–

Uber France SAS, v zastúpení Y. Chevalier, Y. Boubacir a H. Calvet, avocats,

–

N. Bensalem, v zastúpení: T. Ismi‑Nedjadi, avocat,

–

francúzska vláda, v zastúpení: D. Colas a R. Coesme, splnomocnení zástupcovia,

–

estónska vláda, v zastúpení: N. Grünberg, splnomocnená zástupkyňa,

–

holandská vláda, v zastúpení: H. Stergiou a M. Bulterman, splnomocnené zástupkyne,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–

fínska vláda, v zastúpení: S. Hartikainen, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: H. Tserepa‑Lacombe, J. Hottiaux, Y. G. Marinova, G. Braga da Cruz a F. Wilman, splnomocnení zástupcovia,

–

Dozorný orgán EZVO, v zastúpení: C. Zatschler, Ø. Bø, M. L. Hakkebo a C. Perrin, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 a článku 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 204, 1998, s. 37; Mim. vyd. 13/020, s. 337), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998 (Ú. v. ES L 217, 1998, s. 18; Mim. vyd. 13/021, s. 8) (ďalej len „smernica 98/34“), ako aj článku 2 ods. 2 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 36).

2

Tento návrh bol podaný v rámci konania pred trestným súdom o súkromnej trestnej žalobe podanej poškodenou stranou voči spoločnosti Uber France SAS za skutky nezákonného organizovania systému skontaktovania neprofesionálnych vodičov využívajúcich svoje vlastné vozidlo s osobami, ktoré sa potrebujú prepraviť v rámci mesta.

3

Článok 1 body 2, 5, 11 a 12 smernice 98/34 stanovujú:

„Na účely tejto smernice platia nasledujúce vymedzenia pojmov:

…

…

4

Článok 8 ods. 1 prvý pododsek tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty okamžite oznámia Komisii, s výhradou článku 10, všetky návrhy technických predpisov, okrem tých prípadov, keď návrh technického predpisu obsahuje iba prenos medzinárodnej alebo európskej normy a keď postačí informácia o príslušnej norme. Členské štáty oznámia Komisii aj dôvody, pre ktoré je uzákonenie takéhoto technického predpisu potrebné, keď to nebude zjavné už z návrhu technického predpisu.“

5

V súlade s článkami 10 a 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 2015, s. 1), bola smernica 98/34 zrušená 7. októbra 2015.

6

Podľa odôvodnenia 21 smernice 2006/123 „dopravné služby vrátane mestskej dopravy, taxi služby a služby rýchlej zdravotníckej pomoci, ako aj prístavných služieb by mali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice“.

7

Článok 2 ods. 2 písm. d) smernice 2006/123 uvádza, že táto smernica sa nevzťahuje na služby v oblasti dopravy vrátane prístavných služieb, ktoré patria do pôsobnosti hlavy V tretej časti Zmluvy o ES, teraz hlavy VI tretej časti Zmluvy o FEÚ.

8

Loi no 2014‑1104 du 1er octobre 2014 relative aux taxis et aux voitures de transport avec chauffeur (zákon č. 2014‑1104 z 1. októbra 2014 o taxislužbách a vozidlách na prepravu s vodičom) (JORF z 2. októbra 2014, s. 15938) zaviedol do Code des transports (kódex o doprave) článok L. 3124‑13, ktorý znie takto:

„Organizovanie systému skontaktovania zákazníkov s osobami, ktoré vykonávajú činnosti uvedené v článku L. 3120‑1 [teda poskytovanie služieb cestnej prepravy osôb za odplatu vozidlami s menej ako desiatimi miestami s výnimkou hromadnej verejnej dopravy a súkromnej cestnej prepravy osôb] bez toho, aby išlo o podniky cestnej prepravy, ktoré môžu vykonávať príležitostné služby uvedené v kapitole II hlave 1 tejto knihy, o taxi, motorové vozidlá na dvoch alebo troch kolesách alebo vozidlá určené na prepravu s vodičom v zmysle tejto hlavy, sa potrestá odňatím slobody na dva roky a pokutou 300000 [eur].

