1. 

Nemecký reťazec supermarketov predáva sorbet obsahujúci šampanské, distribuovaný pod názvom „Champagner Sorbet“. Je takýto postup zákonný alebo výrobca a distribútor sorbetu v skutočnosti ťaží z povesti francúzskeho šumivého vína, ktoré využíva chránené označenie pôvodu (ďalej len „CHOP“)?

2. 

V podstate ide o otázku, ktorú Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) položil vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, pretože má následne rozhodnúť, či má Comité Interprofessionnel du Vin de Champagne (ďalej len „CIVC“), ktorý obhajuje záujmy tohto CHOP, právo požadovať zastavenie predaja tohto sorbetu.

3. 

V nedávno prednesených návrhoch ( 2 ) som pripomenul, že Súdny dvor disponuje bohatou judikatúrou týkajúcou sa CHOP a chránených zemepisných označení (ďalej len „CHZO“). Táto vec predstavuje príležitosť rozšíriť túto judikatúru na prípady, keď sa šumivé víno (šampanské), ktoré je chránené CHOP, pridá do potraviny, ako aj na jej obal.

4. 

Aby mohol Súdny dvor vnútroštátnemu súdu poskytnúť odpoveď, bude musieť prihliadnuť na to, že „Champagner Sorbet“ je podľa tohto súdu v Nemecku bežne používaný názov pre označenie typu zmrzliny obsahujúcej šampanské. Okrem toho sa Súdny dvor bude musieť zaoberať výkladom rôznych predpisov (týkajúcich sa jednak CHOP, a jednak označovania potravín), aby bola dosiahnutá rovnováha medzi právami držiteľov CHOP a právami výrobcov potravín, ktorí chcú uviesť jej zloženie na obale.

5.

Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) odkazuje tak na nariadenie (ES) č. 1234/2007 ( 3 ), ako aj na nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 ( 4 ), ktorým bolo prvé uvedené nariadenie zrušené, hoci posledné uvedené nariadenie nemožno na toto konanie uplatniť ratione temporis. Výklad nariadenia č. 1308/2013 je podľa vnútroštátneho súdu nevyhnutný, keďže podaná žaloba o zdržanie sa konania môže mať účinky pro futuro, pokiaľ by mali byť skutkové okolnosti posudzované podľa posledného uvedeného nariadenia.

6.

Hoci nespochybňujem toto hľadisko, uvediem iba ustanovenia nariadenia č. 1234/2007, keďže boli uplatniteľné v čase, keď nastali sporné skutkové okolnosti, a z dôvodu, že dva články týkajúce sa tohto prípadu (článok 118m nariadenia č. 1234/2007 a článok 103 nariadenia č. 1308/2013) sú analogické. Domnievam sa, že nič nebráni tomu, aby bol výklad prvého uvedeného článku použitý mutatis mutandis na druhý uvedený článok.

7.

Podľa článku 118m („Ochrana“):

…“

8.

Odôvodnenie 97 nariadenia č. 1308/2013, ktoré preberá znenie odôvodnenia 32 nariadenia č. 479/2008 ( 5 ), ktorým boli prijaté ustanovenia o ochrane označení pôvodu, ktoré boli následne vložené do nariadenia (ES) č. 1234/2007 prostredníctvom nariadenia č. 491/2009 ( 6 ), znie:

„Označenia pôvodu a zemepisné označenia zapísané do registra by mali byť chránené pred používaním, ktorým sa zneužíva povesť výrobkov spĺňajúcich požiadavky. S cieľom podporovať spravodlivú hospodársku súťaž a neuvádzať spotrebiteľov do omylu by sa takáto ochrana mala rozšíriť aj na výrobky a služby, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, vrátane tých, ktoré nie sú uvedené v prílohe I k zmluvám.“

9.

V oblasti označovania potravín bola v čase, keď nastali skutkové okolnosti v konaní vo veci samej, uplatniteľná smernica, ktorá je uvedená v názve tohto oddielu. ( 8 ) Jej článok 3 ods. 1 v súvislosti s danou problematikou stanovuje:

„1.   V súlade s článkami 4 až 17 a na základe výnimiek, ktoré obsahujú, na označení potravín je povinné jedine uvedenie nasledovných údajov:

…“

10.

Článok 5 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„1.   Názov, pod ktorým sa výrobok predáva, je názov stanovený v príslušných ustanoveniach spoločenstva.

V opačnom prípade je názov, pod ktorým sa výrobok predáva, taký názov, ktorý je obvyklý v členskom štáte, v ktorom sa predáva konečnému spotrebiteľovi alebo hromadným stravovacím zariadeniam, alebo je uvedený popis potraviny a ak je to potrebné z hľadiska použitia potraviny tak, aby boli pre kupujúceho dostatočne zrozumiteľné pre určenie skutočného charakteru potraviny a jej odlíšenie od ostatných výrobkov, s ktorými by ju bolo možné zameniť.

…“

11.

Článok 6 ods. 5 znie:

„V zozname zložiek sa uvedú všetky zložky potraviny v zostupnom poradí na základe hmotnosti, ako je zaznamenané v čase ich použitia pri výrobe potraviny. Zoznam sa uvedie za vhodným nadpisom, ktorý obsahuje slovo ‚zložky‘.

…“

12.

Článok 7 ods. 1 a 5 stanovuje:

„1.   Množstvo zložky alebo kategórie zložiek používaných pri výrobe alebo príprave potraviny sa uvedie v súlade s týmto článkom.

…

5.   Označenie uvedené v odseku 1 sa uvedie buď v názve, alebo hneď za názvom, pod ktorým sa potravina predáva, alebo v zozname zložiek, s ktorými súvisí príslušná zložka alebo kategória zložiek.“

13.

V bode 2.1 („Odporúčania týkajúce sa používania označenia zapísaného do registra“) sa uvádza:

14.

