201806150331954932018/C 231/03822016CJC23120180702SK01SKINFO_JUDICIAL201805083421

Vec C-82/16: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 8. mája 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad voor Vreemdelingenbetwistingen – Belgicko) – K. A. a i./Belgische Staat (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Hraničná kontrola, azyl, prisťahovalectvo — Článok 20 ZFEÚ — Charta základných práv Európskej únie — Články 7 a 24 — Smernica 2008/115/ES — Články 5 a 11 — Štátny príslušník tretej krajiny, na ktorého sa vzťahuje zákaz vstupu na územie — Žiadosť o pobyt na účely zlúčenia rodiny s občanom Európskej únie, ktorý nikdy nevyužil svoju slobodu pohybu — Odmietnutie posúdenia žiadosti)


C2312018SK310120180508SK00033142

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 8. mája 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad voor Vreemdelingenbetwistingen – Belgicko) – K. A. a i./Belgische Staat

(Vec C-82/16) ( 1 )

„(Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Hraničná kontrola, azyl, prisťahovalectvo — Článok 20 ZFEÚ — Charta základných práv Európskej únie — Články 7 a 24 — Smernica 2008/115/ES — Články 5 a 11 — Štátny príslušník tretej krajiny, na ktorého sa vzťahuje zákaz vstupu na územie — Žiadosť o pobyt na účely zlúčenia rodiny s občanom Európskej únie, ktorý nikdy nevyužil svoju slobodu pohybu — Odmietnutie posúdenia žiadosti)“

2018/C 231/03Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Raad voor Vreemdelingenbetwistingen

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovatelia: K.A., M.Z., M.J., N.N.N., O.I.O., R.I., B.A.

Odporca: Belgische Staat

Výrok rozsudku

1.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, osobitne jej články 5 a 11, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni praxi členského štátu, ktorá spočíva v nezohľadnení žiadosti o pobyt na účely zlúčenia rodiny podanej na jeho území štátnym príslušníkom tretej krajiny, a to rodinným príslušníkom občana Únie, ktorý je štátnym príslušníkom tohto členského štátu a ktorý nikdy nevyužil svoju slobodu pohybu, a to len z dôvodu, že na tohto štátneho príslušníka tretej krajiny sa vzťahuje zákaz vstupu na uvedené územie.

2.

Článok 20 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni praxi členského štátu, ktorá spočíva v nezohľadnení takej žiadosti len z tohto dôvodu bez toho, aby sa preskúmalo, či existuje vzťah závislosti medzi týmto občanom Únie a týmto štátnym príslušníkom tretej krajiny takej povahy, že v prípade odmietnutia udelenia odvodeného práva na pobyt tomuto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bude uvedený občan Únie v skutočnosti nútený opustiť územie Únie ako celok a bude tak pozbavený účinného požívania podstaty práv, ktoré mu priznáva jeho postavenie,

keď je občan Únie plnoletý, vzťah závislosti, ktorý môže odôvodňovať, aby sa dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny priznalo odvodené právo na pobyt podľa tohto článku, môže existovať len vo výnimočných prípadoch, v ktorých s ohľadom na všetky relevantné okolnosti dotknutá osoba nemôže byť nijakým spôsobom odlúčená od svojho rodinného príslušníka, od ktorého je závislá,

keď je občan Únie maloletý, posúdenie existencie takého vzťahu závislosti musí byť založené na tom, že v najlepšom záujme dieťaťa sa zohľadnia všetky okolnosti prejednávanej veci, a to najmä jeho vek, fyzický a emočný vývoj, úroveň jeho citovej väzby s jeho rodičmi, ako aj riziko, ktoré by odlúčenie od rodiča, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, znamenalo pre jeho rovnováhu; existencia rodinného vzťahu s týmto štátnym príslušníkom, či už biologickej alebo právnej povahy, nie je dostatočná a spolužitie s ním nie je nevyhnutné na preukázanie takéhoto vzťahu závislosti,

nie je rozhodujúce, či vzťah závislosti uvádzaný štátnym príslušníkom tretej krajiny na podporu jeho žiadosti o pobyt na účely zlúčenia rodiny vznikol potom, ako bolo voči nemu prijaté rozhodnutie o zákaze vstupu na územie,

nie je rozhodujúce, či sa rozhodnutie o zákaze vstupu na územie vydané voči štátnemu príslušníkovi tretej krajiny stalo konečným v čase, keď podal svoju žiadosť o pobyt na účely zlúčenia rodiny, a

nie je rozhodujúce, či rozhodnutie o zákaze vstupu na územie vydané voči štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý podal žiadosť o pobyt na účely zlúčenia rodiny, je odôvodnené nedodržaním povinnosti návratu; pokiaľ dôvody verejného poriadku odôvodňovali také rozhodnutie, tieto dôvody môžu viesť k odopretiu odvodeného práva na pobyt tomuto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa tohto článku len vtedy, ak z konkrétneho posúdenia všetkých okolností prejednávanej veci vzhľadom na zásadu proporcionality, prípadne najlepšieho záujmu dotknutého dieťaťa alebo detí a základných práv vyplýva, že dotknutá osoba predstavuje skutočnú, existujúcu a dostatočne vážnu hrozbu pre verejný poriadok.

3.

Článok 5 smernice 2008/115 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa prijme rozhodnutie o návrate voči štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, voči ktorému už bolo prijaté rozhodnutie o návrate, ku ktorému bolo pripojené rozhodnutie o zákaze vstupu na územie a ktoré je stále platné, a to bez toho, aby boli zohľadnené okolnosti jeho rodinného života, a najmä záujem jeho maloletého dieťaťa, uvedené v žiadosti o pobyt na účely zlúčenia rodiny podanej po prijatí takého zákazu vstupu na územie, okrem prípadu, ak také okolnosti mohla dotknutá osoba uviesť skôr.


( 1 ) Ú. v. EÚ C 145, 25.4.2016.