Vec C-414/16: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 17. apríla 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesarbeitsgericht – Nemecko) – Vera Egenberger/Evangelisches Werk für Diakonie und Entwicklung e.V. (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Sociálna politika — Smernica 2000/78/ES — Rovnosť zaobchádzania — Rozdiel v zaobchádzaní vyplývajúci z náboženstva alebo viery — Pracovné činnosti v cirkvách a v iných organizáciách, ktorých duch je založený na náboženstve alebo viere — Náboženstvo alebo viera tvoriace základnú, oprávnenú a odôvodnenú požiadavku povolania s ohľadom na duch organizácie — Pojem — Povaha činností a kontext, v ktorom sa vykonávajú — Článok 17 ZFEÚ — Články 10, 21 a 47 Charty základných práv Európskej únie)
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 17. apríla 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesarbeitsgericht – Nemecko) – Vera Egenberger/Evangelisches Werk für Diakonie und Entwicklung e.V.
(Vec C-414/16) ( 1 )
„(Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Sociálna politika — Smernica 2000/78/ES — Rovnosť zaobchádzania — Rozdiel v zaobchádzaní vyplývajúci z náboženstva alebo viery — Pracovné činnosti v cirkvách a v iných organizáciách, ktorých duch je založený na náboženstve alebo viere — Náboženstvo alebo viera tvoriace základnú, oprávnenú a odôvodnenú požiadavku povolania s ohľadom na duch organizácie — Pojem — Povaha činností a kontext, v ktorom sa vykonávajú — Článok 17 ZFEÚ — Články 10, 21 a 47 Charty základných práv Európskej únie)“
2018/C 200/06Jazyk konania: nemčinaVnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Bundesarbeitsgericht
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Vera Egenberger
Žalovaná: Evangelisches Werk für Diakonie und Entwicklung e.V.
Výrok rozsudku
|
1. |
Článok 4 ods. 2 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, v spojení s jej článkami 9 a 10, ako aj s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že ak cirkev alebo iná organizácia, ktorých duch je založený na náboženstve alebo viere, na podporu aktu alebo rozhodnutia, ako je zamietnutie prihlášky na pracovné miesto v tejto cirkvi alebo organizácii, tvrdí, že náboženstvo tvorí podľa povahy dotknutých činností alebo v kontexte, v ktorom sa vykonávajú, základnú, oprávnenú a odôvodnenú požiadavku povolania s ohľadom na duch tejto cirkvi alebo organizácie, musí takéto tvrdenie v prípade potreby podliehať účinnému súdnemu preskúmaniu, ktoré má zabezpečiť, že v prejednávanej veci sú splnené kritériá stanovené v článku 4 ods. 2 tejto smernice. |
|
2. |
Článok 4 ods. 2 smernice 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že základnou, oprávnenou a odôvodnenou požiadavkou povolania, ktorá je v ňom uvedená, sa myslí nevyhnutná požiadavka, ktorá je s ohľadom na duch dotknutej cirkvi alebo organizácie objektívne podmienená povahou alebo podmienkami výkonu predmetnej pracovnej činnosti a nemôže zahŕňať úvahy, ktoré nesúvisia s týmto duchom alebo právom tejto cirkvi alebo organizácie na autonómiu. Táto požiadavka musí byť v súlade so zásadou proporcionality. |
|
3. |
Vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o spore medzi dvoma jednotlivcami, je povinný, ak nie je možné, aby vyložil uplatniteľné vnútroštátne právo v súlade s článkom 4 ods. 2 smernice 2000/78, zabezpečiť v rámci svojich právomocí súdnu ochranu vyplývajúcu pre jednotlivcov z článkov 21 a 47 Charty základných práv Európskej únie a plný účinok týchto článkov, pričom v prípade potreby upustí od uplatnenia akéhokoľvek odporujúceho vnútroštátneho ustanovenia. |