31.10.2016

Úradný vestník Európskej únie

C 402/20

Odvolanie podané 18. augusta 2016: Pénzügyi Ismeretterjesztő és Érdek-képviseleti Egyesület (PITEE) proti uzneseniu Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 20. júla 2016 vo veci T-674/15, Pénzügyi Ismeretterjesztő és Érdek-képviseleti Egyesület (PITEE)/Európska komisia

(Vec C-464/16 P)

(2016/C 402/22)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Pénzügyi Ismeretterjesztő és Érdek-képviseleti Egyesület (PITEE) (v zastúpení: D. Lazar, Rechtsanwalt)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil uznesenie Všeobecného súdu z 20. júla 2016 vo veci T-674/15 v celom rozsahu,

—	zrušil rozhodnutia Komisie z 9. októbra 2015 [Ares(2015)4207700] a zo 14. augusta 2015 [Ares(2015)3532556], ktorými Komisia odmietla odvolateľovi prístup k dokumentom,

—	zaviazal Komisiu, aby odvolateľovi umožnila prístup ku všetkým dokumentom pochádzajúcim od maďarskej vlády, ktoré sa týkajú pilotného postupu EÚ 6874/14/JUST [CHAP(2015)00353 a CHAP(2015)00555], bez ohľadu na to, či ich už má k dispozícii alebo jej budú oznámené až v budúcnosti,

—	zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Hlavné tvrdenia uvedené proti uvedenému uzneseniu Všeobecného súdu sú tieto:

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora nemôže účastník konania v zmysle Štatútu Súdneho dvora bez ohľadu na svoje postavenie pred Súdny dvorom samostatne ústne vystupovať, ale musí na to využiť služieb tretích osôb (1).

Okrem toho podľa Súdneho dvora advokáti, ktorí zastávajú vedúce funkcie v rámci orgánov právnickej osoby nemôžu zabezpečovať obranu záujmov tejto osoby pred súdom Únie. (2)

Odvolateľ tvrdí, že ustálená judikatúra Súdneho dvora porušuje článok 47 Charty základných práv Európskej únie, ako aj článok 6 ods. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Z judikatúry Súdneho dvora jasne nevyplýva, aký je legitímny cieľ takéhoto výkladu štatútu. Okrem toho nie je jasné, akým spôsobom Súdny dvor dospel k záveru, že zástupca musí byť nezávislá tretia osoba. Štatút Súdneho dvora v každom prípade takýto výraz neobsahuje.

Štatút súdneho dvora sa má vykladať v tom zmysle, že každý účastník konania a každá právnická osoba má právo si vybrať svojho zástupcu.

(1) Uznesenia z 5. decembra 1996, Lopes/Súdny dvor, C-174/96 P, EU:C:1996:473, bod 11; z 21. novembra 2007, Correia de Matos/Parlament, C-502/06 P, neuverejnený, EU:C:2007:696, bod 11, a z 29. septembra 2010, EREF/Komisia, C-74/10 P a C-75/10 P, neuverejnený, EU:C:2010:557, bod 54.

(2) Uznesenia z 8. decembra 1999, Euro-Lex/ÚHVT (EU-LEX), T-79/99, EU:T:1999:312, bod 29; z 13. januára 2005, Sulvida/Komisia, T-184/04, EU:T:2005:7, bod 10, a z 30. novembra 2012, Activa Preferentes/Rada, T-437/12, neuverejnený, EU:T:2012:638, bod 7.