Koncom roka 2012 Aldi Süd, spoločnosť distribuujúca potraviny a ďalší spotrebný tovar do supermarketov, uviedla do predaja výrobok vyrábaný spoločnosťou Galana NV ( 10 ), označený ako „Champagner Sorbet“, ktorý obsahuje ako zložku 12 % šampanského. Obrázok na jeho obale bol nasledujúci:

15.

CIVC podal na Landgericht München (Krajinský súd Mníchov, Nemecko) žalobu smerujúcu k tomu, aby sa Aldi Süd zdržala používania CHOP „Champagne“ na svojom mrazenom výrobku, pretože to predstavuje porušenie tohto CHOP.

16.

Žalobným návrhom, ktoré sa opierali o článok 118m nariadenia č. 1234/2007, sa v prvostupňovom konaní vyhovelo, avšak v odvolacom konaní ich Oberlandesgericht München (Vyšší krajinský súd Mníchov, Nemecko) zamietol.

17.

CIVC podal proti rozsudku vydanom v odvolacom konaní opravný prostriedok na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tento vnútroštátny súd sa prikláňa k tomu, aby sa uznalo, že používanie CHOP „Champagne“ na mrazenom výrobku patrí do pôsobnosti článku 118m ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 1234/2007, pretože označenie šampanské sa používa na obchodné účely na označenie dezertu, ktorý nevyhovuje špecifikáciám vín, ktoré sú chránené CHOP „Champagne“.

18.

Okrem toho tvrdí, že povesť CHOP „Champagne“ môže mať v názve „Champagner Sorbet“ zvýhodňujúci účinok. Pýta sa však, či ide o zneužívanie CHOP v zmysle článku 118m ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 1234/2007, keďže tento výraz zodpovedá zvyklostiam príslušnej skupiny verejnosti pri označovaní dezertu, ktorý obsahuje šampanské v množstve, ktoré je dostatočné na to, aby danej potravine dodalo základnú vlastnosť. Existencia zneužívania povesti CHOP by teda mala byť vylúčená, pokiaľ – ako usúdil odvolací súd – legitímny záujem odôvodňuje jeho používanie.

19.

Vzhľadom na to, že žaloba CIVC by sa mohla opierať o článok 118m ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1234/2007, vnútroštátny súd vyjadruje pochybnosť aj o tom, či používanie CHOP môže predstavovať zneužitie, napodobenie alebo protiprávne vyvolávanie mylnej predstavy. Ďalej uvádza, že používanie musí byť protiprávne a že v dôsledku toho existencia legitímneho záujmu, ktorý dotknuté používanie odôvodňuje, vylučuje porušenie CHOP.

20.

Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie CIVC, podľa ktorého Aldi Süd používala označenie „Champagner Sorbet“ zavádzajúcim spôsobom v zmysle článku 118m ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1234/2007, sa vnútroštátny súd pýta, či sa táto norma uplatňuje výlučne na prípady, keď zavádzajúce označenie vyvoláva u verejnosti mylný dojem v súvislosti so zemepisným pôvodom výrobku, alebo či sa vzťahuje aj na zavádzajúce označenie, pokiaľ ide o základné vlastnosti tohto výrobku.

21.

Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) predkladá Súdnemu dvoru nasledujúce otázky:

22.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 14. júla 2016.

23.

Písomné pripomienky predložili CIVC, Galana NV, francúzska a portugalská vláda, ako aj Európska komisia.

24.

Dňa 18. mája 2017 sa konalo verejné pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia CIVC, spoločnosti Galana NV, francúzskej vlády a Európskej komisie.

25.

Všetci účastníci konania sa zhodujú, že na prvú otázku treba odpovedať kladne. Podľa CIVC pravidlá Únie chránia CHOP pred akýmkoľvek komerčným využívaním, či už priamym alebo nepriamym, ktorého cieľom je ťažiť z ich povesti. Táto ochrana sa vzťahuje na využívanie CHOP, či už v názve výrobku alebo v označení potraviny, ktorá nevyhovuje špecifikácii výrobku s chráneným názvom. Odkazom na rozsudok Bureau National Interprofessionnel du Cognac ( 11 ) CIVC tvrdí, že ide o priame komerčné využívanie CHOP „Champagne“, keď sa objaví buď v pôvodnom znení, alebo v preklade ako súčasť názvu „Champagner Sorbet“.

26.

Francúzska vláda uvádza, že napriek tomu, že uplatniteľné nariadenia výslovne neuvádzajú využívanie CHOP ako zložiek, ich ochrana a súdržnosť medzi pravidlami v oblasti vinárstva a pravidlami týkajúcimi sa poľnohospodárskych výrobkov a potravín vedie k názoru, že tieto nariadenia sa uplatňujú aj na toto využívanie.

27.

Portugalská vláda dopĺňa, že výraz „Champagner“ je v tomto prípade najvýznamnejší slovný prvok výrobku, zatiaľ čo výraz „sorbet“ je v tomto prípade druhové označenie, takže nemá vplyv na hodnotenie využívania CHOP.

28.

CIVC tvrdí, že na druhú otázku treba tiež odpovedať kladne. V zhode s portugalskou vládou pripomína, že výraz „zneužívať“ zodpovedá iba používaniu alebo využívaniu akejkoľvek veci, pri ktorom dochádza k získaniu výhody z povesti CHOP. Domnieva sa, že takým je prípad sorbetu, ktorý zahrnutím výrazu „šampanské“ do názvu využíva obraz kvality alebo prestíže tohto šumivého vína, ktoré je chránené CHOP. CIVC síce odmieta analogické uplatnenie článku 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 110/2008 ( 12 ), ktorého pôsobnosť sa obmedzuje na liehoviny, keďže normotvorca nechcel túto pôsobnosť rozšíriť na vína, ale nachádza relevantné prvky v usmerneniach Komisie.

29.

CIVC sa rovnako ako Galana NV a francúzska vláda domnieva, že je irelevantné, že označenie potraviny, ktoré obsahuje CHOP, zodpovedá obvyklej forme, pod ktorou je toto označenie verejnosti známe. Ak by sa pripustil opak, viedlo by to k riziku, že CHOP sa stane druhovým, čo je v rozpore s tým, čomu sa jeho ochrana snaží zabrániť.

