Vec C‑463/15 PPU

Openbaar Ministerie

proti

A.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Amsterdam)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Naliehavé prejudiciálne konanie — Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora — Policajná a súdna spolupráca v trestných veciach — Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV — Európsky zatykač — Článok 2 ods. 4 a článok 4 bod 1 — Podmienky výkonu — Vnútroštátne trestné právo podmieňujúce výkon európskeho zatýkacieho rozkazu okrem obojstrannej trestnosti tým, že inkriminovaný skutok sa potresce trestom odňatia slobody alebo ochranným opatrením spojeným s odňatím slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 12 mesiacov podľa práva vykonávajúceho členského štátu“

Abstrakt – Uznesenie Súdneho dvora (štvrtá komora) z 25. septembra 2015

Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi – Vykonávacie ustanovenia – Vnútroštátne trestné právo podmieňujúce výkon európskeho zatýkacieho rozkazu okrem obojstrannej trestnosti tým, že inkriminovaný skutok sa potresce trestom odňatia slobody alebo ochranným opatrením spojeným s odňatím slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 12 mesiacov podľa práva vykonávajúceho členského štátu – Neprípustnosť

(Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584, zmenené a doplnené rámcovým rozhodnutím 2009/299, článok 2 ods. 4 a článok 4 bod 1)

Článok 2 ods. 4 a článok 4 bod 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmeneného a doplneného rámcovým rozhodnutím 2009/299, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby odovzdanie osoby na základe európskeho zatýkacieho rozkazu bolo vo vykonávajúcom členskom štáte podmienené nielen tým, že skutok, pre ktorý bol zatýkací rozkaz vydaný, je trestným činom podľa práva tohto členského štátu, ale aj tým, že za tento skutok možno podľa tohto istého práva uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 12 mesiacov.

Ako to vyplýva z prvých dvoch odsekov článku 2, toto rámcové rozhodnutie sa zameriava, pokiaľ ide o trestné činy, ktoré môžu byť predmetom európskeho zatýkacieho rozkazu, na úroveň uplatniteľných trestov vo vydávajúcich členských štátoch. Súvisí to s tým, že trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s odňatím slobody, pre ktoré je takýto zatýkací rozkaz vydaný, sa vykonávajú v súlade s právnymi predpismi tohto členského štátu.

Na rozdiel od režimu extradície, ktorý rámcové rozhodnutie 2002/584 ruší a nahrádza systémom odovzdávania osôb medzi súdnymi orgánmi, uvedené rozhodnutie už nezohľadňuje úroveň trestov uplatniteľných vo vykonávajúcom členskom štáte. To zodpovedá prvoradému cieľu sledovanému týmto rámcovým rozhodnutím, uvedenému v jeho odôvodnení 5, a to zaistiť voľný pohyb súdnych rozhodnutí v trestných veciach, v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(pozri body 27, 29 – 31 a výrok)