25.1.2016

Úradný vestník Európskej únie

C 27/2

Odvolanie podané 18. septembra 2015: Rainer Typke proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) z 2. júla 2015 vo veci T-214/13, Rainer Typke/Európska komisia

(Vec C-491/15 P)

(2016/C 027/03)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: Rainer Typke (v zastúpení: C. Cortese, advokát)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil body 2 a 3 výroku rozsudku Všeobecného súdu z 2. júla 2015 vo veci T-214/13, Typke/Európska komisia,

—	zrušil rozhodnutie prijaté generálnym tajomníkom Európskej komisie v konaní GESTDEM 2012/3258,

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť odvolateľovi trovy konania na prvom aj druhom stupni.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu odvolania predkladá odvolateľ jediný dôvod, rozdelený na dve časti.

Za prvé, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia pri výklade nariadenia č. 1049/2001 (1), a najmä jeho článku 3 písm. a) a článku 4 ods. 6, keďže predpokladal, že uplatňovanie príslušných článkov na normalizované relačné databázy vyžaduje rozlišovanie medzi čiastočným prístupom k dokumentom uloženým v relačnej databáze a základným prístupom k informáciám, ktoré sú v nej obsiahnuté. Na posledný uvedený prístup sa nevzťahujú ustanovenia nariadenia o prístupe, nakoľko by to údajne viedlo k vytvoreniu nového dokumentu. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia najmä tým, že dospel k záveru, že nariadenie č. 1049/2001 z oblasti svojej pôsobnosti vylučuje žiadosť o prístup k normalizovanej relačnej databáze vyžadujúcej formulovanie vyhľadávacej požiadavky SQL, ktorú požiadaná inštitúcia „pri dotknutej databáze na viac menej bežnom základe“ zatiaľ nepoužíva a ktorá je „naprogramovaná“, pretože by to údajne nezahŕňalo vyhľadávanie pomocou vyhľadávacích nástrojov, ktoré sú pre dotknutú databázu k dispozícii, a preto by to znamenalo vytvorenie nového dokumentu.

Za druhé, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia tým, že rozhodol, že žiadosť žalobcu neodkazovala na existujúci dokument, a v žiadnom prípade nepatrila do oblasti pôsobnosti nariadenia č. 1049/2001, a to na základe nasledujúcich nesprávnych predpokladov:

—	nie je možné, aby požiadaná inštitúcia kladne odpovedala na žiadosť o prístup, nakoľko existujúce dokumenty by nezodpovedali žiadosti (rozsudok vydaný v konaní na prvom stupni, bod 73), alebo o prístup k nim žalobca nepožiadal (rozsudok vydaný v konaní na prvom stupni, bod 67),

—	žiadosť žalobcu bola sformulovaná podľa klasifikácie, ktorú príslušná databáza nepodporuje, najmä z dôvodu operácií spracovania údajov, ktoré by sa vyžadovali (rozsudok vydaný v konaní na prvom stupni, body 58, 66, 68, 62, 63),

—	znamenalo by to vytvorenie nového dokumentu, ktorý by obsahoval informácie v novom formáte a podľa výberových kritérií stanovených žiadateľom (rozsudok vydaný v konaní na prvom stupni, body 61, 67).

Všeobecný súd, keď urobil všetky konštatovania kritizované v tomto bode, navyše skreslil jasný význam dôkazov, ktoré mu boli predložené a ktoré mal k dispozícii. To tiež platí pre konštatovanie Všeobecného súdu, podľa ktorého sa v prejednávanom prípade uplatňuje domnienka zákonnosti, pokiaľ ide o prehlásenie požiadanej inštitúcie, že dokumenty, ku ktorým bolo požiadané o prístup, neexistujú (rozsudok vydaný v konaní na prvom stupni, bod 66).

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).