Právnickým osobám uznaným za trestne zodpovedné za spáchanie trestného činu upraveného v tomto článku sa okrem pokuty podľa podmienok stanovených v článku 131‑38 Trestného zákonníka uložia aj tresty stanovené v bodoch 2 až 9 článku 131‑39 tohto zákonníka. Zákaz uvedený v bode 2 tohto článku 131‑39 sa týka činnosti, pri výkone ktorej alebo v súvislosti s výkonom ktorej bol spáchaný trestný čin. Tresty stanovené v bodoch 2 až 7 uvedeného článku je možné uložiť na dobu najviac piatich rokov.“

9

Článok 131‑39, body 2 až 9 Trestného zákonníka stanovuje:

„Ak to zákon stanovuje, za trestný čin alebo priestupok možno právnickej osobe uložiť jeden alebo viacero z týchto trestov:

…

10

Uber France poskytuje prostredníctvom aplikácie pre smartfóny službu označovanú ako „Uber Pop“, ktorou skontaktuje neprofesionálnych vodičov využívajúcich svoje vlastné vozidlo s osobami, ktoré sa potrebujú prepraviť v rámci mesta. V rámci služieb poskytovaných prostredníctvom tejto aplikácie uvedená spoločnosť, ako to uviedol Tribunal de grande instance v Lille (Francúzsko) v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, stanovuje poplatky, vyberá ceny za každú jazdu od zákazníka predtým, než časť prevedie neprofesionálnemu vodičovi vozidla, a vystavuje faktúry.

11

Uber France čelí trestnému stíhaniu pred týmto súdom na základe súkromnej trestnej žaloby podanej poškodenou stranou, ktorou je pán Nabil Bensalem, po prvé za skutky spáchané od 2. februára a 10. júna 2014, zavádzajúce obchodné praktiky, po druhé, od 10. júna 2014 za skutky napomáhania nezákonnému výkonu profesie taxislužby, ako aj, po tretie, od 1. októbra 2014 za skutky nezákonného organizovania systému sprostredkovania zákazníkov pre osoby, ktoré sa venujú vykonávaniu cestnej prepravy za odplatu s vozidlami s menej než desiatimi miestami.

12

Rozsudkom zo 17. marca 2016 Tribunal de grande instance de Lille uznal Uber France za vinnú za zavádzajúce obchodné praktiky a oslobodil ju spod obžaloby z napomáhania nezákonnému výkonu profesie taxislužby.

13

Pokiaľ ide o nezákonné organizovanie systému sprostredkovania zákazníkov pre neprofesionálnych vodičov, ktoré je trestné podľa článku L. 3124‑13 kódexu o doprave, uvedený súd má pochybnosti o tom, či sa toto ustanovenie má považovať za „pravidlo, vzťahujúce sa na služby“ informačnej spoločnosti v zmysle článku 1 bodu 5 smernice 98/34, ktorého neoznámenie by podľa článku 8 ods. 1 tejto smernice znamenalo nemožnosť jeho uplatňovania voči jednotlivcom, alebo skôr pravidlo týkajúce sa „služieb v oblasti dopravy“ v zmysle článku 2 ods. 2 písm. d) smernice 2006/123.

14

Za týchto podmienok Tribunal de grande instance de Lille (Súd prvého stupňa Lille) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Predstavuje článok L. 3124‑13 kódexu o doprave, doplnený zákonom č. 2014‑1104 z 1. októbra 2014 o taxislužbách a vozidlách na prepravu s vodičom, nový technický predpis, ktorý nie je implicitný, vzťahujúci sa na jednu alebo viacero služieb informačnej spoločnosti v zmysle [smernice 98/34], ktorý stanovuje povinnosť predchádzajúceho oznámenia tohto textu Európskej komisii na základe článku 8 tejto smernice, alebo tento predpis spadá do pôsobnosti [smernice 2006/123], ktorá vylučuje vo svojom článku [2 ods. 2 písm. d)] dopravu?

