—

holandská vláda, v zastúpení: M. Bulterman a J. Langer, splnomocnení zástupcovia,

—

Írsko, v zastúpení: E. Creedon, J. Quaney, ako aj A. Joyce splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Fennelly, barrister,

—

švédska vláda, v zastúpení: A. Falk, C. Meyer‑Seitz, U. Persson, N. Otte Widgren, E. Karlsson a L. Swedenborg, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: D. Martin a M. van Beek, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu zásady zákazu diskriminácie na základe veku, ako aj výkladu článku 3 ods. 1 písm. c) a článku 6 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom J. J. de Langeom a Staatssecretaris van Financiën (ministerstvo financií, Holandsko) vo veci odmietnutia tohto ministerstva priznať pánovi Langemu právo na úplné odpočítanie jeho nákladov na vzdelávanie.

3

Podľa článku 1 smernice 2000/78 je jej „účelom… ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania“.

4

Článok 2 uvedenej smernice stanovuje:

„1.   Na účely tejto smernice sa pod pojmom‚zásada rovnakého zaobchádzania‘ rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1.

2.   Na účely odseku 1:

…“

5

Článok 3 tej istej smernice, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, znie:

„1.   V rámci právomocí delegovaných na [Európsku úniu] sa bude táto smernica vzťahovať na všetky osoby, tak vo verejnom, ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov vo vzťahu k:

…

…“

6

Článok 6 smernice 2000/78 stanovuje:

„1.   Bez ohľadu na článok 2 ods. 2 členské štáty môžu stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

Takéto rozdiely v zaobchádzaní môžu okrem iného zahrňovať:

…“

7

Článok 16 smernice 2000/78, nazvaný „Zhoda“, uvádza:

„Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili:

…“

8

Článok 6.30 wet inkomstenbelasting 2001 (zákon o dani z príjmov z roku 2001) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) stanovuje:

„1.   Náklady na štúdium prichádzajú do úvahy ako daňový odpočet, ak celková suma presiahne 500 eur, a okrem toho [pre absolvované vzdelávanie] mimo štandardnej dĺžky štúdia však len do celkovej sumy 15000 eur.

…

3.   Štandardnou dĺžkou štúdia je daňovníkom špecifikované obdobie najviac 16 kalendárnych štvrťrokov, v ktorom daňovník po dosiahnutí 18. roku života, ale pred dosiahnutím 30. roku života, venuje čas určený na prácu z väčšej časti príprave na povolanie s takou mierou záťaže, že popri [príprave na povolanie] nie je možný pracovný pomer na plný úväzok.“

9

V priebehu roka 2008, keď mal J. J. de Lange 32 rokov, začal s výcvikom dopravného pilota. Vo svojom daňovom priznaní pre daň z príjmov a príspevky na sociálne zabezpečenie za rok 2009 uviedol ako osobnú odpočítateľnú položku sumu 44057 eur zodpovedajúcu nákladom na tento výcvik.

10

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej umožňuje za určitých podmienok osobám, ktoré ešte nedosiahli vek 30 rokov, odpočítať v celom rozsahu z ich zdaniteľných príjmov náklady na odbornú prípravu. Naopak, toto právo na odpočet je obmedzené na sumu 15000 eur pre osoby, ktoré už tento vek dosiahli.

11

Holandská daňová správa tak dotknutej osobe priznala na základe článku 6.30 zákona o dani z príjmov právo na paušálny odpočet iba do výšky 15000 eur.

12

Vzhľadom na to, že žaloba, ktorú podal J. J. de Lange proti tomuto rozhodnutiu, bola zamietnutá v prvom stupni aj v odvolacom konaní, dotknutá osoba podala dovolanie na vnútroštátny súd.

13

Tento súd sa pýta na uplatniteľnosť smernice 2000/78 a zásady zákazu diskriminácie na základe veku na daňový režim týkajúci sa odpočtu nákladov na štúdium. Prípadne sa pýta, či rozdiel v zaobchádzaní, ku ktorému vedie takýto režim a ktorý spočíva v priznaní či nepriznaní práva na úplný odpočet najmä na základe kritéria veku, môže byť odôvodnený.