30.

CIVC sa prikláňa k tomu, aby sa posúdilo, či množstvo šampanského v sorbete stačí na to, aby mu dodalo svoje základné vlastnosti. V tomto prípade to tak nie je, pretože základné vlastnosti šampanského (jeho jemné a pretrvávajúce bublinky, ako aj osviežujúca, ovocná a jemne kyslá chuť) sa v sorbete nenachádzajú. Ani pomer šampanského (12 %), ktoré sa použilo na výrobu potraviny, neodôvodňuje využitie CHOP.

31.

Galana NV považuje uplatnenie článku 118m ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia (ES) č. 1234/2007 za irelevantné z dôvodu, že názov sorbetu je odrazom skutočnosti, je jasný a neuvádza verejnosť do omylu. Množstvo šampanského pridané ako zložka je dostatočné na to, aby dodalo sorbetu základné vlastnosti. Okrem toho potravina je v súlade s usmerneniami, ktoré potvrdzujú jej tvrdenie.

32.

Podľa francúzskej vlády používanie CHOP ako súčasti označenia potraviny nie je v zásade zakázané, keďže samo osebe nie je zneužitím povesti. Rovnako ako Komisia trvá na tom, aby výraz „zneužívať“ zahrnoval v súlade s judikatúrou Súdneho dvora využívanie, ktoré vedie subjekt k tomu, aby neoprávnene ťažil z povesti zemepisného označenia pôvodu. ( 13 )

33.

Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či sú splnené podmienky usmernení, a prípadne posúdiť ďalšie hodnotiace kritériá, ako napríklad primeranosť používania CHOP, ktoré hospodársky subjekt uskutočňuje prostredníctvom obrázkov a odkazov, ako aj typografie, ktorá sa objavuje na obale alebo v reklame na tento výrobok.

34.

Podľa portugalskej vlády „Champagner Sorbet“ neoprávnene ťaží z prestíže CHOP „Champagne“. CHOP musia byť chránené proti akýmkoľvek formám využívania, aby sa zabránilo zneužívaniu ich prestíže; osobitne je potrebné zabrániť tomu, aby sa zhoršila alebo znížila ich rozlišovacia spôsobilosť.

35.

Komisia navrhuje, aby sa na druhú otázku odpovedalo záporne. Presadzuje výklad, ktorý je v súlade s nariadením (EÚ) č. 1151/2012 ( 14 ) (ktoré odkazuje na usmernenia) a nariadeniami (EÚ) č. 1169/2011 a (ES) č. 110/2008, najmä s jeho článkom 10 ods. 1, pokiaľ ide o zmienku o liehovine v názve potraviny. Poukazuje na to, že využívanie CHOP „Champagne“ v tomto prípade spĺňa podmienky a je v súlade s článkom 9 ods. 1 písm. a) a b), ako aj s článkom 17 ods. 1 a článkami 18 a 22 nariadenia č. 1169/2011.

36.

CIVC tiež navrhuje, aby sa na túto otázku odpovedalo kladne. Zastáva názor, rovnako ako portugalská vláda, že „Champagner Sorbet“ pripomína CHOP „Champagne“ v zmysle článku 118m ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1234/2007, aj keď tento výraz zodpovedá zvyklostiam verejnosti a zložka bola v množstve, ktoré je dostatočné na to, aby potravine dodalo základné vlastnosti. Výraz „vyvolanie mylnej predstavy“ sa podľa CIVC vzťahuje na prípad, keď označenie potraviny zahŕňa CHOP, čo vedie spotrebiteľa k tomu, že dotknutý výrobok si spojí so zložkou, ktorá je chránená prostredníctvom CHOP.

37.

Galana NV a francúzska vláda sa domnievajú, že využívanie CHOP „Champagne“ v prejednávanej veci nepredstavuje zneužitie, napodobenie alebo vyvolanie mylnej predstavy. Tieto výrazy zahŕňajú existenciu kopírovania výrobku alebo pojmov, ktoré vychádzajú z CHOP, alebo odkazu na CHOP bez toho, aby boli dodržané špecifikácie výrobku, zatiaľ čo v tomto prípade ide o priame využívanie CHOP.

38.

Podľa Komisie „Champagner Sorbet“ úmyselne a priamo opisuje zloženie výrobku, čo vylučuje akékoľvek vyvolanie mylnej predstavy, napodobenie alebo inú formu prisvojenia CHOP. Nejde ani o uvedenie spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o pôvod sorbetu, pretože je v tomto prípade jasne informovaný, že daný výrobok obsahuje významné množstvo šampanského, ktoré pochádza z tohto francúzskeho regiónu.

39.

Podľa CIVC by sa malo na túto otázku odpovedať záporne. Rovnako ako francúzska vláda sa domnieva, že článok 118m ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1234/2007 sa vzťahuje na nepravdivé alebo zavádzajúce údaje tak o povahe výrobku, ako aj o jeho základných vlastnostiach.

40.

Galana NV rovnako ako Komisia vylučuje uplatniteľnosť článku 118m ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1234/2007 v rozsahu, v akom sa tento článok vzťahuje iba na vinárske produkty. Subsidiárne sa domnieva, že jeho pôsobnosť možno rozšíriť aj na nepravdivé alebo zavádzajúce údaje, ktoré môžu na strane príslušnej skupiny verejnosti vyvolať mylný dojem o zemepisnom pôvode výrobku.

41.

Portugalská vláda zastáva názor, že nepravdivé alebo zavádzajúce údaje môžu na strane verejnosti vyvolať mylný dojem, pokiaľ ide o zemepisný pôvod výrobku, a domnieva sa, že názvy, v ktorých sa takéto údaje objavujú, by nemali byť povolené.

42.

Vnútroštátny súd žiada, aby sa predbežne spresnila pôsobnosť článku 118m ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 1234/2007. Konkrétne sa pýta, či sa toto ustanovenie vzťahuje na také situácie, akou je situácia vo veci samej, keď je CHOP „Champagne“súčasťou názvu sorbetu, ktorý obsahuje určité množstvo tohto šumivého vína.

43.

Všetci účastníci konania, ktorí predložili svoje pripomienky v rámci tohto prejudiciálneho konania sa s vnútroštátnym súdom stotožňujú v tom, že na prvú otázku by mala byť poskytnutá kladná odpoveď. Pochybnosti uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania mali svoj základ v téze, ktorú zastáva určitá časť nemeckej doktríny, podľa ktorej sa tento inštitút uplatní iba na využívanie CHOP v prípade použitia rovnakých výrazov. Naproti tomu používanie podobných výrazov spadá pod článok 118m ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1234/2007.

44.

Zastávam názor, že túto tézu ( 15 ) nemožno z rôznych dôvodov prijať. V prvom rade, ako uvádza francúzska vláda, tento článok definuje pôsobnosť veľmi široko v súlade s tým, aká ochrana má byť CHOP poskytnutá. Taký výklad by z tejto ochrany vylúčil napríklad preklad CHOP, čo by bolo v rozpore so zákazom akéhokoľvek priameho alebo nepriameho využívania.

45.

V druhom rade, ako zdôrazňuje Komisia, v rozsudku vo veci Bureau National Interprofessionnel du Cognac ( 16 ) Súdny dvor už rozhodol, že používanie ochrannej známky obsahujúcej zemepisné označenie alebo výraz zodpovedajúci tomuto označeniu alebo jeho prekladu, predstavuje pre výrobky (v danom prípade pre liehoviny), ktoré nezodpovedajú príslušným špecifikáciám, priame komerčné používanie zemepisného označenia výrobkov.

46.

Napokon článok 118m ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1234/2007 vymedzuje podmienky (priameho a nepriameho) využívania a (porovnateľné a odlišné) výrobky ( 17 ), v súvislosti s ktorými sa treba odvolávať na ochranu, ktorú poskytuje CHOP. V prípade porovnateľných výrobkov sa treba odvolávať na CHOP, pokiaľ sa odchýlia od špecifikácie výrobku, zatiaľ čo v prípade neporovnateľných výrobkov treba overiť, či nezneužívajú povesť CHOP. Naproti tomu ustanovenia písmena b) a pravdepodobne tiež ustanovenia oboch nasledujúcich písmen poukazujú na určité nezákonné správania, proti ktorým sa v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktorých stranami sú tak členské štáty, ako aj Únia, môžu držitelia CHOP brániť. ( 18 ) V prípade týchto správaní platí domnienka existencie úmyslu zneužívať uvedenú povesť.

47.

V dôsledku toho sa domnievam, že článok 118m ods. 2 písm. a) bod ii) nariadenia č. 1234/2007 je uplatniteľný, takže odpoveď na prvú otázku je kladná.

48.

Vnútroštátny súd sa pýta, či sa na využívanie CHOP ako súčasti označenia potraviny, ktorá nevyhovuje špecifikáciám výrobku a do ktorej bola pridaná zložka (v tomto prípade šampanské), ktorá daným špecifikáciám vyhovuje, môže uplatniť zákaz stanovený v článku 118m ods. 2 písm. a) bode ii) nariadenia č. 1234/2007, ak:

49.

Odvolací súd usúdil, že distribútor mal legitímny záujem na využití CHOP „Champagne“ práve z týchto dôvodov: a) v nemeckom jazyku a jeho kulinárskej literatúre je „Champagner Sorbet“ bežným výrazom pre označenie mrazeného dezertu, na ktorého výrobu je potrebné šumivé víno, a b) výrobok spoločnosti Galana NV obsahuje 12 % šampanského, čo predstavuje množstvo dostatočné na to, aby dodalo sorbetu základnú vlastnosť tohto šumivého vína (konkrétne jeho chuť).

50.

Zdá sa však, že Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) má iný názor než odvolací súd, ktorý podľa prvého uvedeného súdu uznal skutočnosti opísané v predchádzajúcom bode pod písmenami a) a b) bez toho, aby pristúpil k nevyhnutnému posúdeniu skutkového stavu. Vnútroštátny súd však uvádza, že taký legitímny záujem možno odvodiť z právnej úpravy Únie týkajúcej sa označovania, ( 19 ) ktorá by sa mala vykladať v spojení s právnou úpravou týkajúcou sa kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín. ( 20 )

51.

V dôsledku toho je na účely poskytnutia odpovede na druhú otázku potrebné analyzovať dva inštitúty týkajúce sa tak ochrany CHOP, ako aj označovania potravín.

52.

Vnútroštátny súd sa domnieva, že v prípade uznania existencie priameho komerčného využívania (odpoveď na prvú otázku) by použitie CHOP „Champagne“ spĺňalo podmienky článku 118m ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 1234/2007 (t. j. že by zneužívalo povesť CHOP), ak by žalovaná konala bez legitímneho záujmu.

53.

Od rozsudku vo veci „Sekt‑Weinbrand“ ( 21 ) Súdny dvor spresnil funkciu CHOP: informovať a ubezpečiť, že označený výrobok má skutočne kvalitu a vlastnosti, ktoré sú dané zemepisnou lokalitou jeho pôvodu. Už od sedemdesiatych rokov sa požaduje dvojitá väzba, t. j. priestorová a kvalitatívna, ktorú neskôr prevzala právna úprava v oblasti poľnohospodárskych výrobkov a potravín, ( 22 ) ako aj právna úprava v oblasti vinárstva. ( 23 )

54.

Účelom nariadenia č. 1234/2007 je, pokiaľ ide o CHOP pre vína, zaručiť spotrebiteľom a z iného hľadiska aj držiteľom príslušných označení, že výrobky, ktoré sú týmito označeniami chránené, majú vysokú kvalitu, ktorej základom je ich zemepisný pôvod. ( 24 )

55.

Ak by bolo celé CHOP začlenené do názvu potraviny s cieľom jej uvedenia na trh, logicky takéto začlenenie vedie k zneužitiu prestíže a povesti chránenej kvality. Takéto konanie by sa malo teda v zásade považovať za protiprávne.

56.

Je však možné zhodnúť sa, že v obchode so spracovaným tovarom môže využiť CHOP ako súčasť názvu svojho výrobku ten, kto preukáže legitímny záujem. Vnútroštátny súd správne formuloval svoju otázku, ktorá vyplynula z priameho obchodného využívania, na základe dichotómie „využívanie, ktorým sa zneužíva povesť CHOP/legitímny záujem“, a to spôsobom, že ak neexistuje legitímny záujem, pôjde o zneužitie povesti.

57.

Legitímny záujem môže vyplývať tak z vlastníctva skoršieho práva (napríklad iného druhu duševného vlastníctva), ako aj z plnenia právnej povinnosti. Aj vedľa týchto dvoch prípadov a mimo priameho komerčného prostredia súhlasím s francúzskou vládou v tom, že musia existovať oblasti, v rámci ktorých bude využitie CHOP tretími osobami legitímne, ( 25 ) t. j. situácie, v ktorých bude možné považovať využívanie CHOP za určitý druh ius usus inocui.

58.

V prípade iných druhov duševného vlastníctva Súdny dvor totiž uznal určité oblasti, v ktorých využitie ochranných známok a chránených diel tretími osobami nepredstavuje porušenie práv ich majiteľov. Napríklad v práve ochranných známok Súdny dvor povolil opisné využitia na účely šírenia vlastností výrobku, ktorý je v ponuke na predaj prípadnému zákazníkovi, ktorý pozná vlastnosti výrobkov, ktoré sú označené ochrannou známkou. ( 26 ) Rovnako pripustil využitie v prípade, keď spotrebiteľ nevníma označenie ako znamenie toho, že výrobky, ktorých je súčasťou, pochádzajú od podniku, ktorý je majiteľom tejto ochrannej známky. ( 27 )

59.

V oblasti autorských práv a s nimi súvisiacich práv bola v súvislosti s článkom 5 ods. 1 a 5 smernice 2001/29/ES ( 28 ) uznaná oprávnenosť kópií diel chránených autorským právom vo vyrovnávacej pamäti a na obrazovke; ( 29 ) oprávnenosť dočasných prípadov rozmnožovania, ktoré umožňujú správne fungovanie satelitného dekódera a televíznej obrazovky, a teda aj príjem vysielaní obsahujúcich chránené diela; ( 30 ) a spracovanie zhrnutí článkov z tlače, aj keď majitelia autorských práv k týmto článkom toto spracovanie nepovolili. ( 31 )

60.

Tento prístup je navyše v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej ťaženie z povesti zemepisného označenia sa musí uskutočňovať „neoprávnene“. ( 32 ) Hoci tieto rozsudky boli vydané v súvislosti s článkom 16 nariadenia č. 110/2008 (týkajúceho sa zemepisných označení liehovín), podobnosť s článkom 118m ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1234/2007 odôvodňuje uplatnenie takého výkladu aj na oblasť vinárstva. ( 33 ) Ak teda existuje legitímny záujem, použitie CHOP nemožno kvalifikovať ako neoprávnené.

61.

Ak sa vrátime k posudzovanému prípadu a vzhľadom na to, že Galana NV neodkázala na nijaké staršie právo, je vhodné určiť, či použitie CHOP „Champagne“ v názvu sorbetu, ktorý táto spoločnosť vyrába, vyplýva z nejakej zákonnej povinnosti alebo ho možno kvalifikovať ako použitie, ktoré nespôsobuje ujmu.

62.

Ako som už vysvetlil, vnútroštátny súd sa pýta na relevantnosť dvoch konkrétnych prvkov, ktoré by mohli byť základom pre každý z oboch legitímnych záujmov: a) názov produktu zodpovedá zvyklostiam relevantnej skupiny verejnosti a b) sorbet obsahuje množstvo šampanského, ktoré je dostatočné na to, aby mu dodalo základnú charakteristiku.

63.

Je preto potrebné preskúmať oba prvky samostatne bez toho, aby to podľa môjho názoru znamenalo, že ide o jediné relevantné prvky na účely objasnenia toho, či došlo k zneužitiu povesti CHOP.

64.

Všetci účastníci konania s výnimkou Komisie sa zhodujú, že zvyklosti nemeckého spotrebiteľa neodôvodňujú to, aby bolo CHOP „Champagne“ použité na obchodnej úprave sorbetu. V opačnom prípade by sa z tohto CHOP stalo druhové označenie, ktoré by mohol použiť akýkoľvek hospodársky subjekt.

65.

Zastávam rovnaký názor, keďže jedným z hlavných cieľov ochrany CHOP v prípade vín je zabrániť tomu, aby sa z nich stali druhové označenia. ( 34 ) Masové používanie CHOP na cudzích výrobkoch by mohlo vytvoriť na strane verejnosti dojem, že charakteristické názvy CHOP sa môžu rozšíriť na výrobky vyrobené mimo oblasti, ku ktorej sa viaže CHOP. Viedlo by to tak k používaniu CHOP ako obyčajných druhových označení, a to aj v situácii, keď je tento fenomén obmedzený určitou konkrétnou krajinou. Netreba zabúdať, že ochrana CHOP má byť rovnaká vo všetkých členských štátoch, a nemala by byť roztrieštená na základe zvyklostí spotrebiteľov v niektorom z nich. ( 35 )

66.

Zo zákonného hľadiska sa na zapísané CHOP vín uplatňuje trvalá ochrana v zmysle článku 118m ods. 3 nariadenia č. 1234/2007, aj keď môžu byť zrušené. Ich ochrana by bola ohrozená tiež v tretích krajinách, ( 36 ) pokiaľ by sa vlastné názvy CHOP tým, že by sa stali druhové, stali v skutočnosti verejným majetkom, pretože názvy, ktoré sa stali druhové, nemožno zapísať. ( 37 ) Predchádzať takýmto použitiam označení, v dôsledku ktorých by tieto označenia zovšeobecneli, sa tak skôr mení na naliehavú potrebu než na obyčajné úsilie producentov vín, ktoré sú chránené CHOP.

67.

Skutočnosť, že výraz „Champagner Sorbet“ je bežné označenie dezertu v jednom alebo niekoľkých členských štátoch, teda nestačí na to, aby bol distribútorovi priznaný legitímny záujem, ktorý by ho oprávňoval použiť na účely obchodnej úpravy takejto potraviny názov CHOP „Champagne“.

68.

S Komisiou súhlasím v tom, že v prejednávanom prípade treba vykladať všeobecnú právnu úpravu Únie týkajúcu sa označovania potravín (zakotvenú predovšetkým v smernici 2000/13 a v predpise, ktorý ju zrušil, t. j. v nariadení č. 1169/2001), keďže sorbet – ktorý je samozrejme potravinou – nie je chránený nijakým CHOP. ( 38 )

69.

V súlade so smernicou 2000/13 musí označenie potravín obsahovať „názov, pod ktorým sa výrobok predáva, zoznam zložiek a množstvo určitých zložiek…“. ( 39 )„Názvom, pod ktorým sa výrobok predáva“ ( 40 ), sa rozumie názov stanovený pre túto potravinu v príslušných ustanoveniach Únie alebo v prípade, že neexistujú takéto ustanovenia, vo vnútroštátnych ustanoveniach. Pokiaľ takýto názov chýba, uplatní sa „názov, ktorý je obvyklý v členskom štáte, v ktorom sa predáva konečnému spotrebiteľovi“.

70.

Na prvý pohľad sa zdá, že „Champagner Sorbet“ je v súlade s pravidlami o označovaní, čo by spoločnosti Galana NV poskytovalo legitímny záujem na tom, aby takto označila potravinu, ktorú vyrába. V súlade s článkom 13 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 1151/2012 sú CHOP chránené aj vtedy, keď sa používajú ako zložka. Je teda potrebné zistiť, aký je rozsah takejto ochrany.

71.

V súlade s článkom 6 ods. 5 smernice 2000/13 ( 41 ) má výrobca povinnosť uviesť na označení výrobku zoznam všetkých jeho zložiek. V prípade, keď sa zložka vyskytuje v „názve, pod ktorým sa potravina predáva“ (tak ako to je v tomto prípade), treba podľa článku 7 ods. 4 tejto smernice uviesť jej množstvo, ktoré je percentuálne vyjadrené. ( 42 )

72.

Ani smernica 2000/13, ani nariadenie č. 1169/2011 priamo neodkazujú na zložky chránené CHOP. S cieľom napraviť túto situáciu a prispieť k jej objasneniu Komisia uverejnila v roku 2010 usmernenia (na ktoré odkazuje odôvodnenie 32 nariadenia č. 1151/2012). Napriek tomu, že tieto usmernenia nie sú záväzné, ( 43 ) treba ich zohľadniť, keďže odrážajú stanovisko tejto inštitúcie.

73.

Podľa usmernení sa môže charakteristický názov CHOP vedľa už spomínaného zoznamu zložiek uvádzať „v rámci alebo v blízkosti predajného názvu potraviny, ktorá obsahuje výrobky s názvom zapísaným do registra, ako aj na štítku, v rámci prezentácie a reklamy tejto potraviny“, pokiaľ sú splnené podmienky, ktoré som citoval v bode 13 týchto návrhov.

74.

Vnútroštátnym súdom, ktoré môžu lepšie posúdiť skutkový stav sporu a právne ho kvalifikovať, prináleží, aby rozhodli, či boli v prejednávanom prípade splnené tieto tri podmienky. Obmedzím sa preto na niekoľko úvah, ktoré im môžu pri tejto úlohe pomôcť.

75.

Prvá podmienka (že neexistujú „prísady porovnateľné“ s prísadou chránenou CHOP) sa posúdi jednoducho a je dostatočne objektívna. Nič nenasvedčuje tomu, že by „Champagner Sorbet“ obsahoval iné prísady podobné šumivému vínu chránenému CHOP, ktoré by ho mohli nahradiť.

76.

Druhá podmienka (aby sa daná prísada používala v dostatočnom množstve, aby dodala príslušnej potravine základnú vlastnosť) je zložitejšia. Na rozdiel od názoru CIVC nejde o to nájsť v potravine základné vlastnosti chránenej prísady, ale o to, aby táto potravina mala základnú vlastnosť súvisiacu s CHOP. ( 44 )

77.

Ani toto pravidlo však nie je dostatočne jednoznačné. Kvantitatívny faktor nebude vždy ten najrelevantnejší na to, aby potravine poskytol základnú vlastnosť. ( 45 ) V súvislosti s potravinami sú takými vlastnosťami obvykle vôňa a chuť, ktoré prísada chránená CHOP potravinám dodáva, ale môžu existovať aj iné rozhodujúce faktory. ( 46 ) Opäť vnútroštátnemu súdu prináleží, aby na základe vykonaných dôkazov ( 47 ) a svojho vlastného preskúmania skutkového stavu objasnil, či pridané šampanské víno dodáva sorbetu základnú vlastnosť v tom zmysle, ako som práve opísal.

78.

Tretia podmienka je pre výklad najproblematickejšia. Predovšetkým je sporné, či je v súlade s článkom 7 ods. 5 smernice 2000/13. ( 48 ) V každom prípade ju jej znenie, v ktorom sa používa výraz „v ideálnom prípade“, zbavuje právnej sily, a dokonca aj orientačnej hodnoty. Uvedenie percentuálneho množstva zložky v potravine sa teda zdá byť faktorom, ktorého relevantnosť treba posudzovať podľa samotnej smernice 2000/13.

79.

V tomto kontexte opakujem, že práve vnútroštátnym súdom prináleží určiť, či zložka chránená CHOP, ktorá je pridaná do potraviny, dodáva tejto potravine základnú vlastnosť spôsobom, že musí byť uvedená na jej označení.

80.

Odpoveď poskytnutá vnútroštátnemu súdu by bola neúplná, ak by sa obmedzila iba na samotnú existenciu legitímneho záujmu distribútora, ktorý vyplýva z dodržiavania usmernení a ktorý ho oprávňuje použiť pri označovaní svojich potravín zložky chránené CHOP.

81.

Tieto tri podmienky, ktoré stanovujú usmernenia, sú totiž neoddeliteľne spojené s určitými inštitútmi (dobrá viera a neuvedenie spotrebiteľa do omylu), na ktoré sa odkazuje v bode 1.1 v rámci uvedenia súvislostí.

82.

Pri posudzovaní, či bolo CHOP zneužité (či došlo k neoprávnenému ťaženiu z jeho povesti), treba nepochybne vychádzať z existencie dostatočného množstva zložky chránenej CHOP, ktoré dodáva potravine základnú vlastnosť. Táto okolnosť však nelegitimizuje používanie CHOP v sorbete, ktorý je predmetom sporu, pokiaľ existujú ďalšie faktory (najmä v súvislosti s tým, aký je vzhľad označenia), ktoré odhaľujú úmysel ťažiť z prestíže CHOP a privlastniť si jeho povesť.

83.

V tomto prípade môže spotrebiteľ, ktorému je balenie „Champagner Sorbet“ ponúkané, vidieť v popredí vytlačenej etikety zobrazenie korkovej zátky s drôtikom, ktorým sa zátka pripevňuje k fľaši, čiastočne naplnených pohárov a nápoja, o ktorom sa dá predpokladať, že ide o šampanské. V pozadí, ktoré je dobre rozpoznateľné, sa nachádza fľaša francúzskeho šumivého vína.

84.

Nemyslím si, že pri posudzovaní otázky, či výrobca alebo distribútor potraviny zneužíva povesť zložky chránenej CHOP „Champagne“, by bolo možné neprihliadnuť k významu, ktorý majú tieto prvky. ( 49 ) Vnútroštátny súd môže a musí zohľadniť tieto faktory na účely posudzovania zneužívania CHOP.

85.

Cieľom nariadenia č. 1308/2013 a smernice 2000/13 ( 50 ) je zabrániť tomu, aby bol spotrebiteľ uvedený do omylu, pričom Súdny dvor spresnil, že ani samotná skutočnosť, že zoznam zložiek sa nachádza na obale výrobkov, neumožňuje vylúčiť, že označenie týchto výrobkov a spôsoby tohto označenia môžu uviesť spotrebiteľa do omylu. ( 51 )

86.

Súdny dvor už totiž rozhodol, že na posúdenie toho, či údaj zobrazený na etikete môže uvádzať do omylu, sa vnútroštátny súd musí vzhľadom na uvedený údaj predovšetkým oprieť o predpokladané očakávanie uvedeného spotrebiteľa, pokiaľ ide o pôvod, miesto pôvodu alebo vlastnosť spojenú s potravinou, pričom podstatné je neuviesť spotrebiteľa do omylu a neuviesť ho do mylného presvedčenia, že pôvod výrobku, miesto, odkiaľ pochádza, alebo vlastnosti výrobku sú iné ako v skutočnosti. ( 52 )

87.

Príslušný súd tak musí zvážiť, či je použitie takých grafických prvkov na etikete „Champagner Sorbet“ odôvodnené len ako prejav snahy vyvolať neprimerané spojenie so šumivým vínom chráneným CHOP. Inými slovami, či skrytým zámerom názvu, pod ktorým sa výrobok predáva, nie je v skutočnosti spojiť dotknutú potravinu s povesťou šampanského šumivého vína uvedením, že kvalitu šampanského možno nájsť aj v prípade sorbetu.

88.

Odpoveď na tretiu a štvrtú otázku by mohla byť nadbytočná, ak by Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) dospel k záveru, že došlo k zneužitiu CHOP „Champagne“. V každom prípade sa budem zaoberať oboma otázkami.

89.

Podstatou tretej otázky je, či je použitie typického názvu CHOP za takých okolností, o aké ide v prejednávanej veci, zneužitím, napodobením samotného CHOP alebo vyvolávaním mylnej predstavy o ňom.

90.

V písmene b) článku 118m ods. 2 nariadenia č. 1234/2007 sa uvádza rad konaní identifikovaných z dôvodu svojej nekalosti v obchodnom prostredí, ktoré zahrnujú použitie CHOP s klesajúcou intenzitou, a to od jeho zneužitia cez napodobenie k vyvolaniu mylnej predstavy o ňom.

91.

Zneužitie znamená použitie celého názvu CHOP na podobné výrobky. Domnievam sa, že v tomto prípade k tomu nedošlo, keďže sorbet sa predáva zmrazený, čo je v prípade vína nemysliteľné. ( 53 ) Rovnako si nemyslím, že by išlo o napodobenie v pravom zmysle slova, pretože označenie „Champagner Sorbet“ obsahuje celé CHOP.

92.

Zložitejšie je rozhodnúť, či možno hovoriť o vyvolaní mylnej predstavy, pričom pri riešení tohto problému bude potrebné zohľadniť judikatúru Súdneho dvora, ktorá v prípade tohto tretieho typu nekalého konania stanovila určité právne rysy. ( 54 )

93.

Podľa judikatúry výraz „vyvolanie mylnej predstavy“ zahŕňa situáciu, keď výraz použitý na označenie výrobku zahŕňa časť CHOP takým spôsobom, že pokiaľ sa spotrebiteľ stretne s názvom výrobku, v mysli sa mu vybaví obraz výrobku, ktorého označenie je chránené. ( 55 )

94.

Zmienka o čiastočnom použití CHOP je v opise skutkového stavu v každej z vecí, v ktorých boli vydané jednotlivé rozsudky a v ktorých bolo napodobenie CHOP dôsledkom nie celkom úplného prekrývania sa názvov alebo ochranných známok dotknutých výrobkov („Gorgonzola/Cambozola“ ( 56 ), „Parmigiano Reggiano/Parmesan“ ( 57 ) a „Verlados/Calvados“ ( 58 )).

95.

Súdny dvor totiž v súvislosti s nariadením č. 110/2008 pri posudzovaní veci týkajúcej sa ochrannej známky, ktorá obsahuje v celej svojej forme prvok „Cognac“, považoval tento prvok skôr za „vyvolanie mylnej predstavy“ než za „zneužitie“ napriek tomu, že išlo o liehoviny, ktoré nevyhovovali špecifikáciám CHOP. ( 59 )

96.

Zásady odvodené v prípade CHOP týkajúcich sa liehovín možno analogicky uplatniť aj na vyvolanie mylnej predstavy, ktorá sa uvádza v článku 118m ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1234/2007. ( 60 ) V odôvodneniach 92 a 97 nariadenia č. 1308/2013 je vysvetlené, že cieľom ochrany CHOP je nielen predchádzať klamlivým praktikám a podporovať transparentnosť trhu a spravodlivú hospodársku súťaž, ale takisto dosiahnuť vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľov.

97.

V takom istom zmysle treba zohľadniť aj kritériá vyplývajúce z judikatúry, ktoré na účely určenia toho, či ide o vyvolanie mylnej predstavy, odkazujú na vnímanie zo strany riadne informovaného, primerane pozorného a obozretného priemerného európskeho spotrebiteľa ako na prejav zásady proporcionality. ( 61 )

98.

Opäť to bude vnútroštátny súd (alebo prípadne súdy nižšieho stupňa), ktorému na základe tejto judikatúry prináleží rozhodnúť, či v prejednávanej veci ide o vyvolanie mylnej predstavy v súvislosti s CHOP „Champagne“. ( 62 ) V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia bude môcť prihliadnuť nielen k názvu sorbetu, ale aj k ostatným prvkom, ktoré som už spomenul a s ktorými je tento výrobok ponúkaný na predaj.

99.

Bez toho, že by som chcel prebrať právomoci vnútroštátneho súdu, a s výhradou, že iba tento vnútroštátny súd môže v celom rozsahu posúdiť dotknuté skutkové okolnosti, sa však domnievam, že prítomnosť grafických prvkov na obale výrobku prispieva k posilneniu názoru, že ide o vyvolanie mylnej predstavy v súvislosti s CHOP „Champagne“. Ich použitím spolu s názvom „Champagner Sorbet“ sa výrobca a distribútor snažia o to, aby bol na strane spotrebiteľa vyvolaný dojem o prestíži a akosti, ktoré sa spájajú s týmto CHOP, ktoré chcú rozšíriť na daný sorbet.

100.

Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) sa pýta, či sa článok 118m ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1234/2007 uplatní len na nepravdivé alebo zavádzajúce označenia, ktoré môžu vyvolať u príslušnej skupiny verejnosti mylný dojem o zemepisnom pôvode výrobku.

101.

Na lepšie pochopenie otázky treba konzultovať bod 62 a nasl. uznesenia o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Z týchto bodov možno vyvodiť, že pochybnosť vyvoláva tvrdenie CIVC, podľa ktorého by mal byť zákaz týchto označení všeobecný a nemal by sa týkať iba označení, ktoré u príslušnej skupiny verejnosti vyvolávajú mylný dojem o zemepisnom pôvode výrobku.

102.

Vnútroštátny súd sa podľa všetkého prikláňa k reštriktívnejšiemu výkladu tohto ustanovenia, t. j. k jeho obmedzeniu na prípady, keď sú tým, že sa použije CHOP, verejnosti predkladané klamlivé alebo zavádzajúce informácie v súvislosti so zemepisným pôvodom výrobku.

103.

Domnievam sa však, že ochrana, ktorú zamýšľal normotvorca poskytnúť CHOP, je široká a vzťahuje sa nielen na zámenu v súvislosti s pôvodom výrobku, ale jej cieľom je tiež predchádzať tomu, aby došlo k zovšeobecneniu tým, že dôjde k rozkladu CHOP z dôvodu ich masového používania.

104.

Článok 118m ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1234/2007 obsahuje stupnicu nekalých konaní, na ktorú odkazujem vyššie. Ak sa jeho písmeno a) týka výlučne konaní spočívajúcich v zneužívaní povesti a písmeno b) zneužitia, napodobenia alebo vyvolania mylnej predstavy, potom písmeno c) rozširuje oblasť ochrany tým, že do nej zahŕňa „označenie“ (t. j. informáciu, ktorá sa poskytuje spotrebiteľovi) na vnútornom alebo vonkajšom obale, alebo na reklamných materiáloch týkajúcich sa výrobku, ktoré napriek tomu, že jednoznačne nepripomína CHOP, je nepravdivé alebo zavádzajúce v súvislosti so spojením dotknutého výrobku s týmto CHOP.

105.

Zastávam názor, že podstata písmena c) zostane zachovaná vtedy, keď obchodná informácia o potravine spojenej s CHOP, ktorú spotrebiteľ vníma priamo, môže presvedčiť spotrebiteľa o tom, že tento výrobok podlieha rovnakej ochrane a má rovnakú kvalitu ako CHOP, zatiaľ čo v skutočnosti to tak nie je. Nepravdivé alebo zavádzajúce označenie sa samozrejme môže týkať pôvodu výrobku, ale takisto aj jeho základných vlastností (napríklad chuti).

106.

Na záver možno konštatovať, že rozsah ochrany, ktorú poskytuje ustanovenie citované vo štvrtej otázke, sa neobmedzuje na prípady, keď bol spotrebiteľ uvedený do omylu v súvislosti so zemepisným pôvodom určitého výrobku.

107.

Vzhľadom na uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), takto: