tejto smernice je poskytovanie služieb definované ako „každá transakcia, ktorá nie je dodaním tovaru“.

31

Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb „za protihodnotu“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) a c) smernice 2006/112 predpokladá len existenciu priamej súvislosti medzi dodaním tovaru alebo poskytnutím služby a protihodnotou, ktorú zdaniteľná osoba skutočne získala. Takáto priama súvislosť je preukázaná vtedy, ak medzi poskytovateľom služieb a príjemcom existuje právny vzťah, v rámci ktorého dôjde k výmene vzájomných plnení, pričom odmena prijatá poskytovateľom predstavuje skutočnú protihodnotu za službu poskytnutú príjemcovi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2013, Serebryannay vek, C‑283/12, EU:C:2013:599, bod 37 a citovanú judikatúru).

32

V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že podľa zmluvy o demolácii sa poskytovateľ služieb, a to spoločnosť vykonávajúca demolačné práce, zaväzuje, že poskytne služby spočívajúce v demolačných prácach, ktoré zahŕňajú aj vhodný odvoz a spracovanie materiálu určeného na odvoz a odpadu, za ktoré zákazník zaplatí určitú cenu. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu tiež vyplýva, že tento poskytovateľ služieb má vopred ohodnotiť množstvo materiálu a odpadu určených na odvoz, ako aj posúdiť ich neskoršiu predajnú cenu, aby ju mohol zohľadniť pri stanovení ceny za demolačné práce. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu okrem iného vyplýva, že na základe uvedenej zmluvy v prípade, že odpad z demolácie obsahuje šrot, uvedený poskytovateľ služieb môže predať tento šrot podnikom, ktoré skupujú recyklovateľný šrot.

33

Vo veci samej je nesporné, že spoločnosť vykonávajúca demolačné práce poskytuje svojim zákazníkom za určitú odmenu demolačné práce na území členského štátu, a teda poskytuje služby za protihodnotu v zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112.

34

Vnútroštátny súd si v podstate kladie otázky v súvislosti s tým, či toto poskytnutie služieb sa okrem iného uskutočňuje aj výmenou za dodanie tovaru, teda výmenou za dodanie recyklovateľného šrotu obsiahnutého v zužitkovateľných odpadoch a materiáloch, takže zdaniteľný základ uvedeného plnenia tvorí cena zaplatená zákazníkom a zároveň toto dodanie.

35

V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že protihodnota za poskytnutie služieb môže spočívať v dodaní tovaru a na základe toho môže predstavovať zdaniteľný základ v zmysle článku 73 smernice 2006/112, avšak len pod podmienkou, že existuje priama súvislosť medzi dodaním tovaru a poskytnutím služieb a že poskytnutie služieb možno vyjadriť v peniazoch (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2012, Orfey, C‑549/11, EU:C:2012:832, bod 36 a citovanú judikatúru). To isté platí, ak sa dodanie tovaru uskutočňuje výmenou za poskytnutie služieb, pokiaľ sú splnené tieto isté podmienky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2013, Serebryannay vek, C‑283/12, EU:C:2013:599, bod 38 a citovanú judikatúru).

36

Z tej istej judikatúry vyplýva, že zmluvy o výmene, v ktorých je protihodnota v zásade vyjadrená v naturáliách, a plnenia, pri ktorých je protihodnota vyjadrená v peniazoch, z ekonomického a obchodného hľadiska predstavujú dve rovnocenné situácie (rozsudok z 26. septembra 2013, Serebryannay vek, C‑283/12, EU:C:2013:599, bod 39 a citovaná judikatúra).

37

V prejednávanej veci z opisu skutkových okolností uvedených v bode 32 tohto rozsudku vyplýva, že poskytovateľ služieb, a to spoločnosť vykonávajúca demolačné práce, okrem peňažnej odmeny zo strany svojho zákazníka za vykonanie demolačných prác nadobudne na základe zmluvy o demolácii recyklovateľný šrot od tohto zákazníka, ktorý môže následne predať. V tejto situácií ide teda o dodanie tovaru v zmysle článku 14 ods. 1 smernice 2006/112.

38

Pokiaľ ide o otázku, či toto dodanie je uskutočnené „za protihodnotu“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) tejto smernice, z ustálenej judikatúry vyplýva, že protihodnota, ktorá slúži ako zdaniteľný základ plnenia, predstavuje subjektívnu hodnotu. Keďže táto hodnota nie je vyjadrená sumou peňazí dohodnutou medzi stranami, na to, aby bola subjektívna, musí ísť o hodnotu, ktorú príjemca poskytnutých služieb predstavujúcich protihodnotu za dodanie tovaru priradí službám, ktoré mu majú byť poskytnuté, a ktorá zodpovedá sume, ktorú má v úmysle na tieto účely zaplatiť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2012, Orfey, C‑549/11, EU:C:2012:832, body 44 a 45, ako aj citovanú judikatúru).

39

Z toho vyplýva, že v situácií, o akú ide vo veci samej, dodanie recyklovateľného šrotu sa poskytuje za protihodnotu vtedy, ak nadobúdateľ, a to spoločnosť vykonávajúca demolačné práce, priradí tomuto dodaniu hodnotu, ktorú zohľadní pri stanovení ceny ponúknutej za vykonanie demolačných prác, čo musí preskúmať vnútroštátny súd.

40

Tomuto záveru neodporuje skutočnosť, podľa ktorej množstvo a hodnota šrotu, ktorý môže obsahovať odpad z demolácie, neboli dohodnuté v zmluve o demolácii.

41

Z judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že prípadné ťažkosti technickej povahy pri stanovení výšky protihodnoty nedovoľujú len na základe tejto skutočnosti dospieť k záveru o jej neexistencii (pozri analogicky rozsudok zo 14. júla 1998, First National Bank of Chicago, C‑172/96, EU:C:1998:354, bod 31).

42

V každom prípade treba uviesť, že v názornom prípade uvedenom v bode 39 tohto rozsudku je možné stanoviť hodnotu dodania recyklovateľného šrotu. Vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 38 tohto rozsudku sa táto hodnota musí chápať tak, že sa rovná sume, o ktorú poskytovateľ znížil cenu za vykonanie demolačných prác.

43

Záveru vyplývajúcemu z bodu 39 tohto rozsudku svojou povahou neodporuje ani skutočnosť, že prijímateľ demolačných služieb nepoznal presnú hodnotu recyklovateľného šrotu, ako ju ohodnotil poskytovateľ služieb (pozri analogicky rozsudok zo 14. júla 1998, First National Bank of Chicago, C‑172/96, EU:C:1998:354, bod 49).

44

V takomto prípade vzájomné plnenia preto predstavujú výmenu v rámci tej istej zmluvy medzi poskytovateľom služieb a jeho zákazníkom, takže medzi vykonaním demolačných prác a dodaním recyklovateľného šrotu existuje priama súvislosť v zmysle judikatúry citovanej v bode 35 tohto rozsudku.

45

Pokiaľ ide otázku, či dodanie recyklovateľného šrotu dotknutého vo veci samej predstavuje zdaniteľné plnenie, je nutné spresniť, že podľa článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 2006/112 dodanie tovaru za protihodnotu podlieha DPH len pod podmienkou, že je uskutočnené „zdaniteľnou osobou, ktorá koná ako taká“, čo musí preskúmať vnútroštátny súd.

46

V takom prípade zdaniteľný základ za poskytnutie služieb, ktoré sú predmetom zmluvy o demolácii, o akú ide vo veci samej, tvorí skutočne zaplatená cena zákazníkom, ako aj hodnota, ktorú nadobúdateľ priradil šrotu, ktorá sa ako taká odrazí v sume, ktorá znižuje cenu účtovanú za poskytnutie služby.

47

Môže sa však stať, že táto hodnota niekedy neodráža hospodársku a obchodnú realitu, ktorá podľa judikatúry Súdneho dvora napriek tomu predstavuje základné kritérium na uplatnenie spoločného systému DPH. Vnútroštátny súd sa musí v takomto prípade uistiť, že nedochádza k zneužívaniu, pričom musí zohľadniť všetky relevantné skutočnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júna 2013, Newey, C‑653/11, EU:C:2013:409, body 39, 46 a 52).

48

Na prvú otázku treba preto odpovedať tak, že článok 2 ods. 1 písm. a) a c) smernice 2006/112 v spojení s článkom 14 ods. 1 a článkom 24 ods. 1 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že ak má poskytovateľ služieb, a to spoločnosť vykonávajúca demolačné práce, na základe zmluvy o demolácii vykonať demolačné práce a v prípade, že odpad z demolácie obsahuje šrot, môže tento šrot predať, táto zmluva zahŕňa poskytnutie služby za protihodnotu, a to vykonanie demolačných prác, a okrem toho dodanie tovaru za protihodnotu, a to dodanie uvedeného šrotu, ak nadobúdateľ, teda táto spoločnosť, určí hodnotu tohto dodania, ktorú zohľadní pri stanovení ceny ponúknutej za vykonanie demolačných prác, pričom uvedené dodanie podlieha DPH len pod podmienkou, že je uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná ako taká.

49

Vnútroštátny súd sa svojou druhou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 2 ods. 1 písm. a) a c) smernice 2006/112 v spojení s článkom 14 ods. 1 a článkom 24 ods. 1 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že ak podľa kúpnej zmluvy na účely demontáže nadobúdateľ, a to spoločnosť vykonávajúca demolačné práce, kúpi tovar určený na demontáž a pod hrozbou zmluvnej pokuty sq zaviaže, že v lehote stanovenej v zmluve rozoberie a odvezie tento tovar, ako aj že odvezie odpad z tejto demontáže, táto zmluva zahŕňa jedno plnenie alebo dve plnenia na účely DPH.

50

V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že nadobúdateľ, a to spoločnosť vykonávajúca demolačné práce, v rámci kúpnej zmluvy na účely demontáže odkúpi staré budovy, teda stavby nachádzajúce sa nad úrovňou zeme v areáli podniku, ako aj stroje, prístroje a ostatný hnuteľný tovar a že na základe tejto zmluvy má v stanovenej lehote rozobrať a odviesť tento tovar, ako aj odviesť odpad z tejto demontáže z priestorov alebo areálu podniku, inak mu hrozí v zmluve dohodnutá pokuta. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu okrem toho vyplýva, že nadobúdateľ má vopred vyčísliť náklady súvisiace s demontážou, odvozom a primeraným spracovaním predmetov určených na demontáž, aby ich zohľadnil v ponúkanej kúpnej cene.

51

Je nesporné, že vo veci samej takáto zmluva zahŕňa dodanie tovaru za protihodnotu v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 2006/112 na území členského štátu, a to dodanie tovaru určeného na demontáž zaplatením kúpnej ceny. Ak je toto dodanie uskutočnené „zdaniteľnou osobou, ktorá koná ako taká“ v zmysle tohto ustanovenia, čo musí preskúmať vnútroštátny súd, ide v takejto situácií o zdaniteľné plnenie.

52

Vnútroštátny súd si v podstate kladie otázky v súvislosti s tým, či je uvedené dodanie okrem iného uskutočnené aj výmenou za poskytnutie služby, konkrétne demontážnych prác a odvozu, takže zdaniteľný základ tohto istého plnenia tvorí súčasne kúpna cena uvedená v predchádzajúcom bode tohto rozsudku a toto poskytnutie služieb.

53

V tejto súvislosti sa zdá, že z opisu skutkových okolností uvedeného v bode 50 tohto rozsudku vyplýva, že nadobúdateľ, a to spoločnosť vykonávajúca demolačné práce, okrem zaplatenia kúpnej ceny dohodnutej v zmluve za dodanie tovaru určeného na demontáž má na základe tejto zmluvy v stanovenej lehote rozobrať a odviesť tento tovar, ako aj odviesť odpad z tejto demontáže, inak mu hrozí v zmluve dohodnutá pokuta. Ak má nadobúdateľ povinnosť rozobrať a odviesť tento tovar, ako aj odviesť odpad z tejto demontáže, čím osobitným spôsobom vyhovie potrebám predávajúceho, čo musí preskúmať vnútroštátny súd, existuje v tejto situácií poskytovanie služieb v zmysle článku 24 ods. 1 smernice 2006/112.

54

V súlade s judikatúrou uvedenou v bode 38 tohto rozsudku v situácií, o akú ide vo veci samej, sa vykonanie demontážnych prác a odvoz poskytuje za protihodnotu vtedy, ak nadobúdateľ, a to spoločnosť vykonávajúca demolačné práce, priradí hodnotu tomuto poskytnutiu služieb, ktorú zohľadní v ponúkanej kúpnej cene, ako faktor, ktorý túto znižuje cenu, čo musí preskúmať vnútroštátny súd.

55

Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 40, 41 a 43 tohto rozsudku treba spresniť, že tomuto záveru neodporuje ani skutočnosť, podľa ktorej náklady na poskytnutie demontážnych prác a odvoz neboli medzi stranami dohodnuté, ani skutočnosť, že predávajúci nepozná výšku nákladov, ktoré sú zahľadené pri stanovení ponúkanej kúpnej ceny.

56

V každom prípade treba uviesť, že v názornom prípade uvedenom v bode 54 tohto rozsudku je možné stanoviť hodnotu poskytnutia demontážnych prác a odvozu. Vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 38 tohto rozsudku táto hodnota sa musí totiž chápať tak, že sa rovná sume, ktorú nadobúdateľ, a to spoločnosť vykonávajúca demolačné práce, zohľadní ako faktor, ktorý znižuje kúpnu cenu za tovar určený na demontáž.

57

V takomto prípade vzájomné plnenia preto predstavujú výmenu v rámci tej istej zmluvy medzi nadobúdateľom, a to spoločnosťou vykonávajúcou demolačné práce, a príjemcom, teda dodávateľom tovaru určeného na demontáž, takže medzi dodaním tovaru určeného na demontáž a poskytnutím demontážnych prác a odvozu existuje priama súvislosť v zmysle judikatúry citovanej v bode 35 tohto rozsudku.

58

V takom prípade zdaniteľný základ za dodanie tovaru určeného na demontáž teda tvorí skutočne zaplatená cena za kúpu tohto tovaru, ako aj suma zodpovedajúca faktoru, ktorý nadobúdateľ zohľadnil s cieľom znížiť ponúkanú kúpnu cenu.

59

Môže sa však stať, že táto suma niekedy neodráža hospodársku a obchodnú realitu, ktorá podľa judikatúry citovanej v bode 47 tohto rozsudku napriek tomu predstavuje základné kritérium na uplatnenie spoločného systému DPH, pričom v takomto prípade sa podľa tejto judikatúry musí vnútroštátny súd s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti uistiť, že nedochádza k zneužívaniu.

60

Na druhú otázku treba preto odpovedať tak, že článok 2 ods. 1 písm. a) a c) smernice 2006/112 v spojení s článkom 14 ods. 1 a článkom 24 ods. 1 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že ak nadobúdateľ, a to spoločnosť vykonávajúca demolačné práce, kúpi podľa kúpnej zmluvy na účely demontáže tovar určený na demontáž a pod hrozbou zmluvnej pokuty sa zaviaže, že v lehote stanovenej v zmluve rozoberie a odvezie tento tovar, ako aj že odvezie odpad z tejto demontáže, táto zmluva zahŕňa dodanie tovaru za protihodnotu, a to dodanie tovaru určeného na demontáž, pričom toto dodanie podlieha DPH len pod podmienkou, že je uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná ako taká, čo musí preskúmať vnútroštátny súd. Ak má nadobúdateľ povinnosť rozobrať a odviesť tento tovar, ako aj odviesť odpad z tejto demontáže, čím osobitným spôsobom vyhovie potrebám predávajúceho, čo musí preskúmať vnútroštátny súd, táto zmluva obsahuje okrem iného aj poskytnutie služieb za protihodnotu, a to poskytnutie demontážnych prác a odvozu, ak tento nadobúdateľ priradí tomuto poskytnutiu hodnotu, ktorú zohľadní v ponúkanej cene ako faktor znižujúci cenu za kúpu tovaru určeného na demontáž, čo musí preskúmať vnútroštátny súd.

61

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto: