8.6.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 190/27


Žaloba podaná 14. apríla 2015 – Buonotourist/Komisia

(Vec T-185/15)

(2015/C 190/31)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Buonotourist Srl (Castel San Giorgio, Taliansko) (v zastúpení: G. Capo a L. Visone, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Komisie z 19. januára 2015 o štátnej pomoci Sa.35843 (2014/C) (ex 2012/NN) oznámené žalobkyni 20. februára 2015, ktoré vykonalo Taliansko,

vyhlásil v súlade článkami 263 ZFEÚ a 264 ZFEÚ, že rozhodnutie Komisie z 19. januára 2015 v konaní o štátnej pomoci Sa.35843 (2014/C) (ex 2012/NN) (týkajúcej sa sumy 1 1 11  572 eur) je neplatné v časti, v ktorej uvádza, že sumy priznané ako náhrady za záväzky verejnej služby v zmysle nariadenia (EHS) č. 1191/69 poskytnuté podľa článku 11 tohto nariadenia pri dodržaní tarifných povinností v odvetví miestnej verejnej dopravy je potrebné považovať za neoznámené opatrenie predstavujúce štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom,

vyhlásil v súlade s článkami 263 ZFEÚ a 264 ZFEÚ, že rozhodnutie Komisie z 19. januára 2015 v konaní o štátnej pomoci Sa. 35843 (2014/C) (ex 2012/NN) (týkajúcej sa sumy 1 1 11  572 eur) je neplatná v časti, v ktorej stanovuje operačné opatrenia na vymáhanie pomoci, ktorú poskytlo Taliansko,

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, ktoré vznikli Buonotourist Srl.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnutým rozhodnutím v tejto veci Komisia vyhlásila, že platby uskutočnené v prospech spoločnosti Buonotourist, či už z dôvodu náhrady alebo náhrady škody za jednostranné protiprávne uloženie povinnosti verejných služieb (PVS) v rokoch 1996 až 2002, sú neoznámeným opatrením predstavujúcim štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom. Následne teda stanovila operačné opatrenia na vrátenie pomoci.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza osem žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení článkov 93, 107, 108 a 263 ZFEÚ v súvislosti s článkom 17 nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 z 26. júna 1969 o postupe členských štátov, ktorý sa týka záväzkov obsiahnutých v koncepcii služieb vo verejnom záujme v oblasti železničnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej dopravy (Ú. v. ES L 156, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 19).

V tomto ohľade žalobkyňa tvrdí, že zlučiteľnosť súm priznaných ako náhrady za PVS za dodržania tarify podľa nariadenia (EHS) č. 1191/69 musí byť hodnotená podľa ustanovení tohto nariadenia a nie vo vzťahu k ustanoveniam Zmluvy týkajúcim sa štátnej pomoci. Komisia sa teda dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď postupovala podľa ustanovení Zmluvy.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) v súvislosti s článkami 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ.

V tomto ohľade žalobkyňa tvrdí, že Komisia považovala náhrady priznané spoločnosti Buonotourist pre PVS za neoznámené opatrenie. Naopak, k vyplateniu týchto náhrad došlo po oznámení opatrenia Komisii. Komisia sa následne dopustila nesprávneho právneho posúdenia a procesnej vady tým, že prijala rozhodnutie o začatí konania po štrnástich mesiacoch od doručenia oznámenia.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení článkov 93, 107 a 108 ZFEÚ v súvislosti s článkom 17 nariadenia (EHS) č. 1191/69 a článku 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EHS) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70.

V tomto ohľade žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že porušila zásadu právnej istoty a zásadu ochrany legitímnych očakávaní, keďže na prejednávanú vec sa vzťahuje nariadenie (EHS) 191/69.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 1 písm. f) v súvislosti s článkom 1 písm. g) a článkov 4, 7 a 15 nariadenia (EHS) č. 659/1999. V zmysle článku 17 nariadenia (EHS) č. 1191/69.

V tomto ohľade žalobkyňa tvrdí, že náhrady vyplývajúce z uplatnenia tohto istého nariadenia sú vyňaté z postupu predbežnej notifikácie a že sumy priznané spoločnosti Buonotourist patria do rámca existujúcej pomoci. Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu porušenia článku 108 ods. 2 ZFEÚ tým, že nemohla nariadiť vrátenie súm zaplatených z dôvodu ich kvalifikácie ako protiprávne poskytnutej pomoci.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na porušení článku 267 ZFEÚ a článkov 6 a 13 EDĽP, ako aj článkov 93, 107 a 108 ZFEÚ.

V tomto ohľade žalobkyňa tvrdí, že Consigio di Stato (Štátna rada) už vykonala hodnotenie týkajúce sa náhrad stanovených v ustanoveniach článkov 11 a 17 nariadenia (EHS) č. 1191/69 a prijala tak stanovisko k zahrnutiu priznaných súm do existujúcej pomoci. Komisia tak prekročila svoju právomoc, keďže nemôže zrušiť rozhodnutia súdnych orgánov, vrátane vnútroštátnych, pri uplatňovaní práva Spoločenstva.

6.

Šiesty žalobný dôvod založený na porušení článkov 6, 7 a 13 EDĽP, článkov 93 – 107 a 108 v súvislosti s článkami 258 a nasl. ZFEÚ, v súvislosti s článkom 101 Ústavy Talianskej republiky, ako aj článku 2909 občianskeho zákonníka.

V tomto ohľade žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie má vplyv na rozhodnutie Štátnej rady vyplývajúceho z výkladu a uplatnenia právnych predpisov Spoločenstva. Komisia sa tak dopustila zneužitia právomoci, keďže rozhodnutie nemohla zrušiť, ale mala postupovať podľa článku 258 ZFEÚ.

7.

Siedmy žalobný dôvod založený na porušení článkov 11 a 17 nariadenia (EHS) č. 1191/69, článkov 93, 107 a 108 ZFEÚ, ako aj na existencii zneužitia právomoci v prejednávanej veci.

V tomto ohľade žalobkyňa tvrdí, že opatrenie možno kvalifikovať ako štátnu pomoc, keď má skutočný a konkrétny vplyv na obchod a hospodársku súťaž v tom zmysle, že tento vplyv musí byť konkrétne uskutočnení a preukázaný. Komisia však túto okolnosť nijak nepreukázala. To platí o to viac, že v regióne Kampánia nebol vnútorný trh miestnej verejnej dopravy (MVD) otvorený hospodárskej súťaži.

8.

Ôsmy žalobný dôvod založený na porušení článkov 1, 11 a 17 nariadenia (EHS) č. 1191/69, ako aj článkov 93, 107 a 108 ZFEÚ.

V tomto ohľade žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že priznané náhrady boli uskutočnené metódou výpočtu určeného ex post. Z priložených dokumentov však vyplýva opak.