V prípade kladnej odpovede na prvú časť otázky, má porušenie oznamovacej povinnosti stanovenej v článku 8 [smernice 98/34] za následok neuplatniteľnosť článku L. 3124‑13 kódexu o doprave na osoby podliehajúce súdnej právomoci?“

15

Prvou časťou svojej otázky sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 1 smernice 98/34 a článok 2 ods. 2 písm. d) smernice 2006/123 majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, ktorá trestnoprávne postihuje organizovanie systému skontaktovania zákazníkov s osobami, ktoré poskytujú služby osobnej cestnej prepravy za odplatu s vozidlami, ktoré majú menej ako desať miest, bez oprávnenia na tento účel, musí byť kvalifikovaná ako pravidlo vzťahujúce sa na služby informačnej spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje povinnosť predchádzajúceho oznámenia Komisii podľa článku 8 ods. 1 prvého pododseku smernice 98/34, alebo či naopak, takáto právna úprava sa vzťahuje na službu v oblasti dopravy, vylúčenú z rozsahu pôsobnosti smernice 98/34, ako aj z pôsobnosti smernice 2006/123.

16

Na úvod treba poznamenať, že právna úprava, ktorej sa týka konanie vo veci samej, sankcionuje trestami, ktoré majú trestnoprávnu povahu, ako je odňatie slobody, peňažný trest, zákaz výkonu profesijnej alebo spoločenskej činnosti, uzavretie prevádzok podniku, ako aj konfiškácia, organizovanie systému skontaktovania zákazníkov s osobami, ktoré bez povolenia poskytujú osobnú cestnú prepravu.

17

V konaní vo veci samej predmetná služba spočíva v skontaktovaní prostredníctvom aplikácie pre smartfón a za odplatu neprofesionálnych vodičov s osobami, ktoré sa potrebujú prepraviť v rámci mesta, a v rámci toho, ako bolo uvedené v bode 10 tohto rozsudku poskytovateľ uvedenej služby stanovuje poplatky, vyberá ceny za každú jazdu od zákazníka predtým, než časť prevedie neprofesionálnemu vodičovi vozidla, a vystavuje faktúry.

18

Súdny dvor mal v konaní o návrhu na začatie prejudiciálneho konania príležitosť spresniť vo svojom rozsudku z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi (C‑434/15, EU:C:2017:981), právnu kvalifikáciu takej služby vo vzťahu k právu Únie.

19

Súdny dvor tak na úvod konštatoval, že sprostredkovateľská služba, ktorá prostredníctvom aplikácie pre smartfóny umožňuje preniesť informácie týkajúce sa rezervácie dopravnej služby medzi pasažierom a neprofesionálnym vodičom využívajúcim svoje vlastné vozidlo, ktorý uskutoční prepravu, v podstate zodpovedá kritériám kvalifikácie „služby informačnej spoločnosti“ v zmysle článku 1 bodu 2 smernice 98/34 (rozsudok z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi, C‑434/15, EU:C:2017:981, bod 35).

20

Súdny dvor však poznamenal, že dotknutá sprostredkovateľská služba, o akú išlo vo veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, nepredstavuje len sprostredkovateľskú službu spočívajúcu v skontaktovaní neprofesionálnych vodičov využívajúcich svoje vlastné vozidlo s osobami, ktoré sa potrebujú prepraviť v rámci mesta, prostredníctvom aplikácie pre smartfón (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi, C‑434/15, EU:C:2017:981, bod 37).

21

V tejto súvislosti Súdny dvor konštatoval, že sprostredkovateľská služba poskytovaná príslušnou spoločnosťou bola neoddeliteľne spojená s ponukou služieb mestskej nie hromadnej dopravy, ktorú táto spoločnosť vytvorila, berúc do úvahy v prvom rade skutočnosť, že táto spoločnosť poskytovala aplikáciu, bez ktorej vodiči nemohli poskytovať dopravné služby, a osoby, ktoré sa potrebujú prepraviť v rámci mesta, by nemali prístup k službám uvedených vodičov a v druhom rade skutočnosť, že uvedená spoločnosť uplatňovala rozhodujúci vplyv na podmienky, za ktorých títo vodiči poskytujú svoje služby, a to stanovením maximálnej ceny jazdy, výberom ceny od zákazníka predtým, ako časť z nej vyplatí neprofesionálnemu vodičovi vozidla, a vykonávaním určitej kontroly kvality vozidiel a ich vodičov, ako aj správania týchto vodičov, čo dokonca môže viesť k ich vylúčeniu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi, C‑434/15, EU:C:2017:981, body 38 a 39).

22

Súdny dvor teda na základe týchto skutočností prijal záver, že predmetnú sprostredkovateľskú službu o akú išlo v uvedenej veci treba považovať za neoddeliteľnú súčasť celkovej služby, ktorej hlavným prvkom je dopravná služba a ktorá v dôsledku toho nezodpovedá kvalifikácii „služby informačnej spoločnosti“ v zmysle článku 1 bodu 2 smernice 98/34, ale kvalifikácii „služby v oblasti dopravy“ v zmysle článku 2 ods. 2 písm. d) smernice 2006/123 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi, C‑434/15, EU:C:2017:981, bod 40).

23

Súdny dvor z toho najmä vyvodil, že táto sprostredkovateľská služba sa nespravuje smernicou 2006/123, keďže podľa článku 2 ods. 2 písm. d) tejto smernice, služby v oblasti dopravy patria medzi služby výslovne vylúčené z jej pôsobnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi, C‑434/15, EU:C:2017:981, bod 43).

24

Tento záver platí z rovnakých dôvodov, aj pokiaľ ide o sprostredkovateľskú službu v konaní vo veci samej, pretože z informácií, ktorými disponuje Súdny dvor, vyplýva, že táto služba sa zásadne neodlišuje od služby opísanej v bode 21 tohto rozsudku, čo však prislúcha posúdiť vnútroštátnemu súdu.

25

S výhradou tohto overenia teda právna úprava, ako je právna úprava v konaní vo veci samej, uvádzaná v rámci trestného konania vedeného proti spoločnosti poskytujúcej uvedenú sprostredkovateľskú službu, nemôže patriť pod smernicu 2006/123.

26

Z toho vyplýva, že túto právnu úpravu nemožno kvalifikovať ako pravidlo vzťahujúce sa na služby informačnej spoločnosti v zmysle článku 1 smernice 98/34, a teda nepodlieha povinnosti predchádzajúceho oznámenia Komisii uvedenému v článku 8 ods. 1 prvom pododseku tejto smernice.

27

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú časť položenej otázky odpovedať, že článok 1 smernice 98/34 a článok 2 ods. 2 písm. d) smernice 2006/123 sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, ktorá trestnoprávne postihuje organizovanie systému skontaktovania zákazníkov s osobami, ktoré poskytujú služby osobnej cestnej prepravy za odplatu s vozidlami, ktoré majú menej ako desať miest, bez oprávnenia na tento účel, sa vzťahuje na „služby v oblasti dopravy“, pokiaľ sa uplatňuje na sprostredkovateľské služby poskytnuté prostredníctvom aplikácie pre smartfón, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou komplexných služieb, ktorých hlavným prvkom je služba dopravy. Taká služba je vylúčená z pôsobnosti týchto smerníc.

28

Vzhľadom na odpoveď na prvú časť otázky nie je potrebné odpovedať na jej druhú časť, ktorá sa týka hypotézy, za akých okolností by taká právna úprava, pokiaľ by sa uplatňovala na službu, o akú ide v konaní vo veci samej, mala byť predmetom oznámenia podľa článku 8 ods. 1 prvého pododseku smernice 98/34.

29

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

Článok 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998, a článok 2 ods. 2 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, ktorá trestnoprávne postihuje organizovanie systému skontaktovania zákazníkov s osobami, ktoré poskytujú služby osobnej cestnej prepravy za odplatu s vozidlami, ktoré majú menej ako desať miest, bez oprávnenia na tento účel, sa vzťahuje na „služby v oblasti dopravy“, pokiaľ sa uplatňuje na sprostredkovateľské služby poskytnuté prostredníctvom aplikácie pre smartfón, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou komplexných služieb, ktorých hlavným prvkom je služba dopravy. Taká služba je vylúčená z pôsobnosti týchto smerníc.