14

Za týchto podmienok Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

V prípade zápornej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku:

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú prejudiciálnu otázku:

15

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 ods. 1 písm. b) smernice 2000/78 vykladať v tom zmysle, že na režim zdanenia, akým je režim dotknutý vo veci samej, ktorý stanovuje, že daňové zaobchádzanie s nákladmi na odbornú prípravu vynaloženými osobou je rozdielne v závislosti od jej veku, sa vzťahuje vecná pôsobnosť tejto smernice.

16

Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora tak z názvu a odôvodnení, ako aj z obsahu a účelu smernice 2000/78 vyplýva, že táto smernica má stanoviť všeobecný rámec na to, aby každej osobe bola zaistená rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní tým, že jej dáva účinnú ochranu proti diskriminácii z niektorého z dôvodov uvedených v jej článku 1, medzi ktoré patrí aj vek (rozsudky z 26. septembra 2013, Dansk Jurist‑ og Økonomforbund, C‑546/11, EU:C:2013:603, bod 23 a citovaná judikatúra, ako aj z 2. júna 2016, C, C‑122/15, EU:C:2016:391, bod 19).

17

Osobitne článok 3 ods. 1 písm. b) smernice 2000/78 najmä stanovuje, že táto smernica sa v rámci právomocí delegovaných na Úniu vzťahuje na všetky osoby vo vzťahu k prístupu k všetkým typom a všetkým úrovniam odborného poradenstva, odbornej prípravy, ďalšieho odborného vzdelávania a preškoľovania, vrátane odbornej praxe.

18

V tomto ohľade treba zdôrazniť, ako uviedol vnútroštátny súd, že hoci existencia a rozsah práva na odpočet, akým je právo stanovené v článku 6.30 zákona o dani z príjmov, nepodmieňuje ako také prístup k odbornej príprave, nič to nemení na skutočnosti, že finančné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú, môžu mať vplyv na skutočný prístup k takejto príprave.

19

Holandská vláda uvádza, že cieľom daňovej úľavy dotknutej vo veci samej je podporiť prístup mladých pracovníkov k vzdelávaniu a ich situáciu na trhu práce. Cieľom práva na odpočet stanoveného v článku 6.30 zákona o dani z príjmov je totiž pomôcť mladým pracovníkom tým, že sa im v priebehu danej štandardnej dĺžky štúdia ponúknu daňové úľavy, ktoré im umožnia ľahšie absolvovať počas tohto obdobia štúdium, a tak zabezpečiť stabilnú situáciu na trhu práce.

20

Za týchto podmienok daňový režim, ako je dotknutý vo veci samej, možno považovať za režim, ktorý sa týka prístupu k odbornej príprave v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) smernice 2000/78.

21

So zreteľom na článok 16 písm. a) smernice 2000/78, na náklade ktorého členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, sa zrušia, tak treba chápať článok 3 ods. 1 písm. b) tejto smernice v tom zmysle, že zahŕňa aj daňové ustanovenie, akým je ustanovenie dotknuté vo veci samej, prijaté s cieľom podporiť prístup mladých pracovníkov k vzdelávaniu a v dôsledku toho ich situáciu na trhu práce (pozri analogicky rozsudok z 21. júla 2005, Vergani, C‑207/04, EU:C:2005:495, bod 26).

22

Z vyššie uvedeného vyplýva, že článok 3 ods. 1 písm. b) smernice 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že na režim zdanenia, akým je režim dotknutý vo veci samej, ktorý stanovuje, že daňové zaobchádzanie s nákladmi na odbornú prípravu vynaloženými osobou je rozdielne v závislosti od jej veku, sa vzťahuje vecná pôsobnosť tejto smernice v rozsahu, v akom má za cieľ podporiť prístup mladých pracovníkov k vzdelávaniu.

23

Vzhľadom na odpoveď danú na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú otázku, keďže táto otázka bola položená iba za predpokladu, že Súdny dvor konštatuje, že smernica 2000/78 nie je uplatniteľná na spor vo veci samej.

24

Svojou treťou a štvrtou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 6 ods. 1 smernice 2000/78 má vykladať v tom zmysle, že bráni takému režimu zdanenia, akým je režim dotknutý vo veci samej, ktorý umožňuje osobám, ktoré nedosiahli vek 30 rokov, aby za určitých podmienok odpočítali v celom rozsahu náklady na odbornú prípravu od ich zdaniteľných príjmov, zatiaľ čo toto právo na odpočet je v prípade osôb, ktoré dosiahli tento vek, obmedzené.

25

V súlade s týmto ustanovením treba preskúmať, či rozdielne zaobchádzanie na základe veku s osobami, ktoré absolvujú takúto prípravu, je objektívne a primerane odôvodnené legitímnym cieľom, či opatrenia použité na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nejdú nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa sledovaného vnútroštátnym zákonodarcom.

26

Článok 6 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 okrem iného stanovuje, že takéto rozdiely v zaobchádzaní môžu zahŕňať predovšetkým stanovenie osobitných podmienok prístupu k zamestnaniu a odbornej príprave, zamestnaniu a povolaniu vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania pre mladých pracovníkov, aby sa podporila ich profesionálna integrácia alebo aby sa zabezpečila ich ochrana.

27

Preto treba dospieť k záveru, že cieľ, ktorý má podporiť situáciu mladých pracovníkov na trhu práce, aby sa podporila ich profesionálna integrácia alebo aby sa zabezpečila ich ochrana, môže byť považovaný za legitímny v zmysle článku 6 ods. 1 smernice 2000/78.

28

V dôsledku toho treba overiť, či sú prostriedky použité na realizáciu tohto cieľa primerané a nevyhnutné.

29

Čo sa týka po prvé primeranej povahy režimu zdanenia, akým je režim dotknutý vo veci samej, nie je spochybnené, že takýto režim môže podporiť situáciu mladých pracovníkov na trhu práce, keďže pre nich predstavuje podnecujúce opatrenie vo vzťahu k odborným prípravám. Vnútroštátnemu súdu však prináleží overiť, či to tak naozaj je.

30

Po druhé sa vnútroštátny súd pýta na prísne nevyhnutnú povahu sporného režimu zdanenia.

31

V tomto ohľade holandská vláda uvádza, že aj keď tento režim vyhradzuje iba pre osoby mladšie ako 30 rokov právo na odpočet v celom rozsahu ich nákladov na vzdelávanie od ich zdaniteľného príjmu, osoby staršie ako 30 rokov nie sú uvedeným režimom neprimerane znevýhodnené. Posledné uvedené osoby totiž majú každý rok právo na odpočet nákladov na vzdelávanie vo výške 15000 eur nezávisle na tom, či sa vynaložené náklady týkajú prvého alebo neskoršieho cyklu štúdia.

32

Holandská vláda dopĺňa, že takéto právo na odpočet môže byť vykonané bez časového obmedzenia, zatiaľ čo možnosť osôb mladších ako 30 rokov odpočítať celkovú výšku ich nákladov na vzdelávanie je obmedzená na štandardnú dĺžku štúdia šestnásť kalendárnych štvrťrokov. Nakoniec táto vláda zdôrazňuje, že náklady na vzdelávanie predstavujú sumu priemerne 15000 eur ročne.

33

Nakoniec, pokiaľ ide o otázku, či je odôvodnené vylúčiť osoby staršie ako 30 rokov z práva na úplný odpočet nákladov na vzdelávanie, holandská vláda uvádza, že tieto osoby mali vo všeobecnosti príležitosť absolvovať predchádzajúce vzdelávanie a vykonávať pracovnú činnosť, takže vzhľadom na to, že sa nachádzajú vo výhodnejšej finančnej situácii, než je situácia mladých pracovníkov, ktorí len nedávno opustili školský systém, sú schopní niesť aspoň čiastočne finančnú záťaž nového vzdelávania.

34

Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy priznanú členským štátom a sociálnym partnerom v oblasti sociálnej politiky a politiky zamestnanosti sa nezdá, že členský štát, ktorý prijme režim zdanenia, akým je režim dotknutý vo veci samej, ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa podporiť situáciu mladých pracovníkov na trhu práce.

35

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba odpovedať na tretiu a štvrtú otázku tak, že článok 6 ods. 1 smernice 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni režimu zdanenia, akým je režim dotknutý vo veci samej, ktorý umožňuje osobám, ktoré nedosiahli vek 30 rokov, odpočítať v celom rozsahu za určitých podmienok náklady na odbornú prípravu od ich zdaniteľných príjmov, zatiaľ čo toto právo na odpočet je obmedzené pre osoby, ktoré dosiahli tento vek, pokiaľ je jednak tento režim objektívne a primerane odôvodnený legitímnym cieľom týkajúcim sa politiky zamestnanosti a trhu práce a jednak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či v konaní vo veci samej ide o tento prípad.

36

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto: