|
7.1.2019 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 4/3 |
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 24. októbra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof – Rakúsko) – XC, YB, ZA
(Vec C-234/17) (1)
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Zásady práva Únie - Lojálna spolupráca - Procesná autonómia - Zásady ekvivalencie a efektivity - Vnútroštátna právna úprava stanovujúca opravný prostriedok umožňujúci obnovu trestného konania v prípade porušenia Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - Povinnosť rozšíriť toto konanie na prípady údajného porušenia základných práv zakotvených v práve Európskej únie - Neexistencia)
(2019/C 4/03)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Oberster Gerichtshof
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: XC, YB, ZA
za účasti: Generalprokuratur
Výrok rozsudku
Právo Únie, najmä zásady ekvivalencie a efektivity, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu neukladá povinnosť, aby opravný prostriedok vnútroštátneho práva, ktorý iba v prípade porušenia Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 alebo niektorého z jeho protokolov umožňuje dosiahnuť obnovu trestného konania ukončeného vnútroštátnym rozhodnutím s právnou silou rozhodnutej veci, rozšíril na porušenia práva Únie, konkrétne na zásahy do základného práva zaručeného článkom 50 Charty základných práv Európskej únie a článkom 54 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach, podpísaného 19. júna 1990 v Schengene (Luxembursko) a ktorý nadobudol platnosť 26. marca 1995.