14.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 419/30

1.

Majú sa články 2, 3, 4 a 5 smernice 79/1072/EHS (1) v spojení s ustanoveniami článku 17 ods. 2 a ods. 3 písm. a) smernice 77/388/EHS (2) vykladať v tom zmysle, že bránia úradnému postupu vnútroštátnej daňovej správy, podľa ktorého objektívne skutočnosti potvrdzujúce deklarovaný zámer platiteľa dane použiť dovážaný tovar v rámci svojej hospodárskej činnosti neexistujú, ak bolo vykonávanie zmluvy na účely plnenia, ktorej platiteľ dane príslušný tovar nadobudol a doviezol ku dňu skutočného dovozu pozastavené s vážnym rizikom, že nasledujúca dodávka/transakcia, pre ktorú bol dovážaný tovar určený, sa už neuskutoční?

2.

Predstavuje dôkaz o ďalšom pohybe dovezeného tovaru, t. j. preukázanie skutočnosti, že dovezený tovar sa skutočne použil na zdaniteľné plnenia platiteľa dane, a do akej miery dodatočnú podmienku potrebnú na účel vrátenia DPH, odlišnú od podmienok uvedených v článkoch 3 a 4 smernice 79/1072/EHS a zakázanú podľa článku 6 tejto smernice, alebo ide o potrebnú informáciu o tovare, ktorá je pre vrátenie dane podstatná, týkajúcu sa použitia dovezeného tovaru v rámci zdaniteľných plnení, ktorú môže daňový orgán požadovať zmysle článku 6 smernice?

3.

Možno články 2, 3, 4 a 5 smernice 79/1072/EHS v spojení s ustanoveniami článku 17 ods. 2 a ods. 3 písm. a) smernice 77/388/EHS vykladať v tom zmysle, že právo na vrátenie DPH je možné odoprieť v prípade, ak sa ďalšia plánovaná transakcia, v rámci ktorej sa mal dovezený tovar použiť, už neuskutoční? Je za týchto okolností relevantné skutočné určenie tovaru, čiže skutočnosť, či sa daný tovar napokon využil, akým spôsobom a na akom území, či na území štátu, v ktorom sa DPH zaplatila alebo mimo tohto štátu?